Vedeli sme, že cestovanie po škandinávskych krajinách je drahé. Napriek tomu nás vysoké ceny neodradili od toho, aby sme navštívili Dánsko, Švédsko a Nórsko. S jednoročným dieťaťom sme sa ho snažili zvládnuť precestovať nízkonákladovo za dva mesiace vo vlastnom karavane. Aké boli odhady nákladov a aký bol finálny finančný rozpočet sa dočítaš v nasledujúcmo článku

OBSAH:

• Odhady nákladov na škandinávsky roadtrip
• Mena a koruny v Škandinávii
• Škandinávia bez hotovosti
• Vstupné náklady na roadtrip po Škandinávii
• Výdavky na dopravu po Škandinávii
  • Diesel
  • Parkovné
  • Mýto a cestné poplatky
    • Cestné poplatky v Dánsku
    • Cestné poplatky vo Švédsku
    • Cestné poplatky v Nórsku
• Kempovanie v Škandinávii zadarmo
  • Servis karavanu
• Jedlo a potraviny v Škandinávii
• Vstupné
  • Ceny vstupného za 1 osobu
• Plyn do karavanu
• Suveníry v Škandinávii
• Nečakané výdavky
• Ceny v Škandinávii
  • Ceny v Dánsku
  • Ceny vo Švédsku
  • Ceny v Nórsku
• Celkové výdavky na dvojmesačný roadtrip karavanom po Škandinávii
• Čo sme za tieto peniaze videli a zažili

Odhady nákladov na škandinávsky roadtrip

Vedeli sme, že to nebude žiaden lowcoast trip. Bude to znieť asi vtipne, no s karavanom sme sa snažili ísť s cenou čo najnižšie. Karavan nám vedel ušetriť jednu z najvyšších položiek, a tou sú nákladu na ubytovanie a čiastočne aj náklady na stavbu, keďže sme mali možnosť variť si.

Odhadom nákladov na dvojmesačný škandinávsky výlet karavanom som strávila niekoľko dlhých večerov. V konečnom dôsledku som prišla k odhadovaným nákladom v sume okolo 5000-5500€, ak neberieme do úvahy prípadnú poruchu karavanu. A tiež fakt, že máme vlastný karavan a nemusíme si ho požičiavať.

Mena a koruny v Škandinávii

Každá krajina Škandinávie má vlastnú menu. Pre jednoduchší prehľad uvádzam základné údaje v tabuľke.

Škandinávia bez hotovosti

Vo všetkých krajinách Škandinávie sa dá takmer všetko platiť kartou. A to aj za nízke poplatky ako za WC alebo za vodu na stellplatzoch. Dokonca aj v obchodnom dome, tie lietadlá a traktory, na ktorých sa môžu povoziť deti.

Z bankomatu sme nevyberali peniaze ani v jednej krajine. Kamarát čo žije už vyše 10 rokov v Štokholme hovorí, že hotovosť nemal v rukách niekoľko rokov. Dokopy sme platili v hotovosti 4x (z toho 2x aby sme nemuseli vystupovať z auta a behať k terminálu) a našťastie sa dalo eurami ale iba preto, že to bolo na samom juhu.

Problémom je, že na niektorých miestach existuje iba jediná možnosť bezhotovostnej platby, a tou je aplikácia Swish, ktorá je k dispozícií iba ľudom so škandinávskym občianskym preukazom (alebo také niečo). Takže sme jedenkrát museli poprosiť kamoša, aby to zaplatil za nás a potom sa s ním vyrovnali.

Vstupné náklady na roadtrip po Škandinávii

Vstupné náklady na cestu do Škandinávie vôbec neboli také vysoké, ako keď sme cestovali na pol roka do Ázie. Teda ak neberieme do úvahy kúpu karavanu.

Najväčšie výdavky padli na nákup jedla, mlieka a plienok pre jednoročného syna. Nie preto, žeby sme sa báli tých cien, ale preto, že kvalita môže byť odlišná a chceli sme mať istotu, že plienky ho nebudú svrbieť, jedlo nám zje a mlieko vypije. Kvôli nemu sme vyzbrojili aj lekárničku a v lekárni nechali cez 40€, našťastie nič z toho sme počas cesty nepotrebovali

Museli sme vybaviť aj našu karavanovú kúpeľňu. Najmä kapsulami do WC (59,98€ za 40 kapsúl) a špeciálnym karavanovým toaletným papierom (1 rolka za 1€). Rovnako bolo treba kúpiť biodegradovateľné čistiace prostriedky, šampóny a mydlá. Táto položka však nebola vysoká (okolo 6€), pretože sme si všetko zakúpili v bezobalovom obchode, kde sa dá navážiť tovar a kúpili sme len toľko koľko sme potrebovali.

No a v poslednom rade 40 plechoviek českého piva (33€), keďže sme vedeli, že v Škandinávii je sakra drahé

Výdavky na dopravu po Škandinávii

Táto tabuľka výdavkov na dopravu po Škandinávii zahŕňa všetky náklady okrem jediného. Faktúra za cestné poplatky vo Švédsku, ktorá bola asi taká nízka, že nám to dali grátis.

Diesel

Od začiatku nám bolo jasné, že najviac nákladov zožerú pohonné hmoty, pretože sme cestovali zo Slovenska vlastným karavanom. Náš karavan mal na tomto tripe extrémne premenlivú spotrebu. Na diaľniciach sme sa síce snažili jazdiť 90-100 km/h aby sme mali nižšiu spotrebu, ale keď sme po 40 dňoch na ceste nedokázali syna už ani len zapnúť v autosedačke, šetrenie išlo bokom a šli sme na plný plyn. V priemere sme mali spotrebu okolo 12l/100km.

Ceny pohonných hmôt sú v Škandinávii oproti Slovensku o čosi vyššie, ale v čase sa tieto rozdiely môžu výrazne meniť. Vo Švédsku je na diesel uvalená vyššia daň a tak sme bežne tankovali za 2,15€ za liter. V Nórsku a Dánsku bola cena dieslu, v čase našej návštevy, pod 2€.

Všimli sme si, že v Dánsku je cena pohonných hmôt všade rovnaká. A keď sa niekde zmení, tak sa zmení plošne na celom území krajiny. Takže je jedno či tankuješ na vidieku, diaľnici alebo v hlavnom meste

Parkovné

Vcelku nás prekvapilo, že za parkovné sme v konečnom dôsledku zaplatili veľmi málo. Popravde, vyhýbali sme sa mu ako čert krížu Ak sa dalo, veľké mestá (Kodaň, umenie vôbec nájsť voľné miesto) sme navštívili cez víkend. Do centra Štokholmu sme neliezli, odparkovali sme na okraji mesta a išli loďou. Do Osla sme nezablúdili lebo nás nezaujímalo.

V Škandinávii sa takmer všade na parkovanie používa aplikácia EasyPark. Jej výhodou je, že nemusíš vedieť presný čas, ktorý na parkovisku stráviš. Táto appka je blbuvzdorná a dá sa v nej zistiť, v ktorých zónach je parkovné lacnejšie

Na väčšine miest, ktoré sme navštívili (národné parky, rezervácie, hrady, malé dedinky, skanzeny, drevené kostolíky, vodopády,…) boli parkoviská pre návštevníkov k dispozícií bezplatne

Mýto a cestné poplatky

Diaľnice vo všetkých troch krajinách, ktoré sme navštívili (Dánsko, Švédsko, Nórsko), sú zadarmo. Avšak má to háčik. V každej krajine sa platia cestné poplatky v rôznych prípadoch.

