Ako sa šoféruje v Bosne a Hercegovine? Túto otázku sme si kládli aj my. Do Bosny a Hercegoviny sme vstupovali s množstvom predsudkov. Najmä čo sa týka stavu ciest. A aká bola realita? Nuž, ďaleko prekvapivejšia než sme len mohli dúfať

Obsah:

• Je šoférovanie v Bosne a Hercegovine bezpečné?
• Diaľnice a cestné poplatky v Bosne a Hercegovine
• Dopravné značenie v Bosne a Hercegovine
• Rýchlostné limity v Bosne a Hercegovine
• Cesty v Bosne a Hercegovine
  • Toto sme odsledovali na kruhových objazdoch
• Správanie sa bosnianskych vodičov
• Zvieratá na cestách v Bosne a Hercegovine
• Policajti, doklady a alkohol v krvi, radary
  • Radary v Bosne a Hercegovine
  • Policajti v Bosne a Hercegovine
  • Vodičský preukaz a doklady v Bosne a Hercegovine
  • Alkohol v krvi za volantom v Bosne a Hercegovine
• Čo nás na cestách v Bosne a Hercegovine prekvapilo?
• Parkovanie v Bosne a Hercegovine
• Tankovanie a benzínové pumpy v Bosne a Hercegovine

Je šoférovanie v Bosne a Hercegovine bezpečné?

Do Bosny a Hercegoviny sme vstupovali s množstvom predsudkov. Najmä čo sa týkalo stavu ciest a morálky vodičov. Naše mierne obavy pramenili aj z toho, že Janka bola v tom čase v 7. mesiaci tehotenstva.

Avšak po vstupe do Bosny a Hercegoviny nenastala žiadna apokalypsa. Cesty, vodiči a aj vozidlá na ceste, všetko bolo v ďaleko lepšom stave ako sme očakávali. Z pohľadu šoféra to bola doposiaľ prekvapivo najpohodovejšia krajina Balkánu.

Diaľnice a cestné poplatky v Bosne a Hercegovine

Bosna a Hercegovina má spomedzi balkánskych krajín pravdepodobne najnižší počet kilometrov diaľnic. Väčšina z nich sa nachádzajú v okolí hlavného mesta, Sarajeva. Kvôli absencií diaľnic treba počítať s tým, že sa výlet môže predĺžiť práve kvôli jazdným dobám.

Nedostatok diaľnic však kompenzuje aspoň ich kvalita (teda aspoň podľa našich skúseností). Vozovka je vo veľmi dobrom stave, takže sa naozaj dá jazdiť maximálnou povolenou rýchlosťou (130 km/h) bez toho aby z pasažierov vytriaslo dušu.

Diaľničné úseky v Bosne a Hercegovine sú spoplatnené formou mýta. Na vstupnej mýtnici si treba prebrať lístok s odfotenou ŠPZ (EČK) a pri výjazde zaplatiť. Diaľničné poplatky sa dajú uhradiť v hotovosti ale aj kartou. Vďaka mýtnemu systému je na diaľniciach málo áut. Za vstup na diaľnicu platia aj motorky v rovnakej výške ako autá.

Dopravné značenie v Bosne a Hercegovine

Dopravné značenie považuje za jedno z tých lepších na Balkáne. Značiek bolo dostatok, vedeli sme sa podľa nich orientovať a nedochádzalo ku kolíznym situáciám. Samozrejme sa vyskytli aj podivné veci ako napr. značka STOP a daj prednosť na jednej tyčke, alebo situovanie značenia v divnej výške asi 1 cm od zeme, alebo nezmyselne usporiadanie značiek ako napr. 40-ka a kúsok za tým koniec 70-ky.

Čo nám trošku vadilo, bolo, že pred mnohými križovatkami boli značky umiestnené v nevhodnej vzdialenosti. Teda moc skoro alebo moc neskoro. Preto sa nám stalo, že sme prehliadli STOP-ku. Tiež nám vadili chýbajúce údaje o dĺžkach tunela, hlavne keď boli naozaj dlhé.

No a v neposlednom rade si asi úplne každý všimne, že tabule s názvami obcí vo viacerých jazykoch bývajú obliate červenou farbou (akože krvou), dostrieľané guľkami alebo posprejované. V závislosti od toho, v ktorej časti Bosny a Hercegoviny sa nachádzate, nevraživosť medzi jednotlivými etnikami stále pretrváva, napriek tomu, že infraštruktúra si prešla skutočnou obnovou.

Rýchlostné limity v Bosne a Hercegovine

Rýchlostné obmedzenia v Bosne a Hercegovine sú nasledovné:
• obec – 60 km/h
• medzimesto – 80 km/h
• diaľnica – 130 km/h, motorky môžu ísť na diaľnici maximálnou rýchlosťou len 100 km/h

Pravidelne sa za nami tvorila kolóna keď sme išli predpisovo. Keď sme zrýchlili, nepomohlo to. A keď sme im uhli, hneď nám ušli

Cesty v Bosne a Hercegovine

Cesty v Bosne a Hercegovine nie sú výborné, ale sú veľmi dobre zjazdné aj pre obyčajne osobné auto. Na balkánske pomery sú cesty v Bosne nad očakávanie, aj keď vždy sa nájdu miesta kde si človek musí zahryznúť do jazyka. Je však potrebné podotknúť fakt, že s narastajúcu nadmorskou výškou sa stav ciest zhoršuje.

