Prečo po návšteve Luang Prabang už nedôverujeme túlavým psom

Vytešení z doterajších zážitkov v Laose prichádzame do našej poslednej destinácie v tejto krajine.

Doprava z Vang Vieng do Luang Prabang

Z obrovského spektra agentúr, časov a vozidiel si vo Vang Vieng, samozrejme ako vždy, vyberieme tu najlacnejšiu možnosť. Cesta minivanom stojí 80 000 kip (8€) a pokračujeme do ospevovaného Luang Prabang.

Sošky Budhov v miestnej “továrni na sochy” a hrajúce sa deti

Deťom stačí málo k radosti.

Top miesta v Luang Prabang

Na naše prekvapenie je mesto omnoho menšie ako sme si ho predstavovali. Jeho výhodou je však kompaktné centrum, ktoré je zároveň na zozname UNESCO za jeho zachované architektonické, náboženské a kultúrne dedičstvo, pričom architektúra odráža koloniálny vplyv Francúzska z 19. a 20. storočia.

Mesto ponúka množstvo chrámov, je ich tu naozaj veľa. Je len na vás koľko máte času a ktoré navštívite. V niektorých sa môžete stretnúť s tým, že po vás budú pýtať vstupné do interiérov chrámu, a niekedy už aj pri vstupe do areálu chrámu. Tieto poplatky sa vždy pohybujú okolo 10 000 kip (1€). Za seba určite môžem odporúčať Wat Visounnarath, Wat Sene, Wat Mai a Wat Manorom. Za návštevu stojí aj Royal Palace a chrám Haw Pha Bang.

Wat Visounnarath

Wat Visounnarath

Wat Sene

Haw Pha Bang je zo všetkých najfotogenickejší

Budha nemôže nikde chýbať

Miesto, z ktorého sme boli rozhodne sklamaní bolo Mount Phousi. Vyhiadka s chrámom na malom kopčeku uprostred mesta nás stála každého 20 000 kip (2€). Výhľad nie je ničím špeciálny a množstvo turistov na takom malom kúsku na dobrej atmosfére naozaj nepridalo. Bodku za touto návštevou dali predajcovia vtáčikov / vrabcov v miniklietkach. Ak to malé chúďatko chcete oslobodiť musíte si ho kúpiť a tým zároveň podporíte ich biznis.

Výhľad z Mount Phousi

Stupa na vrchole Mount Phousi

To najkrajšie uvidíte cestou hore

Agresívne túlavé psy po zotmení

Obzrieť sme si chceli aj chrám Phra That Khong Santi Chedi. Tak úplne nám to nevyšlo s časom a prišli sme sem až po zotmení. Na naše nemilé prekvapenie sa po nás v jeho areáli rozbehla svorka psov. Pes čo šteká, nehryzie, týchto 6 túlavých psov neštekalo a išli rovno na vec – zľava, zprava a jeden pre istotu “zatarasil cestu “aj spredu. Naša naštartovaná motorka so zaradenou jednotkou ale spravila svoje a jednoducho sme im ušli!

Chrám Phra That Khong Santi Chedi sme videli iba z diaľky

Presne aj kvôli týmto neočakávaným situáciám človek nikdy nevie, kedy sa mu zužitkuje jeho očkovanie voči besnote, ktoré stále veľa cestovateľov ignoruje.

A to s túlavými psami nemám absolútne žiadny problém, keďže som dlhé roky aj fotil pre Slobodu zvierat v rámci môjho projektu Druhá šanca.

Ranné almužny mníchom v Luang Prabang

Luang Prabang je perfektné miesto kde môžete ísť pozorovať ranný rituál, kedy ľudia dávajú budhistickým mníchom almužny. Medzi tie patrí hlavne jedlo, ale aj peniaze. Už o šiestej ráno prichádzajú prví mnísi, aby si zobrali svoje almužny na nadchádzajúci deň.

Najviac mníchov chodieva na ulicu Sakkaline a zároveň tam chodieva aj najviac turistov a predajcov. Už tesne po príchode na toto miesto nám bolo jesné, že to nebude veľmi duchovný ceremoniál, teda aspoň tu nie. Množstvo turistov s bliskajúcimi sa fotoaparátmi, ktorí dávajú almužny budhistickým mníchom a zároveň sa pokúšajú urobiť si s nimi selfie pričom nerešpektujú ich súkromnú zónu. (Ideálne je mať objektív s väčšou ohniskovou vzdialenosťou, repsektíve kompakt s dobrým zoomom a fotiť mníchov z úctivej vzdialenosti.)

