Yangon je čerešničkou na torte pre všetkých dobrodruhov a ľudí, ktorí cestujú za poznaním. O tom aké úžasné momenty sa tu dajú zažiť a prečo je srdcovkou nejedného cestovateľa sa dočítaš v nasledujúcom článku

Obsah

• Niečo z histórie mesta
• Ďalší omyl
• Úžasné miesta, ktoré Yangon ponúka
• Lahôdka na záver – vlakom okolo Yangonu

Po skorom rannom príchode precitáme do ruchu veľkomesta. V autobuse verejnej dopravy je taká tlačenka, akú poznajú hádam len používatelia trolejbusu 201 z vlakovej stanice. V autobuse sa vezú aj malé mníšky v ružových habitoch. Sú také malé, že vypĺňajú iba medzery medzi ostatnými pasažiermi a keď vystúpia, neuvoľní sa takmer žiadne nové miesto

Verejná doprava je takmer bez prestávky naplno vyťažená. Fakt, že sa vozíme za 200-300 kyatov (12-18 centov) nám vytvára úsmev na tvárach. Naša smola len, že nemáme drobné lebo v autobusoch sú namontované len boxy, ktoré nevydávajú.

Niečo z histórie mesta 

Yangon vznikol z osady Dagon stojacej pri pozlátenej pagode. V 18. storočí dostalo mesto názov Rangún, čo v barmčine znamená “koniec vojny”. Dlho s týmto názvom nevydržal a v roku 1989 bolo mesto opäť premenované na Yangon. Je to najväčšie, najobývanejšie a aj najdôležitejšie komerčné centrum celého Mjanmarska. Do novembra 2005 bolo aj jeho hlavným mestom. Následne začalo sťahovanie vlády do vnútrozemského mesta (duchov), Naypyitaw. Dôvodom bola zraniteľnosť Yangonu od Andamanského mora, ktoré leží len 40 kilometrov južne od mesta.

Ďalší omyl 

V Yangone sme očakávali oslavy príchodu Nového roku. Čakali sme veľký vodný festival, a že si užijeme oblievačku v ázijskom prevedení. Niekde ale nastala chyba v matrixe, lebo žiadna voda nebola. Neskôr sme sa dozvedeli, že tento vodný festival sa uskutočňuje na oslavách barmského nového roku a nie pri oslavách toho nášho, podľa gregoriánskeho kalendára. Hups, chybička sa vloudila. Pre nás skončila oslava Nového roku veľkým fiaskom. Aj keď majú Mjanmarčania v tento deň v práci voľno, žiadne oslavy sa nekonajú. O polnoci sa na námestí odpočítalo posledných 10 sekúnd a zapálili sa asi dve prskavky. Jediné čo bolo na tomto večeri iné, boli malé detičky v pyžamkách pobehujúce po ulici

Úžasné miesta, ktoré Yangon ponúka  

V meste sme si bez problémov našli zábavu na 3 dni. Povinnou zastávkou je Shwedagon pagoda. My sme najprv zvažovali či ju vôbec navštívime a či to nie je opäť pasca na turistov ako Royal palace v Bangkoku. Nie, nie je. Je to najduchovnejšie miesto aké sme v Mjanmaraku navštívili. Vstupné je tu 10 000 kyatov (6,20€) a platia ho cudzinci.

Prišli sme tesne pred západom slnka, takže pozlátená pagoda mala ešte krajšie farby ako cez deň. Obišli sme si ju v opačnom smere ako by sme mali, to že sa má vždy obchádzať v smere hodinových ručičiek sme sa dozvedeli až neskôr.

Hneď po zotmení pribudli ľudia a budhisti začali so skupinovým modlením. Všade na vôkol bolo cítiť príjemné vône pálených sviečok a vonných tyčiniek. Mali sme možnosť sledovať viacero dôležitých rituálov budhistického učenia. Pokladanie darov, najčastejšie kvetín a pálenie sviečok ale aj oblievanie “toho svojho” zvieratka, pričom si veriaci niečo želajú.

Pre barmských budhistov je dôležité, v aký deň v týždni sa narodili. Pagoda je v tvare osemuholníka, pričom v každom rohu je iné zviera, ktoré symbolizuje konkrétny deň, v ktorom sa veriaci narodil. Streda sa rozdeľuje na dve časti, čas predpoludním a popoludní.

Hneď vedľa Shwedagon pagody sa nachádza People’s Park. Vstupné 300 kyatov (18 centov) je veľmi symbolické na to čo park ponúka. Je veľmi pekne upravený a nachádza sa tu viacero zaujímavostí ako sú labyrinty, závesný most, veterány lietadiel či obrovské ovocie. Je odtiaľto pekný výhľad aj na Shwedagon pagodu.

Po prechode do vzdialenejšej časti People’s Parku sme sa dostali do akéhosi lunaparku. Začínajú sa mi vynárať spomienky z hodiny zemepisu zo základnej školy, kedy nám pani učiteľka spomínala, že v Mjanmarsku vládol panovník, ktorý veľmi miloval svoj ľud. Preto im dal postaviť lunapark, kam mali všetci Mjanmarčania vstupné zadarmo. Jediný háčik bol v tom, že jeho ľud trápil hlad a úplná chudoba, z ktorej ich lunapark nevytrhol. Teraz sú už atrakcie spoplatnené.

Pekný park sa nachádza aj pri Kandawgyi jazere. Po celej dĺžke jazera vedie drevené mólo, na ktorom sa dajú pozorovať miestny rybári. Na jazere sa nachádza aj reštaurácia Karaweik v tvare mýtického vtáka.

Paya Chaukhtatgyi je miestom kde nájdete 66 metrov dlhého ležiaceho Budhu. Zaujímavosťou je, že Budhova tvár nebola pri pôvodnej výstavbe proporčne úplne zvládnutá a Budha mal agresívny pohľad. Po dlhej dobe došlo k rekonštrukcii a Budhova tvár nabrala dnešnú, omnoho priateľskejšiu, podobu.

