Neďaleko rakúskeho Leobenu sa rozprestiera hora Erzberg, ktoré je pravdepodobne najväčším ložiskom železnej rudy na svete. Ťažba rudy začala údajne už v roku 712 a kvôli jej spracovaniu boli formované aj okolité regióny. Dnes sa tento región označuje ako Die österreichische Eisenstraße, teda „Rakúska železná cesta“.

Obsah:

• Die österreichische Eisenstraße – Rakúska železná cesta
• Našich 5 zastávok po rakúskej železnej ceste
  1. Eisenerz – srdce rakúskej železnej cesty
  2. Vodopády v rokline Wasserlochklamm
  3. Hochkar nie je len lyžiarske stredisko
  4. Mendlingtalský dobrodružný svet (Erlebniswelt Mendlingtal)
  5. Waidhofen an der Ybbs – mestečko, ktoré zaspalo v čase

Die österreichische Eisenstraße – Rakúska železná cesta

Podľa legendy nález ložísk železnej rudy na hore Erzberg označil vodník, ktorý uviazol na súši v rukách obyvateľov. Aby opäť získal svoju slobodu, ponúkol im 3 možnosti: „zlato na desať rokov, striebro na sto rokov alebo železo na veky.“ Eisenerčania si chceli vybrať druhú možnosť, no keď im vodník ukázal Erzberg a presvedčili sa o ložiskách rudy prepustili vodníka a ten zmizol v prameni Wassermannsloch.

Tento objav premenil celú oblasť v okolí mestečka Eisenerz. Kvôli historickej ťažbe muselo byť zabezpečené aj spracovanie, preto bolo nutné vystavať vysoké pece a zabezpečiť neustály prísun dreva. Vďaka ložiskám železnej rudy na hore Erzberg Rakúsko výrazne upevnilo svoju hospodársku pozíciu vo svete.

Za všetky tie roky ťažby sa tu dal pozorovať vývoj banských a ťažobných metód a technológii. Ťažba štajerského Erzbergu stále napreduje a prevádzkovateľ lomu organizuje aj exkurzie pre záujemcov

Našich 5 zastávok po rakúskej železnej ceste

1. Eisenerz – srdce rakúskej železnej cesty

Našu púť rakúskou železnou cestou sme začali v starom banskom meste Eisenerz, nad ktorým sa týči najväčšie ložisko železnej rudy v širokom okolí. Historická ťažba rudy narúša pohľad na scenériu prekrásnych alpských hôr no samotný Eisenerz je taký nádherný, že nám to neprekáža. V blízkom okruhu ponúka hneď niekoľko pamiatok, ktoré vyrazia dych.

To najpodstatnejšie čo Eisenerz ponúka je stredoveký opevnený kostol Kirchenburg St. Oswald nad mestom. Je z neho vidieť všetky ostatné pamiatky mestečka ako Eisenerzer Schichtturm, čo je honosná zvonica v renesančnom štýle, ktorá zvonievala baníkom na zmenu služieb. Ale aj kaplnku Gradsteinkapelle týčiacu sa zo skaly. Samozrejmosťou je hlavná radnica, ktorá je v prípade mestečka Eisenerz naozaj podarená

Na hlavnej ceste medzi Leobenom a Eisenerz sa nachádza viacero vysokých pecí, v ktorých sa tavila železná ruda. Pri jednej z nich – Hochofenmuseum Radwerk IV – nájdeš aj múzeum.

Kúsok od nej sa nachádza aj výstava historickej železnice Erzbergbahn, ktorá slúžila najmä ako nákladná doprava medzi Erzbergom a okolitými vysokými pecami. V minulosti sa dalo ísť vyhliadkovým vláčikom po historickej železnici ale z technických dôvodov a nízkeho záujmu verejnosti táto atrakcia viac nefunguje ako funguje.

2. Vodopády v rokline Wasserlochklamm

Ako to už v rakúskych Alpách chodí, vždy musíme navštíviť aspoň jednu roklinu. Výber bol jednoduchý. Na rakúskej železnej ceste sa nachádzajú nevídane bohaté vodopády a to v rokline Wasserlochklamm, kde vyviera prameň o sile 2000 litrov za sekundu.

Na Rakúsku sa mi páči, že pri takmer všetkých atrakciách sa nachádza bezplatné parkovisko s toaletami pri vstupe, čo výrazne zjednodušuje návštevu. Vstupné do rokliny je 6,80 € a cesta začína závesným mostom cez rieku. Po krátkom čase nahradia lesný chodník drevené lávky, práve v tom momente to začína byť zaujímavé

V rokline sa nachádzajú 4 mohutné vodopády pričom z niektorých sa doslova práši Cesta po drevených lávkach je náročnejšia, no myslím si, že deti by ju mali zvládnuť (aspoň sa zničia) Celkovo je to k najvrchnejšiemu vodopádu 250 výškových metrov a cesta trvá aj s fotením tak 1,5 hodiny.

