Pri cestovaní do Švajčiarska autom ťa tu oproti Slovensku čaká zopár odlišností, ktoré by si nečakal. Upozorníme ťa na čo si dať za volantom pozor, vysvetlíme ti prečo je dobré nevyhýbať sa švajčiarskej diaľničnej známke a ponúkneme zopár rád a tipov na parkovanie v mestách. Pripútať sa, cesta do Álp začína!

Obsah:

1. Povinnosti vodiča a čo treba vedieť predtým ako si vo Švajčiarsku sadneš za volant
2. Švajčiarske diaľnice
   • Švajčiarska diaľničná známka a poplatky
3. Ako to funguje s parkovaním vo Švajčiarsku

1. Povinnosti vodiča a čo treba vedieť predtým ako si vo Švajčiarsku sadneš za volant

Pri jazdení vo Švajčiarsku platia v niektorých prípadoch trochu inšie pravidlá ako u nás. Je to aj z dôvodu, že Švajčiarsko má trochu iné postavenie v rámci Európy a tiež je tu obrovská odlišnosť terénu a cestnej siete. Preto ťa chceme upozorniť na tieto praktické tipy a rady za volant, ktoré by ťa mohli zaujať a pomôcť ti pred tvojím výletom do Švajčiarska.

Kontroly na hraniciach?

Napriek tomu, že Švajčiarsko nepatrí do EÚ, patrí do Schengenského priestoru. Preto nehrozí, žeby si trávil dlhé hodiny kontrolami na hraniciach

Nálepka SK

Pred cestou sme veľakrát čítali, že pri jazdení vo Švajčiarsku musíme mať svoje auto označené nálepkou svojej krajiny – teda SK. No v skutočnosti toto pravidlo, o ktorom všetci len píšu, nikto nedodržiava. Reálne majú zahraničné autá takéto označenie iba sporadicky.

Dôvod prečo sa takáto informácia stále uvádza, je že pred vstupom do EÚ sme ani my na našich EČV nemali kód označenia krajiny. Nové slovenské a aj európske EČV však už informáciu o krajine uvádzajú a tým pádom táto SK nálepka už nie je potrebná.

No napriek tomu sme oficiálne nikde nenašli, žeby bola táto povinnosť zrušená. Napríklad, na Slovensku je už problém takúto nálepku zohnať, lebo sme v Schengene a preto sa to už predáva len málokde. Nám to prišlo tiež maximálne zbytočné, ale pre istotu sme si SK nálepku kúpili.

Práve naopak, na švajčiarskych ŠPZ-kách údaj o pôvode chýba. Na značkách majú len švajčiarsku vlajku. Preto z viedenského dohovoru vyplýva, že Švajčiari musia mať pri cestách do EÚ na svojich autách nálepku CH.

Trojuholník po ruke

Tak ako v SR musíš mať v aute reflexné vesty, tak aj výstražný trojuholník, ale vo Švajčiarsku ho musíš mať ako vodič auta hneď po ruke, teda napríklad hneď vedľa sedadla vodiča.

Medzinárodný vodičský preukaz

Kedy si naposledy držal svoj vodičský preukaz v rukách? Už je to asi dávno, že? Možno ti ušlo, že slovenské vodičské preukazy sa vydávajú len v slovenskom jazyku, bez akéhokoľvek medzinárodného prekladu.

Našťastie v prípade Švajčiarska nie je potrebný, keďže kategórie vozidiel, ktoré je človek oprávnený viesť sú uvedené v latinke. (zdroj)

Rýchlostné obmedzenia

To, že vo Švajčiarsku naozaj treba dodržiavať pravidlá hádam ani netreba pripomínať.

Maximálne rýchlosti na cestách sú:

• v mestách – 50 km/h
• okresné cesty – 80 km/h
• diaľnice – 120 km/h

Na diaľniciach sú veľmi často rýchlostné obmedzenia, najmä v oblastiach veľkých sídel a hlavne počas leta, kedy sa vo veľkom cesty opravujú. Často sme po diaľnici chodili len 80 km/h.

Drž sa svojho pruhu inak sa stratíš

Cestná sieť vo Švajčiarsku je veľmi hustá a v okolí sídel aj komplikovaná. Na mestských obchvatoch sa vždy drž toho pruhu nad ktorým je tabuľa tvojej destinácie. Pri veľkých mestách sa pruhy kľukatia, pribúdajú, odbúdajú a veľmi ľahko ťa zavedú niekam inam.

