Výlet k ľadovcu Aletsch je ten najlepší tip na výlet vo Švajčiarsku aký ti môžeme dať. Aj keď to nebolo lacné, išlo o najlepší pomer vynaloženej námahy, zážitku a ceny Okrem výhľadu na najväčší ľadovec v Alpách tu však môžeš zažiť aj drevené horské dedinky, alpské pasienky, kravičky či výhľady do širokého okolia

Obsah:

• Ako sa dostať k najväčšiemu ľadovcu v Alpách?
• Parkovanie pod ľadovcom Aletsch
• Ceny lanoviek a spôsoby ako sa dostať k ľadovcu Aletsch
• Zaujímavosti o ľadovci Aletsch

Ako sa dostať k najväčšiemu ľadovcu v Alpách?

Asi ťa neprekvapí, že najväčší ľadovec v Alpách vyteká spod jedného z najznámejších štítov vo Švajčiarsku, spod vrcholu Jungfrau. Ľadovec Aletsch sa nachádza v bočnej doline medzi spojnicou dvoch významných turistických atrakcií vo Švajčiarsku, Zermattom a Furka passom. Takže je dosť po ceste väčšiny turistov

Východiskovým bodom pre návštevu ľadovca Aletsch je obrovské parkovisko pri hlavnej ceste v údolí pod dedinkou Betten. Tu sa nachádza stanica lanovky, ktorom môžeš pokračovať na vyhliadku k ľadovcu.

Parkovanie pod ľadovcom Aletsch

Pri hlavnej ceste v údolí pod dedinkou Betten sa nachádza veľký parkovací dom a niekoľko priľahlých parkovísk. Miesta je tu dosť aj v sezóne. Parkovné sa platí v závislosti od počtu hodín, ktoré stráviš v parkovacom dome. Za parkovisko sme zaplatili 8 CHF (7,50€) za asi 7 hodín státia. V automate sa dá platiť aj kartou ale akurát keď sme chceli platiť mi, tak transakcia nefungovala

Ceny lanoviek a spôsoby ako sa dostať k ľadovcu Aletsch

Lanovky hore-dole pod vrchol Bettmerhorn odkiaľ je najlepší výhľad na ľadovec Aletsch stoja 50 CHF (46€) na osobu. Za 55 CHF (50,60€) si môžeš kúpiť pass na celý deň a využívať všetky lanovky v okolí + máš v tom aj autobus/vláčik do blízkeho okolia.

Lístky na lanovky však môžeš rôznym spôsobom kombinovať. My sme využili obojsmernú lanovku do prestupnej dedinky Bettmeralp a odtiaľ iba jednosmernú lanovku na vrchol Bettmerhorn za 37,80 CHF (34,80€). Z Bettmerhorn sme pokračovali asi 6 km pešo do dedinky Bettmeralp, pričom sme takmer stále mali výhľad na ľadovec Aletsch alebo alpské pasienky plné lúčnych kvetov tých najkrajších farieb

Nami zvolený spôsob bol pre naše povahy ľahkých turistov najpohodlnejší. Užili sme si to a hlavne sme boli po zvyšok dňa stále použiteľní

Dá sa to celé ísť aj pešo ak máš na to celý deň a kondíciu (my sme nemali ani jedno). Je to fakt obrovská štreka, z parkoviska je to spolu až 20 km s prevýšením 1800 m. Len tak pomimo, za dobrej viditeľnosti je odtiaľto vidieť aj Matterhorn

Zaujímavosti o ľadovci Aletsch:

• je to najväčší ľadovec v Alpách
• jeho dĺžka je 22 km ale každou chvíľou je menší a menší. Ešte v roku 1860 bol ľadovec Aletsch o 200 metrov vyšší (čo je vidieť aj na protiľahlých stenách).
• za 10 rokov je jeden meter čerstvého snehu vlastnou ťarchou stlačený do 1,3 cm kompaktného ľadu.
• ľadovec Aletsch sa pohybuje rýchlosťou 200 metrov za rok.
• ľadovec Aletsch vznikol spojením 3 samostatných menších ľadovcov. Ich splynutím sa dostala na povrch bočná moréna (úlomky z okrajov priľahlých strán), ktorá na povrchu vytvára súvislé tmavé pásy.
• na povrchu ľadovca Aletsch žijú mikroorganizmy – ľadovcové blchy, ktoré sa adaptovali na toto prostredie. Žijú predovšetkým z peľu kvetov, ktoré na ľadovec privanie vietor. Uložením sacharidov v ich telesných tekutinách sú týmto spôsobom schopné prežiť pri teplotách -15°C.

Ľadovec Aletsch je jednoznačne jedno z TOP miest v prírode aké môžeš vo Švajčiarsku navštíviť. Takže verím, že sme ťa inšpirovali a návštevu ľadovca Aletsch pridáš do svojho itinerára

The post Najlepšie investované peniaze vo Švajčiarsku – ľadovec Aletsch appeared first on TripLovers.

