Prichádzame do najsuchšieho mesta Španielska, do Seville. Už z auta vidíme, že okolité polia nie sú ani zďaleka také pekné a bujné ako v okolí Málagy, a to je len máj.

Obsah:

• Parkovanie v Andalúzií je ako za trest
• Najkrajšie námestie Španielska
• Centrum Seville ponúka najmä platené atrakcie
  • Nezabudni na mestskú štvrť Triana
• Tie najkrajšie miesta zo Seville v skratke

Parkovanie v Andalúzií je ako za trest

Pred vstupom do mesta hľadáme dostupné, ale neplatené parkovisko. Žiaľ márne, poplatky za parkovanie sú takmer skoro všade. V Sevilli sú platené aj parkoviská v nákupných centrách. Problémom nie je ani tak ich cena ako časové obmedzenie na dve hodiny a to že vôbec nerozumieme čo po nás automat chce.

Preto parkujeme vždy úplne mimo centra a opäť raz vyberáme z kufra auta korčule. Aj keď je Španielsko pretkané spleťou cyklotrás, tie v sevillské naozaj nespĺňajú potreby korčuliarov.

Najkrajšie námestie Španielska

Smerujeme do centra a prechádzame cez park Márie Luisi. Nevedomky mierime k tomu najkrajšiemu zo Seville, k námestiu Plaza de España. Toto námestie bolo dostavané až v roku 1929, pre potreby svetovej výstavy iberoamerických expozícii.

Námestie obklopuje polkruhová stavba, s početnými výklenkami. Každý jeden výklenok, predstavuje inú provinciu Španielska, ktorá je vyobrazená na lavičke. Uprostred námestia sa nachádza fontána, ktorá je od výklenkov oddelená kanálom, cez ktorý sa dá prejsť 4 vyzdobenými mostmi. Dá sa prenajať loďka a preplaviť sa dookola po kanáli, ale tí ľudí čo tak urobili, veľakrát vyzerali, akoby to ľutovali. Lebo sa namakali 100-krát viac ako keby išli pešo

Centrum Seville ponúka najmä platené atrakcie

1. Metropol Parasol

Názov futuristickej stavbe situovanej na Námestí La Encarnación, zodpovedá svojej funkcii. Tento drevený objekt, ktorý tvarom pripomína zrastené hríby, zatieňuje celé námestie. Je príjemným miestom pre každého, kto sa chce ukryť pred horúcim sevillským slnkom. Za 3 € sa dá dostať na jeho strechu, odkiaľ je výhľad na úctyhodný počet sevillských kostolov a minaret La Giralda

2. Sevillská katedrála Panny Marie

Sevillská katedrála je najväčšou gotickou katedrálou a 4. najväčším kostolom na svete. Je taká veľká a nalepená na okolitých budovách, že sa nedá odfotiť. Pri návšteve španielskych chrámov si Slovák uvedomí, že náš Dóm svätého Martina je naozaj len malým kostolíkom.

Okolie katedrály nám trochu pripomína Viedeň. Dokonca sa tu dá prejsť si mesto vo voze s koňom, čo by nám v peňaženke spálilo 45€. My radšej spálime 4500 kJ na korčuliach

3. La Giralda

Najkrajšia časť sevillskej katedrály je symbolom mesta. Má arabský pôvod. Je ním minaret alá zvonica La Giralda, ktorá je jediným pozostatkom mešity, ktorá stála na mieste dnešnej katedrály, už od 12. storočia. Pôvodná veža merala 97,5 metra, čo z nej robilo v tej dobe najvyššiu vežu sveta. Po dobití Španielska kresťanmi, dostala Giralda nádych renesancie a bola vyvýšená o 7 metrov.

V cene 9 € vstupného máte prehliadku sevillskej katedrály a aj minaretu La Giralda. V priestoroch katedrály uvidíte aj hrobku Krištofa Kolomba, v ktorej je ukrytá časť jeho pozostatkov.

4. Real Alcázar de Sevilla

Staviame sa do rady pred maurskú pevnosť Real Alcázar de Sevilla. Je vraj tým najkrajším Alcázarom v Andalúzii a vstupné 9,50 € za to vraj stojí, tak sa o tom chceme presvedčiť. Spolu so sevillskou katedrálou a indickým archívom, v ktorom sú zhromaždené všetky informácie o španielskych kolóniach, bol Real Alcázar de Sevilla zapísaný do zoznamu UNESCO.

Čakáme. Rada pred nami sa nekráti ale náš čas áno. Do Sevillského Alcázaru sa za pól hodinu dostalo približne len 30 ľudí. Vzdali sme to.

Neskôr sa dozvedáme, že v časti sevillského Alcázaru žije kráľovská rodina, preto pred samotným vstupom musíš prejsť prísnou bezpečnostnou kontrolou.

5. Hospital los Venerables

Uličkami pri Alcázare sme sa dostali k nemocnici Hospital los Venerables. Ide o nemocnicu postavenú v barokovom štýle zo 17. storočia.

6. Torre del Oro

Strážna “Zlatá veža” z 13. storočia sa nachádza na nábreží. Vo vnútri sa nachádza námorné múzeum, do ktorého sa dostaneš za 3€.

7. Plaza de Toros a kontroverzné býčie zápasy

Zhodnocujeme, že vidieť priestory prázdnej arény za vstupné 8 € bez akéhokoľvek náznaku atmosféry nemá absolútne žiaden význam. Býčie zápasy sa konajú od marca do októbra v rôznych mestách po takmer celom Španielsku. Ich harmonogram, prípadne kúpu lístkov, si viete odsledovať TU.

Corrida de toros alebo býčie zápasy sú kontroverznou témou. Pre potešenie publika sa dráždia a zabíjajú býky, pričom býk nemá šancu súboj vyhrať. Aj keď zraní matadora, do súboja s ním bude nasadený ďalší matador, až pokiaľ ho nejaký neodrovná. Následne ide telo býka hneď po zápase rovno do mäsiarstva, kde sa všetko použiteľné spracuje.