Cestné poplatky v Dánsku

V Dánsku sú spoplatnené prejazdy mostov spájajúcich dánske ostrovy (36,20€) a most do Švédska (65,70€). Cena závisí od dĺžky vozidla. My sme sa s našim krátkym karavanom dostali do tej najlacnejšej kategórie s autami.

Cestné poplatky vo Švédsku

Vo Švédsku sa platia poplatky za použitie mestských obchvatov, napríklad v Štokholme a Göteborgu. Výška poplatku je závislá od času využitia a vyťaženosti cesty. Mení sa v priebehu dňa, a aj niekoľkokrát v priebehu hodiny. Systém vozidlo zaeviduje automaticky a dodatočné ti pošle faktúru. Vyhľadajú si ťa sami, netreba sa nikde registrovať.

Vzniká však otázka, či si budú s dohľadaním adries robiť starosť, ak bude poplatok len pár švédskych korún. Prerobili by na poštovnom. Nám po dvoch mesiacoch stále žiadna faktúra zo Švédska nedošla.

Cestné poplatky v Nórsku

V Nórsku je tých spoplatnených ciest o niečo viac. K tomu sa pridávajú aj poplatky za niektoré mosty, tunely, horské cesty a samozrejme trajekty. Niektoré spravuje štát a niektoré súkromné osoby.

Rovnako ako vo Švédsku sú spoplatnené obchvaty veľkých miest (napr. Bergen a Oslo) a výška poplatku je premenlivá. Pred ich využitím je lepšie zaregistrovať sa na ich oficiálnej stránke. Ak takéto cesty využiješ a nebudeš registrovaný, môže sa stať, že ťa dohľadajú a budeš platiť aj administratívny poplatok, že s tým mali oštaru.

Pre orientačné zistenie výšky ceny trajektov a cestného mýta v Nórsku môžeš využiť Toll kalkulator.

V Nórsku je prekvapujúco veľa spoplatnených horských ciest (často šotolinové), ktoré slúžia niekedy len ako turistický cieľ a niekedy sú potrebné na tranzit. Inak by bolo nutné robiť veľkú obchádzku. Ak sme to správne pochopili, majiteľmi bývajú vlastníci pozemkov a rekreačných chát, teda súkromníci. Na ceste majú osadenú rampu, kde sa dá platiť kartou. Ale stretli sme sa aj s pokladničkou na hotovosť. Nórske koruny sme nemali a tak sme im tam vhodili eurá. Ceny takýchto ciest sú väčšinou od 80-120 NOK (7 – 10,5€). V prípade horskej cesty, smerujúcej k najvyššiemu vrcholu Nórska je poplatok až 150 NOK (13€) a platí sa cez vyššie spomenutú aplikáciu.

Cez nórske fjordy sme potrebovali 2x využiť trajekt. Tie nás prekvapili svojou nízkou cenou. Prvý nás stál 56 NOK (4,90€) a druhý 64 NOK (5,60€).

Kempovanie v Škandinávii zadarmo

V Škandinávskych krajinách je kempovanie “na divoko“ povolené. Samozrejme každá krajina má svoje vlastné špecifiká. Práve preto je Škandinávia rajom pre kemperov a karavanistov

Keďže v karavane máme všetko čo potrebujeme a vďaka solárnemu panelu sme sebestační, nepotrebujeme navštevovať kempy. Tie sme navštívili iba 2x za celý trip, oba razy vo Švédsku. Boli prudko na konci sezóny a ceny boli nižšie, okolo 200 SEK (17,30€). Avšak hľadali sme najlacnejšie kempy.

Aj keď sa voľnému kempovaniu hovorí “na divoko,“ reálne sú to väčšinou klasické parkoviská, odpočívadlá, odstavné plochy, kde sa dá zaparkovať štandardné auto. V skutočnej divočine sme spali len párkrát. Len pre predstavu, takto vyzerali niektoré z našich kempovacích miest

Servis karavanu

Pre tých čo spávajú v aute alebo jazdia karavanom je určite známa aplikácia park4night. Pre tých čo takto bežné necestujú to môže byť super novinka, ktorá ti pomôže ušetriť peniaze

V aplikácii park4night si vieme vždy vyhľadať veľmi jednoducho, pomocou filtra (platená verzia, len 10€/rok), čo potrebujeme. Najčastejšie sme vyhľadávali stellplatz, tj. miesto kde sa dá urobiť servis karavanu. Ale rovnako sa dajú v tejto aplikácií vyhľadávať aj kempy, práčovne, miesta na prespatie v prírode, plniarne plynu a všetko ostatné čo pri takomto štýle cestovania potrebujete.

Na túto aplikáciu sa nedá 100% spoľahnúť, pretože miesta so službami do nej nahadzujú bežní používatelia. Niekedy miesto neposkytuje všetky uvedené možnosti, alebo sú uvedené chybne. Niekedy poskytuje zavádzajúce informácie a najčastejšie skreslené fotografie. Napriek tomu je to obrovský pomocník

Škandinávia je veľmi karavan-friendly a na mnohých miestach je možné si urobiť servis karavanu aj bezplatne. Tj. napustenie pitnej vody, vypustenie použitej vody a vyliatie splaškov. V aplikácií park4night sa tiež uvádza či je miesto spoplatnené alebo nie a podľa toho sa môžeš zariadiť. Takýchto miest bolo na našej trase toľko, že sme bez problémov mohli robiť servis aj každý deň.

Celkovo sme za 2 mesiace platili za servis karavanu len 6x, v celkovej sume necelých 19€. Najčastejšie je spoplatnená pitná voda.

Jedlo a potraviny v Škandinávii

V turistických oblastiach vyjde obed s pitím aj na 30-60€ za osobu. My sme si varili vlastné jedlo v karavane. Aj keď párkrát sme sa museli najesť mimo karavanu, vždy sme našli lacnú alternatívu (ázijské bistro, kebab tanier, pizza), ktorá nás zasýtila, ale nechceli by sme na nej fungovať dva mesiace. Napr. v Štokholme sme sa najedli obidva dni pod 10€ na osobu.

Ak sa chceš niekde najesť naozaj lacno tak bež do IKEI. Výber je tu síce menší ako v bratislavskej IKEI ale ceny sú super. Kottbullar guličky stáli v čase našej návštevy 59 SEK (5€), rezeň a grilované kuracie 99 SEK (8,50€).

Ceny potravín v Škandinávii sú výrazne vyššie. Pričom najvyššie sú v Nórsku. Napriek tomu, že sme v minulosti Nórsko navštívili a vedeli sme, že je tu skutočne draho, aj tak som bola z cien v obchode nemilo prekvapená. Pri väčšine položiek si človek vie nájsť lacnejšiu alternatívu, ale pri ovocí a zelenine sa to nedá. Paradajky sme si ako luxus vo Švédsku a Dánsku ešte dopriali. Ale v Nórsku už nie.