Švajčiarsko, neobyčajne krásny kút sveta, ktorý len ťažko hľadá konkurenciu. Aj keď je táto krajina známa najmä svojimi horami, prvú časť nášho výletu sme strávili najmä v mestách, mestečkách a dedinkách, ktoré so sebou nesú históriu stredoveku. Takmer vo všetkých sme sa cítili ako v rozprávke a vybrať poradie týchto 5 najkrajších bolo naozaj náročné. K tým naj z naj pripájame aj drobný bonus

Obsah:

1. Stein am Rhein alebo švajčiarsky Colmar
   • Pevnosť Munot
2. Thun, rozprávka v malom
   • Jazero Thunersee
3. Fribourg priam dýcha stredovekom
   • Magdalena Einsiedelei – kláštor v skale
4. Luzern
5. Drevené dedinky údolia Goms
   • Goms Hängebrücke

1) Stein am Rhein alebo švajčiarsky Colmar

Na severe Švajčiarska v pohraničí s Nemeckom sa zachovalo stredoveké mestečko Stein am Rhein. V 11. storočí to bola malebná rybárska dedinka na rieke Rýn, do ktorej sa presťahovalo Opátstvo svätého Juraja. Vďaka výhodnej pozícií na rieke Rýn dostalo opátstvo privilégium na spravovanie tohto “dopravného úseku“ a s prílevom financií malo mesto možnosť rozvíjať sa.

Stredoveká časť mesta si zachovala pôvodný vzhľad, aj keď je asi trošku pretvorené pre moderné potreby obyvateľstva. Dnes je tu pešia zóna obklopená stredovekými budovami pomaľovaných freskami. Maľovanými stenami, mozaikami a architektúrou by sa Stein am Rhein dal nazvať aj švajčiarsky Colmar. Aj keď je centrum mestečka malinké, vstrebávať to najkrajšie umenie zo stien stredovekých domčekov by sa dalo aj hodiny.

Priamo v historických domčekoch na pešej zóne bývajú ľudia. Na slovanský štýl tu situáciu na ulici kontrolovala jedna starenka z okna. Historickú významnosť Stein am Rhein podčiarkuje fakt, že sa tu nachádza niekoľko stavieb, ktoré sú zaradené do zoznamu národného dedičstva Švajčiarska. Medzi ne patrí aj hrad nad mestom, ktorý je ale aktuálne prerobený na nóbl reštauráciu.

Pevnosť Munot

Pevnosť Munot vo švajčiarskom meste Schaffhausen sa nachádza len kúsok od Stein am Rhein a je to ideálne miesto kam si urobiť ďalší výlet. Pôvodne bola hradom zo 16. storočia, no neskôr sa z nej stala impozantná kruhová pevnosť, na ktorej nádvorí bol vysadený vinohrad. Práve tento vinohrad ešte viac pripomína francúzske Alsasko a jeho prenádherné mestečko Colmar.

2) Thun, rozprávka v malom

Malebné mestečko Thun sa nachádza takmer na brehu jazera Thunersee. Preteká ním mohutná rieka Aare, na ktorej sú dva priehradové mosty z dreva. Je to niečo ako mini Luzern, v ktorom sa skompaktnela krása na menšej ploche. Je tu výrazne menej turistov ako vo veľkomestách.

Nachádza sa tu snehovobiely hrad Schloss Thun z 12. storočia, ktorý vyzerá ako bratislavský len vytiahnutý do výšky. Vyníma sa na kopci a krajší pohľad je naň ako z neho. Ak by si sa ale rozhodol ísť hore, môžeš bezplatne použiť výťahy v kopci, ktoré spájajú podzemné parkovisko s hradom

Na hlavnej pešej zóne sa nachádzajú domy s visutou strechou a veľmi pripomínajú meštianske domy v Spišskej Sobote. Nad nimi sa týči reformovaným kostolom Stadtkirche Thun, ktorého veža sa dochovala ešte zo stredoveku.

Názov mesta Thun je odvodený od keltského výrazu Dunum, čo znamená “opevnené mesto.“ V roku 58 pred Kristom, keď rímske légie dobyli takmer celé Švajčiarsko, pripadlo mesto Rímu a čoskoro sa stalo jedným z hlavných centier rímskej správy v regióne. Tieto opevnenia sa veľmi nezachovali a z hradnej vyhliadky vidno iba jednu necelú vežu.

Jazero Thunersee

Pôvodne sme mali v pláne navštíviť kúpalisko v mestečku Thun s výhľadom na panorámu Álp, ale nevyšlo nám to kvôli záplavám. Ako náhradu sme vyskúšali vedľajšie jazero Thunersee, ktoré je pomenované podľa mestečka Thun.

Parkoviská v okolí Thunersee sú spoplatnené väčšinou od 8-mej do 19-tej hodiny a na väčšine je zakázané nočné kempovanie alebo nočné parkovanie. Je to z toho dôvodu, že na väčšine týchto parkovísk nie sú toalety a hrozilo by, že návštevníci tieto miesta počas noci “znečistia.”

