Vedeli sme, že cestovanie po škandinávskych krajinách je drahé. Napriek tomu nás vysoké ceny neodradili od toho, aby sme navštívili Dánsko, Švédsko a Nórsko. S jednoročným dieťaťom sme sa ho snažili zvládnuť precestovať nízkonákladovo za dva mesiace vo vlastnom karavane. Aké boli odhady nákladov a aký bol finálny finančný rozpočet sa dočítaš v nasledujúcmo článku

OBSAH:

• Odhady nákladov na škandinávsky roadtrip
• Mena a koruny v Škandinávii
• Škandinávia bez hotovosti
• Vstupné náklady na roadtrip po Škandinávii
• Výdavky na dopravu po Škandinávii
  • Diesel
  • Parkovné
  • Mýto a cestné poplatky
    • Cestné poplatky v Dánsku
    • Cestné poplatky vo Švédsku
    • Cestné poplatky v Nórsku
• Kempovanie v Škandinávii zadarmo
  • Servis karavanu
• Jedlo a potraviny v Škandinávii
• Vstupné
  • Ceny vstupného za 1 osobu
• Plyn do karavanu
• Suveníry v Škandinávii
• Nečakané výdavky
• Ceny v Škandinávii
  • Ceny v Dánsku
  • Ceny vo Švédsku
  • Ceny v Nórsku
• Celkové výdavky na dvojmesačný roadtrip karavanom po Škandinávii
• Čo sme za tieto peniaze videli a zažili

Odhady nákladov na škandinávsky roadtrip

Vedeli sme, že to nebude žiaden lowcoast trip. Bude to znieť asi vtipne, no s karavanom sme sa snažili ísť s cenou čo najnižšie. Karavan nám vedel ušetriť jednu z najvyšších položiek, a tou sú nákladu na ubytovanie a čiastočne aj náklady na stavbu, keďže sme mali možnosť variť si.

Odhadom nákladov na dvojmesačný škandinávsky výlet karavanom som strávila niekoľko dlhých večerov. V konečnom dôsledku som prišla k odhadovaným nákladom v sume okolo 5000-5500€, ak neberieme do úvahy prípadnú poruchu karavanu. A tiež fakt, že máme vlastný karavan a nemusíme si ho požičiavať.

Mena a koruny v Škandinávii

Každá krajina Škandinávie má vlastnú menu. Pre jednoduchší prehľad uvádzam základné údaje v tabuľke.

Škandinávia bez hotovosti

Vo všetkých krajinách Škandinávie sa dá takmer všetko platiť kartou. A to aj za nízke poplatky ako za WC alebo za vodu na stellplatzoch. Dokonca aj v obchodnom dome, tie lietadlá a traktory, na ktorých sa môžu povoziť deti.

Z bankomatu sme nevyberali peniaze ani v jednej krajine. Kamarát čo žije už vyše 10 rokov v Štokholme hovorí, že hotovosť nemal v rukách niekoľko rokov. Dokopy sme platili v hotovosti 4x (z toho 2x aby sme nemuseli vystupovať z auta a behať k terminálu) a našťastie sa dalo eurami ale iba preto, že to bolo na samom juhu.

Problémom je, že na niektorých miestach existuje iba jediná možnosť bezhotovostnej platby, a tou je aplikácia Swish, ktorá je k dispozícií iba ľudom so škandinávskym občianskym preukazom (alebo také niečo). Takže sme jedenkrát museli poprosiť kamoša, aby to zaplatil za nás a potom sa s ním vyrovnali.

Vstupné náklady na roadtrip po Škandinávii

Vstupné náklady na cestu do Škandinávie vôbec neboli také vysoké, ako keď sme cestovali na pol roka do Ázie. Teda ak neberieme do úvahy kúpu karavanu.

Najväčšie výdavky padli na nákup jedla, mlieka a plienok pre jednoročného syna. Nie preto, žeby sme sa báli tých cien, ale preto, že kvalita môže byť odlišná a chceli sme mať istotu, že plienky ho nebudú svrbieť, jedlo nám zje a mlieko vypije. Kvôli nemu sme vyzbrojili aj lekárničku a v lekárni nechali cez 40€, našťastie nič z toho sme počas cesty nepotrebovali

Museli sme vybaviť aj našu karavanovú kúpeľňu. Najmä kapsulami do WC (59,98€ za 40 kapsúl) a špeciálnym karavanovým toaletným papierom (1 rolka za 1€). Rovnako bolo treba kúpiť biodegradovateľné čistiace prostriedky, šampóny a mydlá. Táto položka však nebola vysoká (okolo 6€), pretože sme si všetko zakúpili v bezobalovom obchode, kde sa dá navážiť tovar a kúpili sme len toľko koľko sme potrebovali.

No a v poslednom rade 40 plechoviek českého piva (33€), keďže sme vedeli, že v Škandinávii je sakra drahé

Výdavky na dopravu po Škandinávii

Táto tabuľka výdavkov na dopravu po Škandinávii zahŕňa všetky náklady okrem jediného. Faktúra za cestné poplatky vo Švédsku, ktorá bola asi taká nízka, že nám to dali grátis.

Diesel

Od začiatku nám bolo jasné, že najviac nákladov zožerú pohonné hmoty, pretože sme cestovali zo Slovenska vlastným karavanom. Náš karavan mal na tomto tripe extrémne premenlivú spotrebu. Na diaľniciach sme sa síce snažili jazdiť 90-100 km/h aby sme mali nižšiu spotrebu, ale keď sme po 40 dňoch na ceste nedokázali syna už ani len zapnúť v autosedačke, šetrenie išlo bokom a šli sme na plný plyn. V priemere sme mali spotrebu okolo 12l/100km.

Ceny pohonných hmôt sú v Škandinávii oproti Slovensku o čosi vyššie, ale v čase sa tieto rozdiely môžu výrazne meniť. Vo Švédsku je na diesel uvalená vyššia daň a tak sme bežne tankovali za 2,15€ za liter. V Nórsku a Dánsku bola cena dieslu, v čase našej návštevy, pod 2€.

Všimli sme si, že v Dánsku je cena pohonných hmôt všade rovnaká. A keď sa niekde zmení, tak sa zmení plošne na celom území krajiny. Takže je jedno či tankuješ na vidieku, diaľnici alebo v hlavnom meste

Parkovné

Vcelku nás prekvapilo, že za parkovné sme v konečnom dôsledku zaplatili veľmi málo. Popravde, vyhýbali sme sa mu ako čert krížu Ak sa dalo, veľké mestá (Kodaň, umenie vôbec nájsť voľné miesto) sme navštívili cez víkend. Do centra Štokholmu sme neliezli, odparkovali sme na okraji mesta a išli loďou. Do Osla sme nezablúdili lebo nás nezaujímalo.

V Škandinávii sa takmer všade na parkovanie používa aplikácia EasyPark. Jej výhodou je, že nemusíš vedieť presný čas, ktorý na parkovisku stráviš. Táto appka je blbuvzdorná a dá sa v nej zistiť, v ktorých zónach je parkovné lacnejšie

Na väčšine miest, ktoré sme navštívili (národné parky, rezervácie, hrady, malé dedinky, skanzeny, drevené kostolíky, vodopády,…) boli parkoviská pre návštevníkov k dispozícií bezplatne

Mýto a cestné poplatky

Diaľnice vo všetkých troch krajinách, ktoré sme navštívili (Dánsko, Švédsko, Nórsko), sú zadarmo. Avšak má to háčik. V každej krajine sa platia cestné poplatky v rôznych prípadoch.

Cestné poplatky v Dánsku

V Dánsku sú spoplatnené prejazdy mostov spájajúcich dánske ostrovy (36,20€) a most do Švédska (65,70€). Cena závisí od dĺžky vozidla. My sme sa s našim krátkym karavanom dostali do tej najlacnejšej kategórie s autami.

Cestné poplatky vo Švédsku

Vo Švédsku sa platia poplatky za použitie mestských obchvatov, napríklad v Štokholme a Göteborgu. Výška poplatku je závislá od času využitia a vyťaženosti cesty. Mení sa v priebehu dňa, a aj niekoľkokrát v priebehu hodiny. Systém vozidlo zaeviduje automaticky a dodatočné ti pošle faktúru. Vyhľadajú si ťa sami, netreba sa nikde registrovať.

Vzniká však otázka, či si budú s dohľadaním adries robiť starosť, ak bude poplatok len pár švédskych korún. Prerobili by na poštovnom. Nám po dvoch mesiacoch stále žiadna faktúra zo Švédska nedošla.

Cestné poplatky v Nórsku

V Nórsku je tých spoplatnených ciest o niečo viac. K tomu sa pridávajú aj poplatky za niektoré mosty, tunely, horské cesty a samozrejme trajekty. Niektoré spravuje štát a niektoré súkromné osoby.

Rovnako ako vo Švédsku sú spoplatnené obchvaty veľkých miest (napr. Bergen a Oslo) a výška poplatku je premenlivá. Pred ich využitím je lepšie zaregistrovať sa na ich oficiálnej stránke. Ak takéto cesty využiješ a nebudeš registrovaný, môže sa stať, že ťa dohľadajú a budeš platiť aj administratívny poplatok, že s tým mali oštaru.

Pre orientačné zistenie výšky ceny trajektov a cestného mýta v Nórsku môžeš využiť Toll kalkulator.

V Nórsku je prekvapujúco veľa spoplatnených horských ciest (často šotolinové), ktoré slúžia niekedy len ako turistický cieľ a niekedy sú potrebné na tranzit. Inak by bolo nutné robiť veľkú obchádzku. Ak sme to správne pochopili, majiteľmi bývajú vlastníci pozemkov a rekreačných chát, teda súkromníci. Na ceste majú osadenú rampu, kde sa dá platiť kartou. Ale stretli sme sa aj s pokladničkou na hotovosť. Nórske koruny sme nemali a tak sme im tam vhodili eurá. Ceny takýchto ciest sú väčšinou od 80-120 NOK (7 – 10,5€). V prípade horskej cesty, smerujúcej k najvyššiemu vrcholu Nórska je poplatok až 150 NOK (13€) a platí sa cez vyššie spomenutú aplikáciu.

Cez nórske fjordy sme potrebovali 2x využiť trajekt. Tie nás prekvapili svojou nízkou cenou. Prvý nás stál 56 NOK (4,90€) a druhý 64 NOK (5,60€).

Kempovanie v Škandinávii zadarmo

V Škandinávskych krajinách je kempovanie “na divoko“ povolené. Samozrejme každá krajina má svoje vlastné špecifiká. Práve preto je Škandinávia rajom pre kemperov a karavanistov

Keďže v karavane máme všetko čo potrebujeme a vďaka solárnemu panelu sme sebestační, nepotrebujeme navštevovať kempy. Tie sme navštívili iba 2x za celý trip, oba razy vo Švédsku. Boli prudko na konci sezóny a ceny boli nižšie, okolo 200 SEK (17,30€). Avšak hľadali sme najlacnejšie kempy.

Aj keď sa voľnému kempovaniu hovorí “na divoko,“ reálne sú to väčšinou klasické parkoviská, odpočívadlá, odstavné plochy, kde sa dá zaparkovať štandardné auto. V skutočnej divočine sme spali len párkrát. Len pre predstavu, takto vyzerali niektoré z našich kempovacích miest

Servis karavanu

Pre tých čo spávajú v aute alebo jazdia karavanom je určite známa aplikácia park4night. Pre tých čo takto bežné necestujú to môže byť super novinka, ktorá ti pomôže ušetriť peniaze

V aplikácii park4night si vieme vždy vyhľadať veľmi jednoducho, pomocou filtra (platená verzia, len 10€/rok), čo potrebujeme. Najčastejšie sme vyhľadávali stellplatz, tj. miesto kde sa dá urobiť servis karavanu. Ale rovnako sa dajú v tejto aplikácií vyhľadávať aj kempy, práčovne, miesta na prespatie v prírode, plniarne plynu a všetko ostatné čo pri takomto štýle cestovania potrebujete.

Na túto aplikáciu sa nedá 100% spoľahnúť, pretože miesta so službami do nej nahadzujú bežní používatelia. Niekedy miesto neposkytuje všetky uvedené možnosti, alebo sú uvedené chybne. Niekedy poskytuje zavádzajúce informácie a najčastejšie skreslené fotografie. Napriek tomu je to obrovský pomocník

Škandinávia je veľmi karavan-friendly a na mnohých miestach je možné si urobiť servis karavanu aj bezplatne. Tj. napustenie pitnej vody, vypustenie použitej vody a vyliatie splaškov. V aplikácií park4night sa tiež uvádza či je miesto spoplatnené alebo nie a podľa toho sa môžeš zariadiť. Takýchto miest bolo na našej trase toľko, že sme bez problémov mohli robiť servis aj každý deň.

