Neznáma a neprebádaná Litva ponúka dovolenku, kde sa nebudete tlačiť s turistami, dokonca ani pri tých najznámejších miestach. Dovolenku plnú pokoja a prírodnej krásy. V tomto článku ti predstavíme 10 miest v Litve ktoré stojí za to navštíviť!

10 miest v Litve ktoré stojí za to navštíviť

Čo vidieť v Litve? Litva nie je bežná dovolenková destinácia a na túto otázku nepozná odpoveď hocikto. Málokto si ju vyberie na spoznávanie. Avšak má to výhody, lebo v tejto krajine sa naozaj s turistami tlačiť nebudeš ani pri tých najznámejších a najkrajších miestach v Litve.

1) Piesočné duny na polostrove Kuršská kosa a mestečko Nida

Piesočným polostrov Kuršská kosa sa tiahne v tvare úzkej, mierne ohnutej dúhy z Kaliningradskej oblasti do Litvy a oddeľuje Kuršský záliv od Baltského mora. Polostrov je široký v niektorých miestach len 400 metrov. Na jeho území sa nachádza národný park Kuršská kosa, alebo aj Curonian split. Pozdĺž celej Kuršskej kosy sa dvíha rad piesočných dún s výškou do 70 metrov. Väčšina územia je pokrytá borovicovými lesmi.

Turisti, ktorí Litva navštívili, sa v drvivej väčšine zhodnú, že tým najkrajším miestom v Litve sú práve tieto piesočné duny a rozprávkovo upravené mestečko Nida, s drevenými domčekmi v rôznych sviežich farbách

Z mestečka Nida vedie cez typický severský les plný machov, lišajníkov a ihličnanov, náučný chodník ku piesočným dunám. Tento chodník poskytuje pravdepodobne tie najkrajšie prírodné scenérie aké môžeš na Pobaltí nájsť. Všetko je prehľadne značené a upravené, takže sa tu ľahko zorientuješ

2) Kryžių kalnas (Hora krížov)

Mohlo by sa zdať, že Hora krížov je len umelo vybudovaným pútnickým miestom pre kresťanov. Čiastočne je to pravda, ale súčasne je aj symbolom odporu Litovcov voči okupačnému sovietskemu režimu.

Prvé kríže boli na pahorku osadené v prvej polovici 19. storočia na pamiatku obetí poľského novembrového povstania z roku 1831, ktoré tam boli pochované. Následne kríže pribudli s ďalšími obeťami pochovaný mi po januárovom povstaní z roku 1863.

Začiatkom 20. storočia bolo na mieste len okolo 100 krížov. Ich počet sa postupne zvyšoval s pribúdajúcim množstvom pútnikov. Sovietsky zväz, ktorého súčasťou bola aj Litva, sa niekoľkokrát pokúsil toto miesto, ako nežiaduci náboženský a národný symbol Litvy, zlikvidovať hrubou silou – buldozérmi. Avšak miestny ich znova postavili.

Dves tu stojí nespočetné množstvo krížov, najrôznejších materiálov, z celého sveta. Odhady hovoria, že ich je tu okolo 55 000, ale neberúc do úvahy malé, menšie, najmenšie kríže a ružence. Pri štatistikách by sa mohlo zdať, že toto miesto je obrovské, no Hora krížov je v skutočnosti veľmi kompaktná. Na veľkých krížoch visia menšie, a na nich menšie a ešte menšie. Ale ani veľkosť nič neuberá na jedinečnosti tohto úžasného miesta

3) Trakai

Tehličkový hrad na jazere Galvės je najfotogenickejším miestom v Litve. História hradu siaha do 13. storočia, kedy sa križiaci rádu nemeckých rytierov snažili ovládnuť územie dnešnej Litvy. Litovské knieža Gediminas si v roku 1321 zvolil túto jazernú oblasť na stavbu hradu a preniesol sem svoje sídlo z Kernavė, vtedajšieho hlavného centra Litvy. Krátko na to knieža Gediminas založil ďalší hrad a nové hlavné mesto Vilnius. Na Trakai sa už nevrátil.

Trakajský hrad bol začiatkom 15. storočia prestavaný na obytnú rezidenciu litovských panovníkov. Rýchlo však začal stracať na význame. V 18. storočí sa z hradu stalo väzenie a nakoniec bol zrúcaný a zachovali sa len zvyšky veží a hradieb.

Dnes je možné hrad navštíviť, plaviť sa po jazere alebo len pozerať na jeho panorámu s pečenými taštičkami Kibinai v ústach.

