O Balkáne je všeobecne známe, že cestovať sa tu dá za super cenu, no my sme pre tento krát na dovolenke nešetrili. Išlo o našu prvú cestu po svadbe, takže to nebolo veľmi low-cost. Chceli sme si to patrične užiť. Napriek tomu nás dvojtýždňová dovolenka, formou roadtripu, vyšla rozumné peniaze

Obsah:

• Peniaze, mena a platba kartou v Albánsku a Macedónsku
• Náklady na balkánsky roadtrip
  • Benzín, cestné poplatky a iné výdavky spojené s cestou
  • Ceny ubytovania v Albánsku a Macedónsku
  • Jedlo
    • Ceny jedla v Albánsku
    • Ceny jedla v Macedónsku
  • Ceny vstupného na pamiatky a atrakcie v Albánsku a Macedónsku
  • Ceny iných služieb a suvenírov
• Koľko nás stál dvojtýždňový roadtrip po Albánsku a Macedónsku?
• Čo sme videli a zažili za 15 dňový roadtrip v južnom Albánsku a Macedónsku?

Peniaze, mena a platba kartou v Albánsku a Macedónsku

Albánsko aj Macedónsko majú vlastnú menu. Pri obidvoch krajinách platí, že platba kartou tu nie je úplne štandardná záležitosť, a aj na benzínových pumpách je niekedy nutné mať hotovosť. Drvivú väčšinu výdavkov sme preto platili v hotovosti. Aj keď v Macedónsku to s tou platbou kartou bolo o niečo lepšie ako v Albánsku. Ak sa nám náhodou prihodila platba kartou, tak po nás nikto nežiadal poplatok za platbu kartou (ako to robia v Ázii).

V Albánsku sa používa mena albánsky lek, skrátene ALL. Približný kurz je 1€ ≈ 120 ALL. Pri výbere hotovosti z bankomatu sa platí poplatok v rozmedzí 500 až 800 lek (4,20 – 6,70€). My sme napr. platili pri výbere 20 000 lek (165€) poplatok 500 lek (4,20€). Čo nás však prekvapilo, tak v Albánsku nám takmer všade dávali bloček

V Macedónsku sa používa miestna mena macedónsky denár, pre ktorý je zaužívaná skratka MKD. Jej kurz voči euru je 1€ ≈ 60 MKD. V Macedónsku nám bežne domáci hovorili cenu ubytovania v eurách a v eurách sme mohli aj platiť. Bolo to pre nás výhodnejšie lebo sme sa takto vyhli bankovým poplatkom.

Náklady na balkánsky roadtrip

Benzín, cestné poplatky a iné výdavky spojené s cestou

Diaľnice v Albánsku sú bezplatné, s výnimkou úseku A1 medzi Tiranou a Kosovom. Úsek má 128 km a poplatok sa vyberá formou mýta vo výške 5€. Dá sa platiť v hotovosti aj kartou. Ostatné diaľnice v Albánsku sú zatiaľ bezplatné ale je ich tak žalostne málo, že by si človek radšej priplatil.

Ceny benzínu v Albánsku nás prekvapili. Benzín je v Albánsku približne rovnako drahý ako na Slovensku. Často zaň bolo potrebné platiť v hotovosti. Parkovanie v mestách je poväčšine platené ale zato nie drahé. Najdrahší parking sme platili v centre Tirany a to 150 lek na hodinu (1,25€).

V Albánsku sa často stretneš s ručnými autoumyvárkami. Cena za umytie auta vodou je 200 lek (1,70€), a za umytie saponátom 400 lek (3,30€). Omnoho viac sa však dočítaš v článku: Ako sa šoféruje na Balkáne – Albánsko

V Macedónsku sa na diaľniciach platí mýto ale celý ten systém je trochu divný. Mýto sa platí dopredu a len na krátky úsek. Takže treba každých pár km zastavovať kvôli plateniu. Nefunguje to ako v Chorvátsku kde sa platí až pri výjazde z diaľnice. Ten systém je trochu nespravodlivý, lebo z diaľnice môžeš zísť hneď za mýtnicou. Takto sa nám stalo, že sme platili 1€ za prejdenie 4 km…