Budhistický mnísi častokrát chodievajú bosí

Čo nás úplne najviac zarazilo bolo enormné množstvo sladkostí a hlúposti, ktoré im tam turisti vhadzovali. Také množstvo nedostane ani dieťa na Mikuláša a oni to dostávajú každý deň! Ani niet divu, že tam všade stoja nádoby na odmietnuté dary, v ktorých končia celé guče ryže a kopy sladkostí.

Vstávajú už o štvrtej ráno a ešte pred svitaním si chodia po svoje almužny

Budhistickým mníchom sa môže stať každý muž bez ohľadu na vek

Night market a čo ponúka

Samozrejme aj toto mesto má svoj Night Market, škoda len že tak veľmi zameraný iba na turistov. Medzi stánkami sa premávajú iba turisti a v podstate sa tu nedá kúpiť nič okrem suvenírov a srandovného oblečenia, ktoré by ste na domácich asi ťažko niekedy videli.

Azijati majú radi farebné svetlá

Myslím, že v príručnej batožine by to domov celé neprišlo 😀

Okrem trhov je v meste veľa príjemných podnikov s ázijskou aj európskou kuchyňou

Na druhej strane, na ranných trhoch môžete vidieť naozaj bizarné záležitosti. A inokedy veľmi milé výjavy bežného dňa vďaka tým najmenším.

Malá biznismenka rieši administratívne záležitosti a snaží sa prísť na to ako zvýšiť zisk 🙂

Schovaná v podprsenkách pozerá rozprávku v mobile, takto vydrží aspoň doobeda. Rodičia musia pracovať aby uživili rodinu, často to ide práve na úkor detí. Neraz sme v neskorých hodinách videli bábätko na trhoch.

Tohoto malého drichmoša zobudila mama, keď si robila cop a malého nechcene vyfliaskala 🙂

Kokosové palacinky, ako bonus sme v nich mali pavúčika 🙂

UXO Visitors center

Pri návšteve Luang Prabang odporúčam zastaviť sa aj v UXO Visitors center. Nachádza sa len kúsok za centrom a dá sa sem dostať aj pešo. Návšteva nezaberie veľa času ale za tak krátky čas Vám otvorí oči a odhalí jeden z hlavných dôvodov, prečo je Laos stále jednou z najmenej rozvinutých krajín juhovýchodnej Ázie.

Približne štvrtina krajiny je “zamorená” nevybuchnutou muníciou. Najviac atakované boli provincia Xiang Khouang, kvôli svojmu priemyselnému a strategickému významu a Ho Chi Minova cesta, ktorá slúžila na dodávanie materiálu

Organizácia UXO LAO sa snaží odstrániť nevybuchnutú muníciu, ochrániť obyvateľstvo, šíriť osvetu a vyčistiť územie od munície pre potreby pestovania

Každý deň sa v Laose zrania alebo zomierajú ľudia v dôsledku nevybuchnutej munície.

Pozorovanieie lodí na rieke Mekong pri západe slnka je veľmi príjemný oddych po dňoch plných cestovania. O to viac ak máte po ruke fľašku dobrého domáceho piva Beer Lao.

Vyhradiť si čas na západ slnka nad Mekongom sa oplatí

Požičanie motorky v Luang Prabang

Výlety mimo Luang Prabang sme ako vždy realizovali na motorke. Žiaľ, mesto je už tak skazené turizmom, že sa tu za požičanie skútra žiadajú neprimerané sumy. Za poloautomatickú motorku Honda Wave 100 000 kip (10€) a za plneautomatické skútre od 120 000 kip (12€). My sme však nejakou šťastnou náhodou našli požičovňu, kde mali Hondu Wave za omnoho prijateľnejších 80 000 kip (8€), čo je stále dvojnásobok oproti tej, čo sme si požičiavali vo Vang Vieng.

Most určený iba pre motocykle bol ukážkou pravej ázijskej dopravy 😉

Toto video celkom dobre vystihuje, čo všetko sa dá zažiť s motorkou v Luang Prabang a jeho okolí 😉

 

Kuang Si vodopády

Tieto vodopády ostanú v našich srdciach asi ešte na veľmi dlho ako tie najdokonalejšie, aké sme kedy zažili !!! Vstupné do areálu stojí 20 000 kip (2€). Aj keď sem chodí veľa turistov, tlačiť sa tu určite nebudete. Vodopády zaberajú takú veľkú plochu, že sa tu hneď všetci rozpŕchnu. Obrovský 60 metrový vodopád pomaly prechádza do kaskád s belasou farbou vody. Veľa ľudí sa tu aj kúpe, k dispozícii sú dokonca aj toalety a prezliekacie kabínky, čo je na Laos naozaj pokrok. V areály sa nachádza aj záchranná stanica pre medvede kde môžete pozorovať ich dennú (ne)činnosť.