4) Vilnius

Litovská povesť o založení Vilniusu hovorí, že mesto bolo založené potom, ako sa vládnucemu kniežaťu Gediminasovi vyjavil veštecký sen o železnom vlkovi, ktorý stojí na kopci. Keď požiadal kňaza o vysvetlenie, dozvedel sa, že musí postaviť hrad a veľké mesto na vrchole kopca.

A tak dal postaviť Gediminasov hrad, najvýznamnejšiu pamiatku Vilniusu. Litovci nazývajú Vilnius aj mestom baroka. Množstvo stavieb sa tu nachádza z tohto obdobia.

Dnes je Vilnius najväčším a zároveň hlavným mestom Litvy. Vyše dve tretiny obyvateľov tvoria Litovci. Tento údaj by však nebol zaujímavý, keby do konca druhej svetovej vojny neboli len malou minoritou v meste.

V medzivojnovom období, keď mesto patrilo Poľsku, tvorili Litovci iba 0,8 % obyvateľov mesta. A v čase cárskeho Ruska iba 2 %. V týchto časoch mestu dominovalo obyvateľstvo poľského a židovského pôvodu.

5) Väznica Lukiškės

Samotné hlavné mesto Litvy ponúka ešte jednu špecialitu, a ňou je možnosť návštevy už bývalej väznice Lukiškės.

Väznica Lukiškės sa používala ešte v roku 2019 a už v tom čase tu prebiehali prvé prehliadky súbežne s bežným fungovaním väznice. Po tomto roku boli všetci väzni rozmiestnený do nápravných zariadení po celej krajine. Dnes už v Litve žiadne väzenie v pravom slova zmysle neexistuje. Bola to jediná väznica v Litve a to z toho dôvodu, že za čias ZSSR bola dimenzovaná aj pre potreby okolitých krajín.

Na začiatku išlo iba o úradnú stanicu kde trestancov triedil prípadne si odpykávali len krátke tresty. No táto stanica nepostačovala a kvôli výstavbe novej bola tá pôvodná zbúraná. Nová a výrazne väčšia väznica sa realizovala na začiatku 20. storočia a na svoju dobu ponúkala veľmi nadčasové a moderné riešenia.

Počas prehliadky väzenia sa dozvieš kopec zaujímavostí o fungovaní väzenského systému, ale aj čo to zo života väzňov a dozorcov. Celá prehliadka začína procesom prijímania do väzenia, pokračuje do svätýň, väzenských cel, spŕch, návštevných miestností, dielni a ostnatého oplotenia so psami. Celá prehliadka je vedená interaktívnou formou.

V dnešnej dobe je väzenie využívané ako alternatívny priestor s ateliérmi, múzeom, barom a koncertnými priestormi. Aktuálne má prenájomca zmluvu do roku 2023. V priebehu toho sa dá väznica navštíviť, potom sa uvidí lebo domácim sa to veľmi nepáči. Nechcú mať v centre mesta väznicu a všeobecne stavbu evokujúcu niečo negatívne. Preto obyvatelia Vilniusu chcú dať väznicu Lukiškės zbúrať a urobiť tam niečo nové.

6) Národný park Dzūkios

Národný park Dzūkios je najväčším národným parkom v Litve. Bol založený len v roku 1991 s najhlavnejším cieľom chrániť borovicové lesy. Tie tvoria viac než 90% rozlohy parku.

Nás tento národný park oslovil najmä borovicami vysadenými do radov a machovým kobercom, ktorý pôsobí ako prírodná deka Výhľad na borovicové lesy až za horizont sa dá zažiť z rozhľadne v mestečku Merkiné. V mestečku sa nachádza aj mohyla Merkinės piliakalnis zo 14. storočia. Na nej sa kedysi nachádzal drevený hrad z obranného systému Nemuno. Na vrchole mohyly je osadená už iba vlajka.

7) Gruto parkas

Cieľom expozície Gruto Parkas je poskytnúť návštevníkom príležitosť vidieť skutočnú sovietsku ideológiu, ktorá dlhé desaťročia potláčala litovský národ. Exponáty svedčia o praktikách sovietskej politiky s využitím vo všetkých smeroch. Najmä tých umeleckých.

Avšak vedenie parku si nedalo záležať na popisoch exponátov. Preto bol pre nás Grūto parkas len niečo ako park výstavy sochárskeho umenia z čias socializmu, kde si staršia generácia môže zaspomínať. Najmä na to dobré ako kvas, pionierske tábory, pobyt v prírode a hlavne staré dobré kovové preliezky, pri ktorých výške sa dnes zapotáca nejedna mamička

8) Litovský Stred Európy

O polohu geografického stredu Európy vedú dlhé desaťročia diskusie a spory. Hlavným problémom je stanovenie presných hraníc starého kontinentu vrátane začlenených priľahlých ostrovov, berúc alebo neberúc do úvahy nadmorskú výšku či objem hôr. Presné určenie tohto centra závisí od použitej metódy, ktorou je najčastejšie použitie ťažiska.

