Kysuce, región známy svojim reklamným smogom a fenoménom 3K nie je typickou dovolenkovou destináciou. Tento región neponúka trháky ako susedná Orava. Žiadne hrady, úchvatné pamiatky, vysoké hory, vodopády či rokliny, trochu iný život a výrazne menej medveďov. Ale aj napriek tomu má tento región niečo zvláštne do seba

Obsah:

• Čo sa dá vidieť a zažiť na Kysuciach?
  • Raj pre cyklistov
• Menej známe pamiatky a atrakcie Kysúc

Čo sa dá vidieť a zažiť na Kysuciach?

Dovolenka na Kysuciach je vhodná najme pre ľudí, ktorí majú radi pokoj a uspokoja sa aj s malými atrakciami. Kvôli menšiemu počtu zaujímavostí sem chodí oproti ostatným slovenským dovolenkovým regiónom výrazne menej turistov, čo určite poteší. Kysuce sú super dovolenkovou destináciou pre hubárov, cyklistov a pre rodinky s deťmi, ktorým postačí les a príroda

Raj pre cyklistov

Kysuce sú takmer rajom pre cyklistov. Cyklociest je tu síce málo ale zato sú tu veľmi pekné lesné trasy Známa a veľmi pekná cyklotúra sa dá absolvovať po Beskydsko-javorníckej cyklomagistrále dlhej 27 km. V Čadci, kde táto trasa začína sa dokonca dajú požičať elektrobicykle

Každopádne, aj na Kysuciach sa nájdu trháky za ktorými prišli všetci. Ale celkovo v regióne prevláda vyšší počet malých atrakcií, prírodných zaujímavostí a drobných pamiatok, ktoré nie sú veľmi známe a sú to skôr drobné pikošky. Poďme od tých najznámejších po tie menej známe

Menej známe pamiatky a atrakcie Kysúc

Slovenský orloj

Azda najpopulárnejšou pamiatkou regiónu Kysuce je Slovenský orloj v Starej Bystrici od sochára Viliama Lovišku. Ide o najväčšiu drevenú sochu na Slovensku, ktorá predstavuje sediacu Madonu, Sedembolestnú Pannu Máriu, patrónku Slovenska.

Rovnako ako pražský orloj, aj tento kysucký bimbá každú hodinu Pre návštevníkov je možné navštíviť útroby orloja, kde je možné vidieť hodinový stroj so všetkými príslušnou elektronikou ale aj galériu a rôzne výstavy.

Múzeum kysuckej dediny + múzeum oravskej železnice

Skanzen Vychylovka navštívil už hádam každý, kto bol na výlete na Orave. Tento skanzen sa nachádza v tesnej blízkosti regiónu Orava čo mu patrične pridáva na popularite.

Múzeum kysuckej dediny vzniklo v dôsledku výstavby vodnej nádrže Nová Bystrica. Jeho založením sa podarilo zachovať pamiatky ľudovej architektúry zo zaniknutých obcí Riečnica a Harvelka.

Expozícia skanzenu zachytáva nielen kysuckú architektúru, ale aj kultúru a spôsob života v oblasti Kysúc z čias 19. a prvej polovici 20. storočia. Súčasťou skanzenu je aj úzkokoľajná lesná železnica s úvraťovým systémom, ktorú ocenia najmä rodinky s deťmi

Korniansky ropný prameň

Ďaleko v Kysuckých Beskydoch sa nachádza obec, ktorá toho na kysucké pomery ponúka ďaleko viac než ktorákoľvek iná obec. Aj keď sa obec Korňa nachádza naozaj odruky, dá sa tu objaviť hneď niekoľko zaujímavostí. Tou najvýznamnejšou je prírodná pamiatka Korniansky ropný prameň.