Všeobecne by sa dalo povedať, že ceny sú 1,5x až 2,5x vyššie, ale veľmi závisí od položky. Napríklad avokádo v Nórsku stojí toľko koľko na Slovensku, ale taký petržlen v Nórsku je asi drahší ako kokaín. 99NOK (8,70€) za 3 mini petržleníky. Zdesenie z cien čiastočne spôsobuje aj veľkosť produktov, ktoré sú najmä v Nórsku nadpriemerne veľké. Napr. syry sa predávajú aj vo vyše kilových baleniach a často je problém nájsť niečo menšie.

V Dánsku a Švédsku funguje potravinový reťazec Lidl, ktorý je lacnejší ako konkurenčné reťazce. V Nórsku je podľa našich skúseností najlacnejšia Rema1000 a eXtra.

Pitnú vodu sme prvý mesiac kupovali. Priemerne sme tak každý deň dali len za vodu 3-4€. Druhý mesiac sme už čapovali pitnú vodu na stellplatzoch do bandasiek. BTW vo všetkých krajinách Škandinávie sa plastové fľaše zálohujú. Takže na to nezabudni. My sme si to nevšimli a vyhodili sme niekoľko desiatok fliaš.

Ak ťa viac zaujíma škandinávska gastronómi a jedlá, ktoré by bolo fajn ochutnať pozri tento článok: Škandinávska gastronómia z potravín na ktorej nezbankrotuješ

Vstupné

Či dané miesto navštívime sme sa rozhodovali priamo na mieste. Najmä podľa dojmu a podľa spánkového režimu dieťaťa. Nižšie uvádzam ceny vstupného s ktorým sme sa v Škandinávii stretli.

Ceny vstupného za 1 osobu:

• Kościół Pokoju w Jaworze (Poľsko) – 4€
• Maják Hirtshals fyr (Dánsko) – 25 DKK (3,35€)
• Egeskov Castle (Dánsko) – 260 DKK (35€)
• Frederiksborg Slot (Dánsko) – 110 DKK (14,75€)
• Plavba kanálmi v Kodani – 50 DKK (6,70€)
• IKEA múzeum (Švédsko) – 60 SEK (5,20€)
• Vasa múzeum (Švédsko) – 190 SEK (16,35€)
• Kŕmenie losov (Švédsko) – 130 SEK (11,20€)
• Borgund Stavkyrkje (Nórsko) – 110 NOK (9,60€)
• Geiranger plavba (Nórsko) – 505 NOK (44,20€)

Plyn do karavanu

Plynové bomby (v našom prípade nemecký typ) v Škandinávii sa dajú iba dopĺňať a nie vymieňať ako na Slovensku. Najlepšie je mať vlastnú plynovú bombu, lebo ak si budeš musieť kúpiť aj tú, tak počítaj cez 80€ (v SR tuším okolo 20€).

Plniarne plynu treba hľadať a takýto servis sa nedá urobiť len tak hocikde na benzínovej pumpe ako na Slovensku. Takže sme kvôli tomu zopár ráz museli urobiť zbytočné kilometre navyše.

Vo Švédsku je plnenie plynu všeobecne drahé, ceny sa pohybujú okolo 480 SEK (41,40€) za naplnenie 11kg plynovej bomby. Ak majú Švédi možnosť, chodievajú plniť plyn do Nórska. My sme v Nórsku plnili plynové bomby za 240-270 NOK (21-23,70€), čo je cena porovnateľná s výmenou plynovej bomby na Slovensku. V Nórsku existujú aj výmenné automaty na plynové bomby, ale cena je vtedy výrazne vyššia, cca 370 NOK (32,50€).

V niektorých plniarňach dokonca treba mať vlastné prípojky. To sme my nemali a tak sme hľadali vždy také, kde nás vedia kompletne obslúžiť. Cena je taká istá.

Iba doplním, že v blízkosti prístavného mesta Świnoujście (Poľsko), odkiaľ sa plavia trajekty do Švédska sú ceny pohonných hmôt aj plynových bômb nafúknuté a je lepšie si tieto veci zaobstarať ešte pred príjazdom sem.

Suveníry v Škandinávii

Pri položke suveníry sme sa trochu rozhupli. Ja som chcela novú mikinu (38€), Milan nové tričká (18-20€). Navyše Milan miluje nakupovanie hračiek, takže aj Mimino dostal 3 nové hračko-suveníry. Kupovali sme drobnosti pre ďalších 8 členov rodiny a na záver tripu ešte fľaše medového piva v Poľsku (cca 60€).

Nečakané výdavky

Na ceste nás postretli aj nečakané výdavky a to jedna oprava ložiska v kolese (666€). Len pre predstavu, hodinová mzda automechanika v zaprdenom nórskom mestečku, kde sú vraj nízke mzdy je 950 NOK (83,50€). Vo väčších mestách je to okolo 100€ na hodinu.

A postretlo nás aj jedno vyprostenie z podmočeného machu, do ktorého sme sa zošuchli pri vyhýbaní (460€) vo Švédsku. Po mesačných naťahovačkách nám tieto náklady takmer v plnej výške preplatilo poistenie PZP.

Ďalej sme kúpili 3 nové gélové batérie do obytnej časti, lebo tie staré boli už vo veľmi zlom stave. V karavanovom obchode sme kúpili batériu 100 Ah, ale kvalitnejšiu typu AGM za 360€. A ďalšie dve ‘klasické’ olovené 70 Ah v Bilteme (niečo ako naše OBI) za super cenu, okolo 92€ za jednu.

Ceny v Škandinávii

Pre predstavu uvádzam približné ceny, s ktorými sme sa stretli v Škandinávskych obchodoch.

Ceny v Dánsku

• Kapučíno – 48 DKK (6,40€)
• Kebab v žemli – 50 DKK (6,70€)
• Kebab v placke – 60 DKK (8€)
• CocaCola 1,75l – 15 DKK (2€)
• Voda 1,5 l – 3,5 DKK (0,5€)
• Chlieb – od 22 DKK (3€)
• Najlacnejšie pivo (330 ml) – od 12 SEK (1,60€)
• Magnetka – 40 DKK (5,40€)

Ceny vo Švédsku

• Kapučíno – 45 SEK (3,90€)
• Kebab tanier v Štokholme – 105 SEK (9,10€)
• Pad Thai v Štokholme – 95 SEK (8,20€)
• Použitie verejného WC – 20 SEK (1,70€)
• Čerstvé mlieko – 14 SEK (1,20€)
• CocaCola – 24 SEK (2,10€)
• Voda 1,5l – od 3,5 SEK (30 centov)

Ceny v Nórsku

• Pivo (najlacnejšia plechovka) – od 2€
• Chlieb v akcii – od 39 NOK (3,40€), inak bežne 49 NOK (4,30€)
• Čerstvé mlieko – 27 NOK (2,30€)
• CocaCola 1,75l – 25 NOK (2,20€)
• 5l bandaska vody – 45 NOK (3,90€)
• Kebab tanier – 250 NOK (21,70€) ale fakt veľká porcia
• Jedlo v lacnej ázijskej reštaurácii – od 169 NOK (14,70€)
• Magnetka – od 59 NOK (5,10€), v Geiranger aj od 39 NOK (3,40€)
• Použitie verejného WC – cca 22 NOK (1,90€)