Mýto sa dá platiť iba v hotovosti (lebo by prerobili na poplatkoch) a to v denároch aj v eurách. Výhodnejšie je v tomto prípade mať denáre lebo jeden úsek stojí 1€ alebo 40 MKD (65 centov). Ceny sú vždy uvedené pred mýtnicou. Ale ak cez Macedónsko len tranzituješ tak aspoň nemusím zastavovať a zdržiavať sa s výberom peňazí

Od hraníc so Srbskom po Tetovo, čo je asi 100 km, sme prešli 4 úseky = 4€. Takže dosť veľa za diaľnice na ktorých sa dá ísť tak 100km/h aby si si nerozbil auto. Ale aspoň sú dosť prázdne

Za bežných okolností sa pohybuje cena benzínu v Macedónsku okolo 1€ za liter. Parkovanie v mestách je problematické a v centrách poväčšine platené. Napríklad v Tetove, ktoré je extrémne problematické s parkovaním, sa platí 300 MKD (5€) za deň.

Okrem toho do nákladov spadajú aj mesačná diaľničná známka pre Maďarsko a mýtne poplatky na srbské diaľnice. Celkovo urobili náklady na dopravu vyše polovicu všetkých nákladov na roadtrip

Ceny ubytovania v Albánsku a Macedónsku

Počas roadtripu sme tretinu nocí spali v aute, zvyšok času sme boli na ubytovaní. Tým, že sme cestovali v čase korony, na úplnom začiatku sezóny, nebol problém nájsť pekné ubytovanie (poväčšine s kuchyňou) pod 20€ na dve osoby za noc. Raz sme sa dokonca ubytovali za 10€ na noc, ale netiekla tam teplá voda V turistických oblastiach (Ksamil, Berat, Ohrid, Vlore,…) sú ceny ubytovania veľmi nízke, lebo ich konkurencia tlačí dole. V odľahlých oblastiach kde konkurencia nie je môžu pýtať za ubytovanie viac.

Jedlo

Na Balkáne sme sa chceli dobre najesť, takže na tejto kategórií sme naozaj nešetrili. V reštauráciách sme boli denne aj niekoľko krát. Výhodou Balkánu však je, že stačí pozrieť na kuchára a vieš či ti bude jedlo chutiť

Ceny jedla a kávy v reštauráciách sú v turistických mestách drahšie ako na vidieku, ale stále výrazne lacnejšie ako na Slovensku. Porcie jedla bývajú veľké a často dostaneš akoby niečo naviac, napr. chlieb alebo šalát. Často sme si dopriali aj ovocie na trhu za naozaj priaznivé ceny. Čo sa však týka reštaurácií v nákupných centrách, tak tie sú výrazne drahšie. Voda ku káve sa vraj platí, ale my sme takú skúsenosť nemali.

Ceny jedla v Albánsku:

• kopček zmrzliny – 50 – 80 lek (0,40 – 0,70€)
• malé presso – 50 lek (0,40€)
• kapučíno – 100 – 180 lek (na vidieku 0,80€ – v nakupáku 1,50€)
• pitná voda balená 1,5l – 50 lek (0,40€)
• pivo v obchode – 80 lek (0,70€)
• syrový burek – 50 – 150 lek (0,40 – 1,20€)
• Lakror ne sac (špenátový koláč) – 300 lek (2,50€)
• Speca të mbushur (zapečená plnená paprika) – 200 lek (1,70€)
• Qoftë (tradičné albánske “fašírky”) – 350 – 500 lek (2,90 – 4,10€)
• Fergesë – 250 lek (2€)
• Tavë kosi – 550 lek (4,50€)
• Musaka – 400 lek (3,30€)
• Sarma – 300 lek (2,50€)

Ak ti tieto názvy jedál nič nehovoria, nevadí. Predstavu o tom, čo to vlastne je, ako vyzerá a chutí nájdeš v tomto článku: Albánska kuchyňa? Len sa prosím nezadrhni!