Aj keď býčie zápasy patria k miestnym tradíciam, čím ďalej tým viac ľudí považuje túto formu zábavy za týranie zvierat. Dokonca Barcelóna od roku 2011 zrušila býčie zápasy, pozrieť ste sa mohli prísť akurát tak na bullring. Ochranárom zvierat ale nemilo podkopol kolená španielsky parlament, ktorý odhlasoval býčie zápasy za kultúrne dedičstvo. Tým pádom musia všetky regióny Španielska, bez výnimky, rozvíjať opatrenia na podporu a ochranu (v Katalánsku aj obnovu) býčích zápasov a súvisiacich činností.

Nezabudni na mestskú štvrť Triana

V minulosti hrala Triana dôležitú úlohu pri rozvoji Seville. Bola poslednou obranou pred jej hradbami. Aj keď má táto oblasť veľký historický význam v dejinách mesta, veľa k pozeraniu tu toho nie je, ale predsa má niečo do seba.

8. Puente de Isabel II.

Most spája centrum Seville s mestskou štvrťou Triana. Je to prvý pevne osadený most v meste.

9. Kaplnka Capilla Virgen del Carmen

Na brehu rieky Guadalquivir by sa pred dvoma storočiami týčila stredoveká pevnosť Castillo de San Jorge, v minulosti používaná aj ako väzenie. Hradby boli častými záplavami silno poškodené a nakoniec sa ich rozhodli zlikvidovať a uvoľniť miesto pre sklady a obilím. Z pôvodných hradieb sa zachovala už iba kaplnka Capilla Virgen del Carmen, ktorej existenciu a rekonštrukciu si miestni doslova vybojovali.

Pod tržnicou sa nachádza Museo Del Castillo de San Jorge. Je zamerané najmä na históriu hradu a španielsku inkvizíciu. Vstupné je zadarmo, len sa treba vtesnať do otváracích hodín.

10. Mercado de Triana

V roku 2005 bolo na tomto mieste pre potreby domácich vybudované trhovisko Mercado de Triana. Je postavené v sympatickom maurskom štýle a okrem nákupu potravín sa tu môžete aj najesť. Pre turistov je to asi najzaujímavejšie miesto v Triane.

Tie najkrajšie miesta zo Seville v skratke

Sevilla sa s nami lúči temperamentným flamencom, ktoré tancujú pouličné umelkyne so živou hudbou priamo v centre mesta. S návštevou Seville sme boli spokojní, no andalúzske mestá Córdoba a Granada položili látku omnoho vyššie.

Celá FOTOGALÉRIA zo Seville

The post Po stopách najväčších a najkrajších pamiatok Seville appeared first on TripLovers.

Po Káthmandu je druhým najdôležitejším mestom v Nepáli Pokhara. Práve tieto dve mestá sú spojené azda jedinou čiastočne spevnenou asfaltovou cestou v krajine.

Obsah

• Turistické centum v Pokhare sa nachádza pri jazere Phewa
• Okolie Pokhary za jeden deň
  • Požičanie skútra v Pokhare
    1. Peace pagode
    2. Vodopády Devis Falls
    3. Jaskyňa Gupteshwor Mahadev
    4. Vyhliadka Sarangkot
• Pokhara je ideálne miesto na relax po treku

Turistické centum v Pokhare sa nachádza pri jazere Phewa 

Najväčším ťahákom mesta je jeho príjemné prostredie jazera, ktoré sa rozkladá priamo pod Himalájami. Táto oblasť je priamo stvorená pre turistov, ktorý hľadaj kľud a relax. To však iba v oblasti “lakeside”, kde sú všetky hotely, podniky, obchody a agentúry. Aj keď tých trekových obchodov je tu výrazne menej, ako v Káthmandu.

Hlavnými atrakciami sú výlety po jazere, paragliding a rogalo. Na to aby ste si užili výhľad na Himaláje zo vzduchu však potrebujete ideálne počasie a viditeľnosť. My sme tam boli štyri celé dni a slabý obrys hôr sme videli iba z autobusovej stanice pri odchode z Pokhary

Okolie Pokhary za jeden deň

Ak by ste zamierili do skutočného centra Pokhary, videli by ste len ďalšiu nepálsku klasiku. Rozbité cesty, prach, žiadna zeleň a kravy oddychujúce na ceste. V samotnom centre mesta sa nenachádza nič turistické a za všetkým treba ísť do okolia.

Požičanie skútra v Pokhare

V Pokhare sú požičovne ako napríklad Hearts & Tears Motorcycke Club, kde si môžete požičať poriadny stroj a vydať sa na niekoľkodňový výlet do Himalájí. Obyčajné skútre na prenájom však v ponuke nemajú, rovnako ako nikto iný v Pokhare. S peknou angličtinou nás preto posielajú oproti Hotelu Glacier. Oproti nemu je malá odstavná plocha, kde domáci prenajímajú svoje vlastné skútre.

Problém je ale s “ŠPZ-tkou”. Tá je červenej farby a také vozidlo nie je určené na požičiavanie turistom. Majiteľ nás ale ubezpečil, že policajti sú úplatkársky a stačí im podstrčiť 500 rupií (4€). Tí ale stoja na každej väčšej križovatke lebo v Nepáli nemajú semafóry. Prenájom skútru v Pokhare stojí až 1200 rupií (10€). Za ten nevýkonný stroj čo nám poskytli sme nakoniec zaplatili 800 rupií (6,50€), čo je stále viac ako v oficiálnych požičovniach v Káthmandu.

1)  Peace pagode

Mierime k Peace pagode, ktorú síce vidno od jazera, ale celý kopec treba obchádzať dookola. Z vrcholu je krásny výhľad na Pokharu, jazero Phewa a Annapurnu, ale len za podmienky, že je pekné počasie a dobrá viditeľnosť. Vstupné sa tu neplatí, ale žobrú tu malí chlapci. Neskôr sme sa presvedčili, že tých žobrajúcich detí je najviac práve v okolí Pokhary.