Krátke pripájače

Asi jediná vec, ktorú by sme švajčiarskym cestám mohli vytknúť sú krátke prepájače. V kombinácií s hustou dopravou a zložitosťou cestnej siete vedia byť veľmi nepríjemné.

Kruhové objazdy

Vo Švajčiarsku majú veľmi často kruháče s dvoma pruhmi, ale iba s jedným výjazdom. Iba ojedinele bývajú aj dva “vyvádzače” z kruhového objazdu ale chýba im značenie, teda nemáš poňatia do ktorého pruhu sa máš zaradiť.

Prednosť z “dola“

V kopcovitých terénoch Švajčiarska sa často stane, že sa stretnú dve autá na úzkej okresnej ceste a jeden sa musí uhnúť. Platí pravidlo, že vodič stúpajúci do kopca má prednosť a vodič ktorý klesá by sa mu mal uhnúť.

Cyklisti a cyklocesty

Cyklistov vo Švajčiarsku je dosť, ale menej ako by sme očakávali. Výhodou je, že v mestách majú vlastné cyklopruhy. Tie však často križujú hlavnú cestu a v niektorých úsekoch to vie byť veľmi nepríjemné ako pre vodiča tak aj pre cyklistu. Na horských prechodoch trošku zavadzajú, lebo nemajú vytvorený vlastný priestor a cesty nie sú dostatočne široké.

Obchádzky

Vždy keď sa prerába cesta tak je sprejazdnený prípadne odklonený aspoň jeden pruh, ktorým vždy vieš prejsť. Tým pádom sú obchádzky úplne minimálne až žiadne za čo má Švajčiarsko obrovské plus

Chodec má prednosť. VŽDY!

Švajčiari automaticky očakávajú na prechode pre chodcov prednosť. Takže sa ti kľudne môže stať, že chodec sa na teba ani nepozrie a vbehne na prechod. Nedávajú pozor ani keď ide za tebou rozbehnutý kamión.

2. Švajčiarske diaľnice

Kupovať či nekupovať švajčiarsku diaľničnú známku? Túto otázku sme si pred cestou do Švajčiarska kládli aj my a teraz ti viem s jednoznačnosťou povedať – určite ÁNO!

Na švajčiarskych diaľniciach je oproti tým slovenským niekoľko odlišností, a to teraz nemyslím počty pruhov a kvalitu.

Švajčiarska diaľničná známka a poplatky

Platnosť

Na krátky letný roadtrip by si za normálnych okolnosti kupoval asi 10-dňovú, alebo mesačnú známku. Ale nič také tu neexistuje. Vo Švajčiarsku existuje iba jeden typ diaľničnej známky a to je ročná známka. Táto známka platí od 1.1 do 31.12. Neplatí 365 dní ako v SR, to znamená, že keď si ju kúpiš v decembri máš smolu a v januári si musíš kúpiť novú.

Cena

Švajčiarska ročná diaľničná známka stojí 40 CHF (37,20 €). V podstate si treba uvedomiť, že je lacnejšia ako slovenská ročná diaľničná známka Dá sa kúpiť na hraniciach, na benzínových pumpách, elektronicky a vraj aj na pošte.

Prečo určite kúpiť švajčiarsku diaľničnú známku

Dôvod prečo si ju určite kúpiť je ten, že spleť ciest pri veľkomestách je naozaj chaotická a 2x sme omylom vybehli na diaľnicu. Kebyže sa to stane bez toho aby sme mali známku, pokuta by bola od 100 CHF + 40 CHF za samotnú diaľničnú známku. Takže pre psychický pokoj na cestách a minimalizovanie stresu ti ju naozaj radím kúpiť

Tiež je dôležité myslieť na bezpečnosť a komfort. Lebo cestovať po tých “okresných” cestách, aj keď sú výrazne kvalitnejšie ako v SR, bolo celkovo veľmi únavné. Navyše treba dávať pozor na zvieratá a častým problémom boli aj úzke cesty.

