Ako nám blokády v Bolívii komplikovali život

Bolívia, málo navštevovaná, a pritom taká krásna. Prečo? Pre predstavu ti opíšem naše negatívne zážitky ako sme sa snažili dostať na soľnú púšť Salar de Uyuni.

Bolivia, blockades, blokády, Uyuni

Obsah:

 

Cesta na Salar de Uyuni začína veľmi dobre

Odchádzame z národného parku Toro Toro skoro ráno, ešte pred šiestou. Vo veľmi dobrom čase prichádzame do mesta Cochabamba. Na autobusovom termináli nás víta tradičný latinoamerický staničný foklór. Rúrorúro, Sucré, Tacruz Santa Cruz, Pazalapazalapazáp, Tosípotosí 🙂

Dostať sa dá všade, okrem našej destinácie, Uyuni. Nevidíme v tom problém, na cestovanie máme celý deň. Rozhodli sme sa preto ísť s prestupom v Orure.

Presuny v Bolívií sú zážitok a nie len kvôli prírode

Prvé príznaky

Naša cesta do Orura ubieha extrémne pomaly. Hýbeme sa, ale za hodinu a pól sme prešli 27 kilometrov. Podobne pomaly sme šli aj v Nepáli, ale tam cesta nebola vybudovaná.

Z (pre nás) neznámeho dôvodu odrazu autobus zastavil. Mysleli sme si, že kvôli obedu a WC. Na mieste bola armáda, aj televízia a na otázku, prečo stojíme sme dostali odpoveď “inaugurácia cesty.” 🤔

V odstavenom autobuse sme strávili 6 a pól hodiny. A nakoľko sme netušili, že tu takto stvrdneme, nekúpili sme si nič na jedenie od miestnych čo stále ponúkali jedlo. Kým sme sa odhodlali všetko vypredali 😀

Do Orura sme prišli neskoro večer, 10 minút po odchode nočného autobusu do Uyuni. Nemali sme internet a ani gule na to ísť hľadať ubytovanie do bolívijskej noci. Rozložili sme svoje spacáky na lavičkách autobusového terminálu a v zime prečkali noc ako bezdomovci.

Bolivia, blockades
Táto fotografia síce nie je z Orura ale pre predstavu postačí

Prvý plač

Ráno sa dozvedáme, že cesta z Orura do Uyuni je uzatvorená… na neurčito. Ale môžeme ísť cez Potosí, čo je 200 km a 6 hodín navyše.

V Potosí sa dozvedáme, že aj medzi Potosí a Uyuni je uzávera a že najbližšie autobus pôjde až nočný. Navyše, nie z terminálu na ktorý sme prišli. To už som sa rozplakala!

Keď domáci pomáhajú

Z nepochopiteľného dôvodu sme sa s našou úbohou španielčinu išli spýtať policajta, či je všetko naozaj tak mizerné, ako nám povedala predavačka lístkov. Ten nám poradil ísť najprv na druhý terminál a lístky kúpiť až tam. Že blokády trvajú len do piatej. To nás trochu rozveselilo.

Mladé študentky nám poradili, ako sa dostať na druhý terminál autobusom za 1 Bs. (13 centov).

Na druhom termináli sme si kúpili lístok do Uyuni, pričom všetko naznačovalo tomu, že blokády o piatej naozaj skončia…neskončili 🙄

Veľké mestá sú v Bolívii spojené vždy len jednou hlavnou cestou. Obchádzky sa rátajú v stovkách kilometrov

Nie je to v našich rukách

40 km pred Uyuni zastavujeme. V kolóne stojíme 3 hodiny. Je už neskoro večer a dostávame možnosť vrátiť sa späť do Potosí. Väčšina domácich túto možnosť využíva. Mimochodom, cesta medzi Potosí a Uyuni bola pri západe slnka neuveriteľne krásna a som rada, že sme ju absolvovali 🙂

Z ničoho nič vodič naštartoval a chcel predísť kolónu, ale niekto po ňom začal kričať niečo v zmysle: Kamže kam?! Budeš tu stáť ešte hodinu! Počuli sme, že za prekročenie barikád hrozí, že na vozidlá budú hádzať kamene.

Vodič nám oznámil, že ak sa do polnoci kolóna nerozpustí, otočí to späť do Potosí. Takže to už nebolo v našich rukách.

Tesne pred polnocou sa kolóny rozbehli. Ešte dvakrát sme na chvíľu stáli. Zastavili sme až 4 km pred Uyuni a vodič nám oznámil, že ďalej už musíme ísť pešo. Tak sme šli.

Uprostred noci sme šlapali do Uyuni 4 km. Zlý cestovateľský zážitok, na ktorý teraz o to intenzívnejšie spomíname 🙂

V noci, za prítomnosti túlavých psov a ďalších nasratých turistov a domácich sme v “mŕtvom” meste hľadali akýkoľvek nocľah. Zobudili sme nejakú domácu a za dvojnásobnú cenu dostali izbu s vlažnou vodou v sprche.

To že sme v Uyuni nič neznamená

Ráno sme išli do odporúčanej agentúry. Cestou vidíme, že v uliciach Uyuni je nejako mŕtvo. V agentúre nás zrušili a zahlásili, že pokiaľ nemáme tour zabookovanú dopredu, nezoberú nás. “Ako si máme pri takomto stave dopravy zabookovať tour dopredu?”

Vyskúšali sme náhodnú agentúru, odkiaľ nás poslali za chlapíkom na ulicu, ktorý vraj organizuje tour.

blockade, Bolivia, Uyuni
Afganistan? Nie Bolívia!