2) Vodopády Devis Falls

Po ceste z Peace pagody sme sa zastavili pri vodopáde Devis Falls, ktorý v minulosti niesol názov Patale Chango (podzemný vodopád). K jeho premenovaniu došlo v roku 1961 po smrteľnej nehode švajčiarskej občianky, ktorá sa vo vodopáde kúpala, ale silný prúd ju stiahol so sebou. Jej mŕtve telo vylovili z útrob podzemného vodopádu až o tri dni neskôr. Manžel, ktorý bol svedkom nehody, požiadal na jej počesť nepálske úrady, aby vodopád niesol jej meno.

Zaplatili sme prekvapivo len 30 rupií (0,25€), čo nám prišlo zvláštne málo, nakoľko sme mali veľké očakávania. Niet sa čomu diviť, vodopády sú naozaj krásne a unikátne tým, ako si voda vytvorila kaňon. Škoda len, že sme nič nevideli, lebo nejaký mudrc postavil pred vyhliadku plot takým spôsobom, že sa tá krása nedá vidieť. Cez plot som len vystrčil ruku s fotoaparátom a urobil si fotku, na ktorej som zistil, čo je na druhej strane plotu

3) Jaskyňa Gupteshwor Mahadev

Trošku sklamaní sme sa pobrali cez cestu k jaskyni Gupteshwor Mahadev. Predrali sme sa krytými obchodíkmi so suvenírmi a vyšli pri špirálovitej jame so schodiskom. Za 100 rupií (0,80€) sme v jaskyni zhliadli niečo naozaj nevídané. Jaskýň mám pobehaných dosť, ale lešenie som ešte v žiadnej nevidel

Jaskynné priestory vedú popod cestu a napájajú sa na Devis Falls, ktoré ale nie je vidno. Je ich iba počuť a cez úzku štrbinu, ktorú si vytvorila voda, vidno denné svetlo. Najlepší pohľad na tento jaskynný kaňon je z vyhliadky, na ktorú si treba počkať. Veľa hinduistov chodí do jaskyne bosých a preto im to dlhšie trvá. Vyzúvanie ale nie je povinné. Aj keď jaskyňa nemá takmer žiadnu výzdobu, určite patrí k miestam, ktoré treba pri návšteve Pokhary navštíviť

4) Vyhliadka Sarangkot

Počasie nie je ideálne, ale ešte je málo hodín, na to, aby sme vrátili skúter. Ideme sa povoziť a smerujeme na vyhliadku Sarangkot. Cesta vedie cez terasové políčka a dediny so žobrajúcimi deťmi, takže sme po prvej skúsenosti už ani nezastavovali. Na vrchole sme namiesto výhľadu na Himaláje nemali poriadny výhľad ani na mesto pod nami.

O tom, že sme sa na to mali vykašľať, nás presvedčil dážď, ktorý nás chytil na vrchole. Dážď v noci prepukol do poriadneho lejaku a hromy, ktoré bili v Himalájach boli neopísateľne odlišné od tých našich na Slovensku.

Pokhara je ideálne miesto na relax po treku 

Z Pokhary sa štartuje na viacero trekov akými sú Annapurna Circuit, Annapurna Base Camp alebo len menší výstup na vyhliadku Poon Hill. Niektorí dokonca navštevujú Himaláje na motorkách, takže tu stretnete rôzne spektrum ľudí, ktorí sa do hôr len chystajú alebo sa už vrátili. Hlavne tí, čo si už v Himalájach to svoje odžili, budú potrebovať relax a na to je prostredie jazera ako stvorené

Ak sa však na treky, paragliding či motorkovanie v blízkosti Pokhary nechystáte, absolvovať 7 hodinovú cestu autobusom z Káthmandu do Pokhary je podľa mňa zbytočné. Okolie mesta toho až tak veľa neponúka a chodiť sem len kvôli pár zaujímavostiam sa neoplatí. Netreba zabúdať, že pekné počasie nemusí vyjsť, takže výhľad na Himaláje tiež nie je garantovaný. Ak vám ale zostáva pár dní navyše, osobne by som skôr odporúčal navštíviť safari v Národnom parku Chitwan

Celá FOTOGALÉRIA z Pokhary

The post Stojí dlhá cesta autobusom do Pokhary za to? appeared first on TripLovers.

Yangon je čerešničkou na torte pre všetkých dobrodruhov a ľudí, ktorí cestujú za poznaním. O tom aké úžasné momenty sa tu dajú zažiť a prečo je srdcovkou nejedného cestovateľa sa dočítaš v nasledujúcom článku

Obsah

• Niečo z histórie mesta
• Ďalší omyl
• Úžasné miesta, ktoré Yangon ponúka
• Lahôdka na záver – vlakom okolo Yangonu

Po skorom rannom príchode precitáme do ruchu veľkomesta. V autobuse verejnej dopravy je taká tlačenka, akú poznajú hádam len používatelia trolejbusu 201 z vlakovej stanice. V autobuse sa vezú aj malé mníšky v ružových habitoch. Sú také malé, že vypĺňajú iba medzery medzi ostatnými pasažiermi a keď vystúpia, neuvoľní sa takmer žiadne nové miesto

Verejná doprava je takmer bez prestávky naplno vyťažená. Fakt, že sa vozíme za 200-300 kyatov (12-18 centov) nám vytvára úsmev na tvárach. Naša smola len, že nemáme drobné lebo v autobusoch sú namontované len boxy, ktoré nevydávajú.

Niečo z histórie mesta 

Yangon vznikol z osady Dagon stojacej pri pozlátenej pagode. V 18. storočí dostalo mesto názov Rangún, čo v barmčine znamená “koniec vojny”. Dlho s týmto názvom nevydržal a v roku 1989 bolo mesto opäť premenované na Yangon. Je to najväčšie, najobývanejšie a aj najdôležitejšie komerčné centrum celého Mjanmarska. Do novembra 2005 bolo aj jeho hlavným mestom. Následne začalo sťahovanie vlády do vnútrozemského mesta (duchov), Naypyitaw. Dôvodom bola zraniteľnosť Yangonu od Andamanského mora, ktoré leží len 40 kilometrov južne od mesta.