Ceny jedla v Macedónsku:

• kopček zmrzliny – 30 MKD (0,5€)
• espresso – 40 MKD (0,65€)
• kapučíno – 60 MKD (1€)
• Cocacola – 70 MKD (1,15€)
• palacinka – 120 MKD (2€)
• Tavče Gravče – 320 MKD (5,20€)
• Ražniči s hranolkami, šalátom a chlebom – 320 MKD (5,20€)
• Pizza – 180 – 300 MKD (3 – 5€)
• Burek – 30 – 80 MKD (0,50 – 1,30€)
• Pleskavica – 350 – 450 MKD (5,70 – 7,30€)
• Čevapi – 200 – 300 MKD (3,30 – 5€)
• Djath fure – 170 MKD (2,90€)
• Selske maso – 300 MKD (4,90€)

Ceny vstupného na pamiatky a atrakcie v Albánsku a Macedónsku (na 1 osobu)

• BunkArt 2 – Tirana – 500 LEK (4,15€)
• Berat hradby – 300 LEK (2,50€)
• Národný park Divjakë-Karavasta – rozhľadňa – 100 LEK (0,80€)
• Národný park Divjakë-Karavasta – plavba – 1000 LEK (8,2€ za loď pre 5 ľudí)
• Porto Palermo Castle – 300 LEK (2,50€)
• Archeologická lokalita Bukrit – 1000 LEK (8,2€)
• Hrad Gjirokastra – 400 LEK (3,30€)
• Kanioni i Lengarices – zadarmo
• Kanioni i Holtës – zadarmo
• Vaskopoje – kostolík zo 14. storočia – 50 LEK (0,40€)
• Maľovaná mešita Šarena džamija (Tetovo) – 60 MKD (1€)
• Opevnenie nad Tetovom – zadarmo
• Bigorski Monastery – zadarmo
• St. John Church v Ohride (ten najznámejší) – 100 MKD (1,70€) …ale interiér nestojí za to
• Kláštor St. Neum – zadarmo, platí sa len parking 50 MKD za auto
• Heraclea Lyncestis – 120 LEK (2€)
• Stone dolls Kuklitsa – zadarmo

Ceny iných služieb a suvenírov

• albánska SIM karta s 5 GB internetu – 1500 lek (12,20€)
• roaming k albánskej SIM karte na 4 dni (100 MB a 30 minút volania) – 800 lek (6,50€)
• albánska magnetka – 200 LEK (1,70€)
• vlajka Albánska – 100 LEK (0,80€)
• macedónska magnetka – 100 MKD (1,60€)
• vlajka Macedónska – 100 MKD (1,60€)
• tričko (nie najvyššej kvality) – 150 MKD (2,50€)
• pohľadnica – 20 MKD (0,30€)

Koľko nás stál dvojtýždňový roadtrip po Albánsku a Macedónsku?

Albánsko a Macedónsko ponúka slušnú dovolenku s množstvom zážitkov za veľmi priaznivú cenu My sme na tomto výlete nešetrili, keďže išlo o našu prvú cestu po svadbe a chceli sme si to užiť. Najviac peňazí pochopiteľne išlo na dopravu a to benzín a diaľničné poplatky. Stravu a ubytovanie si vieš zohnať veľmi lacno pričom stále ide o dobrú kvalitu. Spolu sme na tomto výlete minuli za 15 dní 961,43€ na oboch.

Sem tam sa nejakým spôsobom domáci z nás snažili vytiahnuť viac peňazí. V reštaurácii, za parkovanie ale neboli to žiadne veľké podvody ako v Ázii. Albánsko a Macedónsko sú aj napriek tomu jednými z tých najlacnejších krajín aké na Balkáne ešte nájdeš. Krajiny ako Čierna Hora či Bosna a Hercegovina už zamierili s cenami vyššie.

Čo sme videli a zažili za 15 dňový roadtrip v južnom Albánsku a Macedónsku?

• neskutočné množstvo absurdít a bizarností
• macedónske mestečká – Tetovo, Struga, Ohrid, Bitola, Prilep a Veles
• Národný park Mavrovo
• ryžové polia a odľahlé oblasti pod Solunskou Glavou
• kamenné bábiky – Kuklitsa
• hlavné mesto Albánska – Tirana
• albánske mestečká – Berat, Vlorë, Gjirokastër, Përmet, Korçë a Voskopoja
• kaňony Holtës a Lengarices
• vtáčie safari v Národnom parku Divjakë-Karavasta
• kamienkové pláže a čistú vodu v Ksamile
• albánske bunkre a pevnosti
• vyše 70 hodín v aute na rozjebaných cestách

The post Koľko stojí dvojtýždňový roadtrip po Balkáne? (Albánsko a Macedónsko) appeared first on TripLovers.

