Tunel sem nevedie a v autobuse dostanete hneď na začiatku sáčok na zvracanie. Aj taká je cesta k jazeru Inle. Či sa ho oplatí navštíviť, posúďte sami

Obsah

• Možnosti dopravy v Inle Lake
• Program na Inle Lake
• Výlet bicyklom na Maing Thauk Market
• Ako dlho zostať v Inle Lake?

Pred dedinou Nyaungshwe náš autobus zastavuje pri búdke kde sa vyberá poplatok za príchod do oblasti Inle lake. Cena 5 dňového lístka (iný ani neexistuje) je 13 500 kyatov (8€) na osobu. Áno, poplatok je úplne odveci a počas nášho pobytu nám lístok nikto neskontroloval. Nikto nevie kam presne tieto peniaze putujú a na čo sa používajú. Platia ho len “biele tváre”, ale ak sa chceme dostať k jazeru, iná možnosť nám neostáva.

Možnosti dopravy v Inle Lake 

Na preskúmanie jazera a oblasti okolo existujú pre turistov len dve možnosti. Prvou je výlet loďou a druhou požičanie si bicykla. Ak ste milovníkmi motocyklov, je mi ľúto. V meste sa nenachádza ani jedna požičovňa skútrov či motoriek. Turisti tu rovnako ako v Bagane majú zakázané jazdiť na motorkách či skútroch. Dokonca ak nejaký domáci podpultovo prenajme turistovi svoje vozidlo, tak by mal z toho problém.

Po veľmi aktívne využitých dňoch v Bagane a Mandalay si nutné potrebujeme oddýchnuť. Preto sa v prvý deň rozhodneme nerobiť vôbec nič. To sme ale netušili, že nás na raňajkách osloví mladý holandský pár na to, aby sme zdieľali loď na poznávací výlet po jazere. V konečnom dôsledku by sme na tom ušetrili polovicu a také šťastie by sme v ďalších dňoch nemuseli mať. Preto sme súhlasili a rozhodli sa, že “dovolenku” si vyberieme až zajtra.

Xénia a Martjin rovnako ako my, prišli cestovať do Ázie na dlhšie. Neskôr sme zistili, že máme toho spoločného aj čosi viac ako len destinácie na našich cestách.

Nášmu boatmanovi, dohodnutému prostredníctvom guesthousu, sa snažíme zdeliť, čo chceme v daný deň navštíviť. Očividne niečo rozumie, ale ide si svoje. Počas celého dňa je pre nás akýmsi veľkým bratom, ktorý nás stále pozoruje a má vždy dokonalý prehľad o našej aktuálnej polohe mimo lode. Napríklad aj do akej kaviarne sme išli na malú

Program na Inle Lake 

Prvá zastávka sú fejkoví rybári s podivnými sieťami a veľmi zaujímavou a určite aj náročnou technikou veslovania. Vedeli sme, že budú pózovať a zbierať peniaze ale nečakali sme, že budú mať pre túto príležitosť pripravenú ešte aj rybičku.

Hneď potom náš boatman odbočí do floating gardens. Na kôpkach pozhŕňanej hliny sú vysadené rajčiny, fazule a ďalšie plodiny. Míňame ich celkom rýchlo aj keď ešte vidíme v priamom prenose domácich stojac na loďkách ako sa starajú o úrodu.

Nás boatman sa menoval za našeho sprievodcu a už sa s ním nemáme silu snažiť dorozumieť. Ideme podľa jeho programu. Povozil nás po dielňach so striebrom, s látkami a cigarami. Ale nebolo to na škodu, pretože bolo zaujímavé vidieť tieto dielne naživo.

Asi najviac nás zaujala výroba tradičných mjanmarských odevov, na historických strojoch. Na každom mieste nám ponúkali rôzne “handmade” výrobky, ktoré si môžeme zakúpiť ako suveníry. Ako inak za premrštené ceny. Je tu dokonca možnosť platby kartou, ktorá je inak v tejto krajine doslova v plienkach.

Ďalšia zastávka bol budhistický chrám Hpaung Daw Oo Pagoda v dedine Ywama. Najprv sme sa však museli prepracovať cez trhovisko so suvenírmi. Ako inak opäť úplne naboso.

V chráme sa nachádza päť pozlátených sošiek Budhov. Iba muži k ním môžu pristúpiť a nalepiť na ne zlaté lístky. Tých je tam už toľko, že sa zo sošiek stali pozlátené guľôčky Ženy k ním majú kvôli menštruácií zakázaný vstup.