Mnohé krajiny, východnej a strednej Európy, vrátane Slovenska, deklarujú stredy Európy na svojom území. Prvé meranie vykonal v roku 1775 poľský astronóm Szymon Antoni Sobiekrajski a označil ako stred Európy mestečko Suchowola v severovýchodnom Poľsku. Neskôr pribudli stredy Európy aj na Slovensku, na Ukrajine, v Nemecku, Rakúsku, Česku, Bielorusku, Estónsku a Litve.

Stred Európy v Litve počítali nejakí Francúzi, ktorí brali do úvahy aj Kanárske ostrovy, Azorské ostrovy, Island, Špicbergy a pohorie Ural. Celkovo je litovský stred Európy považovaný za najprijatelnejší pre odborníkov, zaoberajúcich sa touto problematikou.

9) Národný park Aukštaitija

Národný park Aukštaitija bol založený v roku 1974 a je najstarším národným parkom v Litve. Rovnako ako národný park Dzūkios, aj tento v drvivej väčšine pokrývajú borovicové lesy. Zaujímavosťou je, že niektoré borovice dosahujú vek 200 rokov.

Za nádhernými borovicovými lesmi sa ukrýva 126 jazier. Mnohé z nich sú prepojené riečkami a potokmi a sú ideálne na vodnú turistiku. Jazerá pokrývajú 15,5 % parku. Najzaujímavejším je jazero Baluošas, z ktorého vytŕča sedem ostrovov, pričom jeden z nich má vlastné malé jazero. Národný park Aukštaitija je jedno z tých najpokojnejších miest aké sme v Litve objavili

10) Lithuanian Folk open air museum

Návšteva Pobaltia sa nezaobíde bez prechádzky open air múzeom, teda skanzenom. Ten najväčší a najkrajší litovský skanzen sa nachádza za mestom Kaunas. Je dokonca jedným z najväčších skanzenov pod holým nebom v Európe.

V open air múzeu sa nachádza takmer desiatka dediniek, každá odzrkadľujúca jedinečnosť konkrétneho litovského regiónu. Vo vnútri domčekov ale aj veterných mlynov sa nachádzajú rôzne expozície, typické pre skanzeny. Popisky k exponátom sú žiaľ iba v litovčine.

Ak sa chystáš na Pobaltie, inšpiruj sa našími cestami po Litve a spoznaj ju ešte trochu viac: Kam vo Vilniuse a tipy na netradičné výlety v okolí

A na záver, odporúčame Litvu aj ochutnať! Zaujímavé tipy na ešte zaujímavejšie jedlá nájdeš na: To málo čo sme v Litve stihli ochutnať

The post Neprebádaná Litva. Toto je 10 miest, ktoré stojí za to navštíviť! appeared first on TripLovers.

Na Litvu som nemal vyhradených veľa dní a tak som namiesto hlavného mesta Vilnius uprednostnil mestečká Klaipeda, Nida a známu Horu krížov

Obsah:

• Piesočné duny na polostrove Kuršská kosa
  • Cesta z Klaipedy do Nidy
  • Mestečko Nida
• Klaipeda
• Šiauliai – Hora krížov
  • Cesta zo Šiauliani na Horu krížov (Kryžių kalnas)

Piesočné duny na polostrove Kuršská kosa

Cesta z Klaipedy do Nidy

Z mesta Klaipeda som sa chcel vybrať na piesočné duny pri mestečku Nida na polostrove Kuršská kosa. Autobus ide o 10:15 a späť o 16-tej, takže som vedel, že budem musieť byť naozaj rýchly. Cesta do Nidy trvala až 2 hodiny v rámci ktorej sa autobus musel nalodiť na trajekt aby sa dostal na polostrov.

Na uzučkom polostrove Kuršská kosa, ktorý vedie z Ruska smerom z Kaliningradu je len jedna cesta, ale aj tá má menšie odbočky, aby autobus zobral cestujúcich na polostrove, čo sa chcú presunúť len do inej dedinky.

