Nepál bol našou poslednou destináciou na polročnej ceste po Ázii. Po piatich mesiacoch v JV Ázii sme už boli trochu unavení a potrebovali sme nejakú zmenu. A tá prišla

Po Nepále sme cestovali 28 dní a za tento čas sme navštívili:

• Káthmandu
• Bhaktapur
• Nagarkot
• Pokhara
• Národný park Chitwan (safari)
• Trek okolo Annapurny alebo presnejšie pozdĺž

Obsah

• Víza do Nepálu
• Kedy navštíviť Nepál?
• Peniaze a ceny v Nepále
• Prvotné (ne)príjemné uvítanie
• Prach a problémy Káthmandu
• Prekvapenie pri nákupoch
• Náboženský mix
• Nepálci
  • Tradičné a podivné zvyky Nepálcov
• Doprava a cestovanie v Nepále
  • Ceny autobusov na hlavných turistických trasách
• Najlepšie nepálske jedlá
• Veci s ktorými treba pred návštevou Nepálu počítať

Nad návštevou Nepálu sme dlho uvažovali, či má vôbec význam sem chodiť a či zvládneme turistiku v Himalájach. Navyše sme stále dumali nad logistikou a či budeme všetku turistickú výstroj nakupovať, aj keď doma už všetko potrebné máme. Nakoniec sme sa rozhodli ísť do toho, či sa to oplatilo a ako sa nám páčilo sa dočítate nižšie

Víza do Nepálu

Víza do Nepálu sme si vybavili po prílete na letisko v Káthmandu. Cena 30 dňových víz stojí 40 USD. Dá sa platiť v hotovosti v amerických dolároch alebo kartou. Pozor! S platbou kartou malo mnoho ľudí problém a transakcia neprebehla, vraj sa to stáva často. Preto majte po ruke dostatok dolárov. Navyše platba kartou je spoplatnená 1 USD na osobu.

Kedy navštíviť Nepál?

Najlepšie obdobie na návštevu Nepálu a na trek v Himalájach sú mesiace marec – apríl a október – november. Tieto mesiace síce nie sú najteplejšie, ale sú stále suché, čo je pri turistike omnoho dôležitejšie. Turisti viac preferujú október – november, kedy je snehová prikrývka vo vyšších polohách roztopená. Tieto obdobia sú zároveň najturistickejšie, čoho sa netreba báť. Nikdy sme nemali pocit, žeby sme sa niekde tlačili s ďalšími turistami.

Peniaze a ceny v Nepále

Ak sa do krajiny dopravíte letecky na 90% skončíte ubytovaní v centre Káthmandu – Thamel. Tu nájdete množstvo reštaurácii, zmenární, bankomatov, ubytovaní a obchodov s turistickou výbavou či suvenírmi. Hlavné turistické trasy v Nepále sú pre turistov vybavené všetkým čo turisti potrebujú

Nepál používa vlastnú menu nepálsku rupiu (NPR), ktorá je ale do značnej miery závislá od ekonomiky Spojených štátov. To zapríčinilo aj výrazný prepad nepálskej rupie s poslednou finančnou krízou na prelome rokov 2008 a 2009. Vo väčšine prípadov domáci uprednostňujú platbu nepálskymi rupiami (najmä v Himalájach, kde nemajú zmenárne). Dolármi sme platili iba na letisku.

Z bežných výdavkov je v Nepále lacné jedlo, najesť sa dá už od 1,20 €. To však neplatí pre Himaláje, kde sa cena porcie jedla pohybuje od 3 – 6 €. Najlacnejšie ubytovania aj s raňajkami sme zohnali už od 11 € na noc pre dve osoby. Ceny atrakcií sú vyššie. Za návštevu ktoréhokoľvek Durbar square zaplatíte od 8-12 €, povolenia na trek 32 €, jednodňová návšteva národného parku Chitwan 35 € (všetko ceny na osobu). Ale ak zvážime to, aký je Nepál dobrodružný a čo všetko sme v ňom zažili a videli, je to stále super výsledná suma

Ak ťa zaujíma, za koľko sa dá nakúpiť turistická výbava v Nepále, prejdi na článok „Trek okolo Annapurny – dôležité informácie, čísla a ceny.“

Prvotné (ne)príjemné uvítanie

Po celodennom vysedávaní na letisku v Kuala Lumpur sme konečne doleteli na jediné medzinárodné letisko v Nepále, ktoré je zhodou okolností aj najnebezpečnejším letiskom a svete. Na letisku v Káthmandu nás uvítal výpadok elektriny. Trochu netradičné, ale stále sme netušili, že nás čaká ešte netradičnejšie uvítanie.

