Približne 130 km od Bratislavy sa nachádzajú dva malé poklady rakúskych Álp. Sú nimi vodopády Myrafälle a roklina Steinwandklamm, kde sa dá urobiť veľmi pekný celodenný výlet v prírode. Toto miesto ponúka ľahkú turistiku, vhodnú pre deti a ich rodičov, usedených po celom pracovnom týždni

Za týmto výletom treba cestovať vyše dve hodiny, v závislosti od toho či máte alebo nemáte rakúsku diaľničnú známku. Obidve oblasti sa nachádzajú od seba asi 2 km, neďaleko mestečka Pernitz v južnej časti Dolného Rakúska. Z Bratislavy je to približne 130 km. Vodopády Myrafälle sa nachádzajú v obci Muggendorf a roklina Steinwandklamm severne od nej v obci Kreuth.

Vodopády Myrafälle v obci Muggendorf

Návšteva vodopádov Myrafälle je ako stvorená pre rodičov s detičkami, ktoré sa len prednedávnom naučili chodiť. Je tu všetko čo rodičia potrebujú – detské ihrisko s čistými WC, vodná plocha, reštaurácia, náučný chodník a relatívne malé vodopády plné mostíkov, ktoré sú veľmi ľahko zdolateľné aj pre tých najmenších. Trasa od vstupu po vrchol vodopádov meria pol kilometra, takže to hravo zvládnu. Navyše cestou je veľa oddychových lavičiek a stolíkov kde si môžu rozložiť svoju desiatu

Ak sú už deti väčšie dá sa tu spraviť aj väčší okruh, ktorý povyše vodopádov pokračuje k druhému tajchu a ďalšiemu detskému ihrisku a reštaurácií. Tento okruh má tam aj späť 2,5 km a dá sa urobiť okolo hory Hausstein, ku ktorému tiež vedie odbočka

Parkovisko pred vodopádmi Myrafälle je bezplatné a kapacít je tu dostatok, ale počas veľmi pekných letných víkendov sa zaplní už doobeda a potom nie je kde parkovať. Vstupné k vodopádom stojí 5€ pre dospelých a 1,50€ pre deti. Dá sa kúpiť v automate smerujúcom od parkovisku k turniketom. Aj keď sa vstupné 5€ na prvý pohľad môže zdať privysoké, treba si uvedomiť, že krížom cez vodopády vedie strašne veľa mostíkov a chodníkov, ktoré potrebujú svoju údržbu aby sa návštevníci cítili bezpečne. Turnikety sa nachádzajú z hornej aj dolnej strany vodopádu ale lístok platí na obidva smery.

Roklina Steinwandklamm

Od vodopádov Myrafälle sme sa presunuli autom asi 2 km na bezplatné parkovisko pri kaplnke, kde sme stáli pozdĺžne pri hlavnej ceste. Pôvodne sme mali v pláne ísť až k hlavnému vchodu do rokliny ale medzi kaplnkou a hlavným vstupom do rokliny Steinwandklamm bola cesta v čase našej návštevy (marec) zľadovatená, preto sme nechceli zbytočne riskovať a auto odstavili pri kaplnke.

Vedeli sme, že do rokliny sa dá prísť aj z opačnej strany a rovnako ako pri vodopádoch Myrafälle sme očakávali, že aj tu budú turnikety a možnosť zakúpenia vstupného z obidvoch strán. Nebola! Namiesto toho tu bola osadená tabuľa s informáciou, že od nás môže “niekto nešpecifikovaný“ vybrať vstupné priamo v rokline OK, povedali sme si ale nakoniec sme nikoho nestretli. Ak by ste však prišli cez oficiálny vchod, vstupné je 5€ a pre deti 1,50€.

Náš okruh roklinou od parkoviska meral asi 3,5 km a zabral nám približne dve a pol hodiny. Išli sme z opačnej strany, teda z hora dole a naspäť opäť do hora. Samotné prevýšenie, ktoré sme absolvovali malo zhruba 130 metrov, takže oproti predchádzajúcej vychádzke bolo treba aj trochu zabrať

Roklina je síce klasická… vodopády, rebríky, mostíky ale okrem toho sa tu nachádzajú aj prechodné jaskyne Türkenloch (turecká diera), v ktorých sme ešte v marci videli niekoľko ľadových stalagmitov aj stalagtitov

V rokline je asi 6 rebríkov. Všetky, ktoré musíš prejsť majú okolo 5-6 metrov. Okrem toho sa tu náchádza jeden rebrík, na ktorý sme sa pozerali s rešpektom. Má asi aj viac ako 15 metrov a vedie do jaskyne Rudolf Decker Steig. Je to však len odbočka a liezť po tomto rebríku nie je nutné. Nie žeby som bola padavka, ale bola som v 6 mesiaci tehotenstva Takže okrem toho jedného nepovinného rebríku, túto roklinu zvládnu aj menej zdatný turisti, tehotné ženy (do 2. trimestra) a aj malý školáci

Spojiť návštevu obidvoch týchto miest nám akurát pokrylo program na celodenný výlet. Okrem toho, že sme ráno trošku vymrzli to bol úplne perfektný trip. Pekne sme si tu oddýchli a trošku rozhýbali tie naše usedené kancelárske zadky

Galéria

The post Tip na jednodňový výlet v Rakúsku – Myrafälle a Steinwandklamm appeared first on TripLovers.

Tento článok ponúka tipy na veľmi intenzívne výlety autom po Rakúsku, kde sa dá stráviť celý víkend. Všetky tieto oblasti sa nachádzajú vo vzdialenosti do 250 km od Bratislavy a ponúkajú hory, vodopády, rokliny, históriu, zaujímavú gastronómiu, či epické západy slnka. Je len na tebe, ktorý si vyberieš

Obsah:

1. Viedenské hrady
2. Mödling a okolie
3. Turistika na Rax a Semmering aj počas leta
4. Neziderské jazero nie je len o majáku
5. Údolie Wachau a najkrajšie západy slnka
6. Severné Rakúsko so silným nádychom českého suseda
7. Roklina Ötschergräben a pútnické mesto Mariazell
8. Rakúska železná cesta
9. Graz a údolie rieky Mura
10. Národný park Gesäuse

1. Viedenské hrady

Dva veľmi pohodové dni môžeš stráviť obzeraním hradov v okolí Viedne. V areáli Schlosspark Laxenburg sa dá stráviť celý deň. V minulosti to bolo letné sídlo Habsburgovcov, dnes je to obľúbené miesto, ktoré nevyhľadávajú len turisti, ale aj domáci.

Okrem prehliadky Franzensburgu (10 €) sa tu nachádzajú desiatky zaujímavostí (stavané altánky, vodopádiky, kaplnky, sochy aj schátrané budovy) v celom zámockom parku. Areál je dosť veľký, takže by si sa uchodil k smrti. Využiť môžeš vláčik, kompu alebo šľapací, či motorový čln. V tomto areáli sa dá kľudne stráviť aj celý deň, najmä ak si zoberieš knihu, urobíš piknik alebo si zašportuješ.

Druhý kratší deň môžeš navštíviť Burg Kreuzenstein (12 €) situovaný 20 km severe od Viedne. Ide o veľmi zachovaný hrad, prehliadka trvá asi hodinu, ale je v nemčine. Cestou v mestečku Korneuburg sa nachádza nádherná radnica, ktorá tiež stojí za pozornosť. Malú zastávku si môžeš spraviť aj v dedinke Bisamberg, kde sa nachádza impozantná a pokojná lurdská jaskyňa.