Za návštevu určite stojí okolie Sule pagody, ktorá tvorí kruhový objazd. V jeho blízkosti sa nachádza aj Yangon City Hall s typickou barmskou architektúrou a pamätník nezávislosti s parkom. Práve pri ňom nás zaskočili dva neuveriteľné javy. Prvým boli malí, žobrajúci mnísi, ktorí chodili od turistu k turistovi a pýtali si peniaze. Druhým bol asi troj až štvorročný chlapec, ktorý tiež behal od turistu k turistovi a snažil sa im predať pohľadnice. Najzarážajúcejšie pritom bolo, že jeho mama sedela v tieni pamätníka nezávislosti, opretá so založenými rukami a chlapcovi ukazovala za kým má ísť.

V prípade záujmu nakupovania suvenírov alebo oblečenia, je dobrým miestom Bogyoke Aung San Market. Veľa turistov tu nakupuje pánske sukne longyi, ktoré sa síce v Yangone až tak vo veľkom nenosia, no v iných častiach Mjanmarska ich možno vidieť na dennej báze.

Ženské tradičné mjanmarské oblečenie sa šije na mieru a musíte si tak naň počkať aspoň jeden deň. Na hornom poschodí marketu sa nachádzajú krajčírske dielne, ktorými sa dá len tak prejsť aj keď nemáte v pláne zadávať objednávku.

Nikde v Mjanmarsku sme nevideli iný chrám ako budhistický. Až v Yangone sa nám ukazujú prvé kresťanské kostoly, odporúčam ten najväčší v celej krajine Saint Mary’s Cathedral. V meste žije aj veľa moslimov takže núdza nie je ani o mešity. Nachádza sa tu aj jediná synagóga v celej krajine, ale tá je už na úpadku.

Zaujímavá bola návšteva Little Indie, aj keď tá je v Yangone tak trochu všade. Navštívili sme hinduistický chrám Sri Kaali Amman Temple, kde pred vchodom sedelo na vedení niekoľko stoviek holubov. Tie čakali na kukuricu, ktorú im hádzali hinduisti po tom ako vyšli z chrámu. Ak máte niekto poňatia o čo v tomto rituáli ide, budem rád ak mi to napíšete do komentárov

Lahôdka na záver 

Posledný deň sme sa rozhodli uskutočniť okružnú jazdu povestným mjanmarským vlakom po Yangone. Trasa má iba 46 kilometrov ale jej prejdenie trvá zhruba 3 hodiny. Jazda stojí 200 kyatov (12 centov), takže tento výlet je naozaj úplne zadarmo V prvom rade, tento výlet neodporúčam ak ste práve prišli do Mjanmarska a chystáte sa tu stráviť váš prvý deň. Jazda týmto vlakom ukazuje reálnu stránku krajiny.

Povestnosť mjanmarských vlakov tkvie v ich neustálom natriasaní a hompálaní, na ktorom sa sem tam zasmejú aj domáci Mjanmarčania V priebehu cesty máte možnosť pozorovať chudobný život popri koľajách. Nespočetné množstvo malých smetísk a aj to, ako sa v nich deti hrajú. Vlak zastavuje celkom často v malých staniciach kde sú aj trhy. Vtedy sa vagóny naplnia veľmi kvalitným smradom a húfmi múch, ktoré sadajú hádam na všetko a na všetkých.

VIDEO z yangonského vlaku

Yangon bol úžasným zakončením nášho mjanmarského dobrodružstva. Je to najúžasnejšia krajina akú sme počas našich ciest juhovýchodnou Áziou navštívili a jediné čo si prajem je, aby bola taká istá aj keď sa sem ešte niekedy vrátime

Celá FOTOGALÉRIA z Yangonu

The post V Yangone si užijete veľa zábavy za málo peňazí appeared first on TripLovers.

Tunel sem nevedie a v autobuse dostanete hneď na začiatku sáčok na zvracanie. Aj taká je cesta k jazeru Inle. Či sa ho oplatí navštíviť, posúďte sami

Obsah

• Možnosti dopravy v Inle Lake
• Program na Inle Lake
• Výlet bicyklom na Maing Thauk Market
• Ako dlho zostať v Inle Lake?

Pred dedinou Nyaungshwe náš autobus zastavuje pri búdke kde sa vyberá poplatok za príchod do oblasti Inle lake. Cena 5 dňového lístka (iný ani neexistuje) je 13 500 kyatov (8€) na osobu. Áno, poplatok je úplne odveci a počas nášho pobytu nám lístok nikto neskontroloval. Nikto nevie kam presne tieto peniaze putujú a na čo sa používajú. Platia ho len “biele tváre”, ale ak sa chceme dostať k jazeru, iná možnosť nám neostáva.

Možnosti dopravy v Inle Lake 

Na preskúmanie jazera a oblasti okolo existujú pre turistov len dve možnosti. Prvou je výlet loďou a druhou požičanie si bicykla. Ak ste milovníkmi motocyklov, je mi ľúto. V meste sa nenachádza ani jedna požičovňa skútrov či motoriek. Turisti tu rovnako ako v Bagane majú zakázané jazdiť na motorkách či skútroch. Dokonca ak nejaký domáci podpultovo prenajme turistovi svoje vozidlo, tak by mal z toho problém.

Po veľmi aktívne využitých dňoch v Bagane a Mandalay si nutné potrebujeme oddýchnuť. Preto sa v prvý deň rozhodneme nerobiť vôbec nič. To sme ale netušili, že nás na raňajkách osloví mladý holandský pár na to, aby sme zdieľali loď na poznávací výlet po jazere. V konečnom dôsledku by sme na tom ušetrili polovicu a také šťastie by sme v ďalších dňoch nemuseli mať. Preto sme súhlasili a rozhodli sa, že “dovolenku” si vyberieme až zajtra.

Xénia a Martjin rovnako ako my, prišli cestovať do Ázie na dlhšie. Neskôr sme zistili, že máme toho spoločného aj čosi viac ako len destinácie na našich cestách.