Celkovo sme za 2 mesiace platili za servis karavanu len 6x, v celkovej sume necelých 19€. Najčastejšie je spoplatnená pitná voda.

Jedlo a potraviny v Škandinávii

V turistických oblastiach vyjde obed s pitím aj na 30-60€ za osobu. My sme si varili vlastné jedlo v karavane. Aj keď párkrát sme sa museli najesť mimo karavanu, vždy sme našli lacnú alternatívu (ázijské bistro, kebab tanier, pizza), ktorá nás zasýtila, ale nechceli by sme na nej fungovať dva mesiace. Napr. v Štokholme sme sa najedli obidva dni pod 10€ na osobu.

Ak sa chceš niekde najesť naozaj lacno tak bež do IKEI. Výber je tu síce menší ako v bratislavskej IKEI ale ceny sú super. Kottbullar guličky stáli v čase našej návštevy 59 SEK (5€), rezeň a grilované kuracie 99 SEK (8,50€).

Ceny potravín v Škandinávii sú výrazne vyššie. Pričom najvyššie sú v Nórsku. Napriek tomu, že sme v minulosti Nórsko navštívili a vedeli sme, že je tu skutočne draho, aj tak som bola z cien v obchode nemilo prekvapená. Pri väčšine položiek si človek vie nájsť lacnejšiu alternatívu, ale pri ovocí a zelenine sa to nedá. Paradajky sme si ako luxus vo Švédsku a Dánsku ešte dopriali. Ale v Nórsku už nie.

Všeobecne by sa dalo povedať, že ceny sú 1,5x až 2,5x vyššie, ale veľmi závisí od položky. Napríklad avokádo v Nórsku stojí toľko koľko na Slovensku, ale taký petržlen v Nórsku je asi drahší ako kokaín. 99NOK (8,70€) za 3 mini petržleníky. Zdesenie z cien čiastočne spôsobuje aj veľkosť produktov, ktoré sú najmä v Nórsku nadpriemerne veľké. Napr. syry sa predávajú aj vo vyše kilových baleniach a často je problém nájsť niečo menšie.

V Dánsku a Švédsku funguje potravinový reťazec Lidl, ktorý je lacnejší ako konkurenčné reťazce. V Nórsku je podľa našich skúseností najlacnejšia Rema1000 a eXtra.

Pitnú vodu sme prvý mesiac kupovali. Priemerne sme tak každý deň dali len za vodu 3-4€. Druhý mesiac sme už čapovali pitnú vodu na stellplatzoch do bandasiek. BTW vo všetkých krajinách Škandinávie sa plastové fľaše zálohujú. Takže na to nezabudni. My sme si to nevšimli a vyhodili sme niekoľko desiatok fliaš.

Ak ťa viac zaujíma škandinávska gastronómi a jedlá, ktoré by bolo fajn ochutnať pozri tento článok: Škandinávska gastronómia z potravín na ktorej nezbankrotuješ

Vstupné

Či dané miesto navštívime sme sa rozhodovali priamo na mieste. Najmä podľa dojmu a podľa spánkového režimu dieťaťa. Nižšie uvádzam ceny vstupného s ktorým sme sa v Škandinávii stretli.

Ceny vstupného za 1 osobu:

• Kościół Pokoju w Jaworze (Poľsko) – 4€
• Maják Hirtshals fyr (Dánsko) – 25 DKK (3,35€)
• Egeskov Castle (Dánsko) – 260 DKK (35€)
• Frederiksborg Slot (Dánsko) – 110 DKK (14,75€)
• Plavba kanálmi v Kodani – 50 DKK (6,70€)
• IKEA múzeum (Švédsko) – 60 SEK (5,20€)
• Vasa múzeum (Švédsko) – 190 SEK (16,35€)
• Kŕmenie losov (Švédsko) – 130 SEK (11,20€)
• Borgund Stavkyrkje (Nórsko) – 110 NOK (9,60€)
• Geiranger plavba (Nórsko) – 505 NOK (44,20€)

Plyn do karavanu

Plynové bomby (v našom prípade nemecký typ) v Škandinávii sa dajú iba dopĺňať a nie vymieňať ako na Slovensku. Najlepšie je mať vlastnú plynovú bombu, lebo ak si budeš musieť kúpiť aj tú, tak počítaj cez 80€ (v SR tuším okolo 20€).

Plniarne plynu treba hľadať a takýto servis sa nedá urobiť len tak hocikde na benzínovej pumpe ako na Slovensku. Takže sme kvôli tomu zopár ráz museli urobiť zbytočné kilometre navyše.

Vo Švédsku je plnenie plynu všeobecne drahé, ceny sa pohybujú okolo 480 SEK (41,40€) za naplnenie 11kg plynovej bomby. Ak majú Švédi možnosť, chodievajú plniť plyn do Nórska. My sme v Nórsku plnili plynové bomby za 240-270 NOK (21-23,70€), čo je cena porovnateľná s výmenou plynovej bomby na Slovensku. V Nórsku existujú aj výmenné automaty na plynové bomby, ale cena je vtedy výrazne vyššia, cca 370 NOK (32,50€).

V niektorých plniarňach dokonca treba mať vlastné prípojky. To sme my nemali a tak sme hľadali vždy také, kde nás vedia kompletne obslúžiť. Cena je taká istá.

Iba doplním, že v blízkosti prístavného mesta Świnoujście (Poľsko), odkiaľ sa plavia trajekty do Švédska sú ceny pohonných hmôt aj plynových bômb nafúknuté a je lepšie si tieto veci zaobstarať ešte pred príjazdom sem.

Suveníry v Škandinávii

Pri položke suveníry sme sa trochu rozhupli. Ja som chcela novú mikinu (38€), Milan nové tričká (18-20€). Navyše Milan miluje nakupovanie hračiek, takže aj Mimino dostal 3 nové hračko-suveníry. Kupovali sme drobnosti pre ďalších 8 členov rodiny a na záver tripu ešte fľaše medového piva v Poľsku (cca 60€).

Nečakané výdavky

Na ceste nás postretli aj nečakané výdavky a to jedna oprava ložiska v kolese (666€). Len pre predstavu, hodinová mzda automechanika v zaprdenom nórskom mestečku, kde sú vraj nízke mzdy je 950 NOK (83,50€). Vo väčších mestách je to okolo 100€ na hodinu.

A postretlo nás aj jedno vyprostenie z podmočeného machu, do ktorého sme sa zošuchli pri vyhýbaní (460€) vo Švédsku. Po mesačných naťahovačkách nám tieto náklady takmer v plnej výške preplatilo poistenie PZP.

Ďalej sme kúpili 3 nové gélové batérie do obytnej časti, lebo tie staré boli už vo veľmi zlom stave. V karavanovom obchode sme kúpili batériu 100 Ah, ale kvalitnejšiu typu AGM za 360€. A ďalšie dve ‘klasické’ olovené 70 Ah v Bilteme (niečo ako naše OBI) za super cenu, okolo 92€ za jednu.

Ceny v Škandinávii

Pre predstavu uvádzam približné ceny, s ktorými sme sa stretli v Škandinávskych obchodoch.

Ceny v Dánsku

• Kapučíno – 48 DKK (6,40€)
• Kebab v žemli – 50 DKK (6,70€)
• Kebab v placke – 60 DKK (8€)
• CocaCola 1,75l – 15 DKK (2€)
• Voda 1,5 l – 3,5 DKK (0,5€)
• Chlieb – od 22 DKK (3€)
• Najlacnejšie pivo (330 ml) – od 12 SEK (1,60€)
• Magnetka – 40 DKK (5,40€)

Ceny vo Švédsku

• Kapučíno – 45 SEK (3,90€)
• Kebab tanier v Štokholme – 105 SEK (9,10€)
• Pad Thai v Štokholme – 95 SEK (8,20€)
• Použitie verejného WC – 20 SEK (1,70€)
• Čerstvé mlieko – 14 SEK (1,20€)
• CocaCola – 24 SEK (2,10€)
• Voda 1,5l – od 3,5 SEK (30 centov)

Ceny v Nórsku

• Pivo (najlacnejšia plechovka) – od 2€
• Chlieb v akcii – od 39 NOK (3,40€), inak bežne 49 NOK (4,30€)
• Čerstvé mlieko – 27 NOK (2,30€)
• CocaCola 1,75l – 25 NOK (2,20€)
• 5l bandaska vody – 45 NOK (3,90€)
• Kebab tanier – 250 NOK (21,70€) ale fakt veľká porcia
• Jedlo v lacnej ázijskej reštaurácii – od 169 NOK (14,70€)
• Magnetka – od 59 NOK (5,10€), v Geiranger aj od 39 NOK (3,40€)
• Použitie verejného WC – cca 22 NOK (1,90€)

Celkové výdavky na dvojmesačný roadtrip karavanom po Škandinávii

Celý dvojmesačný roadtrip po Škandinávii s karavanom nás vo finále vyšiel na 5784,46€, ale bez nečakaných výdavkov by to bolo 4524,09€, čo je ešte menej ako sme predpokladali. Najvyššou položkou roadtripu boli pohonné hmoty. Nasledovali výdavky za stravu, ktoré by sme tak či tak utratili aj doma. Veľa sme sa rozhodili na suveníroch. Ostatné položky boli s ohľadom na dĺžku výletu relatívne nízke s porovnaním najväčších žrútov

Čo sme za tieto peniaze videli a zažili:

• 8000 km cez Poľsko, Dánsko, južné Švédsko a Nórsko
• treky v národných parkoch a rezerváciách a k rôznym prírodným úkazom
• hlavné mestá škandinávskych krajín
• kempovanie na divoko v skutočnej divočine, v lesoch a pri jazerách
• pozorovanie vtáctva, kŕmenie losov a jeleňov
• drevené kostoly, veterné mlyny, majáky, pozostatky z vikingských čias a množstvo hradov
• pláže a pieskové duny
• horské cesty, serpentíny, fjordy a vodopády
• múzeá, mestské parky, trollov a cintoríny áut
• a v neposlednom rade nespočetné množstvo detských ihrísk

The post Koľko nás stáli 2 mesiace cestovania po Škandinávii karavanom – Dánsko, Švédsko, Nórsko appeared first on TripLovers.

Prvýkrát sme nad karavanom začali uvažovať už v roku 2019. Vtedy sme si ešte bez bábätka vystačili so spaním v aute. Avšak s príchodom bábätka sa podmienky zmenili. Stále sme chceli cestovať slobodne a bez plánov. Ale s istou dávkou komfortu. Kúpe nášho karavanu predchádzali 4 mesiace lustrovania inzerátov a celé sa to zbehlo v čase, kedy sme riešili spánkové problémy nášho syna. Hádam naše rozhodnutie nebolo poznačené nedostatkom spánku… alebo?

Farebné rozdelenie textu:

Pre rýchlejšie a prehľadnejšie čítanie je text rozdelený do troch kategórií (farieb), podľa toho, akej témy sa daný odstavec týka:

• cestovanie ako také
• karavan – skúsenosti a problémy s karavanom
• cestovanie s bábätkom

OBSAH:

• Vyrážame do Álp
• Ako sme kúpili karavan
• Vyrážame… tam kde neprší
• České Budejovice a Holašovice
  • Prvá noc v karavane a plno problémov
• Český Krumlov
• Šumava
  • Kráľ Šumavy
• Kúpeľné mestečko Mariánske Lázne
• Karlove Vary
• Tiské skaly
• Problémy pri servise karavanu
• Modlivý důl
• Sklársky región Novoborsko
• Panská skála
• Hrad Sloup a Samuelova jeskyne
• Kokořínsko
• Kutná Hora
• Nepohnojili sme toho už dosť?

Vyrážame do Álp

Už dva dni balíme. Predpovede počasia sú sami dážď, takže máme neúmerne veľa náhradného oblečenia. Milan dokonca berie počítač, aby mohol pracovať keď sa naozaj nebude dať nikam ísť. Ubytovanie sme bookovali vyše pol roka dopredu. Našla som nádherný apartmán s výhľadom na hrad a vinohrady pri jazere Lago di Garda za neskutočnú cenu, len 24€ na noc pre tri osoby s bábätkom. A samé dobré hodnotenia. Až sa nám tomu nechce veriť, že nám to ubytovanie pri aktuálnej inflácii ešte nezrušili, ako sa nám to už niekoľko krát cez AirBnB stalo. Aj keď vieme že má iba pršať, tešíme sa. Je to prvý výlet po dlhšej dobe a tešíme sa aj na bezcieľne pozeranie na zahmlené Alpy a klepkanie dažďa na okná vykúreného apartmánu. Budeme si užíval islandský gluggaveður, pohodu za oknom

Koláče a pizzové slimáčiky, alias pičoše, sú už tiež pripravené. Aj keď všetci na ne máme chuť, … Konečne sa nám podarilo vyškrtať aj tie najposlednejšie položky zo zoznamu. V tom dôjde sestra Zuzka, ktorá ide tentokrát na výlety s nami. Z batohu hneď vytiahne ukulele a fľašu muškátového vína. Za pár minút už nie je po pičošoch ani stopy.