My sme však našli jedno malé parkovisko hneď pri jazere aj s toaletami (GPS), kde bolo povolené aj nočné kempovanie. YES! Celkovo to bolo najkrajšie miesto na spanie aké sme počas výletu po Švajčiarsku mali. A ako bonus krásny výhľad na zasnežené Alpy. BTW kempovali tu s nami ďalšie skupinky a hlavne Švajčiari

Do jazera Thunersee je dobrý prístup, väčšinou kamenistý. Miestami sa nachádzajú aj schody do vody s madlom, ale to je skôr výnimočné. Počas júla, kedy sme Švajčiarsko navštívili bola voda použiteľná, no pre “rozmaznanejšie” typy by to mohla byť studená. Faktom je, že sme tu nevideli kúpať sa žiadne rodinky s najmenšími deťmi, čo o niečom svedčí

3) Fribourg priam dýcha stredovekom

Mestečko Fribourg je ponorené v pieskovcových útesoch meandrujúcej rieky Sarine. Stredoveké centrum sa nachádza na polostrove, obklopenom z troch strán riekou a masívnymi pieskovcovými stenami. Z pieskovca je vystavané aj početné množstvo stavieb v meste. Architektúra starého mesta pochádza z obdobia gotiky a jej historickú atmosféru zvýrazňuje sila rieky.

Na vrchole mesta sa týči gotická katedrála so špecifickou vežou. Domy sú postavené na útese a sú nalepené na seba a na nich sú zavesené drevené balkóny. Celá táto panoráma veľmi pripomína španielsku Gironu. Do katedrály sme vstúpili v čase večernej omše vo francúzštine. Záver omše bol priam fascinujúci. Kňaz namiesto odchodu do sakristie zvolil odchod cez hlavnú bránu, pričom ho nasledovali všetky ovečky. No asi najväčší ‘facepalm’ si zaslúžil miništrant, ktorý pri vchodových dverách stál s rozpaženými rukami ako Ježiš Kristus a v každej ruke držal pokladničku

Z opačnej strany rieky sa nachádza kaplnka Chapelle de Lorette s výhľadom na historické centrum. Vidno z nej obzvlášť dobre zachované hradby mesta a strážne veže, ktoré sa rozliezajú po svahoch na obidvoch brehoch rieky. Fribourgské opevnenie odráža stredovekú vojenskú architektúru Švajčiarska a aj tak malé mestečko je dlhé až 2 kilometre.

Meandre rieky Sarine sú prepojené najrôznejšími mostami. Drevený most, obrovský viadukt, závesný most, 2 kamenné mosty a jeden bungee most. Človek má čo robiť aby ich všetky obišiel. Z Fribourgu si veľa rovných úsekov nepamätám

Magdalena Einsiedelei – kláštor v skale

Fribourg ponúka ešte jedno stredoveké tajomstvo za mestom. Je ňou opustený kláštor Magdalena Einsiedelei s kostolom vytesaným do pieskovca. Prvé záznamy o tomto mieste sú z 15. storočia, kedy kamenné príbytky slúžili ako pustovňa pre duchovných.

Prehliadku si môžeš urobiť sám, nikto kto by tu vyberal vstupné, alebo robil prehliadky tu nie je. Chodí sem málinko ľudí a pre zahraničných turistov je toto miesto neznáme. Otvára sa vraj až od 9:00 ráno ale boli sme tu už o 8:30 ráno a bolo otvorené.

4) Luzern

Luzern je najkrajšie veľkomesto aké vo Švajčiarsku nájdeš a patrične k tomu patrí aj výrazne zvýšené množstvo turistov.

Najikonickejšou pamiatkou Luzernu je Kapellbrücke (kaplnkový most) s kamennou vežou Wasserturm. Je to najdlhší krytý drevený most v Európe a súčasne sa jedná o najstarší zachovaný priehradový most na svete, ktorý aj dnes reguluje množstvo vody v rieke Reuss, ktorá preteká mestom. To, že naozaj funguje, sme sa aj presvedčili, lebo Luzern sme navštívili akurát v čase záplav, takže sme sa na žiaden most nedostali. Rovnako ani na drevený most Spreuerbrücke na druhej strane centra.

Samotný most bol pôvodne postavený okolo roku 1365 no ešte o 30 rokov skôr vznikla vodná veža Wasserturm. Jej osamelosť mala výhody obzvlášť v časoch keď slúžila ako väzenie a mučiareň.

Kaplnkový most, spolu s vodnou vežou sú súčasťou severného opevnenia Luzernu – Museggmauer. Pre turistov sú bezplatne sprístupnené tri veže týchto mestských hradieb (Schirmerturm, Zeitturm, Wachtturm) a tiež hradby medzi nimi. Je odtiaľto pekný výhľad na centrum Luzernu, jazero Luzernersee a tiež Mount Pilatus.

5) Drevené dedinky údolia Goms

Krásu drevených dediniek kantónu Valais sme objavili iba náhodou, keď sme sa presúvali k ľadovcu Aletsch. Staré drevené budovy stoja bok po boku so starodávnymi stodolami a chatami. Pôvodné domčeky z 15. – 16. storočia tvoria samostatné štvrte v už rozvinutých dedinách, nad ktorými sa najčastejšie týči murovaný kostol s drevenou vežou.

Mnohé z týchto starovekých dedín, si zachovali svoju architektúru a kultúrne dedičstvo. Tie najkrajšie z nich ležia na bočných svahoch s výhľadov na údolie rieky Rhône ale sú aj také, ktoré pretínajú hlavný cestný ťah. Uličky sú ako inak úzke a nečakané strety áut sú na dennom poriadku.

