Bolívia nie je úplne tradičná juhoamerická krajina. Na našej ceste sme od nej dostávali jednu facku za druhou, aj keď sme boli pripravení na možné problémy. Ako povedal jeden Brazílčan z našich ciest: This is not Latin America, this is just Bolivia.

Za 12 dní v Bolívii sme navštívili:

• La Paz
• Národný park Toro Toro
• Salar de Uyuni a Altiplano

Obsah:

• Víza
• Kedy navštíviť Bolíviu?
• Očkovania a zdravie
• Bezpečnosť v Bolívii
• Peniaze, bankomaty a ceny
• Doprava
• Mizerná vybavenosť
• Ľudia a ich zvyky
• Angličtina a komunikácia
• Jedlo
• Čo navštíviť v Bolívii?
• Ako dlho zostať v Bolívii?
• Čo odporúčame (ne)zobrať na cestu

Víza

Občania SR môžu využiť bezplatné 90 dňové turistické víza.

Pri kúpe akýchkoľvek lístkov na autobus, vlak, vstupné a na každú drobnosť po tebe budú pýtať tvoje údaje: meno, číslo pasu, vek, národnosť. Údaje si vždy zapisujú na papier, čo je extrémne neefektívny spôsob zbierania dát.

Kedy navštíviť Bolíviu?

Vhodné obdobie na návštevu Bolívie je počas mesiacov máj až september, kedy je na južnej pologuli síce obdobie zimy a aj obdobie sucha. Maximálne teploty sú v tomto období v rozsahu 15-20 °C.

Očkovania a zdravie

Kvôli návšteve Bolívie sme potrebovali viacero očkovaní: žltá zimnica (živá vakcína), brušný týfus, tetanus, žltačka typu A a B. Navyše sme boli zaočkovaní proti besnote, aj keď z túlavých psov v Južnej Amerike sme nemali taký zlý pocit ako z tých v juhovýchodnej Ázií. Pre potreby preočkovaní treba vždy nosiť očkovací preukaz so sebou.

Nebezpečenstvo v Bolívii predstavuje aj malária a horúčka dengue, ktoré sa vyskytujú na úplnom severe krajiny v Amazonskom pralese. Pre viac informácií navštív stránku Fit for Travel.

Nebezpečenstvo predstavujú aj nadmorské výšky. Najväčším nepriateľom je únava a alkohol. Ten treba vymeniť za dostatok vody. Voda z vodovodu je nepitná. Na pitie potrebuješ balenú vodu.

Bezpečnosť v Bolívii

V Bolívii sme napriek zlým zážitkom nikdy neprišli do momentu žeby sme sa cítili byť v nebezpečí. Problémy v krajine sú skôr politického charakteru, pričom Bolívijčania horkokrvne vyjadrujú svoj nesúhlas, čo môže skomplikovať cestovanie po krajine.

Pre vlastnú bezpečnosť sme dodržiavali pravidlá:

• nechodili sme von po tme
• vždy sme boli spolu
• dávali sme si pozor na osobné veci
• neukazovali sme na verejnosti cennosti ani hotovosť
• mali sme urobené kópie dokladov na viacerých miestach

Všeobecne platí, že v Južnej Amerike sa deje veľa vreckových krádeží. Na druhej strane na nás nikto neskúšal tradičné turistické podvody.

Peniaze, bankomaty a ceny

V Bolívii sa používa mena Bolivian, skrátene BOB alebo Bs. V krajine nie je problém nájsť bankomat na miestach kde je očakávaný. Maximálny povolený výber z bankomatu je 2500 Bs. (333€). Naopak, zmenárne tu takmer nefungujú. Osobne sa nám viac oplatilo peniaze z bankomatu vybrať než zmeniť. Napr. pri výbere 2500 Bs. z bankomatu sme prišli len o 3 €

Pri platení sa z nejakého neznámeho dôvodu viac oplatilo platiť v dolároch ako v domácej mene. Potešil nás aj fakt, že sem tam sa dala využiť aj študentská zľava na ISIC. Užitočné informácie o cenách a cestovaní v Bolívii nájdeš v článku Koľko stojí cestovanie po Peru a Bolívii.