2. Mödling a okolie

Pekným výletom kúsok za Viedňou je mestečko Mödling kde nájdeš príjemné námestie s renesančnými maľbami a katedrálu s výhľadom na akvadukt.

Kúsok od Mödlingu sa nachádza Burg Liechtenstein. Hneď za týmto hradom sú v útrobách lesíka schované ruiny amfiteátra kam chodí minimum ľudí. V okolí sa nachádza niekoľko ďalších ruín, ale aj vinice, ktoré môžu poslúžiť v prípade zostávajúceho času

Ďalšími zaujímavosťami v okolí Mödlingu sú zatopené bane Seegrotte (17€), ktorých návšteva je naozaj rýchla a mne osobne sa omnoho viac páčili prírodné jaskyne Tapolca pri Balatone.

Krásny západ slnka si môžeš užiť z Husarentempel, ktorý pripomína grécky chrám a je zasvätený obetiam bitky o Aspern (časť Viedne). Cesta z parkoviska trvá približne 45 minút pešo

3. Turistika na Rax a Semmering aj počas leta

Pre alpské výhľady môžeš navštíviť pohorie Rax s najvyšším vrcholom Heukuppe (2007 m n. m.), čo je jedna z najbližších dvojtisícoviek k Bratislave. Na základe svojho cieľu môžeš využiť lanovku, ktorá sa ale nachádza v úplne inej časti ako je vrchol Heukuppe. S cestou je to celodenný výlet.

Druhý víkendový deň môžeš stráviť v rokline Weichtalklamm. Po jednom dni turistiky je to ďalší náklad do tela. Cesta hore je kombinovaná aj troškou lezenia, niekoľkými rebríkmi a prechodmi cez skalné tiesňavy. Okruh z parkoviska až k chate Kienthalerhütte meria 9 km

Nachádza sa tu ešte jedno nenáročné a veľmi pekné miesto. Je ňou vyhliadka 20-Schilling Blick, odkiaľ je neuveriteľný výhľad na členitú skalné stenu, ktorou je prerazený železničný tunel ktorý prechádza do viaduktov. Je to asi 5 minútová prechádzka z parkoviska, ktorá určite stojí za návštevu

4. Neziderské jazero nie je len o majáku

Maják na Neziderskom jazere pozná hádam každý, no vedel si, že v samotnom Podersdorfe sa nachádza aj veterný mlyn? Aj keď je od pobrežia vzdialený až 1,5 km určite sa ho oplatí ísť pozrieť

Vlnitý reliéf pohoria Leithagebirge na ľavom brehu Neziderského jazera je ako stvorený na fotenie viničiek a malebných scenérií. Historické vinné pivničky s množstvom vinární nájdeš na ulici Kellergasse v dedinke Purbach am Neusiedler See.

Kúsok ďalej v mestečku Eisenstade sa môžeš poprechádzať po krásnych interiéroch zámku Esterházyovcov, kde sa dostaneš aj do ich vínnej pivnice. Súčasťou je aj zámocký park. Podľa svojho záujmu si môžeš nakombinovať vstupné, ktoré začína od 15 €.

Prírodnou zaujímavosťou regiónu Burgenland je kameňolom St. Margarethen (7 €), v ktorom sa ťažil vápenec už pred 2000 rokmi. Kameňolom očarí vysokými kolmými stenami z ktorých si domáci urobili prírodný amfiteáter

Pokiaľ chceš vidieť niečo zadarmo, navštív Schloss Pottendorf. Opevnený hrad obkolesený hradnou priehradou je postavený takmer na úrovni hladiny čo dotvára naozaj nevídaný obraz. Nájdeš tu rôzne tajomné aj romantické zákutia a v tieni stromov si môžete zahádzať frisbee alebo zahrať bedminton

5. Údolie Wachau a najkrajšie západy slnka

Ak predpoveď počasia na víkend hlási slnečno, odporúčam zamieriť do údolia Wachau, kde môžeš každý večer sledovať epické západy slnka nad terasovými vinicami. Ideálne obdobie na tento výlet je október, kedy listy vinnej révy začínajú chytať zlatú farbu

Zaujímavosti údolia Wachau sa nachádzajú približne na 40 km pozdĺž Dunaja medzi mestami Krems an der Donau a Melk. V tomto úseku sa nenachádzajú mosty, dá sa použiť iba kompa, čo môže byť časovo obmedzujúce. My sme sa preto rozhodli urobiť okruh.

Zaujímavosťami údolia sú početné mestečká na brehu Dunaja, vinohrady vysadené v členitých svahoch ale aj ruiny či hrady. Najznámejšou pamiatkou tohto údolia je barokový kláštor v Melku, ktorého výrazná farba kričí už z diaľky.

6. Severné Rakúsko so silným nádychom českého suseda

Agrárne oblasti severného Rakúska na prvý pohľad nezaujmú už len kvôli monotónnemu reliéfu. Aj napriek tomu sa tu nachádza hneď niekoľko zaujímavostí, ktoré sa dajú spojiť do víkendového mini okruhu. Tento výlet sme ešte neabsolvovali, no je tu toho toľko že treba vyraziť už v piatok.

Severu Rakúska dominujú najmä hrady a svojou architektúrou výrazne pripomínajú tie v susednej Českej Republike. Už cestou údolím rieky Kamp sa ich nachádza niekoľko. Jedným z najdominantnejších hradov regiónu je Rosenburg. Zaujmú aj renesančný zámok Greillenstein, alebo ruiny hradu Schauenstein.

Najväčším lákadlom tohto výletu je rakúsky Stonehenge – Große Basilika pri meste Waidhofen an der Thaya. Po zvyšok víkendu sa dá navštíviť ešte niekoľko dominantných hradov ako je Burg Raabs na skalnom brale alebo zachovaná zrúcanina Burgruine Kollmitz. Celý výlet môžeš zakončiť pri veternom mlyne pri mestečku Retz

7. Roklina Ötschergräben a pútnické mesto Mariazell

Na hranici Dolného Rakúska, neďaleko mestečka Mariazell, sa nachádza alpská roklina Ötschergräben (4 €). Jej návšteva aj s cestou zaberie takmer celý deň, závisí akú trasu sa rozhodneš absolvovať. V rokline môžeš spraviť rôzne okruhy alebo aj dvojdňový výlet s výstupom na Ötscher (1 893 m n. m.). Pohodovejší návštevníci si vystačia s početnými mostíkmi, vodopádmi, horským potokom a skalnými útesmi. Ako bonus môžeš navštíviť malú vodnú elektráreň

Druhý víkendový deň sa dá stráviť pohodlne a príjemne pri jazere Erlaufsee, v ktorom sa počas letných dní dá aj kúpať. A ak nie kúpať, tak aspoň slniť pri upravenom brehu s mólami a plážami

Aby bol tento víkendový výlet trošku obohatený o históriu, môžeš sa zastaviť v Bazilike narodenia Panny Márie v mestečku Mariazell. Ide o najdôležitejšie pútnické miesto v Rakúsku.

Ak ti nestačili len prechody roklinou alebo ti zvýšil čas a je slnečno, môžeš vybehnúť/vyviesť sa na vrchol Bürgeralpe. Na tomto mieste ťa určite osloví rozhľadňa arcivojvodu Johanna (Erzherzog-Johann-Aussichtswarte), ktorá svojim vzhľadom pripomenie rozprávku Rapunzel. Celé okolie vrcholu je veľmi pekne upravené a jazdí tu detský vláčik.