Najznámejšia z týchto drevených dediniek je pravdepodobne švajčiarsky Zermatt. Ľudia sem cestujú za majestátnou a ikonickou horou Matternhorn. Tá dosiahla svoj mimoriadny vzhľad strmých kamenných stien obrusovaním ľadovcov. Ak ale nemáš v pláne turistiku a z Zermattu ťa láka iba ako drevená dedinka, tak sem radšej nechoď!

V samotnom Zermatte sa takýchto pôvodných drevených domčekov nachádza veľmi málo a vo väčšine prípadoch stoja pri prerastených murovaných hoteloch a nepôsobí to vôbec vkusne. Ak chceš vidieť len drevené dedinky ako z rozprávky, tak tu je výber tých najkrajších z nich – Geimen, Blatten bei Naters, Betten Dorf, Ernen, Selkingen, Biel, Münster, Grimentz, Finnen, Geschinen, Findeln a mnohé ďalšie

Goms Hängebrücke

A keď už sme v tejto oblasti, tak naozaj musíme odporúčať bezplatnú návštevu závesného mosta Goms Hängebrücke ponad rieku Rhône. Je možné ho navštíviť z dedinky Mühlebach alebo z plateného parkoviska pri hlavnej ceste.

Závesný most vedie ponad vysoké ihličnany a hlučnú rieku s čistou vodou čo jemné pripomína divokú prírodu Kanady. Most je poriadne dlhý a každý jedinec na moste svojimi pohybmi ovplyvňuje kývanie sa mosta. Pre slabšie povahy alebo deti to môže byť nepríjemné ale súčasne to vie byť super atrakcia

The post Švajčiarske mestečká ako z rozprávky, toto je 5 najkrajších appeared first on TripLovers.

Krátky, ale intenzívny alpský výlet na záver leta. Počas roadtripu po okolí jazera Zell am See sme videli niekoľko rakúskych NAJ. Alpská príroda nás úplne očarila, no najviac si nás získal ľadovec Pasterze a vysokohorská cesta Grossglockner Hochalpenstrasse.

Obsah:

• Camping Lampenhäusl
• Vrnenie Porsche v uličkách Zell am See
• 6 alpských divov prírody
  1. Krimmlské vodopády
  2. Roklina Sigmund Thun
  3. Takmer v oblakoch – Stausee Mooserboden
  4. Vysokohorská cesta Grossglockner Hochalpenstrasse
  5. Ľadovec Pasterze
  6. Palfen zu Saalfelden – kláštor v skale
• Rozpočet na alpský výlet

Camping Lampenhäusl

Ako základňu sme si vybrali okolie jazera Zell am See, konkrétne Camping Lampenhäusl, ležiaci priamo na začiatku doliny smerujúcej na Grossglockner Hochalpenstrasse. Všetky kempy v okolí jazera Zell am See sa nachádzajú na rovine a nie sú z nich žiadne zaujímavé výhľady.

Camping Lampenhäusl bol, na rozdiel od všetkých ostatných, situovaný medzi strmými svahmi, z ktorých stekali vodopády. Na jeden z nich sme mali výhľad aj my, priamo z nášho kempovacieho miesta Obrovskou výhodou tohto kempu bolo, že sme boli v spojení s divokou alpskou prírodou aj počas večera, či rána, mali výhľad na hory a vodopády a pár metrov od nás šumel alpský potok.

Tento kemp mal však jednu obrovskú nevýhodu. A to, že ráno začalo byť teplo až keď vyšlo slnko spoza kopcov, čo bola až po 9-tej hodine, teda dosť neskoro.

Vrnenie Porsche v uličkách Zell am See

V samotnom mestečku Zell am See sa toho až tak veľa nenachádza. Mestečko je príjemné na prechádzku, možno aj plavbu po jazere, po ktorej sa premávajú plachetnice rakúskych zbohatlíkov. Je tu síce k videniu aj tradičná alpská architektúra ale je na nej niečo zvláštne. Chýbajú tu kvetináče s muškátmi v každej okenici.

Po uliciach Zell am See, ale aj po celej oblasti, sa premávajú desiatky drahých áut a kabrioletov. Tie najzvučnejšie výfuky však patria automobilu Porsche. Práve zakladateľ tejto automobilky, Ferdinand Porsche, je v mestečku Zell am See pochovaný.

6 alpských divov prírody

1) Krimmlské vodopády

Vyše 50 km na západ od jazera Zell am See sa nachádzajú najväčšie vodopády v Rakúsku. Ich výška dosahuje 385 metrov a pozostávajú z troch vyše 100 metrových vodopádov.

Pozor na parkovisko č. 4!

Pri Krimmlských vodopádoch sa nachádzajú štyri parkoviská. Parkovisko č. 4 sa nachádza najbližšie ku vchodu k vodopádom, no na tomto parkovisku sa platí poplatok 11 € na deň. Ostatné parkoviská (1, 2, 3) sa síce nachádzajú o cca 200 až 500 metrov ďalej, ale celodenný poplatok stojí len 5 €.

