Tento článok pre Triplovers napísala Zuzana Kubalíková, ktorá vyše 3 rokov pôsobí na rozvojových projektoch v Kambodži, africkom Lesothe a v Albánsku. V článku sa dočítaš o problematike medzinárodnej pomoci v rozvojových krajinách z iného uhla pohľadu a od človeka, ktorý každodenne riešil množstvo najrôznejších problémov. Ale aj o tom aké sú negatívne aspekty medzinárodnej pomoci či ako možno riešiť problémy v rozvojových krajinách.
Obsah:
- Vznik humanitárnej krízy
- Rozdiel medzi humanitárnou pomocou a rozvojovou spoluprácou
- Negatívne aspekty humanitárnej pomoci a rozvojovej spolupráce
- Možnosti riešenia problémov, ktoré spôsobujú humanitárne organizácie
Vznik humanitárnej krízy
Humanitárna kríza vzniká rôznymi spôsobmi. Príčinou môže byť príroda, ktorá zvykne udrieť rýchlo a spôsobí naraz veľké škôd na životoch, majetku no aj na kultúrnom dedičstve. Na druhej strane, humanitárne krízy vznikajúce ľudskou príčinou trvajú dlhodobo a majú za následok najmä životy, zastavenie rozvoja v regióne a stabilite štátnej suverenity.
Jednotlivé možné príčiny v konkrétnych príkladoch:
- živelná katastrofa – hurikán Katrina v roku 2005 v USA, zemetrasenie na Haiti s magnitúdou 7 v roku 2010, zemetrasenie s magnitúdou 9 a tsunami v Japonsku v roku 2011,…
- epidémia alebo pandémia – celosvetová pandémia ovčích kiahní1870-1874, epidémia eboly v Západnej Afrike v roku 2013-2016, pandémia HIV/AIDS od konca 70tych rokov, epidémia Zika v rokoch 2015-2016 v Brazílii, pandémia Koronavírusu od roku 2019
- vojnový konflikt – Afganistan od roku 1979, Sýria od roku 2011, Jemen od roku 2015, Južný Sudán od roku 2013, utečenecká kríza v roku 2015,…
- náboženská nenávisť – genocída Rohingov v Mjanmarsku od roku 2016 dodnes, občianska vojna na Srí Lanke v rokoch 1983-2009,…
- rasová nenávisť – boje medzi kmeňom Hutu a Tutsi, ktoré sa pretavili do genocídy v Rwande v roku 1994)
- ideológia – genocída v Kambodži medzi rokmi 1975-1979, životný štandard v Severnej Kórei od roku 1953
- terorizmus – Západná Afrika ovládaná teroristickou skupinou Boko-Haram, Somálsko ovládané teroristickou skupinou Al-Shabaab, ISIS v Sýrii,…
- ekonomika – inflácia v Zimbabwe, inflácia vo Venezuele
- vykorisťovanie – bývalé kolónie boli dlhodobo vykorisťované svojimi kolonizátormi nie len fyzicky (formou otroctva) ale aj nevýhodným obchodom s nerastnými surovinami, ktoré pretrváva dodnes
- nedôsledné politické riadenie a korupcia – výbuch v prístave v hlavnom meste Bejrút v Libanone v roku 2020, problémom väčšiny krajín rozvojového sveta je nedôsledné politické riadenie a korupcia
- nedostatočné vodné zdroje a boj o vodný tok – týmto problémom trpia obzvlášť oblasti Blízkeho východu a africké krajiny
- nerastné bohatstvo – turecký prieskum ropných ložísk v Stredozemnom mori v roku 2020, nerastné bohatstvo Arktídy
Jednotlivé aspekty môžu viesť k humanitárnej kríze. V horšom a žiaľ aj častejšom prípade, sa tieto aspekty prelínajú a kombinujú čo spôsobuje ešte závažnejšiu a náročnejšie riešiteľnú humanitárnu krízu.
Rozdiel medzi humanitárnou pomocou a rozvojovou spoluprácou
Humanitárnou pomocou je najčastejšie myslené zabezpečenie základných potrieb ako sú pitná voda, strava, zdravotné ošetrenie, hygiena a strecha nad hlavou. Humanitárna pomoc je krátkodobá a väčšinou za ňou nasleduje rozvojová spolupráca v podobe realizácia projektov riadených zo zahraničia. Úlohou rozvojovej spolupráce je zabezpečiť ľuďom zlepšenie životných podmienok, teda ekonomickú sebestačnosť, možnosť vzdelávania sa, prístup k zdravotnej starostlivosti či vybudovanie infraštruktúry a to s dlhodobým trvaním. Nie je však vždy pravidlom, že po humanitárnej pomoci nasleduje rozvojová spolupráca.
