Výlet na motorke po provincii Ha Giang bol úplne neplánovaný. Zážitky a komické situácie, ktoré sa nám tu prihodili sa ale budú v našej rodine tradovať po generácie

Obsah:

• Doprava do/z Ha Giang
• Vstupné do provincie Ha Giang
• Dôležité informácie
• Kde si požičať motorku? 
• Čo na ceste nevynechať!
• Ako som stratil Janku z motorky
• Rozpočet výletu

Doprava do/z Ha Giang 

Provincia Ha Giang nie je taká turistická ako susediaca Sapa. Lístok nekúpite v agentúre a cestu si musíte zorganizovať sami. Autobusy odchádzajú z My Dinh Bus Station od skorého rána. Cena lístku sa pohybuje od 150 000 do 350 000 dongov (5,30 – 12,5€). Cesta trvá až 8 hodín a aj keď nevedie cez serpentíny, väčšina Vietnamcov má počas cesty žalúdočné problémy. Preto odporúčam pred cestou nejesť, aby vám nebolo zle z toho čo uvidíte a ucítite.

Ha Giang ponúka rovnako veľa ako Sapa

Vstupné do provincie Ha Giang 

Do provincie Ha Giang sa platí 10 dolárový permit. Vybavuje sa v Ha Giang Immigration Office alebo na policajnej stanici v Meo Vạc. My sme naň úplne zabudli a spomenuli si až v autobuse cestou späť do Hanoja. Nikto ho počas celého pobytu v provincii nežiadal a na ubytovaní, nám nikto nepripomenul, že ho máme ísť zaplatiť.

V samotnom meste Ha Giang nie je veľmi čo pozerať. Najzaujímavejšie je, ako domáci pestujú zeleninu v nive rieky

Dôležité informácie 

Do oblasti Ha Giang sa najviac oplatí cestovať od záveru augusta do skorého októbra. Vtedy hrajú ryžové polia najkrajšími farbami. Najdaždivejšie sú mesiace od mája do októbra. Je to horská oblasť preto si pred cestou skontrolujte predpoveď počasia a prispôsobte sa tomu.

Keď si pozrieš naše fotografie, tak je vidno, že ryžové políčka nie sú žiarivo zelené ako z pohľadníc. To je preto, lebo sme tam boli počas marca, mimo hlavnej sezóny.

Na Ha Giang loop sa odporúča vyčleniť si aspoň 4 dni. My sme mali kvôli predpovedi počasia iba 3 a bolo to veľmi uponáhľané. Najviac trpeli naše zadky.

Nedávaj si v provincii Ha Giang bravčové mäso, nebude až tak chutné ako zvyčajne

Na návštevu provincie je najlepší september. My sme tam boli počas marca a prejavilo sa to na menej zelených ryžových políčkach

Kde si požičať motorku? 

My sme zvolili overenú požičovňu QT Motorbikes and Tours, ktorá sa nachádza neďaleko autobusovej stanice. Zo širokej ponuky, ktorú majú aj s cenníkom uvedenú na svojej internetovej stránke, sme si vybrali poloautomatickú Yamahu Sirius, s výkonom 125 cc, ktorá plne postačovala. Stroje v tejto požičovni sú nové a je vidno, že sa o ne personál stará. Určite neodporúčam požičiavať na túto cestu skúter, pretože mu to nepôjde tak dobre do kopca ako poloautomatickým motorkám.

Zamestnanci požičovne nemajú s angličtinou problém, čo je v tejto provincii obrovské plus. Veľmi nám pomohli pri naplánovaní trasy a upozornili nás na všetky zaujímavosti po ceste. Dali nám mapu s opismi ciest a bodmi kde čo nájdeme. Osobné veci, ktoré sme nepotrebovali sme si mohli odložiť na ubytovaní QT Hostel alebo v požičovni QT Motorbikes and Tours.

Požičovňu QT Motorbikes and Tours určite odporúčam. Ubytovanie QT Hostel skôr nie, o výmene posteľného prádla v hostely silno pochybujem.

Na preskúmanie provincie Ha Giang sa dá prenajať aj auto so šoférom. Túto možnosť využila veľká španielska skupina, ktorú sme na ceste často stretávali. Ich správanie nám veľmi pripomínalo čínskych turistov. Stretnete ich všade, chodia v skupinách, sú hluční a každý musí vidieť ako si užívajú a ako sa majú dobre.

Po ceste sa dá vo väčších mestách pohodlne najesť v reštauráciách

Čo na ceste nevynechať! 

Heaven’s Gate

Heaven’s Gate je pekná vyhliadka s malou kaviarničku, kde nás obslúžila slečna v kroji. Je to hneď prvá zastávka na ceste a teplá kávička po chladnom ráne určite poteší.

Vyhliadka na Twin mountains

Kúsok za Heaven’s Gate sa nachádza ďalšia vyhliadka. Odtiaľ vidno na ryžové polia pri dedine Tam Son. Nepestuje sa tu len ryža, mimo ryžovú sezónu je táto úrodná pôda využívaná aj na dopestovanie kukurice, zemiakov, reďkovky, kapusty, šalátu a ďalších plodín. Najväčšou atrakciou vyhliadky sú Twin mountains, ktoré majú rovnakú veľkosť a tvar pripomínajúci ženské prsia

Twin mountains, kopce v tvare ženských pŕs

Hmong King’s Residence

Palác z dreva a kameňa je jednou z najväčších atrakcií provincie Ha Giang. Už od 19. storočia slúžil ako sídlo bohatého a vplyvného Vuong Chinh Duca, ktorý bol v oblasti významným obchodníkom. V provincií sa vo veľkom pestovalo ópium, ktorému Vuong Chinh Duc zabezpečil bezpečný prechod na čínske územie. Do roku 2004 bol palác vo vlastníctve jeho potomkov. Následne bol darovaný štátu.