Celkové výdavky na dvojmesačný roadtrip karavanom po Škandinávii

Celý dvojmesačný roadtrip po Škandinávii s karavanom nás vo finále vyšiel na 5784,46€, ale bez nečakaných výdavkov by to bolo 4524,09€, čo je ešte menej ako sme predpokladali. Najvyššou položkou roadtripu boli pohonné hmoty. Nasledovali výdavky za stravu, ktoré by sme tak či tak utratili aj doma. Veľa sme sa rozhodili na suveníroch. Ostatné položky boli s ohľadom na dĺžku výletu relatívne nízke s porovnaním najväčších žrútov

Čo sme za tieto peniaze videli a zažili:

• 8000 km cez Poľsko, Dánsko, južné Švédsko a Nórsko
• treky v národných parkoch a rezerváciách a k rôznym prírodným úkazom
• hlavné mestá škandinávskych krajín
• kempovanie na divoko v skutočnej divočine, v lesoch a pri jazerách
• pozorovanie vtáctva, kŕmenie losov a jeleňov
• drevené kostoly, veterné mlyny, majáky, pozostatky z vikingských čias a množstvo hradov
• pláže a pieskové duny
• horské cesty, serpentíny, fjordy a vodopády
• múzeá, mestské parky, trollov a cintoríny áut
• a v neposlednom rade nespočetné množstvo detských ihrísk

The post Koľko nás stáli 2 mesiace cestovania po Škandinávii karavanom – Dánsko, Švédsko, Nórsko appeared first on TripLovers.

Ku klasickým škandinávskym špecialitám sa dá dostať vo vychýrených turistických destináciách ako Kodaň, Bergen, Štokholm či Geiranger,… Avšak naše putovanie Škandináviou smerovalo najmä do prírody. Do malých neturistických dediniek kde majú nanajvýš pizzeriu alebo ázijské bistro. Škandinávske jedlá sme teda hľadali v potravinách a ochutnávanie lokálnej gastronómie sa pre nás tak stalo cenovo dostupné

Obsah:

• Hotové jedlá z potravín
• Ceny jedla v Škandinávii
• Čo ochutnať v Škandinávii?

Hotové jedlá z potravín

Je priam fascinujúce čo všetko sa dá kúpiť v škandinávskych potravinách. Najmä v tých nórskych. Hotové jedlá, nie instantné, nie v konzervách. Ale prevažne vákuovo zabalené, pripravené priamo na konzumáciu. Stačí ich ohriať. Polievky, palacinky, dokonca upečený losos a aj zemiaková kaša v sáčku!

My sme našťastie mali možnosť variť si v karavane, ale mnohé z týchto jedál sa dajú pripraviť aj v prírode, na horáku a v ešuse. Aj keď asi nebudú vyzerať tak dobre

Ceny jedla v Škandinávii

Ceny potravín v Škandinávii sú výrazne vyššie, pričom najvyššie sú v Nórsku. Všeobecne by sa dalo povedať, že sú 1,5x až 2,5x vyššie, ale veľmi to závisí od položky.

Cenám jedla, ale aj ďalších položiek týkajúcich sa cestovania po Dánsku, Nórsku a Švédsku som sa podrobne venovala v článku: Koľko nás stáli 2 mesiace cestovania po Škandinávii karavanom – Dánsko, Švédsko, Nórsko

Čo ochutnať v Škandinávii?

Knäckebrot (Švédsko)

Škandinávske sucháre s typicky obdĺžnikovým tvarom. Aj keď knäckebrot je v dnešných časom chlebom každej zo škandinávskych krajín, jeho pôvod je v strednom Švédsku. Knäckebroty sa tradične piekli len dvakrát do roka a to po zbere úrody a znova na jar, keď opäť začala tiecť zamrznutá voda.

Dnes ich v regáloch obchodov nájdete v hociktorom dni v roku a v takých množstvách, až si z nich nebudete vedieť vybrať.

Hnedý syr Brunost (Nórsko)

Tradičný nórsky syr Brunost je chuťovo absolútne odlišný oproti iným syrom aké sme kedy ochutnali. Sladko slaný hnedý syr Brunost má nádych karamelu. Jeho typický hnedastá farba a nasladlá chuť vzniká pri dlhom varení karamelizáciou mliečneho cukru. Vyrába sa z kozieho mlieka (na obale označenie geitost) ale aj kombináciou kravského a kozieho mlieka.

Tento syr je veľmi netradičný aj svojou hutnosťou. Neskutočne zle sa krája. Dá sa kúpiť ako pol kilová alebo kilová kocka. Neskôr sme volili verziu už nakrájaného syru na plátky.

Tento syr je skutočnou raritou a pri návšteve Nórska alebo iných krajín Škandinávie ho určite treba ochutnať

Švédske mäsové guličky Köttbullar (Švédsko, Dánsko)

Varianty mäsových guličiek sú známe po celom svete v rôznych podobách (kofta, bakso fašírky,…) avšak švédskym mäsovým guličkám köttbullar sa len tak niečo nevyrovná. Mäsové guličky Köttbullar, slangovo prezývané aj IKEA guličky sú jednoznačnou klasikou ktorú v Škandinávii takmer určite ochutnáš

Vo Švédsku sa pripravujú z hovädzieho mäsa, ale v Dánsku sú v obľube najmä bravčové, ktoré chutia tak trochu ako fašírka. V IKEI samozrejme dostanete originál a dá sa tu najesť skutočne lacno

Ryby a morské plody (Dánsko, Švédsko, Nórsko)

Keďže škandinávske krajiny sú obklopené moriami, je úplne pochopiteľné, že ryby a morské plody majú v škandinávskej gastronómií patričné zastúpenie. My osobne morské plody veľmi nemusíme, takže sme ostali len pri rybách.

Samozrejmosťou je losos, ktorého sme si v karavane robili minimálne 5x. Výhodou je, že je veľmi rýchlo pripraviteľný, vždy nádherne vykostený, naporcovaný a na počudovanie aj lacný (400g balenie okolo 7€). V nórskej kuchyni pripravujú lososa najčastejšie marinovaného. Takto pripraveného lososa nazývajú Gravlax.

Sleď je tiež častou pochúťkou a to najmä v Dánsku, kde sa nakladá v sladkokyslom náleve. Neodmysliteľnou súčasťou nórskej kuchyne sú aj krevety na množstvo spôsobov. Ako nátierka, alebo len na rýchle ošmahnutie na panvici. Avšak veľmi obľúbené bývajú na krevetovom sendviči

Smörgåskaviar (Švédsko)

Sendvičový kaviár je nátierka z rybacích ikier, ale v skutočnosti nie je tak úplne kaviárom, pretože sa vyrába z tresčích ikier. Na pultoch regálov škandinávskych supermarketov existuje mnoho druhov tejto pochúťky. My sme ochutnali švédsky Kalles a pri ňom sme aj ostali

Leverpostej (Dánsko)

Leverpostej alebo pečeňová pasta je veľmi obľúbenou nátierkou v dánskej gastronómii. Jej hlavnými zložkami sú bravčová pečeň, cibuľa a masť. Od ostatných paštét sa odlišuje tým, že je zapekaná. Obľubovali sme ju na chlieb, knäckebrot ale aj na nórske lokše Lomper.