Pri východe z letiska sa na nás vyrútili taxikári, rovnako ako v JV Ázii. Zaužívanou technikou sme ich odmietli a čakali, že úspešne zjednáme lepšiu cenu. To bol ale veľký omyl. Taxikári v Nepále sú omnoho slušnejší a zdvorilejší ako tí v JV Ázii. Nakoniec sa nám aj tak podarilo zjednať cenu z letiska na hotel v Thameli (turistické centrum Káthmadu) za 4€. Už cestou sme si všimli, že tu majú vážny problém z cestami.

Po 18 hodinách sme vyčerpaní (a dozvracaní) konečne dorazili do hotela, ktoré malo na bookingu veľmi pozitívne recenzie a hodnotenie 8,2. Tu nás čakalo uvítacie prekvapenie. OMOČENÁ POSTEĽ! Welcome to Nepál!

Reakcia majiteľa hotela na jeho ošťatú posteľ a ešte sa tváril, akoby sme to spravili my:

Prach a problémy Káthmandu

Vchádzame do ulíc Thamelu a nechávame sa unášať čarom trepotajúcich sa modlitebných vlajočiek. Unášať sa nechávajú aj prachové častice, ktoré sú všade, najmä v našich pľúcach a očiach. Z množstva prachu nás začína bolieť hrdlo a štípať oči už po prvých dňoch v Káthmandu. Prach je usadený na všetkom čo dochádza do kontaktu so vzduchom. Tovar v obchodoch je znehodnotený, stoly a stoličky v reštauráciách špinavé, ošúpané ovocie na ulici nejedlé.

Prach v káthmandskom údolí je dôsledkom zemetrasení z roku 2015, kedy sa porušilo potrubie, ktoré zásobovalo túto oblasť vodou z Himalájí. Na mnohých miestach káthmandského údolia nachádzame prázdne studne. Nedostatok vody spôsobuje prach v uliciach, ktorý domáci zametajú a vyhadzujú opäť na ulicu, čo spôsobuje nikdy nekončiaci sa kolobeh.

Okrem prachu má Nepál veľký problém aj s odpadom. Že nepoznajú recyklovanie ma neprekvapuje, ale oni nepoznajú ani len odpadkové koše. Pri ceste autobusom vyhadzujú smeti von oknom aj malé deti

Prekvapenie pri nákupoch

Počas nákupov sme mali možnosť nahliadnuť do malej manufaktúry v zákulisí predajne s turistickým oblečením. Približne 8 mužov za šijacími strojmi vyrábalo bundy a spacáky. Niektoré s “tancujúcim” nápisom The North Face, ktoré sme časom premenovali na The North Fake Pracovali v poriadnom neporiadku. Povaľujúce sa kúsky látky a páperie pôsobili ako nehumánne prostredie. Ale v skutočnosti by stačilo, aby si zamietli neporiadok spod nôh.

Ak ťa zaujíma, za aké ceny sa dá nakúpiť v Káthmandu turistická výstroj, prejdi na náš článok o Himalájach

Náboženský mix

Hlavné náboženské zastúpenie má v Nepále hinduizmus. Po uliciach sa prechádzajú posvätné kravy, ktorých prečnievajúce rebrá by závidela nejedná bulimička. Uctievajú ich natoľko, že im nevadí ani keď si krava sadne na cestu. A čo je divné, ani tým kravám nevadí, že okolo nich neustále chodia motorky a autobusy. My sme zažili Nepálsky Nový rok 2075 a aj keď to bol štátny sviatok, mal silný hinduistický nádych

Nepálsky hinduisti majú okrem veľkého počtu hinduistických bohov aj živé bohyne, Kumari, ktoré žijú na Durbar námestiach. Kumari sa vyberá v detskom veku a musí spĺňať 32 fyzických predispozícií. Za živú bohyňu je dievča považované do obdobia, kedy dostane prvú menštruáciu. Potom sa vyberá nová Kumari.