Šoférovať v Albánsku je tak trochu adrenalínový zážitok, pri ktorom si človek uvedomí, že jeho slovná zásoba nadávok je strašne úzka Porušenie akéhokoľvek dopravného pravidla, ktoré ťa napadne je v Albánsku úplne bežná vec. Hlavne to treba predýchať a byť neustále v strehu V tomto článku sa nebudeme venovať len šoférovaniu ale aj stavu a kvalite ciest v Albánsku, dopravnému značeniu a množstvu iného

Obsah:

• Je šoférovanie v Albánsku bezpečné?
• Diaľnice a cestné poplatky v Albánsku
• Dopravné značenie v Albánsku
• Rýchlostné limity v Albánsku
• Cesty v Albánsku
  • Najhoršie cesty v južnom Albánsku
  • Autá, ktoré pamätajú Juhosláviu
• Správanie sa albánskych vodičov
• Zvieratá na albánskych cestách
• Policajti, doklady a alkohol v krvi
• Cyklisti a cyklochodníky
• Parkovanie v Albánsku
• Tankovanie a benzínové pumpy

Je šoférovanie v Albánsku bezpečné?

Na túto otázku ťažko odpovedať, lebo každý chápe pod pojmom bezpečné niečo inšie. My sme do Albánska cestovali s úplne novým autom. Takže pre nás “nebezpečné“ znamenalo už doniesť si domov obité a poškriabané auto. Cestovať s novým autom do Albánska je inak hlúposť, ale kvôli pandémii sme veľa možností kam vyraziť na roadtrip ani nemali.

Šoférovanie v Albánsku je škola aj pre skúseného vodiča. Treba byť maximálne v strehu a to neustále, lebo po cestách často pobehovali zvieratá a jazdenie domácich vie byť nevyspytateľné. Výslovne nič nebezpečné sa nám nestalo, okrem toho, že sem-tam niekto vletel do ‘kruháča’, alebo si to šinul v ideálnej stope v zákrute. Pre vodiča je šoférovanie v Albánsku, ale aj na Balkáne všeobecne, veľmi vyčerpávajúce. Šoférovaniu v noci sme sa úplne vyhli, najmä kvôli zvieratám, výtlkom a predmetom na cestách.

Na záver roadtripu sme si z Albánska doniesli jeden plytký škrabanec od konárov pri ceste a defekt, ktorý sme si vyrobili sami, keď sme liezli tam kam sme nemali. No lepšie ti objasníme všetky súvislosti keď si prečítaš celý článok

Diaľnice a cestné poplatky v Albánsku

V Albánsku je extrémne málo kilometrov diaľnic, čo z tejto krajiny robí neatraktívnu dovolenkovú destináciu pre rodiny s deťmi, ktoré uprednostňujú rýchlosť presunu pred samotnou destináciou. Tých pár úsekov diaľnic v okolí hlavného mesta, ktoré sú v Albánsku vybudované sú v dobrej kvalite. Dá sa ísť po nich naozaj rýchlo bez toho aby to bolo cítiť alebo počuť.

Poplatky za diaľnice sa vyberajú iba na diaľnici A1, ktorá vedie z Tirany k hraniciam s Kosovom. Úsek má 128 km a poplatok sa vyberá formou mýta vo výške 5€. Dá sa platiť v hotovosti aj kartou. Ostatné diaľnice v Albánsku sú zatiaľ bezplatné (2021), ale je ich tak málo, že by si človek radšej priplatil a viezol sa rýchlejšie

Na albánskych diaľniciach sa môžeš stretnúť s cyklistami aj predavačmi ovocia a zeleniny. Spoznáš ich tak že majú slnečník

Dopravné značenie v Albánsku

Albánsko by sa dalo nazvať krajinou slepých zákrut (kde si to domáci radi režú v ideálnej stope) a neprehľadných križovatiek. Križovatky sú často neznačené, zarastené trávou a všeobecne je po krajine osadených strašne málo dopravných značiek. Aj vodorovné dopravné značenie je veľmi biedne. Miestami zošúchané a niekde až úplne chýbajúce.