Ďalší omyl 

V Yangone sme očakávali oslavy príchodu Nového roku. Čakali sme veľký vodný festival, a že si užijeme oblievačku v ázijskom prevedení. Niekde ale nastala chyba v matrixe, lebo žiadna voda nebola. Neskôr sme sa dozvedeli, že tento vodný festival sa uskutočňuje na oslavách barmského nového roku a nie pri oslavách toho nášho, podľa gregoriánskeho kalendára. Hups, chybička sa vloudila. Pre nás skončila oslava Nového roku veľkým fiaskom. Aj keď majú Mjanmarčania v tento deň v práci voľno, žiadne oslavy sa nekonajú. O polnoci sa na námestí odpočítalo posledných 10 sekúnd a zapálili sa asi dve prskavky. Jediné čo bolo na tomto večeri iné, boli malé detičky v pyžamkách pobehujúce po ulici

Úžasné miesta, ktoré Yangon ponúka  

V meste sme si bez problémov našli zábavu na 3 dni. Povinnou zastávkou je Shwedagon pagoda. My sme najprv zvažovali či ju vôbec navštívime a či to nie je opäť pasca na turistov ako Royal palace v Bangkoku. Nie, nie je. Je to najduchovnejšie miesto aké sme v Mjanmaraku navštívili. Vstupné je tu 10 000 kyatov (6,20€) a platia ho cudzinci.

Prišli sme tesne pred západom slnka, takže pozlátená pagoda mala ešte krajšie farby ako cez deň. Obišli sme si ju v opačnom smere ako by sme mali, to že sa má vždy obchádzať v smere hodinových ručičiek sme sa dozvedeli až neskôr.

Hneď po zotmení pribudli ľudia a budhisti začali so skupinovým modlením. Všade na vôkol bolo cítiť príjemné vône pálených sviečok a vonných tyčiniek. Mali sme možnosť sledovať viacero dôležitých rituálov budhistického učenia. Pokladanie darov, najčastejšie kvetín a pálenie sviečok ale aj oblievanie “toho svojho” zvieratka, pričom si veriaci niečo želajú.

Pre barmských budhistov je dôležité, v aký deň v týždni sa narodili. Pagoda je v tvare osemuholníka, pričom v každom rohu je iné zviera, ktoré symbolizuje konkrétny deň, v ktorom sa veriaci narodil. Streda sa rozdeľuje na dve časti, čas predpoludním a popoludní.

Hneď vedľa Shwedagon pagody sa nachádza People’s Park. Vstupné 300 kyatov (18 centov) je veľmi symbolické na to čo park ponúka. Je veľmi pekne upravený a nachádza sa tu viacero zaujímavostí ako sú labyrinty, závesný most, veterány lietadiel či obrovské ovocie. Je odtiaľto pekný výhľad aj na Shwedagon pagodu.

Po prechode do vzdialenejšej časti People’s Parku sme sa dostali do akéhosi lunaparku. Začínajú sa mi vynárať spomienky z hodiny zemepisu zo základnej školy, kedy nám pani učiteľka spomínala, že v Mjanmarsku vládol panovník, ktorý veľmi miloval svoj ľud. Preto im dal postaviť lunapark, kam mali všetci Mjanmarčania vstupné zadarmo. Jediný háčik bol v tom, že jeho ľud trápil hlad a úplná chudoba, z ktorej ich lunapark nevytrhol. Teraz sú už atrakcie spoplatnené.

Pekný park sa nachádza aj pri Kandawgyi jazere. Po celej dĺžke jazera vedie drevené mólo, na ktorom sa dajú pozorovať miestny rybári. Na jazere sa nachádza aj reštaurácia Karaweik v tvare mýtického vtáka.

Paya Chaukhtatgyi je miestom kde nájdete 66 metrov dlhého ležiaceho Budhu. Zaujímavosťou je, že Budhova tvár nebola pri pôvodnej výstavbe proporčne úplne zvládnutá a Budha mal agresívny pohľad. Po dlhej dobe došlo k rekonštrukcii a Budhova tvár nabrala dnešnú, omnoho priateľskejšiu, podobu.

Za návštevu určite stojí okolie Sule pagody, ktorá tvorí kruhový objazd. V jeho blízkosti sa nachádza aj Yangon City Hall s typickou barmskou architektúrou a pamätník nezávislosti s parkom. Práve pri ňom nás zaskočili dva neuveriteľné javy. Prvým boli malí, žobrajúci mnísi, ktorí chodili od turistu k turistovi a pýtali si peniaze. Druhým bol asi troj až štvorročný chlapec, ktorý tiež behal od turistu k turistovi a snažil sa im predať pohľadnice. Najzarážajúcejšie pritom bolo, že jeho mama sedela v tieni pamätníka nezávislosti, opretá so založenými rukami a chlapcovi ukazovala za kým má ísť.

V prípade záujmu nakupovania suvenírov alebo oblečenia, je dobrým miestom Bogyoke Aung San Market. Veľa turistov tu nakupuje pánske sukne longyi, ktoré sa síce v Yangone až tak vo veľkom nenosia, no v iných častiach Mjanmarska ich možno vidieť na dennej báze.

Ženské tradičné mjanmarské oblečenie sa šije na mieru a musíte si tak naň počkať aspoň jeden deň. Na hornom poschodí marketu sa nachádzajú krajčírske dielne, ktorými sa dá len tak prejsť aj keď nemáte v pláne zadávať objednávku.

Nikde v Mjanmarsku sme nevideli iný chrám ako budhistický. Až v Yangone sa nám ukazujú prvé kresťanské kostoly, odporúčam ten najväčší v celej krajine Saint Mary’s Cathedral. V meste žije aj veľa moslimov takže núdza nie je ani o mešity. Nachádza sa tu aj jediná synagóga v celej krajine, ale tá je už na úpadku.