Na druhej strane, sa v Nepále, na nepálsko-indických hraniciach, nachádza rodisko Budhu v meste Lumbini. Symbolom krajiny sú modlitebné vlajočky a Budhove oči na Boudhanath stupe. Aj budhizmus má v krajine silné zastúpenie.

Nepálci

Spočiatku sme sa divili, keď sme videli miestne ženy, ako vykonávajú fyzicky náročné práce. Neraz sme videli ako ženy v Himalájach rozbíjajú kamene a hľadajú fosílie, ktoré by mohli predať turistom. Hrabú sa s deťmi v nánosoch rieky aby niečo našli. Nosiť, ťažké náklady uviazané cez hlavu či makať na poliach. Neskôr sme sa dozvedeli, že väčšina mužov odchádza za prácou do zahraničia, najčastejšie do Malajzie alebo Dubaja a ženy zostávajú s deťmi doma.

Z miestnych ľudí sme boli milo prekvapení. Z ázijských národov, ktoré sme doposiaľ navštívili boli obyčajní ľudia (nie pracujúci v turizme) tí najmilší. Bežne sa na nás ľudia usmievali a zdravili namaste (ahoj). Veľmi pozitívne nás zarazilo, že naozaj takmer všetci Nepálci rozprávajú po anglicky

V deň, keď sme po 6 mesiacoch v Ázii odlietali z Káthmandu späť na Slovensko, nás pri poslednej kontrole pasu pracovník letiska, pri pohľade na naše pasy, pozdravil v slovenčine! Ako sme si všimli, neboli sme jediní, ktorých pozdravil v rodnom jazyku, ale bolo to nesmierne milé, že sa naučil pozdrav vo všetkých jazykoch sveta, len preto, aby cestujúcim urobil radosť!

Tradičné a podivné zvyky Nepálcov

• Ak zamierite k miestnemu holičovi, s najväčšou pravdepodobnosťou dostanete aj masáž hlavy.
• Malým dievčatkám maľujú linky na očiach.
• Postarší muži nosia na hlavách tradičný nepálsky klobúk.
• Turistické batohy veľmi nepoužívajú a náklad nosia upevnený o čelo za pomoci popruhu. Takto nosia náklad aj nosiči v Himalájach.
• Ak si objednáte tradične jedlo Dal Baht, vždy za vami dôjde obsluha a bude dopĺňať jednotlivé časti jedla (ryžu, šošovicu, zeleninu,…).
• Peniaze v podnikoch majú namiesto v pokladničke nahádzané v šuflíkoch.

Doprava a cestovanie v Nepále

Cesty v Nepále sú tragikomickou kapitolou, vďaka ktorým máme nesmierne dobrodružné spomienky na túto krajinu.

• Pojem cesta naberá v Nepále úplne nový význam.
• Jediná čiastočne spevnená cesta v krajine sa nachádza na trase Káthmandu – Pokhara.
• Cesta = tankodróm
• Pred cestou autobusom veľa nejedzte.
• Majte po ruke kinedril, kolu a sáčok.
• Domáci často zvracajú von oknom a cez prestávku sa vždy najedia, aj keď vedia aké majú cesty.
• Na motorke nejazdi súbežne s autobusom!
• V nepálskych autobusoch niekedy podskočíš aj o 10 cm ale väčšinou len o 5, preto by si baby mali pred nástupom do autobusu obliecť športovú podprsenku
• Ak dávate batožinu do podpalubia autobusu, zabaľte si ju do igelitu
• Ak ide batožina na strechu autobusu, prekryte ju pršiplášťom a modlite sa, aby sa cestou nestratila (skúste podplatiť závozníka 50 rupiami, aby vám na ňu dával pozor )
• 160 km trasu sme išli 12 hodín, z toho 2 hodiny sme čakali kým “dostávajú” úsek cesty, cesta bola znázornená iba na google maps, ale v skutočnosti autobus brodil rieku a trasa viedla cez náplavy, nemohli sme sa pustiť sedadiel pred nami, inak by sme si otrieskali hlavy alebo vypadli do uličky.
• Lístky na autobus sa takmer vždy dajú zohnať na ubytovaní.
• Semafóry nemajú, križovatky riadia policajti.
• Aj vďaka nekomfortnému cestovaniu navštevuje Nepál len malé množstvo čínskych turistov.