Do značnej miery sú cesty obrazom jednotlivých národov, žijúcich v danej oblasti Bosny a Hercegoviny. Najlepší stav ciest sme jednoznačne zaznamenali v blízkosti chorvátskych hraníc a tie najhoršie v častiach kde prevažujú bosniacky Srbi.

Najväčším problémom pri tranzite v Bosne a Hercegovine je absencia diaľnic a fakt, že na kľukatých obecných cestách nie je veľa možností predbiehať. A tak sa s každou jednou brzdou cesta výrazne predlžuje. Navyše pri vyhýbaní sa na úzkych cestách, keď potrebuješ vyjsť na krajnicu, ťa prekvapí tradičný vysoký balkánsky obrubník alebo v lepšom prípade štrk a rozrušená krajnica.

Pozor si treba dávať na retardéry. Tie sú v Bosne a Hercegovine od výšky špagety po odjebem ti dekel. A tiež sa treba psychicky pripraviť na cúvanie v úzkych uličkách v kopcoch Sarajeva

Toto sme odsledovali na kruhových objazdoch

Dvojpruhové kruhové objazdy sú v Bosne a Hercegovine celkom štandard. Odsledovali sme, že vonkajší pruh používajú iba v prípade, ak chcú vyjsť na prvom výjazde. V prípade, keď chcú ísť druhým, tretím alebo štvrtým výjazdom, dávajú sa do vnútorného pruhu aby si zachovali ideálnu stopu. V prípade použitia druhého výjazdu prechádzajú cez kruhový objazd viac menej rovno. Takže ak chceš vyjsť na 2. výjazde a nepoužiješ vnútorný pruh, tak chaos na kruháči spôsobíš ty a nie oni.

Správanie sa bosnianskych vodičov

Od Bosniackych vodičov sme očakávali neohľaduplnosť a nedisciplinovanosť. Samozrejme aj taký sa nájdu, ale v konečnom dôsledku sme boli prekvapení, že to predsa len nebolo až také zlé. Alebo sme si už z našich predchádzajúcich výletov zvykli na všetky tie balkánske neduhy?

• Buď jazdia strašne rýchlo alebo strašne pomaly, nič medzi.
• Nie vždy sa obťažujú zastaviť na STOPke. A to isté čakajú aj od teba! Takže sme niekoľkokrát porušili STOP-ku, lebo sme videli, že vodič za nami je odhodlaní pokračovať a skončil by v našom kufri.
• Smerovky používajú sporadicky
• Vletia na “kruháč“ ako keby boli na hlavnej. Toto zatiaľ platilo v každej balkánskej krajine kde sme boli.
• Jazdia v ideálnej stope, teda prechádzajú do protismeru a neunúvajú sa veľmi uhnúť. Minimálne idú aspoň po čiare. Tiež typický balkánsky zvyk.
• Keď idú niečo len na rýchlo riešiť (napr. rýchly nákup v pekárni) odstavia auto tak ako prišli a nechajú ho tam.
• V prípade dvoch jazdných pruhov, majú zvykom odparkovať na ceste v pravom pruhu a ísť si riešiť súkromné záležitosti aj na dlhšie.
• Ale nečakane nám dali veľakrát aj prednosť (napr. pri odbáčaní doľava).

Zvieratá na cestách v Bosne a Hercegovine

Keďže sme prevažnú časť výletu po Bosne a Hercegovine strávili v mestách, s výskytom dobytka na cestách sme skúsenosti nemali. Ale verím tomu, že počas leta a najmä v horách by sme stopercentne stretli minimálne jednu čriedu. Avšak cestu nám často skrížil nejaký túlavý ale aj netúlavý pes. Radi vylihovali priamo na ceste. V Travniku sa dokonca za nami jeden rozbehol a bežal s našim autom niekoľko desiatok metrov.

Policajti, doklady a alkohol v krvi, radary

Radary v Bosne a Hercegovine

Čo nás v Bosne a Hercegovine naozaj prekvapilo, bolo množstvo stacionárnych radarov v obciach. Často boli situované najmä pri školách, kde takto kontrolovali zníženú povolenú rýchlosť (40 km/h). Najväčšie množstvo stacionárnych radarov sme si všimli v chorvátskej časti krajiny, kde boli doslova v každej dedine.

Policajti v Bosne a Hercegovine

Za celý čas čo sme strávili v Bosne sme videli viacero policajtov a dopravných hliadok, ale nemali sme osobnú skúsenosť. Viackrát sme videli ako policajti odstavovali a jedenkrát výslovne ako sliedili po ŠPZ (EČK). Ale našťastie pred nami išiel Nemec, ktorého si odstavili

V Bosne a Hercegovine je zvykom blikať protiidúcim autám, keď ste práve minuli policajnú hliadku.