Nášmu boatmanovi, dohodnutému prostredníctvom guesthousu, sa snažíme zdeliť, čo chceme v daný deň navštíviť. Očividne niečo rozumie, ale ide si svoje. Počas celého dňa je pre nás akýmsi veľkým bratom, ktorý nás stále pozoruje a má vždy dokonalý prehľad o našej aktuálnej polohe mimo lode. Napríklad aj do akej kaviarne sme išli na malú

Program na Inle Lake 

Prvá zastávka sú fejkoví rybári s podivnými sieťami a veľmi zaujímavou a určite aj náročnou technikou veslovania. Vedeli sme, že budú pózovať a zbierať peniaze ale nečakali sme, že budú mať pre túto príležitosť pripravenú ešte aj rybičku.

Hneď potom náš boatman odbočí do floating gardens. Na kôpkach pozhŕňanej hliny sú vysadené rajčiny, fazule a ďalšie plodiny. Míňame ich celkom rýchlo aj keď ešte vidíme v priamom prenose domácich stojac na loďkách ako sa starajú o úrodu.

Nás boatman sa menoval za našeho sprievodcu a už sa s ním nemáme silu snažiť dorozumieť. Ideme podľa jeho programu. Povozil nás po dielňach so striebrom, s látkami a cigarami. Ale nebolo to na škodu, pretože bolo zaujímavé vidieť tieto dielne naživo.

Asi najviac nás zaujala výroba tradičných mjanmarských odevov, na historických strojoch. Na každom mieste nám ponúkali rôzne “handmade” výrobky, ktoré si môžeme zakúpiť ako suveníry. Ako inak za premrštené ceny. Je tu dokonca možnosť platby kartou, ktorá je inak v tejto krajine doslova v plienkach.

Ďalšia zastávka bol budhistický chrám Hpaung Daw Oo Pagoda v dedine Ywama. Najprv sme sa však museli prepracovať cez trhovisko so suvenírmi. Ako inak opäť úplne naboso.

V chráme sa nachádza päť pozlátených sošiek Budhov. Iba muži k ním môžu pristúpiť a nalepiť na ne zlaté lístky. Tých je tam už toľko, že sa zo sošiek stali pozlátené guľôčky Ženy k ním majú kvôli menštruácií zakázaný vstup.

Našou vytúženou zastávkou je komplex stúp In Dein. Je to zároveň hlavný dôvod, prečo sme sa rozhodli navštíviť oblasť jazera Inle. Je to čiastočne obnovená zbierka stúp, pričom najstaršie sú z 12. storočia.

Očarujúce neboli len samotné stupy ale aj cesta po kanáli k nim, kedy sme cez početné hrádzky museli prekonať menšie prevýšenie. Pred vstupom do komplexu sa treba opäť vyzúvať a zahaliť. Na naše ponožky sa tešili malé šteniatka, ktorých tu bolo doslova nespočetne. Radosť sme im ale neurobili a pre istotu si ponožky zobrali so sebou, neskôr sme v komplexe videli aj zopár stratených a roztrhaných párov.

Poslednou zastávkou boli ženy z horských kmeňov, ktoré nosia kruhy okolo krku. Tie si začínajú na krk nakladať vo veku 9 rokov, následne si každých 5 rokov pridajú 5 krúžkov. Až pokiaľ nedovŕšia 25 krúžkov okolo krku. Hmotnosť 25 krúžkov je až 8 kilogramov. Dôvodom je ochrana voči tigrom, ktoré útočia vždy na krk alebo končatiny koristi. V žiadnom prípade si však neviem predstaviť ako vykonávajú bežné aktivity počas dňa.

Pri takto nabitom programe sme nestihli ani západ slnka na jazere ale veľmi nám nechýbal. Späť do dediny sme sa vracali už potme a  bola už naozaj poriadna zima. Svetre, ktoré sme nosili celý deň v ruke nám prišli veľmi vhod. Aj keď sme nestihli návštevu Nga Hpe Kyaung monastery (kde nájdete vycvičené skákajúce mačky), lebo náš boatman si šiel svoje a nehľadel na naše záujmy, s celodenným výletom na jazere sme boli spokojní. Celá loď stojí 20 000 kyatov (12,4€), ale nakoľko sme boli 4 tak sme každý platili len 3,10€. Aspoň to, keď už predtým sme museli platiť nezmyselný poplatok za príchod k jazeru.

Výlet bicyklom na Maing Thauk Market 

Po jednom dni oddychu si požičiavame bicykle za 1500 kyatov (1€) a ideme k marketu v dedinke Maing Thauk. Vzdialený je len 10 kilometrov od Nyaungshwe ale cesta je neuveriteľne zaprášená a naše oči a pľúca dostávajú poriadne zabrať. Market je každý deň na inom mieste preto sa treba vždy opýtať ubytujúceho, kde sa koná v aký deň. Majú na to dokonca špeciálne papierové kalendáre s harmonogramom. Market v dedine Maing Thauk je celkom oničom, zelenina, mäso, ryby a zopár suvenírov. Nič čo by sme už predtým nevideli.

Market nás veľmi nezaujal, preto sa rýchlo otáčame a smerujeme k mólu v tej istej dedine, ktoré na vode spája zopár reštaurácii a domov. Z našeho cyklovýletu je to najkrajšie miesto. Dá sa tu urobiť aj 30 minútový výletík loďou.

Pokračujeme k vinárni Red Mountain Estate Winery s vyhiadkou. Podľa recenzií vieme, že víno tu je takmer nepitné. Prišli sme pozrieť len ten výhľad ale nakoľko ešte nabol čas západu slnka, za veľa nestál.

Našou poslednou zastávkou Htat Eian cave uzatvárame náš mini 30 kilometrový cyklovýlet. Aby sme sa k nej dostali musíme prekonať menšie prevýšenie. Pre nás žiaden problém no pre reťaz na bicykli nepredstaviteľná záťaž a v priebehu cesty spadla minimálne 4x. Veď čo by sme aj chceli za 1€. Aj keď je jaskyňa relatívne malá je pekná a oplatí sa ju navštíviť. Vo vnútri sa nachádza veľké množstvo sošiek Budhu a malé stupy.

Ako dlho zostať v Inle Lake? 