Dánska pečená pečeňová pomazánka sa dá kúpiť vo všetkých krajinách Škandinávie, až na to, že na západnom pobreží Švédska sme ju vôbec nevedeli zohnať v žiadnom z obchodných reťazcov.

Lomper (Nórsko)

Nórske placky Lomper sú v podstate naše lokše, len s väčším obsahom zemiakov. Vznikli v časoch, keď bol počas napoleonských vojen blokovaný dovoz obilia do Nórska. Múka bola nedostatkový tovar a do placiek sa začalo primiešavať viac varených zemiakov. Kvôli väčšiemu obsahu zemiakov boli omnoho mäkšie a tak zostali v obľube aj keď sa blokády skončili

Placky Lomper sú veľmi lacné. Jedno balenie s 10 ks stálo len 14 NOK, čo je asi 1,20 € (značka Buer). A vystačili nám na obed alebo večeru. S dánskou pečeňovou pastou to bolo ako luxusné pečeňové lokše Navyše expresne rýchlo pripravené, pretože ich stačí len ohriať a natrieť. Žiaľ, inde ako v Nórsku sme ich už nenašli.

Škoricová buchta Kanelbullar (Švédsko)

Ak hľadáte niečo na zahryznutie ku kávičke, kanelbullar je vo Švédsku číslo jedna. Ich jednoduchší variant vyzerá tak trochu ako klasické škoricové slimáky. Avšak keď sa pečú v pôvodnom tvare ako uzlíky, estetickosť ich vzhľadu dodáva tomuto koláču úplne iný význam

Vyrábajú sa z cesta, do ktorého sa pridáva maslo aby bolo mäkšie. Škorica môže byť pomletá na jemno ale aj na hrubo a pod zubami doslova škrípe škoricové drievko. Na vrchu bývajú posypané veľkými zrnkami cukru.

Na Slovensku sa dá kúpiť aj v IKEI ako v bistre tak aj ako mrazený polotovar. Ale pri návšteve Švédska ich treba taktiež určite ochutnať

Kvikk Lunsj (Nórsko)

Kvikk Lunsj je typická nórska čokoláda pozostávajúca zo štyroch tyčiniek, ktorá by sa dala nazvať aj predražený KitKat. Je symbolom dobrého snacku na turistiku, ktorú Nóri vnímajú rovnako ako Slováci Horálku. Čokoládka Kvikk Lunsj je vhodná aj ako suvenír pre tých menších

Isbjørn (Nórsko)

Pivo značky Isbjørn pochádza z najsevernejšie položeného pivovaru na svete. Isbjørn sa varí z čistej arktickej vody, ktorá dodáva pivu špecifickú chuť, ktorá odráža drsné arktické podnebie. Chuťovo je naozaj o trošku inšie ako naše pivá. Avšak nie som pivný guru a neviem to popísať, takže budeš musieť ochutnať sám, aby si pochopil Jedna plechovka stojí okolo 2,50€.

The post Škandinávska gastronómia z potravín, na ktorej nezbankrotuješ (Dánsko, Švédsko, Nórsko) appeared first on TripLovers.

Máloktorá krajina v Európe má ku stanovaniu na divoko taký benevolentný prístup ako Nórsko. Práve preto je tento škandinávsky kúsok raja magnetom pre karavanistov, milovníkov kempingu ale aj stopárov

Obsah:

• Pravidlá kempovania v Nórsku
• Naše skúsenosti s kempovaním v Nórsku na divoko
  • Stanovanie na divoko v nórskych mestách
    • Náš najbizarnejší zážitok zo stanovania v Nórsku
  • Stanovanie na divoko v nórskych národných parkoch
  • Stanovanie na divoko v lesoch a pri poliach

Pravidlá kempovania v Nórsku

V Nórsku je všeobecne povolené kempovať kdekoľvek v minimálnej vzdialenosti 150 metrov od súkromného pozemku. Samozrejme, keď je niekde osadená ceduľa so zákazom kempovania, treba ju rešpektovať napriek tomu, že spĺňate predchádzajúce pravidlo. Ale vďaka riedkemu osídleniu nórskej krajiny je kempovanie na divoko takmer bezproblémové

Turisti v Nórsku kempujú vo voľnej prírode úplne bežne, priam až cielene. Najčastejšie takto cestujú karavanisti, ktorí prespávajú na parkoviskách no nie je núdza vidieť množstvo stanov po celej krajine.

Naše skúsenosti s kempovaním v Nórsku na divoko

V prvom rade sa musíme priznať, že sme pravidlo minimálnej vzdialenosti 150 metrov od obydlí vo väčšine prípadov nedodržiavali. Prvým dôvodom bolo, že sme po Nórsku cestovali stopom a preto sme sa nevedeli zakaždým transportovať mimo sídiel. Druhým dôvodom bolo, že sme počas našej návštevy Nórska vychytali najupršanejšie počasie za posledných 20 rokov a aj keď sme mali nepremokavý stan, snažili sme sa zakaždým nájsť nejaký prístrešok, pod ktorým by sa dalo schovať.

Každopádne, odporúčam stanovať na mieste kde čo najskôr ráno vyjde slnko. Nemusíš sa potom zbytočne trápiť so sušením stanu. Treba tiež počítať s tým, že aj napriek letnému obdobie vedia byť noci v Nórsku prekvapivo veľmi chladné (zažili sme aj 2°C).

Aj napriek zlému počasiu sme našli niekoľko naozaj nádherných miest pre náš stan. No a potom prišlo niekoľko nie veľmi pohľadaných ale aspoň praktických skrýš Toto je ich prehľad a zopár našich skúseností za vyše 2 týždne kempovania v Nórsku Pre lepšiu predstavu som ich rozdelila do 3 kategórií:

• stanovanie v nórskych mestách
• stanovanie v národných parkoch
• stanovanie v lesoch a pri poliach

1. Stanovanie na divoko v nórskych mestách

Počas nášho druhého týždňa v Nórsku, kedy neskutočne pršalo, sme väčšinu dní prekempovali niekde v blízkosti sídel. Vždy sme sa snažili nájsť nejakú striešku. V Bergene sa našej skupinke podarilo nájsť neuveriteľne úžasné miesto na kempovanie. Nachádzalo sa na miestnom kopci Fløyen, kde sme kúsok od turistickej trasy našli striešku pod ktorou bolo ukryté drevo. A akurát medzi drevami bolo miesto na dva stany

Náš najbizarnejší zážitok zo stanovania v Nórsku

Naša večerná prehliadka mestom Førde sa v neustávajúcom daždi zúžila iba na hľadanie prístrešku pre stan. Pred jedným domom bol pekný uzavretý altánok. Tak sme sa vyskúšali spýtať majiteľky v dome, či by sme tam mohli zakempovať, ale nesúhlasila. Tak sme nakoniec skončili pod tmavým prístreškom pri vchode do miestnej knižnice.