Vstup do rezidencie

Ma Pi Leng Pass

Pekné vyhliadky sa nacházdajú aj v oblasti horského prechodu Ma Pi Leng. Z vyhliadok je vidno aj vodnú nádrž Sông Nho Quê.

Najkrajší horský prechod v provincii

Ľudia z horských kmeňov

Ľudia, ktorí žijú v horách provincie Ha Giang, sú od Vietnamcov výrazne odlišní. Majú ružové líca a telo poznačené rokmi strávenými na poliach. Väčšina žien má deformované chrbtice. Ploché nohy domácich sú vždy obuté do sandál menších čísel ako treba. Ľudia pracujú veľmi ťažko, aj keď ženy asi viac ako muži.

Deti z horských kmeňov

Práca sa týka aj malých detí, každý tu má svoje povinnosti. Videli sme asi trojročného ako si niesol svoj náklad na chrbte, malých chlapcov na byvoloch alebo dieťa starajúce sa o ďalšie dieťa.

Sestrička sa stará o bratčeka

Po práci prichádza čas na hranie. Niekedy nás fascinovalo, čo dokáže deťom urobiť radosť a zabaviť ich na dlhšiu dobu a niekedy sme si spomenuli na naše bezstarostné detstvo u babičky na vidieku.

Na Slovensku sa motorkári vozia pre radosť, v severnom Vietname je to nevyhnutnosť. Na pozadí je vidno chlapca na chodúľoch

Veľa detí v provincii nosí červené tričká s vietnamskou hviezdou. Nie je tajomstvom, že vietnamská vláda sa snaží tieto menšiny povietnamštiť, preto tričká dostávajú v škole.

Trhy

Mali sme šťastie a loop nám vyšiel na víkend, kedy sa konali v dedinách trhy. Domáci v krojoch prišli nakúpiť ovocie, zeleninu a aj kohúty. Drevené palice tu ohlodával každý kto prišiel. Neskôr sme prišli na to, že je to cukrová trstina

V horách žije viacero menšín, ktoré sa od seba odlišujú krojom. Často sú kombinované s obyčajnými tričkami s nápisom. Staršie ženy mávajú prekryté vlasy ako u nás babičky na severe Slovenska a vietnamský klobúk tu nájdete len veľmi sporadicky.

Black rocky mountains

Tmavé vápencové hory nás sprevádzali veľmi dlhý úsek medzi Mau Due a Mao Vac. Ale ich úseky sa nachádzajú aj v okolí mesta Dong Van.

The North Pole

Počas moto tripu v provincii Ha Giang si môžete urobiť aj odbočku k najsevernejšiemu miestu Vietnamu. Nenechajte sa oklamať veľkou vztýčenou vietnamskou vlajkou na kopci. To je len symbolická hranica, cesta k najsevernejšiemu bodu pokračuje ďalej

My sme si tento bod nechali na koniec nášho druhého dňa a na ubytovanie sme prišli až po tme. Vedie tam kľukatá cesta, neskôr aj nespevnená. Ale odmenou nám bol výhľad na západ slnka bez akýchkoľvek turistov. Keďže ľudia idú radšej na ten symbolický najsevernejší bod s veľkým stĺpom a vlajkou.

Symbolický najsevernejší bod Vietnamu. Ten skutočný je ešte o pár km ďalej

Ilegálny vstup do Číny

Cesta k The North Pole v istom momente vedie veľmi tesne popri hranici s Čínou. Na tomto mieste sa dá ilegálne prekročiť hranica. Pre fotku a zábavu kľudne, ale použiť tento prechod na vstup do Číny a následne cestovanie určite neodporúčam. My sme to miesto v náhlení sa za najsevernejším bodom minuli

Ako som stratil Janku z motorky 

Ešte deň predtým ako sa to stalo sme sa s chalankom z požičovne smiali, ako môže niekto stratiť z motorky svoj backpack. A hneď deň na to som ja stratil Janku! Nuž, mal som si ju tam lepšie uviazať

Hneď potom, ako som prudko zabrzdil pred jamou v ceste, som si v duchu hovoril: “Ako sme to dobre ustáli.” a pokračoval som ďalej v jazde.

Tu je aj video, na ktorom sa môžeš dobre zasmiať Aj napriek tomu, že GoPro nemala nastavený dobrý sklon, je tam počuť zvuk a to je najpodstatnejšie.

Ešte chvíľu som trpel samomluvou a pritom aká krásna bola tá krajina mi ani neprišlo divné, že nikto mi neodpovedá. Prešiel som most a asi po 500 m som zbadal peknú scenériu ľudí na poli. Tak hovorím Janke: “Mohol by som odfotiť týchto ľudí, čo ty na to?” Ten moment, kedy som si uvedomil, že Janka nie je na motorke, si ani neviete predstaviť!

Jankina verzia je, že odskackala preč, keď mi pomáhala s balansovaním motorky (za čo jej ďakujem) a hneď si chcela nanovo nasadnúť. Ale to už som jej ušiel

Niekde na tomto mieste som si uvedomil, že nemám svoju najlepšiu spolujazdkyňu, a tak som sa po ňu vrátil na most

Rozpočet výletu

Samotný Ha Giang loop nám trval 3 dni a cestovanie medzi Hanojom a Ha Giangom ďalšie 2 dni.

Výlet nás oboch vyšiel celkom 149 € pričom sme zabudli zaplatiť každý 10 dolárový permit za návštevu provincie.

