Tento článok pre Triplovers napísala Zuzana Kubalíková, ktorá vyše 3 rokov pôsobí na rozvojových projektoch v Kambodži, africkom Lesothe a v Albánsku. V článku sa dočítaš o problematike medzinárodnej pomoci v rozvojových krajinách z iného uhla pohľadu a od človeka, ktorý každodenne riešil množstvo najrôznejších problémov. Ale aj o tom aké sú negatívne aspekty medzinárodnej pomoci či ako možno riešiť problémy v rozvojových krajinách.

Obsah:

• Vznik humanitárnej krízy
  • Jednotlivé možné príčiny v konkrétnych príkladoch
• Rozdiel medzi humanitárnou pomocou a rozvojovou spoluprácou
  • Nevyhnutnosť humanitárnej pomoci
  • Začarovaný kruh chudoby
• Negatívne aspekty humanitárnej pomoci a rozvojovej spolupráce
• Možnosti riešenia problémov, ktoré spôsobujú humanitárne organizácie

Vznik humanitárnej krízy

Humanitárna kríza vzniká rôznymi spôsobmi. Príčinou môže byť príroda, ktorá zvykne udrieť rýchlo a spôsobí naraz veľké škôd na životoch, majetku no aj na kultúrnom dedičstve. Na druhej strane, humanitárne krízy vznikajúce ľudskou príčinou trvajú dlhodobo a majú za následok najmä životy, zastavenie rozvoja v regióne a stabilite štátnej suverenity.

Jednotlivé možné príčiny v konkrétnych príkladoch:

• živelná katastrofa – hurikán Katrina v roku 2005 v USA, zemetrasenie na Haiti s magnitúdou 7 v roku 2010, zemetrasenie s magnitúdou 9 a tsunami v Japonsku v roku 2011,…
• epidémia alebo pandémia – celosvetová pandémia ovčích kiahní1870-1874, epidémia eboly v Západnej Afrike v roku 2013-2016, pandémia HIV/AIDS od konca 70tych rokov, epidémia Zika v rokoch 2015-2016 v Brazílii, pandémia Koronavírusu od roku 2019
• vojnový konflikt – Afganistan od roku 1979, Sýria od roku 2011, Jemen od roku 2015, Južný Sudán od roku 2013, utečenecká kríza v roku 2015,…
• náboženská nenávisť – genocída Rohingov v Mjanmarsku od roku 2016 dodnes, občianska vojna na Srí Lanke v rokoch 1983-2009,…
• rasová nenávisť – boje medzi kmeňom Hutu a Tutsi, ktoré sa pretavili do genocídy v Rwande v roku 1994)
• ideológia – genocída v Kambodži medzi rokmi 1975-1979, životný štandard v Severnej Kórei od roku 1953
• terorizmus – Západná Afrika ovládaná teroristickou skupinou Boko-Haram, Somálsko ovládané teroristickou skupinou Al-Shabaab, ISIS v Sýrii,…
• ekonomika – inflácia v Zimbabwe, inflácia vo Venezuele
• vykorisťovanie – bývalé kolónie boli dlhodobo vykorisťované svojimi kolonizátormi nie len fyzicky (formou otroctva) ale aj nevýhodným obchodom s nerastnými surovinami, ktoré pretrváva dodnes
• nedôsledné politické riadenie a korupcia – výbuch v prístave v hlavnom meste Bejrút v Libanone v roku 2020, problémom väčšiny krajín rozvojového sveta je nedôsledné politické riadenie a korupcia
• nedostatočné vodné zdroje a boj o vodný tok – týmto problémom trpia obzvlášť oblasti Blízkeho východu a africké krajiny
• nerastné bohatstvo – turecký prieskum ropných ložísk v Stredozemnom mori v roku 2020, nerastné bohatstvo Arktídy

Jednotlivé aspekty môžu viesť k humanitárnej kríze. V horšom a žiaľ aj častejšom prípade, sa tieto aspekty prelínajú a kombinujú čo spôsobuje ešte závažnejšiu a náročnejšie riešiteľnú humanitárnu krízu.

Rozdiel medzi humanitárnou pomocou a rozvojovou spoluprácou

Humanitárnou pomocou je najčastejšie myslené zabezpečenie základných potrieb ako sú pitná voda, strava, zdravotné ošetrenie, hygiena a strecha nad hlavou. Humanitárna pomoc je krátkodobá a väčšinou za ňou nasleduje rozvojová spolupráca v podobe realizácia projektov riadených zo zahraničia. Úlohou rozvojovej spolupráce je zabezpečiť ľuďom zlepšenie životných podmienok, teda ekonomickú sebestačnosť, možnosť vzdelávania sa, prístup k zdravotnej starostlivosti či vybudovanie infraštruktúry a to s dlhodobým trvaním. Nie je však vždy pravidlom, že po humanitárnej pomoci nasleduje rozvojová spolupráca.

Nevyhnutnosť humanitárnej pomoci

Viac ako 200 miliónov ľudí v 130 krajinách sveta nejakým spôsobom závisí od humanitárnej pomoci (www.dw.com).