Nevyhnutnosť humanitárnej pomoci
Viac ako 200 miliónov ľudí v 130 krajinách sveta nejakým spôsobom závisí od humanitárnej pomoci (www.dw.com).
Medzinárodné a lokálne neziskové organizácie poskytujúce humanitárnu pomoc a pracujú v oblastiach, kde štáty jednotlivých, väčšinou rozvojových krajín zlyhávajú. Vlády rozvojových krajín nie sú schopné a niekedy ani ochotné vytvoriť ľuďom v krajine prostredie, ktoré by prilákalo investorov a poskytlo by tak pracovné príležitosti občanom.
Začarovaný kruh chudoby
Ázia a Afrika sú kontinenty s najrýchlejším rastom populácie. Afrika je pre naše pozorovanie najočividnejší príklad. V mestách vznikajú slamy. Sú tvorené ľuďmi z vidieka prichádzajúcimi do mesta za prácou. Z finančného hľadiska si nevedia dovoliť bývanie a preto si na okraji veľkých afrických miest ako sú Johannesburg, Nairobi, Káhira či Lagos postavia prístrešok z čohokoľvek, čo nájdu. Preľudnenosť v slamových oblastiach a absolútna absencia urbanizmu vedie k nedostatočnej infraštruktúre, teda chýbajúcim cestným komunikáciám, kanalizácií, zdrojom pitnej vody, elektrifikácií, zdravotným či vzdelávacím zariadenia a teda znižuje celkovú životnú úroveň.
Neplatí to však len o Afrike. Podobný vzorec nachádzame v Latinskej Amerike (Rio de Janeiro, Buenos Aires, Lima, Ciudad de Mexico,…) či v Ázii (Kalkata, Bombaj, Manila, Jakarta,…). Nedostatočná infraštruktúra zároveň neposkytuje pracovné príležitosti a ľudia sa tak dostávajú do začarovaného kruhu, v ktorom hľadajú príjem, aby si zabezpečili základné životné potreby.
Zároveň však doplácajú na svoj život bez infraštruktúry a musia si zabezpečovať pitnú vodu, ktorá je v balených fľašiach drahšia alebo plyn na varenie v propán butánových bombách, ktorý je tiež drahší ako keby bol zavedený priamo do domácnosti. Ich možnosť prepravy je často závislá na pešej chôdzi niekoľko kilometrov. Môžeme sledovať, že finančné výdavky ľudí žijúcich v slamových oblastiach sa zvyšujú a preto dávajú prednosť akejkoľvek pracovnej príležitosti aj na úkor vzdelania. Opäť sa tak nachádzame v začarovanom kruhu chudoby.
Závadná voda a jej nedostatok či nízky hygienický štandard má za následok najrôznejšie spektrum chorôb. Akýkoľvek zdravotný problém v slamovej oblasti je veľký problém. V slamových oblastiach zdravotná starostlivosť často chýba úplne. Pacient za ošetrením musí cestovať, čo si finančne dovoliť nemôže. Z toho dôvodu často zostáva bez ošetrenia.
Od parazitických ochorení, cez choleru a niekedy aj trvalé postihnutie. Zlý zdravotný stav nedovoľuje ľuďom pokračovať v pracovnej činnosti, a tak sa zadlžujú a ich chudoba sa prehlbuje ešte viac. Ich návrat do práce je často otázny. V mnohých prípadoch by stačila základná zdravotná starostlivosť, vakcinácia, prevencia proti parazitom. Vytváranie infraštruktúry pre prísun pitnej vody a odsun znečistenej vody je otázka síce zložitejšia, no jej riešením by sme zabránili stratám miliónov životov.
Neziskové organizácie pomáhajú najmä tak, kde štát zlyhal. Je pomoc neziskových organizácií pre týchto ľudí nevyhnutná? Samozrejme, že áno!