Celý výlet k Inle lake treba brať s nadhľadom. Je to tak trochu umelo vybudovaná destinácia pre turistov, zato veľmi fotogenická. Dva dni na objavovanie jazera sú podľa mňa akurát aj keď niektorí odporúčajú 3 dni aj s návštevou hot springs.

Cesta “grcbusom” bola jeden z najnepríjemnejších zážitkov počas našej doterajšej cesty a z našich 4 destinácií v Mjanmarsku bola táto tá najslabšia. Nie preto žeby bola naozaj slabá, ale preto lebo Mandalay, Yangon a Bagan položili latku naozaj vysoko

Video z plavby po Inle Lake:

Celá FOTOGALÉRIA z Inle Lake

The post Čo všetko ponúka Inle Lake appeared first on TripLovers.

Pri návšteve Mjanmarska je Bagan neodmysliteľnou zastávkou. V mnohých prípadoch aj hlavný dôvod na návštevu krajiny. My sme na tom boli úplne rovnako, až neskôr sme sa dozvedeli, že Mjanmarsko toho ponúka omnoho viac.

Obsah:

• Doprava do Baganu z Mandalay
• Vstupné do Baganu
• Prečo Bagan NIE je súčasťou svetového dedičstva UNESCO?
• Doprava v Bagane je kapitola sama o sebe
• Náš príbeh
• Čo vidieť v Bagane?
• Východy vs. západy slnka v Bagane

Bagan sa nachádza v úchvatnej savane, v ktorej je bez slnečných lúčov neuveriteľne chladno. Oku lahodiaca flóra je tvorená najmä akáciami, liečivou rastlinkou aloe vera a kaktusmi, z ktorých si Mjanmarčania dokážu vyrábať ploty.

Doprava do Baganu z Mandalay 

My sme sa do Baganu dostali z Mandalay, ktoré bolo naozaj sýtym predjedlom. Aj keď cestujeme nízkonakladovo, naša cesta do Baganu neviedla vlakom a nestala nás dva doláre, preto nám ani netrvala 11 hodín. Kvôli úspore času sme volili komfortnejšiu a rýchlejšiu 5 hodinovú cestu autobusom za 9000 kyatov (5,50€). V Mjanmarsku je obrovskou výhodou, že nám na každom ubytovaní poskytujú predaj lístkov na autobus a zabezpečia aj odvoz na stanicu. My sme to využili vždy, keď sme sa v Mjanmarsku presúvali, pretože ceny boli priaznivé.

Vstupné do Baganu 

Do Archeologickej zóny Baganu sa platí vstupné 25 000 kyatov (15,40€) na osobu. Autobus zastavuje pri oficiálnej kancelárii kde si lístky musíte zakúpiť. Vstupenka platí na 5 dní. V minulosti neexistovali skoro žiadne kontroly, no teraz už áno.

Prečo Bagan NIE je súčasťou svetového dedičstva UNESCO? 

Bagan bol hlavným mestom Paganskeho kráľovstva v rokoch 1044 až 1287. Zlatý vek Baganu skončil, keď bolo kráľovstvo a jeho hlavné mesto napadnuté a porazené Mongolmi. Z mesta sa zachovalo vyše 10 000 budhistických objektov ako sú chrámy, pagody, stupy či ich pozostatky. Nešťastnou náhodou bolo toto mesto postavené na zlomovej línii a mesto muselo v priebehu svojej existencie viackrát čeliť zemetraseniam, ktoré tiež značne poškodili statiku objektov.

Tie však do dnešnej doby nie sú súčasťou UNESCO, lebo pri rekonštrukcii niektorých chrámov neboli dodržané pravidlá ochrany a obnovy historických objektov. Situácii nepomáha ani fakt, že v novembri 2017 sa v Bagane zabila 20 ročná americká turistka, po tom ako si robila nebezpečnú fotku v jóga póze na pagode a nešťastne spadla. Odvtedy boli v mnohých chrámoch uzatvorené vyhliadkové strechy a v najvyťaženejších oblastiach hliadkujú policajti aby sa turisti nešplhali na rozpadajúce sa pagody.

Momentálne sú vo výstavbe vyhliadky (umelovytvorené kopce), ktoré ale ani z ďaleka nedosahujú takých výšok ako strechy chrámov alebo pagody. Stále sú k dispozícii niektoré sprístupnené strechy chrámov, ktoré sú však na východ alebo západ slnka neúnosné preplnené turistami. Je to však len veľmi malá časť toho čo bolo sprístupnené kedysi. Napriek tomu sme počas našej návštevy mali možnosť sledovať mnoho turistov, ktorí si z pagôd ale aj chrámov robili boulderingovú stenu.

Doprava v Bagane je kapitola sama o sebe 

Ak nie ste súčasťou tour skupiny v hrkotajúcom sa autobuse, určite vás nepoteší informácia, že (nie len) v Bagane sú zakázané skútre a motorky! Dôvodom je pravdepodobne zníženie objemu exhalátov v ovzduší v archeologickej zóne, ktoré početné autobusy a domáci na motorkách asi nevypúšťajú Na týchto pár dní si musíte vybrať iný spôsob dopravy.

Medzi populárnu formu objavovania Baganu patrí 40 minútový let balónom. Ceny takéhoto špásu sa pohybujú okolo 300€ a viac. Medzi nekomfortné a pomalé formy transportu patrí konský záprah, ktorý sa síce môže zdať romantický, ale asi len na prvú pol hodinu.

Ak ste milovníkom cyklistiky, máte veľa času a nechystáte sa chodiť na východy slnka (čo je chyba!), potom si môžete prenajať bicykel už od 2000 do 5000 kyatov (1,64 – 3,10€) čo je zároveň najlacnejšia forma dopravy.

