Po Káthmandu je druhým najdôležitejším mestom v Nepáli Pokhara. Práve tieto dve mestá sú spojené azda jedinou čiastočne spevnenou asfaltovou cestou v krajine.
Obsah
- Turistické centum v Pokhare sa nachádza pri jazere Phewa
- Okolie Pokhary za jeden deň
- Pokhara je ideálne miesto na relax po treku
Turistické centum v Pokhare sa nachádza pri jazere Phewa
Najväčším ťahákom mesta je jeho príjemné prostredie jazera, ktoré sa rozkladá priamo pod Himalájami. Táto oblasť je priamo stvorená pre turistov, ktorý hľadaj kľud a relax. To však iba v oblasti “lakeside”, kde sú všetky hotely, podniky, obchody a agentúry. Aj keď tých trekových obchodov je tu výrazne menej, ako v Káthmandu.
Hlavnými atrakciami sú výlety po jazere, paragliding a rogalo. Na to aby ste si užili výhľad na Himaláje zo vzduchu však potrebujete ideálne počasie a viditeľnosť. My sme tam boli štyri celé dni a slabý obrys hôr sme videli iba z autobusovej stanice pri odchode z Pokhary 🙁
Okolie Pokhary za jeden deň
Ak by ste zamierili do skutočného centra Pokhary, videli by ste len ďalšiu nepálsku klasiku. Rozbité cesty, prach, žiadna zeleň a kravy oddychujúce na ceste. V samotnom centre mesta sa nenachádza nič turistické a za všetkým treba ísť do okolia.
Požičanie skútra v Pokhare
V Pokhare sú požičovne ako napríklad Hearts & Tears Motorcycke Club, kde si môžete požičať poriadny stroj a vydať sa na niekoľkodňový výlet do Himalájí. Obyčajné skútre na prenájom však v ponuke nemajú, rovnako ako nikto iný v Pokhare. S peknou angličtinou nás preto posielajú oproti Hotelu Glacier. Oproti nemu je malá odstavná plocha, kde domáci prenajímajú svoje vlastné skútre.
Problém je ale s “ŠPZ-tkou”. Tá je červenej farby a také vozidlo nie je určené na požičiavanie turistom. Majiteľ nás ale ubezpečil, že policajti sú úplatkársky a stačí im podstrčiť 500 rupií (4€). Tí ale stoja na každej väčšej križovatke lebo v Nepáli nemajú semafóry. Prenájom skútru v Pokhare stojí až 1200 rupií (10€). Za ten nevýkonný stroj čo nám poskytli sme nakoniec zaplatili 800 rupií (6,50€), čo je stále viac ako v oficiálnych požičovniach v Káthmandu.
1) Peace pagode
Mierime k Peace pagode, ktorú síce vidno od jazera, ale celý kopec treba obchádzať dookola. Z vrcholu je krásny výhľad na Pokharu, jazero Phewa a Annapurnu, ale len za podmienky, že je pekné počasie a dobrá viditeľnosť. Vstupné sa tu neplatí, ale žobrú tu malí chlapci. Neskôr sme sa presvedčili, že tých žobrajúcich detí je najviac práve v okolí Pokhary.
2) Vodopády Devis Falls
Po ceste z Peace pagody sme sa zastavili pri vodopáde Devis Falls, ktorý v minulosti niesol názov Patale Chango (podzemný vodopád). K jeho premenovaniu došlo v roku 1961 po smrteľnej nehode švajčiarskej občianky, ktorá sa vo vodopáde kúpala, ale silný prúd ju stiahol so sebou. Jej mŕtve telo vylovili z útrob podzemného vodopádu až o tri dni neskôr. Manžel, ktorý bol svedkom nehody, požiadal na jej počesť nepálske úrady, aby vodopád niesol jej meno.
Zaplatili sme prekvapivo len 30 rupií (0,25€), čo nám prišlo zvláštne málo, nakoľko sme mali veľké očakávania. Niet sa čomu diviť, vodopády sú naozaj krásne a unikátne tým, ako si voda vytvorila kaňon. Škoda len, že sme nič nevideli, lebo nejaký mudrc postavil pred vyhliadku plot takým spôsobom, že sa tá krása nedá vidieť. Cez plot som len vystrčil ruku s fotoaparátom a urobil si fotku, na ktorej som zistil, čo je na druhej strane plotu 🙁
3) Jaskyňa Gupteshwor Mahadev
Trošku sklamaní sme sa pobrali cez cestu k jaskyni Gupteshwor Mahadev. Predrali sme sa krytými obchodíkmi so suvenírmi a vyšli pri špirálovitej jame so schodiskom. Za 100 rupií (0,80€) sme v jaskyni zhliadli niečo naozaj nevídané. Jaskýň mám pobehaných dosť, ale lešenie som ešte v žiadnej nevidel 😀
Jaskynné priestory vedú popod cestu a napájajú sa na Devis Falls, ktoré ale nie je vidno. Je ich iba počuť a cez úzku štrbinu, ktorú si vytvorila voda, vidno denné svetlo. Najlepší pohľad na tento jaskynný kaňon je z vyhliadky, na ktorú si treba počkať. Veľa hinduistov chodí do jaskyne bosých a preto im to dlhšie trvá. Vyzúvanie ale nie je povinné. Aj keď jaskyňa nemá takmer žiadnu výzdobu, určite patrí k miestam, ktoré treba pri návšteve Pokhary navštíviť 😉
4) Vyhliadka Sarangkot
Počasie nie je ideálne, ale ešte je málo hodín, na to, aby sme vrátili skúter. Ideme sa povoziť a smerujeme na vyhliadku Sarangkot. Cesta vedie cez terasové políčka a dediny so žobrajúcimi deťmi, takže sme po prvej skúsenosti už ani nezastavovali. Na vrchole sme namiesto výhľadu na Himaláje nemali poriadny výhľad ani na mesto pod nami.
O tom, že sme sa na to mali vykašľať, nás presvedčil dážď, ktorý nás chytil na vrchole. Dážď v noci prepukol do poriadneho lejaku a hromy, ktoré bili v Himalájach boli neopísateľne odlišné od tých našich na Slovensku.
Pokhara je ideálne miesto na relax po treku
Z Pokhary sa štartuje na viacero trekov akými sú Annapurna Circuit, Annapurna Base Camp alebo len menší výstup na vyhliadku Poon Hill. Niektorí dokonca navštevujú Himaláje na motorkách, takže tu stretnete rôzne spektrum ľudí, ktorí sa do hôr len chystajú alebo sa už vrátili. Hlavne tí, čo si už v Himalájach to svoje odžili, budú potrebovať relax a na to je prostredie jazera ako stvorené 😉
Ak sa však na treky, paragliding či motorkovanie v blízkosti Pokhary nechystáte, absolvovať 7 hodinovú cestu autobusom z Káthmandu do Pokhary je podľa mňa zbytočné. Okolie mesta toho až tak veľa neponúka a chodiť sem len kvôli pár zaujímavostiam sa neoplatí. Netreba zabúdať, že pekné počasie nemusí vyjsť, takže výhľad na Himaláje tiež nie je garantovaný. Ak vám ale zostáva pár dní navyše, osobne by som skôr odporúčal navštíviť safari v Národnom parku Chitwan 😉
2 thoughts to “Stojí dlhá cesta autobusom do Pokhary za to?”