Ropný prameň v Korni predstavuje prirodzený povrchový výver ľahkej ropy doprevádzanej výronmi metánu. Prieskumy realizované v oblasti však ukázali, že ťažba ropy z flyšového pásma v danej oblasti, by bola nerentabilná vzhľadom na množstvom uhľovodíkov v podzemí. Ropný prameň preto slúži len ako miestna atrakcia

Veľká Rača

Z kysuckých kopcov všeobecne nebývajú dychberúce výhľady, lebo sú proste nízke a pokryté lesom. Mnohé vrcholy na Kysuciach sú len bodom uprostred lesa bez akéhokoľvek výhľadu (napr. Veľký Polom)

Jednou z mála výnimiek, kde sa snúbi pekná turistika a na kysucké pomery slušný výhľad je vrchol Veľká Rača, najvyšší vrch Kysuckých Beskýd (1236 m n. m.), ktorým vedie štátna hranica medzi Slovenskom a Poľskom.

Pútnické miesto – Živčáková

Lesnému robotníkovi Matúšovi Lašutovi sa v júni v roku 1958 na vrchu Živčáková údajne zjavila Panna Mária. Táto správa sa rýchlo rozšírila a napriek vtedajšiemu režimu miesto údajného zjavenia začali navštevovať veriaci.

Veriaci žiadali od biskupského úradu postaviť na Živčákovej kaplnku, čomu úrad vyhovel až v roku 1992. Až neskôr, v roku 2008 bola povolená stavba kostola Panny Márie, Matky Cirkvi. 19. októbra 2008, bola Živčáková oficiálne vyhlásená za mariánske pútnické miesto.

V tesnej blízkosti kostola sa nachádzajú 4 pramene, ktorým ľudia pripisujú liečivé účinky

SUDOPARK

Ak nemáš hlboko do vrecka, možno ťa zaujme luxusnejšie zrubové ubytovanie s wellnessom pod holým nebom s názvom SUDOPARK. Ide o atrakciu, kde sa môžeš za akéhokoľvek počasia kúpať v drevených kadiach s horúcou vodou a popritom zrelaxovať pri vôni lesa.

Kúpanie v sudoch je možné aj pre neubytovaných klientov, ale cena je dosť vysoká, až 45€ za 105 minút.

Kamenné gule

Kamenné gule, alebo ľudovo nazývané Dinosaurie gule nájdete na dvoch lokalitách v regióne Kysúc. Významnejšiu lokalitu Megoňky, nájdete v Čadci, v mestskej časti Milošová. Lokalita bola objavená v 80. rokoch v kameňolome, z ktorého sa po odstrele hornín vykotúľali kamenné gule.

Kamenné gule s priemerom 10 – 260 cm sú vytvorené z pieskovca. Ich vznik doteraz nikto neobjasnil. Geológovia sa domnievajú, že vznikli v pravekom mori postupným nabaľovaním sa na jadro a pohybmi vody na morskom dne. Jediné, čo tvrdia s istotou je, že vznikli v rovnakej dobe ako okolité pieskovcové horniny.

Menším náleziskom kamenných gúľ je lokalita Klokočovské skalie, kde sa v lesnom odkryve nachádza už iba zopár kusov. Tým, že sa lokality stali prírodnou pamiatkou pomerne neskoro, došlo k rozkrádaniu jednotlivých gúľ, ktoré miestne obyvateľstvo používalo ako dekoráciu do záhrad

Rodný dom Jozefa Kronera

Z Kysúc pochádzajú aj pozitívne známe osobnosti a nie len prípady ako Zuzana Plačková Z kysuckej obce Staškov pochádza významný slovenský herec Jozef Kroner. Narodil sa v nevýraznom strážnom domčeku pri železničnej trati, v ktorom sa dnes nachádza jeho pamätná izba.

Domček je maličký a prehliadka krátka. Ale nachádzajú sa tu osobné veci herca Jozefa Kronera. Najvýznamnejším artiklom výstavy je soška Oscara, ktorú Jozef Kroner dostal za hlavnú úlohu vo filme Obchod na Korze

Trojmedzie SK/CZ/PL

Pomyselne významný bod, ktorý môžeš na Kysuciach navštíviť je miesto, kde sa stretávajú 3 štáty – hranice Slovenska, Česka a Poľska. Trojmedzný bod je označený granitovým monolitom v koryte potôčika. V podstate tu nie je nič zaujímavé k videniu, ale môžeš zažiť ojedinelý zážitok, stáť v troch štátoch naraz 

Napriek tomu je to zaujímavé miesto pre cyklo alebo motovýlet. Najlepšia prístupová cesta vedie z poľskej strany

3 významné mosty v Krásne nad Kysucou

V Krásne nad Kysucou sa nachádzajú tri mosty, ktoré sú významné z historického, technického alebo turistického hľadiska.