Zaujímavá bola návšteva Little Indie, aj keď tá je v Yangone tak trochu všade. Navštívili sme hinduistický chrám Sri Kaali Amman Temple, kde pred vchodom sedelo na vedení niekoľko stoviek holubov. Tie čakali na kukuricu, ktorú im hádzali hinduisti po tom ako vyšli z chrámu. Ak máte niekto poňatia o čo v tomto rituáli ide, budem rád ak mi to napíšete do komentárov

Lahôdka na záver 

Posledný deň sme sa rozhodli uskutočniť okružnú jazdu povestným mjanmarským vlakom po Yangone. Trasa má iba 46 kilometrov ale jej prejdenie trvá zhruba 3 hodiny. Jazda stojí 200 kyatov (12 centov), takže tento výlet je naozaj úplne zadarmo V prvom rade, tento výlet neodporúčam ak ste práve prišli do Mjanmarska a chystáte sa tu stráviť váš prvý deň. Jazda týmto vlakom ukazuje reálnu stránku krajiny.

Povestnosť mjanmarských vlakov tkvie v ich neustálom natriasaní a hompálaní, na ktorom sa sem tam zasmejú aj domáci Mjanmarčania V priebehu cesty máte možnosť pozorovať chudobný život popri koľajách. Nespočetné množstvo malých smetísk a aj to, ako sa v nich deti hrajú. Vlak zastavuje celkom často v malých staniciach kde sú aj trhy. Vtedy sa vagóny naplnia veľmi kvalitným smradom a húfmi múch, ktoré sadajú hádam na všetko a na všetkých.

VIDEO z yangonského vlaku

Yangon bol úžasným zakončením nášho mjanmarského dobrodružstva. Je to najúžasnejšia krajina akú sme počas našich ciest juhovýchodnou Áziou navštívili a jediné čo si prajem je, aby bola taká istá aj keď sa sem ešte niekedy vrátime

Celá FOTOGALÉRIA z Yangonu

The post V Yangone si užijete veľa zábavy za málo peňazí appeared first on TripLovers.

Navštívili sme novootvorenú Stezku korunami stromů v Janských Lázních a bol to neopakovateľný zážitok!

Obsah:

• Parkovné a organizačné informácie
• Stezka korunami stromů
• Kde ešte takéto stezky nájdeš
• Koľko nás stál tento výlet?

Parkovné a organizačné informácie

Aj keď je otváracia doba až od neskorých 9:30 a pri pokladniach už stoja davy ľudí, rozhodne sa nebudete tlačiť, chodník je obrovský a ľudia sa tu hneď rozpŕchnu. Pravdepodobne v neskorších hodinách už nie sú také rady. Platba kartou je možná iba pri platení vstupného. Parking platíte pri odchode v automate ale potrebujete drobné, my sme nemali Stojí 70 Kčs na deň (skoro 3€).

Náučný chodník pomedzi koruny stromov je vhodný pre všetky vekové kategórie aj keď informačné tabule sú adresované skôr pre menších, rovnako ak prekážky na ceste. Chodník je prístupný aj pre kočíky a vozíčkárov. Psy majú do areálu vstup zakázaný, nechať ich ale môžete bezplatne v klietkach pri vstupe.

Stezka korunami stromů

Drevená konštrukcia s netradičným tobogánom uprostred, v ktorom sa ide “nasucho” osloví každého. Z tejto konštrukcie sa cez deň stáva hotové ľudské mravenisko čo môžete vidieť aj na našom videu

Tobogán síce vyzerá byť strmý ale v skutočnosti bola jazda na naše sklamanie dosť pomalá. Jedna jazda stojí 50 Kčs (2€) a môžu sa spustiť aj deti od 6 rokov. Ak sa aj ty chystáš na tobogán, nemusíš riešiť žiadne dlhé nohavice, všetci dostanú kobercovú podložku Celková výška vyhliadkovej veže je cca 42 metrov a nachádza sa nad korunami stromov, takže si pre istotu nezabudnite “neprefúkavú” bundu.

Na konci náučného chodníka sa nachádza obchod so suvenírmi, bezplatné WC pre návštevníkov a “táckareň” pre hladošov, ktorá nás veľmi neoslovila.

Návšteva stezky Vám zaberie okolo hodiny, s deťmi možno viac. Je otvorená každý deň okrem 24. decembra. Nezabúdajte si však pred návštevou skontrolovať predpoveď, v prípade nepriaznivého počasia má prevádzkar nárok Stezku z bezpečnostných dôvodov úplne uzatvoriť!

Kde ešte takéto stezky nájdeš

Češi to proste vedia. Jeden skutočne dobrý nápad a zárobková atrakcia je na svete, preto Vás určite neprekvapí, že takýchto náučných chodníkov je viac. Informácie o vstupnom na jednotlivých stezkách si jednoducho nájdete prostredníctvom odkazov nižšie:

• CZ – Stezka korunami stromů Krkonoše
• CZ – Stezka korunami stromů Lipno
• CZ – Stezka v oblacích
• D – Baumwipfelpfad Bayerischer Wald
• SK – Chodník korunami stromov Bachledka
• SK – Čajka v oblakoch, Bojnice

Koľko nás stál tento výlet?

Vstupné (2x dospelí) + tobogán (2x) + parkovné = 20,77€

The post Stezka korunami stromů – ako zažiť niečo nové! appeared first on TripLovers.

Porozprával som sa s mojim dobrým kamarátom z vysokej školy, ktorý jedného dňa skončil v práci, zbalil sa a odišiel za dobrodružstvom na motorke smerom na sever Európy, úplne sám.

Obsah:

1. Ako si prišiel k myšlienke severského okruhu?
2. Mal si už predtým vodičák na motorku?
3. Mal si niekedy pocit, že už ťa to nebaví a chcel by si byť už doma?
4. Čo najlepšie sa ti prihodilo na tejto dobrodružnej ceste?
5. Mal si aj nejaký nepríjemný zážitok, s technikou, ľuďmi a podobne?
6. To, že si išiel sám bol zámer?
7. Tento sen si si splnil, čo bude nasledovať ďalej?
8. Koľko to bolo kilometrov, koľko ťa to stálo približne?

1) Ahoj Maťo, povedz nám niečo o sebe a ako si prišiel k myšlienke severského okruhu?

Ahoj Milan, ďakujem za pozvanie. Som taký obyčajný chalan, žiadny veľký cestovateľ, iba sem-tam som si vybehol popri robote na nejaký týždeň pod stany. Mám rád takýto spôsob cestovania.