Asi najčastejšou voľbou dopravy je e-bike. Jeho ceny sú tiež veľmi priaznivé, prenajať sa dá už od 5000 do 10 000 kyatov (3,10-6,20€) na deň. E-bike v skutočnosti nemá ani pedále, ako sme si pôvodne mysleli (aspoň tieto ich verzie). Tento pekelný stroj, dosahujúci rýchlosť až 35 km/h, pri jazde dole kopcom. Má úžasnú schopnosť, nechať vás v štichu v tom najmenej vhodnom čase a na tom najmenej vhodnom mieste

Náš príbeh 

Po prejdení 55 km nás náš eBike nechal s takmer plnou baterkou uprostred prašnej cesty (mali sme 4 zo 6 paličiek). No baterka nás už nevládala odviesť oboch. Pri týchto eBikoch je to jednoducho tak, že batéria náhle “odíde” a rozhodne sa to nestane pri poslednej “paličke”.

Takže som vysadil Janku a tá si tak trochu nechtiac splnila sen niekoho iného, zabehať si v Bagane Takto sme fungovali asi 4 km, pokiaľ sme neprišli k bodu, kde na nás čakala naša spása. Pomohli nám domáci, očividne už zvyknutí na takúto situáciu. Zavolali do požičovne a po polhodine nám doviezli plné nabitý e-bike. Ten vybitý si odtiahli druhým e-bikom

Taktiež sme mali problémy s rozbiehaním. Aj keď na eBiku sedel jeden Lahučký, eBike mal očividné ťažkosti. Preto sme si na druhý deň nacvičili techniku synchronizovaného člnkovania. Za jej pomoci sme efektívne vedeli vyjsť kopcovitý terén, ale aj zrýchliť rozbiehanie sa na križovatkách. Pri zdolávaní prašných ciest sme sa tešili rýchlosti 20 km/h, v piesčitých dunách sme museli eBike nosiť my. Takže na niektorých cestách sme nosili dlhšie my jeho ako on nás. V konečnom dôsledku sme sa na eBiku nasmiali viac ako iné dní na motorke, preto mu tiež patrí naša vďaka.

Čo vidieť v Bagane? 

Z tých tisícok chrámov a pagôd treba navštíviť samozrejme tie najveľkolepejšie. Určite odporúčam návštevu Swezigon pagody, chrámu Ananda, Thabbyinnyu pagody, Dhammayangyi chrámu a Pyathada Paya pagody. Ako inak, budete tu stretávať aj veľa turistov a predavačov.

My sme mali na Bagan vyčlenené 3 dni. V priebehu tohoto času sme si stihli obzrieť aj menej navštevované chrámy a komplexy, kde sa to nehemžilo turistami a ani predavačmi. Nevýhodou menej navštevovaných chrámov je, že vôbec nie sú udržiavané a zdržuje sa tu viac živočíchov ako ľudí. Tie tu po sebe pochopiteľne zanechávajú trus, bobky alebo netopierie guáno.

Východy vs. západy slnka v Bagane 

Už vyššie som spomínal, že nechodiť na východy slnka v Bagane je obrovská chyba!!! Východ slnka je tá najdokonalejšia časť dňa, akú v Bagane môžete zažiť. Ani nám sa nechcelo vstávať o 5:30 ráno do tej hnusnej zimy, ktorú sme tu vôbec nečakali. Ale vždy sa to oplatilo. Východy slnka boli niekoľkonásobne krajšie ako jeho západy. Nielen preto, že ráno ste si ich mohli užiť iba s malou hŕstkou ľudí ale aj preto, že práve ráno sa tvorí opar, z ktorého pagody vytŕčajú a dotvára tak tajomnú atmosféru.

Navyše horkovzdušné balóny lietajú tesne po východe slnka. Naopak západy slnka sú preplnené turistami, ktorí boli celý deň zalezení vo svojom vyklimatizovanom apartmáne a prišli sa pozrieť iba na túto udalosť. K vyhliadkam ich dovážajú desiatky turistických autobusov. Kvôli nim, na prašných cestách už o 16-tej vznikajú dopravné zápchy. Tie sa vytvoria aj okamžite po zapadnutí slnka v smere späť do dedín.

Chrám Dhammayangyi počas východu slnka

Mali sme v pláne aj návštevu neďalekého kláštoru Taung Kalat na vrchole Mount Popa ale po prečítaní si veľmi negatívnych recenzií nás to rýchlo prešlo. Preto sme strávili obzeraním si chrámov v Bagane aktívne tri dni. Dôsledkom toho sme boli následujúci týždeň úplne “pagoda out”, ale neľutujeme ani jeden deň

Naše kroky pokračujú do autobusu a smerujeme k jazeru Inle. Tentokrát vieme, že cesta cez hory bude opäť raz napínavá.

Celá FOTOGALÉRIA z Baganu

The post Ako som Janku nechal v Bagane pred eBikom behať appeared first on TripLovers.

Z Mandalay sme si spravili základňu na 4 celé dni. V priebehu týchto dní sme si vždy požičali motorku a chodili do blízkeho okolia mesta. Aj sme si to patrične užili, pretože v ďalších turistických mestách ako Bagan, Inle Lake, Yangon si už motorku nepožičiate.

Obsah

• Požičanie motorky
• Mandalay ponúka očarujúce miesta
• Mingun
• Sagaing
• Amarapura
• Inwa
• Vodopády
• Zhodnotenie Mandalay

Z letiska Mandalay sme sa dostali do centra autobusom za 3 USD, ktorý robil rozvoz po hoteloch. Okolie Mandalay má charakter savany, ktorej typická klíma nás uisťuje, že vždy hneď po zotmení budeme potrebovať svetre. Neskôr sme sa presvedčili aj o veľmi chladných ranách, ale o tom až v nasledujúcom príspevku o Bagane, ktorý uverejním čoskoro.

Požičanie motorky 

V prvý deň sme sa rozhodli popozerať to najbližšie a najdostupnejšie v Mandalay. Síce sa to nezdá, vzdialenosti sú na pešiu chôdzu obrovské. Použiť sa dá aj bicykel ale mi máme v pláne zájsť aj trochu ďalej, preto si požičiavame poloautomatickú motorku za 10 000 kyatov (6,20€) na deň. Ešte ráno nám dal majiteľ požičovne k dispozícii 5-dňové, nie plné využité, permanentky do pamiatok v okolí Mandalay, ktoré mu tam nechali iní turisti. Kartička s hodnotou 10 000 kyatov (6,20€) sa však nedala ani z ďaleka využiť úplne všade.