Vedľajšie cesty sú príjemne prázdne

Provincia Ha Giang je neturistickou verziou Sapy. Sú tu krásne hory a stretnete tu ľudí z horských kmeňov, ktorí sú oproti Vietnamcom vrúcnejší.

Na záver môžem zhodnotiť, že provincia Ha Giang je jediné miesto vo Vietname, ktoré by som ešte niekedy chcel navštíviť. Ale tento krát si už dám veľmi záležať, aby to bolo v období kedy sú ryžové polia zelené

Celá FOTOGALÉRIA z Ha Giang Loop

The post Provinciou Ha Giang, kde som cestou stratil priateľku z motorky appeared first on TripLovers.

Keď sa povie Laos, tak automaticky k nemu patrí legendárny tzv. Loop, čo je zážitok, ktorú by nemal vynechať žiaden návštevník, obzvlášť nie ten, čo miluje jazdu na motorke

Obsah

• Čo je to Thakhek Loop?
• Pozri si naše video z Loop-u iba v 3 minútach
• Transport z Vientiane do Thakheku 
• Požičanie skútra/motorky 
• Navigácia 
• Stav ciest
• Ázijské pravidlá cestnej premávky
• Itinerár pre The Loop
  • 1.deň (130 km) 
  • 2.deň (115 km) 
  • 3.deň (110 km)
  • 4.deň (159 km)
• Čo robiť v Thakheku?
• Transport z Thakheku do Vientiane

Čo je to Thakhek Loop?

Je to cca 500 km okruh, ktorý začína a končí je v mestečku Thakhek. Ľudia zvyknú robiť tento okruh na požičaných skútroch, či motorkách a cestou sa zastavujú v početných jaskyniach, vodopádoch pri jazierkach s tyrkysovou vodou v ktorej sa dá aj okúpať. K tomuto dobrodružstvu neodmysliteľne partia aj prašné cesty, jednoduchý vidiecky život laoského vidieka, kravy na ceste a desiatky mávajúcich detí

Pozri si naše video z Loop-u iba v 3 minútach

Transport z Vientiane do Thakheku

Aby sme sa dostali na autobus do Thakheku sme sa museli najprv dopraviť na Southern Central bus station. Dá sa tam dostať autobusom #29 za 3000 kip (0,3 €) z Central bus station (Khua Din Bus).

Southern Central bus station je síce na severe Vientianu, ale volá sa Southern preto, lebo autobusy odtiaľto jazdia na juh Laosu. Autobusy odchádzajú v úplne nešťastných hodinách a to o 4:00, 5:00, 6:00, 12:00, 13:00-VIP. Cesta stojí 60 000 kip (6 €) a trvá 7 hodín.

Požičanie skútra/motorky

Veľa dobrých referencií na internete sme našli na požičovňu Mad Monkey, ktorá patrí nemeckému “expatovi” a jeho motorky sú v top stave. Takže je menšia pravdepodobnosť, že by nás nechala niekde v štichu. Môžem povedať, že sme s tou našou nemali absolútne žiaden problém. Navyše, ich helmy majú aj GoPro držiak

Treba si za to trocha priplatiť, keďže prenájom plneautomatického 125 cc skútra Honda Click nás vyšiel na 140 000 kip / deň (cca 14 €). Sú aj lacnejšie poloautomatické Honda Wave, ktoré sú tak typické pre tento región. Avšak tieto už boli všetky zapožičané.

Nám naša Honda Click vyhovovala, keďže sme mali až dva ruksaky. Jeden mala Janka na chrbte a ďalší som mal ja pod nohami. To by na lacnejšej Honda Wave nebolo možné tak komfortne, keďže tam chýba priestor pod nohami.

V požičovniach je možnosť nechať si tam svoje veľké backpacky a iné zbytočnosti. Samozrejme svoj notebook a fototechniku by som nikomu nikdy nenechával

Navigácia

Pokiaľ sa nechcete spoliehať len na miestne tabuľky k atrakciám, ktoré nie sú úplne vždy v poriadku, tak odporúčam využiť napr. maps.me a cez jedno slúchadlo počúvať hlasové pokyny. Jedno ucho treba mať vždy voľné, aby bolo počuť miestnych trúbiť pri obiehaní a podobne

Po ceste sa nedá nejak veľmi zablúdiť, keďže je jednoduchá. Sú na nej aj dve križovatky, kde by si nemal odbočovať na Vietnam

Stav ciest

Väčšinu času sa ide po vyasfaltovaných cestách. Po mestečko Lak Sao je cesta v dobrom stave, len s niekoľkými výmoľmi. Potom to už bude náročnejšie, pretože bude treba prechádzať aj štrkovými cestami, či vyjazdenými poľnými cestami s rôznymi výmoľmi, kde si už dopredu treba vybrať tu správnu cestu pomedzi výmole

Vo všeobecnosti ale platí, že netreba zaspať na vavrínoch ani na cestách s dobrým povrchom a rovinkou, pretože veľký výmoľ, hrboľ, či štrk na ceste príde naozaj nečakane! Serpentíny si takisto netreba rezať ideálnou stopou, pretože to isté môže robiť oprotiidúci pickup / kamión / autobus, no, a on je väčší

Najlepšie je stav ciest vidno vo videu, ktoré je na začiatku článku

Ázijské pravidlá cestnej premávky

1. V Laose sa jazdí napravo – tak ako u nás
2. Ázijské pravidlo väčšieho – keď má protiidúci kamión v ceste prekážku, začne ju obiehať aj keď mu práve ide oproti nejaká motorečka
3. Pri obiehaní sa trúbi – hlavne ak nevie aký je tvoj ďalší smer
4. Treba byť čitateľný a nerobiť nepredvídateľné pohyby

Itinerár pre The Loop

V Mad monkey požičovni sme dostali aj mapku s podrobným popisom a odporúčaniami. Uponáhľaní cestovatelia ho robia za 3 dni a tí, čo si to chcú viac vychutnať si na to nechajú 4 dni, ako aj my

Pokiaľ budeš mať na výlet 4 dni, tak si môžeš dovoliť ísť späť tou istou zábavnejšou cestou od najznámejšej atrakcie Konglor cave. Inak by ste museli ísť vyše 100 km po rýchlostnej ceste, kde ťa každú chvíľu obiehajú kamióny a autobusy.