Medzinárodné a lokálne neziskové organizácie poskytujúce humanitárnu pomoc a pracujú v oblastiach, kde štáty jednotlivých, väčšinou rozvojových krajín zlyhávajú. Vlády rozvojových krajín nie sú schopné a niekedy ani ochotné vytvoriť ľuďom v krajine prostredie, ktoré by prilákalo investorov a poskytlo by tak pracovné príležitosti občanom.

Začarovaný kruh chudoby

Ázia a Afrika sú kontinenty s najrýchlejším rastom populácie. Afrika je pre naše pozorovanie najočividnejší príklad. V mestách vznikajú slamy. Sú tvorené ľuďmi z vidieka prichádzajúcimi do mesta za prácou. Z finančného hľadiska si nevedia dovoliť bývanie a preto si na okraji veľkých afrických miest ako sú Johannesburg, Nairobi, Káhira či Lagos postavia prístrešok z čohokoľvek, čo nájdu. Preľudnenosť v slamových oblastiach a absolútna absencia urbanizmu vedie k nedostatočnej infraštruktúre, teda chýbajúcim cestným komunikáciám, kanalizácií, zdrojom pitnej vody, elektrifikácií, zdravotným či vzdelávacím zariadenia a teda znižuje celkovú životnú úroveň.

Neplatí to však len o Afrike. Podobný vzorec nachádzame v Latinskej Amerike (Rio de Janeiro, Buenos Aires, Lima, Ciudad de Mexico,…) či v Ázii (Kalkata, Bombaj, Manila, Jakarta,…). Nedostatočná infraštruktúra zároveň neposkytuje pracovné príležitosti a ľudia sa tak dostávajú do začarovaného kruhu, v ktorom hľadajú príjem, aby si zabezpečili základné životné potreby.

Zároveň však doplácajú na svoj život bez infraštruktúry a musia si zabezpečovať pitnú vodu, ktorá je v balených fľašiach drahšia alebo plyn na varenie v propán butánových bombách, ktorý je tiež drahší ako keby bol zavedený priamo do domácnosti. Ich možnosť prepravy je často závislá na pešej chôdzi niekoľko kilometrov. Môžeme sledovať, že finančné výdavky ľudí žijúcich v slamových oblastiach sa zvyšujú a preto dávajú prednosť akejkoľvek pracovnej príležitosti aj na úkor vzdelania. Opäť sa tak nachádzame v začarovanom kruhu chudoby.

Závadná voda a jej nedostatok či nízky hygienický štandard má za následok najrôznejšie spektrum chorôb. Akýkoľvek zdravotný problém v slamovej oblasti je veľký problém. V slamových oblastiach zdravotná starostlivosť často chýba úplne. Pacient za ošetrením musí cestovať, čo si finančne dovoliť nemôže. Z toho dôvodu často zostáva bez ošetrenia.

Od parazitických ochorení, cez choleru a niekedy aj trvalé postihnutie. Zlý zdravotný stav nedovoľuje ľuďom pokračovať v pracovnej činnosti, a tak sa zadlžujú a ich chudoba sa prehlbuje ešte viac. Ich návrat do práce je často otázny. V mnohých prípadoch by stačila základná zdravotná starostlivosť, vakcinácia, prevencia proti parazitom. Vytváranie infraštruktúry pre prísun pitnej vody a odsun znečistenej vody je otázka síce zložitejšia, no jej riešením by sme zabránili stratám miliónov životov.

Neziskové organizácie pomáhajú najmä tak, kde štát zlyhal. Je pomoc neziskových organizácií pre týchto ľudí nevyhnutná? Samozrejme, že áno!

Negatívne aspekty humanitárnej pomoci a rozvojovej spolupráce

Keď sa snažíte pomôcť 200 miliónom ľudí, je jasné, že nie všetko bude fungovať tak ako má. Negatívne aspekty humanitárnej pomoci a rozvojovej spolupráce sú rôzne. Nedorozumenia vznikajú na viacerých stranách. Od donorov, cez sprostredkovateľov, humanitárnych pracovníkov, či prijímateľov pomoci. Tu sú jednotlivé kategórie problémov:

1) Nevedomosť donora o finálnej čiastke pre príjemcu

Donory poskytujúci finančnú podporu si nie sú plne vedomí, koľko financií z ich daru bude celkovo poskytnutých finálnemu príjemcovi. V mnohých prípadoch sa financie poskytované najviac postihnutým prerozdelia po ceste. Časť financií zostane v neziskových organizáciách, a slúži na výplaty humanitárnych pracovníkov, konzultantov, špecialistov v rôznych oboroch a na celkové fungovanie neziskovej organizácie. Ďalšie financie sú použité na financovanie civilných a vojenských subjektov, ktoré pomáhajú pri logistike, prerozdeľovaní a poskytovaní humanitárnej pomoci a tiež pri riadení bezpečnosti. V niektorých prípadoch sa príjemcom humanitárnej pomoci a rozvojovej spolupráce dostane menej ako 10% financií poskytnutých od donorov.

2) Preferencie poskytovateľa

Humanitárna pomoc a rozvojová spolupráca je poskytovaná podľa preferencií poskytovateľa. Nedbá na potreby príjemcu pomoci. Toto je jeden z najčastejších problémov, s ktorým sa v oblasti tretieho sektora stretávame. Tento fakt je spojený s neefektivitou a niekedy až kontra produktivitou humanitárnej pomoci a rozvojovej spolupráce.