Snažíme sa konečne si trochu oddýchnuť. S vínom v ruke to ide o čosi príjemnejšie. Lenže stále nás ruší vybrovanie Milanovho mobilu. Mimino sa hrá s kockami a robí prvé krôčiky. Kuká na ukulele a ťapká ručičkami. Brnká na strunky a smeje sa tomu. Ani nie o 24 hodín si tento moment budeme vychutnávať v Taliansku

A vtom to príde. Milan s mobilom v ruke. Že mu píše majiteľ ubytovania so slovami, so sorry, ale na apartmáne nefunguje bojler ani kúrenie. Ale ak chceme, vie nám poskytnúť ubytovanie v úplne inej oblasti bez výhľadu za trojnásobnú cenu. Po dvoch dňoch balenia a vypekania som bola taká zaskočená, že som zabudla používať vulgarizmy. Zmohla som sa iba na slová: To je zlý sen!

Asi desať minút sa nás držal hnev a o čosi dlhšie zúfalstvo. Ani nie tak kvôli tomu sklamaniu zo zrušenej cesty, ako kvôli tomu množstvu príprav na našu zatiaľ najdlhšiu cestu s bábätkom. Po hodine sa emócie náhle zmenili a zúfalstvo vystriedalo vzrušenie.

Ako sme kúpili karavan

Pred troma týždňami sme mali Veľkú noc stráviť v Slovinsku. Ale aké by to bolo, keby s bábätkom išlo všetko podľa plánov? Noc pred odchodom sme strávili zábalmi, triaškou a hodinami nosenia bábätká na rukách. Pre istotu sme celý plán zrušili a bábätko v zápästí vyzdravelo. A tak som sa pripomenula. Ten inzerát! Poďme sa pozrieť, nie je to tak ďaleko, aj tak nemáme čo robiť.

V ďalšie ráno sme smerovali do Galanty, keď v tom pri Senci som si uvedomila, že podobný inzerát, ale s lepším vozidlom, som už videla a vtedy sme ani nereagovali. Prečo tam vôbec ideme?

Popŕchalo a keď sme sa stretli s majiteľom rýchlo sme sa ukryli dovnútra karavanu. Ešte letmí pohľad z vonku mi napovedal, že v skutočnosti vyzerá oveľa lepšie ako na fotografiách v inzeráte. Majiteľ zapol kúrenie a v pokoji nám vyrozprával jeho príbehy z tohto karavanu. Počuli sme ako kvapky dažďa klopkajú na strechu, v pohodlí a teplé nakŕmili Mimina a popozerali si celý interiér. Milan skontroloval všetky kúty termokamerou. Bežne ju využíva na kontrolu Miminkovej plienočky. Keď na snímke svieti uránová tyč, znamená, že je pokakaný A nič nemusí čuchať. Proste fajnový chlap ako sa patrí! Teraz však kontroloval či tu nenájde prekryté zatečené miesta.

Dopoludnie sme strávili s manželským párom. Trochu sa spoznali a hlavne sme si boli istí, že títo ľudia nič neskrývajú. Milan pozrel všetko s majiteľom. Ja som sa zatiaľ starala o Miminka a robila s ním radosť panej domácej. Vyrozprávali sme si rôzne cestovateľské aj životné príbehy a na konci sme si kývli, zaplatili zálohu a išli si dať Vietnamca v Galante. V budúcom týždni sa vrátime aj s mechanikom a potom sa rozhodne.

Sadli sme si na obed k Vietnamcom. Vietnamka bola tiež úplne rozkokošená z deväťmesačného Miminka a tak mu doniesla čokoládový cukrík. S nie veľkým nadšením, ale dovolila som jej ho dať Miminkovi. Vážne kupujeme karavan? Máme na to? Uvažovali sme nad tým už pred štyrmi rokmi, ale doteraz sme si vystačili aj so spaním v aute. S Miminom sa však potreby zmenili. Teplo, voda, domáce príkrmy, úkryt pred dažďom. Našou debatou sme boli tak zaujatí, že sme si ani nevšimli, že náš syn sa po čase dostal ku čokoláde a so zapatlanými ústočkami sa hral a pocuckával cukrík.

Vyrážame… tam kde neprší

Už sme na ňom čo to urobili, ale ešte nie všetko, čo sme mali v pláne. Chýbali však iba detaily. A tak nastal čas vybrať destináciu. Na testovaciu jazdu sme nechceli chodiť hneď niekam ďaleko. Výber bol jednoduchý. Na skúšku sme nechceli ísť príliš ďaleko a tiež sme sa rozhodovali podľa počasia. V širšom okolí nemalo pršať iba v Českej republike.

Keďže sme sa balili do dažďa a nakoniec išli za slnkom, väčšinu oblečenia bolo nutné prebaliť. Množstvo vecí vybaviť a úplne iné zobrať. Jeden z najzákladnejších problémov, ktoré sme riešili úplne od začiatku tohto nápadu bolo, kam ku*va dáme kočík? A tak sme vyrvali sedadlo spolujazdca aby sme ho mali kam dať. Ešte rýchlo kúpiť špeciálny toaletný papier do karavanu a ďalšie drobnosti. Všetky pripravené koláče na cestu sa pojedli a nakoniec sme vyrazili s jednodňovým oneskorením. Výhodou síce je, že sa nemusíme ponáhľať aby sme stihli check in na ubytovaní. Avšak na druhej strane je to kontraproduktívne lebo neustále odďaľujeme odchod.

Hneď v prvej zákrute nám vypadne z police matrac na prebaľovanie a tento jav sa nasledujúci týždeň opakuje ešte niekoľko desiatok krát. Prechádzame Záhorie, nevyhneme sa ani tradičným českým zápcham na diaľnici medzi Brnom a Prahou. Čas si krátime čítaním rozprávkovej knižky. Keď nás to už nebaví, zisťujem že som doma zabudla záložku. A keďže jediné ploské čo mám po ruke je špeciálny toaletný papier do karavanového WC.

Ešte sa zastavíme na obed. V Česku sa radi stravujeme v reštauráciách, pretože perfektne varia aj v tých najväčších dierach. A aj na lukratívnych miestach vždy platíme za jedlo menej ako v bežnej reštaurácii na Slovensku. Do reštaurácie si rovno berieme vlastnú detskú stoličku na kŕmenie, a keď odtiaľto odchádzame máme pocit akoby sme ju odtiaľto kradli, aj napriek tomu že je naša.

České Budejovice a Holašovice

Ako prvé miesto sme si na návštevu vybrali pivovar v Českých Budejoviciach, Budweiser Budvar. Česko je pivná republika a po celej krajine vídame malé, ale aj väčšie pivovary. V Česku majú dokonca Majstrovstvá sveta v gúľaní pivných sudov a neprekvapilo by ma ani múzeum pivných otváračov. Česi proste vedia urobiť z hovna pomazánku.

Továreň v Českých Budejovice sa teší veľkej obľube návštevníkov. Až tak, že na obhliadku pivovaru si treba rezervovať miesta, čo sme samozrejme netušili. Recepčná sa nás snaží ešte pichnúť do skupiny, ktorá mala prísť s 35 turistami. Ale prišlo ich ďaleko viac a my sme sa do továrne nedostali. Úplne nám to nevadilo lebo mám to prišlo ako úplná masovka a odmietli sme aj termín na nasledujúci deň.

Ako alternatívny program ku sklonku dňa sme sa rozhodli pre návštevu vidieckej dedinky Holašovice, ktorá je známa aj vďaka českému filmu Babovřesky, ktorý je tak stupidný, že sa vôbec hanbím aj za to, že ho poznám.

Holašovice sú od civilizácie izolované najmä cestnými komunikáciami. Cesty, ktoré sem vedú sú široké len pre jedno auto. Máme problém obehnúť cyklistu aj bežca. Na druhú stranu je okolie rozprávkovo krásne. Reliéf sa vlní a zelené lúky zdobia rozkvitnuté stromy s bielymi kvetmi.

Akurát dnes, v posledný aprílový deň, tu postavili máj. Dedinka je malinká a tak večer trávime na slniečku na deke pod májom. Mimino si otrháva trávičku a pokojnú atmosféru narúša iba detský kolobežkový gang. Aj keď sa v dedine evidentne všetci poznajú, deti prišli k chlapovi v montérkach so slovami: Strejdo, postrážíš nám kolobežky? A on na to ako pravý Čech odvetil: No houbelajs, jdete otravovať máti!

V Holašoviciach sa nachádza aj Stonehange, avšak je umelo postavený a pre nás tak bezhodnotný. Avšak poskytuje super miesto pre parkovanie a tak ostávame kempovať v Holašoviciach. Hneď večer prichádzame na niekoľko problémov.

Prvá noc v karavane a plno problémov

Keď zapneme bojler, teplá voda netečie. Najprv musíme zo systému odčerpať všetky vodu, kým sa dostaneme k tej ohriatej, a tak vyjde 9 vzácnych litrov vody navnivoč.

Naše bábo má už dva mesiace problém s nočným spaním. A pochopiteľne aj my s ním. Riešime dilemu či každý večer rozkladať posteľ dole alebo ho dať spať do postieľky a mu budeme spať v alkovni nad vodičom. Mám obavy, že ak budeme spať na spoločnej posteli, že ma v noci prelezie a spadne, prípadne sa popáli o gamatky. Na druhú stranu, keď sa v noci zobudí a ja budem musieť zliezať po rebríku, je tu veľa pravdepodobnosť, že sa rozospatá vyrúbem ja.

Rozhodli sme sa pre možnosť dva. Zohnať narýchlo detskú postieľku do úzkeho priestoru v karavane bolo celkom náročné. Na internete sa s týmto rozmerom predávali iba dva modely. Prvý za 300 € a druhý za prijateľnejších 130 €. Milan túto našu postieľku zohnal v KOLO (Bratislavské centrum opätovného použitia) za 5 € a doviezol ju domov na motorke ako pravý Vietnamec. Bola síce patrične zajebaná (špinavá je slabý výraz, bola naozaj zajebaná), a jej vyčistenie ma pomyselne stálo tých zvyšných 125 €, ale hlavné bolo, že sme ju mali… Až na to, že bola absolútne nepoužiteľná, lebo sa presne nezmestila medzi sedadlá, na čo sme prišli až keď sme išli dieťa uložiť k spánku.

Pri rozkladaní postele sme navyše zistili, že matrace po rozložení zavadzajú rebríku a tak sa Milan nevie dostať do alkovne.

Po večernom cikaní prišlo ďalšie zistenie. Nefunguje alebo nevieme ako správne spláchnuť na WC. A tak splachujeme, ako kedysi u babičky. Hrncom s vodou

V noci zase riešime kúrenie. Našťastie ide a vieme ho ovládať, ale nevieme odhadnúť stupeň, ktorý treba naladiť aby nám v karavane bolo príjemne. V noci ešte zisťujeme, že nastavenie kúrenia treba prispôsobiť aj prípadnej sile vetra, ktorá sa môže počas noci meniť.

Máme so sebou pre istotu aj CO a CO2 senzor. Tie slúžia na detegovanie zhoršenej kvality vzduchu. Tj. v prípade senzoru CO2 je to detegovanie vydýchaného vzduchu a v prípade senzoru CO detegovanie dymu v prípade požiaru.

Český Krumlov

Svitá a Mimino je už hore. Zhodli sme sa na tom, že radšej budeme vstávať o piatej ako o tretej v noci a ešte ho hodinu a pol uspávať. Za oknom nám stojí vŕba a briezka, na ktoré dopadajú prvé ranné lúče. Za druhým oknom sú nasadené zemiaky a cibule trčiace zo zeme. Sady jabloní a včelie úle. Mimino sa mi schúlil na prsiach a Milan zliezol dole k nám. To najdôležitejšie na svete mám na pol metri štvorcovom

Je sviatok a my sme začali nás deň o dve hodiny skôr akoby sme chceli. Frekvencia áut na cestách je nulová. Nikde nikoho, len na poliach kravy a kone. Keď míňame dediny cestou do Českého Krumlova míňame aj posedenie s gaučom a krígľami nedopitého piva.