Vodičský preukaz a doklady v Bosne a Hercegovine

Pri vstupe do Bosny a Hercegoviny treba vo väčšine prípadoch predložiť platné medzinárodné poistenie motorových vozidiel – tzv. zelenú kartu. Pre šoférovanie v Bosne a Hercegovine je potrebné mať medzinárodný vodičský preukaz podľa viedenského dohovoru o cestnej premávke. V našom prípade ho kontrolovali pri vstupe do krajiny.

Alkohol v krvi za volantom v Bosne a Hercegovine

Vo väčšine krajín Balkánu je povolené mať stopy alkoholu v krvi. V Bosne a Hercegovine je povolených maximálne 0,3 promile v dychu.

Čo nás na cestách v Bosne a Hercegovine prekvapilo?

• Bosniaci si nechávajú otvorene okienka a vetrajú aj keď nie sú pri aute. Na Slovensku sa niečo také považuje za nabádanie na krádež.
• Pri cestách sme videli niekoľko vrakovísk, bez oplotenia, bez ohrady.
• V obci Tihaljina si zo smerovej tabule urobili obecnú tabuľu, na ktorú lepia úmrtné parte.
• Každé tretie auto má “guľu”
• Vozový park nie je ani zďaleka taký starý ako sme očakávali. Aj keď sa tu nájdu staré albánske Mercedesy a taktiež staré VW Golf, nie sú tak strašne dogabané ako v iných balkánskych krajinách.

Parkovanie v Bosne a Hercegovine

V turistických mestách ako Sarajavo, Mostar, Travnik, Jajce, Banja Luka sa všade za parkovanie platí. Ak sa tu neubytuješ, plateniu za parkovné sa zrejme nevyhneš. Čo si tak pamätáme, tak cena bývala okolo 1€ za hodinu.
Pri zaujímavostiach mimo miest, sú väčšinou vybudované aspoň malé odstavné plochy na parkovanie. V drvivej väčšine neplatené, ale boli sme mimo hlavnej sezóny. Platili sme iba pred Tunelom Spásy. Parkovacie miesta bývajú vo väčšine vyznačené čiarami ale môže sa stať, že niekde čiary nie sú. V takom prípade sa treba pozrieť, či nie sú na asfalte olejové fľaky. Tak spoznáš kde stávajú miestny

Pri parkovaní nie sú Bosniaci až takí ohľaduplní. Zvyknú niekoho vyblokovať svojím zaparkovaným autom. Potom sa ty aj celé sídlisko zobudíte na trúbenie vodiča, ktorý potrebuje odísť.

Tankovanie a benzínové pumpy v Bosne a Hercegovine

Na benzínových pumpách často chýba informačná tabuľa s cenami pohonných hmôt. Inak sa tu bežne tankuje asi o 30 centov na liter lacnejšie ako na Slovensku.

The post Ako sa šoféruje v Bosne a Hercegovine? Cesty, predsudky a prekvapenia! appeared first on TripLovers.

Šoférovanie v Macedónsku dokáže rozhnevať, ale aj vyčariť úsmev na tvári. O tom ako sa jazdí v tejto balkánskej krajine, ale aj o cestách v Macedónsku, doprave, policajtoch a ďalších užitočných informáciách sa dočítaš v tomto článku

Obsah:

• Aké je šoférovanie v Macedónsku?
• Diaľnice a cestné poplatky
  • Ceny mýtnych poplatkov v Macedónsku
  • Stav macedónskych diaľnic
• Dopravné značenie v Macedónsku
• Cesty v Macedónsku
• Rýchlostné limity v Macedónsku
• Správanie sa macedónskych vodičov
• Dopravný policajti v Macedónsku
• Vodičský preukaz a poistenie auta v Macedónsku
• Alkohol v krvi za volantom v Macedónsku
• Zvieratá na macedónskych cestách
• Parkovanie v Macedónsku
• Tankovanie v Macedónsku

Aké je šoférovanie v Macedónsku?

Šoférovanie v Macedónsku je miestami v pohode a niekedy sa to zvrhne na adrenalínový zážitok. Všeobecne pri šoférovaní na Balkáne treba byť neustále maximálne v strehu, lebo po cestách často pobehujú zvieratá a jazdenie domácich vie byť niekedy nevyspytateľné. Výslovne nič nebezpečné sa nám nestalo, okrem toho, že sem-tam niekto vletel do ‘kruháča’, alebo si to šinul v ideálnej stope v zákrute.

Šoférovaniu v noci sme sa snažili vyhnúť, najmä kvôli zvieratám, výtlkom a predmetom na cestách. Všetko sú to naše osobné skúsenosti, a môžeme len veriť, že sa to bude v dohľadnej dobe iba zlepšovať. No najlepšie ti všetky tvoje otázky zodpovieme postupne v článku

Diaľnice a cestné poplatky

Ceny mýtnych poplatkov v Macedónsku

Pre mnoho vozidiel slúži Macedónsko len ako tranzitná krajina. Diaľnica v Macedónsku je budovaná najmä v smere sever-juh a funguje na nej mýtny systém… ale v skutočnosti funguje trochu inakšie ako poznáte napríklad z Chorvátska.