8. Rakúska železná cesta

Približne 250 km od Bratislavy sa rozprestiera mestečko Eisenerz, priamo pod horou Erzberg, ktoré je pravdepodobne najväčším ložiskom železnej rudy na svete. Ťažba rudy začala údajne už v roku 712 a kvôli jej spracovaniu boli formované aj okolité regióny. Dnes sa tento región označuje ako Die österreichische Eisenstraße, teda „Rakúska železná cesta.“

Okrem exkurzie do lomu na hore Erzberg v tomto regióne môžeš navštíviť prekrásne mestečko Eisenerz, vidieť 5 vodopádov v rokline Wasserlochklamm (6,80 €), navštíviť zaspaté mestečko Waidhofen an der Ybbs a to najkrajšie – prejsť sa po lávkach Mendlingtalského dobrodružního sveta (9 €)

9. Graz a údolie rieky Mura

Druhé najväčšie mesto Rakúska – Graz ponúka jednu skutočnú senzáciu. Je ňou najväčšia historická zbrojnica na svete Landeszeughaus (9,50 €) v ktorej sa nachádza približne 32 000 exponátov zbraní, brnení a najrôznejších doplnkov po ktorých túžil každý žoldnier 17. storočia. Ďalšími zaujímavosťami ktoré Graz ponúka sú hodinová veža Uhrturm s podzemnou šmykľavkou Schlossbergrutsche (5 €) a most Murinsel v prevedení modernej architektúry.

V okolí Grazu sa nachádza niekoľko zaujímavých miest ako múzeum rodáka Arnolda Schwarzeneggra, zámok Eggenberg, veľmi pekná kalvária nad mestom alebo trošku prírody v Rettenbachklamm hneď za mestom.

My sme sa však zamerali na údolie rieky Mura a navštívili nasledujúce miesta:

• gotický kostol Wallfahrtskirche Maria Straßengel s výhľadom na široké okolie
• malebné ale pokojné mestečko Frohnleiten na rieke Mura
• medvediu roklinu Bärenschützklamm (4 €) s približne 160 rebríkmi
• Burg Oberkapfenberg nad mestečkom Bruck an der Mur

10. Národný park Gesäuse

Ak chceš fakt poriadne hory a výhľady takmer ako v Dolomitoch, vyber sa do 250 km vzdialeného Národného parku Gesäuse. Toto miesto navštevuje menej turistov ako ostatné horské oblasti v Rakúsku. Dôvod? Nie sú tu žiadne lanovky a výhľady si treba zaslúžiť. Aj keď je pravdou, že krásne výhľady na skalné štíty národného parku ťa vítajú už z parkoviska

Turistickými cieľmi sú najmä horské chaty (Buchsteinhaus, Haindlkarhütte, Hesshütte), ktoré sú ponorené v krásnom prostredí hôr ale aj niekoľko dvojtisícoviek. Rodinky s deťmi tu čaká malý detský okruh či čľapkanica v horskej rieke kde sa deti môžu vyhrať s kamienkami.

The post 10 tipov na víkendové výlety autom po Rakúsku appeared first on TripLovers.

Krátky, ale intenzívny alpský výlet na záver leta. Počas roadtripu po okolí jazera Zell am See sme videli niekoľko rakúskych NAJ. Alpská príroda nás úplne očarila, no najviac si nás získal ľadovec Pasterze a vysokohorská cesta Grossglockner Hochalpenstrasse.

Obsah:

• Camping Lampenhäusl
• Vrnenie Porsche v uličkách Zell am See
• 6 alpských divov prírody
  1. Krimmlské vodopády
  2. Roklina Sigmund Thun
  3. Takmer v oblakoch – Stausee Mooserboden
  4. Vysokohorská cesta Grossglockner Hochalpenstrasse
  5. Ľadovec Pasterze
  6. Palfen zu Saalfelden – kláštor v skale
• Rozpočet na alpský výlet

Camping Lampenhäusl

Ako základňu sme si vybrali okolie jazera Zell am See, konkrétne Camping Lampenhäusl, ležiaci priamo na začiatku doliny smerujúcej na Grossglockner Hochalpenstrasse. Všetky kempy v okolí jazera Zell am See sa nachádzajú na rovine a nie sú z nich žiadne zaujímavé výhľady.

Camping Lampenhäusl bol, na rozdiel od všetkých ostatných, situovaný medzi strmými svahmi, z ktorých stekali vodopády. Na jeden z nich sme mali výhľad aj my, priamo z nášho kempovacieho miesta Obrovskou výhodou tohto kempu bolo, že sme boli v spojení s divokou alpskou prírodou aj počas večera, či rána, mali výhľad na hory a vodopády a pár metrov od nás šumel alpský potok.

Tento kemp mal však jednu obrovskú nevýhodu. A to, že ráno začalo byť teplo až keď vyšlo slnko spoza kopcov, čo bola až po 9-tej hodine, teda dosť neskoro.

Vrnenie Porsche v uličkách Zell am See

V samotnom mestečku Zell am See sa toho až tak veľa nenachádza. Mestečko je príjemné na prechádzku, možno aj plavbu po jazere, po ktorej sa premávajú plachetnice rakúskych zbohatlíkov. Je tu síce k videniu aj tradičná alpská architektúra ale je na nej niečo zvláštne. Chýbajú tu kvetináče s muškátmi v každej okenici.

Po uliciach Zell am See, ale aj po celej oblasti, sa premávajú desiatky drahých áut a kabrioletov. Tie najzvučnejšie výfuky však patria automobilu Porsche. Práve zakladateľ tejto automobilky, Ferdinand Porsche, je v mestečku Zell am See pochovaný.

6 alpských divov prírody

1) Krimmlské vodopády

Vyše 50 km na západ od jazera Zell am See sa nachádzajú najväčšie vodopády v Rakúsku. Ich výška dosahuje 385 metrov a pozostávajú z troch vyše 100 metrových vodopádov.

Pozor na parkovisko č. 4!

Pri Krimmlských vodopádoch sa nachádzajú štyri parkoviská. Parkovisko č. 4 sa nachádza najbližšie ku vchodu k vodopádom, no na tomto parkovisku sa platí poplatok 11 € na deň. Ostatné parkoviská (1, 2, 3) sa síce nachádzajú o cca 200 až 500 metrov ďalej, ale celodenný poplatok stojí len 5 €.

Vodopády kde zmokneš aj keď je slnečno

Vstupné sa kupuje pri vchode ku Krimmlským vodopádom, čo je cca 400 metrov od hlavnej cesty. Vstupné je 4 € na osobu, či je na rakúske pomery príjemne nízka cena Pri vstupe sa nachádzajú aj civilizované toalety, ktoré radím využiť, lebo v areáli je plno ľudí a svahy sú strmé.

Cesta pozdĺž vodopádov a k ich vrcholu je veľmi dobre udržiavaná a ľahko schodná. Chodník je pretkaný početnými serpentínami, z ktorého sa dá odbočiť na vyhliadky na plošiny z ktorých vidno vodopád. Aj napriek strmším úsekom je chodník bezbariérový, no na vyhliadky väčšinou vedie niekoľko schodíkov.

S doprianím si času tento výlet zvládnu aj malé deti. My sme ho zvládli za vyše 2 hodiny. Pre lenivých alebo uponáhľaných sa dá dostať k najvyššiemu vodopádu aj taxíkom. Ak sú v aute 4 osoby, vyjde to na 7 € na osobu.

2) Roklina Sigmund Thun

Sigmund Thun Klamm je druhou najkrajšou roklinou v rakúskych Alpách akú sme kedy navštívili (1. je Mendlingtal pri Lissingu). Jej návštevu sme absolvovali hneď po otvorení, teda o ôsmej ráno, kedy tu bola okrem nás iba jedna skupinka. Práve to zavážilo na dojme, ktorý sme si z rokliny odniesli Po 9-tej sa sem nahrnú davy ľudí.