Tomuto bojovníkov chýbala jedna ruka no napriek tomu nám predviedol, že sa vie aj o samičku pobiť

Medvede majú v areáli mnoho preliezok

Farba vody bola naozaj lákavá

Začína to kaskádami a graduje

Rozprávkové!

Tad Sae vodopády

Aj keď vodopády Kuang Si položili naozaj vysokú latku, menej známe vodopády Tad Sae sa tiež nenechali zahanbiť. Problémom však bola doprava cez rieku a turistické prirážky za plavbu cez ňu. Za obojsmernú jazdu by sme museli každý zaplatiť 40 000 kip (4€) a to sa nám veru za dve minúty na lodi dávať nechcelo. Takže sme si opäť raz poriadne preštudovali mapu a podarilo sa nám nájsť bambusový most, ktorý by nám aspoň tých pár euro ušetril. A ak ani ten nevyjde, tak o ďalších 10 km je most a prašná neoznačená cesta v navigácii (pozreli sme si ju cez satelitné zábery googe maps). Zaberie nám síce veľa času, ale my sa aj tak radi vozíme.

Neoznačená prašná cesta, ktorá nám ušetrila 8 eur a zabrala nám len 45 minút navyše. O dobrodružstvo naviac

Keď sa nám skoro podarilo prísť k bambusovému mostu, malá slečna nás tam otočila, že žiaden most tu neexistuje, že musíme ísť na loď, tá je určená pre nás, turistov. Na ich loďky im zvysoka kašleme a pokračujeme smerom na juh, urobiť si obchádzku. Aj keď nám to nakoniec zabralo takmer trištvrtehodinu navyše, uspeli sme. Dokonca sme cestou videli aj ten “neexistujúci” bambusový most.

Naša motorka je tu jediná 😛

Záver cesty bol ale veľmi zdevastovaný, veľkými jamami v zemi, spočiatku sme nevedeli prečo ale keď sme prišli k vodopádom bolo nám to jasné. Hneď vedľa sú totiž slony, ktoré sú využívané na tu nemilú atrakciu, elephant riding a div sa svete, stále sú ľudia čo sa na nich chcú povoziť. Vodopády Ted Sae majú kaskádový charakter a sú tiež veľmi vhodné na osvieženie počas horúcich dní. Vstupné je tu 15 000 kip (1,5€) na osobu.

Prezliekli sme sa v Changovej izbe 😀

Kaskády s čistou vodou, čo viac si priať

Vodopády Tad Sae sú výrazne nižšie

Aj tu sa dá veľmi dobre okúpať 😉

Cestou späť sme našli bambusový most a skrátili si cestu 🙂

Tad Thong vodopády

Do tretice nám to ale nevyšlo, vodopády Tad Thong boli jeden veľký omyl. Okrem toho, že tu po nás chceli vstupné až 20 000 kip (2€), čo sme okamžite odmietli. Ukecali nás na 10 000 kip (1€). Zaplatili sme im to a išli sme sa prejsť k vodopádom, ktoré tam síce boli, ale všade bolo plno odpadkov. Chodníky boli zarastené a neupravené. Okrem straty času sme stratili aj náladu. Návštevu určite neodporúčame!

Vodopád tam bol, ale okolie bolo absolútne neudržiavané a nebolo tam ani žiadne vhodné miesto na okúpanie sa

Opustené a zdevastované okolie vodopádu

Prekonávame prekážky na ceste

Zhodnotenie Luang Prabang

Jednou z atrakcií, ktoré nás nezaujali bola jaskyňa Pak Ou, kde sa údajne nachádza tisíc sošiek budhov. Na internete sme čítali naozaj veľa dobrých ale aj zlých recenzií. Ak ste však ešte nevideli jaskyne v Laose a neplavili sa po Mekongu (my takú plavbu budeme absolvovať dva dni), môže to byť pre vás celkom nový zážitok. K jaskyni chodí verejná loď každý deň okolo 8 ráno, lístok na ňu stojí 65 000 kip (6,50€). Aj samotná jaskyňa má vstupné a to 20 000 kip (2€). K jaskyni Pak Ou sa dá dostať aj na skútri a na druhý breh sa dá preplaviť loďou.

Po Mekongu sa plavia takéto drevené lode

Luang Prabang a jeho okolie je krásne a určite si zaslúži 3 až 4 celé dni na jeho preskúmavanie.

Celá FOTOGALÉRIA z Luang Prabang

Leave a Reply