Nadránom sme počuli jedno auto až podivne blízko k nášmu stanu. Svietilo reflektormi priamo na nás. Chvíľu na to prišiel človek s baterkou k nášmu stanu pýtajúc sa či je niekto vo vnútri. Hneď sme otvorili, pozdravil a pýtal sa nás, či tu kempujeme, odkiaľ sme a či môže vidieť našu ID kartu (bolo to v čase utečeneckej kríze v Európe). Preukázali sme sa a povedali, že chceme hneď o piatej ráno odísť a že sme na takomto mieste, len kvôli tomu silnému dažďu. Bol to pracovník súkromnej bezpečnostnej služby, mal pre našu situáciu pochopenie. Poprial nám pekný zbytok nášho výletu po Nórsku a odišiel

2. Stanovanie na divoko v nórskych národných parkoch

V národných parkoch Nórska nie je problém so stanovaním na divoko a je to povolené. V mnohých prípadoch sa pred ich vstupom nachádzajú záchytné parkoviská, chatky alebo horské chaty kde sú k dispozícií verejné toalety. Stačí ak si svoj stan nepostavíš priamo za chatu a budeš tu môcť prespať.

Práve stanovanie v národných parkoch robí Nórsko Nórskom. V národnom parku Jotunheimen sme zažili naše najkrajšie ráno keď sme vyšli zo stanu a 100 metrov od nás sa páslo stádo bielych losov

3. Stanovanie na divoko v lesoch a pri poliach

Pretože sme stopovali sa nám početné množstvo krát stalo, že nás vodič neskoro podvečer vyhodil niekde pri hlavnej ceste a nám neostávalo nič iné ako pobrať sa do lesíka a rozložiť si stan. Takéto stanovanie bolo tiež bezproblémové.

Raz sme sa chceli na takéto miesto vrátiť a prespať na ňom opäť, ale už z diaľky sme videli losa, ktorý nás na naše vybrané miesto nepustil

“Vďaka” odpornému počasiu, ktoré sme v Nórsku zažili nám neostáva nič iné, len dúfať, že sa do tejto krajiny ešte minimálne 1x vrátime a užijeme si nórske národné parky aj za slnečného počasia

The post Stanovanie v Nórsku na divoko – toto sú naše skúsenosti appeared first on TripLovers.

Dva týždne na Nórsko je strašne málo času. Napriek tomu sme za tento čas zažili pomerne veľa. Dôkazom je tento fotoblog a naše zážitky, ktoré vznikli najmä kvôli stopovaniu a kempovaniu v tejto úžasnej škandinávskej krajine

The post FOTOBLOG – Naša dvojtýždňová cesta Nórskom v 50 fotografiách appeared first on TripLovers.

Porozprával som sa s mojim dobrým kamarátom z vysokej školy, ktorý jedného dňa skončil v práci, zbalil sa a odišiel za dobrodružstvom na motorke smerom na sever Európy, úplne sám.

Obsah:

1. Ako si prišiel k myšlienke severského okruhu?
2. Mal si už predtým vodičák na motorku?
3. Mal si niekedy pocit, že už ťa to nebaví a chcel by si byť už doma?
4. Čo najlepšie sa ti prihodilo na tejto dobrodružnej ceste?
5. Mal si aj nejaký nepríjemný zážitok, s technikou, ľuďmi a podobne?
6. To, že si išiel sám bol zámer?
7. Tento sen si si splnil, čo bude nasledovať ďalej?
8. Koľko to bolo kilometrov, koľko ťa to stálo približne?

1) Ahoj Maťo, povedz nám niečo o sebe a ako si prišiel k myšlienke severského okruhu?

Ahoj Milan, ďakujem za pozvanie. Som taký obyčajný chalan, žiadny veľký cestovateľ, iba sem-tam som si vybehol popri robote na nejaký týždeň pod stany. Mám rád takýto spôsob cestovania.

Minulý rok sa mi stala taká vec, že po piatich rokoch v zamestnaní, ktoré bolo naozaj náročné na môj work-life balance, firma skončila svoje pôsobenie na Slovensku a ja som dostal fasa odstupné A tak som si povedal, že je čas vypnúť. Možno o tom v dnešnej dobe sníva veľa ľudí.

Už odmalička som chcel ísť na sever a aj doteraz mám taký sen – ísť sám na Sibír, chvíľu tam proste v tých lesoch byť a žiť, pretože mám rád s tým súvisiace veci. Napadlo mi teda, že si kúpim motorku a pôjdem spraviť sever Európy, iba ja so stanom. A tak som to aj nakoniec zrealizoval.

Nie som ale nejaký zásadový low-cost týpek, takže som si to celé čo najviac užíval. Áno, na tejto ceste som sa snažil čo najviac šetriť, ale nešiel som úplne low-costovo. Občas som šiel aj do reštaurácie, ale párkrát sa stalo aj to, že som spal mimo stanu, len tak

Ja sa považujem za takého normálneho cestovateľa, ktorý si ide pomedzi robotu oddýchnuť. A toto bol zatiaľ môj najdlhší trip, keďže som to šiel takmer dva mesiace v kuse.

2) Mal si už predtým vodičák na motorku?

Mal som ho už rok a iba som čakal na príležitosť. Ono to bolo tak, že asi pred štyrmi rokmi prišla na Slovensko zmena legislatívy, na B-čkový vodičák si zrazu mohol riadiť 125 cc skúter, keďže dovtedy bola zahrnutá len 50 cc kubatúra.

A ja som vždy rád pozeral tie francúzske romantické filmy – Paríž, frajerka si drží toho svojho chalana okolo pásu a on si tam ide na tom skútriku… Vždy som to chcel, ale každý mi vravel, že 50-tka, to je sračka, tu v Bratislave je to nebezpečné. Ale akonáhle vyšiel nový zákon, tak som si do dvoch týždňov kúpil nový 125 cc skúter od Yamahy, reku idem to vyskúšať

“Bolo to neskutočné. Za necelé 3 sezóny, čo som ho mal, som spravil asi 20 000 km – čo je na skúter dosť.”

Chodil som na ňom do roboty, domov do Turca, išiel som na trip okolo českých hraníc na 6 dní, kde som išiel tak nabalený, že ma spoza toho skútra skoro ani nebolo vidno. Zastavovali ma policajti, lebo bolo vraj vidno iba stan. A keď som prišiel z toho tripu, tak som si povedal: „Toto bolo fasa!“, a že si asi teda kúpim motorku, čo mi predtým v živote ani nenapadlo. Nemal som k tomu žiadny vzťah. Ale zistil som, že je to skvelý spôsob cestovania.

A keďže som počul, že majú zdražovať autoškoly, tak som si hneď nato pri prvej príležitosti spravil vodičák skupiny A. Ale rok som sa k tomu nedostal, až hneď potom, ako mi skončila robota. Celá táto záležitosť s motorkou je pre mňa jedno z najlepších rozhodnutí, aké som v živote spravil!

3) Musela to byť naozaj náročná cesta, ako fyzicky, tak aj psychicky. Mal si niekedy pocit, že už ťa to nebaví a chcel by si byť už doma?

Tak ono máš zlé a dobré dni. V čom ma to ale prekvapilo najviac. Fakt bol, že som na tej ceste nad takýmito vecami ani nerozmýšľal. Až potom, keď som prišiel po 2 mesiacoch pobytu v stane domov – taký zarastený, medzi štyrmi pevnými stenami. Frajerka sa na mňa pozerala, čo za homelessáka to prišlo – až vtedy mi to došlo

“A vtedy si tak uvedomíš – wau! Na tej ceste bolo miestami fakt nepohodlne, ale tam mi to tak vôbec neprišlo, pretože som sa denne snažil robiť aspoň 200 km a v neznámom teréne som neustále niečo objavoval.”