Minulý rok sa mi stala taká vec, že po piatich rokoch v zamestnaní, ktoré bolo naozaj náročné na môj work-life balance, firma skončila svoje pôsobenie na Slovensku a ja som dostal fasa odstupné A tak som si povedal, že je čas vypnúť. Možno o tom v dnešnej dobe sníva veľa ľudí.

Už odmalička som chcel ísť na sever a aj doteraz mám taký sen – ísť sám na Sibír, chvíľu tam proste v tých lesoch byť a žiť, pretože mám rád s tým súvisiace veci. Napadlo mi teda, že si kúpim motorku a pôjdem spraviť sever Európy, iba ja so stanom. A tak som to aj nakoniec zrealizoval.

Nie som ale nejaký zásadový low-cost týpek, takže som si to celé čo najviac užíval. Áno, na tejto ceste som sa snažil čo najviac šetriť, ale nešiel som úplne low-costovo. Občas som šiel aj do reštaurácie, ale párkrát sa stalo aj to, že som spal mimo stanu, len tak

Ja sa považujem za takého normálneho cestovateľa, ktorý si ide pomedzi robotu oddýchnuť. A toto bol zatiaľ môj najdlhší trip, keďže som to šiel takmer dva mesiace v kuse.

2) Mal si už predtým vodičák na motorku?

Mal som ho už rok a iba som čakal na príležitosť. Ono to bolo tak, že asi pred štyrmi rokmi prišla na Slovensko zmena legislatívy, na B-čkový vodičák si zrazu mohol riadiť 125 cc skúter, keďže dovtedy bola zahrnutá len 50 cc kubatúra.

A ja som vždy rád pozeral tie francúzske romantické filmy – Paríž, frajerka si drží toho svojho chalana okolo pásu a on si tam ide na tom skútriku… Vždy som to chcel, ale každý mi vravel, že 50-tka, to je sračka, tu v Bratislave je to nebezpečné. Ale akonáhle vyšiel nový zákon, tak som si do dvoch týždňov kúpil nový 125 cc skúter od Yamahy, reku idem to vyskúšať

“Bolo to neskutočné. Za necelé 3 sezóny, čo som ho mal, som spravil asi 20 000 km – čo je na skúter dosť.”

Chodil som na ňom do roboty, domov do Turca, išiel som na trip okolo českých hraníc na 6 dní, kde som išiel tak nabalený, že ma spoza toho skútra skoro ani nebolo vidno. Zastavovali ma policajti, lebo bolo vraj vidno iba stan. A keď som prišiel z toho tripu, tak som si povedal: „Toto bolo fasa!“, a že si asi teda kúpim motorku, čo mi predtým v živote ani nenapadlo. Nemal som k tomu žiadny vzťah. Ale zistil som, že je to skvelý spôsob cestovania.

A keďže som počul, že majú zdražovať autoškoly, tak som si hneď nato pri prvej príležitosti spravil vodičák skupiny A. Ale rok som sa k tomu nedostal, až hneď potom, ako mi skončila robota. Celá táto záležitosť s motorkou je pre mňa jedno z najlepších rozhodnutí, aké som v živote spravil!

3) Musela to byť naozaj náročná cesta, ako fyzicky, tak aj psychicky. Mal si niekedy pocit, že už ťa to nebaví a chcel by si byť už doma?

Tak ono máš zlé a dobré dni. V čom ma to ale prekvapilo najviac. Fakt bol, že som na tej ceste nad takýmito vecami ani nerozmýšľal. Až potom, keď som prišiel po 2 mesiacoch pobytu v stane domov – taký zarastený, medzi štyrmi pevnými stenami. Frajerka sa na mňa pozerala, čo za homelessáka to prišlo – až vtedy mi to došlo

“A vtedy si tak uvedomíš – wau! Na tej ceste bolo miestami fakt nepohodlne, ale tam mi to tak vôbec neprišlo, pretože som sa denne snažil robiť aspoň 200 km a v neznámom teréne som neustále niečo objavoval.”

V podstate išlo o to ráno sa zbaliť, čo bola najhoršia vec – každé ráno všetko zložiť, dobre to upevniť, aby to malo na tej motorke nejakú rovnováhu. Keď ešte do toho pršalo, tak som následne riešil ako byť suchý, kde sa najem, kde budem spať…a medzitým som niečo parádne zbadal a ani som si nestihol uvedomiť, že mi je nejako nepohodlne.

Čo sa týka fyzičky, tak som schudol 6 kg. Nie, že by som málo jedol – aj keď teda v Nórsku sú také ceny, že som sa musel trochu obmedzovať. Skôr to bolo o tom, že aj na tej motorke musíš trochu pracovať telom. A chodil som aj na turistiku.

“Ale hneď po mojom návrate domov sa mi to vrátilo. Starká sa mňa kukla, že „Jéžišmária,” a už to išlo, pirohy a neviem čo všetko ešte :D”

Fyzicky najnáročnejšia vec bola zima, aj keď som bol za polárnym kruhom cez najväčšie leto. Naplánoval som si to tak, aby som tam bol niekedy v júli, kedy sú tam najväčšie teplá. No v praxi to znamená, že v noci teplota aj tak niekedy klesá iba na 2 stupne (hlavne vo vnútrozemí). A pohyboval som sa aj po tých polostrovoch na nórskom severnom pobreží, kde už oficiálne leto nikdy nemajú.

Najnáročnejšie na tom bolo to, že polovicu času na motorke som strávil v daždi. Veľakrát som sa v stane nadránom klepal zimou.

“A bola to iba moja sprostosť, pretože potom som došiel naspäť domov a povedal som to mojím kamošom horolezcom – ako som bol v motorkárskej bunde, ďalšie bundy na sebe, štyri ponožky a aj tak som sa klepal. A oni mi hovoria: „Ty si blbý, tieto moderné spacáky fungujú tak, že tam musíš ísť pomaly nahý.“, ja som to jednoducho na ceste nevedel :)”

Ešte mi k tej téme psychickej nepohody napadá jedna vec. Bol som sám, takže reálne to bolo tak, že som sa začal sám so sebou rozprávať. Ako keď niekedy pozeráš ten film od Toma Hanksa – a vravíš si, že mne sa to nestane. Človeka som na ceste najdlhšie nestretol 3 dni, ale inak som sa s ľuďmi občas rozprával. Potom som to už aj vyhľadával.