Vodopády kde zmokneš aj keď je slnečno

Vstupné sa kupuje pri vchode ku Krimmlským vodopádom, čo je cca 400 metrov od hlavnej cesty. Vstupné je 4 € na osobu, či je na rakúske pomery príjemne nízka cena Pri vstupe sa nachádzajú aj civilizované toalety, ktoré radím využiť, lebo v areáli je plno ľudí a svahy sú strmé.

Cesta pozdĺž vodopádov a k ich vrcholu je veľmi dobre udržiavaná a ľahko schodná. Chodník je pretkaný početnými serpentínami, z ktorého sa dá odbočiť na vyhliadky na plošiny z ktorých vidno vodopád. Aj napriek strmším úsekom je chodník bezbariérový, no na vyhliadky väčšinou vedie niekoľko schodíkov.

S doprianím si času tento výlet zvládnu aj malé deti. My sme ho zvládli za vyše 2 hodiny. Pre lenivých alebo uponáhľaných sa dá dostať k najvyššiemu vodopádu aj taxíkom. Ak sú v aute 4 osoby, vyjde to na 7 € na osobu.

2) Roklina Sigmund Thun

Sigmund Thun Klamm je druhou najkrajšou roklinou v rakúskych Alpách akú sme kedy navštívili (1. je Mendlingtal pri Lissingu). Jej návštevu sme absolvovali hneď po otvorení, teda o ôsmej ráno, kedy tu bola okrem nás iba jedna skupinka. Práve to zavážilo na dojme, ktorý sme si z rokliny odniesli Po 9-tej sa sem nahrnú davy ľudí.

Vstupné do rokliny je 6 €. Za tento poplatok sme sa mohli prejsť roklinou po drevených chodníkoch zavesených v útese rokliny ponad aj popod vodopády. Celý okruh meria 2,4 km a je pomerne nenáročný. Trvalo nám ho prejsť približne hodinu a desať minút, pričom sme sa výrazne zdržiavali fotením a užívaním si ešte prázdnej rokliny

Na konci rokliny sa nachádza umelý vodopád, ktorý sa prelieva z vodnej nádrže. Voda, ktorá tečie po umelo vybudovanej ploche sa triešti, čím nadobúda bielu farbu. Sklon rampy, po ktorej tečie voda silno pripomína atrakciu v aquaparku, nuž chýba už len nafukovačka

Pri vstupe do rokliny Sigmund Thun sa nachádza bezplatná výstava turbín vo vodnej elektrárni, ktorou preteká voda z rokliny. Nájdeš tu aj rôzne témy súvisiace s tvorbou a prevádzkou priehrad a vodných nádrží. Vo vnútri sa nachádza aj kinosála, kde môžeš sledovať filmy na túto tematiku v anglickom alebo nemeckom jazyku

3) Takmer v oblakoch – Stausee Mooserboden

V Kaprunskej doline vo výške 2000 m n. m. sa nachádza vodná nádrž Mooserboden a o niečo nižšie je situovaná priehrada Wasserfallboden. Voda v týchto nádržiach je z roztopeného ľadovca a používa sa na výrobu elektriny.

Parkovanie

K vodným nádržiam Mooserboden a Wasserfallboden sa dá dostať jedine autobusom. V doline stojí 11 poschodový parkovací dom, v ktorom návštevníci môžu bezplatne zaparkovať a pokračovať k pokladni. Parkovací dom je jednosmerný a len pre nízke autá, my sme sa sotva zmestili s “truhlou” na streche. Vany, karavany, dodávky či čokoľvek vyššie môže prejsť na horné parkovisko na voľnom priestranstve.

Predražený vyhliadkový autobus či radšej turistika?

Obojsmerná cesta autobusom k hornej priehrade a späť stojí 24 € na osobu. Najprv sme si neboli istí, či naozaj rozumieme dobre (všetky popisky boli iba v nemčine). Žiaľ sme rozumeli dobre. Letmý pohľad do máp nás usmernil, že hore ísť pešo nechceme. Bolo už poobedie a len cesta hore by nám pešo trvala cez 3 hodiny (9km, prevýšenie cez 1000m). Po dlhšej úvahe sme zhodnotili, že sme do Álp neprišli preto aby sme sa otáčali.

Autobusy k hornej priehrade chodia vždy keď sa naplnia, čo je pomerne často, lebo sem napriek cene chodí naozaj dosť ľudí. Cesta autobusom trvá približne 30 minút a vedie cez tunely a malebné scenérie alpských pasienkov. Návštevu si treba premyslieť dopredu, lebo posledný autobus ide smerom dole o 16:45.

Keď sme dorazili k hornej priehrade, bolo už toľko hodín, že sme sa nevybrali na žiadnu väčšiu túru. Aj napriek tomu sme tu bez problémov strávili 3 hodiny iba tým, že sme sa prešli po priehrade, vyšli na vyhliadku Höhenburg, navštívili mini múzeum (pre deti) a vyskúšali si interaktívne technické hry na tému vodnej elektrárne

4) Vysokohorská cesta Grossglockner Hochalpenstrasse

Vyhliadková jazda po Grossglockner Hochalpenstrasse je jedným z hightlightov rakúskych Álp. Táto cesta bola otvorená v auguste 1935 a vznikla najmä kvôli mototurizmu. Od jej počiatku je nesmierne vyhľadávanou atrakciou a pre neutíchajúci dopyt bola cesta rozšírená a zvýšila sa aj kapacita parkovacích miest.