1. deň (130 km)

Spočiatku to bolo trocha chaotické, keďže mi nefungovala navigácia akoby mala a keď sme sa dostali k prvej no name jaskyni zadarmo, tak nestála za nič. Bolo strašne teplo, akurát sme boli riadne spotení už po prvej polhodine. Navyše sme cestou prehliadli Budha cave a tak sme sa kúsok museli vrátiť – začiatok ako sa patrí

# Budha cave – 5000 kip (0,5 €) vstupné, 3000 kip (0,3 €) parking

Je to pekná malá jaskyňa, ktorá slúži ako svätyňa. Je to len jedna ‘miestnosť’ kam môžeš vstúpiť iba naboso a nemôže sa tu ani fotiť.

Pri tejto jaskyni je možnosť aj 3 hodinovej plavby lodičkou, na ktorej sme neboli. Poplatok za loď je 100 000 kip (9,79 €). Netreba sa  nechať zlákať na všetky atrakcie, lebo by to trvalo viac ako 4 dni a boli by ste ujaskyňovaní

# jaskyňa Tham sa Pha – zadarmo

# Vodopád Tad Song Souk – 5000 (0,5 €) kip vstupné

K tomuto vodopádu sa ide po štrkovej ceste, takže treba ísť opatrnejšie. O to je ale krajšia odmena v podobe vodopádu, kde sa dá aj okúpať, ak sa stíha My sme už kúpanie nestíhali, keďže sa stmievalo a na naše prvé ubytko sme už aj tak išli po tme. No a keď máš požičanú helmu s tmavým štítom, tak ten musel ísť hore a moje oči museli odrážať všetky tie mušky a komáre

# Ubytovanie – Phosy Thalang

Cena – 60 000 kip (5,87€) za dvojlôžkovú izbu.

Krásne ubytovanie v drevenom bungalove, s možnosťou stravovania. Večer tu je už celkom zima, takže treba mať na sebe minimálne bundu.

2. deň (115 km)

Cestou z ubytovania nás čakala krásna scenéria cesty idúcej pomedzi vodnú nádrž Nam Theun, z ktorej vytŕčali vyschnuté stromami bez konárov. Nasledovali prvé serpentíny pomedzi červené skaly.

# Budha carvings

Milá krátka zastávka počas stúpania serpentínami do hôr v podobe niekoľkých Budhov vytesaných do skál popri ceste

# Lak Sao

Lak Sao je mestečko po ceste, kde sme si dali v pouličnom stánku našu prvú ľadovú Lao Coffee za 10 000 kip (1€). Bola naozaj výborná Aj keď pre niekoho by mohla byť príliš sladká, kvôli “salku”, ktoré doň dáva. Pre nás nebola.

# Dragon Cave / Mangkone Cave – 10 000 kip (1 €)

Cestou sme našli pekne upravené parkovisko, aj s malou kaviarničkou, kde nás hneď oslovil miestny, či nechceme ísť za poplatok do jaskyne. Chvíľu sme váhali, keďže sme vôbec netušili, čo to bude za jaskyňu, ale nakoniec sme šli. Pre nás to bola najkrajšia jaskyňa z Loopu!

Začína tak nenápadne a neustále graduje výzdobou a kam všade sa dá ísť. Pri prechádzke som si stále myslel, že už bude končiť, ale jaskyňa nám odhaľovala stále lepšie a krajšie priestory Jaskyňa je veľmi pekne nasvietená, tečie ňou voda, chodí sa tam miestami po piesku a lozí po kameňoch. Veľmi sa nezašpiníš a budeš sa cítiť akoby si bol hlavným hrdinom Nekonečného príbehu

# Ubytovanie – v mestečku Na Him – Sanhak Guest House

Cena – 50 000 kip (4,89 €) za dvojlôžkovú izbu

3. deň (110 km)

# Konglor cave – 5 000 kip (0,5 €) parking, 2 000 kip (0,2 €) vstupné do areálu, 120 000 kip (11,7 €) loďka pre dve osoby

Skoro ráno sme sa z ubytovania vybrali do najväčšej atrakcie Loopu, Konglor cave. Nebolo to už ďaleko z Na Himu. Okrem malého vstupného do jaskyne si treba zaplatiť aj loďku. Vtip je v tom, že jeden človek zaplatí 110 000 kip (10,7 €), dvaja 120 000 kip (11,7 €) a traja 130 000 kip (12,7 €). Ale ľudia väčšinou chodia po dvojiciach a nechce sa im deliť. My sme na osamelého tretieho cestovateľa, s ktorým by sme posharovali loď, tiež nechceli čakať

V jaskyni to funguje tak, že nastúpiš ujovi do loďky, zoberie ťa kúsok kde ťa vyloží a časť jaskyne pešo si prejdeš pešo. Tu sa nachádza najväčšia výzdoba a následne sa opäť nalodíš za týmto úsekom. Potom ťa zoberie tá istá loďka hlbšie do jaskyne. Pri samotnej plavbe už veľa výzdoby neuvidíš, pretože v týchto zemepisných šírkach kalcit nemá ideálne podmienky na vyzrážanie sa.