Vstupné do rokliny je 6 €. Za tento poplatok sme sa mohli prejsť roklinou po drevených chodníkoch zavesených v útese rokliny ponad aj popod vodopády. Celý okruh meria 2,4 km a je pomerne nenáročný. Trvalo nám ho prejsť približne hodinu a desať minút, pričom sme sa výrazne zdržiavali fotením a užívaním si ešte prázdnej rokliny

Na konci rokliny sa nachádza umelý vodopád, ktorý sa prelieva z vodnej nádrže. Voda, ktorá tečie po umelo vybudovanej ploche sa triešti, čím nadobúda bielu farbu. Sklon rampy, po ktorej tečie voda silno pripomína atrakciu v aquaparku, nuž chýba už len nafukovačka

Pri vstupe do rokliny Sigmund Thun sa nachádza bezplatná výstava turbín vo vodnej elektrárni, ktorou preteká voda z rokliny. Nájdeš tu aj rôzne témy súvisiace s tvorbou a prevádzkou priehrad a vodných nádrží. Vo vnútri sa nachádza aj kinosála, kde môžeš sledovať filmy na túto tematiku v anglickom alebo nemeckom jazyku

3) Takmer v oblakoch – Stausee Mooserboden

V Kaprunskej doline vo výške 2000 m n. m. sa nachádza vodná nádrž Mooserboden a o niečo nižšie je situovaná priehrada Wasserfallboden. Voda v týchto nádržiach je z roztopeného ľadovca a používa sa na výrobu elektriny.

Parkovanie

K vodným nádržiam Mooserboden a Wasserfallboden sa dá dostať jedine autobusom. V doline stojí 11 poschodový parkovací dom, v ktorom návštevníci môžu bezplatne zaparkovať a pokračovať k pokladni. Parkovací dom je jednosmerný a len pre nízke autá, my sme sa sotva zmestili s “truhlou” na streche. Vany, karavany, dodávky či čokoľvek vyššie môže prejsť na horné parkovisko na voľnom priestranstve.

Predražený vyhliadkový autobus či radšej turistika?

Obojsmerná cesta autobusom k hornej priehrade a späť stojí 24 € na osobu. Najprv sme si neboli istí, či naozaj rozumieme dobre (všetky popisky boli iba v nemčine). Žiaľ sme rozumeli dobre. Letmý pohľad do máp nás usmernil, že hore ísť pešo nechceme. Bolo už poobedie a len cesta hore by nám pešo trvala cez 3 hodiny (9km, prevýšenie cez 1000m). Po dlhšej úvahe sme zhodnotili, že sme do Álp neprišli preto aby sme sa otáčali.

Autobusy k hornej priehrade chodia vždy keď sa naplnia, čo je pomerne často, lebo sem napriek cene chodí naozaj dosť ľudí. Cesta autobusom trvá približne 30 minút a vedie cez tunely a malebné scenérie alpských pasienkov. Návštevu si treba premyslieť dopredu, lebo posledný autobus ide smerom dole o 16:45.

Keď sme dorazili k hornej priehrade, bolo už toľko hodín, že sme sa nevybrali na žiadnu väčšiu túru. Aj napriek tomu sme tu bez problémov strávili 3 hodiny iba tým, že sme sa prešli po priehrade, vyšli na vyhliadku Höhenburg, navštívili mini múzeum (pre deti) a vyskúšali si interaktívne technické hry na tému vodnej elektrárne

4) Vysokohorská cesta Grossglockner Hochalpenstrasse

Vyhliadková jazda po Grossglockner Hochalpenstrasse je jedným z hightlightov rakúskych Álp. Táto cesta bola otvorená v auguste 1935 a vznikla najmä kvôli mototurizmu. Od jej počiatku je nesmierne vyhľadávanou atrakciou a pre neutíchajúci dopyt bola cesta rozšírená a zvýšila sa aj kapacita parkovacích miest.

Tá ani dnes nie je vždy postačujúca. Obzvlášť v slnečné letné dni, kedy okrem turistov prichádzajú aj domáci Rakúšania alebo neďaleký Nemci prevetrať svoje kabriolety a športiaky. Luxusnými autami sa to na kľukatej horskej ceste iba hemží a takmer všetci smerujú na Gamsgrubenweg – vyhliadku na ľadovec Pasterze a najvyšší rakúsky vrchol Grossglockner. Cestou sa dá zastaviť na početných vodopádoch ale aj pri ojedinelých kamenných kostolíkoch

Praktické informácie k jazde po Grossglockner Hochalpenstrasse:

• vstupné autom (37 €), motorkou (27 €), bicyklom (zadarmo)
• cesta je otvorená od mája do novembra v závislosti od počasia a snehu
• cesta sa na noc uzatvára a otvára sa v závislosti od ročného obdobia (cca od 6:00 – 20:00)
• jazdu spomaľujú cyklisti, môžu sa tvoriť kolóny
• pri ceste je veľa odstavných plôch
• za mýtnicou sa už nenachádza žiadna benzínová pumpa
• na vyhliadke Gamsgrubenweg je veľký parkovací dom s toaletami a bufetmi
• počas noci môžeš ostať na parkovisku (ideálne pre karavany)
• výlet na Grossglockner Hochalpenstrasse a ľadovec Pasterze zaberie celý deň
• predpoveď počasia v Alpách je často horšia ako skutočné počasie
• najkrajšou vyhliadkou na ceste je Edelweißspitze, z kadiaľ vidno na kľukaté cesty do obidvoch dolín (je tu však veľmi málo miest na parkovanie)
• počet áut nie je žiadnym spôsobom regulovaný

5) Ľadovec Pasterze

Pod Grossglocknerom sa rozprestiera najdlhší ľadovec v Rakúsku – Pasterze, ktorý sa od začiatku 20. storočia zmenšil približne o polovicu. Jedným z našich cieľov bolo vidieť ho skôr, ako po ňom zostane len pamätná tabuľa

Táto túra ku ľadovcu je presne opačná ako všetky ku vrcholom. Najprv treba zísť dole a absolvovať tú jednoduchšiu časť. To najnáročnejšie príde až na úplný koniec. K ľadovcu so dá dostať jedine pešo, no v najstrmšom úseku sa dá dopomôcť si lanovkou. Tá stojí 8,5 € jednosmerne alebo 13 € obojsmerne a ušetrí asi 30 minút času.

Cesta až k čelu ľadovca nám za vyhliadky trvala rezkou chôdzou približne 1 hodinu. Prechádzali sme najmä medzi kamene. Cesta bola poväčšine vychodená, no v najbližšej časti k čelu ľadovca sa nám strácala, nakoľko bola novovzniknutá po ústupe masy ľadu.

Časť ľadovca je prekrytá nánosom kamenia a my sme chodili po ňom, len sme neboli v kontakte s ľadom. Keď sme sa dostali približne 500 metrov od čela ľadovca začali sme pociťovať chlad. Mali sme v pláne dostať sa až na hore na ľadovú masu, no skončili sme asi 200 metrov pred ním. Cestu nám skrížil vodopád, ktorý sa síce dal prebrodiť, no bolo by na to treba aspoň čižmy alebo naimpregnovanú obuv.