Požičovňa sa volá Mandalay Motorbike Rental and Tours a odporúčam ju všetkými desiatimi. K motorkám davajú normálne helmy, niektoré aj s GoPro držiakom. Teda nie 1$ “formičky do piesku”, ktoré tu v Ázii bežne nazývajú helmami.

Oficiálne Mjanmarsko neuznáva medzinárodný vodičšký preukaz, ani podľa Viedenského dohovoru, ani ten podľa Ženevského dohovoru. Avšak nikdy nás nikto nezastavil ohľadom kontroly. Majiteľ požičovne nás len upozornil, že treba používať helmy, mať obe spätné zrkadlá a nesvietiť s motorkou cez deň. Áno, posledný bod je nelogický z hľadiska bezpečnosti, ale je to tak. To sú hlavné veci, ktoré by policajtov mohli zaujímať.

Mandalay ponúka očarujúce miesta 

Naša prvá jazda vedie mestom po štvorcových uliciach k Mandalay hill. Doprava je úplne šialená. Križovatky, ktoré sú tu každých pár desiatok metrov kvôli štvocovému plánovaniu, sú úplne neriadené a každý si tu myslí že má prednosť. To by bolo možno ok, ak by tie cesty neboli úplne preplnené. Aj tu sa trúbi, vždy keď sa obieha zprava či zľava, ale niekedy sa trúbi len tak, lebo trúbia viacerí. Obzvlášť si musíme dávať pozor na červené spŕšky betelu, ktorý tu prežúvajú a vypľúvajú domáci aj za jazdy. Mnohí majú poznačkované aj dvere svojich áut.

Prvá zastávka je Mandalay hill, drobné poplatky za všetko čo si len dokážete vymyslieť, ešteže sú to v prepočte len centy. Každopádne, vstupné do chrámu je 1000 kyatov (0,62€). Samotný chrám bol pre nás niečím úplne novým, preto sme ním boli takí očarení, že sme ho obišli aj viackrát. Je tu síce aj vyhliadka na mesto ale v ovzduší je toľko smogu, že nevidíme ani horu, ktorá by mala byť hneď za ním. Je tu plno domácich a očividne sme pre nich obrovská atrakcia, tak ako oni pre nás. Každý deň v Mandalay sme sa s niekým fotili. To je na tomto meste krásne, že tu nie je veľa turistov, a ak aj tak sú roztrúsení po nespočetnom množstve chrámov.

Chrámov je v meste naozaj veľa, niektoré sú síce veľmi podobné, no nájdu sa aj drevené či zaujímavo vysvietené. Zaujali nás natoľko, že sme nestihli absolvovať návštevu palácu v Mandalay.

“Podnikli sme aj viacero výletov do okolia Mandalay. Bola by chyba obmedziť sa len na samotné mesto.”

Mingun 

My volíme opäť motorku aby sme mohli využiť celý deň. Ale dá sa sem dostať aj z Mandalay loďou za 5000 kyatov (3€) na osobu. Vstupné do obce Mingun stojí ďalších 5000 kyatov (3€). Od nás požadovali 5 USD za osobu. Chceli sme platiť v kyatoch čo je výhodnejšie, no oni spočiatku nejak nechceli pochopiť, že nie sme američania a nemáme doláre.

V Mingune je toho na pozeranie viac. My sme začali pri Mingun Pahtodawgyi, obrovská tehlová kocka, ktorá sa dôsledkom silných zemetrasení z roku 1839 rozpadá a chátra. Dal ju postaviť kráľ Bodawpaya a bola by najvyššou pagodou sveta, s úctihodnou výškou až 150 metrov. Kvôli prorokovi, ktorý predpovedal kráľovu smrť po dokončení pagody sa rozhodol výstavbu zastaviť.

Zastaviť sa treba aj “v” Mingunskom zvone. Ten vznikol v rovnakom čase ako začala výstavba Pahtodawgyi. Mingunsky zvon je najväčším na svete a váži až 90 ton. Pri jeho návšteve si pod neho môžete aj vliezť, pričom doň mjanmarčania a turisti neprestajne udierajú.

My sme si našu cestu dobre nenaštudovali a nenavštívili sme chrám Hsinbyume Paya, ktorý má veľmi dobre recenzie a nachádza sa len kúsok za Mingunskym zvonom.

Návštevu Mingunu môžeme iba odporúčať!! Navštíviť Mandalay a vynechať toto miesto by bola obrovská škoda.

Sagaing 

Veľmi pekný pohľad na všetky tieto pagody a chrámy nás vítal už z mosta. V tejto časti sa nachádza naozaj veľa chrámov na malom kúsku zeme. Rozhodne sme ich nešli jednotlivo navštevovať. Vyviezli sme sa ku chrámu Soon U Ponya Shin Pagoda, ktorý má obrovskú vyhliadku dookola.

Jeden z mnohých kláštorov v okolí

Amarapura 

Amarapura je s Mandalay skoro spojená. My sme sa sem vybrali kvôli západ slnka na U Bein Bridge. A s nami ďalšie stovky ľudí. Napriek tomu aký neúnosne plný bol tento most, aj tak to bolo epicky krásne. Ak budete mať pred celým tým prírodným divadlom ešte chvíľku čas, odporúčam len tak posadiť sa na múrik a pozorovať život domácich na jazere.

Inwa 

Inwa bolo hlavným mestom barmských kráľovstiev od 14. storočia až do čias pokiaľ nebolo úplne zničené sériou zemetrasení v roku 1839, rovnako ako Mingun Pahtodawgyi. Nachádza sa tu viacero pozostalých objektov, ktoré zaujmú hlavne v prípade, že ste ešte neboli v Bagane. Najkrajšie je to po tretej a pri západe slnka. Výhodou je, že vtedy všetci chodia na U Bein Bridge, takže sa o tu krásu nemusíte s nikým deliť.

