Neďaleko rakúskeho Leobenu sa rozprestiera hora Erzberg, ktoré je pravdepodobne najväčším ložiskom železnej rudy na svete. Ťažba rudy začala údajne už v roku 712 a kvôli jej spracovaniu boli formované aj okolité regióny. Dnes sa tento región označuje ako Die österreichische Eisenstraße, teda „Rakúska železná cesta“.
Obsah:
- Die österreichische Eisenstraße – Rakúska železná cesta
- Našich 5 zastávok po rakúskej železnej ceste
Die österreichische Eisenstraße – Rakúska železná cesta
Podľa legendy nález ložísk železnej rudy na hore Erzberg označil vodník, ktorý uviazol na súši v rukách obyvateľov. Aby opäť získal svoju slobodu, ponúkol im 3 možnosti: „zlato na desať rokov, striebro na sto rokov alebo železo na veky.“ Eisenerčania si chceli vybrať druhú možnosť, no keď im vodník ukázal Erzberg a presvedčili sa o ložiskách rudy prepustili vodníka a ten zmizol v prameni Wassermannsloch.
Tento objav premenil celú oblasť v okolí mestečka Eisenerz. Kvôli historickej ťažbe muselo byť zabezpečené aj spracovanie, preto bolo nutné vystavať vysoké pece a zabezpečiť neustály prísun dreva. Vďaka ložiskám železnej rudy na hore Erzberg Rakúsko výrazne upevnilo svoju hospodársku pozíciu vo svete.
Za všetky tie roky ťažby sa tu dal pozorovať vývoj banských a ťažobných metód a technológii. Ťažba štajerského Erzbergu stále napreduje a prevádzkovateľ lomu organizuje aj exkurzie pre záujemcov 😉
Našich 5 zastávok po rakúskej železnej ceste
1. Eisenerz – srdce rakúskej železnej cesty
Našu púť rakúskou železnou cestou sme začali v starom banskom meste Eisenerz, nad ktorým sa týči najväčšie ložisko železnej rudy v širokom okolí. Historická ťažba rudy narúša pohľad na scenériu prekrásnych alpských hôr no samotný Eisenerz je taký nádherný, že nám to neprekáža. V blízkom okruhu ponúka hneď niekoľko pamiatok, ktoré vyrazia dych.
To najpodstatnejšie čo Eisenerz ponúka je stredoveký opevnený kostol Kirchenburg St. Oswald nad mestom. Je z neho vidieť všetky ostatné pamiatky mestečka ako Eisenerzer Schichtturm, čo je honosná zvonica v renesančnom štýle, ktorá zvonievala baníkom na zmenu služieb. Ale aj kaplnku Gradsteinkapelle týčiacu sa zo skaly. Samozrejmosťou je hlavná radnica, ktorá je v prípade mestečka Eisenerz naozaj podarená 🙂
Na hlavnej ceste medzi Leobenom a Eisenerz sa nachádza viacero vysokých pecí, v ktorých sa tavila železná ruda. Pri jednej z nich – Hochofenmuseum Radwerk IV – nájdeš aj múzeum.
Kúsok od nej sa nachádza aj výstava historickej železnice Erzbergbahn, ktorá slúžila najmä ako nákladná doprava medzi Erzbergom a okolitými vysokými pecami. V minulosti sa dalo ísť vyhliadkovým vláčikom po historickej železnici ale z technických dôvodov a nízkeho záujmu verejnosti táto atrakcia viac nefunguje ako funguje.
2. Vodopády v rokline Wasserlochklamm
Ako to už v rakúskych Alpách chodí, vždy musíme navštíviť aspoň jednu roklinu. Výber bol jednoduchý. Na rakúskej železnej ceste sa nachádzajú nevídane bohaté vodopády a to v rokline Wasserlochklamm, kde vyviera prameň o sile 2000 litrov za sekundu.
Na Rakúsku sa mi páči, že pri takmer všetkých atrakciách sa nachádza bezplatné parkovisko s toaletami pri vstupe, čo výrazne zjednodušuje návštevu. Vstupné do rokliny je 6,80 € a cesta začína závesným mostom cez rieku. Po krátkom čase nahradia lesný chodník drevené lávky, práve v tom momente to začína byť zaujímavé 🙂
V rokline sa nachádzajú 4 mohutné vodopády pričom z niektorých sa doslova práši 🙂 Cesta po drevených lávkach je náročnejšia, no myslím si, že deti by ju mali zvládnuť (aspoň sa zničia) 😉 Celkovo je to k najvrchnejšiemu vodopádu 250 výškových metrov a cesta trvá aj s fotením tak 1,5 hodiny.
