Problémy, ktoré nás postretli na polročnej ceste v Ázii

Cieľom cestovania je niečo iné, ako to, o čom budem písať v tomto článku. Každopádne, aj nepríjemné situácie k tomu neodmysliteľne patria. Nepríjemnosti, ktoré sa nám stali som ponechal v chronologickej následnosti, takže môžeš sledovať ako to postupne gradovalo a fakt, že problémy sme nemali len počas cesty. Myslím, že sa nám toho prihodilo celkom dosť.

Začalo to ešte pred odletom

  • Nedostatok vakcín
    Pred cestou na neznámy kontinent sme sa dali zaočkovať proti besnote, brušnému týfusu a žltačke typu A a B. Kvôli časovým odstupom jednotlivých vakcín sme si to museli správne rozplánovať, tak aby sa to stihlo a zároveň aby telo nedostalo všetky protilátky naraz. Kvôli žltačke obidvoch typov som zvolil kombinovanú vakcínu a s očkovaním začal vyše polroka dopredu aby som stihol všetky dávky. Ale poslednú dávku vakcíny bol problém zohnať. Nedali sa zohnať v žiadnej lekárni lebo na východe republiky vypukla žltačková epidémia a museli očkovať kvanta ľudí, takže žiadne vakcíny nezostali. Pokúšali sme sa zohnať vakcínu aj v Rakúsku, žiaľ neúspešne. Nakoniec sme to zachránili dvoma zvlášť vakcínami, jednou na A a druhou na B v súkromnej ambulancii. Problém nastal aj pri uplatnení si nároku na preplatenie jednej z vakcín vo VšZP. Žiadosť mi nebola uznaná, lebo som v akútnom prípade použil súkromného lekára a do úvahy nezobrali ani to, že bol nedostatok vakcín v celej republike.

Potrebnú vakcináciu netreba podceňovať pred cestou

  • Naše lietadlo možno nepoletí
    Letenku sme si kupovali pol roka dopredu, prostredníctvom vyhľadávača leteniek kiwi.com. Mali sme tri na seba nadväzujúce lety z Budapešti na Bali s dvoma prestupmi. Asi necelý mesiac pred odletom začala spoločnosť, s ktorou sme mali náš úvodný let, rušiť tisícky letov po Európe. Každý deň sme so strachom kontrolovali nové zoznámi letov, ktoré nemali odletieť. Ten náš sa tam našťastie do dňa nášho odletu neobjavil a mohli sme v kľude odletieť.
    Aj kebyže nám prepravca nás prvý let zruší, kiwi.com nám zaručovala že poletíme, prípadne aj s inou spoločnosťou.

Pri nízkonákladovkách si človek nemôže byť nikdy celkom istý

  • Na Bali sa zobudila sopka
    Našou prvou destináciou bol ostrov Bohou, kam sme sa ale nikdy nedostali. Na ostrove Bali sa prebudila sopka Agung a v oblasti urobila tak trochu neplechu. Ministerstvo zahraničia vydalo výstrahu pre turistov cestujúcich na Bali s odporúčaním necestovať. To sa nám síce nepáčilo, ale ruky nám zväzovalo poistenie. Ak by sme sa do oblasti vydali aj napriek výstrahám, žiadne poistenie ktoré sme zvolili, ale ani žiadne iné by nás nekrylo, lebo sme boli informovaní našimi úradmi.
    Ako náhradu za ostrov Bali sme si zvolili ostrov Borneo. A akoby to nestačilo, tam nás chytil okraj tajfúnu, a tak sme mali veľa daždivých dní.

Bali, sopka Mt. Agung (zdroj)

Na ceste to pokračovalo

  • Stratená peňaženka
    Po troch bezproblémových mesiacoch prišla strata Jankinej peňaženky. S obnosom asi 30€ (ešteže bankomaty v Ázii vydávajú tak málo peňazí) a debetnou kartou sa trebalo proste len rozlúčiť a zablokovať kartu cez internet banking. Našťastie ja som mal dve platobné karty, takže to až taký problém to nebol. Smutné na tom bolo, že sa jej to stalo na narodeniny.

 

  • Podozrenie na maláriu
    V Bangkoku sa nám to začalo komplikovať. Ešte v Yangone nás na letisku doštípali komáre a Janka dostala horúčky a mala niektoré príznaky malárie. Pre istotu sme sa rozhodli navštíviť The Hospital For Tropical Diseases a absolvovať vyšetrenie a odbery krvi. Po nervóznej hodinke boli testy hotové s výsledkom negatívne. Ale pre istotu sme mali dôjsť o ešte dvakrát na kontrolné testy. Malária ani horúčka dengue sa našťastie nepotvrdili. Doktor Janke predpísal aspoň nejaké lieky proti svalovej únave, z čoho sa nakoniec celá vyhádzala.