Negatívne aspekty humanitárnej pomoci a rozvojovej spolupráce
Keď sa snažíte pomôcť 200 miliónom ľudí, je jasné, že nie všetko bude fungovať tak ako má. Negatívne aspekty humanitárnej pomoci a rozvojovej spolupráce sú rôzne. Nedorozumenia vznikajú na viacerých stranách. Od donorov, cez sprostredkovateľov, humanitárnych pracovníkov, či prijímateľov pomoci. Tu sú jednotlivé kategórie problémov:
1) Nevedomosť donora o finálnej čiastke pre príjemcu
Donory poskytujúci finančnú podporu si nie sú plne vedomí, koľko financií z ich daru bude celkovo poskytnutých finálnemu príjemcovi. V mnohých prípadoch sa financie poskytované najviac postihnutým prerozdelia po ceste. Časť financií zostane v neziskových organizáciách, a slúži na výplaty humanitárnych pracovníkov, konzultantov, špecialistov v rôznych oboroch a na celkové fungovanie neziskovej organizácie. Ďalšie financie sú použité na financovanie civilných a vojenských subjektov, ktoré pomáhajú pri logistike, prerozdeľovaní a poskytovaní humanitárnej pomoci a tiež pri riadení bezpečnosti. V niektorých prípadoch sa príjemcom humanitárnej pomoci a rozvojovej spolupráce dostane menej ako 10% financií poskytnutých od donorov.
2) Preferencie poskytovateľa
Humanitárna pomoc a rozvojová spolupráca je poskytovaná podľa preferencií poskytovateľa. Nedbá na potreby príjemcu pomoci. Toto je jeden z najčastejších problémov, s ktorým sa v oblasti tretieho sektora stretávame. Tento fakt je spojený s neefektivitou a niekedy až kontra produktivitou humanitárnej pomoci a rozvojovej spolupráce.
3) Pasívny postoj príjemcu pomoci
Dlhodobé poskytovanie humanitárnej pomoci a rozvojovej spolupráce nechcene vedie k pasívnemu postoju príjemcov pomoci. Namiesto rozmýšľania ako riešiť aktuálny problém sa ďalej pasívne spoliehajú na prísun pomoci.
4) Nedostatočná vedomosť o potrebách komunity
Nevedomosť o potrebách komunity, ktorá príma pomoc v kombinácií s nedostatok overených praktických metód používaných neziskovou organizáciou.
5) Prítomnosť humanitárnych organizácií vo vojnových oblastiach predlžuje konflikt
Dlhodobé pozorovanie a štúdium problematiky vo všeobecnosti dokázalo, že prítomnosť humanitárnych organizácií vo vojnových oblastiach predlžuje konflikt a zhoršuje vzťahy medzi prijímateľmi humanitárnej pomoci. Občianske vojny tak trvajú dlhšie a početnosť úmrtí v ozbrojenom konflikte je väčšia (Narang Neil, 2014; Reed M. Wood and Christopher Sullivan, 2015)
6) Politické ciele a ovplyvňovanie spoločnosti
Pôsobenie niektorých neziskových organizácií nie je nestranné. Ich pôsobenie inklinuje k politickým stranám alebo vláde. Majú tak možnosť manipulovať a ovplyvňovať spoločnosť. Ich humanitárne/rozvojové aktivity sú použité za účelom ovplyvňovania spoločnosti, namiesto pomôcť ľuďom s úmyslom z cela humanitárnym.
7) Štát zneužíva zahraničnú pomoc
V krajinách pod správou teroristickej organizácie, ako je napríklad Somálsko (ale aj iné krajiny), musia humanitárne organizácie platiť daň za to, aby mohli pomáhať ľuďom. Hlavné mesto Mogadišo je takto vykorisťované pod správou teroristickej organizácie Al-Shabaab. Z akejkoľvek humanitárnej pomoci prichádzajúcej do Mogadiša si teroristická organizácia zoberie svoj podiel a je zároveň takýmto spôsobom podporovaná. Problematika sa tak prehlbuje už od roku 2006, keď Al-Shabaab začal v oblasti Afrického rohu operovať.
8) Zásterka na financovanie terorizmu
Niektoré neziskové organizácie sú založené za účelom financovania terorizmu. Nevykonávajú tak činnosť, za ktorých účelom sa predstavujú. Najčastejšie ide o podporu za účelom humanitárnej činnosti pre moslimské komunity, ktorá je v rámci moslimského náboženstva Islam veľmi tradičná a častá. Donory tak nechceme financujú terorizmus bez toho, aby o tom vedeli. Treba ale výrazne podotknúť, že niektorí moslimovia považujú organizácie ako Hamas alebo Hizbaláh za národné liberalistické hnutia a nie teroristické organizácie (Anna Macíčková, 2016). Financovanie medzinárodných neziskových organizácií je ideálny spôsob, ako legalizovať financie z trestnej činnosti alebo ako financovať terorizmus (www.govinfo.gov).