V Krumlove sme zaparkovali na parkovisku s informačnou tabuľou, že parkovisko slúži iba pre hostí. V opačnom prípade bude vozidlo odtiahnuté. S veľkosťou nášho vozidla sme sa nad touto tabuľou len pousmiali. Ešte mali zatvorené a tak sme sa vybrali do mesta.

Český Krumlov je po Praha druhým najnavštevovanejším miestom v Českej republike. Okrem toho je útočiskom aj pre početné skupiny vodákov, keďže mestom preteká najdlhšia česká rieka, Vltava. Vďaka nej dostal Krumlov aj pomenovanie. Respektíve nemecký výraz „krumme Aue“ (krivý luh), odkazuje na meandrujúci tok Vltavy.

Zámok Český Krumlov postavili už pred rokom 1253 krumlovskí páni v gotickom štýle. V dôsledku polohy Českého Krumlova sa na hrade vystriedali desiatky majiteľov. A priebežne s tým bol aj prestavaný do renesančného slohu.

Súčasťou zámku je aj zámocká záhrada vo francúzskom štýle a premostenie z roku 1764. Práve z týchto miest je najkrajší výhľad na zámok aj centrum Českého Krumlova.

Centrum je tvorené systémom ulíc s pravidelným námestím. Veľký počet zachovaných mestských domov v gotickom, renesančnom, v menšej miere i v barokovom štýle. Od doby jeho založenia sa na ňom nič nezmenilo, čo nie je úplne šťastné. Keby však radnica porozmýšľala mohla by osadiť jednu dopravnú značku – zákaz vjazdu. Dodnes nechápem prečo si Česi prznia námestia vo všetkých mestách parkoviskami a hlavnými cestnými ťahmi.

Už sme končili našu prehliadku Krumlova, keď v tom Milan zastal a nemo hľadel na auto stojace na parkovacom mieste pre apartmány. Na kapote tradičného českého auta, Škody Octavia, boli stopy od topánok a dva kusy už usušeného ľudského hovna. Pri pohľade na tieto krumlovské praktiky sme sa začali obávať o náš karavan, zaparkovaný na cudzom parkovisku.

Aby sme si vyčistili karmu, v reštaurácii kde sme si dovolili zaparkovať, sme si dali aspoň obed. Aj keď tu mali interiér zariadený v štýle a la Kysuce alebo Orava, hneď sa potvrdilo, že v Česku je naozaj jedno kde si sadneš na jedlo, vždy to bude super

Šumava

Z Krumlova pokračujeme na Šumavu. Veľa pekných miest by sa tu dalo navštíviť na bicykli, ale keďže sme tento výlet realizovali narýchlo, detskú sedačku sa nám už nepodarilo zohnať. Navštevujeme preto aspoň ľahko dostupné miesta. Zastávku sme si spravili aj pri Stonehange v mestečku Volary. Ale bol taký malinký, že nestál ani za fotku z okna.

Podvečer sme stihli navštíviť aspoň Chalupskú slať, najväčšie rašelinisko v Českej republike. Jeho krásu sme obdivujeme nielen zrakom ale aj čuchom. Vôňa borovíc nás aspoň na chvíľu prenáša na Pobaltie. Cestu si užívame len z drevenej lávky. Pohyb mimo nej nie je povolený, to aby sa nestratili ani poľskí turisti.

Na noc parkujeme mimo národného parku. V Česku sa kempovanie na divoko akceptuje pokiaľ to nie je v chránených oblastiach. Ráno sme sa presunuli na krajšie miesto. Raňajkujem a z pohodlia karavanu sledujeme voľne žijúce zvieratá ako sa nevedomky približujú k nám. Chvíľu na to vedľa nás zastavuje auto. Na dvere nám klope stráž prírody s otázkou či sme tu nocovali. Zákaz kempovanie v národných parkoch berú naozaj vážne.

Kráľ Šumavy

Po rannej debate sa vydávame do návštevníckeho centra v Kvilde, dúfajúc, že uvidíme jelene alebo pri troche šťastia rysa.

Mimino má práve 10 mesiacov a je potrebné aby štvornožkoval čo najviac. Čo sa absolútne bije s ideou, že ideme karavanom. Musíme využiť každý moment kedy máme možnosť vypustiť ho. V návštevníckom centre niekoho niet. Je tu perfektný priestor na lezenie. Na podlahe sú síce čmuhy, ale pokiaľ nie je oblečenie ogrcané, okakané alebo mokré, je z môjho pohľadu považované za čisté. Zatiaľ čo Mimino dobieha zameškané desiatky metrov na štyroch, my sa dozvedáme množstvo zaujímavostí o jeleňoch.

Jelene vždy patrili na Šumavu, ale pre zaujímavosť… Lovecké právo na ne si v minulosti vyhradzovala šľachta. Jelenia zverina však lákala aj pytliakov, ktorí lovili pre svoju potrebu alebo na predaj, aj napriek tomu, že im hrozili vysoké tresty. Medzi pytliakom a kniežacím lesným personálom dochádzalo k strom, ktoré pomerne často končili tragicky. Preto knieža Schwarzenberg roku 1817 prikázal všetky jelene na Šumave vystrieľať. Tento príkaz bol splnený údajne až v roku 1820 a úplne tak zanikla pôvodná šumavská populácia jeleňov. Až v roku 1874 tu bola zriadená aspoň ohrada s jeleňmi, a neskôr bola táto populácia vypustená do voľnej prírody. Dnešná jelenia populácia na Šumave tvorí potomstvo viacerých postupne vypustených poddruhov.

So Šumavou sa tiež spája označenie “Kráľ Šumavy.” Pôvodne bol za kráľa Šumavy označovaný jeleň, ako kráľ tamojších lesov. V časoch Československa, kedy sa množstvo občanov snažili utiecť cez železnú oponu do exilu, sa toto pomenovanie začalo používať v spojitosti s pašerákmi a prevádzačmi. A to aj v spojitosti s filmom Kráľ Šumavy natočeným na objednávku komunistickej strany, ktorá sa snažila zabrániť emigrácii z Československa a prevádzačov zaškatuľkovať ako zločincov. Najznámejšími kráľmi Šumavy boli Josef Hasil a Kilián Nowotny. Prvý menovaný dostal za svoje činy v roku 2001 medailu Za hrdinstvo od prezidenta Václava Havla.

Trasa, po ktorej prevádzači na Šumave prevádzali občanov, sa nazývala Kanál 54. Začínala nad Vimperkom, viedla cez nebezpečné šumavské rašeliniská, bolo potrebné niekoľkokrát preliezať kopce a končila v nemeckej obci Finsterau. Celá trasa mala 45 km.

S našim šťastím a škriekajúcim dieťaťom sme miesto jeleňov s rysa videli tak maximálne mravce. Pani v návštevníckom centre sa divila, vraj sa jelene bežne hádžu o pletivo aby pozdravili návštevníkov.

Trochu sklamaní si naprávame chuť pri rašelinisku Jezerní slať a pokračujeme k ďalšiemu výbehu. Tentokrát s vlkmi, ktorá sa nachádza v obci Srní. Vyhliadky tu majú riešené inak ako v Kvilde. Ponad výbeh vedie drevená lávka a je tu omnoho väčšia pravdepodobnosť niečo vidieť. A naozaj z 13 vlkov sme videli 10. Drvivá väčšina z nich spala, zvyšné oddychovali a v podstate sme nevideli žiaden pohyb. Takže v podstate to nebolo o nič lepšie ako v Zoo.

Opúšťame Šumavu a ihličnaté lesy sa razom menia na zelené lúky s rozkvitnutými stromami. Odkedy sme vyrazili, Milana intuitívne trápi množstvo plynu v plynovej bombe. Na fľaši máme indikátor, ktorému nerozumieme my, predchádzajúci majiteľ a ani personál pumpy. Netušíme koľko tam je plynu a ani kedy dôjde. Bolo by naozaj nepríjemné v noci mrznúť, hlave keď máme so sebou bábätko. Novú plynovú bombu sa nám podarilo vymeniť až na tretej benzínovej pumpe. Keďže sme vyrážali narýchlo a nepripravený, chýba nám aj francúzsky kľúč, ktorým by sme bombu vymenili. Tento problém sme vybavili veľmi rýchlo v blízkom väčšom meste.

Noc sme strávili na diaľničnom odpočívadle. Umyli sme seba aj Miminka. Náš karavan má na karavanové pomery veľmi neštandardné rozloženie a veľkú kuchyňu, kde môžeme pohodlné prebaľovať aj umývať bábätko. V momente keď sme išli kúpať Miminka, pristavil sa vedľa nás kamión s niekoľkými desiatkami bučiacich kráv. Samozrejme bola to rušňa noc, nielen kvôli rušnej diaľnici. Miminko už vyše dva mesiace v noci buntoší. Väčšinou jeden a pol hodiny. Ani túto noc to nebola výnimka. Navyše sa potvrdila Milanova intuícia. Náš spánok prerušilo aj ťukanie zapaľovača v gamatkách, ktorý sa beznádejne pokúšal zapáliť kúrenie. V daždi a tme bolo treba ísť vymeniť plynovú bombu.

Kúpeľné mestečko Mariánske Lázne

Po čiastočnej prebdenej noci dávame veľmi neskorý budíček a odchod z pumpy tesne pred 11tou. Máme si to užiť tak sa nikam neponáhľame.

V Mariánskych Lázniach parkujeme pri cintoríne. Tie na našich cestách vyhľadávame pomerne často, kvôli bezplatným parkoviskám a odpadkových košom, kde môžeme vyhodiť smeti, ktoré sa v karavane kopia rýchlejšie ako ceny nehnuteľností v Bratislave. Navyše okadené plienky kontaminujú celý priestor karavanu. Za test musíme zdolať poriadny kopec s kočíkom. To máme za to parkovanie zadarmo.

To najkrajšie v Mariánskych Lázniach je skompaktnené na malom priestore. Pre pacientov, ale aj návštevníkov sú verejne k dispozícii 3 minerálne pramene. Voda z jedného z nich je naozaj chutná, ostatné dve sú riadne vajcovky. Teda vody s vysokým obsahom sírovodíka, kvôli ktorému voda nepríjemne zapácha a chutí.

S Miminom si užívame najmä fontánu a aj keď tu nie je nič svetoborné, cítime sa tu veľmi príjemne a dokonca sa nám tu páči viac ako v Karlových Varoch, kam smerujeme.

Keďže dnešný plán už nestíhame, zastavujeme sa v malom mestečku Loket s peknou vyhliadkou na hrad. Sadáme si do reštaurácie a tam za nami príde maximálne… No nazvime to čašníčka v prechode. Chce nám kočík s bábätkom vysťahovať na chodník aby nezavadzal neexistujúcim hosťom v prázdnej reštaurácii. Dostatočne nás znechutila a tak odchádzame, aj keď jedlo vyzerá famózne. Celkovo sme si viackrát všimli, že Češi nie sú veľmi nápomocní keď vidia rodičov s deťmi.

Odtiaľ sme sa pobrali do lesa, kúsok od Kartových Varov, kde sme mali v pláne prenocovať. Vyzerá to presne ako bratislavská Koliba, ešte aj lanový park tu je. Cestou nám prebehlo cez cestu stádo divých sviniek a tak máme rešpekt vôbec vyjsť z karavanu.

Už sa nám takmer minula voda. Prekvapivo zisťujeme, že viac vody zožerie umývanie riadu ako umývanie vlasov. Na sprchu nám stačí tiež málo, po 5 litrov. Rozhodli sme sa, že riad budeme dávať do drezu a umyjeme ho až na najbližšej benzínovej pumpe.

Mimino škrieka celý večer. Postarší nemecký pár sa tomu našťastie len usmieva a rovnako sa bavia aj na jeho holej riťke a pindíkovi za oknom. Ráno ako každodennú rutinu skladáme posteľ. A stôl, ten nepoužívame vôbec, aby sme pre Mimina vytvorili aspoň malý priestor na hranie sa a pohyb, ktorý je v jeho aktuálnom veku nevyhnutný pre správny vývoj. Celkovo sa pri organizácii aktivít v karavane stále hľadáme. Chceme to zvládať čo najefektívnejšie, no jeden z nás je vždy vyblokovaný striehnutím na Mimina. Aj keď sa hrá sám, vždy ho musíme strážiť aby nepadol dozadu. Väčšinou vie už stáť sám ale keď stojíme s karavanom na krivo, tak má tendenciu padať. A tiež preto, lebo na dverách chýba detská poistka a on furt šahá na dvere.