Našou vytúženou zastávkou je komplex stúp In Dein. Je to zároveň hlavný dôvod, prečo sme sa rozhodli navštíviť oblasť jazera Inle. Je to čiastočne obnovená zbierka stúp, pričom najstaršie sú z 12. storočia.

Očarujúce neboli len samotné stupy ale aj cesta po kanáli k nim, kedy sme cez početné hrádzky museli prekonať menšie prevýšenie. Pred vstupom do komplexu sa treba opäť vyzúvať a zahaliť. Na naše ponožky sa tešili malé šteniatka, ktorých tu bolo doslova nespočetne. Radosť sme im ale neurobili a pre istotu si ponožky zobrali so sebou, neskôr sme v komplexe videli aj zopár stratených a roztrhaných párov.

Poslednou zastávkou boli ženy z horských kmeňov, ktoré nosia kruhy okolo krku. Tie si začínajú na krk nakladať vo veku 9 rokov, následne si každých 5 rokov pridajú 5 krúžkov. Až pokiaľ nedovŕšia 25 krúžkov okolo krku. Hmotnosť 25 krúžkov je až 8 kilogramov. Dôvodom je ochrana voči tigrom, ktoré útočia vždy na krk alebo končatiny koristi. V žiadnom prípade si však neviem predstaviť ako vykonávajú bežné aktivity počas dňa.

Pri takto nabitom programe sme nestihli ani západ slnka na jazere ale veľmi nám nechýbal. Späť do dediny sme sa vracali už potme a  bola už naozaj poriadna zima. Svetre, ktoré sme nosili celý deň v ruke nám prišli veľmi vhod. Aj keď sme nestihli návštevu Nga Hpe Kyaung monastery (kde nájdete vycvičené skákajúce mačky), lebo náš boatman si šiel svoje a nehľadel na naše záujmy, s celodenným výletom na jazere sme boli spokojní. Celá loď stojí 20 000 kyatov (12,4€), ale nakoľko sme boli 4 tak sme každý platili len 3,10€. Aspoň to, keď už predtým sme museli platiť nezmyselný poplatok za príchod k jazeru.

Výlet bicyklom na Maing Thauk Market 

Po jednom dni oddychu si požičiavame bicykle za 1500 kyatov (1€) a ideme k marketu v dedinke Maing Thauk. Vzdialený je len 10 kilometrov od Nyaungshwe ale cesta je neuveriteľne zaprášená a naše oči a pľúca dostávajú poriadne zabrať. Market je každý deň na inom mieste preto sa treba vždy opýtať ubytujúceho, kde sa koná v aký deň. Majú na to dokonca špeciálne papierové kalendáre s harmonogramom. Market v dedine Maing Thauk je celkom oničom, zelenina, mäso, ryby a zopár suvenírov. Nič čo by sme už predtým nevideli.

Market nás veľmi nezaujal, preto sa rýchlo otáčame a smerujeme k mólu v tej istej dedine, ktoré na vode spája zopár reštaurácii a domov. Z našeho cyklovýletu je to najkrajšie miesto. Dá sa tu urobiť aj 30 minútový výletík loďou.

Pokračujeme k vinárni Red Mountain Estate Winery s vyhiadkou. Podľa recenzií vieme, že víno tu je takmer nepitné. Prišli sme pozrieť len ten výhľad ale nakoľko ešte nabol čas západu slnka, za veľa nestál.

Našou poslednou zastávkou Htat Eian cave uzatvárame náš mini 30 kilometrový cyklovýlet. Aby sme sa k nej dostali musíme prekonať menšie prevýšenie. Pre nás žiaden problém no pre reťaz na bicykli nepredstaviteľná záťaž a v priebehu cesty spadla minimálne 4x. Veď čo by sme aj chceli za 1€. Aj keď je jaskyňa relatívne malá je pekná a oplatí sa ju navštíviť. Vo vnútri sa nachádza veľké množstvo sošiek Budhu a malé stupy.

Ako dlho zostať v Inle Lake? 

Celý výlet k Inle lake treba brať s nadhľadom. Je to tak trochu umelo vybudovaná destinácia pre turistov, zato veľmi fotogenická. Dva dni na objavovanie jazera sú podľa mňa akurát aj keď niektorí odporúčajú 3 dni aj s návštevou hot springs.

Cesta “grcbusom” bola jeden z najnepríjemnejších zážitkov počas našej doterajšej cesty a z našich 4 destinácií v Mjanmarsku bola táto tá najslabšia. Nie preto žeby bola naozaj slabá, ale preto lebo Mandalay, Yangon a Bagan položili latku naozaj vysoko

Video z plavby po Inle Lake:

Celá FOTOGALÉRIA z Inle Lake

The post Čo všetko ponúka Inle Lake appeared first on TripLovers.