Týmto nechcem povedať, že humanitárna pomoc a rozvojová spolupráca je neefektívna. Chcem povedať, že niekedy nie je až tak efektívna, ako si predstavujeme a mohla by byť riadená lepšie, no musia mať o to záujem všetky strany.
Vďaka rozvojovej spolupráci sa platy v krajinách tretieho sveta zvýšila z 1,25$ na 6$ denne (v priemere za posledných 10 rokov). Nám síce príde mzda 6$ na deň ako nič, no oproti 1$ na deň je to signifikantný rozdiel. Práca malých neziskových organizácií sa sústreďuje na pomoc jednotlivcom. Každému síce nepomôžu, no v celkovom merítku pomohli mnohým. Nárast miezd je toho dôkazom.
Možnosti riešenia problémov, ktoré spôsobujú humanitárne organizácie
V predchádzajúcej sekcií sme sa dozvedeli, že neziskové organizácie pôsobia tam, kde štát zlyhal. Ako teda prinútiť štát, aby nezlyhával? Rozvojovým krajinám by pomohlo zvýšenie daní (www.ted.com). Prečo?
Ak sa medzinárodná pomoc poskytovaná ľuďom z rozvojového sveta nedostane priamo príjemcovi, príjemca si z toho nič nerobí. Nestará sa, či mu z koláča zostane 10% alebo 80%. Akúkoľvek pomoc zvonka berie iba ako niečo, čo dostane navyše, niečo, pre čo nemusí pohnúť ani prstom. Ak sa ale príjemca pomoci zúčastňuje na financovaní chodu krajiny, financie mu nie sú ľahostajné a jeho miera záujmu je výrazne vyššia. Toto pozorovanie bolo uskutočnené Abhishekom Parajulim počas svojho pôsobenia pre OSN v Nepále.
Príjemca pomoci sa potom bude pýtať: „Kde boli použité financie, ktoré som poskytol štátu formou daní? Kde sú cesty, nemocnice, školy, knižnice?“ Nespokojnosť spoločnosti sa prejaví v tlaku na politikov, zníži sa miera korupcie a financie budú naozaj použité pre dobro občanov. Dôkazom sú Škandinávske krajiny. Výška daní je veľmi vysoká a to núti ľudí vytvárať tlak na vládu, aby sa s financiami narábalo v prospech ľudu. Vláda je tak nútená pracovať pre ľud a akákoľvek miera korupcie je neslýchaná. Navyše krajiny Škandinávie vedú celosvetovým rebríčkom životnej úrovne, takže odvádzanie vysokých daní nie je až taká zlá myšlienka.
So zaujímavou myšlienkou prišiel aj William MacAskill. Jeho pozorovanie zistilo, že charitatívna činnosť v krajinách rozvojového sveta nie je tak efektívna, ako finančný a ekonomický rozvoj krajiny. „Ak chcete pomôcť ľuďom v rozvojových krajinách, venovať sa charite nie je možno tá najlepšia možnosť.“ Venujte sa niečomu inému, čo pomôže ľuďom v rozvojovom svete napredovať. Inak povedané, zameňte tretí sektor za druhý sektor. Môžete vytvoriť firmu, ktorá bude poskytovať pracovné príležitosti ľuďom v rozvojovom svete. Nie je sa čomu čudovať. Dať ľuďom prácu je presne to, čo potrebujú. Dať ľuďom vzdelanie, aby mohli vykonávať odbornú prácu je ešte cennejšie a dať ľuďom zdravotnú starostlivosť, je ešte dôležitejšie, aby boli zamestnanci dlhodobo užitoční spoločnosti (www.ted.com).
Môžete prispieť k zmene zdravotníckeho systému v krajine zavedením povinného zdravotného poistenia, k politickému zlepšeniu poukazovaním na neefektívnosť a korupciu vo vláde (politický vplyv je najsilnejšia forma, ako dosiahnuť zmenu), k vynájdeniu vakcíny na HIV alebo iné ochorenie štúdiom biológie. Čokoľvek morálne, čo považujete za pozitívne pre spoločnosť bude pozitívne aj pre spoločnosť v rozvojovom svete. Aj keď nebudete pôsobiť priamo v rozvojovej krajine. Váš dopad na túto krajinu môže byť väčší, ako si myslíte.