3) Pasívny postoj príjemcu pomoci

Dlhodobé poskytovanie humanitárnej pomoci a rozvojovej spolupráce nechcene vedie k pasívnemu postoju príjemcov pomoci. Namiesto rozmýšľania ako riešiť aktuálny problém sa ďalej pasívne spoliehajú na prísun pomoci.

4) Nedostatočná vedomosť o potrebách komunity

Nevedomosť o potrebách komunity, ktorá príma pomoc v kombinácií s nedostatok overených praktických metód používaných neziskovou organizáciou.

5) Prítomnosť humanitárnych organizácií vo vojnových oblastiach predlžuje konflikt

Dlhodobé pozorovanie a štúdium problematiky vo všeobecnosti dokázalo, že prítomnosť humanitárnych organizácií vo vojnových oblastiach predlžuje konflikt a zhoršuje vzťahy medzi prijímateľmi humanitárnej pomoci. Občianske vojny tak trvajú dlhšie a početnosť úmrtí v ozbrojenom konflikte je väčšia (Narang Neil, 2014; Reed M. Wood and Christopher Sullivan, 2015)

6) Politické ciele a ovplyvňovanie spoločnosti

Pôsobenie niektorých neziskových organizácií nie je nestranné. Ich pôsobenie inklinuje k politickým stranám alebo vláde. Majú tak možnosť manipulovať a ovplyvňovať spoločnosť. Ich humanitárne/rozvojové aktivity sú použité za účelom ovplyvňovania spoločnosti, namiesto pomôcť ľuďom s úmyslom z cela humanitárnym.

7) Štát zneužíva zahraničnú pomoc

V krajinách pod správou teroristickej organizácie, ako je napríklad Somálsko (ale aj iné krajiny), musia humanitárne organizácie platiť daň za to, aby mohli pomáhať ľuďom. Hlavné mesto Mogadišo je takto vykorisťované pod správou teroristickej organizácie Al-Shabaab. Z akejkoľvek humanitárnej pomoci prichádzajúcej do Mogadiša si teroristická organizácia zoberie svoj podiel a je zároveň takýmto spôsobom podporovaná. Problematika sa tak prehlbuje už od roku 2006, keď Al-Shabaab začal v oblasti Afrického rohu operovať.

8) Zásterka na financovanie terorizmu

Niektoré neziskové organizácie sú založené za účelom financovania terorizmu. Nevykonávajú tak činnosť, za ktorých účelom sa predstavujú. Najčastejšie ide o podporu za účelom humanitárnej činnosti pre moslimské komunity, ktorá je v rámci moslimského náboženstva Islam veľmi tradičná a častá. Donory tak nechceme financujú terorizmus bez toho, aby o tom vedeli. Treba ale výrazne podotknúť, že niektorí moslimovia považujú organizácie ako Hamas alebo Hizbaláh za národné liberalistické hnutia a nie teroristické organizácie (Anna Macíčková, 2016). Financovanie medzinárodných neziskových organizácií je ideálny spôsob, ako legalizovať financie z trestnej činnosti alebo ako financovať terorizmus (www.govinfo.gov).

Týmto nechcem povedať, že humanitárna pomoc a rozvojová spolupráca je neefektívna. Chcem povedať, že niekedy nie je až tak efektívna, ako si predstavujeme a mohla by byť riadená lepšie, no musia mať o to záujem všetky strany.

Vďaka rozvojovej spolupráci sa platy v krajinách tretieho sveta zvýšila z 1,25$ na 6$ denne (v priemere za posledných 10 rokov). Nám síce príde mzda 6$ na deň ako nič, no oproti 1$ na deň je to signifikantný rozdiel. Práca malých neziskových organizácií sa sústreďuje na pomoc jednotlivcom. Každému síce nepomôžu, no v celkovom merítku pomohli mnohým. Nárast miezd je toho dôkazom.

Možnosti riešenia problémov, ktoré spôsobujú humanitárne organizácie

V predchádzajúcej sekcií sme sa dozvedeli, že neziskové organizácie pôsobia tam, kde štát zlyhal. Ako teda prinútiť štát, aby nezlyhával? Rozvojovým krajinám by pomohlo zvýšenie daní (www.ted.com). Prečo?

Ak sa medzinárodná pomoc poskytovaná ľuďom z rozvojového sveta nedostane priamo príjemcovi, príjemca si z toho nič nerobí. Nestará sa, či mu z koláča zostane 10% alebo 80%. Akúkoľvek pomoc zvonka berie iba ako niečo, čo dostane navyše, niečo, pre čo nemusí pohnúť ani prstom. Ak sa ale príjemca pomoci zúčastňuje na financovaní chodu krajiny, financie mu nie sú ľahostajné a jeho miera záujmu je výrazne vyššia. Toto pozorovanie bolo uskutočnené Abhishekom Parajulim počas svojho pôsobenia pre OSN v Nepále.