Karlove Vary

Miminko už nezvláda ani krátke presuny. Je strašne usedený a nedokáže už ani zaspať počas jazdy. Všetci na internete radia kúpiť dieťaťu do auta novú hračku. My sme mu 2 týždne dopredu pobrali vybrané hračky aby si ich nepamätal a tešil sa z nich na novo. To prvé zabralo, to druhé žiaľ nie.

Pokračujeme návštevou Karlových Varov. Domnievame sme sa, že tu že strávime celý deň, keďže sú to najväčšie a najvýznamnejšie kúpele Českej republiky, s početnými prameňmi minerálnych vôd, ktoré sa používajú na liečbu žlčníka a tráviaceho traktu. Ten najteplejší, Vřído, má až 72°C a keď sa rozhodnete ochutnať ho, toalety sú hneď v budove za poplatok 20 Kč A keďže tých prameňov je tu tak nespočetne veľa, tak s tou vodou sa na toaletách asi aj splachuje. Tento prameň sa nachádza v budove a je usmernený do gejzíru. Vo vnútri je strašné sparno a z nejakého nepochopiteľného dôvodu je do budovy zakázaný vstup s kočíkom.

Počas prechádzky na promenáde nám dôjde, že sme opäť zabudli v karavane kočíkovku s plienočkami. Pri Vřídke som videla ešte jedného rodiča, ktorý rovnako ako my odignoroval zákaz vstupu s kočíkom a bežala som za ním, čo by nám náhodou nevedel pomôcť. Nemal, a tak sme začali potajomky nakúkať do všetkých okoloidúcich kočíkov aby sme sa pokúsili odhadnúť váhu dieťaťa a prípadne si popýtať plienočky od ich rodičov. A vyšlo to, hneď druhá mamina mám darovala rovno dve

Voda z Karlových Varov sa používa aj v bylinnom likéry Becherovka. V roku 1807 začal karlovarský lekárnik Jan Becher predávať bylinný likér podľa svojej vlastnej receptúry. Tento likér je dnes známy pod názvom Becherovka a jeho hlavnými prísadami sú vodu z Karlových Varov a zmes 32 druhov bylín. V dnešnej dobe sú v karlovarskom podniku len dvaja ľudia, ktorí poznajú celé výrobné tajomstvo Becherovky. Sú jediní, ktorí môžu vstúpiť do miestnosti zvanej „Drogikamr“ a raz týždenne pripraviť zmes bylín a korenín pre výrobu Becherovka. Táto zmes sa následne týždeň luhuje v alkohole. Extrakt sa zmieša s vodou a prírodným cukrom a nasledujúce dva mesiace “zreje” v dubových sudov.

Samotné Karlove Vary sú veľmi pekné, až na to, že s kočíkom sa na okolité rozhľadne nevieme dostať. Ostávame preto len v kúpeľnom údolí. Na to, že je to taká vychýrená destinácia je tu pekelne málo ľudí. Ani kávu si nemáme kde dať. Sú tu len dve otvorené reštaurácie, s terasami, kde nie je kam dať kočík. Hlavne, že raňajky robievajú až do 12:30. To sme my za normálnych okolností už aj po obednej kávičke. Všetko ostatné je ešte pozatvárané.

Už o 11-tej, kedy sme s prehliadkou kúpeľného mestečka hotoví, nás láka na obed s lokálnym welcome drinkom podnapitý český dôchodca. Túto možnosť s účinnou výhovorkou, ja šoférujem, ona kojí, sme si nechali utiecť a zamierili to mimo centrum za skutočným gastronomickým zážitkom v podniku La Hospoda.

V živote predtým som nebola na hajzloch v reštaurácii tak často ako v tomto podniku. Nie, nie z tej vody zo Vřídla, ale po Miminovi bolo neustále treba niečo umývať, utierať, kŕmiť ho, prebaľovať a vyhadzovať. Kým nám to pripravili, Mimino si trochu poliezol, tiež sa najedol a potom škriekal keď videl jesť nás. Klasika ktorú pozná každý rodič

Po tomto super gastro zážitku sa vyberáme na dlhý presun k Tiským skalám. Miminko zase nevedel zaspinkať v aute. Aby sa neopakovala predchádzajúca noc, museli sme si kvôli tomu dať zastávku na pumpe, a keď konečne zaspal, Milan sa rozhodol, že si dá tiež šlofíka. Z dlhej chvíle som si šla umyť vlasy a dala si kávu, na ktorú som vôbec nemala chuť, ale tak čo s načatým časom?

Miminko už nedokáže sedieť vo vajíčku. Vždy keď ho následne prebaľujem má otlačenú riťku. Snažím sa ho zabávať, neúspešne. Jediné čo ako tak zaberá je kŕmenie za jazdy. Všetko je špinavé, ale dieťa s chrumkou v ruke aspoň dočasne utíšené.

Tiské skaly

Relatívne neskoro sme došli do obce Tisá, na česko-nemeckom pohraničí. Už je dosť neskoro, ale stále malo hodín na večerné rituály. Rozhodli sme sa, že zo skál prejdeme aspoň kúsok. Kasa na vyberanie vstupného je už zatvorená. Aj prvých turistov stretávame až po pätnástich minútach. Bojíme sa, či to neprešvihneme, ale nakoniec sa to ukázalo ako najlepšie rozhodnutie. Len my a pieskovcové skaly vypínajúce sa nad nami. Pieskové chodníčky prerastené machom, borovicami a briezkami. A hlavne ticho a pokoj na nezaplatenie.

Cesta späť viedla po vrchole Tiských skál, s výhľadom na obec Tisá. A tak sme si odtiaľto rovno vyhliadli náš flek na prenocovanie. Na večeru sme si spravili parené buchty. Polotovary sa pripravujú ľahko, ale so skutočným varením to bude časovo náročnejšie. Ešte vyhodíme von z karavanu ďalšieho člena pavúčej rodinky. Už posledného. Potom sme sa už naučili spolunažívať s nimi.

Ráno sa vyberáme na malý okruh Tiskými skalami a pokladňa je stále zatvorená. Malý okruh už nie je taký impozantný ako ten veľký, ale zadarmo sa nesťažujeme. Keď ho končíme, vidíme, že v pokladni je konečne niekto kto vyberá vstupné. Keď mu však dávame eurá, len krúti hlavou, že to máme grátis.

Problémy pri servise karavanu

Náš karavan akútne potrebuje vypustiť šedú vodu a splašky. Nádrž na čistú vodu je tiež prázdna. Snažili sme sa ju doplniť, ale čistú vodu z nádrže nám doslova vypľúva. Neskôr sme prišli na to, že pri napúšťaní treba nechať priestor na prienik prebytočného vzduchu z nádrže. To ona nám “vypľúvala” vodu von. Na(ne)šťastie je vo vedľajšej dedine stellplatz. Miesto kde za poplatok môžeme vypustiť čo nepotrebujeme a napustiť čistú vodu.

Vonku začína byť poriadne teplo a v karavane tiež. Ale iba podľa teplomeru. Ten ukazuje 28°C ale pocitovo je v karavane príjemne. Všade sme pootvárali okná aby sa nám vetralo kým všetko poriadime.

Keďže servis robíme druhýkrát v živote, všetko patrične trvá. Prvý problém máme pri vypúšťaní šedej vody. Otvoríme a netečie. Otočíme karavan, či náhodou nestojíme v kopci a znova. Nič netečie. Keď sa však pokúsime doplniť vodu, zázračne to ide… Až na to, že dobíjanie nefunguje a až po preštudovaní kilometrového návodu sme zistili, že to funguje na dobíjanie kartičky, ktorú sme dostali pri rampe, nie na platobnú kartu. Milan ešte vydrbáva splašky a zisťujeme, že šetriť priestorom v kazete a splachovať minimom vody je tá najväčšia chyba, akú môže človek pri karavaningu urobiť.

Platiť kartou sa nedá. Automat síce berie aj eurá ale iba mince. Tie nemáme a tak Milan ešte ide rozmeniť peniaze do krčmy za rohom. Nie sme prvý ani posledný čo tam s takouto prosbou došli. Konečne môžeme vypadnúť. Zatvorili sme okienka v kuchynke aj pri sedení. Milan sa už lepí čo najbližšie k rampe aby dosiahol na ovládací panel. Keď v tom zrazu… rachot z kúpeľne! Čo k nám niekto nastúpil? Vbehnem dnu a v tom vidím tu, spúšť. Sme bez okna! Hajzlového! Všetko sme pozatvárali ale na toto sme zabudli.

V hneve ide Milan von. Často sa mu to nestáva, ale teraz aj nadáva. Snažím sa ho utíšiť, lebo viem, že bol v strese preto, že nič nefungovalo. Okamžite meníme plán. Musíme nájsť stavebniny. Dnes v noci má pršať, takže okienko musíme okamžite nejako zaceliť aby sa dážď nedostal dnu.

V Dečíne dvakrát zle odbočíme a nakoniec všetko potrebné náradie kupujeme v Kauflande. Ako pre nás tam čaká kompletná opravárska sada – mini vŕtačka, spojovacie Tčka, šróby a samozrejme duct tape. Milan sa neserie a všetko začína reparovať priamo na parkovisku. Moju pomoc nepotrebuje, preto varím a Mimino našťastie spinká.

Po hodine je okno zaplátané. Vyzerá to síce ako slav engineering, ale dočasne spĺňa svoju úlohu a to je hlavné. Môžeme pokračovať vo výlete

Modlivý důl

Pri obede si trochu oddýchneme. Dnes sme sa už dosť vyčerpaní. Hlavne psychicky a preto už neplánujeme žiaden veľký program. Haha…

Poberáme sa na malý turistický okruh cez Modlivý důl. Ten povodne nemal s modlitbami nič spoločné a volal sa Smolný důl, pretože tu boli smolné pece. Začalo to nenápadne, povesením obrázka Panny Márie a Ježiša. Neskôr boli tieto obrázky nahradené posvätenými obrázkami, ktoré následne vystriedala drevená kaplnka, a tú, kaplnka vytesaná do skaly.

To, že je to turistický okruh som si myslela asi iba ja. Od Modlivého důlu sme prešli k Dedovým skálam, kde sme mali zísť na hlavnú cestu. Po hodine ma už poriadne bolel chrbát od nosenia bábätka v nosiči. Podľa mapy sme sa mali pustiť strmým zrazom, ktorý vyzeral nepriechodne aj pre turistu bez bábätka. Tak takto v žiadnom prípade! Musíme sa časť cesty vrátiť späť aby sme sa dostali naspäť ku karavanu.

Tento výlet bol úplne mimo mojich predstáv. Z 30 minútovej prechádzky zrazu bolo jeden a pol hodiny v náročnom teréne. Presne ako hovorí náš prvý predmet, ktorý sme si kúpili do karavanu. Tabuľka s nápisom Get lost! Ktorá by sa dala preložiť dvojako. Trochu vulgárnejšie ako “vypadni“ alebo slušnejšia verzia “zatúlaj sa.” Tak teraz sme sa!

Sklársky región Novoborsko

Nachádzame sa v oblasti Nového Boru, miesta s dlhoročnou sklárskou tradíciou. Sklárske hute sa podľa archívnych dôkazov vyskytovali v tejto oblasti už v 13. storočí. V polovici 18. storočia z tadiaľto putovalo sklo aj na ruský cisársky dvor či do Versailles. Po druhej svetovej vojne boli domáce remeselné dielne, menšie sklárske manufaktúry a firmy znárodnené a zlúčené do jedného národného podniku. Sústreďovanie sklárskej výroby na Novoborsku bolo zavŕšené v roku 1967 výstavbou prvého sklárskeho kombinátu v Čechách. Po páde režimu vzniklo v Novoborsku množstvo malých a menších sklenárskych firiem. Aj keď sa za storočia v technike výroby skla zmenilo mnoho, naďalej zostáva rozhodujúca ručná práca, ktorej hodnotu umocňuje remeselná zručnosť a cit jeho tvorcu pre krásu a estetiku.

Vybité baterky po návšteve Modlivého důlu ideme dobiť do reštaurácie HUŤ v Novom Bore. Popravde sme nejdeme ani tak kvôli hladu ako kvôli tomu, aby si Mimino mohol trochu poliezť. A tiež preto, že v tejto reštaurácii fúkajú sklo a vyrábajú sklárske výrobky priamo pred očami konzumentov Všetko, čo sa len dá, je v reštaurácií zo skla. Svetlá, bar, zrkadlá, dokonca aj dvere na záchode, čo si naozaj mohli odpustiť

Hlavnou myšlienkou reštaurácie HUŤ je možnosť vidieť na vlastné oči, čo obnáša sklárske remeslo a vidieť tvorbu skla v priamo prenose, pri konzumácii úžasnej českej gastronómie.