Pri plavbe je jaskyňa naplno ponorená do tmy a každý vidí len to, čo si osvetlí čelovkou Plavba ide 7 km popod vápencovú horu a výlet trvá necelé 2 hodiny. Konglor cave rozhodne stojí za návštevu

Keďže sme mali na výlet 4 dni, tak sme sa nemuseli náhliť vyše 100 km po frekventovanej rovnej nudnej ceste plnej kamiónov a autobusov. Namiesto toho sme sa vydali smerom ako sme aj prišli. Takto sme si záver mohli ešte pekne užiť, čo sa týka pekných scenérií na vápencové kopce a cestou sme si mohli pozrieť, čo sme predtým nestihli.

# Cool Springs – 10 000 kip (1 €)

Cestou späť sme pozreli Cool Springs. Je to jedno jazierko s krásnou modrastou farbou, kde sa dá aj okúpať, ak prežiješ tú chladnejšiu teplotu vody. My sme bohužiaľ v ten deň nemali až taký hic, aby sa človek hádzal do tej studenej vody Prekvapivo tu majú aj prezliekarne, ktoré sa nachádzajú pri vchode

# Ubytovanie – v mestečku Lak Sao, PhouVanh TavanhThong Guest House

Cena – 60 000 kip (5,9 €) za dvojlôžkovú izbu

4. deň (159 km)

Posledný deň sme mali pred sebou ešte stále dlhú cestu do požičovne a skúter bolo treba vrátiť do 18:00. Všetko podstatné, čo sme chceli vidieť sme už stihli, takže sme sa mohli naplno sústrediť na cestu späť.

# Elephant Cave – 5000 (0,5 €) kip vstupné

Jedinú zastávku ohľadom atrakcií sme si dali tesne pred Thakhekom. Navigácia nás poslala cez neupravenú poľnú cestičku, kde bol veľakrát piesok, takže jazda bola o to zábavnejšia

Je to menšia jaskyňa, s pekným výhľadom na miestnu dedinku, ktorú sa oplatí navštíviť, pretože potom si môžete skrátiť cestu po úzkom drevenom moste, čo je ďalší super zážitok

Skúter sme s prehľadom stihli vrátiť pred 18:00 a ešte sme sa povozili trocha po meste a pozreli chrám Vat Nabo pri pobreží, kúsok od požičovne Mad Monkey

Čo robiť v Thakheku?

Absolútne nič sa v samotnom meste nedá robiť, lebo je to ospalá diera To sa týka aj jedla. Nejaký chutnejší street food tu nehľadaj, všade majú len nudlové polievky Pho s koriandrom

Podarilo sa nám nájsť jednu úžasnú western style reštauráciu, krásne zariadenú a s cenami ako za miestne jedlo! Názov reštaurácie je Le Bleu Café 

Transport z Thakheku do Vientiane

Z Thakheku chodieva polnočný autobus do hlavného mesta Vientiane. Ale sme v Ázii a netreba tie časy brať úplne vážne. Keď sme sa rútili o 23:30 pešo niekoľko kilometrov z centra Thakheku na autobusovú stanicu, s množstvom túlavých a brechajúcich psami za chrbtom,  tak sme duchaprítomne museli zastaviť oprotiidúci autobus, lebo sme tušili, že to môže byť ten náš. A bol to on, proste išiel skôr

Inak chodievajú autobusy do Vientianu o 6:30, 7:30, 8:30, 9:15 VIP, 9:45 a ten vyššie spomínaný niekedy okolo polnoci. Cesta stojí 60 000 kip (6 €).

Celá FOTOGALÉRIA z Thakhek Loop

The post The Thakhek Loop bol pre nás najväčším dobrodružstvom v Laose appeared first on TripLovers.

Porozprával som sa s mojim dobrým kamarátom z vysokej školy, ktorý jedného dňa skončil v práci, zbalil sa a odišiel za dobrodružstvom na motorke smerom na sever Európy, úplne sám.

Obsah:

1. Ako si prišiel k myšlienke severského okruhu?
2. Mal si už predtým vodičák na motorku?
3. Mal si niekedy pocit, že už ťa to nebaví a chcel by si byť už doma?
4. Čo najlepšie sa ti prihodilo na tejto dobrodružnej ceste?
5. Mal si aj nejaký nepríjemný zážitok, s technikou, ľuďmi a podobne?
6. To, že si išiel sám bol zámer?
7. Tento sen si si splnil, čo bude nasledovať ďalej?
8. Koľko to bolo kilometrov, koľko ťa to stálo približne?

1) Ahoj Maťo, povedz nám niečo o sebe a ako si prišiel k myšlienke severského okruhu?

Ahoj Milan, ďakujem za pozvanie. Som taký obyčajný chalan, žiadny veľký cestovateľ, iba sem-tam som si vybehol popri robote na nejaký týždeň pod stany. Mám rád takýto spôsob cestovania.

Minulý rok sa mi stala taká vec, že po piatich rokoch v zamestnaní, ktoré bolo naozaj náročné na môj work-life balance, firma skončila svoje pôsobenie na Slovensku a ja som dostal fasa odstupné A tak som si povedal, že je čas vypnúť. Možno o tom v dnešnej dobe sníva veľa ľudí.

Už odmalička som chcel ísť na sever a aj doteraz mám taký sen – ísť sám na Sibír, chvíľu tam proste v tých lesoch byť a žiť, pretože mám rád s tým súvisiace veci. Napadlo mi teda, že si kúpim motorku a pôjdem spraviť sever Európy, iba ja so stanom. A tak som to aj nakoniec zrealizoval.