Na diaľnici nie je vstupná a výstupná mýtnica, ale len vstupná mýtnica kde sa platí na nadchádzajúci úsek. Tieto diaľničné mýtnice sú priamo na diaľnici a vyskytujú sa každú chvíľu. Platí sa len na krátke úseky, teda každých pár km musíš zastavovať kvôli plateniu.

Diaľnice v Macedónsku si celkovo prázdne, asi preto, že sú dosť drahé. V závislosti od dĺžky úseku sa platí mýto od 30-80 MKD. My sme jeden úsek diaľnice potrebovali využiť iba na 4 km, ale platili sme za to 60 MKD (1€), čo nám prišlo trochu veľa. Motorky platia na macedónskych diaľniciach rovnako vysoké mýto ako osobné autá.

Poplatky za diaľničné mýto v Macedónsku sa vyberajú len v hotovosti. Na platbu sa dá použiť macedónsky denár ale aj euro. Pri platbe eurom sa však platí vyššia suma (príklad – 1 úsek = 1€ alebo 40 MKD (65 centov)). Kartou sa platiť nedá, lebo by prerobili na poplatkoch.

Stav macedónskych diaľnic

• Niektoré úseky diaľnic sú trošku vlnité a nedá sa na nich ísť konštantne rýchlosťou 120 km/h (na niektorých sa dá ísť max 80 km/h).
• Sem-tam sa vyskytujú diery, aj keď malé.
• Po daždi sú na diaľnici úseky s jazierkami alebo voda stojí pri krajnici.
• Krajnice vyzerajú akoby priamo z okna vyhadzovali odpadky.
• Na diaľnici nie je odstavný pruh. Aj priraďovací pruh je taký vtipný, len aby sa nepovedalo.
• Diaľnice v Macedónsku sú veľmi hlučné, za čo pravdepodobne môže asfaltová zmes.
• Na diaľniciach chýbajú akékoľvek zábrany voči zvery.
• Je bežné, že v Macedónsku aj Albánsku uvidíte na cestách prázdne panciere od korytnačiek. Nám prešprintovala korytnačka priamo na diaľnici cez cestu.
• Na mýtniciach, ale niekedy len tak pri krajnici stoja predavači s ovocím a zeleninou.

Dopravné značenie v Macedónsku

Asi každému je hneď jasné, že pri realizovaní dopravného značenia sa na Balkáne veľa IQ nepoužívalo. Sem tam chýbajú dôležité tabule, ako napr. koniec dvojpruhu za zákrutou na ceste kde je 90-ka. Mnohé dopravné značky sú počmárané alebo vyblednuté, ale aspoň je ich viac ako v Albánsku.

Ani horizontálne značenie v mnohých prípadoch nie je dobre vidieť. Ale na každej rovinke vždy veľmi dobre vidieť plnú čiaru, obzvlášť keď tam naozaj nie je potrebná! Neviditeľné sú aj retardéry, na ktoré neupozorňuje žiadna dopravná značka.

Cesty v Macedónsku

Na macedónskych cestách platí pravidlo: “Čím ďalej od hlavnej tým horší stav ciest!“ Navigácia ťa niekedy pošle kratšou cestou. Tu treba zvážiť či sa radšej nevybrať tou spevnenou cestou a urobiť si radšej obchádzku. Lokálky bývajú niekedy doslova rozjebané! Nájdu sa tu však aj lepšie úseky, kde sa dá jazdiť rýchlejšie.

Zo stavu ciest aj zo značenia je cítiť, že tieto objekty sú už opotrebované a už niečo odslúžili. Chýba im údržba a renovácia. Tlmiče si tiež užijú svoje, obzvlášť keď je napršané a nevidno hĺbku diery. V serpentínach býva často vymytý štrk a v horských oblastiach aj kamene a balvany na ceste. Niekedy sa nám naskytli situácie, že sme museli vyjsť kolesom na krajnicu aby sme sa nezrazili.

Zvláštnosťou je, že Macedónci majú na viacerých vrcholoch vystavané obrovské kríže, ku ktorým vedú veľmi dobré prístupné a väčšinou nové cesty. Autom alebo s karavanom sa tak viete dostať ku pekným výhľadom uprostred kopcov a mimo civilizácie. Takýmito miestami sú napr. Vodno alebo Vršnik.

