Miera korupcie v Kambodži je enormná. V roku 2019 Transparency International uvádza Kambodžu na 162 priečke zo 180 krajín sveta v rámci miery korupcie. V rámci ázijského kontinentu je korupcia vyššia už iba v Severnej Kórei a Afganistane. Článok pre nás napísala Zuzana Kubalíková, ktorá 3 roky žila v Kambodži.
Obsah:
- Kto naozaj vládne v Kambodži?
- Hun Senova rodina a schéma ich podnikania a vlastníctva
- Spravodajstvo v Kambodži
- Politické vraždy
- Ako funguje vládna opozícia a parlamentné voľby v Kambodži?
- Kritizovaná spolupráca s Čínou
Kto naozaj vládne v Kambodži?
Kambodžský premiér Hun Sen vládne v krajine už 35 rokov. Zároveň je to najdlhšie vládnuci „demokratický“ politik na svete. Hun Sen si voľbami v roku 2018 zabezpečil moc v krajine na ďalších päť rokov a zdá sa, že jeho miesto v budúcnosti preberie jeden z jeho synov. Kráľ Norodom Sihamoni žiaľ nemá dosah na praktiky premiéra a jeho pozícia je skôr reprezentatívna (www.laprensalatina.com).
Hun Senova rodina a schéma ich podnikania a vlastníctva
Rodina okolo premiéra Hun Sena je finančne veľmi dobre zabezpečená. Jej monopolitné podnikanie je v krajine dobre známe. Hun Senova rodina vlastní nemálo významných podnikov, ako sieť benzínových staníc LHR Asean Investment, najväčšieho dodávateľa elektrickej energie v krajine, ktorý zároveň poskytuje elektrickú energiu štátu, sieť kaviarní Gloria Jean’s, moderné nákupné stredisko TK Avenue, či dennú tlač Kampuchea Thmey Daily, ktorú číta až 100 000 Kambodžanov. Rodina Hun Senovcov má nemalé pozemky a majetok v Austrálii.
Celkovo sa zdá, že Hun Senova rodina vlastní až 114 domácich podnikov v hodnote až 200 miliónov dolárov (www.globalwitness.org).
Vysokopostavený dôstojníci vďačia za svoje postavenie osobným kontaktom s Hun Senom, ktoré sa datovali pred dvoma desaťročiami. Každý z nich preukázal ochotu dopustiť sa porušovania práv v mene Huna Sena. Namiesto toho, aby slúžili verejnosti, títo úradníci konali tak, aby chránili vládu Huna Sena. Počas svojej kariéry pôsobili na vládnych pozíciách so skromnými úradnými platmi, napriek tomu zhromaždili veľké množstvo nevysvetliteľného bohatstva. Aj keď títo úradníci majú právnu zodpovednosť za zastupovanie štátu, teda mali by vykonávať svoje povinnosti nestranne a neutrálne, všetci konali otvorene a vysoko stranícky v prospech Kambodžskej ľudovej strany aj napriek tomu, že je to v rozpore s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv (www.hrw.org).
Hun Senova neter Hun Kimleng vlastní apartmány v Londýne aj Singapure, ktoré stoja niekoľko miliónov eur. Okrem toho si kúpila aj Cyperské občianstvo, čím sa stala občiankou Európskej únie. Cena tohto občianstva bola v hodnote minimálne 2 miliónov eur. Jej manžel Neth Savoeun je policajný prezident a má na svedomí zatýkanie politických oponentov a násilné potláčania protivládnych povstaní v Kambodži. Zároveň je vysoký funkcionár v Kambodžskej ľudovej strane (www.reuters.com).
Spravodajstvo v Kambodži
Denník The Cambodia Daily bol najspoľahlivejší a najmenej skorumpovaný a jediný, ktorý denne publikoval aj v anglickom jazyku. Pre témy, ktorými sa The Cambodia Daily zaoberala bola ich redakcia v roku 2017 zatvorená. The Cambodia Dailyprestali s tlačou, no neskôr toho istého roku pokračovali s elektronickou verziou novín.