Príjemca pomoci sa potom bude pýtať: „Kde boli použité financie, ktoré som poskytol štátu formou daní? Kde sú cesty, nemocnice, školy, knižnice?“ Nespokojnosť spoločnosti sa prejaví v tlaku na politikov, zníži sa miera korupcie a financie budú naozaj použité pre dobro občanov. Dôkazom sú Škandinávske krajiny. Výška daní je veľmi vysoká a to núti ľudí vytvárať tlak na vládu, aby sa s financiami narábalo v prospech ľudu. Vláda je tak nútená pracovať pre ľud a akákoľvek miera korupcie je neslýchaná. Navyše krajiny Škandinávie vedú celosvetovým rebríčkom životnej úrovne, takže odvádzanie vysokých daní nie je až taká zlá myšlienka.

So zaujímavou myšlienkou prišiel aj William MacAskill. Jeho pozorovanie zistilo, že charitatívna činnosť v krajinách rozvojového sveta nie je tak efektívna, ako finančný a ekonomický rozvoj krajiny. „Ak chcete pomôcť ľuďom v rozvojových krajinách, venovať sa charite nie je možno tá najlepšia možnosť.“ Venujte sa niečomu inému, čo pomôže ľuďom v rozvojovom svete napredovať. Inak povedané, zameňte tretí sektor za druhý sektor. Môžete vytvoriť firmu, ktorá bude poskytovať pracovné príležitosti ľuďom v rozvojovom svete. Nie je sa čomu čudovať. Dať ľuďom prácu je presne to, čo potrebujú. Dať ľuďom vzdelanie, aby mohli vykonávať odbornú prácu je ešte cennejšie a dať ľuďom zdravotnú starostlivosť, je ešte dôležitejšie, aby boli zamestnanci dlhodobo užitoční spoločnosti (www.ted.com).

Môžete prispieť k zmene zdravotníckeho systému v krajine zavedením povinného zdravotného poistenia, k politickému zlepšeniu poukazovaním na neefektívnosť a korupciu vo vláde (politický vplyv je najsilnejšia forma, ako dosiahnuť zmenu), k vynájdeniu vakcíny na HIV alebo iné ochorenie štúdiom biológie. Čokoľvek morálne, čo považujete za pozitívne pre spoločnosť bude pozitívne aj pre spoločnosť v rozvojovom svete. Aj keď nebudete pôsobiť priamo v rozvojovej krajine. Váš dopad na túto krajinu môže byť väčší, ako si myslíte.

The post Dôsledky humanitárnej pomoci v krajinách tretieho sveta appeared first on TripLovers.

V tomto článku sa dozvieš dôležité informácie a hlavne ako to je s cenami na treku okolo Annapurny. Nájdeš tu aj informácie o tom, za koľko môžeš nakúpiť výbavu v Káthmandu a či sa nákupy v Nepáli oplatia. Dúfam, že ti tieto informácie pomôžu s plánovaním tvojej návštevy do Himalájí a k úspešnému zvládnutiu treku

Obsah

• Povolenia na trek v Himalájach
• Poistenie do Himalájí
• Lieky na výškovú chorobu
• Turistická výbava z Káthmandu
• Kde začať/skončiť trek okolo Annapurny?
• Sprievodca na himalájske treky
• Nosič do Himalájí
• Domáci
• Doprava na treku okolo Annapurny
• Jedlo v Himalájach
• Pitná voda v Himalájach
• Ubytovanie na treku okolo Annapurny
  • Teplá sprcha
  • Elektrina
  • Wifi
• Hygienické potreby
• Platenie a peniaze
• Náročnosť treku okolo Annapurny
  • Z pohľadu turistu (Janka)
  • Z pohľadu neturistu (Milan)

Povolenia na trek v Himalájach

Povolenia na trekovanie v Himalájach sa dajú rýchlo vybaviť v Káthmandu alebo v Pokhare. Miesta kde sa dajú vybaviť nájdete na mape pod názvom “Nepal Tourism Board.” Ich pointou je iba uhradenie poplatkov. V jednom prípade sa uvádza aj číslo poistky, ale dokumenty nikto podrobne nekontroluje.

Ako turista musíš mať dvojo povolení:

• TIMS = 2000 rupií (15,50 €)
• ACAP = 2260 rupií (17,50 €)

Pri ich vybavovaní treba mať k dispozícii 4 fotografie tváre. V Pokhare vás odfotia zadarmo na mieste, takže netreba sponzorovať agentúry na ulici. Povolenia majte počas treku po ruke a chránené pred vodou. Počas cesty sa treba často preukazovať platnými povoleniami na kontrolných checkpointoch.

Poistenie do Himalájí

Ak budeš šetriť pri poistení, môžeš na to doplatiť. V Nepáli sme stretli dievča s únavovou zlomeninou, ktorej z ničoho nič praskla kosť v členku, a pritom len stála na mieste a fotografovala.

My sme boli naším dlhodobým poistením znevýhodnení. Mali sme poistenie na obdobie vyše 6 mesiacov a v prípade volania helikoptéry v Himalájach by sme platili spoluúčasť až 850€. Samotný zásah helikoptérou v Himalájach stojí 9000 dolárov!

Väčšina krátkodobých poistení je však omnoho výhodnejšia (teda ak si odskočíte z práce do Nepálu napr. na 3 týždne) a za spoluúčasť sa dopláca cca okolo 200€. To je menej ako vyhliadkový let do Himalájí.