Ak je v Macedónsku niečo pozitívne na týchto cestách, tak to, že pri nich nie je toľko bilboardov

Rýchlostné limity v Macedónsku

Rýchlostné obmedzenia v Macedónsku sú nasledovné:

• obec – 50 km/h
• medzimesto – 80 km/h
• diaľnica – 120 km/h

Správanie sa macedónskych vodičov

Rovnako ako pri iných balkánskych národoch platí, aj Macedónci sú nedisciplinovaní a bezohľadní vodiči. Mnohé neduhy macedónskych vodičov sú tolerovateľné, ako napr. bezdôvodné vytrubovanie. Avšak niektoré zlozvyky vedia byť obzvlášť nebezpečné:

• šoférujú systémom: Já, já, já!
• režú si to v ideálnej stope aj v slepých zákrutách
• obiehajú v zákrutách
• smerovky používajú minimálne
• nejazdia síce rýchlo ale neberú ohľad na iných
• vletia na kruháč akoby boli na hlavnej a s ostatnými hrajú hru: Kto je prvý z kola von
• nepustia ťa von z kruháča, ale radšej ti skrížia cestu tak, že do teba nabúrajú ešte dve autá za tebou
• sú schopní zastaviť na krajnici (aj diaľnice) a ísť sa vyšťať!
• cyklisti jazdia na kruhových objazdoch zásadne v protismere
• jazdia na autách, ktoré pamätajú ešte Juhoslávia a tak im nevadí oplieskať plechy aj ostatným autám
• a určite veľa ďalšieho…

Dopravný policajti v Macedónsku

Policajti v Macedónsku naozaj často stoja pri cestách, merajú a kontrolujú cestnú premávku. Za týždeň sme streli 3 hliadky.

Vodičský preukaz a poistenie auta v Macedónsku

Pri vstupe do Macedónska treba predložiť platné medzinárodné poistenie motorových vozidiel – tzv. zelenú kartu. V našom prípade kontrolovali aj medzinárodný vodičský preukaz. Pre šoférovanie v Macedónsku je potrebné mať medzinárodný vodičský preukaz podľa viedenského dohovoru o cestnej premávke.

Alkohol v krvi za volantom v Macedónsku

Vo väčšine krajín Balkánu je povolené mať nejaké tie stopy alkoholu v krvi. V Macedónsku je povolených 0,5 promile v dychu.

Zvieratá na macedónskych cestách

Tak ako v iných krajinách Balkánu, aj v Macedónsku sa môžeš stretnúť so zvieratami na ceste. Z našej skúsenosti sme však nemali dojem, žeby to bolo také časté ako napr. v susednom Albánsku, kde chodil po cestách celý zverimex

Avšak hneď v prvý deň nám popred auto na diaľnici prešprintovala korytnačka a zajac, takže treba byť neustále v strehu.

Parkovanie v Macedónsku

V rámci veľkých miest bolo našim cieľom vždy nájsť čo najjednoduchšie parkovanie v centre (kľudne platené) a nemotať sa ulicami veľkomiest kde je hustá premávka alebo úzke uličky. Ideálne dnu aj von z mesta po nejakej radiále. Ubytovanie sme tiež vždy hľadali s parkingom aby sme si to uľahčili a až tak sa nebáli o nové auto.

Inak je vo väčšine macedónskych miest parkovanie v centre platené, aj v prípade pozdĺžneho státia pri ceste. Väčšinou je to do pár euro na deň (napr. Tetovo 5€/deň (300 MKD)). V Macedónsku sa tiež stretneš s navigovačmi, ktorí ťa naviguj na parkovisku a v skutočnosti viac zavadzajú ako pomáhajú. Národným športom je tiež parkovať tak, že zablokuješ minimálne dve slušne zaparkované autá.

Tankovanie v Macedónsku

Mali sme dojem, že benzínových púmp je v Macedónsku málo, ale keď sme už nejakú našli tak tam bolo väčšinou okolo 10 stojanov. Niektoré pumpy, najmä na vedľajších cestách, predávajú iba pohonné hmoty a nanuky a občerstvenie nie. Na pumpa väčšinou pracujú zamestnanci, ktorí natankujú za teba. Stačí im povedať koľko. A samozrejme toalety na benzínkach bývajú v hroznom stave

The post Ako sa šoféruje v Macedónsku? appeared first on TripLovers.

Šoférovať v Albánsku je tak trochu adrenalínový zážitok, pri ktorom si človek uvedomí, že jeho slovná zásoba nadávok je strašne úzka Porušenie akéhokoľvek dopravného pravidla, ktoré ťa napadne je v Albánsku úplne bežná vec. Hlavne to treba predýchať a byť neustále v strehu V tomto článku sa nebudeme venovať len šoférovaniu ale aj stavu a kvalite ciest v Albánsku, dopravnému značeniu a množstvu iného

Obsah:

• Je šoférovanie v Albánsku bezpečné?
• Diaľnice a cestné poplatky v Albánsku
• Dopravné značenie v Albánsku
• Rýchlostné limity v Albánsku
• Cesty v Albánsku
  • Najhoršie cesty v južnom Albánsku
  • Autá, ktoré pamätajú Juhosláviu
• Správanie sa albánskych vodičov
• Zvieratá na albánskych cestách
• Policajti, doklady a alkohol v krvi
• Cyklisti a cyklochodníky
• Parkovanie v Albánsku
• Tankovanie a benzínové pumpy

Je šoférovanie v Albánsku bezpečné?