Takto sme aspoň na chvíľu zostali stáť a užívali si silu alpskej prírody. Zvuky vodopádu, kameňopádov a praskanie ľadovca Na ceste späť sa k tomu pridalo aj pískanie svišťov. Tie sme zazreli tesne pod vyhliadkou aj napriek veľkej frekvencií ľudí. Cesta späť nám trvala 1,5 hodiny. Bola to náročnejšia túra, najmä kvôli neprechodenému chodníku v záverečnej časti no zvládnuteľná aj pre väčšie deti, ktoré chodievajú s rodičmi na turistiku

6) Palfen zu Saalfelden – kláštor v skale

V okolí Zell am See sa nachádza dosť málo pamiatok, no predsa sme jednu našli. Navyše je dosť neznáma. Kláštor Palfen zu Saalfelden v skalnej stene sa nachádza severne od jazera Zell am See nad mestečkom Saalfelden am Steinernen Meer. Nachádza sa blízko zámku Lichtenberg, pod ktorým je neplatené parkovisko. Ku kláštoru vedie turistický chodník. Z parkoviska je to slušné stúpanie no celkovo cesta trvá len 20 minút.

Kláštor v skalnej stene, už od roku 1664, predstavuje miesto kde celoročne žili pustovníci bez vody a tepla. Tak isto tam žijú dodnes, no na zimu kláštor opúšťajú. Dnu ísť nemôžeme. Nad kláštorom sa nachádza kaplnka v skale, tá už prístupná je. Je odtiaľ pekný výhľad na okolité hory aj zámok Lichtenberg, ale najmä na samotný kláštor. Je to pekné pokojné miesto na malý výlet

Rozpočet na alpský výlet

Výlet k jazeru Zell am See trval 4,5 dňa. Absolvovali sme ho vo štvorici, čo nám výrazne ušetrilo náklady na doprave. Spali sme v kempe v stanoch a jedlo si kupovali v potravinách, niektoré veci sme si priniesli už z domu. Väčšinou sme si varili, no boli sme aj v reštaurácií a sadnúť si na kávičke. To na čom sme nešetrili bolo vstupné. Celkovo nás výlet vyšiel na 535,03 €, čo je cca 133,75 € na osobu

The post Autom do rakúskych Álp, smer Grossglockner Hochalpenstrasse appeared first on TripLovers.

Neďaleko rakúskeho Leobenu sa rozprestiera hora Erzberg, ktoré je pravdepodobne najväčším ložiskom železnej rudy na svete. Ťažba rudy začala údajne už v roku 712 a kvôli jej spracovaniu boli formované aj okolité regióny. Dnes sa tento región označuje ako Die österreichische Eisenstraße, teda „Rakúska železná cesta“.

Obsah:

• Die österreichische Eisenstraße – Rakúska železná cesta
• Našich 5 zastávok po rakúskej železnej ceste
  1. Eisenerz – srdce rakúskej železnej cesty
  2. Vodopády v rokline Wasserlochklamm
  3. Hochkar nie je len lyžiarske stredisko
  4. Mendlingtalský dobrodružný svet (Erlebniswelt Mendlingtal)
  5. Waidhofen an der Ybbs – mestečko, ktoré zaspalo v čase

Die österreichische Eisenstraße – Rakúska železná cesta

Podľa legendy nález ložísk železnej rudy na hore Erzberg označil vodník, ktorý uviazol na súši v rukách obyvateľov. Aby opäť získal svoju slobodu, ponúkol im 3 možnosti: „zlato na desať rokov, striebro na sto rokov alebo železo na veky.“ Eisenerčania si chceli vybrať druhú možnosť, no keď im vodník ukázal Erzberg a presvedčili sa o ložiskách rudy prepustili vodníka a ten zmizol v prameni Wassermannsloch.

Tento objav premenil celú oblasť v okolí mestečka Eisenerz. Kvôli historickej ťažbe muselo byť zabezpečené aj spracovanie, preto bolo nutné vystavať vysoké pece a zabezpečiť neustály prísun dreva. Vďaka ložiskám železnej rudy na hore Erzberg Rakúsko výrazne upevnilo svoju hospodársku pozíciu vo svete.

Za všetky tie roky ťažby sa tu dal pozorovať vývoj banských a ťažobných metód a technológii. Ťažba štajerského Erzbergu stále napreduje a prevádzkovateľ lomu organizuje aj exkurzie pre záujemcov

Našich 5 zastávok po rakúskej železnej ceste

1. Eisenerz – srdce rakúskej železnej cesty

Našu púť rakúskou železnou cestou sme začali v starom banskom meste Eisenerz, nad ktorým sa týči najväčšie ložisko železnej rudy v širokom okolí. Historická ťažba rudy narúša pohľad na scenériu prekrásnych alpských hôr no samotný Eisenerz je taký nádherný, že nám to neprekáža. V blízkom okruhu ponúka hneď niekoľko pamiatok, ktoré vyrazia dych.

To najpodstatnejšie čo Eisenerz ponúka je stredoveký opevnený kostol Kirchenburg St. Oswald nad mestom. Je z neho vidieť všetky ostatné pamiatky mestečka ako Eisenerzer Schichtturm, čo je honosná zvonica v renesančnom štýle, ktorá zvonievala baníkom na zmenu služieb. Ale aj kaplnku Gradsteinkapelle týčiacu sa zo skaly. Samozrejmosťou je hlavná radnica, ktorá je v prípade mestečka Eisenerz naozaj podarená

Na hlavnej ceste medzi Leobenom a Eisenerz sa nachádza viacero vysokých pecí, v ktorých sa tavila železná ruda. Pri jednej z nich – Hochofenmuseum Radwerk IV – nájdeš aj múzeum.

Kúsok od nej sa nachádza aj výstava historickej železnice Erzbergbahn, ktorá slúžila najmä ako nákladná doprava medzi Erzbergom a okolitými vysokými pecami. V minulosti sa dalo ísť vyhliadkovým vláčikom po historickej železnici ale z technických dôvodov a nízkeho záujmu verejnosti táto atrakcia viac nefunguje ako funguje.

2. Vodopády v rokline Wasserlochklamm

Ako to už v rakúskych Alpách chodí, vždy musíme navštíviť aspoň jednu roklinu. Výber bol jednoduchý. Na rakúskej železnej ceste sa nachádzajú nevídane bohaté vodopády a to v rokline Wasserlochklamm, kde vyviera prameň o sile 2000 litrov za sekundu.

Na Rakúsku sa mi páči, že pri takmer všetkých atrakciách sa nachádza bezplatné parkovisko s toaletami pri vstupe, čo výrazne zjednodušuje návštevu. Vstupné do rokliny je 6,80 € a cesta začína závesným mostom cez rieku. Po krátkom čase nahradia lesný chodník drevené lávky, práve v tom momente to začína byť zaujímavé

V rokline sa nachádzajú 4 mohutné vodopády pričom z niektorých sa doslova práši Cesta po drevených lávkach je náročnejšia, no myslím si, že deti by ju mali zvládnuť (aspoň sa zničia) Celkovo je to k najvrchnejšiemu vodopádu 250 výškových metrov a cesta trvá aj s fotením tak 1,5 hodiny.

Od najvrchnejšieho vodopádu sa dá pokračovať ešte ďalších 100 výškových metrov na vyhliadku. Osobne ju už veľmi neodporúčam lebo cesta je naozaj veľmi náročná a výhľad nebol o nič lepší ako od posledného vodopádu.

3. Hochkar nie je len lyžiarske stredisko

Jedným z hlavných plánov výletu bola aj turistika na 1808 metrov vysoký vrchol Hochkar. Počas zimy slúži toto miesto ako lyžiarske stredisko, takže aj počas leta sa dá využiť lanovky a uľahčiť si tak turistiku. My sme však mali v pláne zaslúžiť si výhľady a preto sme sa chceli vybrať pešo.