Nie som ale nejaký zásadový low-cost týpek, takže som si to celé čo najviac užíval. Áno, na tejto ceste som sa snažil čo najviac šetriť, ale nešiel som úplne low-costovo. Občas som šiel aj do reštaurácie, ale párkrát sa stalo aj to, že som spal mimo stanu, len tak

Ja sa považujem za takého normálneho cestovateľa, ktorý si ide pomedzi robotu oddýchnuť. A toto bol zatiaľ môj najdlhší trip, keďže som to šiel takmer dva mesiace v kuse.

2) Mal si už predtým vodičák na motorku?

Mal som ho už rok a iba som čakal na príležitosť. Ono to bolo tak, že asi pred štyrmi rokmi prišla na Slovensko zmena legislatívy, na B-čkový vodičák si zrazu mohol riadiť 125 cc skúter, keďže dovtedy bola zahrnutá len 50 cc kubatúra.

A ja som vždy rád pozeral tie francúzske romantické filmy – Paríž, frajerka si drží toho svojho chalana okolo pásu a on si tam ide na tom skútriku… Vždy som to chcel, ale každý mi vravel, že 50-tka, to je sračka, tu v Bratislave je to nebezpečné. Ale akonáhle vyšiel nový zákon, tak som si do dvoch týždňov kúpil nový 125 cc skúter od Yamahy, reku idem to vyskúšať

“Bolo to neskutočné. Za necelé 3 sezóny, čo som ho mal, som spravil asi 20 000 km – čo je na skúter dosť.”

Chodil som na ňom do roboty, domov do Turca, išiel som na trip okolo českých hraníc na 6 dní, kde som išiel tak nabalený, že ma spoza toho skútra skoro ani nebolo vidno. Zastavovali ma policajti, lebo bolo vraj vidno iba stan. A keď som prišiel z toho tripu, tak som si povedal: „Toto bolo fasa!“, a že si asi teda kúpim motorku, čo mi predtým v živote ani nenapadlo. Nemal som k tomu žiadny vzťah. Ale zistil som, že je to skvelý spôsob cestovania.

A keďže som počul, že majú zdražovať autoškoly, tak som si hneď nato pri prvej príležitosti spravil vodičák skupiny A. Ale rok som sa k tomu nedostal, až hneď potom, ako mi skončila robota. Celá táto záležitosť s motorkou je pre mňa jedno z najlepších rozhodnutí, aké som v živote spravil!

3) Musela to byť naozaj náročná cesta, ako fyzicky, tak aj psychicky. Mal si niekedy pocit, že už ťa to nebaví a chcel by si byť už doma?

Tak ono máš zlé a dobré dni. V čom ma to ale prekvapilo najviac. Fakt bol, že som na tej ceste nad takýmito vecami ani nerozmýšľal. Až potom, keď som prišiel po 2 mesiacoch pobytu v stane domov – taký zarastený, medzi štyrmi pevnými stenami. Frajerka sa na mňa pozerala, čo za homelessáka to prišlo – až vtedy mi to došlo

“A vtedy si tak uvedomíš – wau! Na tej ceste bolo miestami fakt nepohodlne, ale tam mi to tak vôbec neprišlo, pretože som sa denne snažil robiť aspoň 200 km a v neznámom teréne som neustále niečo objavoval.”

V podstate išlo o to ráno sa zbaliť, čo bola najhoršia vec – každé ráno všetko zložiť, dobre to upevniť, aby to malo na tej motorke nejakú rovnováhu. Keď ešte do toho pršalo, tak som následne riešil ako byť suchý, kde sa najem, kde budem spať…a medzitým som niečo parádne zbadal a ani som si nestihol uvedomiť, že mi je nejako nepohodlne.

Čo sa týka fyzičky, tak som schudol 6 kg. Nie, že by som málo jedol – aj keď teda v Nórsku sú také ceny, že som sa musel trochu obmedzovať. Skôr to bolo o tom, že aj na tej motorke musíš trochu pracovať telom. A chodil som aj na turistiku.

“Ale hneď po mojom návrate domov sa mi to vrátilo. Starká sa mňa kukla, že „Jéžišmária,” a už to išlo, pirohy a neviem čo všetko ešte :D”

Fyzicky najnáročnejšia vec bola zima, aj keď som bol za polárnym kruhom cez najväčšie leto. Naplánoval som si to tak, aby som tam bol niekedy v júli, kedy sú tam najväčšie teplá. No v praxi to znamená, že v noci teplota aj tak niekedy klesá iba na 2 stupne (hlavne vo vnútrozemí). A pohyboval som sa aj po tých polostrovoch na nórskom severnom pobreží, kde už oficiálne leto nikdy nemajú.

Najnáročnejšie na tom bolo to, že polovicu času na motorke som strávil v daždi. Veľakrát som sa v stane nadránom klepal zimou.

“A bola to iba moja sprostosť, pretože potom som došiel naspäť domov a povedal som to mojím kamošom horolezcom – ako som bol v motorkárskej bunde, ďalšie bundy na sebe, štyri ponožky a aj tak som sa klepal. A oni mi hovoria: „Ty si blbý, tieto moderné spacáky fungujú tak, že tam musíš ísť pomaly nahý.“, ja som to jednoducho na ceste nevedel :)”

Ešte mi k tej téme psychickej nepohody napadá jedna vec. Bol som sám, takže reálne to bolo tak, že som sa začal sám so sebou rozprávať. Ako keď niekedy pozeráš ten film od Toma Hanksa – a vravíš si, že mne sa to nestane. Človeka som na ceste najdlhšie nestretol 3 dni, ale inak som sa s ľuďmi občas rozprával. Potom som to už aj vyhľadával.

Asi po mesiaci som stretol môjho bratranca Juraja s priateľkou, ktorý išli na aute z juhu Nórska – naplánovali sme si stretnutie na dva dni približne v strede Nórska.