Vodopády 

Ak chcete ísť navštíviť vodopády východne od Mandalay, odporúčam nechať si na to dva dni. My sme mali iba jeden a boli sme v časovej tiesni. Nakoniec sme nestihli naozaj to čo sme chceli. Veľmi peknou zastávkou bol Dat Taw Gyaint vodopád. Na výhliadku sa síce platí poplatok 1000 kyatov (0,62€) ale zároveň sa dá použiť ako kupón v reštaurácii, na dobrú kávu napríklad.

Dole k Dat Taw Gyaint vodopádu sme sa nedostali, lebo sme nemali čas, ak sme chceli navštíviť aj odporúčaný Dee Dote vodopád. Ten bol napokon veľkým sklamaním. Vodopád Dee Dote je opustený a voda ani z ďaleka nie je taká tyrkysová ako na obrázkoch z internetu. V prípade dvojdňového výletu by sme určite chceli realizovať Gok Teik viadukt, návštevu Pyin U Lwin a okúpať sa vo vodopádoch.

Zhodnotenie Mandalay 

V ideálnom prípade odporúčam zostať v Mandalay 3 dni a potom si spraviť dvojdňový výlet k vodopádom a viaduktu Gok Teik. To platí najmä v prípade, že ešte nie ste “upagodovaný” z Baganu. Aj keď nám to nevyšlo úplne ideálne, Mandalay a jeho okolie vysoko predčil naše očakávania a zaujal prvé miesto v rebríčku NAJ miest v juhovýchodnej Ázií

Celá FOTOGALÉRIA z Mandalay

The post Prečo je výnimočné jazdiť v Mandalay na motorke? appeared first on TripLovers.

Utekáme z prašného Vientianu. Našou ďalšou zastávkou je dedinka Vang Vieng uprostred krásnych prírodných scenérií. Destináciu sme veľmi neštudovali a ešte nevieme aké prekvapenie nás čaká po príchode.

Obsah:

• Zážitky z Vang Vieng v 2 minútach
• Doprava z Vientiane do Vang Vieng 
• Čo je Vang Vieng vlastne zač? 
• Požičanie skútra vo Vang Vieng 
  • Ako sa jazdí s poloautomatickou Hondou Wave?
• 1. deň – kúpanie sa vo vodopáde a Water cave tubing 
• 2. deň – Defekt v odľahlej oblasti a Blue lagoon

Zážitky z Vang Vieng v 2 minútach

Doprava z Vientiane do Vang Vieng

Autobusom číslo 8 sme sa dostali na Northern Bus Terminal za 5000 kip (0,50€) na osobu. Ani netreba chodiť na Central Station (Khua Din Bus Station), na autobus stačí jednoducho zamávať a zastaví ti. Autobusy verejnej dopravy vo Vientiane chodia v pravidelných intervaloch, niekedy až raz za 30 minút. Viac informácií o verejných autobusoch vo Vientiane zistíš na stránke lao.busnavi.asia.

Z Northern Bus Terminal chodievajú minivany do Vang Vieng. Grafikon tu neexistuje, a to kedy sa minivany naplnia a vydajú na cestu, záleží iba od šikovnosti ich vodičov. Približnú cenu autobusov poznáme, ale všetci chcú o čosi viac. Až napokon za nami príde jeden vodič, ktorý ponúka odvoz za 40 000 kip (4€). Cenový rozdiel oproti ostatným vidno v kvalite autobusu a ako bonus si musíme počkať hodinu do odchodu. Tesne predtým ako vodič zaradil jednotku si ešte pripravil sáčok so sticky rice a kúskom niečoho čo pripomína salámu.

Väčšina ubytovaní a agentúr ponúka túto cestu za 45 000 kip (4,50€), čo je rovnaká cena akú sme mali napokon aj my. S tým rozdielom, že nám trvala rozhodne dlhšie akoby trvala s agentúrou. V Laose sa oplatí využívať služby agentúr a ubytovaní.

Čo je Vang Vieng vlastne zač?

Dedinka Vang Vieng, ktorá sa nachádza uprostred na ceste medzi Vientianom a Luang Prabang, nemá úplne dobrú povesť. Tu pokazili práve turisti. Lacné atrakcie, pitie ale aj drogy urobili z tohto miesta raj pre mladých backpackerov, čo bolo veľmi cítiť aj po našom príchode keď, sme na uliciach stretávali väčšinou “biele tváre”

Jednou z najväčších atrakcií vo Vang Vieng je tzv. “tubing”. Spustiť sa na rieke na nafukovacom kolese znie ako dobrý adrenalínový zážitok. Škoda len, že bez zastávok v baroch by to trvalo kratšie ako by sme si priali. Preto sme sa nakoniec rozhodli túto atrakciu úplne vynechať. Predsa len je určená hlavne pre štamgastov, pričom sa tu sem tam nejaký aj utopí. Naša cesta trvá už vyše mesiaca a pol, preto si jeden ušetrený deň vyhradzujeme iba na ničnerobenie, na terase ubytovania s výhľadom na krásne vápencové kopce

Požičanie skútra vo Vang Vieng

Počas nášho voľného dňa vo Vang Vieng sme si urobili malú obhliadku požičovní skútrov. Plne automatické skútre sa dajú prenajať za 70 000 – 80 000 kip (7 – 8€), poloautomatické motorky od 40 000 – 50 000 kip (4 – 5€) a bicykle od 20 000 kip (2€). Prvý krát sa nám stalo, že sme si požičali skúter s “prázdnou” nádržou na dojazd pár km, a s prázdnou sme ju mali aj priniesť. Zámer požičovne nám bol ihneď jasný, keďže každý im donesie späť väčšinou viac benzínu ako dala požičovňa.

Ako sa jazdí s poloautomatickou Hondou Wave?