Parkovať sa dá vo výške takmer 1500 m n. m. takže nejde o nejakú veľkú túru. Okrem iného bezplatné parkovisko vo veľkom využívajú aj karavanisti a ľudia čo spia v autách.

Náš plán ale nevyšiel a pre hmlisté počasie sme sa vybrali len k neďalekému tajchu Bergsee, kde sme sa najedli, pobavili sa kravičkami a šli späť. Okrem turistiky a lyžovačky je Hochkar vhodný aj na ferraty

4. Mendlingtalský dobrodružný svet (Erlebniswelt Mendlingtal)

Mendlingtalský dobrodružný svet je tematický chodník s ukážkou historickej ťažby dreva a splavovania dreva v ťažko prístupnej doline Mendlingtal. Súčasťou Erlebniswelt Mendlingtal je aj veľmi pekne upravený malý skanzen s témou spracovania železnej rudy vyťaženej z Erzbergu. V areály sa nachádza kováčska dielňa, píla, mlyn a hlavne systém, ktorým sa unášalo drevo.

Do doliny Mendlingtal sa dá prísť z dvoch strán. Na obidvoch stranách sa nachádzajú bezplatné parkoviská s toaletami. Vstupné do doliny a skanzenu je 9 €, študenti 6 € a pre deti 3,50 €. Tiež sme si hovorili, že je to veľa ale naozaj to stálo za to! Pozor, platiť sa dá iba v hotovosti!

Trasa náučného chodníka je dlhá 2x po 4 km, lebo treba ísť tam aj naspäť (chodník je obojsmerný). Je to dosť veľa kilometrov ale trasa je naozaj nenáročná a zvládnu to aj deti, aj keď to môže trvať dlhšie

Erlebniswelt Mendlingtal bolo miesto, ktoré sem si zo všetkých miest na rakúskej železnej ceste užili najviac. Bolo to spôsobené hlavne tým, že nám pršalo a počas našej trojhodinovej návštevy sme stretli len 4 ľudí. Navyše dážď a teplo spôsobovali opar nad hladinou vody a dotváralo tak mystický dojem z nového miesta. Počas pekného počasia sem samozrejme chodí strašne veľa ľudí, najmä rodinky s deťmi, ktoré si toto miesto určite zmilujú.

5. Waidhofen an der Ybbs – mestečko, ktoré zaspalo v čase

Našu cestu po železnej ceste sme zakončili v mestečku Waidhofen an der Ybbs. Parkovanie je cez víkend zadarmo aj v samotnom centre mesta, ktoré je veľmi kompaktné. Už tesne po príchode sme zhodnotili, že po ulici sa potuluje nejako málo turistov a že mestečku chýba život. V rámci objavovanie uličiek sme sa dali do reči s jedným miestnym postarším pánom, ktorý nám tvrdil, že tento rok počet turistov v Waidhofen an der Ybbs výrazne vzrástol (vraj vďaka korone).

Za 2 hodiny sme si prešli najkrajšie pamiatky. To čo najviac z mestečka stojí za návštevu je Rothschildschloss, stredoveký hrad z 13. storočia. Vzhľadom pripomína talianské hrady ale v britskom štýle, navyše má klasickú Disney vežičku V 18. storočí bol k hradu pristavaný kostol, ktorý tiež môžeš navštíviť.

Odporúčam z nádvoria hradu prejsť dole k rieke kde sa nachádza kamenný most a časť záhrad. A taktiež vyjsť na jeden z mostov lebo práve z nich je najlepší výhľad na hrad Vo vnútri hradu sa nachádza 5 Elemente Museum a expozíciou zameranou na históriu mesta.

V centre sa nachádza niekoľko kostolov, zvoníc a veží. Jedna z nich patrí radnici, z vrcholu ktorej si môžeš užiť pohľad na mesto z hora

The post Po rakúskej železnej ceste appeared first on TripLovers.

Porozprával som sa s mojim dobrým kamarátom z vysokej školy, ktorý jedného dňa skončil v práci, zbalil sa a odišiel za dobrodružstvom na motorke smerom na sever Európy, úplne sám.

Obsah:

1. Ako si prišiel k myšlienke severského okruhu?
2. Mal si už predtým vodičák na motorku?
3. Mal si niekedy pocit, že už ťa to nebaví a chcel by si byť už doma?
4. Čo najlepšie sa ti prihodilo na tejto dobrodružnej ceste?
5. Mal si aj nejaký nepríjemný zážitok, s technikou, ľuďmi a podobne?
6. To, že si išiel sám bol zámer?
7. Tento sen si si splnil, čo bude nasledovať ďalej?
8. Koľko to bolo kilometrov, koľko ťa to stálo približne?

1) Ahoj Maťo, povedz nám niečo o sebe a ako si prišiel k myšlienke severského okruhu?

Ahoj Milan, ďakujem za pozvanie. Som taký obyčajný chalan, žiadny veľký cestovateľ, iba sem-tam som si vybehol popri robote na nejaký týždeň pod stany. Mám rád takýto spôsob cestovania.

Minulý rok sa mi stala taká vec, že po piatich rokoch v zamestnaní, ktoré bolo naozaj náročné na môj work-life balance, firma skončila svoje pôsobenie na Slovensku a ja som dostal fasa odstupné A tak som si povedal, že je čas vypnúť. Možno o tom v dnešnej dobe sníva veľa ľudí.

Už odmalička som chcel ísť na sever a aj doteraz mám taký sen – ísť sám na Sibír, chvíľu tam proste v tých lesoch byť a žiť, pretože mám rád s tým súvisiace veci. Napadlo mi teda, že si kúpim motorku a pôjdem spraviť sever Európy, iba ja so stanom. A tak som to aj nakoniec zrealizoval.

Nie som ale nejaký zásadový low-cost týpek, takže som si to celé čo najviac užíval. Áno, na tejto ceste som sa snažil čo najviac šetriť, ale nešiel som úplne low-costovo. Občas som šiel aj do reštaurácie, ale párkrát sa stalo aj to, že som spal mimo stanu, len tak

Ja sa považujem za takého normálneho cestovateľa, ktorý si ide pomedzi robotu oddýchnuť. A toto bol zatiaľ môj najdlhší trip, keďže som to šiel takmer dva mesiace v kuse.

2) Mal si už predtým vodičák na motorku?

Mal som ho už rok a iba som čakal na príležitosť. Ono to bolo tak, že asi pred štyrmi rokmi prišla na Slovensko zmena legislatívy, na B-čkový vodičák si zrazu mohol riadiť 125 cc skúter, keďže dovtedy bola zahrnutá len 50 cc kubatúra.

A ja som vždy rád pozeral tie francúzske romantické filmy – Paríž, frajerka si drží toho svojho chalana okolo pásu a on si tam ide na tom skútriku… Vždy som to chcel, ale každý mi vravel, že 50-tka, to je sračka, tu v Bratislave je to nebezpečné. Ale akonáhle vyšiel nový zákon, tak som si do dvoch týždňov kúpil nový 125 cc skúter od Yamahy, reku idem to vyskúšať

“Bolo to neskutočné. Za necelé 3 sezóny, čo som ho mal, som spravil asi 20 000 km – čo je na skúter dosť.”

Chodil som na ňom do roboty, domov do Turca, išiel som na trip okolo českých hraníc na 6 dní, kde som išiel tak nabalený, že ma spoza toho skútra skoro ani nebolo vidno. Zastavovali ma policajti, lebo bolo vraj vidno iba stan. A keď som prišiel z toho tripu, tak som si povedal: „Toto bolo fasa!“, a že si asi teda kúpim motorku, čo mi predtým v živote ani nenapadlo. Nemal som k tomu žiadny vzťah. Ale zistil som, že je to skvelý spôsob cestovania.

