Pre väčšinu národa asi neznáme jedlo, no v skutočnosti je veľmi podobné zemiakovým plackám, ktoré poznajú všetci. Rozdiel v nich je iba ten, že polesníky sa pečú na sucho. Práve to z nich robí voňavý zázrak na tanieri.
Tie najlepšie polesníky robí moja 95 ročná babička (†). V skutočnosti je to asi jediná osoba v regióne Kysuce, ktorá ich nemá rada, lebo sa ich počas svojho dlhého života objedla.
Pre nás, vnúčatá, ich pečie pravidelne. Vždy tvrdí, že piecť ich budeme my, ale keď sa začne, k práci nás nepustí. Na druhej strane je to dobre. Babička už nemá silu rozotrieť zemiakovú trelinu na rozhorúčené kovové kolieska rovnomerne. Nepresuší ich, a preto prvý polesník chutí rovnako dobre ako ten posledný 🙂
Ingrediencie na prípravu polesníkov
Dokonalosť spočíva v jednoduchosti, a práve takým jedlom sú polesníky. Zopár ingrediencií, trpezlivosť a najlepšie jedlo regiónu Kysuce je na svete. Na prípravu polesníkov nám treba:
- 1,25 až 1,5 kg zemiakov
- 2 kávové lyžičky soli
- 1 vajce
- 2 veľké kopcové lyžice múky (nie viac, inak by z toho boli lokše)
- maslo na potretie čerstvo upečených placiek
Príprava a pečenie
Zemiaky treba ručne “natrieť” (nastrúhať) na najostrejšej časti strúhadla. Šťavu zo zemiakov nevylievajte, vďaka nej budú polesníky vláčne. Trelinu treba dochutiť soľou a zahustiť troškou hladkej múky. Do treliny sa pridá jedno vajíčko, ktoré túto masu spojí. Všetko sa to dobre premieša a rozotiera sa v tvare placiek na poriadne rozpálenú liatinovú platňu. Placky treba otočiť v čase, keď sú zo spodnej časti dohneda upečené no treba dať pozor na presušenie. Čerstvo upečené placky treba potrieť maslom a môže sa začať servírovať tým najmaškrtnejším 🙂
Najefektívnejšie je ich pečenie na rozhorúčenom “šporheli,” no ten sme museli z bezpečnostných dôvodov odstrániť. Teraz používame už iba kovové kolieska, ktoré kedysi dávali k plynovým šporákom. Na otáčanie polesníkov používame netradičné náradie, ktoré v kuchyni nemá okrem Kysučanov asi nikto. Maliarsku špachtľu 🙂
Najchutnejšie sú práve upečené, ešte teplé polesníky, ktoré sa na záver potierajú pravým maslom. Po ich vychladnutí prídu o svoju jedinečnú chuť, ale stále nestrácajú vôňu, takže ich treba okamžite po upečení zjesť 🙂
Väčšina ľudí z Kysúc ich najradšej jedáva s kyslým mliekom. Môj otec s pivom a ja samotné, aby mi žiaden nápoj nenarúšal ich výnimočnú chuť 🙂
Na čom upiecť polesníky
Úplne ideálne je mať okrúhlu liatinovú platňu, ktorá sa dobre zmestí na váš sporák. Kľudne aj takúto objostrannú, ktorá je z jednej strany vrubkovaná a z opačnej strany je hladká.
TIP NA ZÁVER: Po upečení polesníkov liatinovú platňu nechajte vychladnúť a NEUMÝVAJTE JU! Stačí ak ju len pretriete vlhkou handričkou.