My sme známku v skutočnosti nekupovali kvôli rýchlejšiemu presunu. Práve naopak v niekoľkých prípadoch sme sa diaľniciam zámerne vyhýbali aby sme videli viac z krajiny! My sme si diaľničnú známku kúpili zo špecifického dôvodu, a to preto, lebo sme mali v pláne spať v aute na diaľničných odpočívadlách. Nakoniec sme však spali na odpočívadle iba jeden krát.

Špeciálne tunelové poplatky

Ak cestujete lowcost, pokúste sa vyhnúť dvom šialene dlhým spoplatneným tunelom pri talianskej hranici. Na týchto úsekoch sa vyberá mýto a cena je všade uvedená inak. Cena sa líši od závislosti dňa, spôsobu zakúpenia, ročného obdobia, typu a váhy vozidla – proste, vybrať si správny lístok je zložitejšie ako porozumieť ženám počas menštruácie. Ide konkrétne o tunely Great St. Bernard Tunnel a Tunnel Munt la Schera.

Odpočívadlá a benzínové pumpy na diaľnici

Na diaľniciach vo Švajčiarsku nie sú čerpacie stanice, ale iba odpočívadlá. Kvôli tankovaniu treba zísť do okolitých dedín. Samozrejme platí že tie pumpy, ktoré sú najbližšie k diaľniciam majú o trošku vyššiu cenu pohonných hmôt.

Zarážajúce je už samotná absencia čerpacích staníc na diaľniciach ale aj fakt, že kvôli tomu na diaľniciach chýbajú aj sprchy. Fakt neviem čo v tomto prípade robia kamionisti… K dispozícií sú iba bezplatné toalety a väčšinou aj nejaká výlevka a kohútik s pitnou vodou. Dokonca na niektorých odpočívadlách v niektorých konkrétnych kantónoch (napr. Uri) môžeš stáť na odpočívadle len niekoľko hodín.

3. Ako to funguje s parkovaním vo Švajčiarsku

Za parkovanie sa vo Švajčiarsku platí takmer všade a nevyhneš sa tomu. Platí sa najmä na frekventovaných turistických miestach, na menej známych atrakciách sa väčšinou neplatí. No existujú spôsoby ako sa dá nejaké to euro ušetriť My sme za celý týždeň vo Švajčiarsku dali za parkovné okolo 50 €. Ak ťa téma parkovania vo Švajčiarku zaujíma, prejdi na článok: Všetko, čo treba vedieť o parkovaní vo Švajčiarsku.

Dúfam, že ti tento príspevok k tvojmu roadtripu po Švajčiarsku pomôže a verím, že si ho užiješ minimálne tak ako my, lebo táto krajina je naozaj úžasná Ak ťa zaujíma čo presne vo Švajčiarsku zažili za týždeň, môžeš sa inšpirovať v tomto článku: 20 úžasných miest, ktoré stihneš za týždňový roadtrip po Švajčiarsku

The post Čo treba vedieť predtým ako si vo Švajčiarsku sadneš za volant appeared first on TripLovers.

Nebezpečná Južná Amerika, či prekrásne Machu Picchu? Poď sa s nami pozrieť do krajiny Inkov. Tento článok ti zodpovie mnohé otázky o cestovaní do Peru

V Peru sme strávili 12 dní a navštívili sme:

• Limu
• Paracas
• Cusco
• Machu Picchu
• Jazero Titicaca

Obsah:

• Víza
• Kedy navštíviť Peru?
• Očkovania a zdravie
• Bezpečnosť v Peru
• Peniaze, bankomaty a ceny, SIM karta
• Vybavenosť
• Doprava
• Peruánci a ich zvyky
• Angličtina a komunikácia
• Čo navštíviť v Peru
  • Južné Peru 
  • Severné Peru
• Ako dlho zostať v Peru?
• Jedlo

Víza

Občania SR môžu využiť 90 dňové bezplatné turistické víza. Treba myslieť na to, že do krajiny nemôžeš doniesť žiadne ovocie, ani zeleninu.

Pri kúpe akýchkoľvek lístkov na autobus, vlak, vstupné a na každú drobnosť po tebe budú pýtať tvoje údaje: meno, číslo pasu, vek, národnosť. Údaje si vždy zapisujú na papier, čo je extrémne neefektívny spôsob zbierania dát.

Kedy navštíviť Peru?