Asi po mesiaci som stretol môjho bratranca Juraja s priateľkou, ktorý išli na aute z juhu Nórska – naplánovali sme si stretnutie na dva dni približne v strede Nórska.

“A ako som pri ňom večer rozkladal stan, Juraj mi zrazu hovorí: „Maťo, uvedomuješ si, že sa rozprávaš so stanovou tyčkou?“ A ja som o tom vôbec nemal šajnu, začal som sa automaticky rozprávať s vecami a nejako som si to vôbec neuvedomoval.”

Takmer hneď ako som sa vrátil, tak som išiel s frajerkou Martinkou na dva týždne do Talianska – čím ju pozdravujem a oceňujem, že na mňa čakala. Sľúbil som jej totižto, že keď sa vrátim, tak pôjdeme spolu na motorke na výlet k moru. V minulosti som o tom rozmýšľal spôsobom, že: motorka a frajerka – to je skvelé – dáš jej helmu, posadíš ju, ona ťa len objíme a pár hodín ju nemusíš počúvať Ale jedna z prvých vecí, čo som po návrate spravil bolo, že som kúpil komunikátory na helmu, aby sme sa po ceste do Talianska mohli rozprávať.

“Na mojom tripe to skončilo tak, že už po pár dňoch som si začal v helme spievať. A zistil som, koľko málo textov slovenských pesničiek ovládam. Človek si jednoducho nájde svoje spôsoby, ako sa s nedostatkom kontaktu s ľuďmi vysporiadať.”

Ale na druhej strane som to aj ocenil, pretože som si od ľudí trochu potreboval oddýchnuť, keďže v predchádzajúcom zamestnaní som robil projekťáka a je fakt, že kontakt s ľuďmi ma najviac unavoval. Takže vzhľadom na toto to bola maximálna očista.

4) Čo najlepšie sa ti prihodilo na tejto dobrodružnej ceste?

Mám kopec zážitkov rôzneho charakteru, ale to najlepšie – a to ti asi povie veľa cestovateľov – nie sú ani tie konkrétne zážitky. Keď si na takej dlhšej ceste sám, tak to ani nie je veľmi o tom, kde si, ale je to o skúmaní samého seba. Po určitej dobe ti už príde ako bežná vec každý deň objavovať niečo nové, a jediné s čím ostaneš na tej ceste, si ty sám so svojimi myšlienkami.

To čo mi tá cesta dala a s čím som aj tak trocha počítal, bol fakt, že som lepšie spoznal sám seba. Keď dva mesiace cestuješ na motorke, tak si nemôžeš ani tak veľa vecí zbaliť a uvedomíš si, ako málo ti stačí k životu. Mal som na celej ceste po 3 kusy spodného prádla, ale fakt kvalitného. Nič viac ti netreba.

“Jeden pár ponožiek som potom dokonca obetoval, keď mi začala unikať kvapalina z predných tlmičov a potreboval som realizovať dočasnú opravu, ale oprava v servise by v Nórsku bola finančne a časovo náročná.”

Odkedy som sa vrátil, tak si neskutočne vážim každý okamih doma. Veľa radosti mi prinášala aj samotná každodenná jazda na motorke. Ale ak sa pýtaš na konkrétne zážitky, tak určite mi najviac dal styk s ľuďmi. Rozprával som sa so skvelými ľuďmi, či už od týpka, čo na Nordkapp došiel za 3 mesiace na malej Vespe z Talianska. Alebo som spoznal chalana na skladacom kanoe, ktorý robil po riekach nad polárnym kruhom výlet zo západu na východ Nórska, cez Fínsko, iba so svojím psom. Všelijakí motorkári, dvaja harlejáci, ktorí sa na ceste živili lovením rýb s harpúnami v mori, atď.

“Alebo Sámovia, to sú obyvatelia týchto severných oblastí, ktorí sa živia pasením obrovských čried sobov – úplne iný životný štýl, úplne iné myšlienky.”

Potom som videl polárnu žiaru, navštívil som niekoľko divokých národných parkov, kde som sa napr. odviezol proti prúdu rieky na člne a potom tam chodil po lesoch. Neskutočná pecka, keď si uprostred ničoho sám. Tam som aj stretol jedného zlatokopa zo Švédska, ku ktorému som najprv bál priblížiť, pretože to bol taký zarastený týpek s puškou. Vravel mi, že dva týždne nevidel človeka – rád si so mnou pokecal.

“Neďaleko mestečka Andalsnes som bol na pozorovaní veľrýb – je tu jedno z najvhodnejších pozorovacích miest na voľne žijúce veľryby na svete.”

Okrem veľrýb som zblízka videl loviacu svorku kosatiek, čo bol pre mňa neskutočný zážitok. Čakal som dva dni, kým som sa na túto expedíciu dostal, ale stálo to za to – posádka lode tvrdila, že to bolo jedno z najlepších pozorovaní za celý rok.

Bol som aj na pozorovaní “polnočného safari” na Lofotách, kde som pozoroval z gumového člna na mori tulene, ale toto už nebolo také úžasné, ako byť vedľa tých obrovských rýb.

5) Mal si aj nejaký nepríjemný zážitok, s technikou, ľuďmi a podobne?

Pár posledných rokov sa snažím meditovať a k tejto ceste som sa z tohto hľadiska snažil postaviť tak, že sa budem radovať zo života, aj keď sa stane niečo negatívne. Takže nič konkrétne, čo by ma ranilo, mi nenapadá.

“Mal som problémy so zjazdenými pneumatikami, potom som zistil, že mám zničenú prednú vidlicu. Prednú vidlicu mi provizórne opravil jeden poľský mechanik v nórskom servise, ktorý mi to chápavo nacenil na polovičnú cenu, inak by ma to asi finančne zabilo.”

Najhoršie bolo asi to počasie, to že mi väčšinu času pršalo. Ale na to si zvykneš.