Na túto otázku ťažko odpovedať, lebo každý chápe pod pojmom bezpečné niečo inšie. My sme do Albánska cestovali s úplne novým autom. Takže pre nás “nebezpečné“ znamenalo už doniesť si domov obité a poškriabané auto. Cestovať s novým autom do Albánska je inak hlúposť, ale kvôli pandémii sme veľa možností kam vyraziť na roadtrip ani nemali.

Šoférovanie v Albánsku je škola aj pre skúseného vodiča. Treba byť maximálne v strehu a to neustále, lebo po cestách často pobehovali zvieratá a jazdenie domácich vie byť nevyspytateľné. Výslovne nič nebezpečné sa nám nestalo, okrem toho, že sem-tam niekto vletel do ‘kruháča’, alebo si to šinul v ideálnej stope v zákrute. Pre vodiča je šoférovanie v Albánsku, ale aj na Balkáne všeobecne, veľmi vyčerpávajúce. Šoférovaniu v noci sme sa úplne vyhli, najmä kvôli zvieratám, výtlkom a predmetom na cestách.

Na záver roadtripu sme si z Albánska doniesli jeden plytký škrabanec od konárov pri ceste a defekt, ktorý sme si vyrobili sami, keď sme liezli tam kam sme nemali. No lepšie ti objasníme všetky súvislosti keď si prečítaš celý článok

Diaľnice a cestné poplatky v Albánsku

V Albánsku je extrémne málo kilometrov diaľnic, čo z tejto krajiny robí neatraktívnu dovolenkovú destináciu pre rodiny s deťmi, ktoré uprednostňujú rýchlosť presunu pred samotnou destináciou. Tých pár úsekov diaľnic v okolí hlavného mesta, ktoré sú v Albánsku vybudované sú v dobrej kvalite. Dá sa ísť po nich naozaj rýchlo bez toho aby to bolo cítiť alebo počuť.

Poplatky za diaľnice sa vyberajú iba na diaľnici A1, ktorá vedie z Tirany k hraniciam s Kosovom. Úsek má 128 km a poplatok sa vyberá formou mýta vo výške 5€. Dá sa platiť v hotovosti aj kartou. Ostatné diaľnice v Albánsku sú zatiaľ bezplatné (2021), ale je ich tak málo, že by si človek radšej priplatil a viezol sa rýchlejšie

Na albánskych diaľniciach sa môžeš stretnúť s cyklistami aj predavačmi ovocia a zeleniny. Spoznáš ich tak že majú slnečník

Dopravné značenie v Albánsku

Albánsko by sa dalo nazvať krajinou slepých zákrut (kde si to domáci radi režú v ideálnej stope) a neprehľadných križovatiek. Križovatky sú často neznačené, zarastené trávou a všeobecne je po krajine osadených strašne málo dopravných značiek. Aj vodorovné dopravné značenie je veľmi biedne. Miestami zošúchané a niekde až úplne chýbajúce.

Dopravná značka STOP býva osobitne vytočená do strany, takže nevieš koho sa týka. Stretli sme sa aj so semaformi, ktoré mali len červenú a zelenú farbu. A ak je na albánskych cestách niečo pozitívne, tak to, že pri nich nestojí toľko billboardov

Rýchlostné limity v Albánsku

Rýchlostné obmedzenia v Albánsku sú nasledovné:

• obec – 40 km/h
• medzimesto – 90 km/h
• diaľnica – 110 km/h

Tie nižšie rýchlosti asi preto, že tu majú prirodzené spomaľovače – diery v ceste Napriek tomu Albánci jazdia v obci väčšinou 60 km/h a ak sa dá, tak na medzimestských cestách 100 km/h.

Cesty v Albánsku

Pre zanedbateľné množstvo diaľnic sme na našom road tripe Albánskom strávili vyše 95% času na starých cestách. Albánske cesty by sa dali pomenovať ako:

• kľukaté – tempomat je tu úplná zbytočnosť, najmä na pobreží
• pomalé – prejsť 140 km nám trvalo celý deň
• zdĺhavé a vyčerpávajúce – vodič musí byť neustále v strehu
• úzke – s úzkymi cestami, akoby len pre jedno auto, sme sa stretli najmä v odľahlejších oblastiach a keď išlo niečo oproti museli obaja spomaliť a vyjsť na krajnicu (ak to dovolili obrubníky)
• krásne – čo sa týka výhľadov na svoje si prídu najmä motorkári
• miestami deravé – často sa nám stávalo, že cesta bola v pohode a zrazu prišlo úplne deravých 10 metrov a bolo nutné okamžite dupnúť na brzdu.

Highlightom bolo keď sme odbočili na cestu ku kláštoru v Kakome, kde sa tesne pred našim prejazdom asi niekto “učil pracovať s frézou.“ Akoby si povedali: „Chalani, na tú cestu nikto nechodí, choďte sa tam naučiť ako sa robí s frézou.“

Najhoršie cesty v južnom Albánsku

Ak chceš v Albánsku spraviť okruh, zlým a úzkym cestám sa veľmi nevyhneš. My sme sa potrebovali pretraverzovať z Përmetu do Korçë a práve tu sme zažili tú najhoršiu cestu. Medzi obcami Çarçovë – Liskovik sme šli severnou cestou (tankodromom) ako nás poslala navigácia, ale to bola obrovská chyba. Lebo existuje aj o niekoľko kilometrov dlhšia južnejšia trasa, ktorá vedie okolo gréckych hraníc. Drvivú časť tejto cesty sme šli na 1-ke až 2-ke.