V časti Blažkov sa nachádza celokamenný most z roku 1835. Je súčasťou bežnej komunikácie, preto si väčšina ľudí ani nevšimne, že prechádza po historicky významnej pamiatke

Pri výjazde z Krásna nad Kysucou smerom na Čadcu sa nachádza ďalší významný most. Je ním železobetónový most z roku 1891, ktorý prežil dve svetové vojny.

Posledným významným mostom v Krásne nad Kysucou je Most lásky a priateľstva. Bol postavený v roku 2010 ako náhrada za zničený most v časti Kalinov. Na moste sa nachádzajú desiatky zámočkov lásky

Skutočný veterný mlyn v Korni

Na Slovensku sa nachádzajú 2 veterné mlyny. Jeden sa nachádza v Holíči a ten druhý v obci Korňa na Kysuciach. Nejde však o turistickú atrakciu akou je atrapa v centre obce, ale o skutočný turbínový veterný mlyn holandského typu, ktorý v minulosti slúžil na mletie obilia. Nachádza sa v osade U Šuľcov a bol používaný až do roku 1985. Bol vo veľmi zlom technickom stave, ale len prednedávnom sa ho podarilo obnoviť a vytvoriť nový náučný chodník s názvom: “Cesta korňanskými osadami”

Ku kysuckému veternému mlynu sa dá dostať iba po vlastných. Autom sa dá dostať hlbšie do lesa. Aj keď je to pofidérne, zakázané to nie je. Odtiaľ je to do osady U Šuľcov už len 1,2 km po lesnej ceste.

Nájsť tento veterný mlyn na mape je trochu obtiažne, preto pripájam GPS súradnice TU

Výhliadková lavička v Korni

Výhliadková lavička v Korni je akýsi hybrid medzi lavičkou a rozhľadňou. Je prístupná iba na pešo ale prístupová cesta je jednoduchá aj pre neturistov. K vyhliadke sa dá dostať za 20 minút od materskej škôlky.

Výhľad je klasický kysucký (takže nič extra), ale nachádza sa tu aj knihobúdka, takže čas na lavičke sa dá využiť aj takto GPS súradnice TU.

Kysucké kalvárie a kaplnky

Kysuce sú prudko kresťanský región a až 90% Kysučanov sú kresťania. Tým, že sú kysucké obce poväčšine valašského typu a nachádza sa tu mnoho odľahlých osád a lazov, mali ľudia v minulosti ťažkosti s bežným, dnes už dostupným, transportom. Keďže sa do mesta vedeli dostať len ojedinele a poväčšine pešo, miesta kresťanských obradov im boli nedostupné. Preto si stavali vlastné kaplnky všade kde sa im to hodilo.

Na Kysuciach sú desiatky kaplniek, roztrúsených po kopcoch, lesoch, v osadách ale aj obciach. Niekedy ide iba o obrázok a krížik na strome, inokedy sú spojené s kalváriou. Tá najkrajšia akú sme doposiaľ na Kysuciach objavili je kaplnka sv. Anny v Jelitove

Na Kysuciach je evidentne viditeľný fenomén kysuckého 3K = kostol, krčma, konzum, ktorý označuje centrum obce.

Kysucké rozhľadne

Za posledné roky vyrástlo v regióne Kysúc niekoľko nových rozhľadní, ktoré lákajú aj svojim atypickým vzhľadom. Výhľady sú v mnohých prípadoch podobné až monotónne. Smutným trendom na Kysuciach sú vyklčované pásy lesov a lisiny

Najkrajšia rozhľadňa na Kysuciach je jednoznačne rozhľadňa Bobrovec pri Starej Bystrici, ktorá pripomína vežu v ktorej bola uväznená rozprávková postava Rapunzel. Ďalšie pekné rozhľadne nájdeš v Zákopčie, Kamenitom, Tábore, Oščadnici, na Dedovke,…

The post Čo vidieť na Kysuciach? Pamiatky a atrakcie menej známeho regiónu na severe Slovenska appeared first on TripLovers.