Mestečko Nida

V mestečku Nida sú pekne urobené pouličné mapky, podľa ktorých sa dá ľahko orientovať. Sú na nich vyznačené aj piesočné duny a náučný chodník cez ne, čo mi výrazne uľahčilo návštevu Síce mi cestou pršalo a fúkal silný vietor, vďaka počasiu som tu bol úplne sám a nikým nerušený som sa kochal krásou piesočných dún

Náučný chodník vedie aj cez typický severský les plný machov, lišajníkov a ihličnanov. V tráve a na stromoch bolo neskutočne veľa hmyzu, ako keď vonku poletuje peľ zo stromov Toľko ich asi bolo, keď ste ich vyplašili z ich miestečka

Po dunách a dokončení náučného chodníka som sa prešiel len tak po mestečku. Nida ma fascinovala starými drevenými domčekmi v rôznych sviežich farbách. Všetko v typickom pobaltskom prevedení Môžeš si ešte pozrieť miestny kostolík, pláž, alebo len tak sledovať čajky, kačky či labute pri mori.

Návštevu piesočných dún a Nidy som stihol za necelé 4 hodinky, čo som mal k dispozícii. Aj napriek obmedzenému času som bol spokojný a pre mňa to bola určite tá najkrajšia prírodná scenéria z celého Pobaltia!

Klaipeda

Na pozretie Klaipedy som mal iba jeden večer. Z autobusovej stanice som išiel na autobus číslo 8, ktorý ma povozil po celom centre ako “sightseeing bus“ a a nemusel som chodiť pešo V centre Klaipedy nájdeš nejaké tie staré budovy, malé námestíčka, prístav so starými aj novými loďkami. Naozaj cool je miestny Čumil v podobe smrtky škriabajúcej sa na chodník z vody

Čo ale určite neprehliadni v starom meste je krásne obnovená plachetnica, na ktorú sa môžeš ísť bezplatne poprechádzať

Klaipeda je naozaj malé mestečko Ubytovanie v Klaipede som mal v tichej štvrti s rodinnými domami, kam sa dalo dostať peši za 25 minút z autobusky, či vlakovej stanice (ktoré sú našťastie pri sebe) a pod nosom bol aj hypermarket

Nidu a Klaipedu som stihol z rýchlika za jeden deň. Viem, že to nebolo ideálne, ale to najhlavnejšie som stihol.

Šiauliai – Hora krížov

V Litve som pokračoval do mestečka Šiauliai, tentokrát pre zmenu vlakom za 9 €. Vlaky majú relatívne nové, čisté, poloprázdne a tetuška ti donesie aj kávu alebo čaj.

Do Šiauliai som išiel len z jediného dôvodu a to, že sa dá odtiaľ dostať miestnym autobusom na Horu krížov, ktorú v Litve proste musíš vidieť

Cesta zo Šiauliani na Horu krížov (Kryžių kalnas)

Vlaková aj autobusová stanica v Šiauliai sú kúsok od seba a pokiaľ chceš ísť na Horu krížov, treba použiť autobus, ktorý smeruje do Joniskis. Potom vystúp na tretej zastávke s názvom Domantu. Odtiaľ je to už len 2 km peši smerom na vedľajšiu cestu, ktorú lemujú vysoké stromy.

Cestou som sa dal do reči s Arimom z Fínska. Chlapík čo začal svoju cestu okolo sveta vo Fínsku v máji a v minulosti navštívil Nepál, či KĽDR. Jeho zaujímavé príhody z ciest si môžeš prečítať na jeho blogu Arimo Travels. Aspoň som sa na mojej ceste na Horu krížov nenudil a mal som spoločnosť Navyše o 2 týždne mal zavítať aj do Bratislavy, tak som mu poradil miesta, ktoré by nemal vynechať a neskôr sme sa opäť stretli

Na Horu krížov sme dorazili bez problémov, po ceste sme s Arimom kecali o našich cestovateľských plánoch a iných veciach. V prvom rade, keď som zbadal Horu krížov, tak ma prekvapilo, aké je to malé, pretože z fotiek som to očakával, že to bude ďaleko väčšie. Ale nič to neubralo na jedinečnosti tohto úžasného miesta, kde môžeš vidieť tie najrôznejšie kríže z celého sveta rôznych veľkostí a prevedení.

Na veľkom kríži visia menšie kríže a na tých krížoch zas ďalšie menšie kríže V úzkych bočných uličkách na kopci môžeš vidieť rôzne voľne pohádzané kríže, ktoré nie sú ani zasadené, ani zavesené. Na prezretie stačí v pohode necelá hodinka.

Po Hore krížov som sa vrátil do Šiauliai, aby som pokračoval autobusom do mojej záverečnej destinácie, Rigy

CELÁ FOTOGALÉRIA

The post Prečo by si v Litve uprednostnil iné miesta pred Vilniusom? appeared first on TripLovers.