Od Liskoviku po Ersekë je tá cesta na striedačku dobrá až veľmi zlá (viac zlá ako dobrá). A po celej dĺžke sa nenachádzajú žiadne reštaurácie ani pumpy, takže treba mať natankované!

V južnom Albánsku sme sa s našim ‘nízkopodvozkovým’ autom nedostali na dve celkom cool miesta:

• k vodopádu Sotria – kam sme šli veľmi odhodlane ale po 4 kilometroch necesty nás zastavilo brodenie,
• do kaňonu Osume – kam sme sa ani neodhodlali, lebo sme vedeli žeby sme nakoniec potrebovali pomoc, odťah alebo by sme si minimálne zničili úplne nové auto.

Autá, ktoré pamätajú Juhosláviu

Albánsko je známe svojou záľubou k vozidlu značky Mercedes Benz. Jeho hlavnou výhodou bola vraj pevnosť podvozku, ktorý odolával aj albánskym cestám. Ešte dnes a asi ešte dlho budeš v Albánsku stretávať staré mercedesy na ktorých sa vozia celé generácie. Okrem starých mercedesov náš prekvapil celkom obnovený vozový park. To však neznamená, že na albánskych cestách nestretneš oslíka s vozom

Farebné autá v Albánsku takmer vôbec nemajú. Prevažuje čierna, biela a strieborná farba, takže s našim modrým sme tu svietili

Správanie sa albánskych vodičov

Porušenie akéhokoľvek dopravného pravidlá, ktoré ťa napadne je v Albánsku úplne bežná vec. Sú však veci, ktoré sú tolerovateľné a naopak veci, ktoré sú nebezpečné. Medzi tie tolerovateľné patrí, že trúbia aj keď tak nepomôžu situácii, že obiehajú cez retardér (tzv. ‘na Rumuna’) a že svoju jazdu zásadne neprispôsobujú stavu vozovky.

To, že albánsky vodiči sú nedisciplinovaní a bezohľadní asi nikoho neprekvapí. Ale očividne to zachádza tak ďaleko, že pri ceste je strašne veľa pomníčkov. Najväčšie neduhy albánskych vodičov sú:

• jazdenie v ideálnej stope aj v slepých zákrutách
• obiehanie v zákrute, veď pred sebou žiadne auto nevidí
• nepoužívanie smeroviek
• vytláčanie iných áut bez signálu
• otáčanie sa do protismeru na hlavnej – nazvali sme to U-turn ‘na Albánca’ a tento názov dodnes používame
• nepochopenie myšlienky kruhového objazdu, alebo akoby hrali hru, kto sa dostane z ‘kruháču’ prvý von (vletia naň akoby boli na hlavnej, a potom z vnútorného pruhu kolmo križujú cestu aby vyšli von)
• považujú sa za tých čo majú vždy prednosť
• a určite by sa dalo pokračovať…

Napriek tomu sa vedia zachovať aj pekne a keď niečo zavadzia v ceste (balvan, prevrátené auto,…) tak sa postavia sa do role dopravného policajta a pomáhajú usmerňovať dopravu

Zvieratá na albánskych cestách

V Albánsku ťa čaká na cestách celý zverimex Vážne! Od korytnačiek cez oslíky, kone po túlavé psy, ale aj celé stáda oviec, či kôz kvôli ktorým musí zastaviť celá premávka sú každodennou súčasťou cestovania po albánskom vidieku. Kone a mulice s vozmi na ceste sú tiež samozrejmosťou. Vtedy si človek uvedomí, že tie staré mercedesy vlastne nie sú pre túto krajinu také zaostalé

V Albánsku je bežné vidieť na cestách prázdne panciere od mŕtvych korytnačiek, ktorým vodiči nestihli uhnúť

Policajti, doklady a alkohol v krvi

Všeobecne sme mali pocit, že dopravných policajtov v Albánsku je akosi primálo (nieže by nám chýbali). Navyše domáci po sebe blikajú keď ich vidia, takže vám dávajú jasný signál že treba spomaliť.

My sme sa dostali do kontaktu s políciou iba raz a to keď nás navigácia poslala do protismeru. Hneď sme to odstavili a v angličtine vysvetlili našu situáciu postaršiemu policajtovi, ktorý už na prvý pohľad vyzeral, že sa nechce hádať. Ten však po anglicky nevedel ani zaťať a tak nám ukázal, že nám zastaví dopravu, aby sme sa mohli bezpečne otočiť. Ďakujeme

Okrem toho nás dôsledne skontrolovali colní policajti na macedónsko-albánskych hraniciach. Pýtali sa čo máme v tej 20 litrovej bandaske. Mysleli si, že prevážame destiláty, tak si chceli aspoň privoňať Bola tam len voda na sprchovanie. Inak boli hraničné priechody medzi Albánskom a Macedónskom odbavené hneď, bez žiadnych čakaní, na severe aj na juhu Ohridského jazera.