Doprava

Lietanie je v Južnej Amerike všeobecné veľmi drahé. Na vnútroštátne presuny sme používali vždy autobusy. Doprava funguje celkom dobre, pokiaľ nie sú blokády, štrajky, oslavy,… čo je v Bolívii celkom bežné. Takže často nefunguje.

Všetky mestá sú prepojené jednou hlavnou cestou nakoľko im na náhornej plošine Altiplano nič nezavadzia. Hlavné cesty sú veľmi dobrej kvality. Autobusy medzi mestami chodia často. Jediná destinácia, kam nechodia často je Uyuni, nakoľko je to čisto turistická destinácia a pre domácich táto destinácia nie je zaujímavá.

V Bolívii nefungujú žiadne turistické autobusy. Jedine Bolivia Hop na trase Titicaca a La Paz. Inak sa dá voziť iba bežnými domácimi autobusmi. V nich si môžeš vybrať sedadlo na sedenie alebo polo-ležanie. Veľmi často sme používali aj nočné autobusy. Vždy majú aj WC ale je to fakt smrad.

Na každej autobusovej stanici sa platí poplatok za použitie terminálu v hodnote od 1-2,5 Bs. v závislosti od mesta. Nie je to žiaden podvod, dostaneš aj potvrdenku o zaplatení.

Čo sa nám nepodarilo bolo vyskúšať v Bolívii vlaky a konkrétne vlakobus na trase Sucre – Potosí. Ak ťa to zaujíma môžeš si pozrieť dokument: Tough Trains Series : S01E01 – Across Bolivia The Pantanal to the Pacific

Mizerná vybavenosť

Turistov je v Bolívii v porovnaní s okolitými krajinami výrazne pomenej, čomu odpovedá aj turistická vybavenosť a komfort cestovania.

Na ubytovaniach väčšinou tečie iba vlažná voda. Na rannú sprchu vo vyšších polohách zabudni, voda môže byť zmrznutá. Internet buď nemajú alebo je nepoužiteľný. V Bolívii je akútny nedostatok zmenární. Počas nášho pobytu v Bolívii sme ich neustále vyhľadávali, no videli sme iba jednu a to na letisku v La Paz.

Biedne je to aj s reštauráciami. To, že je otvorená neznamená, že varia. A rovnako ak si sa v nejakej dobre najedol a chceš tam ísť opäť, nemusí byť na ďalší deň otvorená.

Ľudia a ich zvyky

Približne 90 % obyvateľstva Bolívie tvoria potomkovia pôvodných indiánov. Zvyky ako vypaľovanie pôdy im ostali dodnes. O Bolívijčanoch sa hovorí, že sú odmeraní, no my sme taký dojem nemali. Turisti síce pre nich nie sú atrakcia a nemajú záujem sa s tebou fotiť, no na staniciach sme s nimi často prehodili zopár slov až viet, pokiaľ nám to dovoľovala naša znalosť španielčiny. Bolívijčania ale nie sú usmievaví národ.

Z osobnej skúsenosti sme nemali dojem, žeby tu mali vo zvyku okrádať a podvádzať turistov. A za dva týždne strávené v Bolívii sme nikdy nepocítili pocit nebezpečenstva.

Na autobusových staniciach majú zaužívaný svoj staničný folklór, za pomoci ktorého o sebe dávajú vedieť, do ktorej destinácie predávajú lístky. Pokriky ako ruroruroruroruurooo, quipaquipaarequipa a ďalšie ti na stanici nedajú spať Tiež majú vo zvyku robiť zbierky vo verejnej doprave.

Bolivian Engeneering:

• každý schod je inak vysoký a dlhý, takže pozor nech sa nevytreš
• “neomietnuté” domy sú štandard
• najchudobnejšia vrstva v odľahlých oblastiach žije v domoch z hlinených tehál, ktoré vyzerajú, že keď zaprší tak sa roztečú
• nemajú kefy na záchodoch, a tak to aj vyzerá
• použitý toaletný papier sa hádže do koša a nie do misy, lebo v celej krajine je stará kanalizácia

Angličtina a komunikácia

Angličtina obyvateľstva je na veľmi biednej úrovni. Ak vieš základy španielčiny, ktorá je v Bolívii úradným jazykom, malo by ti to postačiť na dorozumenie sa ohľadom tvojich cestovateľských potrieb. A aj domáci budú mať väčší záujem spolupracovať.