Tá ani dnes nie je vždy postačujúca. Obzvlášť v slnečné letné dni, kedy okrem turistov prichádzajú aj domáci Rakúšania alebo neďaleký Nemci prevetrať svoje kabriolety a športiaky. Luxusnými autami sa to na kľukatej horskej ceste iba hemží a takmer všetci smerujú na Gamsgrubenweg – vyhliadku na ľadovec Pasterze a najvyšší rakúsky vrchol Grossglockner. Cestou sa dá zastaviť na početných vodopádoch ale aj pri ojedinelých kamenných kostolíkoch

Praktické informácie k jazde po Grossglockner Hochalpenstrasse:

• vstupné autom (37 €), motorkou (27 €), bicyklom (zadarmo)
• cesta je otvorená od mája do novembra v závislosti od počasia a snehu
• cesta sa na noc uzatvára a otvára sa v závislosti od ročného obdobia (cca od 6:00 – 20:00)
• jazdu spomaľujú cyklisti, môžu sa tvoriť kolóny
• pri ceste je veľa odstavných plôch
• za mýtnicou sa už nenachádza žiadna benzínová pumpa
• na vyhliadke Gamsgrubenweg je veľký parkovací dom s toaletami a bufetmi
• počas noci môžeš ostať na parkovisku (ideálne pre karavany)
• výlet na Grossglockner Hochalpenstrasse a ľadovec Pasterze zaberie celý deň
• predpoveď počasia v Alpách je často horšia ako skutočné počasie
• najkrajšou vyhliadkou na ceste je Edelweißspitze, z kadiaľ vidno na kľukaté cesty do obidvoch dolín (je tu však veľmi málo miest na parkovanie)
• počet áut nie je žiadnym spôsobom regulovaný

5) Ľadovec Pasterze

Pod Grossglocknerom sa rozprestiera najdlhší ľadovec v Rakúsku – Pasterze, ktorý sa od začiatku 20. storočia zmenšil približne o polovicu. Jedným z našich cieľov bolo vidieť ho skôr, ako po ňom zostane len pamätná tabuľa

Táto túra ku ľadovcu je presne opačná ako všetky ku vrcholom. Najprv treba zísť dole a absolvovať tú jednoduchšiu časť. To najnáročnejšie príde až na úplný koniec. K ľadovcu so dá dostať jedine pešo, no v najstrmšom úseku sa dá dopomôcť si lanovkou. Tá stojí 8,5 € jednosmerne alebo 13 € obojsmerne a ušetrí asi 30 minút času.

Cesta až k čelu ľadovca nám za vyhliadky trvala rezkou chôdzou približne 1 hodinu. Prechádzali sme najmä medzi kamene. Cesta bola poväčšine vychodená, no v najbližšej časti k čelu ľadovca sa nám strácala, nakoľko bola novovzniknutá po ústupe masy ľadu.

Časť ľadovca je prekrytá nánosom kamenia a my sme chodili po ňom, len sme neboli v kontakte s ľadom. Keď sme sa dostali približne 500 metrov od čela ľadovca začali sme pociťovať chlad. Mali sme v pláne dostať sa až na hore na ľadovú masu, no skončili sme asi 200 metrov pred ním. Cestu nám skrížil vodopád, ktorý sa síce dal prebrodiť, no bolo by na to treba aspoň čižmy alebo naimpregnovanú obuv.

Takto sme aspoň na chvíľu zostali stáť a užívali si silu alpskej prírody. Zvuky vodopádu, kameňopádov a praskanie ľadovca Na ceste späť sa k tomu pridalo aj pískanie svišťov. Tie sme zazreli tesne pod vyhliadkou aj napriek veľkej frekvencií ľudí. Cesta späť nám trvala 1,5 hodiny. Bola to náročnejšia túra, najmä kvôli neprechodenému chodníku v záverečnej časti no zvládnuteľná aj pre väčšie deti, ktoré chodievajú s rodičmi na turistiku

6) Palfen zu Saalfelden – kláštor v skale

V okolí Zell am See sa nachádza dosť málo pamiatok, no predsa sme jednu našli. Navyše je dosť neznáma. Kláštor Palfen zu Saalfelden v skalnej stene sa nachádza severne od jazera Zell am See nad mestečkom Saalfelden am Steinernen Meer. Nachádza sa blízko zámku Lichtenberg, pod ktorým je neplatené parkovisko. Ku kláštoru vedie turistický chodník. Z parkoviska je to slušné stúpanie no celkovo cesta trvá len 20 minút.