“A ako som pri ňom večer rozkladal stan, Juraj mi zrazu hovorí: „Maťo, uvedomuješ si, že sa rozprávaš so stanovou tyčkou?“ A ja som o tom vôbec nemal šajnu, začal som sa automaticky rozprávať s vecami a nejako som si to vôbec neuvedomoval.”

Takmer hneď ako som sa vrátil, tak som išiel s frajerkou Martinkou na dva týždne do Talianska – čím ju pozdravujem a oceňujem, že na mňa čakala. Sľúbil som jej totižto, že keď sa vrátim, tak pôjdeme spolu na motorke na výlet k moru. V minulosti som o tom rozmýšľal spôsobom, že: motorka a frajerka – to je skvelé – dáš jej helmu, posadíš ju, ona ťa len objíme a pár hodín ju nemusíš počúvať Ale jedna z prvých vecí, čo som po návrate spravil bolo, že som kúpil komunikátory na helmu, aby sme sa po ceste do Talianska mohli rozprávať.

“Na mojom tripe to skončilo tak, že už po pár dňoch som si začal v helme spievať. A zistil som, koľko málo textov slovenských pesničiek ovládam. Človek si jednoducho nájde svoje spôsoby, ako sa s nedostatkom kontaktu s ľuďmi vysporiadať.”

Ale na druhej strane som to aj ocenil, pretože som si od ľudí trochu potreboval oddýchnuť, keďže v predchádzajúcom zamestnaní som robil projekťáka a je fakt, že kontakt s ľuďmi ma najviac unavoval. Takže vzhľadom na toto to bola maximálna očista.

4) Čo najlepšie sa ti prihodilo na tejto dobrodružnej ceste?

Mám kopec zážitkov rôzneho charakteru, ale to najlepšie – a to ti asi povie veľa cestovateľov – nie sú ani tie konkrétne zážitky. Keď si na takej dlhšej ceste sám, tak to ani nie je veľmi o tom, kde si, ale je to o skúmaní samého seba. Po určitej dobe ti už príde ako bežná vec každý deň objavovať niečo nové, a jediné s čím ostaneš na tej ceste, si ty sám so svojimi myšlienkami.

To čo mi tá cesta dala a s čím som aj tak trocha počítal, bol fakt, že som lepšie spoznal sám seba. Keď dva mesiace cestuješ na motorke, tak si nemôžeš ani tak veľa vecí zbaliť a uvedomíš si, ako málo ti stačí k životu. Mal som na celej ceste po 3 kusy spodného prádla, ale fakt kvalitného. Nič viac ti netreba.

“Jeden pár ponožiek som potom dokonca obetoval, keď mi začala unikať kvapalina z predných tlmičov a potreboval som realizovať dočasnú opravu, ale oprava v servise by v Nórsku bola finančne a časovo náročná.”

Odkedy som sa vrátil, tak si neskutočne vážim každý okamih doma. Veľa radosti mi prinášala aj samotná každodenná jazda na motorke. Ale ak sa pýtaš na konkrétne zážitky, tak určite mi najviac dal styk s ľuďmi. Rozprával som sa so skvelými ľuďmi, či už od týpka, čo na Nordkapp došiel za 3 mesiace na malej Vespe z Talianska. Alebo som spoznal chalana na skladacom kanoe, ktorý robil po riekach nad polárnym kruhom výlet zo západu na východ Nórska, cez Fínsko, iba so svojím psom. Všelijakí motorkári, dvaja harlejáci, ktorí sa na ceste živili lovením rýb s harpúnami v mori, atď.

“Alebo Sámovia, to sú obyvatelia týchto severných oblastí, ktorí sa živia pasením obrovských čried sobov – úplne iný životný štýl, úplne iné myšlienky.”

Potom som videl polárnu žiaru, navštívil som niekoľko divokých národných parkov, kde som sa napr. odviezol proti prúdu rieky na člne a potom tam chodil po lesoch. Neskutočná pecka, keď si uprostred ničoho sám. Tam som aj stretol jedného zlatokopa zo Švédska, ku ktorému som najprv bál priblížiť, pretože to bol taký zarastený týpek s puškou. Vravel mi, že dva týždne nevidel človeka – rád si so mnou pokecal.

“Neďaleko mestečka Andalsnes som bol na pozorovaní veľrýb – je tu jedno z najvhodnejších pozorovacích miest na voľne žijúce veľryby na svete.”

Okrem veľrýb som zblízka videl loviacu svorku kosatiek, čo bol pre mňa neskutočný zážitok. Čakal som dva dni, kým som sa na túto expedíciu dostal, ale stálo to za to – posádka lode tvrdila, že to bolo jedno z najlepších pozorovaní za celý rok.

Bol som aj na pozorovaní “polnočného safari” na Lofotách, kde som pozoroval z gumového člna na mori tulene, ale toto už nebolo také úžasné, ako byť vedľa tých obrovských rýb.

5) Mal si aj nejaký nepríjemný zážitok, s technikou, ľuďmi a podobne?

Pár posledných rokov sa snažím meditovať a k tejto ceste som sa z tohto hľadiska snažil postaviť tak, že sa budem radovať zo života, aj keď sa stane niečo negatívne. Takže nič konkrétne, čo by ma ranilo, mi nenapadá.

“Mal som problémy so zjazdenými pneumatikami, potom som zistil, že mám zničenú prednú vidlicu. Prednú vidlicu mi provizórne opravil jeden poľský mechanik v nórskom servise, ktorý mi to chápavo nacenil na polovičnú cenu, inak by ma to asi finančne zabilo.”