Ceny autobusov na hlavných turistických trasách:

• Káthmandu – Chitwan – 700 rupií (5,44 €), na stanici 500 rupií (3,88 €)
• Chitwan – Pokhara – 600 rupií (4,66 €)
• Pokhara – Besisahar – 400 (3,11 €)
• Pokhara – Káthmandu – 700 (5,44 €)

Aj napriek nekomfortu je cestovanie autobusom nepomerne lacnejšie k cenám leteniek. A o to zážitkovejšie

Najlepšie nepálske jedlá

V Nepále sa najete chutne a lacno. Tradičnými jedlami, ktoré určite odporúčam vyskúšať sú Dal Baht, Nepali Thali a Momo

Tradičné jedlo Dal Baht pozostáva z viacerých ingrediencii. Najzákladnejšími sú ryža, šošovica, zelenina, zemiaky a chrumkavý chips papadam. Z Dal Bahtu nikdy nezostanete hladní, lebo kuchár priebežne chodí a dokladá najpodstatnejšie ingrediencie.

Veľmi podobným jedlom je aj Nepali Thali, v preklade nepálsky tanier, kde si môžete vybrať aj ďalšiu mäsitú prílohu. V podstate sme neprišli na rozdiel medzi týmito dvoma vynikajúcimi jedlami, akurát že Thali nám nedopĺňali.

Ďalším vynikajúcim jedlom sú pirohy momo, plnené vegetariánskymi aj mäsovými plnkami. Osobne nám najviac chutilo buff momo, plnené mäsom z riečnych byvolov Pri momo si môžete vybrať aj spôsob prípravy, buď parené alebo vyprážané, ktoré môžu byť pre niekoho ťažké. K jedlu sa vždy podáva aj záhadná oranžová omáčka, ktorá je sama o sebe dokonalá a v kombinácii s momo je to nebíčko v papuľke

Ak sa vyberiete na turistiku do Himalájí, jedlo tu nebude až také chutné. Z vlastných negatívnych skúseností, ti neodporúčam dávať si momo, lebo sú robené rukami a tie si kvôli nedostatku vody vo vyšších polohách veľmi neumývajú.

Veci s ktorými treba pred návštevou Nepálu počítať:

• Pri platení vás oboznámia s povinnosťou zaplatiť daň 10%, ktorá nebola zahrnutá v cene
• Otrava jedlom (a hlavne v Himalájach) je normálna záležitosť tak ako pre turistov, tak aj pre domácich (počuli sme, zažili sme)
• Je možné, že počas celého pobytu v Nepále neuvidíte Himaláje, lebo sa budú skrývať v prašnom a mliečnom nebi
• V nepálskej káve bude väčšinou ‘kožka’ (taká akú si väčšina populácie pamätá zo škôlky/ZŠ)

Nepál je proste pecka! Úžasní ľudia, chutné jedlo (ak je nezávadné), nosorožce v národnom parku Chitwan, dobrodružné autobusy a nečakane nepríjemné zážitky, na ktoré teraz najradšej spomíname. Nepál je jednoznačne krajina, ktorú treba navštíviť! 

Celá FOTOGALÉRIA

The post Nepál, kde cesta je cieľ appeared first on TripLovers.

Yangon je čerešničkou na torte pre všetkých dobrodruhov a ľudí, ktorí cestujú za poznaním. O tom aké úžasné momenty sa tu dajú zažiť a prečo je srdcovkou nejedného cestovateľa sa dočítaš v nasledujúcom článku

Obsah

• Niečo z histórie mesta
• Ďalší omyl
• Úžasné miesta, ktoré Yangon ponúka
• Lahôdka na záver – vlakom okolo Yangonu

Po skorom rannom príchode precitáme do ruchu veľkomesta. V autobuse verejnej dopravy je taká tlačenka, akú poznajú hádam len používatelia trolejbusu 201 z vlakovej stanice. V autobuse sa vezú aj malé mníšky v ružových habitoch. Sú také malé, že vypĺňajú iba medzery medzi ostatnými pasažiermi a keď vystúpia, neuvoľní sa takmer žiadne nové miesto

Verejná doprava je takmer bez prestávky naplno vyťažená. Fakt, že sa vozíme za 200-300 kyatov (12-18 centov) nám vytvára úsmev na tvárach. Naša smola len, že nemáme drobné lebo v autobusoch sú namontované len boxy, ktoré nevydávajú.