Pre väčšinu národa asi neznáme jedlo, no v skutočnosti je veľmi podobné zemiakovým plackám, ktoré poznajú všetci. Rozdiel v nich je iba ten, že polesníky sa pečú na sucho. Práve to z nich robí voňavý zázrak na tanieri.

Tie najlepšie polesníky robí moja 95 ročná babička (†). V skutočnosti je to asi jediná osoba v regióne Kysuce, ktorá ich nemá rada, lebo sa ich počas svojho dlhého života objedla.

Pre nás, vnúčatá, ich pečie pravidelne. Vždy tvrdí, že piecť ich budeme my, ale keď sa začne, k práci nás nepustí. Na druhej strane je to dobre. Babička už nemá silu rozotrieť zemiakovú trelinu na rozhorúčené kovové kolieska rovnomerne. Nepresuší ich, a preto prvý polesník chutí rovnako dobre ako ten posledný

Ingrediencie na prípravu polesníkov

Dokonalosť spočíva v jednoduchosti, a práve takým jedlom sú polesníky. Zopár ingrediencií, trpezlivosť a najlepšie jedlo regiónu Kysuce je na svete. Na prípravu polesníkov nám treba:

• 1,25 až 1,5 kg zemiakov
• 2 kávové lyžičky soli
• 1 vajce
• 2 veľké kopcové lyžice múky (nie viac, inak by z toho boli lokše)
• maslo na potretie čerstvo upečených placiek

Príprava a pečenie

Zemiaky treba ručne “natrieť” (nastrúhať) na najostrejšej časti strúhadla. Šťavu zo zemiakov nevylievajte, vďaka nej budú polesníky vláčne. Trelinu treba dochutiť soľou a zahustiť troškou hladkej múky. Do treliny sa pridá jedno vajíčko, ktoré túto masu spojí.  Všetko sa to dobre premieša a rozotiera sa v tvare placiek na poriadne rozpálenú liatinovú platňu. Placky treba otočiť v čase, keď sú zo spodnej časti dohneda upečené no treba dať pozor na presušenie. Čerstvo upečené placky treba potrieť maslom a môže sa začať servírovať tým najmaškrtnejším

Najefektívnejšie je ich pečenie na rozhorúčenom “šporheli,” no ten sme museli z bezpečnostných dôvodov odstrániť. Teraz používame už iba kovové kolieska, ktoré kedysi dávali k plynovým šporákom. Na otáčanie polesníkov používame netradičné náradie, ktoré v kuchyni nemá okrem Kysučanov asi nikto. Maliarsku špachtľu

Najchutnejšie sú práve upečené, ešte teplé polesníky, ktoré sa na záver potierajú pravým maslom. Po ich vychladnutí prídu o svoju jedinečnú chuť, ale stále nestrácajú vôňu, takže ich treba okamžite po upečení zjesť

Väčšina ľudí z Kysúc ich najradšej jedáva s kyslým mliekom. Môj otec s pivom a ja samotné, aby mi žiaden nápoj nenarúšal ich výnimočnú chuť

Na čom upiecť polesníky

Úplne ideálne je mať okrúhlu liatinovú platňu, ktorá sa dobre zmestí na váš sporák. Kľudne aj takúto objostrannú, ktorá je z jednej strany vrubkovaná a z opačnej strany je hladká.

TIP NA ZÁVER: Po upečení polesníkov liatinovú platňu nechajte vychladnúť a NEUMÝVAJTE JU! Stačí ak ju len pretriete vlhkou handričkou.

The post Polesníky – špecialita regiónu Kysuce appeared first on TripLovers.

Slovensko nepatrí k najnavštevovanejším krajinám Európy. Ak sa tu aj zastaví nejaký turista, najčastejšie navštívi iba hlavné mesto alebo Vysoké Tatry. Pritom naša malá krajina pod Tatrami ukrýva ďaleko viac. V tomto článku ti predstavím slovenské unikáty, ktoré len tak niekde vo svete nenájdeš.