V podstate išlo o to ráno sa zbaliť, čo bola najhoršia vec – každé ráno všetko zložiť, dobre to upevniť, aby to malo na tej motorke nejakú rovnováhu. Keď ešte do toho pršalo, tak som následne riešil ako byť suchý, kde sa najem, kde budem spať…a medzitým som niečo parádne zbadal a ani som si nestihol uvedomiť, že mi je nejako nepohodlne.

Čo sa týka fyzičky, tak som schudol 6 kg. Nie, že by som málo jedol – aj keď teda v Nórsku sú také ceny, že som sa musel trochu obmedzovať. Skôr to bolo o tom, že aj na tej motorke musíš trochu pracovať telom. A chodil som aj na turistiku.

“Ale hneď po mojom návrate domov sa mi to vrátilo. Starká sa mňa kukla, že „Jéžišmária,” a už to išlo, pirohy a neviem čo všetko ešte :D”

Fyzicky najnáročnejšia vec bola zima, aj keď som bol za polárnym kruhom cez najväčšie leto. Naplánoval som si to tak, aby som tam bol niekedy v júli, kedy sú tam najväčšie teplá. No v praxi to znamená, že v noci teplota aj tak niekedy klesá iba na 2 stupne (hlavne vo vnútrozemí). A pohyboval som sa aj po tých polostrovoch na nórskom severnom pobreží, kde už oficiálne leto nikdy nemajú.

Najnáročnejšie na tom bolo to, že polovicu času na motorke som strávil v daždi. Veľakrát som sa v stane nadránom klepal zimou.

“A bola to iba moja sprostosť, pretože potom som došiel naspäť domov a povedal som to mojím kamošom horolezcom – ako som bol v motorkárskej bunde, ďalšie bundy na sebe, štyri ponožky a aj tak som sa klepal. A oni mi hovoria: „Ty si blbý, tieto moderné spacáky fungujú tak, že tam musíš ísť pomaly nahý.“, ja som to jednoducho na ceste nevedel :)”

Ešte mi k tej téme psychickej nepohody napadá jedna vec. Bol som sám, takže reálne to bolo tak, že som sa začal sám so sebou rozprávať. Ako keď niekedy pozeráš ten film od Toma Hanksa – a vravíš si, že mne sa to nestane. Človeka som na ceste najdlhšie nestretol 3 dni, ale inak som sa s ľuďmi občas rozprával. Potom som to už aj vyhľadával.

Asi po mesiaci som stretol môjho bratranca Juraja s priateľkou, ktorý išli na aute z juhu Nórska – naplánovali sme si stretnutie na dva dni približne v strede Nórska.

“A ako som pri ňom večer rozkladal stan, Juraj mi zrazu hovorí: „Maťo, uvedomuješ si, že sa rozprávaš so stanovou tyčkou?“ A ja som o tom vôbec nemal šajnu, začal som sa automaticky rozprávať s vecami a nejako som si to vôbec neuvedomoval.”

Takmer hneď ako som sa vrátil, tak som išiel s frajerkou Martinkou na dva týždne do Talianska – čím ju pozdravujem a oceňujem, že na mňa čakala. Sľúbil som jej totižto, že keď sa vrátim, tak pôjdeme spolu na motorke na výlet k moru. V minulosti som o tom rozmýšľal spôsobom, že: motorka a frajerka – to je skvelé – dáš jej helmu, posadíš ju, ona ťa len objíme a pár hodín ju nemusíš počúvať Ale jedna z prvých vecí, čo som po návrate spravil bolo, že som kúpil komunikátory na helmu, aby sme sa po ceste do Talianska mohli rozprávať.

“Na mojom tripe to skončilo tak, že už po pár dňoch som si začal v helme spievať. A zistil som, koľko málo textov slovenských pesničiek ovládam. Človek si jednoducho nájde svoje spôsoby, ako sa s nedostatkom kontaktu s ľuďmi vysporiadať.”

Ale na druhej strane som to aj ocenil, pretože som si od ľudí trochu potreboval oddýchnuť, keďže v predchádzajúcom zamestnaní som robil projekťáka a je fakt, že kontakt s ľuďmi ma najviac unavoval. Takže vzhľadom na toto to bola maximálna očista.

4) Čo najlepšie sa ti prihodilo na tejto dobrodružnej ceste?

Mám kopec zážitkov rôzneho charakteru, ale to najlepšie – a to ti asi povie veľa cestovateľov – nie sú ani tie konkrétne zážitky. Keď si na takej dlhšej ceste sám, tak to ani nie je veľmi o tom, kde si, ale je to o skúmaní samého seba. Po určitej dobe ti už príde ako bežná vec každý deň objavovať niečo nové, a jediné s čím ostaneš na tej ceste, si ty sám so svojimi myšlienkami.

To čo mi tá cesta dala a s čím som aj tak trocha počítal, bol fakt, že som lepšie spoznal sám seba. Keď dva mesiace cestuješ na motorke, tak si nemôžeš ani tak veľa vecí zbaliť a uvedomíš si, ako málo ti stačí k životu. Mal som na celej ceste po 3 kusy spodného prádla, ale fakt kvalitného. Nič viac ti netreba.

“Jeden pár ponožiek som potom dokonca obetoval, keď mi začala unikať kvapalina z predných tlmičov a potreboval som realizovať dočasnú opravu, ale oprava v servise by v Nórsku bola finančne a časovo náročná.”

Odkedy som sa vrátil, tak si neskutočne vážim každý okamih doma. Veľa radosti mi prinášala aj samotná každodenná jazda na motorke. Ale ak sa pýtaš na konkrétne zážitky, tak určite mi najviac dal styk s ľuďmi. Rozprával som sa so skvelými ľuďmi, či už od týpka, čo na Nordkapp došiel za 3 mesiace na malej Vespe z Talianska. Alebo som spoznal chalana na skladacom kanoe, ktorý robil po riekach nad polárnym kruhom výlet zo západu na východ Nórska, cez Fínsko, iba so svojím psom. Všelijakí motorkári, dvaja harlejáci, ktorí sa na ceste živili lovením rýb s harpúnami v mori, atď.

“Alebo Sámovia, to sú obyvatelia týchto severných oblastí, ktorí sa živia pasením obrovských čried sobov – úplne iný životný štýl, úplne iné myšlienky.”

Potom som videl polárnu žiaru, navštívil som niekoľko divokých národných parkov, kde som sa napr. odviezol proti prúdu rieky na člne a potom tam chodil po lesoch. Neskutočná pecka, keď si uprostred ničoho sám. Tam som aj stretol jedného zlatokopa zo Švédska, ku ktorému som najprv bál priblížiť, pretože to bol taký zarastený týpek s puškou. Vravel mi, že dva týždne nevidel človeka – rád si so mnou pokecal.

“Neďaleko mestečka Andalsnes som bol na pozorovaní veľrýb – je tu jedno z najvhodnejších pozorovacích miest na voľne žijúce veľryby na svete.”

Okrem veľrýb som zblízka videl loviacu svorku kosatiek, čo bol pre mňa neskutočný zážitok. Čakal som dva dni, kým som sa na túto expedíciu dostal, ale stálo to za to – posádka lode tvrdila, že to bolo jedno z najlepších pozorovaní za celý rok.