Na pozdravenie je v španielčine bežné zaužívaný pozdrav !Hola!. V Bolívii sa ale používajú pozdravy !Buenos dias! alebo !Buen día!

Jedlo

Andské krajiny majú povolené pestovanie kokového listu. Vyrábajú sa z neho kokové cukríky, mydlá, používa sa do čaju, na trávenie a na útlm výškovej choroby. Vyváženie kokového listu z Andských krajín je zakázané. V USA predmety len zabavovali. Zakázané je z nej vyrábať kokovú pastu, z ktorej sa vyrába kokaín.

V Bolívii dosť fičia na fastfoodových jedlách. Vyprážané hranolky a kuracina sú na dennom poriadku väčšiny obyvateľov a dosť to na nich vidno. Takéto prevádzky sa nazývajú Polleteria (vo voľnom preklade Kuriatkovo). K tradičnému jedlu sme sa poriadne nedostali, lebo väčšina výletov fungovala prostredníctvom tours, kde nám zabezpečila stravu agentúra.

Čakal by si, že si dáš v Južnej Amerike dobrú kávu? Zobuď sa, tu si v Bolívii! Kávu sme zohnali len instantnú a tiež bola drahá, aj 20 Bs. (3€). Miesto kde sme našli dobrú strojovú kávu bola len fastfoodová reštaurácia spoločnosti Copacabana.

V Bolívii supermarkety nehľadaj, sú tu akurát malé prevádzky domácich. Sladkosti sú chutné. Z ovocia sa dá zohnať papája a banány. Žiadne ovocie ani zelenina sa nesmú prenášať cez hranice (kvôli potenciálnym chorobám).

Čo navštíviť v Bolívii?

Návšteva Bolívie je viac menej len o prírode. V mestách k pozeraniu takmer nič nie je. Všetky sú ako štvorcová sieť, lebo vznikli až po kolonizácii Španielmi.

• La Paz – lanovky v rámci verejnej dopravy, market a katedrála
• Sucre – kláštory
• Niñu Mayu – dokonale zachované dinosaurie stopy
• Národný park Toro Toro – dinosaurie stopy, kaňon Toro Toro, kresby Inkov či kamenné mesto
• Potosí – bane za prevádzky
• Salar de Uyuni – 1-3 dňová tour, soľná púšť, náhorná plošina, plameniaky, vulkány, lagúny, gejzíry,…
• jazero Titicaca – mestečko Copacabana a Isla de Sol
• Huayna Potosí – najdostupnejšia 6000-ovka (3 dni)
• Tarija – pestovanie viniča
• Tupiza – Monument Valley v bolívijskými prevedení
• Amazonský prales
• neturistické treky v Andách – za pomoci lokálnych agentúr a ich jeepov

Ako dlho zostať v Bolívii?

V Bolívii si nerob striktné plány a už vôbec nebookuj ubytovanie dopredu! Veľmi dôležité je myslieť na aklimatizáciu, nakoľko najzaujímavejšie destinácie v Bolívii sa nachádzajú vo vyšších od 3800 m n. m. Má to aj výhodu, v takýchto nadmorských výškach nie sú muchy a komáre

Tvoj program v Bolívii môže narušiť:

• výšková choroba
• štrajky v doprave
• nečakané hnačky
• blokády z politických dôvodov
• oslavy, sviatky, voľby a inak “špeciálne” dni
• počasie
• čokoľvek iné…

Za prvý týždeň v Bolívii sme videli okrem národného parku Toro Toro iba to, ako to v Bolívii nefunguje. Takže určite odporúčam niekoľkodňovú rezervu. Ak letíš, tak byť v blízkosti letiska skôr a nenechávať to na posledný deň. To je veľmi riskantné.

Väčšina turistov strávi v Bolívii 2 týždne. To je čas akurát na to najhlavnejšie. Ak máš záujem vydať sa aj do menej známych destinácii ako Tarija, Santa Cruz či do amazonského pralesa budeš potrebovať 3-4 týždne.