Miminko je z toho vzrušený. Celú dobu ziape a vyrušuje ostatných návštevníkov reštaurácie. Nie tak z toho skla ako z toho voľného výbehu. Aj jedlo je perfektné. Len na tom hudobnom playliste by naozaj mohli pracovať. Čo sa týka hudby nie som náročná, vypočujem si takmer všetko ale kombinácia Jóžin z bážin, Ňňňňuyork, Elán a na záver ešte No name,… to fakt nie!

Noc sme prekempovali kdesi v poli pri kaplnke. Na potvoru pršalo a cez rozbité okno sa nám dostala voda. Ráno teda ako prvé riešime kúpu duct tapu a sanujeme škáry.

Panská skála

Dážď s prestávkami pokračuje a my sa šplháme na Pánskú skálu, najstaršie geologické chránené územie na území Českej republiky. Čadičové teleso, Pánská skála, vzniklo počas rozsiahlej treťohornej činnosti v Čechách. Hornina skaly vystúpila na povrch z hĺbky približne 30 km a predstavuje zbytok lávového prúdu, starého približne 30 miliónov rokov. Pri homogénnom pomalom chladnutí sa vyvinuli päťboké až šesťboké stĺpce s priemerom okolo 20 cm, ktoré stoja zvislo bok po boku a majú dĺžku cez 20 metrov. Malebné jazierko, v ktorom sa odráža ikonická Panská skála, vzniklo ťažbou kameňa.

V daždi má toto miesto atmosféru ako írske Giant’s Causeway. Výstup je kratučký ale nevedomky vyberáme náročnejšiu lezeckú cestu na vrchol. S turistickým nosičom je to celkom adrenalínový výstup. Až na pol ceste dole som si uvedomila, že som zabudla Mimina pripútať, lebo som riešila zateplenie, vietor a dážď.

Hrad Sloup a Samuelova jeskyne

Ďalej pokračujeme k hradu Sloup. Počasie sa diametrálne mení a nepremokavé bundy vymieňame za kraťase. Už vstup do hradu je veľmi sľubný. Z hradu zostali len zbytky niektorých priestorov a budov, kedysi vytesaných do pieskovcového brala.

Prevažnú časť prehliadky areálu predstavujú bývalé pustevny, skalný kostol, ambit, kaplnky, vínne terasy a ďalšie objekty, ktoré tu boli umelo vytvorené v období baroka. Na baroko sa odvolávali aj neskoršie pomenovanie Poustevnický kámen (Einsiedlerstein).

V roku 1679 bol hrad aj s hradnou skalou venovaný pustovníkom, ktorí tu žili dokopy 102 rokov. Postupne sa ich tu vystriedalo šesť a každý sa svojou troškou podpísal na dnešnom vzhľade hradu.

Na hrad Sloup sa chceme pozrieť aj z výšky. To je tá najkrajšia perspektíva. A tak ideme k Samuelovej jeskyni, jaskyni pustovníka Samuela, ktorý si túto jaskyňu vlastnoručne vytepal za 17 rokov. Potom sa rozhodol presunúť sa do inej jaskyne, kde ho však zavraždili a olúpili. Ten najkrajší výhľad na hrad Sloup je z vrcholu tejto jaskyne.

Na noc sa vraciame na to isté miesto, ku kaplnke. Čaká nás tu však malé prekvapenie. Chlapík, ktorý tu venčí dve ary. Necháva ich tu lietať nad poľom. Jedna sedí na strome a nechce sa vrátiť. Tak na ňu majiteľ použije vydieračskú technikou, ako na malé dieťa. Zabuchne dvere auta a odchádza. A funguje to! Ara v momente roztiahne krídla a letí za autom. Mimochodom, Česi milujú papagájov.

Na večer zisťujem ešte jednu vec o karavaningu a rodičovstve. V karavane sa dieťa nevyhadzuje do vzduchu. Ja sprostá som takto jebla Malému hlavu o strop

Kokořínsko

S ľútosťou obchádzame Máchovo jezero. Nevychádza nám už čas, keďže na tomto mieste by sme chceli zotrvať dlhšie a vstrebať jeho atmosféru. Vysoké borovice, mach a vôňa živice. A nádherné jazero ľadovcového pôvodu, jediné v Českej republike. Atmosféra Pobaltia, v ktorej človek nepotrebuje k šťastiu nič. Stačí mu dýchať ten vzduch.

A tak sa urýchlene presúvame do Kokořínska. Jeho najväčšou atrakciou sú dve neograbane vytesané Čertove hlavy v pieskovci. Práve tu stretávame najviac turistov za celý týždeň, asi vďaka blízkosti k Prahe. Autor týchto hláv Václav Levý vytvoril viacero umeleckých diel v oblasti Kokořínska. A evidentne bol pri svojej práci najradšej sám. Preto sa vždy trepal do strmých kopcov aby za ním nikto neliezol a neotravoval ho. Pri zdolávaní týchto terénov musím na dieťa v nosiči dávať pozor ako vodič karavanu na alkovňu.

Čertove hlavy majú výšku 9 metrov, čo na prvý pohľad nie je tak veľa, ale v skutočnosti sú to druhé najväčšie reliéfy hláv na svete. Väčšie si už len Mount Rushmore v americkej Južnej Dakote. Václav Levý na nich pracoval 5 rokov, v období romantizmu (1841–1846).

Zaujímavým miesto je aj jaskyňa Klácelka, z dielne toho samého umelca. Na tomto mieste sa stretávame s podobnou humusáčinou ako v Krumlove. Namiesto výkalu je tu však menštruačná krv, priamo pred vstupom do jaskyne.

Okrem týchto hendikepov a extrémne rozbitých ciest, je Kokořínsko neuveriteľne krásna oblasť. Azda najkrajšie je to v okolí hradu Kokořín, kde sa úzka cesta zarezáva do vysokých pieskovcových skál. Za návštevu určite stojí aj Šemanovický důl, ale nám sa tu nepodarilo zaparkovať karavan. Navštívili sme preto aspoň kamenné hríby Pokličky a ich nekonečné schody.

Kutná Hora

Ako si to mierime smerom domov, vychádza nám čas ešte na krátku zastávku. Vôbec sme to nemali v pláne, ale na záver ešte navštevujeme Kutnú Horu. Obaja sme tu boli ako deti a obaja si z toho takmer nič nepamätáme, takže super, bude to takmer ako nové miesto!

Cestou prespávame na diaľničnom odpočívadle, kde nie sú sprchy ani prípojka na vodu. Na toaletách nám padol dudlík na zem a Miminko dostal poriadnu hnačku. Priebeh výletu bol pohodový, takže na záver sa to musí ešte trochu skomplikovať.

Prišli sme do centra Kutnej Hory a relatívne rýchlo zistili, že to najzaujímavejšie, kostnica Sedlec, sa nachádza ešte tri kilometre odtiaľto. Keď sme sa už naskytli na tom správnom mieste, zistili sme, že vstupenky sa dajú kúpiť iba ako kombo katedrála + kostnica. Pritom návšteva katedrály nám prišla ako strata času. Holé steny mi neprišli ničím výnimočnejšie ako dedinský kostol u babičky.

Komické je, že vedľa kostnice sa nachádza múzeum tabaku a sídlo továrne Philip Morris, predajcu elektronických cigariet IQOS. Na spropagovanie svojej značky si mohli vybrať aj vhodnejšie miesto ako vedľa kostnice, kde je uložených 60 000 kostier mŕtvych ľudí.

Kostnica Sedlec bola spočiatku len kaplnkou, kde na spodnom poschodí pripravovali pozostatky zosnulých k pohrebu. Po zrušení cintorína koncom 15. storočia boli exhumované kosti uložené v spodnej časti kaplnky a v blízkom okolí. Následne ich v roku 1511 poloslepý sedlecký mních poukladala do niekoľkých vysokých pyramíd. Do dnešnej vyzdobenej podoby upravil kostnicu až rezbár František Rint, približne v roku 1784.

Toto miesto je morbídne a fascinujúce zároveň. Podchvíľou si miesto lebiek predstavujem odrezané hlavy s vlasmi. Ten chlap čo sa rozhodol poukladať na poriadok 60 000 kostier mal takmer určite Aspergerov syndróm!

A tak sme neplánovane otestovali karavan, prešli 1600 km, prevažne po okresných cestách, zistili kopec nových vecí, urobili desiatky kixov, navštívili nové miesta, dali priestor bábätku aby sa oťukalo v novom prostredí. Mimino to tu za týždeň pocikal, ogrcal, vydrbal na zem misku s kašou. Niekoľkým ľuďom ukázal riťku cez okno. Ale na oplátku sa naučil hrať sa sám. Veľa škriekal. Od radosti. Z maličkostí, z paličky, šišky, z kúska machu, z ľudí za oknom. Ak sa detský škrekot považuje za prejav šťastia, Miminovi sa karavaning z nás troch páčil najviac

Nepohnojili sme toho už dosť?

Nasledujúce výlety po Slovensku, Balkáne, Taliansku a Škandinávií sme si odtočili dalšie zoznamovačky a problémy s karavanom. Všetko sa to zbehlo v priebehu nášho prvého roku s karavanom.

• Poprvé sme zistili, že v servise nám odfaklilo komín. Zistili sme to v daždi a tak opravu bolo nevyhnutné realizovať hneď. Najprv sme na prekrytie komína použili plechovku od konzervy s ananásom. Hneď na to sme vyrobili nový komín z plastovej misky a máme ho tam doteraz.
• Ďalším omylom bolo, keď sme pri spúšťaní odvetrávania chladničky nasadili naopak trubičku, ktorá na nás vypadla. Dôsledkom toho bolo, že sme nasledujúce 3 týždne neustále čuchali plyn v obytnej časti, vždy keď bol karavan v pohybe.
• Naozaj nepríjemné bolo keď sa nám podarilo zavzdušniť celý vodný systém. Čiastočne to bolo spôsobené tým, že sme do nádrže na pitnú vodu napustili vodu z lesného potoka a s ňou aj drobné nečistoty, ktoré následne oslabili a znefunkčnili čerpadlo. Kvôli týmto problémom sme na balkánsky roadtrip vyrazili so 4-dňovým meškaním.
• A ešte na záver tripu, nám začalo za jazdy niečo plieskať o karavan. Uvolnila sa tesniaca gumička, ktorá tesní šróbiky na hornej lište karavanu. V tom momente zaznela Milanova pamätná hláška: Tak na dnes by sme to mali.
• Celkovo sme na dalších výletoch riešili ešte dalšie 2 veľké opravy. Rozvody a rozbité ložisko v kolese. Čakala nás aj oprava spojky, ale tej sme sa naštastie vyhli rýchlim fixom nórskeho servisáka, ktorý na nás nemal čas. Takže sme to mali grátis
• A ako tak cestujeme, zistili sme, že dĺžka výletu je priamo úmerná cene opravy. Takže sa už úprimne teším na zazimovanie

The post CESTOPIS: Naša prvá cesta s karavanom a čo všetko sa dá dovrzať za jeden týždeň appeared first on TripLovers.

Kempovanie s karavanom je super, ale začiatky môžu byť pre niekoho ťažké. Každý dom na kolesách má svoje vlastné špecifiká a ovládanie. Iné funkcie a potreby, s ktorými sa treba oboznámiť. Pred prvým väčším výletom s obytným vozidlom je lepšie vybrať sa na skúšku niekam blízko a všetko si odskúšať a vychytať muchy. My sme niektoré veci o karavaningu tiež netušili a porobili najrôznejšie chyby.

Toto sme netušili keď sme kupovali karavan!

1) Nie sme jediní kto býva v karavane

Kúpili sme karavan a s ním ich dostali grátis. Pavúčia rodinka a neskôr sa pridali aj iné potvory, ktoré s nami cestovali. Postupom času sme si na ne zvykli a prestali s nimi bojovať.

2) Šetriť vodou sa nie vždy vypláca

Aspoň nie na WC. Inak to pôjde o to ťažšie von. V kazete na splašky treba zachovať určitý pomer vody a tuhého odpadu, inak bude nutné tuhý odpad vyčistiť manuálne. A to fakt nechceš!

3) Stojíme nakrivo

Až dokiaľ sme nevyrazili na našu prvú cestu s karavanom sme nepostrehli, že verejné parkoviska sú často nedostatočne vyrovnané, respektíve sú vyspádované. Pokiaľ nekempujete na divoko ako my, môže vám to byť jedno. Nám to však prekáža ešte o to viac, že sa nám v karavane učí chodiť dieťa, ktoré kvôli sklonu ustavične padá aj keď už vedelo stabilne stáť.