Obsah:

# 1 Slovenský betlehem
# 2 Slavošovský tunel
# 3 Ochtinská aragonitová jaskyňa
# 4 Kamenný vodopád Šomoška
# 5 Futbalové ihrisko v Čiernom Balogu
# 6 Čičmany
# 7 Modrý kostolík
# 8 Most SNP (UFO most)
# 9 Trúbiaci kameň
# 10 Dinosaurie gule

# 1 Slovenský betlehem

Prekrásne dielo z rúk ľudového rezbára, Jozefa Pekara, nájdete v dedinke Rajecká Lesná, južne od Žiliny. S rozmermi  8,5×2,5×3 metra, je Slovenský betlehem najväčším pohyblivým betlehemom na svete. Okrem narodenia Krista, zobrazuje rezbárske dielo aj dejiny slovenského národa, obyčajný život slovenského ľudu a zároveň sú v ňom zakomponované mnohé slovenské pamiatky.

Hovorí sa, že existujú iba tri veci, na ktoré sa dá donekonečna pozerať. Na tečúcu vodu, na horiaci oheň a na ľudí, ktorých pracujú. Ale na Slovensku existuje svetový unikát, na ktorý sa dá tiež pozerať donekonečna a je ním Slovenský betlehem

# 2 Slavošovský tunel

Po viedenskej arbitráži z roku 1938, kedy bolo južné pohraničie pridelené Maďarskému kráľovstvu, bolo územie regiónu Gemer, „odrezané“ od zvyšných železničných úsekov. Tento stav komplikoval domácemu obyvateľstvu život, spravovanie územia a jeho zásobovanie. Preto vznikol projekt s názvom Gemerské spojky, ktoré mali v regióne vytvoriť celistvú sieť železníc. Ale po ukončenií 2. svetovej vojny a návrate územia Slovensku stratil rozpracovaný projekt Gemerských spojom význam.

Slavošovský tunel mal spájať obec Slavošovce a Magnezitovce. Obchádzka kopca Homôľka je dlhá 30 kilometrov, dĺžka tunela je pritom len 2400 metrov. Dá sa prejsť pešo alebo na bicykli, takže si nezabudnite baterky. Portál zo strany Magnezitoviec je omnoho fascinujúcejší a tajuplnejší, ako ten zo strany Slavošoviec. Je to ideálne miest pre ľudí, ktorí majú radi opustené miesta a zároveň zaujímavé miesto na výlet pre deti.

# 3 Ochtinská aragonitová jaskyňa

Na svete sa nachádzajú iba tri (objavené) aragonitové jaskyne. Tá najkrajšia sa nachádza na Slovensku pri obci Ochtiná. S dĺžkou 300 metrov je najmenšou sprístupnenou jaskyňou na Slovensku. Jej bohatá aragonitová výzdoba, vznikla za špecifických hydrochemických a klimatických pomerov v uzavretej podzemnej dutine. Všetky potrebné informácie o Slovenských jaskyniach, nájdeš na stránke http://www.ssj.sk/en/jaskyna/12-ochtinska-aragonite-cave.

# 4 Kamenný vodopád Šomoška

Kamenný vodopád Šomoška sa nachádza na maďarsko-slovenskom pohraničí, medzi obcami Šiatorská Bukovina (SK) a Somoskő (HU). Fyzicky menej náročné je prísť k skalnému útvaru z maďarskej strany, okolo hradu Šomoška. Výskyt šesťbokej stĺpovitej odlučnosti čadiča, z ktorého je skalný útvar vytvorený,  vzniká pomalým chladnutím lávy a nie je ničím výnimočný. Ale táto slovenská verzia v ohnutej forme, sa radí medzi svetové unikáty, lebo priamo napodobňuje tvar tečúceho vodopádu.

Výlet sa dá spojiť s návštevou hradu Šomoška, ktorý je najkrajší pri západe slnka. A návštevou kamenného mora, ktoré sa skladá z úlomkov čadičových stĺpcov, rovnakých z akého je kamenný vodopád.

# 5 Futbalové ihrisko v Čiernom Balogu

Najzábavnejší unikát zo Slovenska nájdete priamo v jeho srdci. Obec Čierny Balog v okrese Brezno sa môže pochváliť niečím, čo naozaj nikde vo svete neuvidíte. V tejto neznámej dedinke oddeľuje futbalové ihrisko od divácke tribúny koľaje, po ktorých sa 4-krát denne preženie parný vlak. Koľaje sú súčasťou Čiernohronskej železnice a tento úsek je zachovaný už od roku 1908.