Z víťazstva väzenie

Na ulici sme sa začali zhromažďovať s ďalšími turistami, ktorí tiež prišli v noci z rôznych smerov. Tam sme sa dozvedeli, že žiadne tour nie sú možné a Uyuni je zabarikádované z každej strany. Zo zúfalstva dostať sa do Uyuni sa odrazu stalo väzenie a zúfalstvo dostať sa von.

V hlúčiku približne štyridsiatich turistov sme s chabými jazykovými schopnosťami zisťovali čo sa deje a čo môžeme robiť preto, aby sme sa dostali na vysnívanú Salar de Uyuni.

blockade, Bolivia, Uyuni
Všetci turisti sa zhromaždili na jednom mieste a celé doobedie sme riešili čo ďalej

Počas chaotického doobedia sa toho stalo viacero. Od zúfalstva, že sme uväznení v totálnej diere, cez tiché prostesty domácich, po organizáciu autobusu s povolením ísť spať do Orura, až po malý zázrak.

blockade, Bolivia, Uyuni
Protesty proti blokádam v uliciach Uyuni

Ako sme na tajnáša utekali na tour Salar de Uyuni

Celé chaotické dopoludnie sme riešili, čo ďalej a vzišla z toho trojdňová tour na soľnú púšť s neznámou “ženou v žltom.” Okolo obeda sme sa dali dokopy 12 ľudí, aby sme naplnili dva džípy. Išli sme do neznáma. Poza barikády, do dvora s neomietnutým domom, s garážou.

Žena v žltom podplatila účastníkov blokád, aby pustili dve autá s turistami. Ovca je celá, aj vlk je sýty. Len turisti mierne nasratí.

Neuveriteľné na tom bolo, že sa dalo zaplatiť kartou! Aj keď sme netušili, či je naozaj všetko kóšer. Za tour sme zaplatili 900 Bs. (117,80€) na osobu + 45 Bs. (5,90€) poplatok za platbu kartou. Hotovosť sme nemali pri sebe, nakoľko sme už boli v tom, že z Bolívie neúspešne odchádzame.

Nemali sme šancu vyberať si medzi agentúrami, anglicky či španielsky hovoriacim sprievodcom alebo ubytovaniami. V ponuke bola len 3-dňová tour cez jednu tetu v žltom. Bol to risk, no bolo nás v tom 12 ľudí.

Bolivia, Salar de Uyuni, salt flats, soľná púšť
Nakoniec sme sa na soľnú púšť predsa len dostali, aj keď neprebiehala úplne ako mala…

Prečo sa organizujú blokády?

Blokády v Bolívii sú politicky motivované chudobnejšou vrstvou obyvateľov. Protesty sú robené z rôznych dôvodov, vyhrotené bývajú najmä pred a v čase volieb.

Veľké mestá v krajine sú spojené vždy len jednou hlavnou cestou a obchádzky sa rátajú v stovkách kilometrov. Domácim sa blokády osvedčili na dosiahnutie svojich cieľov už v minulosti. Napr. pri blokovaní zásobovania La Paz, v mestskom satelite El Alto. Cieľom bolo vybudovanie lanovky do tejto vysoko položenej, odľahlej, ale zato významnej mestskej štvrte.

Blokády v Uyuni sa zase snažia donútiť domácich Uyuničanov, aby boli nespokojní a odsťahovali sa z Uyuni. Následne by sa zmenili podmienky pre mestské zastupiteľstvo, ktoré chce zvrhnúť starostu (ktorý je aktuálne vo väzení).

Tak ničia život svojim vlastným susedom. Kazia tak mestu jedinú zárobkovú činnosť aká tu je a tou je turizmus lebo barikády sa vzťahujú aj na tours na soľnú púšť 🤔

Chudobnejšia vrstva v Bolívii často protestuje a dosahuje zlepšenie podmienok v krajine formou blokád

Čo môžeš robiť preto aby si netrčal v blokádach

Môžeš sledovať aktuálny stav blokád na vládnych webových stránkach: transitabilidad.abc.gob.bo a osac.gov, ale ani tie nie sú úplne vždy aktualizované.

Čo sa stane ak prejdeš blokádu?

Blokády môžu vyzerať rôzne. Niekedy sú to natesno zaparkované autá, alebo natiahnutá páska či rozložené kuželky. Ak sa pokúsiš túto hranicu prekročiť autom, domáci sú schopní začať do teba hádzať kamene! Blokády neplatia na chodcov, pešo sa pohybovať môžeš.

Čo všetko ti môže v Bolívii skaziť plány?

V Bolívii si určite nerob plány. Nám sa osvedčilo neplánovať absolútne nič 😉

  • výšková choroba
  • štrajky v doprave
  • nečakané hnačky a otrava jedlom
  • počasie a prírodné katastrofy
  • oslavy a sviatky
  • čokoľvek iné
V andských krajinách a nadmorských výškach určite vyskúšaj kokový čaj. Fakt to pomáha 😉

Mnohé veci a konverzácie, ktoré sa udiali počas vyššie opísaných troch dní prebiehali v tichom duchu a bez veľkých prejavov emócií. Nikdy nikto nevedel, či je ten správny čas nadávať a byť nasratý, lebo nikto nevedel či to nebude ešte horšie. 

Pri ceste do Bolívie sme netušili, že nás niečo takéto môže čakať. Jednoducho sme museli akceptovať situáciu. Aj o tom je cestovanie.

Leave a Reply