Dopravná značka STOP býva osobitne vytočená do strany, takže nevieš koho sa týka. Stretli sme sa aj so semaformi, ktoré mali len červenú a zelenú farbu. A ak je na albánskych cestách niečo pozitívne, tak to, že pri nich nestojí toľko billboardov

Rýchlostné limity v Albánsku

Rýchlostné obmedzenia v Albánsku sú nasledovné:

• obec – 40 km/h
• medzimesto – 90 km/h
• diaľnica – 110 km/h

Tie nižšie rýchlosti asi preto, že tu majú prirodzené spomaľovače – diery v ceste Napriek tomu Albánci jazdia v obci väčšinou 60 km/h a ak sa dá, tak na medzimestských cestách 100 km/h.

Cesty v Albánsku

Pre zanedbateľné množstvo diaľnic sme na našom road tripe Albánskom strávili vyše 95% času na starých cestách. Albánske cesty by sa dali pomenovať ako:

• kľukaté – tempomat je tu úplná zbytočnosť, najmä na pobreží
• pomalé – prejsť 140 km nám trvalo celý deň
• zdĺhavé a vyčerpávajúce – vodič musí byť neustále v strehu
• úzke – s úzkymi cestami, akoby len pre jedno auto, sme sa stretli najmä v odľahlejších oblastiach a keď išlo niečo oproti museli obaja spomaliť a vyjsť na krajnicu (ak to dovolili obrubníky)
• krásne – čo sa týka výhľadov na svoje si prídu najmä motorkári
• miestami deravé – často sa nám stávalo, že cesta bola v pohode a zrazu prišlo úplne deravých 10 metrov a bolo nutné okamžite dupnúť na brzdu.

Highlightom bolo keď sme odbočili na cestu ku kláštoru v Kakome, kde sa tesne pred našim prejazdom asi niekto “učil pracovať s frézou.“ Akoby si povedali: „Chalani, na tú cestu nikto nechodí, choďte sa tam naučiť ako sa robí s frézou.“

Najhoršie cesty v južnom Albánsku

Ak chceš v Albánsku spraviť okruh, zlým a úzkym cestám sa veľmi nevyhneš. My sme sa potrebovali pretraverzovať z Përmetu do Korçë a práve tu sme zažili tú najhoršiu cestu. Medzi obcami Çarçovë – Liskovik sme šli severnou cestou (tankodromom) ako nás poslala navigácia, ale to bola obrovská chyba. Lebo existuje aj o niekoľko kilometrov dlhšia južnejšia trasa, ktorá vedie okolo gréckych hraníc. Drvivú časť tejto cesty sme šli na 1-ke až 2-ke.

Od Liskoviku po Ersekë je tá cesta na striedačku dobrá až veľmi zlá (viac zlá ako dobrá). A po celej dĺžke sa nenachádzajú žiadne reštaurácie ani pumpy, takže treba mať natankované!

V južnom Albánsku sme sa s našim ‘nízkopodvozkovým’ autom nedostali na dve celkom cool miesta:

• k vodopádu Sotria – kam sme šli veľmi odhodlane ale po 4 kilometroch necesty nás zastavilo brodenie,
• do kaňonu Osume – kam sme sa ani neodhodlali, lebo sme vedeli žeby sme nakoniec potrebovali pomoc, odťah alebo by sme si minimálne zničili úplne nové auto.

Autá, ktoré pamätajú Juhosláviu

Albánsko je známe svojou záľubou k vozidlu značky Mercedes Benz. Jeho hlavnou výhodou bola vraj pevnosť podvozku, ktorý odolával aj albánskym cestám. Ešte dnes a asi ešte dlho budeš v Albánsku stretávať staré mercedesy na ktorých sa vozia celé generácie. Okrem starých mercedesov náš prekvapil celkom obnovený vozový park. To však neznamená, že na albánskych cestách nestretneš oslíka s vozom

Farebné autá v Albánsku takmer vôbec nemajú. Prevažuje čierna, biela a strieborná farba, takže s našim modrým sme tu svietili

Správanie sa albánskych vodičov

Porušenie akéhokoľvek dopravného pravidlá, ktoré ťa napadne je v Albánsku úplne bežná vec. Sú však veci, ktoré sú tolerovateľné a naopak veci, ktoré sú nebezpečné. Medzi tie tolerovateľné patrí, že trúbia aj keď tak nepomôžu situácii, že obiehajú cez retardér (tzv. ‘na Rumuna’) a že svoju jazdu zásadne neprispôsobujú stavu vozovky.