Spojka je automatická a pri uvoľnení plynu stačí len manuálne preradiť rýchlosť, aj keď netradične ľavou nohou. Veľa turistov sa jej bojí, ale jazda s ňou je naozaj jednoduchá, má menšiu spotrebu ako skúter. Je veľakrát lacnejšia a ako bonus má väčšinou vpredu aj malý košík na drobnosti

1. deň – kúpanie sa vo vodopáde a Water cave tubing

Ráno sme si prenajali našu poloautomatickú motorku, Hondu Wave. Prvé kilometre viedli k vodopádu Kaeng Nyui. Malá prechádzka k vodopádu cez zelený prales, vstupné 10 000 kip (1€) a môžeme sa ísť kúpať!

Hneď potom sme zamierili k Water cave, kde sme si ako náhradu za tubing na rieke vyskúšali tubing v jaskyni. Samozrejme nezaobišlo sa to bez viacerých poplatkov ako parking 5000 kip, (0,50€), prechod mostom 10 000 kip (1€) na osobu, prenájom skrinky 5000 kip (0,50€) a potom sme dali každý ešte 10 000 kip (1€), ale nevieme za čo lebo vstupné do jaskyne sa neplatí

Každopádne to stálo za to a toto miesto sme si v momente ako sme nasadli na koleso zamilovali! Ak sa sem niekedy vyberiete, platí pravidlo tak ako v každej inej jaskyni. Dones si vlastné svetlo, lebo s tým čo ti zapožičajú neuvidíš nič!

V tom istom areáli ako je Water cave je aj zipline. Na výber sú dve trasy 45 – 60 minútová za 150 000 – 200 000 kip (15 – 20€). Paradoxom je, že celodenný výlet na 3 rôzne miesta aj vrátane spomínaného ziplinu s miestnou agentúrou stojí rovnako.

Na záver sme sa vybrali do dedinky Pha Tang, asi 20 kilometrov severne od Vang Vieng, ktorá ponúka krásnu scenériu vápencových hôr.

V nádrží nám stále zostávalo veľa benzínu a tak sme sa rozhodli ísť pozrieť cestu, ktorou pôjdeme ďalší deň. S hlavným cieľom, obísť platený most. Oni tu majú poplatky naozaj za všetko… Presne to sa nám aj podarilo, po rýchlom preštudovaní mapy sme našli bambusový most ktorý, turisti síce považujú za most pre peších, ale domáci bežne po ňom prechádzajú motorkou. A potom sme si už len užívali západ slnka nad vápencovými horami

2. deň – Defekt v odľahlej oblasti a Blue lagoon

Nasledujúce ráno opäť berieme poloautomatickú motorku a vydávame sa na malú obchádzku cez bambusový most. Počasie nie je na kúpanie ideálne, a tak sa chceme iba povoziť po odľahlých roztrúsených obydliach a ryžových poliach. Akurát v najvzdialenejšom bode od dediny ma napadlo, čo by sa stalo, ak by sme dostali defekt? Nikto tu nie je a nemáme ani žiadnu výbavu na opravu. A…asi o dve sekundy sme ho naozaj dostali!

Proste len tak. Po nejakej chvíli zháňania pomoci a tlačenia motorky smerom k civilizácii išiel okolo chalan s miestnou podobou traktora a s prázdnym bambusovým vozom. Tak sme to skúsili, zastavili ho a ukázali mu defekt. S jeho pomocou sme mu naložili tú nešťastnú motorku na voz a naskočili sme aj my

Zobral nás asi pol kilometra na dvor k ním domov a tam nám vymenil “dušu”. Ešte predtým sme sa dohodli na cene 50 000 kip (5€). Počas toho ako menil dušu nás dokola obkľúčili domáce detičky. Malé, ktoré nosili na rukách ešte menšie a samozrejme malí chlapci, automechanici.

Pre skrátenie chvíle sme im spravili lietadielko z papieru. Krátko potom ako sa začali detičky zapájať, som ho pri ukážke dlhého doletu nechtiac vyhodil na strechu ale s ich pomocou sme ho úspešne dali dole. Nebyť starej ojazdenej motorky, prišli by sme o takýto neopakovateľný zážitok s miestnymi

Medzitým sa zlepšilo počasie a zamierili sme k Blue lagoon. Prekvapivo sme teraz platili iba raz 10 000 kip (1€) za vstup k lagúne aj k jaskyni Tham Phu Kam. Aj keď bolo našim hlavným cieľom okúpať sa, dali sme ešte predtým šancu jaskyni. K jej vchodu sme museli vyšliapať nemálo schodov, ale ten pohľad bol rozhodne hodný tej námahy  Na naše milé prekvapenie tam nebolo ani veľa ľudí, svojou lenivosťou ani nevedia o čo prichádzajú

Ako väčšina jaskýň, ktoré sme doposiaľ v juhovýchodnej Ázii navštívili, aj táto mala impozantnú veľkosť ale tentokrát aj vápencovú výzdobu ako bonus. Jaskyňu si môžete preskúmať ako sa ti zapáči, nie sú tam nejaké striktné chodníčky ani sprievodcovia. Svetlo ti tu nikto nedá, takže treba mať aspoň čelovku.

Konečne nastal ten čas hodiť sa do Blue lagoon. Farba vody skôr pripomínala zelenú ako modrú ale bolo nám to fuk. Príjemné osvieženie a vyskákanie sa do vody bolo našou odmenou za to čo sme si odskákali ráno Prekvapivo je to tu slušne vybavené ako na kúpalisku. Nájdeš tu toalety, prezliekarne a aj stánky s jedlom

Vang Vieng ponúka pre cestovateľov naozaj veľa zážitkových aktivít. Pre nás bolo úžasným miestom pre oddych a zároveň bohatým na zážitky. Nedá sa jednoznačne odporučiť ako dlho sa tu zdržať, lebo všetko závisí iba od vašej peňaženky a cestovateľského tempa.

Ťažko sa nám odchádzalo z tak príjemného miesta, ale naša cesta pokračuje ďalej do Luang Prabang. Aj tentokrát ponúkajú agentúry rovnakú cenu cestovného ako verejná doprava. Tak sme si kúpili lístok v agentúre ešte deň vopred za 80 000 kip (8€).

Celá FOTOGALÉRIA z Vang Vieng

The post Vang Vieng sme si naplno užili aj bez alkoholu a drog appeared first on TripLovers.