POZOR: Telefónne číslo na agentúru s helikoptérou nikde neuvádzajú a vaša zahraničná SIM karta v Himalájach asi aj tak nebude mať signál! Pri potrebe volania helikoptéry treba vyhľadať domácich.

Lieky na výškovú chorobu

Asi jedným z najdôležitejších liekov, ktoré vás budú zaujímať, je liek na výškovú chorobu. Na prevenciu pred ňou sa používa liek Acetazolamid, tiež predávaný pod názvom Diamox. Ak sa na treku okolo Annapurny rozhodnete brať preventívne lieky proti výškovej chorobe, bude vám ich treba na približne 5 dní. My sme ich začali brať v Upper Pisangu (3300 m n. m.) a po prechode Thorong La Passom, do dediny Muktinath, sme ich prestali brať. Dobre si naštuduj ich vedľajšie účinky, my sme si mysleli, že sú to prejavy výškovej choroby a takmer sa otočili. V Pokhare sa dá 10 tabletiek (na 5 dní pre 1 osobu) kúpiť za 150 rupií (1,20 €). V Manangu stoja 400 rupií (3,20 €).

V Manangu sa dá zadarmo absolvovať aj lekcia o výškovej chorobe, kde vám zadarmo zmerajú aj kyslík v krvi. Lekcie však začínajú vo veľmi nevhodný čas, a to 15:00, kedy je väčšina turistov ešte na ceste. Konzultácie alebo merania v iných hodinách sú za vysoké poplatky.

Určite treba mať so sebou lieky na horúčku, lieky proti hnačke, niečo na hrdlo, sprej do nosa a aj nejaké tie doplnky výživy ako magnézium a nejaké vitamíny. Strava v Himalájach je síce kaloricky výživná, no na minerálne látky a vitamíny veľmi chudobná. Určite treba mať k dispozícii aj leukoplasty a nasadiť ho v pravý čas. Keď už otlak vznikne je neskoro!

Turistická výbava z Káthmandu

V Káthmandu aj Pokhare sa dá veľa nakúpiť, no v Pokhare je výrazne menej obchodov. Osobne, kebyže mám možnosť, donesiem si radšej vlastnú výbavu zo Slovenska. To čo sa tu predáva sú napodobeniny, no dajú sa nájsť aj kvalitnejšie kúsky, ale vždy je to risk. My sme dokonca navštívili malú manufaktúru priamo za predajňou v centre Thamelu, kde sa šili The North Face bundy

RADA: Vždy nakupuj ráno! Predajcovia chcú mať spokojného prvého zákazníka a dajú ti lepšiu cenu. Naopak večer sú vyflusnutí a unavení, častokrát arogantní.

Tu je malý prehľad cien, za koľko sa nám podarilo nakúpiť veci v Káthmandu:

páperový spacák
cena: 7000 rupií (55,50 €)
popis: No Name páperový spacák, údajne do -20°C, teplučký a nikdy nám nebola zima

vysoké topánky
cena: 3500 rupií (27,70 €)
popis: Topánky kupované v Nepáli nemusia vydržať ani celý trek. Počas cesty sme videli veľa odlepených podrážok. Tie naše vydržali, ale aj tak sme neboli spokojní. Okrem katastrofálneho vzhľadu, je obrovský problém, nájsť topánky, čo by naozaj sadli. To, že 40 je veľa a 41 málo sa nám stávalo pomerne často a Jankyne topánky aj tak tlačili. Navyše nemali vytvorenú klenbu a po treku extrémne smrdeli neprirodzeným zápachom. Takže topánky určite z domu!

pár turistických palíc
cena: 500 rupií (4 €)
popis: Inú značku ako LEKI v Káthmandu ani nenájdete. Podstatné je, že vydržali. Každý sme používali iba jednu palicu, lebo obe naraz používať nevieme. Určite sa ju oplatilo mať, najmä pri zostupe.

termonohavice
cena: Janka 600 rupií (4,75 €), Milan 1100 rupií (8,70 €)
popis: Určite ich treba mať.

nepremokavá bunda
cena: 4500 rupií (35,70 €)
popis: Obaja sme si kúpili goratexovú bundu v rovnakom obchode. Moja bola úplne super a bezproblémová. Naopak, Jankina bola nepriedušná a všetko mala po chvíli prepotené. Goratexku určite treba!

termoska
cena: 1300 rupií (10,30 €)
popis: Termoska sa nám veľmi hodila a hocikde na ceste sme si mohli dopriať teplý čaj.

rukavice
cena: 200 rupií + 700 rupií (1,60 + 5,50 €)
popis: Hrubé rukavice, ktoré sa predávajú v Nepáli, majú veľmi zlý vzhľad. My sme teda kúpili dvojo rukavíc a dali ich na seba. Malo to výhodu, keď nebola veľká zima, mali sme len jeden pár. ALE s materiálom asi nebolo niečo OK, lebo Janke sa vyhádzala pokožka na prstoch, navyše jedna rukavica sa rozpárala.