To, že albánsky vodiči sú nedisciplinovaní a bezohľadní asi nikoho neprekvapí. Ale očividne to zachádza tak ďaleko, že pri ceste je strašne veľa pomníčkov. Najväčšie neduhy albánskych vodičov sú:

• jazdenie v ideálnej stope aj v slepých zákrutách
• obiehanie v zákrute, veď pred sebou žiadne auto nevidí
• nepoužívanie smeroviek
• vytláčanie iných áut bez signálu
• otáčanie sa do protismeru na hlavnej – nazvali sme to U-turn ‘na Albánca’ a tento názov dodnes používame
• nepochopenie myšlienky kruhového objazdu, alebo akoby hrali hru, kto sa dostane z ‘kruháču’ prvý von (vletia naň akoby boli na hlavnej, a potom z vnútorného pruhu kolmo križujú cestu aby vyšli von)
• považujú sa za tých čo majú vždy prednosť
• a určite by sa dalo pokračovať…

Napriek tomu sa vedia zachovať aj pekne a keď niečo zavadzia v ceste (balvan, prevrátené auto,…) tak sa postavia sa do role dopravného policajta a pomáhajú usmerňovať dopravu

Zvieratá na albánskych cestách

V Albánsku ťa čaká na cestách celý zverimex Vážne! Od korytnačiek cez oslíky, kone po túlavé psy, ale aj celé stáda oviec, či kôz kvôli ktorým musí zastaviť celá premávka sú každodennou súčasťou cestovania po albánskom vidieku. Kone a mulice s vozmi na ceste sú tiež samozrejmosťou. Vtedy si človek uvedomí, že tie staré mercedesy vlastne nie sú pre túto krajinu také zaostalé

V Albánsku je bežné vidieť na cestách prázdne panciere od mŕtvych korytnačiek, ktorým vodiči nestihli uhnúť

Policajti, doklady a alkohol v krvi

Všeobecne sme mali pocit, že dopravných policajtov v Albánsku je akosi primálo (nieže by nám chýbali). Navyše domáci po sebe blikajú keď ich vidia, takže vám dávajú jasný signál že treba spomaliť.

My sme sa dostali do kontaktu s políciou iba raz a to keď nás navigácia poslala do protismeru. Hneď sme to odstavili a v angličtine vysvetlili našu situáciu postaršiemu policajtovi, ktorý už na prvý pohľad vyzeral, že sa nechce hádať. Ten však po anglicky nevedel ani zaťať a tak nám ukázal, že nám zastaví dopravu, aby sme sa mohli bezpečne otočiť. Ďakujeme

Okrem toho nás dôsledne skontrolovali colní policajti na macedónsko-albánskych hraniciach. Pýtali sa čo máme v tej 20 litrovej bandaske. Mysleli si, že prevážame destiláty, tak si chceli aspoň privoňať Bola tam len voda na sprchovanie. Inak boli hraničné priechody medzi Albánskom a Macedónskom odbavené hneď, bez žiadnych čakaní, na severe aj na juhu Ohridského jazera.

Pri vstupe do krajiny treba predložiť platné medzinárodné poistenie motorových vozidiel – tzv. zelenú kartu. Medzinárodný vodičský preukaz si od nás nepýtali, ale určite ho treba mať v prípade akejkoľvek kolízie.

Vo väčšine krajín Balkánu je povolené mať nejaké tie stopy alkoholu v krvi, Albánsko je však výnimkou! Šoférovanie pod vplyvom alkoholu je v Albánsku zakázané.