V kambodžskej tlači sa nedbá na ochranu osobných údajov a bez akéhokoľvek zaváhania sú šéfredaktori schopní vytlačiť na titulnú stranu novín občiansky preukaz alebo pas bez cenzúry. Taktiež nemajú problém vytlačiť na titulku fotografiu tváre zločinca, ktorý je síce zadržaný, no ešte nie právoplatne odsúdený. V posledných rokoch sa denníky publikujúce vládou nežiaduce informácie pokúšala vláda eliminovať nastavením neúnosného daňového systému. Tieto denníky museli začať platiť dane, ktoré boli tak vysoké, že nemohli pokračovať vo svojej činnosti a tak museli svoju činnosť pozastaviť. Niektoré denníky sú provládne, napríklad denník Kampuchea Thmey Daily, ktoré patria premiérovej dcére a číta ich takmer 100 000 ľudí.
Politické vraždy
Strach je silný hráč, ktorý hrá v prospech vlády. Bežní ľudia v Kambodži majú naozaj strach z toho, čo sa v krajine deje a aké následky by mohlo mať ich konanie. Obeťami tejto zhnitej demokracie sú viacerí. Väčšina na kambodžský režim doplatila nízkym životným štandardom, iní naň doplatili životom. Dôkazom sú viaceré politické vraždy.
1) Chea Vichea – odporca Hun Senovej vlády
V roku 2004 bol zavraždený Chea Vichea, ktorý bol na čele robotníckeho hnutia a v úzkej spolupráci s opozičným lídrom Sam Rainsym. Tiež patril veľkým odporcov Hun Senovej vlády a protagonistom opozície. Mal veľký vplyv na robotnícku komunitu, ktorá má v Kambodži drvivé zastúpenie. Vichea sa tak stal nežiadaným a pred smrťou dostal aj vyhrážky smrti.
2) Chut Wutty – environmentálny aktivista
V roku 2012 bol zavraždený aj environmentálny aktivista Chut Wutty a pracoval pre neziskovú organizáciu Global Witness, ktorá bola vládou Kambodže zakázaná. Hun Neng, brat premiéra Hun Sena, v reakcií na report Global Witness z roku 2007 vyhlásil: „Ak niekto zo zamestnancov Global Witness príde do Kambodže, budem ich biť, až kým im nerozbijem hlavu“ (www.globalwitness.org). Neskôr sa tak aj stalo, Wutty bol zabitý výstrelom do hlavy.
Video znázorňuje mieru odlesňovania na celom území Kambodže, ktorej sa venovala organizácia Global Witness (zdroj):
3) Kem Ley – aktivista a ochranca ľudských práv
Posledná politicky motivovaná vražda, ktorá kambodžskou spoločnosťou zarezonovala bola vražda aktivistu a ochrancu ľudských práv Kem Leya v centre hlavného mesta Phnom Penh na benzínovej stanici. Stalo sa tak v júli 2016, nasledujúce ráno po tom, ako Kem Ley verejne kritizoval premiéra Hun Sena a jeho rodinu v spojitosti s reportom britskej neziskovej organizácie Global Witness, ktorá hodnotila vlastníctvo premiéra a jeho rodiny.
Ešte pred smrťou samotný Kem Ley vyhlásil: „Neboja sa zabiť nikoho, kto sa odváži ich vládu kritizovať. Je jedno či on alebo ona hovorí pravdu alebo nie“. Tak ako Ley predpovedal, tak sa aj stalo.
Skutočný vrahovia ani jedného z prípadov neboli nikdy potrestaní a tak sa zdá, že spravodlivosť v Kambodži je aj naďalej slepá.
Ako funguje vládna opozícia a parlamentné voľby v Kambodži?
Súčasťou volieb je predvolebná kampaň a súčasná vládnuca Kambodžská ľudová strana (CPP – Cambodian People’s Party) je jediná, ktorá si ju vie finančne dovoliť. Opozícií sa dostáva finančná podpora najmä zo zahraničia. Aj napriek veľkému odporu v spoločnosti si strana CPP vie ľudí doslova kúpiť a to tak, že ľuďom, ktorí sa účastina predvolebnej kampane v prospech strany CPP a premiéra Hun Sena dostanú 5 amerických dolárov, čo je pre väčšinu účastníkov ekvivalent celodennej výplaty. Celodenná výplata za dve hodiny strávené kričaním v bielom tričku a mávaním bielej vlajky s logom strany CPP. Mnoho študentov, pracovníkov z fabrík či ľudí s nízkym príjmom sa na túto propagáciu žiaľ podujme (www.reuters.com).