 

Nebolo mi veru všetko jedno, keď som behom pár minút skoro prišiel o všetky fotky a videá z Mjanmarska

  • Opäť do nemocnice

Ešte pred odchodom sme sa obávali, že nás počas ciest doštípu nejaké potvory. Počas prvých piatich mesiacov sme na to úplne zabudli. Všetky ubytovania boli viac menej čisté a bezproblémové. Až pokiaľ sme sa nedostali na Langkawi kde som si všimol moju fľakatú ruku, ktorá o pár dní začala svrbieť. Poradili sme sa s domácimi a navštívili nemocnicu. Tam nám samotná lekárka nevedela povedať z čoho vznikla alergická reakcia, ale že možnosti je viac. Dostal som včeličku, antihistamínové tabletky a vodičku proti svrbeniu a pobral sa na ubytovanie.

Naozaj nechci, aby ťa pokúsala ploštica, pretože z toho môžeš mať takúto nepríjemnú alergickú reakciu ako som mal ja

Na ubytovaní sme si poriadne naštudovali všetky malé potvory o ktorých lekárka hovorila. Nakoniec sme zistili, že to bola ploštica z hotela v Hanoji, ktorá sa rozhodla cestovať v našom backpacku. Takže okrem nepríjemného svrbenia sme museli všetky veci kontrolovať a pre istotu sme ich nahádzali do sušičky aby sme sa ploštíc zbavili.

Na červené svrbiace pupáky po celom tele mi veľmi dobre zabral jablčný ocot.

 

Na záver toho asi nebolo dosť, tak prišlo to najhoršie

 

  • Otrava jedlom v Himalájach

Tak toto bol úplný koniec! Pre mňa určite najhorší deň v živote! V deň kedy som potreboval byť absolútne fit aby sme zdolali Thorung La Pass v nadmorskej výške 5414 m. n. m. som sa priotrávil jedlom. Na večeru som si objednal moje obľúbené “potato momo” a teta, ktorá predtým holými rukami prihadzovala konské hovná do piecky mi s tými neumytými rukami išla urobiť jedlo.

Momo je jedno z najpopulárnejších jedál v Nepále. Avšak ako vidno, robí sa ručne, takže vo vysokohorských oblastiach s menšou hygienou treba už opatrne s výberom jedla 😉

Na trek sme sa vybrali, lebo sme mysleli, že ranné “prehánky” mám len zo stresu a skorého ranného vstávania. Bol som slabý, šli sme neskutočne pomaly a mali sme veľa prestávok, aj na moje neutíchajúce potreby. Boli sme predposlední, za nami ešte nejakí americký párik s výškovou chorobou. Nikto nemal mobilnú sieť a aj keby sme chceli volať helikoptéru, nemali sme ako.

Moja tradičná odpočinková metóda, oprieť si hlavu o trekové tyčky 😀

Keď už sme sa došli na ten vytúžený pass, tak sme zistili, že najbližšia dedina je ešte stále neuveriteľne ďaleko. Cesta z Thorung Phedi do Muktinahu nám trvala vyše dvanásť hodín. Medzi tým sme mali slnko, sneh a hmlu.

Otrava jedlom v Ázii by bola úplne OK, ale táto bola naozaj zlé načasovaná a nemali sme sa vydávať v ten deň na trek.

POZOR: Pred zakúpením poistenia na trek v Himalájach si skontroluj, či ti poisťovňa kryje aj výjazd k bežnému ochoreniu v Himalájach!

Po návrate domov

  • Pokazená elektronika
    V deň návratu som zistil, že mám v mobile pokazený mikrofón a na druhej strane mi pri telefonátoch nikto poriadne nerozumie a môj Canon 7D mk2 v Ázii utrpel poriadnu prachovú nádielku a tiež som ho musel dať na prečistenie. Moje poistenie mi ho aspoň čiastočne preplatilo.

Môj milovaný Canon 7Dmk2 v silikónovom ochrannom obale s camouflage prevedením

Navzdory všetkým týmto veciam sme sa z Ázie vrátili živí a zdraví. Celkovo sme mali 7 malých poistných udalostí, ktoré sa ale pre povinnosť hradenia spoluúčasti vo výške 35 € neoplatilo nahlasovať. Ale poisťovňa mi vrátila peniaze aspoň za vyčistenie elektroniky a nakalibrovanie dvoch objektívov, aj keď veľmi symbolicky. Straty sme mali najmä finančné, okolo 400€ na oboch. S tým sme ešte pred odchodom počítali, bolo nám jasné, že nie všetko bude dokonale klapať.