Cyklisti a cyklochodníky

Z našich skúseností sme nadobudli dojem, že Albánci majú cyklistiku radi. Ale aj tu jazdia tak akoby sa ich pravidlá cestnej premávky vôbec netýkali. Preto sa nenechaj prekvapiť cyklistom na kruháči v protismere, či ako schádza z križovatky na chodník aby mohol prejsť na zelenú pre chodcov a opäť vyliezť na cestu. Ale to robia aj cyklisti na Slovensku (česť výnimkám).

Čo nás prekvapilo sú cyklochodníky, aj keď netušíme aká dlhá je ich sieť. Veľmi peknú cyklocestu sme videli v Tirane, kam už bohužiaľ došiel aj trend s elektrokolobežkami Cyklochodník vedú aj popri mori vo Vlorë, kde má jeho využívanie naozaj potenciál

Parkovanie v Albánsku

V rámci albánskych veľkých miest bolo našim cieľom vždy nájsť čo najjednoduchšie parkovanie v centre (kľudne platené) a nemotať sa ulicami veľkomiest kde je hustá premávka alebo úzke uličky. Ideálne dnu aj von z mesta po nejakej radiále. Rovnako sme vždy hľadali ubytovanie s parkingom, aby sme si to uľahčili a až tak sme sa nemuseli báť o auto.

Vo veľkých mestách bol problém nájsť bezplatné parkovanie, lebo všetci majú autá, ich hlavný majetok, ktorým sa môžu ukázať. Ak sme sa zmierili s tým, že budeme za parkovanie platiť, tak to problém nebol. Vo väčšine miest je parkovanie v centre platené aj pri pozdĺžnom státí pri ceste.

Mimo veľkých miest sú pri rôznych zaujímavostiach a pamiatkach vybudované aspoň malé parkoviská. Nie vždy asfaltové, ale zato rovné a prístupné.

Veľmi rýchlo po príchode do Albánska sme zistili, že albánskym národným športom je blokovanie zaparkovaných áut. A to aj na parkovisku, ale hlavne pri pozdĺžnom parkovaní pri hlavnej ceste, kde si Albánci majú vo zvyku odstaviť auto v jazdnom pruhu a ísť si riešiť osobné záležitosti.

Len pre predstavu, parkovné v centre Tirany nás vyšlo 150 LEK (1,20 €) na hodinu čo bolo naše najdrahšie parkovné v krajine.

Tankovanie a benzínové pumpy

Fenoménom Albánska je množstvo a rozloženie benzínových púmp k pomeru veľkosti krajiny. Natankovať si môžeš pomaly v každej druhej dedine, kde sú na jednu prípojku s pohonnými hmotami pripojené 3, 4 aj 5 benzínových púmp naraz. Maximum sme videli 8 benzíniek na jednom mieste (big biznis bro) A potom sú oblasti kde nie sú absolútne žiadne benzínové pumpy, ako napríklad na albánsko-gréckych hraniciach a na juhu krajiny.

Na pumpách často stojí obsluha, ktorá ti natankuje ale musíš im povedať za koľko. Treba sa však dopredu opýtať či sa dá platiť kartou! Nie je to samozrejmosť. Čo nás zarazilo je, že benzín nebol na balkánske pomery lacnejší, ale jeho cena bola približne taká ako na Slovensku. WC býva často v hroznom stave.

Rovnako ako benzínky na každom rohu, sú aj ručne autoumyvárne. Umývanie auta v Albánsku funguje tak, že auto ti dajú do parády miestni ‘umývači’, ktorí ho opláchnu vodou, nastriekajú naň saponát, handrou sa pretrie a na záver sa všetká špina ‘owapkuje’. Napenená voda samozrejme odteká trativodom kamsi do prírody. Bežné samoobslužné autoumyvárne si v Albánsku veľmi nepamätám. Cena takéhoto umytia auta je okolo 400 LEK (3,20 €), ale umyli ho naozaj starostlivo

Šoférovať v Albánsku je náročné, no je to súčasť autentickosti tejto krajiny Cesty, s ktorými sa tu stretneš sú od katastrofálnych po veľmi dobré, no cítiť, že táto krajina vie, že ak nebude investovať do rozvoja infraštruktúry, tak príde o svoj turistický potenciál. A tak sa k tomu aj stavia. Ale zatiaľ je len na začiatku veľmi dlhej cesty

The post Ako sa šoféruje na Balkáne – Albánsko appeared first on TripLovers.