Od najvrchnejšieho vodopádu sa dá pokračovať ešte ďalších 100 výškových metrov na vyhliadku. Osobne ju už veľmi neodporúčam lebo cesta je naozaj veľmi náročná a výhľad nebol o nič lepší ako od posledného vodopádu.
3. Hochkar nie je len lyžiarske stredisko
Jedným z hlavných plánov výletu bola aj turistika na 1808 metrov vysoký vrchol Hochkar. Počas zimy slúži toto miesto ako lyžiarske stredisko, takže aj počas leta sa dá využiť lanovky a uľahčiť si tak turistiku. My sme však mali v pláne zaslúžiť si výhľady a preto sme sa chceli vybrať pešo.
Parkovať sa dá vo výške takmer 1500 m n. m. takže nejde o nejakú veľkú túru. Okrem iného bezplatné parkovisko vo veľkom využívajú aj karavanisti a ľudia čo spia v autách.
Náš plán ale nevyšiel a pre hmlisté počasie sme sa vybrali len k neďalekému tajchu Bergsee, kde sme sa najedli, pobavili sa kravičkami a šli späť. Okrem turistiky a lyžovačky je Hochkar vhodný aj na ferraty 😉
4. Mendlingtalský dobrodružný svet (Erlebniswelt Mendlingtal)
Mendlingtalský dobrodružný svet je tematický chodník s ukážkou historickej ťažby dreva a splavovania dreva v ťažko prístupnej doline Mendlingtal. Súčasťou Erlebniswelt Mendlingtal je aj veľmi pekne upravený malý skanzen s témou spracovania železnej rudy vyťaženej z Erzbergu. V areály sa nachádza kováčska dielňa, píla, mlyn a hlavne systém, ktorým sa unášalo drevo.
Do doliny Mendlingtal sa dá prísť z dvoch strán. Na obidvoch stranách sa nachádzajú bezplatné parkoviská s toaletami. Vstupné do doliny a skanzenu je 9 €, študenti 6 € a pre deti 3,50 €. Tiež sme si hovorili, že je to veľa ale naozaj to stálo za to! 😉 Pozor, platiť sa dá iba v hotovosti!
Trasa náučného chodníka je dlhá 2x po 4 km, lebo treba ísť tam aj naspäť (chodník je obojsmerný). Je to dosť veľa kilometrov ale trasa je naozaj nenáročná a zvládnu to aj deti, aj keď to môže trvať dlhšie 😉
Erlebniswelt Mendlingtal bolo miesto, ktoré sem si zo všetkých miest na rakúskej železnej ceste užili najviac. Bolo to spôsobené hlavne tým, že nám pršalo a počas našej trojhodinovej návštevy sme stretli len 4 ľudí. Navyše dážď a teplo spôsobovali opar nad hladinou vody a dotváralo tak mystický dojem z nového miesta. Počas pekného počasia sem samozrejme chodí strašne veľa ľudí, najmä rodinky s deťmi, ktoré si toto miesto určite zmilujú.
5. Waidhofen an der Ybbs – mestečko, ktoré zaspalo v čase
Našu cestu po železnej ceste sme zakončili v mestečku Waidhofen an der Ybbs. Parkovanie je cez víkend zadarmo aj v samotnom centre mesta, ktoré je veľmi kompaktné. Už tesne po príchode sme zhodnotili, že po ulici sa potuluje nejako málo turistov a že mestečku chýba život. V rámci objavovanie uličiek sme sa dali do reči s jedným miestnym postarším pánom, ktorý nám tvrdil, že tento rok počet turistov v Waidhofen an der Ybbs výrazne vzrástol (vraj vďaka korone).
Za 2 hodiny sme si prešli najkrajšie pamiatky. To čo najviac z mestečka stojí za návštevu je Rothschildschloss, stredoveký hrad z 13. storočia. Vzhľadom pripomína talianské hrady ale v britskom štýle, navyše má klasickú Disney vežičku 😀 V 18. storočí bol k hradu pristavaný kostol, ktorý tiež môžeš navštíviť.
Odporúčam z nádvoria hradu prejsť dole k rieke kde sa nachádza kamenný most a časť záhrad. A taktiež vyjsť na jeden z mostov lebo práve z nich je najlepší výhľad na hrad 😉 Vo vnútri hradu sa nachádza 5 Elemente Museum a expozíciou zameranou na históriu mesta.
V centre sa nachádza niekoľko kostolov, zvoníc a veží. Jedna z nich patrí radnici, z vrcholu ktorej si môžeš užiť pohľad na mesto z hora 🙂
3 thoughts to “Po rakúskej železnej ceste”