Čo odporúčame (ne)zobrať na cestu

Povinná výbava do Bolívie je spacák. Na náhornej plošine je v noci poriadna zima a v noci sa tu veľmi nekúri. Ak pôjdeš na tour Salar de Uyuni, kúrenie je iba v spoločenskej miestnosti. Rovnako sa oplatí mať ho počas nočných presunov autobusov. Nás zachránil, keď sme počas blokád v Bolívii museli prespávať na lavičkách na autobusovej stanici v Orure.

Ak ideš do oblastí náhornej plošiny Altiplano (čo pravdepodobne pôjdeš) odporúčam slnečné okuliare, opaľovací krém, teplé oblečenie a labello.

Čo si do Bolívie nezobrať? Povedala by som, že deti. V Bolívii sme videli presne 0 kočíkov a rovnaký počet turistov s deťmi. Domáci nosia deti v šatách na chrbáte. Pre cestovateľov to však môže predstavovať zbytočne komplikácie, nehovoriac o nadmorských výškach a strmých svahoch. A pri spomienke na blokády a štrajky v Bolívii je to naozaj jedna z posledných destinácii kam by som sa vybrala s deťmi.

Musím priznať, že na odchod z Bolívie som sa tešila, napriek tomu, že ja som bola iniciátorom tohto výletu. Dôvodom bolo obdobie našej návštevy Bolívie. Tú sme navštívili tesne pred prezidentskými voľbami, ktorých výsledky dopadli veľmi sporne. Dôsledkom toho sme si niekoľko dní odstáli pred zabarikádovanými cestami a riešili obštrukcie s horkokrvnými Bolívijčanmi.

Celá FOTOGALÉRIA

The post Bolívia nám dávala jednu facku za druhou appeared first on TripLovers.

Najslávnejšia soľná púšť na svete Salar de Uyuni prilákala aj nás. Koľko stojí jej návšteva, čo si treba zobrať so sebou a či má vôbec zmysel priplácať si za anglicky hovoriaceho sprievodcu sa dozvieš v nasledujúcom článku

Obsah:

• Kde začať tour na Salar de Uyuni?
• Aké typy tours na Salt flats existujú?
• Náklady a poplatky
• Čo si zobrať
• Pár slov k sprievodcom
• Ubytovanie v soľnom hoteli
• Jedlo a stravovanie
• Čo uvidíš na 3 dňovej tour

Kde začať tour na Salar de Uyuni?

Tour na Salt flats sa dá začať na troch miestach:

• Uyuni – je štartovacou dedinou pre turistov prichádzajúcich z Peru a La Paz.
• San Pedro de Atacama (Čile) – pre turistov prichádzajúcich z Čile a púšte Atacama.
• Tupiza – je mestečko v Bolívií a slúžia ako štartovací bod pre turistov prichádzajúcich z Argentíny. Od soľnej púšte a všetkých atrakcií sa nachádza poriadne ďaleko, takže môžeš počítať aj so 4 dňovou tour.

Tours sú prispôsobené tak, že sa v rámci nej vieš transportovať a skončiť v inom meste. Najčastejšie turisti začínajú v Uyuni a končia v San Pedro da Atacama, prípadne naopak.

Aké typy tours na Salt flats existujú?

Na soľnú púšť existujú 1 – 4 dňové tour, v závislosti od miesta štartu.

• 1 dňová tour – ak vychádzaš z Uyuni, dá sa spraviť jednodňový výlet čisto iba na soľnú púšť.
• 2 dňová tour – pripadá do úvahy opäť z Uyuni, s tým, že noc prespíš v soľnom hoteli (celý zo soli) a vrátite sa opäť do Uyuni. Na tento druh tour chodí dosť málo ľudí a môže byť problém naplniť džíp.
• 3 dňová tour – je najpopulárnejšia. Uvidíš v rámci nej soľnú púšť, plameniaky aj lagúny v rezervácií. V rámci nej sa vieš dostať aj do inej destinácie ako si začínal, čo využíva mnoho turistov.
• 4 dňová tour – pripadá do úvahy ak vyrážaš/končíš v Tupize