čiapka
cena: do 300 rupií (2,40 €)
popis: My sme naše čiapky dostali zadarmo k extraveľkému nákupu.

flysový nákrčník
cena: 200 rupií (1,60 €)
popis: Úžasná vec!

pár vysokých ponožiek
cena: 200 rupií (1,60 €)
popis: Všetci turisti majú rovnaké The North Face ponožky. Po použití strašne smrdia, pravdepodobne preto že sú vyrobené z umelých materiálov.

hodinky s GPS
cena: od 180 €, záleží od typu a množstva funkcií
popis: Ja som používal na trackovanie turistiky Polar M400 so základnými funkciami. Výdrž batérie niečo cez 6 hodín, dobíjateľné cez USB, kľudne aj z powerbank, vhodené v batohu aby trackovali ďalej, pri extra dlhých túrach. Čo je dôležité pre turistiku v Nepáli, ukazovali nazbierané výškové metre smerom hore, aj dole.

Z oblečenia ešte odporúčam merino tričká, tie sa v Nepáli kúpiť asi nedajú, my sme ich naozaj nikde nenašli. Na voľný čas sa hodí mať páperovú bundu, zohnať v Nepáli, aspoň niečo podobné, nie je problém. Rovnako aj outdoorové nohavice, ktorým sa dá odopnúť spodná časť. Nezabudnite na žabky do sprchy.

Kde začať/skončiť trek okolo Annapurny?

Ideálne miesto, kde začať trek okolo Annapurny určite NIE JE Besisahar! Už pohľady z jeepu neboli ničím oslňujúce! Kam vás odvezú závisí tiež od ďalších turistov. Ak máte dostatok času, môžete vystúpiť už v dedinách Ghermu alebo Jagat. My sme sa vyviezli až za dedinu Tal do Dharapani. Ušetrilo nám to deň cesty, lebo medzi Jagatom a dedinou Tal sa ide dolinou, v ktorej sa výhľad takmer nemení. Dá sa začať aj v Chame, čím ušetríte približne 3-4 dni (od Besisaharu), ale aby vás vodič odviezol až tak ďaleko, treba aby vás bolo viac. Väčšina turistov končí v dedine Muktinath alebo mestečku Jomsom.

Ak si tieto miesta spojíte na mape, zistíte, že trek okolo Annapurny je v podstate len trek pozdĺž Annapurny

Sprievodca na himalájske treky

Ak si chcete prenajať sprievodcu, ktorý vás trekom povedie, stojí to 25 USD (21,50 €) na deň. Jeho výhodou je, že vám odpovie na takmer akúkoľvek otázku ohľadom kultúry, zvykov, politiky a pomenuje vám každý vrchol či rastlinu, ktorú uvidíte Cesta je dobre značená a plná turistov, mať sprievodcu nie je nevyhnutnosť. Mapy sa dajú kúpiť v Káthmandu aj Pokhare za približne 3 až 4 USD. Za nás všetko vyriešili veľmi podrobné Locus Maps s offline mapou Nepálu zadarmo. S touto aplikáciou sme si každý deň mohli trekovať trasu, ktorú sme prešli. Môžem len odporúčať

Nosič do Himalájí

Je to trochu nefér, ale nosič (porter), ktorý sa nadrie omnoho viac a nosí vaše cakypaky dostáva menej ako sprievodca. Väčšinou ale nerozpráva po anglicky a tým je znevýhodnený. Ak si nosiča objednáte na celý trek, tak na deň to vychádza od 15 USD (13 €). Existuje aj možnosť zobrať ho neskôr vo vyšších polohách. Napríklad z Manangu do Muktinathu na tri dni od 16-25 USD na deň.

Ak chcete nosiča iba “zneužiť” na vynesenie veci z Thorung Phedi do Thorong La Pass, pekne si za to priplatíte. Stojí 50 USD (43 €). A ak by vaše veci odniesol z Thorung Phedi až do Muktinathu až 110 USD (95 €). Na konci je zvykom dať nosičovi aj sprepitné, približne 2-3 USD na deň, to isté platí aj o sprievodcovi.

My sme si naše 10 – 12 kg batohy po celú cestu niesli sami a bolo to zvládnuteľné… aj keď tie trapézy.

Domáci

Osobne na tých sme sa veľmi tešili, žiaľ prišlo sklamanie. Ľudia sú na trase okruhu okolo Annapurny na turistov zvyknutí až tak, že keď si chcete odfotiť ich dieťa, tak vám ho tam strčia, že na, FOŤ! Veď treba nejako podporiť ten turizmus, ale v skutočnosti o nás nejavili absolútne žiaden záujem. Vôbec sme pre nich neboli zaujímaví, ani pre deti. Na rozdiel od nás, sú pre nich zaujímavé mobily a domáci tiež vedia riadne fičať na wifi.