Parlamentné voľby a teda aj voľba nového premiéra nastáva v Kambodži každých 5 rokov. Na celý proces dohliadajú medzinárodné inštitúcie ako OSN, či Human Rights Watch. Zároveň sú k voľbám privolaní pozorovatelia z celého sveta a aj z Európskej Únie. Voľby sú demokratické, pretože je možné vybrať si z dvadsiatich politických strán. Problémom je, že okrem strany CPP, ktorá vznikla ešte v roku 1951, ostatné politické strany vznikli tesne pred voľbami a teda nemajú ani politickú základňu a niektoré ani politický program. Väčšina z týchto strán zanikne hneď po voľbách. Predstavitelia týchto politických strán sú buď verejnosti neznámi alebo v niektorých prípadoch sú dosadení stranou CPP. Potom sa javí, že voľby sú aspoň na oko demokratické.
Najväčším predstaviteľom opozičnej politiky je Sam Rainsy, dnes pôsobiaci v exile. Rainsy opustil krajinu pre vlastnú bezpečnosť už viackrát a aktuálne žije v exile v Paríži. Každý jeho príchod do Kambodže je veľmi problematický. Pred voľbami v roku 2013 sa mu podarilo dostať do krajiny iba vďaka kráľovi Norodomovi Sihamonimu, ktorý mu udelil milosť a povolil návrat do krajiny.
V roku 2013 sa Rainsyho strane (aj keď on oficiálne nebol na volebnej listine) skoro podarilo vyhrať voľby. Mimovládne organizácie poukazovali na viaceré možnosti podvodov, ktoré sa mohli odohrávať vo volebných miestnostiach aj mimo nich. Jeden za najzávažnejších poznatkov je, že počas volieb mohol jeden volič voliť viackrát, nakoľko v Kambodži neexistuje úplná evidencia obyvateľstva (www.reuters.com).
Keď sa mal predstaviteľ opozície Rainsy v novembri roku 2019 vrátiť do Kambodže ku dňu nezávislosti Kambodže, teda 9. novembra 2019, aby viedol hnutie za zosadenie premiéra Hun Sena, mesto bolo plné ozbrojených vojakov. Armáda sa sústreďovala na Olympijskom štadióne a v novinách boli články, ako sa kambodžská armáda pripravuje na Rainsyho návrat. Rainsymu nebol umožnený let z Paríža do Bangkoku a tak nakoniec letel iba do Malajzie. Rainsymu sa nakoniec nepodarilo dostať sa do krajiny.
Kritizovaná spolupráca s Čínou
Ako jedna z najmenej demokratických krajín v regióne, vládnuca strana Kambodže s radosťou nadväzuje vzťahy so silnými ekonomickými partnermi, ktorí tiež nemajú záujem v oblasti dodržiavania ľudských práv.
Premiér je za spoluprácu vo všeobecnosti spoločnosťou kritizovaný, no ľudia sa boja nahlas povedať svoj názor, pretože za akúkoľvek formu protivládnej agendy im hrozí väzenie. Spolupráca a podpora Číny ako partnera vrhá negatívne svetlo na vzťahy s ďalšími krajinami v okolí, ktoré bojujú o vplyv v Juhočínskom mori. Tak si Kambodža naďalej vytvára nepriateľov.
Zároveň netreba zabúdať na fakt, že Čína je najväčším investorom v krajine, čo sa týka infraštruktúry. Problémom je, že z tejto spolupráce benefituje iba malá privilegovaná skupina kambodžskej spoločnosti. Ak sa ale pozrieme na to, čo Čína podporuje v krajine, zistíme, že sa vôbec nezaoberá kvalitou života ľudí. Na rozdiel od Japonskej vlády, ktorá v Kambodži investuje do vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, udržiavania kultúry a priateľských vzťahov.
Kambodža je pre Číňanov lacná dovolenková destinácia. Netreba však zabudnúť, že cestovanie by malo byť spoznávanie iných kultúr. To je žiaľ vedomosť, ktorá Číňanom vo všeobecnosti chýba. Čínska spoločnosť je veľmi uzatvorená a o spoznávanie inej kultúry nemá záujem. Rovnako to platí aj v Kambodži a tak si aj tam Číňania vytvárajú vlastné komunity či mestá.
One thought to “Miera korupcie v Kambodži a zhnitá demokracia”