4) Viac vody zožerie umývanie riadu než umývanie vlasov

Naozaj! Celkom prekvapivo sme zistili, že na osprchovanie tela nám stačí po 5 litrov vody. Na umytie dlhých vlasov v umývadle 10 litrov a na umytie riadov z raňajok a obeda až 20 litrov!

5) Cítiť každý pohyb

A tak, keď večer uspávame synčeka, sa celý karavan hýbe, akoby sa v ňom súložilo

6) Nie je tu také teplo

Resp. v karavane teplo je, ale ani z ďaleká nie také, ako sme sa obávali. Alkovňa, teda priestor na spanie nad kabínou vodiča, robí celkom fajn tieň. Pocitovo vôbec nemáme dojem, že je v karavane také teplo ako ukazuje teplomer.

7) Neustále hľadáme odpadkové koše

Keďže sme sa rozhodli, že si chceme aj variť a pri bábätku je toho odpadu všeobecne viac, denne naplníme aj dve-tri malé vrecia na odpad. A keďže to patrične smrdí, treba pravidelne zastavovať na benzínových pumpách alebo hľadať iné miesto s verejnými košmi.

8) Pomalšie ako sme mysleli

Karavan má vysokú spotrebu s v našom prípade aj veľmi slabý motor. Nad maximálnymi povolenými rýchlosťami na diaľnici ani neuvažujeme. Mysleli sme si, že konštanta, ktorou budeme vypočítavať čas dojazdu bude krát 1,2. Ale v skutočnosti je to až 1,4.

9) Nižší komfort sedenia oproti autu

Sedenie vzadu (pri stole) je maximálne nepohodlné. Sedenie je tu kolmé a chýba aj krížová opierka.

10) Nie je hajzliak ako hajzliak

Do chemického WC, ktoré sa používajú v karavanoch, treba špeciálny toaletný papier, ktorý sa jednoduchšie rozkladá. Je vyrobený z čistej celulózy a stojí dvoj-trojnásobne viac, než klasický toaletný papier.

11) Vždy treba mať vyhliadnutých viacero parkovísk

Karavanom sa nemusí podariť zaparkovať vždy a všade. Dlhým obytným vozidlám na parkoviskách často prekážajú konáre, stromy, kríky, obrubníky, ploty, stĺpy, stropy, svah a ďalšie prekážky, ktoré bežný vodič auta nevidí a nechápe prečo sa ten k*k*t s karavanom postavil nakrivo alebo do cesty.

12) Splachovanie na elektrinu

Spláchnutie WC v karavane nefunguje manuálne ako bežné v bytoch, ale na elektrinu. My sme to netušili. Nezapojili sme okruh a celý prvý výlet sme splachovali hrncom s vodou

13) Netreba vetrať

Tento bod platí takmer určite iba pre staré karavany s nedostatočným tesnením okien. V noci nemusíme mať pootvárané okná a obsah CO2 (oxid uhličitý) v karavane je aj tak v poriadku. Na zistenie obsahuje CO2, ktorý vzniká pri vydýchanom vzduchu a vážne ohrozuje zdravie, používame tento CO2 senzor.

14) Stellplatz s platenou vodou je tá najlepšia voľba

Prečo? Lebo keď je voda niekde zadarmo, väčšina karavanistov v takom kohútiku vyplachuje aj kazety na splašky. A tak sa môžu ľahko dostať fekálne baktérie do nádrže s pitnou vodou. Preto túto vodu nikdy ani nepijeme.

15) Zametáme 3x denne

Na karavane je super, že je uprataný relatívne rýchlo. Ale naprd je, že sa rovnako rýchlo aj zaprace vecami, ktoré treba neustále upratovať, inak by všetko lietalo pri presune. Denne zametáme 3x, z čoho sme boli naozaj prekvapení. Špina sa dostane dovnútra hneď potom ako dozametám, ale stále lepšie ako upratovať celý byt

The post 15 veci, ktoré sme netušili predtým ako sme začali kempovať s karavanom appeared first on TripLovers.

Máloktorá krajina v Európe má ku stanovaniu na divoko taký benevolentný prístup ako Nórsko. Práve preto je tento škandinávsky kúsok raja magnetom pre karavanistov, milovníkov kempingu ale aj stopárov

Obsah:

• Pravidlá kempovania v Nórsku
• Naše skúsenosti s kempovaním v Nórsku na divoko
  • Stanovanie na divoko v nórskych mestách
    • Náš najbizarnejší zážitok zo stanovania v Nórsku
  • Stanovanie na divoko v nórskych národných parkoch
  • Stanovanie na divoko v lesoch a pri poliach

Pravidlá kempovania v Nórsku

V Nórsku je všeobecne povolené kempovať kdekoľvek v minimálnej vzdialenosti 150 metrov od súkromného pozemku. Samozrejme, keď je niekde osadená ceduľa so zákazom kempovania, treba ju rešpektovať napriek tomu, že spĺňate predchádzajúce pravidlo. Ale vďaka riedkemu osídleniu nórskej krajiny je kempovanie na divoko takmer bezproblémové

Turisti v Nórsku kempujú vo voľnej prírode úplne bežne, priam až cielene. Najčastejšie takto cestujú karavanisti, ktorí prespávajú na parkoviskách no nie je núdza vidieť množstvo stanov po celej krajine.

Naše skúsenosti s kempovaním v Nórsku na divoko

V prvom rade sa musíme priznať, že sme pravidlo minimálnej vzdialenosti 150 metrov od obydlí vo väčšine prípadov nedodržiavali. Prvým dôvodom bolo, že sme po Nórsku cestovali stopom a preto sme sa nevedeli zakaždým transportovať mimo sídiel. Druhým dôvodom bolo, že sme počas našej návštevy Nórska vychytali najupršanejšie počasie za posledných 20 rokov a aj keď sme mali nepremokavý stan, snažili sme sa zakaždým nájsť nejaký prístrešok, pod ktorým by sa dalo schovať.

Každopádne, odporúčam stanovať na mieste kde čo najskôr ráno vyjde slnko. Nemusíš sa potom zbytočne trápiť so sušením stanu. Treba tiež počítať s tým, že aj napriek letnému obdobie vedia byť noci v Nórsku prekvapivo veľmi chladné (zažili sme aj 2°C).

Aj napriek zlému počasiu sme našli niekoľko naozaj nádherných miest pre náš stan. No a potom prišlo niekoľko nie veľmi pohľadaných ale aspoň praktických skrýš Toto je ich prehľad a zopár našich skúseností za vyše 2 týždne kempovania v Nórsku Pre lepšiu predstavu som ich rozdelila do 3 kategórií:

• stanovanie v nórskych mestách
• stanovanie v národných parkoch
• stanovanie v lesoch a pri poliach

1. Stanovanie na divoko v nórskych mestách

Počas nášho druhého týždňa v Nórsku, kedy neskutočne pršalo, sme väčšinu dní prekempovali niekde v blízkosti sídel. Vždy sme sa snažili nájsť nejakú striešku. V Bergene sa našej skupinke podarilo nájsť neuveriteľne úžasné miesto na kempovanie. Nachádzalo sa na miestnom kopci Fløyen, kde sme kúsok od turistickej trasy našli striešku pod ktorou bolo ukryté drevo. A akurát medzi drevami bolo miesto na dva stany

Náš najbizarnejší zážitok zo stanovania v Nórsku

Naša večerná prehliadka mestom Førde sa v neustávajúcom daždi zúžila iba na hľadanie prístrešku pre stan. Pred jedným domom bol pekný uzavretý altánok. Tak sme sa vyskúšali spýtať majiteľky v dome, či by sme tam mohli zakempovať, ale nesúhlasila. Tak sme nakoniec skončili pod tmavým prístreškom pri vchode do miestnej knižnice.

Nadránom sme počuli jedno auto až podivne blízko k nášmu stanu. Svietilo reflektormi priamo na nás. Chvíľu na to prišiel človek s baterkou k nášmu stanu pýtajúc sa či je niekto vo vnútri. Hneď sme otvorili, pozdravil a pýtal sa nás, či tu kempujeme, odkiaľ sme a či môže vidieť našu ID kartu (bolo to v čase utečeneckej kríze v Európe). Preukázali sme sa a povedali, že chceme hneď o piatej ráno odísť a že sme na takomto mieste, len kvôli tomu silnému dažďu. Bol to pracovník súkromnej bezpečnostnej služby, mal pre našu situáciu pochopenie. Poprial nám pekný zbytok nášho výletu po Nórsku a odišiel

2. Stanovanie na divoko v nórskych národných parkoch

V národných parkoch Nórska nie je problém so stanovaním na divoko a je to povolené. V mnohých prípadoch sa pred ich vstupom nachádzajú záchytné parkoviská, chatky alebo horské chaty kde sú k dispozícií verejné toalety. Stačí ak si svoj stan nepostavíš priamo za chatu a budeš tu môcť prespať.

Práve stanovanie v národných parkoch robí Nórsko Nórskom. V národnom parku Jotunheimen sme zažili naše najkrajšie ráno keď sme vyšli zo stanu a 100 metrov od nás sa páslo stádo bielych losov

3. Stanovanie na divoko v lesoch a pri poliach

Pretože sme stopovali sa nám početné množstvo krát stalo, že nás vodič neskoro podvečer vyhodil niekde pri hlavnej ceste a nám neostávalo nič iné ako pobrať sa do lesíka a rozložiť si stan. Takéto stanovanie bolo tiež bezproblémové.

Raz sme sa chceli na takéto miesto vrátiť a prespať na ňom opäť, ale už z diaľky sme videli losa, ktorý nás na naše vybrané miesto nepustil

“Vďaka” odpornému počasiu, ktoré sme v Nórsku zažili nám neostáva nič iné, len dúfať, že sa do tejto krajiny ešte minimálne 1x vrátime a užijeme si nórske národné parky aj za slnečného počasia

The post Stanovanie v Nórsku na divoko – toto sú naše skúsenosti appeared first on TripLovers.

Dva týždne na Nórsko je strašne málo času. Napriek tomu sme za tento čas zažili pomerne veľa. Dôkazom je tento fotoblog a naše zážitky, ktoré vznikli najmä kvôli stopovaniu a kempovaniu v tejto úžasnej škandinávskej krajine

The post FOTOBLOG – Naša dvojtýždňová cesta Nórskom v 50 fotografiách appeared first on TripLovers.

Spanie v aute! Vo Švajčiarsku takýmto spôsobom cestuje mnoho ľudí. Karavany, vany, dodávky alebo aj bežné autá. Cez deň si chodíme po horách a večer sa opäť stretávame s novými kempermi na parkoviskách, kde je spanie v aute tolerované. Za ušetrené peniaze sme si dopriali, to nad čím by sme inak zvažovali, že to oželieme. V článku ti prezradíme ako to funguje s legislatívou a spaním v aute vo Švajčiarsku a tiež ako sme riešili najzákladnejšie potreby.

Obsah:

• V akom aute sme spali
• Legislatíva a pokuty za spanie v aute vo Švajčiarsku
  • Dostali sme pokutu, ale…
• Kde zaparkovať počas noci a prespať v aute?
  • Spanie v aute mimo kempu je vo Švajčiarsku úplne normálne
  • Aplikácia park4night
• Kde sa spanie v aute mimo kempu toleruje a kde nie
  • Spanie na diaľničných odpočívadlách
• Ako sme vo Švajčiarsku riešili sprchu a WC
  • WC
  • Sprcha
• Prehľad našich nocľahov za týždeň vo Švajčiarsku

V akom aute sme spali

Je dôležité upozorniť, že na túto cestu sme sa vybrali len dvaja. Vo väčšom počte už komfortné spanie v našom aute nie je možné. Vo Švajčiarsku sme spávali v klasickom rodinnom aute Kia Ceed SW 2019. Spávame v jeho zadnej časti, s tým že sa zložia zadné sedadlá a vznikne nám rovina s batožinovým priestorom. Na ňu si dáme karimatky, nafukovacie karimatky, spacák a pre lepší komfort spánku máme aj vankúše s pamäťovou penou

Za 2 roky takéhoto štýlu cestovania sme si už našli spôsoby ako sa kvalitne vyspať a mať dostatočný komfort aj pri spaní v aute.

Legislatíva a pokuty za spanie v aute vo Švajčiarsku

Vo Švajčiarsku je spanie v aute zakázané, ale existujú miesta kde je takáto činnosť tolerovaná. Ak ťa nájdu spať v aute mimo takéhoto miesta, tak si ráno nájdeš pokutu za stieračom v hodnote 200 CHF (186 €).