A keďže som počul, že majú zdražovať autoškoly, tak som si hneď nato pri prvej príležitosti spravil vodičák skupiny A. Ale rok som sa k tomu nedostal, až hneď potom, ako mi skončila robota. Celá táto záležitosť s motorkou je pre mňa jedno z najlepších rozhodnutí, aké som v živote spravil!

3) Musela to byť naozaj náročná cesta, ako fyzicky, tak aj psychicky. Mal si niekedy pocit, že už ťa to nebaví a chcel by si byť už doma?

Tak ono máš zlé a dobré dni. V čom ma to ale prekvapilo najviac. Fakt bol, že som na tej ceste nad takýmito vecami ani nerozmýšľal. Až potom, keď som prišiel po 2 mesiacoch pobytu v stane domov – taký zarastený, medzi štyrmi pevnými stenami. Frajerka sa na mňa pozerala, čo za homelessáka to prišlo – až vtedy mi to došlo

“A vtedy si tak uvedomíš – wau! Na tej ceste bolo miestami fakt nepohodlne, ale tam mi to tak vôbec neprišlo, pretože som sa denne snažil robiť aspoň 200 km a v neznámom teréne som neustále niečo objavoval.”

V podstate išlo o to ráno sa zbaliť, čo bola najhoršia vec – každé ráno všetko zložiť, dobre to upevniť, aby to malo na tej motorke nejakú rovnováhu. Keď ešte do toho pršalo, tak som následne riešil ako byť suchý, kde sa najem, kde budem spať…a medzitým som niečo parádne zbadal a ani som si nestihol uvedomiť, že mi je nejako nepohodlne.

Čo sa týka fyzičky, tak som schudol 6 kg. Nie, že by som málo jedol – aj keď teda v Nórsku sú také ceny, že som sa musel trochu obmedzovať. Skôr to bolo o tom, že aj na tej motorke musíš trochu pracovať telom. A chodil som aj na turistiku.

“Ale hneď po mojom návrate domov sa mi to vrátilo. Starká sa mňa kukla, že „Jéžišmária,” a už to išlo, pirohy a neviem čo všetko ešte :D”

Fyzicky najnáročnejšia vec bola zima, aj keď som bol za polárnym kruhom cez najväčšie leto. Naplánoval som si to tak, aby som tam bol niekedy v júli, kedy sú tam najväčšie teplá. No v praxi to znamená, že v noci teplota aj tak niekedy klesá iba na 2 stupne (hlavne vo vnútrozemí). A pohyboval som sa aj po tých polostrovoch na nórskom severnom pobreží, kde už oficiálne leto nikdy nemajú.

Najnáročnejšie na tom bolo to, že polovicu času na motorke som strávil v daždi. Veľakrát som sa v stane nadránom klepal zimou.

“A bola to iba moja sprostosť, pretože potom som došiel naspäť domov a povedal som to mojím kamošom horolezcom – ako som bol v motorkárskej bunde, ďalšie bundy na sebe, štyri ponožky a aj tak som sa klepal. A oni mi hovoria: „Ty si blbý, tieto moderné spacáky fungujú tak, že tam musíš ísť pomaly nahý.“, ja som to jednoducho na ceste nevedel :)”

Ešte mi k tej téme psychickej nepohody napadá jedna vec. Bol som sám, takže reálne to bolo tak, že som sa začal sám so sebou rozprávať. Ako keď niekedy pozeráš ten film od Toma Hanksa – a vravíš si, že mne sa to nestane. Človeka som na ceste najdlhšie nestretol 3 dni, ale inak som sa s ľuďmi občas rozprával. Potom som to už aj vyhľadával.

Asi po mesiaci som stretol môjho bratranca Juraja s priateľkou, ktorý išli na aute z juhu Nórska – naplánovali sme si stretnutie na dva dni približne v strede Nórska.

“A ako som pri ňom večer rozkladal stan, Juraj mi zrazu hovorí: „Maťo, uvedomuješ si, že sa rozprávaš so stanovou tyčkou?“ A ja som o tom vôbec nemal šajnu, začal som sa automaticky rozprávať s vecami a nejako som si to vôbec neuvedomoval.”

Takmer hneď ako som sa vrátil, tak som išiel s frajerkou Martinkou na dva týždne do Talianska – čím ju pozdravujem a oceňujem, že na mňa čakala. Sľúbil som jej totižto, že keď sa vrátim, tak pôjdeme spolu na motorke na výlet k moru. V minulosti som o tom rozmýšľal spôsobom, že: motorka a frajerka – to je skvelé – dáš jej helmu, posadíš ju, ona ťa len objíme a pár hodín ju nemusíš počúvať Ale jedna z prvých vecí, čo som po návrate spravil bolo, že som kúpil komunikátory na helmu, aby sme sa po ceste do Talianska mohli rozprávať.

“Na mojom tripe to skončilo tak, že už po pár dňoch som si začal v helme spievať. A zistil som, koľko málo textov slovenských pesničiek ovládam. Človek si jednoducho nájde svoje spôsoby, ako sa s nedostatkom kontaktu s ľuďmi vysporiadať.”

Ale na druhej strane som to aj ocenil, pretože som si od ľudí trochu potreboval oddýchnuť, keďže v predchádzajúcom zamestnaní som robil projekťáka a je fakt, že kontakt s ľuďmi ma najviac unavoval. Takže vzhľadom na toto to bola maximálna očista.

4) Čo najlepšie sa ti prihodilo na tejto dobrodružnej ceste?

Mám kopec zážitkov rôzneho charakteru, ale to najlepšie – a to ti asi povie veľa cestovateľov – nie sú ani tie konkrétne zážitky. Keď si na takej dlhšej ceste sám, tak to ani nie je veľmi o tom, kde si, ale je to o skúmaní samého seba. Po určitej dobe ti už príde ako bežná vec každý deň objavovať niečo nové, a jediné s čím ostaneš na tej ceste, si ty sám so svojimi myšlienkami.

To čo mi tá cesta dala a s čím som aj tak trocha počítal, bol fakt, že som lepšie spoznal sám seba. Keď dva mesiace cestuješ na motorke, tak si nemôžeš ani tak veľa vecí zbaliť a uvedomíš si, ako málo ti stačí k životu. Mal som na celej ceste po 3 kusy spodného prádla, ale fakt kvalitného. Nič viac ti netreba.

“Jeden pár ponožiek som potom dokonca obetoval, keď mi začala unikať kvapalina z predných tlmičov a potreboval som realizovať dočasnú opravu, ale oprava v servise by v Nórsku bola finančne a časovo náročná.”

Odkedy som sa vrátil, tak si neskutočne vážim každý okamih doma. Veľa radosti mi prinášala aj samotná každodenná jazda na motorke. Ale ak sa pýtaš na konkrétne zážitky, tak určite mi najviac dal styk s ľuďmi. Rozprával som sa so skvelými ľuďmi, či už od týpka, čo na Nordkapp došiel za 3 mesiace na malej Vespe z Talianska. Alebo som spoznal chalana na skladacom kanoe, ktorý robil po riekach nad polárnym kruhom výlet zo západu na východ Nórska, cez Fínsko, iba so svojím psom. Všelijakí motorkári, dvaja harlejáci, ktorí sa na ceste živili lovením rýb s harpúnami v mori, atď.

“Alebo Sámovia, to sú obyvatelia týchto severných oblastí, ktorí sa živia pasením obrovských čried sobov – úplne iný životný štýl, úplne iné myšlienky.”