6) To, že si išiel sám bol zámer?

Áno, je to tak. Chcel som si oddýchnuť od ľudí a už od malička som takéto niečo chcel zažiť. Musím sa priznať, som dosť individualista. Potom som totižto pán svojho času, rozhodnem sa z hodiny na hodinu, kam chcem ísť a kam nechcem ísť. Rád chodím aj s inými ľuďmi, ale v tomto prípade som chcel ísť sám a oddýchnuť si.

Ako som spomínal, rád meditujem, a myslel som si, že takto budem mať aj konečne možnosť naplno sa tomu každý deň trochu venovať.

“Vo Fínsku som si v jednom národnom parku aj raz sadol, pri jazere, na vrchole parádnej skaly, začal som ako zapadalo slnko. Ale o chvíľu som si uvedomil, že ľudia do tohto parku chodia hlavne pozorovať medvede, pretože je tam jeden z najhustejších výskytov medveďa hnedého na svete. Takže ani tam som si nezameditoval, len som rozmýšľal nad tým, kedy mi medveď uhryzne zadok :)”

7) Tento sen si si splnil, čo bude nasledovať ďalej?

Mám stále veľa plánov a veľmi veľa miest, kde som nebol a už viem, že by som tam chcel ísť na motorke. Tento rok by som rád išiel s kamošmi na taký low-cost výlet do Rumunska. Myslím, že to robí veľa motorkárov zo Slovenska.

Taký môj dlhodobý sen je spraviť na motorke Island, ale tam to už asi nebude low-cost Keď budem veľký… Spomínal si mi, že chceš ísť do Nepálu. Takže ďalší sen je možno dať ten Nepál na motorke. Proste, kde sa dá ísť na motorke, tam by som rád išiel na motorke.

A ešte jeden top sen, čo by som chcel zažiť, som totižto fascinovaný prírodným fenoménom migrácie jedného typ motýľa (monarch) každú štvrtú generáciu migruje zo severu Ameriky na jedno miesto v Mexiku a v rámci jednej svojej generácie zaletí niekoľko tisíc kilometrov. V Mexiku pri jednej dedinke prezimuje, rozmnoží sa, a potom tri generácie motýľov idú zase na sever a cyklus sa neskôr opakuje.

“Vzhľadom na veľkosť živočícha, ktorý vôbec nie je stavaný niečo takéto spraviť, je to jedna z najväčších migrácií na svete. Trvá to 3 mesiace. A môj sen je zobrať motorku do Ameriky a spraviť tú cestu s nimi!”

8) Koľko to bolo kilometrov, koľko ťa to stálo približne?

Bolo to nakoniec 15018 km. Priznám sa, že ten posledný deň som išiel z Viedne naschvál trošku dlhšou cestou, aby som dal dokopy tých 15-tisíc
Trvalo mi to 55 dní. Ostal by som aj dlhšie, ale bol som pozvaný kamošovi na svadbu ako svedok, tak som sa musel vrátiť. Prešiel som 12 krajín, videl som 4 moria. Väčšinu času som spal pod stanom.

“No a keď nepočítam počiatočné náklady na motorku a výbavu, tak ma samotná cesta so všetkými atrakciami a benzínom stála možno nejakých 2500 €.”

Motorka v Nórsku na rozdiel od auta nemusí platiť cestné mýta. Ak chceš mať ľahkú výbavu a ideš kempovať, tak musíš platiť za ten kompromis medzi ľahkosťou a použiteľnosťou, takže tá počiatočná kempovacia výbava tiež nebola lacná. Takisto som nakúpil doplnky na motorku, ako USB nabíjačku, padáky, kryty na riadidlá. Na tú motorku a stanovanie som sa teda vybavil za nejakých ďalších cca 2000 €. Pôvodne som chcel kempovať, kde sa bude dať, keďže v Škandinávii sú v tomto veľmi benevolentní (tzv. “Freedom to roam”).

“My na to ale nie sme zvyknutí, na tom severe nič nemáš, iba pustatinu, stále mokneš a nejako som sa tam necítil vždy úplne sebaisto. Takisto som sa chcel aj rozprávať s ľuďmi, dať teplú sprchu.”

Takže nakoniec som väčšinu nocí strávil v kempoch, čo mi dosť nabúralo pôvodný budget. Stanové miesto tam bežne stálo 20 až 30 eur!

“Takže nakoniec ma to celé stálo ako malé auto, nebol to úplne lacný špás. Ale neľutujem ani jedinú korunu, čo som do toho dal. Je to pre mňa zážitok, ktorý budem mať na celý život.”

Zistil som, kde sú moje limity a viem si predstaviť, že by som to vedel spraviť aj za menej ako polovičnú cenu. Celkovo ma to teda dokopy vyšlo nejakých 4000 eur. Vedel by som to možno celé spraviť za 1,5 až 2 tisíc eur vrátane nákupu menej kvalitnej výbavy, keby som chcel. Ale keďže som dostal to odstupné, ako ľahko tie prachy prišli, tak aj odišli, boli minuté dobre Ani som to radšej presne nepočítal, nechcem byť zbytočne zhrozený

A keďže som si to chcel do začiatku hlavne užiť, dal som si aj ten sobí hamburger, išiel som na výlety do národných parkov a celkovo som nešetril.

Maťo, ďakujem za rozhovor a prajem ti ešte veľa šťastných kilometrov na motorke

Ako bonus na záver ešte pripájam zbierku videí vo forme denníka s autentickými pocitmi z ciest.

The post 15 tisíc kilometrov Severským okruhom na motorke za 55 dní! appeared first on TripLovers.

V tejto časti nášho nórskeho dobrodružstva sme sa vybrali na cestu späť z Trondheimu do Bergenu, ale tentokrát sme išli cez fjordy Takisto sa dozvieš prečo sme išli z Bergenu 28 km pešo na letisko a čo sme popritom videli

Celý článok si môžeš prečítať na Denníku N – Stopom po Nórsku – z Trondheimu do Bergenu cez fjordy

The post Stopom z Trondheimu do Bergenu cez fjordy appeared first on TripLovers.