Bol som aj na pozorovaní “polnočného safari” na Lofotách, kde som pozoroval z gumového člna na mori tulene, ale toto už nebolo také úžasné, ako byť vedľa tých obrovských rýb.

5) Mal si aj nejaký nepríjemný zážitok, s technikou, ľuďmi a podobne?

Pár posledných rokov sa snažím meditovať a k tejto ceste som sa z tohto hľadiska snažil postaviť tak, že sa budem radovať zo života, aj keď sa stane niečo negatívne. Takže nič konkrétne, čo by ma ranilo, mi nenapadá.

“Mal som problémy so zjazdenými pneumatikami, potom som zistil, že mám zničenú prednú vidlicu. Prednú vidlicu mi provizórne opravil jeden poľský mechanik v nórskom servise, ktorý mi to chápavo nacenil na polovičnú cenu, inak by ma to asi finančne zabilo.”

Najhoršie bolo asi to počasie, to že mi väčšinu času pršalo. Ale na to si zvykneš.

6) To, že si išiel sám bol zámer?

Áno, je to tak. Chcel som si oddýchnuť od ľudí a už od malička som takéto niečo chcel zažiť. Musím sa priznať, som dosť individualista. Potom som totižto pán svojho času, rozhodnem sa z hodiny na hodinu, kam chcem ísť a kam nechcem ísť. Rád chodím aj s inými ľuďmi, ale v tomto prípade som chcel ísť sám a oddýchnuť si.

Ako som spomínal, rád meditujem, a myslel som si, že takto budem mať aj konečne možnosť naplno sa tomu každý deň trochu venovať.

“Vo Fínsku som si v jednom národnom parku aj raz sadol, pri jazere, na vrchole parádnej skaly, začal som ako zapadalo slnko. Ale o chvíľu som si uvedomil, že ľudia do tohto parku chodia hlavne pozorovať medvede, pretože je tam jeden z najhustejších výskytov medveďa hnedého na svete. Takže ani tam som si nezameditoval, len som rozmýšľal nad tým, kedy mi medveď uhryzne zadok :)”

7) Tento sen si si splnil, čo bude nasledovať ďalej?

Mám stále veľa plánov a veľmi veľa miest, kde som nebol a už viem, že by som tam chcel ísť na motorke. Tento rok by som rád išiel s kamošmi na taký low-cost výlet do Rumunska. Myslím, že to robí veľa motorkárov zo Slovenska.

Taký môj dlhodobý sen je spraviť na motorke Island, ale tam to už asi nebude low-cost Keď budem veľký… Spomínal si mi, že chceš ísť do Nepálu. Takže ďalší sen je možno dať ten Nepál na motorke. Proste, kde sa dá ísť na motorke, tam by som rád išiel na motorke.

A ešte jeden top sen, čo by som chcel zažiť, som totižto fascinovaný prírodným fenoménom migrácie jedného typ motýľa (monarch) každú štvrtú generáciu migruje zo severu Ameriky na jedno miesto v Mexiku a v rámci jednej svojej generácie zaletí niekoľko tisíc kilometrov. V Mexiku pri jednej dedinke prezimuje, rozmnoží sa, a potom tri generácie motýľov idú zase na sever a cyklus sa neskôr opakuje.

“Vzhľadom na veľkosť živočícha, ktorý vôbec nie je stavaný niečo takéto spraviť, je to jedna z najväčších migrácií na svete. Trvá to 3 mesiace. A môj sen je zobrať motorku do Ameriky a spraviť tú cestu s nimi!”

8) Koľko to bolo kilometrov, koľko ťa to stálo približne?

Bolo to nakoniec 15018 km. Priznám sa, že ten posledný deň som išiel z Viedne naschvál trošku dlhšou cestou, aby som dal dokopy tých 15-tisíc
Trvalo mi to 55 dní. Ostal by som aj dlhšie, ale bol som pozvaný kamošovi na svadbu ako svedok, tak som sa musel vrátiť. Prešiel som 12 krajín, videl som 4 moria. Väčšinu času som spal pod stanom.

“No a keď nepočítam počiatočné náklady na motorku a výbavu, tak ma samotná cesta so všetkými atrakciami a benzínom stála možno nejakých 2500 €.”

Motorka v Nórsku na rozdiel od auta nemusí platiť cestné mýta. Ak chceš mať ľahkú výbavu a ideš kempovať, tak musíš platiť za ten kompromis medzi ľahkosťou a použiteľnosťou, takže tá počiatočná kempovacia výbava tiež nebola lacná. Takisto som nakúpil doplnky na motorku, ako USB nabíjačku, padáky, kryty na riadidlá. Na tú motorku a stanovanie som sa teda vybavil za nejakých ďalších cca 2000 €. Pôvodne som chcel kempovať, kde sa bude dať, keďže v Škandinávii sú v tomto veľmi benevolentní (tzv. “Freedom to roam”).

“My na to ale nie sme zvyknutí, na tom severe nič nemáš, iba pustatinu, stále mokneš a nejako som sa tam necítil vždy úplne sebaisto. Takisto som sa chcel aj rozprávať s ľuďmi, dať teplú sprchu.”

Takže nakoniec som väčšinu nocí strávil v kempoch, čo mi dosť nabúralo pôvodný budget. Stanové miesto tam bežne stálo 20 až 30 eur!

“Takže nakoniec ma to celé stálo ako malé auto, nebol to úplne lacný špás. Ale neľutujem ani jedinú korunu, čo som do toho dal. Je to pre mňa zážitok, ktorý budem mať na celý život.”

Zistil som, kde sú moje limity a viem si predstaviť, že by som to vedel spraviť aj za menej ako polovičnú cenu. Celkovo ma to teda dokopy vyšlo nejakých 4000 eur. Vedel by som to možno celé spraviť za 1,5 až 2 tisíc eur vrátane nákupu menej kvalitnej výbavy, keby som chcel. Ale keďže som dostal to odstupné, ako ľahko tie prachy prišli, tak aj odišli, boli minuté dobre Ani som to radšej presne nepočítal, nechcem byť zbytočne zhrozený

A keďže som si to chcel do začiatku hlavne užiť, dal som si aj ten sobí hamburger, išiel som na výlety do národných parkov a celkovo som nešetril.

Maťo, ďakujem za rozhovor a prajem ti ešte veľa šťastných kilometrov na motorke

Ako bonus na záver ešte pripájam zbierku videí vo forme denníka s autentickými pocitmi z ciest.

The post 15 tisíc kilometrov Severským okruhom na motorke za 55 dní! appeared first on TripLovers.

Príbeh o tom, ako sa koncom leta 2016 partia štyroch ľudí rozhodla lowcostovo navštíviť Nórsko. Štyri veľké turistické batohy zmotali dohromady potravinárskou fóliou, prelepili páskou a mali z toho jednu veľkú neidentifikovateľnú guču vážiacu tesne pod 32 kg – akurát jedna veľká batožina A to bol len začiatok ich dobrodružnej cesty stopom, kde nie vždy išlo všetko podľa plánu, ale stálo to za to! Celý článok si môžeš prečítať na Blogu Denníku N

The post Stopom z Bergenu do Trondheimu appeared first on TripLovers.