Potom som videl polárnu žiaru, navštívil som niekoľko divokých národných parkov, kde som sa napr. odviezol proti prúdu rieky na člne a potom tam chodil po lesoch. Neskutočná pecka, keď si uprostred ničoho sám. Tam som aj stretol jedného zlatokopa zo Švédska, ku ktorému som najprv bál priblížiť, pretože to bol taký zarastený týpek s puškou. Vravel mi, že dva týždne nevidel človeka – rád si so mnou pokecal.

“Neďaleko mestečka Andalsnes som bol na pozorovaní veľrýb – je tu jedno z najvhodnejších pozorovacích miest na voľne žijúce veľryby na svete.”

Okrem veľrýb som zblízka videl loviacu svorku kosatiek, čo bol pre mňa neskutočný zážitok. Čakal som dva dni, kým som sa na túto expedíciu dostal, ale stálo to za to – posádka lode tvrdila, že to bolo jedno z najlepších pozorovaní za celý rok.

Bol som aj na pozorovaní “polnočného safari” na Lofotách, kde som pozoroval z gumového člna na mori tulene, ale toto už nebolo také úžasné, ako byť vedľa tých obrovských rýb.

5) Mal si aj nejaký nepríjemný zážitok, s technikou, ľuďmi a podobne?

Pár posledných rokov sa snažím meditovať a k tejto ceste som sa z tohto hľadiska snažil postaviť tak, že sa budem radovať zo života, aj keď sa stane niečo negatívne. Takže nič konkrétne, čo by ma ranilo, mi nenapadá.

“Mal som problémy so zjazdenými pneumatikami, potom som zistil, že mám zničenú prednú vidlicu. Prednú vidlicu mi provizórne opravil jeden poľský mechanik v nórskom servise, ktorý mi to chápavo nacenil na polovičnú cenu, inak by ma to asi finančne zabilo.”

Najhoršie bolo asi to počasie, to že mi väčšinu času pršalo. Ale na to si zvykneš.

6) To, že si išiel sám bol zámer?

Áno, je to tak. Chcel som si oddýchnuť od ľudí a už od malička som takéto niečo chcel zažiť. Musím sa priznať, som dosť individualista. Potom som totižto pán svojho času, rozhodnem sa z hodiny na hodinu, kam chcem ísť a kam nechcem ísť. Rád chodím aj s inými ľuďmi, ale v tomto prípade som chcel ísť sám a oddýchnuť si.

Ako som spomínal, rád meditujem, a myslel som si, že takto budem mať aj konečne možnosť naplno sa tomu každý deň trochu venovať.

“Vo Fínsku som si v jednom národnom parku aj raz sadol, pri jazere, na vrchole parádnej skaly, začal som ako zapadalo slnko. Ale o chvíľu som si uvedomil, že ľudia do tohto parku chodia hlavne pozorovať medvede, pretože je tam jeden z najhustejších výskytov medveďa hnedého na svete. Takže ani tam som si nezameditoval, len som rozmýšľal nad tým, kedy mi medveď uhryzne zadok :)”

7) Tento sen si si splnil, čo bude nasledovať ďalej?

Mám stále veľa plánov a veľmi veľa miest, kde som nebol a už viem, že by som tam chcel ísť na motorke. Tento rok by som rád išiel s kamošmi na taký low-cost výlet do Rumunska. Myslím, že to robí veľa motorkárov zo Slovenska.

Taký môj dlhodobý sen je spraviť na motorke Island, ale tam to už asi nebude low-cost Keď budem veľký… Spomínal si mi, že chceš ísť do Nepálu. Takže ďalší sen je možno dať ten Nepál na motorke. Proste, kde sa dá ísť na motorke, tam by som rád išiel na motorke.

A ešte jeden top sen, čo by som chcel zažiť, som totižto fascinovaný prírodným fenoménom migrácie jedného typ motýľa (monarch) každú štvrtú generáciu migruje zo severu Ameriky na jedno miesto v Mexiku a v rámci jednej svojej generácie zaletí niekoľko tisíc kilometrov. V Mexiku pri jednej dedinke prezimuje, rozmnoží sa, a potom tri generácie motýľov idú zase na sever a cyklus sa neskôr opakuje.

“Vzhľadom na veľkosť živočícha, ktorý vôbec nie je stavaný niečo takéto spraviť, je to jedna z najväčších migrácií na svete. Trvá to 3 mesiace. A môj sen je zobrať motorku do Ameriky a spraviť tú cestu s nimi!”

8) Koľko to bolo kilometrov, koľko ťa to stálo približne?

Bolo to nakoniec 15018 km. Priznám sa, že ten posledný deň som išiel z Viedne naschvál trošku dlhšou cestou, aby som dal dokopy tých 15-tisíc
Trvalo mi to 55 dní. Ostal by som aj dlhšie, ale bol som pozvaný kamošovi na svadbu ako svedok, tak som sa musel vrátiť. Prešiel som 12 krajín, videl som 4 moria. Väčšinu času som spal pod stanom.

“No a keď nepočítam počiatočné náklady na motorku a výbavu, tak ma samotná cesta so všetkými atrakciami a benzínom stála možno nejakých 2500 €.”

Motorka v Nórsku na rozdiel od auta nemusí platiť cestné mýta. Ak chceš mať ľahkú výbavu a ideš kempovať, tak musíš platiť za ten kompromis medzi ľahkosťou a použiteľnosťou, takže tá počiatočná kempovacia výbava tiež nebola lacná. Takisto som nakúpil doplnky na motorku, ako USB nabíjačku, padáky, kryty na riadidlá. Na tú motorku a stanovanie som sa teda vybavil za nejakých ďalších cca 2000 €. Pôvodne som chcel kempovať, kde sa bude dať, keďže v Škandinávii sú v tomto veľmi benevolentní (tzv. “Freedom to roam”).

“My na to ale nie sme zvyknutí, na tom severe nič nemáš, iba pustatinu, stále mokneš a nejako som sa tam necítil vždy úplne sebaisto. Takisto som sa chcel aj rozprávať s ľuďmi, dať teplú sprchu.”

Takže nakoniec som väčšinu nocí strávil v kempoch, čo mi dosť nabúralo pôvodný budget. Stanové miesto tam bežne stálo 20 až 30 eur!

“Takže nakoniec ma to celé stálo ako malé auto, nebol to úplne lacný špás. Ale neľutujem ani jedinú korunu, čo som do toho dal. Je to pre mňa zážitok, ktorý budem mať na celý život.”

Zistil som, kde sú moje limity a viem si predstaviť, že by som to vedel spraviť aj za menej ako polovičnú cenu. Celkovo ma to teda dokopy vyšlo nejakých 4000 eur. Vedel by som to možno celé spraviť za 1,5 až 2 tisíc eur vrátane nákupu menej kvalitnej výbavy, keby som chcel. Ale keďže som dostal to odstupné, ako ľahko tie prachy prišli, tak aj odišli, boli minuté dobre Ani som to radšej presne nepočítal, nechcem byť zbytočne zhrozený

A keďže som si to chcel do začiatku hlavne užiť, dal som si aj ten sobí hamburger, išiel som na výlety do národných parkov a celkovo som nešetril.

Maťo, ďakujem za rozhovor a prajem ti ešte veľa šťastných kilometrov na motorke

Ako bonus na záver ešte pripájam zbierku videí vo forme denníka s autentickými pocitmi z ciest.

The post 15 tisíc kilometrov Severským okruhom na motorke za 55 dní! appeared first on TripLovers.