Náklady a poplatky

Najlacnejšie trojdňové tours na soľnú púšť z Uyuni vychádzajú vraj už od 700 Bs. (92 €) na osobu. Štandardne je v cene zahrnutá doprava džípom, ubytovanie, strava. V cene nie je zahrnuté vstupné na ostrov Incahuasi 30 Bs. (7,6 €) a vstupné do rezervácie (Reserva Nacional de Fauna Andina Eduardo Avaroa), čo je ďalších 200 Bs. (26 €). Navyše, počas tour idú malé výdavky na veci ako káva, voda, wc, toaletný papier, prípadne nejaký snack. Takáto lowcoastová tour sa dá spraviť, ak ti nevadí španielsky hovoriaci sprievodca.

Nakoľko sme v Uyuni mali problémy, boli sme radi, že sme sa dostali na soľnú púšť aspoň so španielsky hovoriacim sprievodcom a za vyššiu cenu. V garáži za chrbtom protestujúcich barikádistov sme za tour zaplatili 900 Bs. (117,80 €) + 45 Bs (5,90 €) poplatok za platbu kartou. Navyše nás neskôr čakali aj tie vyššie spomínané poplatky.

V podstate sme z toho vyviazli veľmi šťastne, lebo tour sme pri stave dopravy, aká práve panovala v Bolívii nemali zarezervovanú dopredu. Bez toho to nejde. Za bežných okolností rezerváciu tour treba urobiť dopredu.

Čo si zobrať

• Spacák – izby nemajú kúrenie, piecka sa nachádza iba v jedálni a všetci čo spacák nemali hovorili, že sa veľmi nevyspali kvôli zime
• Zimnú bundu (teplé oblečenie) – síce ti môže vyjsť veľmi pekné počasie, ale na rána a večere sa ti určite hodí
• Slnečný krém, labello s UV a slnečné okuliare – ak budeš mať šťastie na počasie, bolo by nešťastie tieto veci nemať
• Toaletný papier – o jeho dôležitosti hádam diskutovať nemusíme ale dá sa kúpiť aj počas zastávok na ubytovaniach či v „bufetoch“
• Plavky – v rámci programu na Salar de Uyuni je aj kúpanie sa v teplých prameňoch
• Štuple do uší – tie treba pri cestovaní vždy a všade
• Rekvizita – niečo s čím si chceš spraviť foto na Salar de Uyuni. Mysli na to, že to musí byť v dostatočnej veľkosti, lebo ak sú predmety príliš malé, tak budeš musieť zaostriť buď na predmet alebo na seba

Pár slov k sprievodcom

Náš sprievodca bol skôr len vodič. Mali sme španielsky hovoriaceho sprievodcu, čo nebol problém. Problém bol to, že nám o navštívených miestach takmer nič nepovedal. Keď sme sa ho niečo spýtali, odpovedal nám vždy niečo banálne… napríklad, že tamtá skala je “rock.”

Druhý džíp mal anglicky hovoriaceho sprievodcu a ten na tom nebol o nič lepšie. Akurát nám vedel povedať organizačné veci. Naši sprievodcovia nám pri návšteve každého miesta dávali šibeničný čas na urobenie si fotiek, ale nie na užitie si konkrétneho miesta, prírody či zvierat. Nezodpovedali nám ani najzákladnejšiu otázku: Ako sa dostalo soľné jazero na náhornú plošinu?

Ubytovanie v soľnom hoteli

Počas trojdňovej tour sme vystriedali dve rôzne ubytovania. Všetky tours s prenocovaním, majú aspoň jednu noc v „soľnom hoteli,“ ktorých je v okolí Salar strašne veľa. Status soľný si hotel zaslúži až vtedy, ak je naozaj všade soľ, to znamená aj na zemi. Čo je strašne super, keď ideš zo sprchy do spacáku a máš ju nalepenú všade na nohách.