Od najvrchnejšieho vodopádu sa dá pokračovať ešte ďalších 100 výškových metrov na vyhliadku. Osobne ju už veľmi neodporúčam lebo cesta je naozaj veľmi náročná a výhľad nebol o nič lepší ako od posledného vodopádu.

3. Hochkar nie je len lyžiarske stredisko

Jedným z hlavných plánov výletu bola aj turistika na 1808 metrov vysoký vrchol Hochkar. Počas zimy slúži toto miesto ako lyžiarske stredisko, takže aj počas leta sa dá využiť lanovky a uľahčiť si tak turistiku. My sme však mali v pláne zaslúžiť si výhľady a preto sme sa chceli vybrať pešo.

Parkovať sa dá vo výške takmer 1500 m n. m. takže nejde o nejakú veľkú túru. Okrem iného bezplatné parkovisko vo veľkom využívajú aj karavanisti a ľudia čo spia v autách.

Náš plán ale nevyšiel a pre hmlisté počasie sme sa vybrali len k neďalekému tajchu Bergsee, kde sme sa najedli, pobavili sa kravičkami a šli späť. Okrem turistiky a lyžovačky je Hochkar vhodný aj na ferraty

4. Mendlingtalský dobrodružný svet (Erlebniswelt Mendlingtal)

Mendlingtalský dobrodružný svet je tematický chodník s ukážkou historickej ťažby dreva a splavovania dreva v ťažko prístupnej doline Mendlingtal. Súčasťou Erlebniswelt Mendlingtal je aj veľmi pekne upravený malý skanzen s témou spracovania železnej rudy vyťaženej z Erzbergu. V areály sa nachádza kováčska dielňa, píla, mlyn a hlavne systém, ktorým sa unášalo drevo.

Do doliny Mendlingtal sa dá prísť z dvoch strán. Na obidvoch stranách sa nachádzajú bezplatné parkoviská s toaletami. Vstupné do doliny a skanzenu je 9 €, študenti 6 € a pre deti 3,50 €. Tiež sme si hovorili, že je to veľa ale naozaj to stálo za to! Pozor, platiť sa dá iba v hotovosti!

Trasa náučného chodníka je dlhá 2x po 4 km, lebo treba ísť tam aj naspäť (chodník je obojsmerný). Je to dosť veľa kilometrov ale trasa je naozaj nenáročná a zvládnu to aj deti, aj keď to môže trvať dlhšie

Erlebniswelt Mendlingtal bolo miesto, ktoré sem si zo všetkých miest na rakúskej železnej ceste užili najviac. Bolo to spôsobené hlavne tým, že nám pršalo a počas našej trojhodinovej návštevy sme stretli len 4 ľudí. Navyše dážď a teplo spôsobovali opar nad hladinou vody a dotváralo tak mystický dojem z nového miesta. Počas pekného počasia sem samozrejme chodí strašne veľa ľudí, najmä rodinky s deťmi, ktoré si toto miesto určite zmilujú.

5. Waidhofen an der Ybbs – mestečko, ktoré zaspalo v čase

Našu cestu po železnej ceste sme zakončili v mestečku Waidhofen an der Ybbs. Parkovanie je cez víkend zadarmo aj v samotnom centre mesta, ktoré je veľmi kompaktné. Už tesne po príchode sme zhodnotili, že po ulici sa potuluje nejako málo turistov a že mestečku chýba život. V rámci objavovanie uličiek sme sa dali do reči s jedným miestnym postarším pánom, ktorý nám tvrdil, že tento rok počet turistov v Waidhofen an der Ybbs výrazne vzrástol (vraj vďaka korone).

Za 2 hodiny sme si prešli najkrajšie pamiatky. To čo najviac z mestečka stojí za návštevu je Rothschildschloss, stredoveký hrad z 13. storočia. Vzhľadom pripomína talianské hrady ale v britskom štýle, navyše má klasickú Disney vežičku V 18. storočí bol k hradu pristavaný kostol, ktorý tiež môžeš navštíviť.

Odporúčam z nádvoria hradu prejsť dole k rieke kde sa nachádza kamenný most a časť záhrad. A taktiež vyjsť na jeden z mostov lebo práve z nich je najlepší výhľad na hrad Vo vnútri hradu sa nachádza 5 Elemente Museum a expozíciou zameranou na históriu mesta.

V centre sa nachádza niekoľko kostolov, zvoníc a veží. Jedna z nich patrí radnici, z vrcholu ktorej si môžeš užiť pohľad na mesto z hora

The post Po rakúskej železnej ceste appeared first on TripLovers.