Najhoršie bolo asi to počasie, to že mi väčšinu času pršalo. Ale na to si zvykneš.

6) To, že si išiel sám bol zámer?

Áno, je to tak. Chcel som si oddýchnuť od ľudí a už od malička som takéto niečo chcel zažiť. Musím sa priznať, som dosť individualista. Potom som totižto pán svojho času, rozhodnem sa z hodiny na hodinu, kam chcem ísť a kam nechcem ísť. Rád chodím aj s inými ľuďmi, ale v tomto prípade som chcel ísť sám a oddýchnuť si.

Ako som spomínal, rád meditujem, a myslel som si, že takto budem mať aj konečne možnosť naplno sa tomu každý deň trochu venovať.

“Vo Fínsku som si v jednom národnom parku aj raz sadol, pri jazere, na vrchole parádnej skaly, začal som ako zapadalo slnko. Ale o chvíľu som si uvedomil, že ľudia do tohto parku chodia hlavne pozorovať medvede, pretože je tam jeden z najhustejších výskytov medveďa hnedého na svete. Takže ani tam som si nezameditoval, len som rozmýšľal nad tým, kedy mi medveď uhryzne zadok :)”

7) Tento sen si si splnil, čo bude nasledovať ďalej?

Mám stále veľa plánov a veľmi veľa miest, kde som nebol a už viem, že by som tam chcel ísť na motorke. Tento rok by som rád išiel s kamošmi na taký low-cost výlet do Rumunska. Myslím, že to robí veľa motorkárov zo Slovenska.

Taký môj dlhodobý sen je spraviť na motorke Island, ale tam to už asi nebude low-cost Keď budem veľký… Spomínal si mi, že chceš ísť do Nepálu. Takže ďalší sen je možno dať ten Nepál na motorke. Proste, kde sa dá ísť na motorke, tam by som rád išiel na motorke.

A ešte jeden top sen, čo by som chcel zažiť, som totižto fascinovaný prírodným fenoménom migrácie jedného typ motýľa (monarch) každú štvrtú generáciu migruje zo severu Ameriky na jedno miesto v Mexiku a v rámci jednej svojej generácie zaletí niekoľko tisíc kilometrov. V Mexiku pri jednej dedinke prezimuje, rozmnoží sa, a potom tri generácie motýľov idú zase na sever a cyklus sa neskôr opakuje.

“Vzhľadom na veľkosť živočícha, ktorý vôbec nie je stavaný niečo takéto spraviť, je to jedna z najväčších migrácií na svete. Trvá to 3 mesiace. A môj sen je zobrať motorku do Ameriky a spraviť tú cestu s nimi!”

8) Koľko to bolo kilometrov, koľko ťa to stálo približne?

Bolo to nakoniec 15018 km. Priznám sa, že ten posledný deň som išiel z Viedne naschvál trošku dlhšou cestou, aby som dal dokopy tých 15-tisíc
Trvalo mi to 55 dní. Ostal by som aj dlhšie, ale bol som pozvaný kamošovi na svadbu ako svedok, tak som sa musel vrátiť. Prešiel som 12 krajín, videl som 4 moria. Väčšinu času som spal pod stanom.

“No a keď nepočítam počiatočné náklady na motorku a výbavu, tak ma samotná cesta so všetkými atrakciami a benzínom stála možno nejakých 2500 €.”

Motorka v Nórsku na rozdiel od auta nemusí platiť cestné mýta. Ak chceš mať ľahkú výbavu a ideš kempovať, tak musíš platiť za ten kompromis medzi ľahkosťou a použiteľnosťou, takže tá počiatočná kempovacia výbava tiež nebola lacná. Takisto som nakúpil doplnky na motorku, ako USB nabíjačku, padáky, kryty na riadidlá. Na tú motorku a stanovanie som sa teda vybavil za nejakých ďalších cca 2000 €. Pôvodne som chcel kempovať, kde sa bude dať, keďže v Škandinávii sú v tomto veľmi benevolentní (tzv. “Freedom to roam”).

“My na to ale nie sme zvyknutí, na tom severe nič nemáš, iba pustatinu, stále mokneš a nejako som sa tam necítil vždy úplne sebaisto. Takisto som sa chcel aj rozprávať s ľuďmi, dať teplú sprchu.”

Takže nakoniec som väčšinu nocí strávil v kempoch, čo mi dosť nabúralo pôvodný budget. Stanové miesto tam bežne stálo 20 až 30 eur!

“Takže nakoniec ma to celé stálo ako malé auto, nebol to úplne lacný špás. Ale neľutujem ani jedinú korunu, čo som do toho dal. Je to pre mňa zážitok, ktorý budem mať na celý život.”

Zistil som, kde sú moje limity a viem si predstaviť, že by som to vedel spraviť aj za menej ako polovičnú cenu. Celkovo ma to teda dokopy vyšlo nejakých 4000 eur. Vedel by som to možno celé spraviť za 1,5 až 2 tisíc eur vrátane nákupu menej kvalitnej výbavy, keby som chcel. Ale keďže som dostal to odstupné, ako ľahko tie prachy prišli, tak aj odišli, boli minuté dobre Ani som to radšej presne nepočítal, nechcem byť zbytočne zhrozený

A keďže som si to chcel do začiatku hlavne užiť, dal som si aj ten sobí hamburger, išiel som na výlety do národných parkov a celkovo som nešetril.

Maťo, ďakujem za rozhovor a prajem ti ešte veľa šťastných kilometrov na motorke

Ako bonus na záver ešte pripájam zbierku videí vo forme denníka s autentickými pocitmi z ciest.

The post 15 tisíc kilometrov Severským okruhom na motorke za 55 dní! appeared first on TripLovers.