Niečo podobné môžeme nájsť aj vo Vietname, kde sa medzi obývanými ulicami Hanoja rúti vlak.

# 6 Čičmany

Dedinku Čičmany, ktorá sa preslávila svojou ľudovou architektúrou, nájdete na juh od mesta Žilina v Rajeckej kotline. Na čierno natreté zruby dreveníc, sú zdobené geometrickými ornamentmi. Tie začali maľovať gazdiné už v 19. storočí na rohoch domov. Ornamenty, aké poznáme na zruboch dnes, sa začali maľovať až po roku 1921, kedy obec zastihol ničivý požiar. Zdobenie dreveníc je motivované tradičným čičmanským krojom.

# 7 Modrý kostolík

Na Bezručovej ulici v centre hlavného mesta Bratislava, nájdete malý kostolík netypickej farby. Je to Kostol svätej Alžbety , ktorý Slováci ľudovo nazývajú Modrým kostolíkom. Je postavený v architektonickom slohu secesie, v ktorej modrá farba symbolizuje niečo nadpozemské a biela je symbolom nádeje. Jeho miniatúru môžete nájsť aj v Mini Europe Parku v Bruseli.

# 8 Most SNP (UFO most)

Dominantou hlavného mesta je jednopylónový most cez Dunaj, ktorého originálny názov je Most SNP. Tento návrh skončil v súťaži až na 4. mieste, ale z ekonomických dôvodov bol nakoniec postavený práve on. Kvôli jeho výstavbe bola zbúraná veľká časť bratislavského podhradia, významná lokalita Vydrica a synagógy v maurskom štýle. Na druhej strane bola jeho výstavba naozaj nutná.

Vo výške 85 metrov, na hlavici pylónu, je postavená reštaurácia v tvare ufa, do ktorej sa dá dostať výťahom. Na reštaurácií sa nachádza vyhliadková plošina, z ktorej je pri dobrej viditeľnosti vidno do vzdialenosti takmer 100 kilometrov.

# 9 Trúbiaci kameň

K Trúbiacemu kameňu sa dostanete náučným chodníkom z obce Sucháň, v okrese Veľký Krtíš. Túra je nenáročná, no jednotvárna a trvá približne hodinu a pól. V cieli nájdete skalu sopečného pôvodu, s dvomi otvormi na vrchnej strane. Pri správnom fúkaní sa ozýva hlasné „zatrúbenie.“

Skala je nazývaná aj Tureckou píšťalou. Povesti hovoria o tom, ako v 16. storočí Turci drancovali územie Hontu, ale členitý terén im sťažoval orientáciu. Preto vytesali dva otvory do kameňa, tak aby „trúbil.“ Za jeho pomoci a správneho trúbenia sa dokázali Turci brániť a zvolávať do boja.

# 10 Dinosaurie gule

Ľudovo nazývané Dinosaurie gule nájdete na dvoch lokalitách, v regióne Kysuce na severe Slovenska. Významnejšiu lokalitu Megonky, nájdete v Čadci, v mestskej časti Milošová. Lokalita bola objavená v 80. rokoch v kameňolome, v ktorom sa po odstrele horniny vykotúľali kamenné gule.

Gule s priemerom 10 – 260 cm sú vytvorené z pieskovca, doteraz však nikto neobjasnil ich vznik. Geológovia sa domnievajú, že vznikli v pravekom mori postupným nabaľovaním sa na jadro a pohybmi vody na morskom dne. Jediné, čo tvrdia s istotou je, že vznikli v rovnakej dobe ako okolité pieskovcové horniny.

Menším náleziskom je lokalita Klokočovské skalie, kde sa v lesnom odkryve nachádza už iba zopár kusov. Tým, že sa lokality stali prírodnou pamiatkou pomerne neskoro, došlo k rozkrádaniu kamenných gúľ, ktoré miestne obyvateľstvo používalo ako dekoráciu do záhrad.

The post 10 unikátnych miest zo Slovenska, ktoré len tak niekde neuvidíš appeared first on TripLovers.