Sprcha k dispozícií je, ale za poplatok 10 Bs. (1,30 €). Wifi pravdepodobne nemajú žiadne ubytovania, ale nakoľko wifi je všade tam kde sú turisti, tak aj na Salar sa čoskoro určite dostane

Jedlo a stravovanie

Strava je zabezpečená v rámci tour. Raňajky a večere sú na ubytovaní. Pri raňajkách dostaneš na každý stôl nové, ešte neotvorené produkty, ktoré sa poväčšine nezjedia a domáci ich už nemôžu ponúknuť ďalším hosťom. Ak idete dva a viac džípov spolu (teda máte aj viac stolov), môžete takéto potraviny zdieľať a neotvárať všetky. Rovnako to funguje s obedmi a večerami, čo sa nezje, ide do koša.

Počas raňajok a večere máš k dispozícií teplú vodu a čaj. Žiaľ, mlieko do kávy nie je štandardom. Prekvapivo neboli k dispozícií ani kokové listy. My sme mali svoje, ktoré sme si kúpili v bufete počas cesty. Cena balíčka bola 5 Bs. (0,70€), čo stojí za odskúšanie

Čo uvidíš na 3 dňovej tour

Naša trojdňová cesta na Salt flats a náhornú plošinu Altiplano neprebiehala podľa plánov. Kvôli barikádam v Bolívii a počasiu sme nevideli úplne všetko. Navyše sme drvivú väčšinu času strávili v aute, presúvaním

Počas prvého dňa sme okrem diskutovania o uviaznutí v Uyuni videli aj vytúženú soľnú púšť. Samotná soľná púšť si ma naozaj získala hlavne počas západu slnka, kedy sme mali vyhradený čas na robenie si “tých priblblých fotiek“. Ale najväčší WOW efekt sa dostavil pri návšteve Isla Incahuasi, ktorý je posiaty niekoľkometrovými kaktusmi Na ostrov sa platí zvlášť vstupné 30 Bs. (4€) v cene ktorého je aj WC. Za toaletu sa poväčšine všade platí po 5 Bs. (70 centov).

V druhý deň sme pokračovali po náhornej plošine Altiplano k plameniakom a lagúnam. Zastavili sme sa aj pri koľajách vedúcich do Čile. V súvislosti s tým ti odporúčam pozrieť si dokument – Nejdrsnější vlaky světa – Brazílie, Bolívie, Chile. Pre nepriaznivé počasie sme poriadne nevideli žiadne okolité vulkány.

Počas celého dňa sme mali malé krúpy a pri prechode horským priechodom (4600 m. n. m.) sme zapadli v snehu a miestami bola viditeľnosť skoro nulová. Museli sme to otočiť a ísť spať, čo pre nás v ten deň znamenalo koniec programu. Večer nás chytila piesočná búrka. Keď sme sa pýtali kde je sprcha, ukázali nám, že musíme vyjsť von a prejsť do ďalšej budovy. Tak sme zhodnotili, že až tak strašne nesmrdíme

Kvôli snežnej búrke nám náš sprievodca navrhol zmeniť program. Kvôli snehu sme sa mohli, ale nemuseli dostať do rezervácie, kam sa platí vstupné 200 Bs. (26€). Nemuseli sme prísť len o peniaze, ale aj o drahocenný čas, preto sme sa celá skupina zhodli na alternatívnom pláne. V rámci toho nás sprievodca povodil po viacerých lokalitách s lávovými horninami a konečne sme objavili stádo lám, ku ktorému sme mohli podísť bližšie

Najkrajšia zastávka, ktorá nás oslovila bola prechádzka ku Laguna Negra. Svojim zeleným špongiovitým povrchom nám okolie pripomínalo pohľadnice z Nového Zélandu alebo Islandu. Na naše vyžiadanie sme sa išli pozrieť aj na cintorín vlakov, tesne za Uyuni.

Po skončení tour naše cesty pokračovali späť do La Paz. Blokády medzitým už skončili, tak sme využili nočný autobus za 70 Bs. (9€), ktorý odchádzal o 20:30.

Z návštevy Salar de Uyuni a náhornej plošiny Altiplano si odnášame prekrásne fotky, no napriek tomu to nebolo to najlepšie z Bolívie.

Celá FOTOGALÉRIA

The post Sprievodca bolivijskou soľnou púšťou Salar de Uyuni appeared first on TripLovers.