Doprava na treku okolo Annapurny

Uvedené ceny na trasách sú orientačné a v dohľadnej dobe sa môžu zmeniť:

• bus Pokhara – Besisahar = 400 rupií (3,20 €)
• bus Káthmandu – Besisahar = 700 rupií (5,50 €)
• bus Besisahar – Bulbhule (8km) = nikto nevie koľko stojí a už tobôž nie kedy a odkiaľ chodí
• jeep Besisahar – Dharapani = 1300 rupií  (10,30 €)
• jeep Besisahar – Chame = 2000 rupií (15,80 €)
• jeep Manang – Besisahar = 5000 rupií (40 €)
• bus Muktinath – Jomsom = 300 rupií (2,40 €)
• bus Jomsom – Pokhara = 1000 rupií (8 €)
• kôň Thorong Phedi – Thorong La Pass = 120 USD (103 €)

Cena cesty jeepom je niekedy fixná a niekedy závisí od počtu ľudí, medzi ktorých sa rozdelí celková suma. Všetko záleží od toho ako sa vodič vyspí. Osobne neodporúčam jesť pred cestou v nepálskom autobuse alebo jeepe, skutočné cesty sú tu naozaj raritou

Jedlo v Himalájach

Jedlo tvorí hlavnú položku na treku. S vysokými cenami začínajú už v Besisahare a tam teda vynášať netreba. Smerom hore sa to už iba zvyšuje a kulinárske umenie to teda naozaj nie je. Skôr naopak, jedli sme len preto, že sme boli hladní.

Tam kde spíte by ste mali aj jesť. Väčšinou to funguje spôsobom, že na papierik sa píše objednávka, niekedy píšete vy, niekedy oni. Platí sa vždy na konci (okrem High Campu). Vždy si dobre prepočítajte a skontrolujte účet, ceny aj položky! Nám nesprávne sčítali alebo prihodili položky až na 4 (z 8) ubytovaniach.

Ak sa zastavíš na obed, počítaj s tým, že domácim to potrvá hodinu, nepálska klasika. Väčšina z nich varí iba na ohni a zemiaky boli mnohokrát nedovarené aj keď sme čakali večnosť.

Ako príklad som odfotili cenník v jednej z reštaurácií v dedine Dharapani:

Sladkosti sú na nepálskych trekoch drahou záležitosťou. Za čo sme v Pokhare dali 70 rupií (55 centov), tu žiadajú 400 (3,20 €). My sme so sebou niesli čokolády, snickers, keksy, nutellu a orechy. Proteínové tyčinky v Nepáli asi nezoženiete. Nakúpili sme toho naozaj priveľa, približne za 40 dolárov a potom sme to veľakrát nasilu jedli. Tiež sme nepočítali s tým, že vplyvom zmeny tlaku sa nám začnú nafukovať a vybuchovať obaly

Oplatí sa mať so sebou aj instantnú kávu a čaj. Na ubytovaniach si môžete dokúpiť iba teplú vodu a tá vždy stojí menej. Cukor vám poskytnú vždy. My sme si ho pred trekom kúpili, potom vláčili a nakoniec darovali

Pitná voda v Himalájach

Voda na treku sa dá kúpiť v malých dedinských obchodíkoch, ale aj po ceste a na ubytovaniach. V obchodíkoch bývajú väčšinou lacnejšie ako na ubytovaní. Ich cena je od 80 po 300 rupií (0,60-2,50€) za litrovú fľašu (v Nepáli majú iba jednolitrové fľaše vody), v závislosti od nadmorskej výšky. No ak nechcete plytvať plastami a trochu ušetriť, môžete používať aj ACAP Safe Drinking Water Stations, teda stanice na tankovanie pitnej vody. Voda je tu výrazne lacnejšia a jeden liter tu kúpite za 35 až 50 rupií (25 – 40 centov). My sme s ňou nemali žiaden problém, aj keď niektorí, odporúčajú do nich prihodiť aj čistiace tabletky. To sme my nerobili, lebo to množstvo chlóru nám pri prvom pokuse podráždilo hrdlá.

V Thorong Phedi sme museli kupovať vodu iba vo fľašiach lebo Water Station nefungovala. V High Campe nám predali vodu aj s ľadom. V Thorong Phedi aj v High Campe stojí fľaša vody rovnako veľa. Nakupujte teda v High Campe, aby ste ju nemuseli vláčite cez ten strmák čo k nemu vedie.

Ubytovanie na treku okolo Annapurny

Za izbu sa VŽDY platí. Kedysi to fungovalo spôsobom, že za dve jedlá máš ubytovanie zadarmo, no to je už minulosť. Nie sú to žiadne horibilné sumy. Za dvojlôžkovú izbu sme platili od 200 do 500 rupií (1,60 – 4 €) za noc. Ak idete ako skupina (alebo pred dedinou vytvoríte skupinu) dá sa cena zjednať alebo sa dohodnete, že za tri jedlá je izba zadarmo. Izby sú veľmi jednoduché a často chýba základné vybavenie ako odpadkový kôš, stolík, vešiak alebo vo vyšších polohách zásuvka.

Aj keď je to zriedkavé, v nižších polohách sa nachádzajú ubytovania, ktoré nemajú piecku. Tá sa nachádza vždy v jedálni. Osobne odporúčam vyhýbať sa ubytovaniu v samostatných chatkách. Ráno v nich býva väčšia zima ako v izbách, ktoré sú súčasťou budovy.

Teplá sprcha

Teplá sprcha na treku okolo Annapurny nie je vždy samozrejmosťou. Po Manang to ešte ako tak ide, i keď niekedy len na 3 minúty. Sprcha bola vždy v cene ubytovania a nikdy sme nedoplácali. Problém mala frajerka skôr keď musela vlasy sušiť Po Manangu sa už neosprchujete, najbližšie až v Muktinathu. Vtedy úradujú vlhčené servítky. Záchody bývajú tiež väčšinou len turecké.