Niečo z histórie mesta 

Yangon vznikol z osady Dagon stojacej pri pozlátenej pagode. V 18. storočí dostalo mesto názov Rangún, čo v barmčine znamená “koniec vojny”. Dlho s týmto názvom nevydržal a v roku 1989 bolo mesto opäť premenované na Yangon. Je to najväčšie, najobývanejšie a aj najdôležitejšie komerčné centrum celého Mjanmarska. Do novembra 2005 bolo aj jeho hlavným mestom. Následne začalo sťahovanie vlády do vnútrozemského mesta (duchov), Naypyitaw. Dôvodom bola zraniteľnosť Yangonu od Andamanského mora, ktoré leží len 40 kilometrov južne od mesta.

Ďalší omyl 

V Yangone sme očakávali oslavy príchodu Nového roku. Čakali sme veľký vodný festival, a že si užijeme oblievačku v ázijskom prevedení. Niekde ale nastala chyba v matrixe, lebo žiadna voda nebola. Neskôr sme sa dozvedeli, že tento vodný festival sa uskutočňuje na oslavách barmského nového roku a nie pri oslavách toho nášho, podľa gregoriánskeho kalendára. Hups, chybička sa vloudila. Pre nás skončila oslava Nového roku veľkým fiaskom. Aj keď majú Mjanmarčania v tento deň v práci voľno, žiadne oslavy sa nekonajú. O polnoci sa na námestí odpočítalo posledných 10 sekúnd a zapálili sa asi dve prskavky. Jediné čo bolo na tomto večeri iné, boli malé detičky v pyžamkách pobehujúce po ulici

Úžasné miesta, ktoré Yangon ponúka  

V meste sme si bez problémov našli zábavu na 3 dni. Povinnou zastávkou je Shwedagon pagoda. My sme najprv zvažovali či ju vôbec navštívime a či to nie je opäť pasca na turistov ako Royal palace v Bangkoku. Nie, nie je. Je to najduchovnejšie miesto aké sme v Mjanmaraku navštívili. Vstupné je tu 10 000 kyatov (6,20€) a platia ho cudzinci.

Prišli sme tesne pred západom slnka, takže pozlátená pagoda mala ešte krajšie farby ako cez deň. Obišli sme si ju v opačnom smere ako by sme mali, to že sa má vždy obchádzať v smere hodinových ručičiek sme sa dozvedeli až neskôr.

Hneď po zotmení pribudli ľudia a budhisti začali so skupinovým modlením. Všade na vôkol bolo cítiť príjemné vône pálených sviečok a vonných tyčiniek. Mali sme možnosť sledovať viacero dôležitých rituálov budhistického učenia. Pokladanie darov, najčastejšie kvetín a pálenie sviečok ale aj oblievanie “toho svojho” zvieratka, pričom si veriaci niečo želajú.

Pre barmských budhistov je dôležité, v aký deň v týždni sa narodili. Pagoda je v tvare osemuholníka, pričom v každom rohu je iné zviera, ktoré symbolizuje konkrétny deň, v ktorom sa veriaci narodil. Streda sa rozdeľuje na dve časti, čas predpoludním a popoludní.

Hneď vedľa Shwedagon pagody sa nachádza People’s Park. Vstupné 300 kyatov (18 centov) je veľmi symbolické na to čo park ponúka. Je veľmi pekne upravený a nachádza sa tu viacero zaujímavostí ako sú labyrinty, závesný most, veterány lietadiel či obrovské ovocie. Je odtiaľto pekný výhľad aj na Shwedagon pagodu.

Po prechode do vzdialenejšej časti People’s Parku sme sa dostali do akéhosi lunaparku. Začínajú sa mi vynárať spomienky z hodiny zemepisu zo základnej školy, kedy nám pani učiteľka spomínala, že v Mjanmarsku vládol panovník, ktorý veľmi miloval svoj ľud. Preto im dal postaviť lunapark, kam mali všetci Mjanmarčania vstupné zadarmo. Jediný háčik bol v tom, že jeho ľud trápil hlad a úplná chudoba, z ktorej ich lunapark nevytrhol. Teraz sú už atrakcie spoplatnené.

Pekný park sa nachádza aj pri Kandawgyi jazere. Po celej dĺžke jazera vedie drevené mólo, na ktorom sa dajú pozorovať miestny rybári. Na jazere sa nachádza aj reštaurácia Karaweik v tvare mýtického vtáka.