Pri vstupe do krajiny treba predložiť platné medzinárodné poistenie motorových vozidiel – tzv. zelenú kartu. Medzinárodný vodičský preukaz si od nás nepýtali, ale určite ho treba mať v prípade akejkoľvek kolízie.

Vo väčšine krajín Balkánu je povolené mať nejaké tie stopy alkoholu v krvi, Albánsko je však výnimkou! Šoférovanie pod vplyvom alkoholu je v Albánsku zakázané.

Cyklisti a cyklochodníky

Z našich skúseností sme nadobudli dojem, že Albánci majú cyklistiku radi. Ale aj tu jazdia tak akoby sa ich pravidlá cestnej premávky vôbec netýkali. Preto sa nenechaj prekvapiť cyklistom na kruháči v protismere, či ako schádza z križovatky na chodník aby mohol prejsť na zelenú pre chodcov a opäť vyliezť na cestu. Ale to robia aj cyklisti na Slovensku (česť výnimkám).

Čo nás prekvapilo sú cyklochodníky, aj keď netušíme aká dlhá je ich sieť. Veľmi peknú cyklocestu sme videli v Tirane, kam už bohužiaľ došiel aj trend s elektrokolobežkami Cyklochodník vedú aj popri mori vo Vlorë, kde má jeho využívanie naozaj potenciál

Parkovanie v Albánsku

V rámci albánskych veľkých miest bolo našim cieľom vždy nájsť čo najjednoduchšie parkovanie v centre (kľudne platené) a nemotať sa ulicami veľkomiest kde je hustá premávka alebo úzke uličky. Ideálne dnu aj von z mesta po nejakej radiále. Rovnako sme vždy hľadali ubytovanie s parkingom, aby sme si to uľahčili a až tak sme sa nemuseli báť o auto.

Vo veľkých mestách bol problém nájsť bezplatné parkovanie, lebo všetci majú autá, ich hlavný majetok, ktorým sa môžu ukázať. Ak sme sa zmierili s tým, že budeme za parkovanie platiť, tak to problém nebol. Vo väčšine miest je parkovanie v centre platené aj pri pozdĺžnom státí pri ceste.

Mimo veľkých miest sú pri rôznych zaujímavostiach a pamiatkach vybudované aspoň malé parkoviská. Nie vždy asfaltové, ale zato rovné a prístupné.

Veľmi rýchlo po príchode do Albánska sme zistili, že albánskym národným športom je blokovanie zaparkovaných áut. A to aj na parkovisku, ale hlavne pri pozdĺžnom parkovaní pri hlavnej ceste, kde si Albánci majú vo zvyku odstaviť auto v jazdnom pruhu a ísť si riešiť osobné záležitosti.

Len pre predstavu, parkovné v centre Tirany nás vyšlo 150 LEK (1,20 €) na hodinu čo bolo naše najdrahšie parkovné v krajine.

Tankovanie a benzínové pumpy

Fenoménom Albánska je množstvo a rozloženie benzínových púmp k pomeru veľkosti krajiny. Natankovať si môžeš pomaly v každej druhej dedine, kde sú na jednu prípojku s pohonnými hmotami pripojené 3, 4 aj 5 benzínových púmp naraz. Maximum sme videli 8 benzíniek na jednom mieste (big biznis bro) A potom sú oblasti kde nie sú absolútne žiadne benzínové pumpy, ako napríklad na albánsko-gréckych hraniciach a na juhu krajiny.

Na pumpách často stojí obsluha, ktorá ti natankuje ale musíš im povedať za koľko. Treba sa však dopredu opýtať či sa dá platiť kartou! Nie je to samozrejmosť. Čo nás zarazilo je, že benzín nebol na balkánske pomery lacnejší, ale jeho cena bola približne taká ako na Slovensku. WC býva často v hroznom stave.

Rovnako ako benzínky na každom rohu, sú aj ručne autoumyvárne. Umývanie auta v Albánsku funguje tak, že auto ti dajú do parády miestni ‘umývači’, ktorí ho opláchnu vodou, nastriekajú naň saponát, handrou sa pretrie a na záver sa všetká špina ‘owapkuje’. Napenená voda samozrejme odteká trativodom kamsi do prírody. Bežné samoobslužné autoumyvárne si v Albánsku veľmi nepamätám. Cena takéhoto umytia auta je okolo 400 LEK (3,20 €), ale umyli ho naozaj starostlivo

Šoférovať v Albánsku je náročné, no je to súčasť autentickosti tejto krajiny Cesty, s ktorými sa tu stretneš sú od katastrofálnych po veľmi dobré, no cítiť, že táto krajina vie, že ak nebude investovať do rozvoja infraštruktúry, tak príde o svoj turistický potenciál. A tak sa k tomu aj stavia. Ale zatiaľ je len na začiatku veľmi dlhej cesty

The post Ako sa šoféruje na Balkáne – Albánsko appeared first on TripLovers.