Elektrina

S elektrinou sme nikdy nemali problém. Po Manang sme si mohli dobíjať mobily a powerbanku každý deň, niekedy aj na izbe no niekedy len v spoločenskej miestnosti. Horšie to bolo v úseku medzi Manangom a Muktinathom, kedy sme fungovali na 10 000 mAh powerbanke. Do zálohy som mal ešte jednu 20 000 mAh powerbanku, ale takmer som ju nevyužil. Myslím, že nabudúce by stačilo zobrať iba jednu 20 000 mAh.

Wifi

S turistami prišla do Himalájí aj wifi. Prvé dni treku až po Manang je k dispozícii takmer na každom ubytovaní a bez poplatku. Za Manangom častokrát už k dispozícii nie je alebo je spoplatnená, najčastejšie sumou 200 rupií (1,60 €). Ak dôjdete až do Muktinathu, ste opäť v civilizácií a v spoločenských miestnostiach uvidíte kopec ľudí so sklonenými hlavami, čumiacich do svojich telefónov.

Hygienické potreby

Základné hygienické pomôcky sa dajú zohnať v malých obchodíkoch v dedinách od Besisaharu až po Manang. A od Muktinathu smerom nižšie. Ľudia tu normálne žijú a hygienické pomôcky tiež potrebujú. Určite maj so sebou okrem iného aj toaletný papier! Ten ti nikde neposkytnú a v najvyšších polohách stojí 200 rupií (1,60 €). To isté platí aj o servítkach na stole, príbor sme si museli utierať vlastným.

A keď už sme pri tejto téme, na trase od Manangu po Thorong La Pass vedie jedna úzka cesta a ľudia po nej kráčajú v zástupe. Takže ak to na teba akurát vtedy príde a hanbíš sa čúrať pred všetkými, počkáš si až prejdu všéétci okolo

Aj keby ti niečo chýbalo, nikdy sa neboj opýtať alebo poprosiť o pomoc ľudí, ktorí idú tvojim smerom

Platenie a peniaze

Ohľadom platenia je lepšie mať nepálske rupie. Doláre nikto nechce, nemajú ich kde zameniť. Počas cesty bankomat nenájdete a všetku hotovosť treba mať so sebou, na celú dĺžku treku. Najbližší bankomat je až v Jomsome a dá sa vyberať iba po 10 000 rupií.

Ak máte iba tisíc rupiovky (8€) je to v pohode, domáci vždy mali rozmeniť. Dokonca to bolo lepšie ako v Káthmandu a Pokhare, kde si domáci často odbehnú aby rozmenili.

Na celé trvanie treku sme mali so sebou 60 000 rupií a 500 dolárov (spolu 900 €) pre dve osoby. Mali sme v pláne trekovať 14 dní aj s cestou. Nakoniec sme to kvôli istým zdravotným problémom skrátili na 10 dní aj s cestou a spolu minuli iba niečo pod 40 000 rupií (320 €).

Náročnosť treku okolo Annapurny

Z pohľadu turistu (Janka):

Spočiatku som si to nevedela predstaviť, aké to bude, kráčať v kuse toľko dní a v takej zime (-12°C). Ale okrem bolesti chrbta to bolo po fyzickej stránke bezproblémové a pocitová teplota bola výrazne vyššia Čakala som niečo podstatne náročnejšie, hlavne stúpania ale tie boli skôr kontinuálne. V Manangu som prekonala svoju psychiku, pri rozhodovaní sa, či ideme späť alebo pokračujeme. To rozhodnutie bol pre mňa kľúčové k dosiahnutiu cieľa

Z pohľadu neturistu (Milan):

Keďže mojím najväčším doterajším turistickým výkonom bolo dať Malý a Veľký Rozsutec v jeden deň, tak treku okolo Annapurny som sa trochu obával. Aj napriek tomu som nikdy nechcel využiť nosiča, pretože som chcel vedieť, či to dám. Musím povedať, že to nebolo nič nesplniteľné a aj po 7-mich dňoch turistiky som okrem boľavých trapézov nemal boľavé nohy ani otlaky.

ALE počas najnáročnejšieho dňa Treku okolo Annapurny, čo je výstup na Thorong La Pass, som mal bohužiaľ otravu jedlom a bol som výrazne slabší a pomalší, keďže telo si pýtalo svoje potreby každých desať minút. Čo ti ale viem povedať, je fakt, že dno tvojich síl je oveľa hlbšie ako si myslíš a zvládneš oveľa viac, aj napriek komplikáciam!

V skratke sa dá povedať, do Besisaharu po Manang nie je problém zohnať dôležité veci. Od Manangu už neexistuje cesta pre auto a na komfort treba na pár dní zabudnúť. Ak sa ti podarí dôjsť až do Muktinathu, si opäť v civilizácií. V konečnom dôsledku môžem povedať, že trek okolo Annapurny nás stál oveľa viac času a nervov ako peňazí

Celá FOTOGALÉRIA z treku okolo Annapurny

The post Trek okolo Annapurny – dôležité informácie, čísla a ceny appeared first on TripLovers.