Obsah:

• Treba nájsť ten správny prístav
• 1. deň – loďou z Luang Prabang do Pak Beng
• 2. deň – loďou z Pak Beng do Huay Xai
  • Na čo sa prichystať pri plavbe loďou po Mekongu?
• 3. deň – imigračný úrad a dlhá cesta autobusom
• Rozpočet a porovnanie s cenou autobusu

Tento príspevok je adresovaný najmä tým, ktorí uprednostnia plavbu po Mekongu pred autobusom  Takáto zdĺhavá kombinovaná cesta je vhodná najmä pre tých, ktorí sú na cestách dlhodobo a majú veľa kníh, ku ktorým sa nemali kedy dostať. Veľmi by som ju neodporúčal cestovateľom, ktorí majú 2-3 týždne dovolenky v práci. V takomto prípade sú aj tri dni veľká vzácnosť

Treba nájsť ten správny prístav

Prístav, z ktorého smeruje loď po Mekongu do mestečka Huay Xai pri thajských hraniciach, sa nenachádza v Luang Prabang ale asi 8 km východne. My sme si boli kúpiť lístky už o deň skôr a zároveň sme sa uistili, že je to ten správny prístav. Lístok na loď sa dá kúpiť iba na prvý deň plavby a to z Luang Prabang do dedinky Pak Beng za 105 000 kip (10,50€) na osobu.

Na naše šťastie sa dal v prístave dohodnúť tuk tuk za prijateľnú cenu, 20 000 kip (2€) na osobu, pričom sme mali istotu, že nás do prístavu privezie včas. Pri tvrdom zjednávaní sa dá v meste zjednať tuk tuk na 15 000 kip (1,50€) na osobu, ale na to sme už nasledujúce ráno nemali čas. Ráno po nás prišiel vodič, ešte skôr ako pôvodne mal a do prístavu sme sa dostali v čase ako sme potrebovali

1. deň – loďou z Luang Prabang do Pak Beng

Naša loď mala vyplávať o 8:30 ráno, ale akýsi domáci nás zdržali nakladaním skútra na strechu lode Loď, ktorou sme sa vybrali my je typu slow boat, teda pomalá loď. Je lacnejšia a aj bezpečnejšia ako speed boat (rýchla loď) a okrem pasažierov nesie aj množstvo nákladu

Naša loď ani z ďaleka nebola naplnená, čo však mohol byť iba ojedinelý prípad. Loď má k dispozícii cca 100 autosedadiel, ktoré pochádzajú z minivanov a sú len tak voľne pohodené na podlahe

S nami sa plavilo asi tucet ďalších backpackerov a zopár domácich, ktorí povystupovali počas cesty. Niekedy loď zastavila v prístave, no stalo sa aj, že pri vystupovaní musela prísť rodinka na motorovej loďke a pasažieri si preskočili za jazdy

Do dedinky Pak Beng sme doplávali v plánovanom čase a to 17:30. Hneď ako sme vystúpili sa na nás vrhli domáci. Začali ponúkať ubytovanie za ceny od 60 000 – 80 000 kip (6-8€) za izbu. Takže sa naozaj netreba obávať, že by si spal na ulici.

2. deň – loďou z Pak Beng do Huay Xai

Na druhý deň ráno sme nasadli na inú loď ako v predchádzajúci deň. Pani nás skasovala na palube a každý sme jej tentokrát zaplatili po 110 000 kip (11€). Loď opäť vyplávala o 8:30 a bez meškania doplávala o 16:30 do Huay Xai.

My sme prespali v Huay Xai aj keď sme chceli dôjsť až do Chiang Rai. Na našu smolu sme došli k starému imigračnému úradu vzdialenému asi len 1 kilometer od prístavu (mali sme zlé informácie z neaktuálneho blogu). Tam sme sa dozvedeli, že sa musíme vrátiť popri rieke asi o 10 km späť, a že sme vlastne išli loďou okolo. V okolí nebol ani žiaden tuk tuk, ktorý by nás odviezol, takže naše plány boli zmarené a v Laose sme zostali ešte o deň dlhšie.

Na čo sa prichystať pri plavbe loďou po Mekongu?