Ak je niekde osadená značka, zákaz kempovania alebo zákaz nočného státia, je to najmä preto, že sa v blízkom okolí nenachádzajú žiadne toalety a hrozí, žeby návštevníci takéto miesto znečistili. Ak by si tu na noc odparkoval, je veľká pravdepodobnosť, že by ťa niekto nahlásil. Áno, Švajčiari vedia byť poriadni bonzáci keď ide o ich okolie

Na začiatok to znie celkom negatívne a nerealizovateľne, ale v skutočnosti je to ďaleko priaznivejšie Takýmto spôsobom cestovania objavujú Švajčiarsko mnohí turisti a dokonca aj domáci. Každý večer sme na parkoviskách stretávali ďalších kemperov a vždy bolo všetko OK. Teda až na malý incident kedy sme boli na jednom mini parkovisku jediný bez akýchkoľvek ďalších vagabundov. Ale poďme poporiadku. Hlavne sa nedaj odradiť a čítaj až do konca

Dostali sme pokutu, ale…

V kantóne Uri sú vysadení voči nočnému kempovaniu. Parkoviská sú bezplatné až od 00:00 len do 6:00 ráno. My sme parkovali na neplatenej odstavnej ploche, kde počas dňa parkovalo aj množstvo domácich. Neboli tam ani parkovacie automaty na zakúpenie parkovného, ale bola tam jedna dopravná značka zákaz státia spolu s dodatkovou tabuľou v nemčine. Ráno sme si na okne našli pokutu 40 CHF (37,20€).

Spočiatku sme to vôbec nechápali, lebo na pokute bolo označenie priestupku 206a. Jeden švajčiarsky pár podobných vagabundov, ktorý sme ešte v to ráno stretli v Klausenpasse, nám v zákonníku našiel odôvodnenie pokuty. Vraj priestupok za parkovanie. V tom nám bolo jasné, že policajti nám dali najnižšiu možnú pokutu akú nám len mohli dať, keď videli že sme turisti z východného bloku, čo asi nevedia po nemecky a nepochopili tabuľu.

Okrem toho nám párik poradil aby sme to neplatili: “Ja to nikdy neplatím, pokiaľ mi to nepríde domov, však vám tú pokutu môže odfúknuť vietor ;)” Zatiaľ s tým má dobrú skúsenosť. Mimochodom, pokuty za parkovanie sa dajú platiť prevodom alebo na pošte.

Kde zaparkovať počas noci a prespať v aute?

Ceny ubytovania vo Švajčiarsku sú vysoké. Najlacnejšie dvojlôžkové izby sa pohybujú od 80 €. Ceny kempov sa pohybujú od 30-60 CHF (28-56 €), ale väčšina majiteľov dáva návštevníkom rôzne podmienky (napr. berú ľudí iba od soboty do soboty). Škrtnúť náklady na ubytovanie vo Švajčiarku pre nás znamenalo škrtnúť najdrahšiu položku cestovných nákladov. So spaním v aute sme za ubytovanie vo Švajčiarsku nedali ani jediný cent.

Spanie v aute mimo kempu je vo Švajčiarsku úplne normálne

Spôsobom, ktorý opisujem v tomto článku, cestuje po Švajčiarsku mnoho cestovateľov. Každý večer sme stretávali karavany, obytné dodávky a vany na miestach, kde bolo kempovanie tolerované. Najčastejšie išlo o švajčiarskych a nemeckých cestovateľov, no bolo veľa takýchto ľudí aj z Holandska, Francúzska, Talianska a Slovinska.

S týmito turistami sme sa stretávali každý večer na neplatených parkoviskách, ktoré sme si našli prostredníctvom aplikácie park4night. Okrem jediného miesta (kde sme mimochodom dostali pokutu) sme zakaždým spali na mieste s ďalšími vagabundmi Mimochodom, takéto parkoviská sú vo Švajčiarsku veľmi lukratívne, preto si treba včas obsadiť svoje miesto a neopúšťať ho

Aplikácia park4night

Dobrá aplikácia na vyhľadávanie parkovacích miest, kde je možné prenocovať v aute, karavane, dodávke alebo inom vozidle je park4night. Jej platená offline verzia je na hovno (pretože poriadne nenačítava mapy a neukazuje aktuálnu GPS polohu), ale keď máš internet tak je super! Okrem polohy neplateného parkoviska tu nájdeš info aj o vybavenosti tohto miesta. Či sa tu nachádzajú toalety, detské ihrisko, odpadkové koše, stoly,…

Túto aplikáciu môžeš využiť aj keď práve nehľadáš miesto na prenocovanie. Niekedy sme ju použili aj keď sme hľadali neplatené alebo aspoň čo najlacnejšie parkovanie

Parkoviská, ktoré sú uvedené v tejto aplikácií sú obzvlášť vo Švajčiarsku veľmi často okupované aj niekoľkými skupinami súčasne. Obzvlášť, keď sú situované niekde v prírode alebo pri jazere. Väčšinou sa začínajú plniť o 19-tej, alebo hneď potom ako na danom parkovisku skončí platená časť dňa a za parkovanie už nie je potrebné platiť. To znamená, miesto na nocovanie treba vo Švajčiarsku začať zháňať včas

Kde sa spanie v aute mimo kempu toleruje a kde nie

Miesta kde je nočné státie a teda aj spanie v aute tolerované (nie oficiálne povolené) vyzerajú počas leta vždy rovnako. Niekoľko skupiniek kemperov pohromade, pričom jasne vidíš, že tam všetci budú spať. Všetci majú vany, dodávky s markízou, karavany, psov, kempingové vybavenie a chovajú sa ako keby boli doma na záhrade. Vážne!

Vo Švajčiarsku to funguje spôsobom, že kde sú k dispozícií toalety, tam je nočné státie autom povolené a bezproblémové. Tieto miesta sa nedajú nejako špeciálne kategorizovať. Väčšinou išlo o rôzne druhy parkovísk… napr. pri jazere, pri priehrade, pri detskom ihrisku, na mestskom parkovisku,… Ale vždy tam bol záchod.

Na niektorých parkoviskách je zakázané parkovať po konkrétnej hodine (napr. po 20), s dôrazom, že na danom mieste je zakázané kempovať. Dôvod je ten, že na takýchto miestach nie sú vybudované toalety a hrozí, že návštevníci by dané miesto počas kempovania “znečisťovali.” Takže aj keď takéto miesto vyzerá ideálne, musíš hľadať ďalej, inak ti hrozí mastná pokuta.

Asi najväčšou istotou ak hľadáš miesto na prespatie v aute sú diaľničné odpočívadlá a horské priechody. Ale aj tu treba rešpektovať všetky prípadné tabule s obmedzeniami.

Spanie na diaľničných odpočívadlách

Istotou je spanie na diaľničných odpočívadlách. My sme si diaľničnú známku (37,20 €) vo Švajčiarsku v skutočnosti nekupovali kvôli rýchlejšiemu presunu ale preto, aby sme v nevyhnutných prípadoch mohli spať na odpočívadle. Nakoniec sme však túto možnosť využili iba jeden krát

Popravde, ja sa na diaľničných odpočívadlách vždy vyspím najlepšie. Z hľadiska legislatívy je to bezproblémové. Prespávame z dôvodu bezpečnosti na ceste. S únavou sa predsa šoférovať nemá. Navyše na švajčiarskych odpočívadlách sú vždy k dispozícií bezplatné toalety, stolíky s lavičkami, odpadkové koše a nejaká forma umývadla

Ako sme vo Švajčiarsku riešili sprchu a WC

WC

Verejné toalety sú takmer po celom Švajčiarsku zadarmo. Pričom nikdy nie je problém nejaké nájsť v pešej blízkosti. My sme na ich vyhľadávanie používali bežnú offline mapovú aplikáciu maps.me, kde existuje kategória, ktorá ti vyhľadá toalety v okolí alebo na zadanom mieste. Za týždeň vo Švajčiarsku sme za toaletu neplatili ani jediný raz

Nájdeš ich zadarmo vo veľkých mestách, ale aj mestečkách a dedinkách. Najčastejšie pri parkoch, pri vlakových staniciach, pri staniciach lanovky, na parkoviskách a niekedy len tak náhodne na zahustenie siete verejných služieb. Také niečo ako použitý toaletný papier v kríkoch a exkrementy v lese ako v slovenských Tatrách tu neexistuje!

Ale áno, správne hovoríš. Bezdomovci vo Švajčiarsku takmer neexistujú. Ale je pravda, že pár sme ich videli na autobusovom nástupišti v Luzerne, pričom to bolo jediné miesto, kde sme videli, že sú toalety spoplatnené.

Sprcha

Nájsť miesto kde by sme sa vo Švajčiarsku osprchovali predstavovalo najväčšiu komplikáciu nášho tripu.

Očakávali sme, že sprchy budú súčasťou diaľničných odpočívadiel, ale tu prišla poriadna rana pod pás. Nič také ako sprchy na diaľniciach tu neexistuje! Osobne, neviem čo potom robia kamionisti. Asi sa len snažia Švajčiarsko pretranzitovať čo najrýchlejšie. Hlavne, že na WC majú automaty na kondómy, to už k nim naozaj mohli pridať aj tú sprchu, nech sa človek môže vybaviť už kompletne…

Pre umývanie sa na cestách máme zakúpenú prenosnú sprchu a 20 litrovú bandasku s vodou. Ale vo Švajčiarsku je takáto sprcha úplne nepoužiteľná záležitosť, lebo tu neexitujú žiadne slepé uličky, aglomerácia je obrovská a nájsť opustenú oblasť je nemožné

Riešením môže byť použiť sprchu v kempe za poplatok po dohode s majiteľom. Ale tento spôsob sa nám vôbec neosvedčil, aj keď sme si túto službu chceli zaplatiť. To na Balatone majiteľ seniorského nudistického kempu s touto požiadavkou nemal problém a za sprchu si privyrobil 8 €.

S verejnou sprchou sme sa stretli iba výnimočne a to 1x na diaľnici a 1x na vlakovej stanici v Luzerne. Takéto možnosti treba vždy využiť, lebo je to vzácnosť. Poplatok býva okolo 5 CHF (4,50 €).

Inak sme umývanie sa vo Švajčiarsku riešili kúpaním sa v jazerách (bez mydla) alebo sme si zaplatili vstup na kúpalisko kde boli vždy sprchy. A ak sa nedalo umyť si vlasy, použila som suchý šampón, ktorý sa celkom dobre osvedčil.

Riešiť základnú hygienu rúk, tváre a zubov nie je až taký problém. K čistej pitnej vode sa dostaneš všade ľahko. Vždy je súčasťou toaliet a diaľničných odpočívadiel. Samozrejmosťou pri tomto štýle cestovania je aj mať vždy po ruke vlhčené servítky a dezinfekciu

Prehľad našich nocľahov za týždeň vo Švajčiarsku

Počas tripu do Švajčiarska sme všetky noci prespali v aute. Celkovo sme v aute strávili 9 nocí. Stan sme so sebou ani nebrali, lebo aj keď sme v kempe tak spíme v aute. Je nám teplejšie a celkovo je to pre nás komfortnejšie

Cestou do Švajčiarska aj späť sme spali na nemeckých diaľničných odpočívadlách. Vo Švajčiarsku sme diaľničné odpočívadlo využili iba raz, lebo sa nám vždy podarilo nájsť aj krajšie miesto. Okrem toho sme spali dvakrát pri jazere Thunersee, v mestečku Fribourgh na malom mestskom parkovisku, pri priehrade Gibidum, pri oslíkoch niekde v doline pod Zermattom, a na ‘parkovisku’ v Altdorfe kde sme dostali pokutu. Osobne nám nič nechýbalo a dovolenku sme si fakt perfektne užili

Nie sme prvý a z ďaleka ani posledný, čo cestovali vo Švajčiarsku ako vagabundi. Našim cieľom nebolo dať Švajčiarsko čo najlacnejšie, ale dať ho za rozumnú cenu a čo najviac si ho užiť. Za ušetrené peniaze sme si dopriali atrakcie, lanovky, jedlo a kávu. Bez možnosti spania v aute by sme popravde Švajčiarsko ani nenavštívili a uprednostnili by sme lacnejšie destinácie. Ale to by mi to bolo veľmi ľúto, lebo Švajčiarsko je naozaj TOP destinácia akú môžeš v Európe zažiť

The post Ako vo Švajčiarsku neminúť na ubytovaní ani jediný cent appeared first on TripLovers.