Kláštor v skalnej stene, už od roku 1664, predstavuje miesto kde celoročne žili pustovníci bez vody a tepla. Tak isto tam žijú dodnes, no na zimu kláštor opúšťajú. Dnu ísť nemôžeme. Nad kláštorom sa nachádza kaplnka v skale, tá už prístupná je. Je odtiaľ pekný výhľad na okolité hory aj zámok Lichtenberg, ale najmä na samotný kláštor. Je to pekné pokojné miesto na malý výlet

Rozpočet na alpský výlet

Výlet k jazeru Zell am See trval 4,5 dňa. Absolvovali sme ho vo štvorici, čo nám výrazne ušetrilo náklady na doprave. Spali sme v kempe v stanoch a jedlo si kupovali v potravinách, niektoré veci sme si priniesli už z domu. Väčšinou sme si varili, no boli sme aj v reštaurácií a sadnúť si na kávičke. To na čom sme nešetrili bolo vstupné. Celkovo nás výlet vyšiel na 535,03 €, čo je cca 133,75 € na osobu

The post Autom do rakúskych Álp, smer Grossglockner Hochalpenstrasse appeared first on TripLovers.

Neďaleko rakúskeho Leobenu sa rozprestiera hora Erzberg, ktoré je pravdepodobne najväčším ložiskom železnej rudy na svete. Ťažba rudy začala údajne už v roku 712 a kvôli jej spracovaniu boli formované aj okolité regióny. Dnes sa tento región označuje ako Die österreichische Eisenstraße, teda „Rakúska železná cesta“.

Obsah:

• Die österreichische Eisenstraße – Rakúska železná cesta
• Našich 5 zastávok po rakúskej železnej ceste
  1. Eisenerz – srdce rakúskej železnej cesty
  2. Vodopády v rokline Wasserlochklamm
  3. Hochkar nie je len lyžiarske stredisko
  4. Mendlingtalský dobrodružný svet (Erlebniswelt Mendlingtal)
  5. Waidhofen an der Ybbs – mestečko, ktoré zaspalo v čase

Die österreichische Eisenstraße – Rakúska železná cesta

Podľa legendy nález ložísk železnej rudy na hore Erzberg označil vodník, ktorý uviazol na súši v rukách obyvateľov. Aby opäť získal svoju slobodu, ponúkol im 3 možnosti: „zlato na desať rokov, striebro na sto rokov alebo železo na veky.“ Eisenerčania si chceli vybrať druhú možnosť, no keď im vodník ukázal Erzberg a presvedčili sa o ložiskách rudy prepustili vodníka a ten zmizol v prameni Wassermannsloch.

Tento objav premenil celú oblasť v okolí mestečka Eisenerz. Kvôli historickej ťažbe muselo byť zabezpečené aj spracovanie, preto bolo nutné vystavať vysoké pece a zabezpečiť neustály prísun dreva. Vďaka ložiskám železnej rudy na hore Erzberg Rakúsko výrazne upevnilo svoju hospodársku pozíciu vo svete.

Za všetky tie roky ťažby sa tu dal pozorovať vývoj banských a ťažobných metód a technológii. Ťažba štajerského Erzbergu stále napreduje a prevádzkovateľ lomu organizuje aj exkurzie pre záujemcov

Našich 5 zastávok po rakúskej železnej ceste

1. Eisenerz – srdce rakúskej železnej cesty

Našu púť rakúskou železnou cestou sme začali v starom banskom meste Eisenerz, nad ktorým sa týči najväčšie ložisko železnej rudy v širokom okolí. Historická ťažba rudy narúša pohľad na scenériu prekrásnych alpských hôr no samotný Eisenerz je taký nádherný, že nám to neprekáža. V blízkom okruhu ponúka hneď niekoľko pamiatok, ktoré vyrazia dych.

To najpodstatnejšie čo Eisenerz ponúka je stredoveký opevnený kostol Kirchenburg St. Oswald nad mestom. Je z neho vidieť všetky ostatné pamiatky mestečka ako Eisenerzer Schichtturm, čo je honosná zvonica v renesančnom štýle, ktorá zvonievala baníkom na zmenu služieb. Ale aj kaplnku Gradsteinkapelle týčiacu sa zo skaly. Samozrejmosťou je hlavná radnica, ktorá je v prípade mestečka Eisenerz naozaj podarená

Na hlavnej ceste medzi Leobenom a Eisenerz sa nachádza viacero vysokých pecí, v ktorých sa tavila železná ruda. Pri jednej z nich – Hochofenmuseum Radwerk IV – nájdeš aj múzeum.

Kúsok od nej sa nachádza aj výstava historickej železnice Erzbergbahn, ktorá slúžila najmä ako nákladná doprava medzi Erzbergom a okolitými vysokými pecami. V minulosti sa dalo ísť vyhliadkovým vláčikom po historickej železnici ale z technických dôvodov a nízkeho záujmu verejnosti táto atrakcia viac nefunguje ako funguje.

2. Vodopády v rokline Wasserlochklamm

Ako to už v rakúskych Alpách chodí, vždy musíme navštíviť aspoň jednu roklinu. Výber bol jednoduchý. Na rakúskej železnej ceste sa nachádzajú nevídane bohaté vodopády a to v rokline Wasserlochklamm, kde vyviera prameň o sile 2000 litrov za sekundu.