1. Jedlo

Slow boat nie je žiadna luxusná záležitosť. Bufet, ktorý sa tu síce nachádza je celkom biedny. Na jednej lodi boli k dispozícii iba instantné nudle, na druhej aj nejaké čipsy, sladkosti a teplé nápoje. Samozrejme všetko s mekongskou prirážkou  Preto odporúčam prísť na loď s dostatočným množstvom potravín. Nám sa veľmi osvedčili bagety, ktoré sme v Laose jedávali takmer denne.

2. Teplé oblečenie

Taktiež nemožno zabudnúť na dostatok teplého oblečenia! Rána na lodi sme mali naozaj chladné. Aj napriek tomu, že sme celú dobu boli naobliekaní, Janku ofúklo a celý nasledujúci týždeň mala pocit, že ju sekne v krížoch.

3. Niečo na zabavenie sa

A samozrejme nemôže chýbať nejaká tá kniha, karty, PC, alebo čokoľvek čo ťa zabaví. Výhľad z lode je celkom stereotypný čo sme nečakali a boli sme tak trochu aj sklamaní. Ale bolo naozaj pekne sledovať radosť ľudí, ktorí si prišli po svojich blízkych do prístavu. Veľakrát to vyzeralo akoby to bola udalosť dňa

4. Štuple do uší

Hluk z motora celé dva dni v kuse? Asi zniem chrumkavo, ale vie to byť dosť nepríjemné. Aj keď to štuple do uší úplne nevyriešia, niečo to pomôže

5. Toaletný papier

Toaletný papier, nie je samozrejmosť. A keďže si všetci uvedomujeme jeho dôležitosť tak to len pripomínam, aby sa nezabudlo

3. deň – imigračný úrad a dlhá cesta autobusom

Ráno sme opäť nemali kde zohnať tuk tuk. Tak sme sa vybrali smerom k imigračnému úradu pešo a asi až po 3 kilometroch sa pri nás pristavili hneď dva tuk tuky za sebou. S prvým sme sa nedohodli na cene. Ten druhý išiel tým istým smerom ako aj my a aj keď nás spočiatku odmietol, tak nás aj tak zobral za 10 000 kip (1€) spolu. Lebo videl, že my by sme aj tak šli tie zvyšné 3 km pešo a nezarobil by nič.

Na imigračnom sme odovzdali “slížik”, ktorý sme mali pri sebe od príchodu a bez akýchkoľvek úplatkov sme sa dostali za kontrolu (bol pracovný deň). K imigračnému úradu Thajska sme sa museli prepraviť autobusom, ten musia použiť všetci, aj cyklisti. Sú to asi 4 kilometre a stojí to 7 000 kip, alebo 25 baht (0,70€) .

Po príchode na imigračný úrad v Thajsku opäť trebalo vyplniť dve tlačivá a prejsť kontrolou. Odtiaľ sme sa potrebovali dostať do Chiang Khong odkiaľ chodí autobus do Chiang Mai. Chodia tri za deň, posledný o 10:30, to sme nestihli. Preto sme museli ísť s prestupom v Chiang Rai.

Celkovo sme zaplatili za jedného 60 baht za tuk tuk z imigračného úradu do Chiang Khong. Červený autobus z Chiang Khong do Chiang Rai nás vyšiel 65 baht (1,65€) a viezli sme sa ním dve hodiny. Autobus z Chiang Rai do Chiang Mai stal 166 baht (4,25€) a cesta trvala 3,5 hodiny.

Rozpočet a porovnanie s cenou autobusu

• tuk tuk z Luang Prabang do prístavu – 20 000 kip (2€)
• dvojdňová plavba – 215 000 kip (21€)
• ubytovanie 2x – 75 000 kip (7,5€)
• tuk tuk z Huay Xai na imigračný úrad – 5 000 kip (0,5€)
• autobus medzi hranicami – 7 000 kip (0,7€)
• autobus z imigračného úradu do Chiang Khong – 60 baht (1,5€)
• autobus z Chiang Khong do Chiang Rai – 65 baht (1,7€)
• autobus z Chiang Rai do Chiang Mai – 166 baht (4,3€)

V prepočte je to spolu približne 40 €, čo je v konečnom dôsledku trochu viac ako by sme dali za 18 hodinový autobus z Luang Prabang do Chiang Mai. Jeho ceny sa pohybovali v rozmedzí od 31 – 38€. Pre nás to síce bolo zaujímavé spestrenie našej 6 mesačnej cesty po juhovýchodnej Ázii, ale popravde, už by sme sa na to druhýkrát nedali.

Celá FOTOGALÉRIA z plavby po Mekongu

The post Aká je v skutočnosti plavba po Mekongu? appeared first on TripLovers.