Paya Chaukhtatgyi je miestom kde nájdete 66 metrov dlhého ležiaceho Budhu. Zaujímavosťou je, že Budhova tvár nebola pri pôvodnej výstavbe proporčne úplne zvládnutá a Budha mal agresívny pohľad. Po dlhej dobe došlo k rekonštrukcii a Budhova tvár nabrala dnešnú, omnoho priateľskejšiu, podobu.

Za návštevu určite stojí okolie Sule pagody, ktorá tvorí kruhový objazd. V jeho blízkosti sa nachádza aj Yangon City Hall s typickou barmskou architektúrou a pamätník nezávislosti s parkom. Práve pri ňom nás zaskočili dva neuveriteľné javy. Prvým boli malí, žobrajúci mnísi, ktorí chodili od turistu k turistovi a pýtali si peniaze. Druhým bol asi troj až štvorročný chlapec, ktorý tiež behal od turistu k turistovi a snažil sa im predať pohľadnice. Najzarážajúcejšie pritom bolo, že jeho mama sedela v tieni pamätníka nezávislosti, opretá so založenými rukami a chlapcovi ukazovala za kým má ísť.

V prípade záujmu nakupovania suvenírov alebo oblečenia, je dobrým miestom Bogyoke Aung San Market. Veľa turistov tu nakupuje pánske sukne longyi, ktoré sa síce v Yangone až tak vo veľkom nenosia, no v iných častiach Mjanmarska ich možno vidieť na dennej báze.

Ženské tradičné mjanmarské oblečenie sa šije na mieru a musíte si tak naň počkať aspoň jeden deň. Na hornom poschodí marketu sa nachádzajú krajčírske dielne, ktorými sa dá len tak prejsť aj keď nemáte v pláne zadávať objednávku.

Nikde v Mjanmarsku sme nevideli iný chrám ako budhistický. Až v Yangone sa nám ukazujú prvé kresťanské kostoly, odporúčam ten najväčší v celej krajine Saint Mary’s Cathedral. V meste žije aj veľa moslimov takže núdza nie je ani o mešity. Nachádza sa tu aj jediná synagóga v celej krajine, ale tá je už na úpadku.

Zaujímavá bola návšteva Little Indie, aj keď tá je v Yangone tak trochu všade. Navštívili sme hinduistický chrám Sri Kaali Amman Temple, kde pred vchodom sedelo na vedení niekoľko stoviek holubov. Tie čakali na kukuricu, ktorú im hádzali hinduisti po tom ako vyšli z chrámu. Ak máte niekto poňatia o čo v tomto rituáli ide, budem rád ak mi to napíšete do komentárov

Lahôdka na záver 

Posledný deň sme sa rozhodli uskutočniť okružnú jazdu povestným mjanmarským vlakom po Yangone. Trasa má iba 46 kilometrov ale jej prejdenie trvá zhruba 3 hodiny. Jazda stojí 200 kyatov (12 centov), takže tento výlet je naozaj úplne zadarmo V prvom rade, tento výlet neodporúčam ak ste práve prišli do Mjanmarska a chystáte sa tu stráviť váš prvý deň. Jazda týmto vlakom ukazuje reálnu stránku krajiny.

Povestnosť mjanmarských vlakov tkvie v ich neustálom natriasaní a hompálaní, na ktorom sa sem tam zasmejú aj domáci Mjanmarčania V priebehu cesty máte možnosť pozorovať chudobný život popri koľajách. Nespočetné množstvo malých smetísk a aj to, ako sa v nich deti hrajú. Vlak zastavuje celkom často v malých staniciach kde sú aj trhy. Vtedy sa vagóny naplnia veľmi kvalitným smradom a húfmi múch, ktoré sadajú hádam na všetko a na všetkých.

VIDEO z yangonského vlaku

Yangon bol úžasným zakončením nášho mjanmarského dobrodružstva. Je to najúžasnejšia krajina akú sme počas našich ciest juhovýchodnou Áziou navštívili a jediné čo si prajem je, aby bola taká istá aj keď sa sem ešte niekedy vrátime

Celá FOTOGALÉRIA z Yangonu

The post V Yangone si užijete veľa zábavy za málo peňazí appeared first on TripLovers.