Na Rakúsku sa mi páči, že pri takmer všetkých atrakciách sa nachádza bezplatné parkovisko s toaletami pri vstupe, čo výrazne zjednodušuje návštevu. Vstupné do rokliny je 6,80 € a cesta začína závesným mostom cez rieku. Po krátkom čase nahradia lesný chodník drevené lávky, práve v tom momente to začína byť zaujímavé

V rokline sa nachádzajú 4 mohutné vodopády pričom z niektorých sa doslova práši Cesta po drevených lávkach je náročnejšia, no myslím si, že deti by ju mali zvládnuť (aspoň sa zničia) Celkovo je to k najvrchnejšiemu vodopádu 250 výškových metrov a cesta trvá aj s fotením tak 1,5 hodiny.

Od najvrchnejšieho vodopádu sa dá pokračovať ešte ďalších 100 výškových metrov na vyhliadku. Osobne ju už veľmi neodporúčam lebo cesta je naozaj veľmi náročná a výhľad nebol o nič lepší ako od posledného vodopádu.

3. Hochkar nie je len lyžiarske stredisko

Jedným z hlavných plánov výletu bola aj turistika na 1808 metrov vysoký vrchol Hochkar. Počas zimy slúži toto miesto ako lyžiarske stredisko, takže aj počas leta sa dá využiť lanovky a uľahčiť si tak turistiku. My sme však mali v pláne zaslúžiť si výhľady a preto sme sa chceli vybrať pešo.

Parkovať sa dá vo výške takmer 1500 m n. m. takže nejde o nejakú veľkú túru. Okrem iného bezplatné parkovisko vo veľkom využívajú aj karavanisti a ľudia čo spia v autách.

Náš plán ale nevyšiel a pre hmlisté počasie sme sa vybrali len k neďalekému tajchu Bergsee, kde sme sa najedli, pobavili sa kravičkami a šli späť. Okrem turistiky a lyžovačky je Hochkar vhodný aj na ferraty

4. Mendlingtalský dobrodružný svet (Erlebniswelt Mendlingtal)

Mendlingtalský dobrodružný svet je tematický chodník s ukážkou historickej ťažby dreva a splavovania dreva v ťažko prístupnej doline Mendlingtal. Súčasťou Erlebniswelt Mendlingtal je aj veľmi pekne upravený malý skanzen s témou spracovania železnej rudy vyťaženej z Erzbergu. V areály sa nachádza kováčska dielňa, píla, mlyn a hlavne systém, ktorým sa unášalo drevo.

Do doliny Mendlingtal sa dá prísť z dvoch strán. Na obidvoch stranách sa nachádzajú bezplatné parkoviská s toaletami. Vstupné do doliny a skanzenu je 9 €, študenti 6 € a pre deti 3,50 €. Tiež sme si hovorili, že je to veľa ale naozaj to stálo za to! Pozor, platiť sa dá iba v hotovosti!

Trasa náučného chodníka je dlhá 2x po 4 km, lebo treba ísť tam aj naspäť (chodník je obojsmerný). Je to dosť veľa kilometrov ale trasa je naozaj nenáročná a zvládnu to aj deti, aj keď to môže trvať dlhšie

Erlebniswelt Mendlingtal bolo miesto, ktoré sem si zo všetkých miest na rakúskej železnej ceste užili najviac. Bolo to spôsobené hlavne tým, že nám pršalo a počas našej trojhodinovej návštevy sme stretli len 4 ľudí. Navyše dážď a teplo spôsobovali opar nad hladinou vody a dotváralo tak mystický dojem z nového miesta. Počas pekného počasia sem samozrejme chodí strašne veľa ľudí, najmä rodinky s deťmi, ktoré si toto miesto určite zmilujú.

5. Waidhofen an der Ybbs – mestečko, ktoré zaspalo v čase

Našu cestu po železnej ceste sme zakončili v mestečku Waidhofen an der Ybbs. Parkovanie je cez víkend zadarmo aj v samotnom centre mesta, ktoré je veľmi kompaktné. Už tesne po príchode sme zhodnotili, že po ulici sa potuluje nejako málo turistov a že mestečku chýba život. V rámci objavovanie uličiek sme sa dali do reči s jedným miestnym postarším pánom, ktorý nám tvrdil, že tento rok počet turistov v Waidhofen an der Ybbs výrazne vzrástol (vraj vďaka korone).

Za 2 hodiny sme si prešli najkrajšie pamiatky. To čo najviac z mestečka stojí za návštevu je Rothschildschloss, stredoveký hrad z 13. storočia. Vzhľadom pripomína talianské hrady ale v britskom štýle, navyše má klasickú Disney vežičku V 18. storočí bol k hradu pristavaný kostol, ktorý tiež môžeš navštíviť.

Odporúčam z nádvoria hradu prejsť dole k rieke kde sa nachádza kamenný most a časť záhrad. A taktiež vyjsť na jeden z mostov lebo práve z nich je najlepší výhľad na hrad Vo vnútri hradu sa nachádza 5 Elemente Museum a expozíciou zameranou na históriu mesta.

V centre sa nachádza niekoľko kostolov, zvoníc a veží. Jedna z nich patrí radnici, z vrcholu ktorej si môžeš užiť pohľad na mesto z hora

The post Po rakúskej železnej ceste appeared first on TripLovers.