Vhodné obdobie na návštevu Peru je počas mesiacov máj až september, kedy je na južnej pologuli obdobie sucha a teploty sú príjemné, aj keď na kraťase to nie je.

Peru patrí medzi tie najnavštevovanejšie krajiny v regióne a najviac turistov sem prichádza z USA, v období školských prázdnin (júl – august). September je obdobie kedy končí obdobie sucha a krajina je vyschnutá a nie až tak fotogenická. Preto považujem najlepší čas na návštevu Peru v mesiacoch máj až jún kedy je krajina zelená

Očkovania a zdravie

Kvôli návšteve Peru sme potrebovali viacero očkovaní: žltá zimnica (živá vakcína), brušný týfus, tetanus, žltačka typu A a B. Navyše sme boli zaočkovaní proti besnote, aj keď z túlavých psov v Južnej Amerike sme nemali taký zlý pocit ako z tých v juhovýchodnej Ázií. Pre potreby preočkovaní treba vždy nosiť očkovací preukaz so sebou.

Nebezpečenstvo v Peru predstavuje aj malária a horúčka dengue, ktoré sa prenášajú uštipnutím komára. Ich výskyt je najčastejší v severnom Peru a Amazonskom pralese. Pre viac informácií navštív stránku FitforTravel.

Nebezpečenstvo predstavujú aj nadmorské výšky, ktorých prvé príznaky sa môžu ukázať už pri 2500 m n. m. Vo vyšších polohách je najväčším nepriateľom únava a alkohol. Ten treba vymeniť za dostatok vody. Voda z vodovodu je nepitná. Na pitie potrebuješ balenú vodu.

Bezpečnosť v Peru

Okrem jediného prípadu, kedy sa nám v Lime pokúsili ukradnúť mobil, sme v Peru nemali žiadne problémy.

Dodržiavali sme pravidlá, aby sme sa do potýčiek ani nedostali:

• nechodiť von za tmy, pokiaľ to nebolo nutné
• vždy sme boli spolu
• dávať si pozor na osobné veci
• neukazovať na verejnosti cennosti, ani veľkú hotovosť
• mať urobené kópie dokladov na viacerých miestach
• mať peniaze rozložené na viacerých miestach

Aj keď je v uliciach miest veľa policajtov, v Cuscu sme boli svedkami dvoch pouličných bitiek medzi domácimi Peruáncami. Nám nikto neublížil. Domáci vedia, že turistom nemôžu fyzicky ubližovať, lebo by to poškodilo cestovný ruch, z ktorého veľká časť domácich žije.

To však neznamená, že sa turistov nepokúsia okradnúť. Všeobecne Juhoameričania preferujú vreckové krádeže pred podvodmi na turistov, kde vás obabrú o pár dolárov. Počas celého pobytu v Južnej Amerike na nás nikto neskúšal žiadne podvody

Peniaze, bankomaty a ceny, SIM karta

V Peru sa používa mena soles, skrátene PEN. Má označenie S/ alebo S./ ale často používajú aj znak $ (americký dolár), čo pôsobí mätúco.

Maximálny povolený výber z bankomatu, ktorý sa nám podaril bol 700 soles (200 €). Veľmi často to ale bolo menej, v závislosti od bankomatu. Poplatok za výber z bankomatu bol až 18 soles (5 €). Práve preto sa v Peru omnoho viac oplatili zmenárne, na ktorých sme doslova zarobili, aj keď len symbolicky. Taktiež pri platení sa nám viac oplatilo platiť v dolároch ako v domácej mene (ak bola takáto možnosť).

Platba kartou sa v Peru dá využiť, ale len málokedy. Bezkontaktná platba alebo platba mobilom takmer vôbec. Výrazne častejšie sa dalo platiť kartou Visa. S kartou MasterCard sme nepochodili, alebo po nás požadovali zaplatenie poplatku 3% z nákupu.

Internet sme si zabezpečili u mobilného operátora Entel. Za 1 GB dát sme zaplatili 10 PEN (2,90 €). Platnosť SIM karty bola 30 dní.

Potešil nás fakt, že sa sem tam dala využiť študentská zľava na ISIC Ďalšie užitočné informácie o cenách a cestovaní v Peru nájdeš v článku Koľko stojí cestovanie po Peru a Bolívii 

Vybavenosť

Vo všeobecnosti je vybavenosť v turistických destináciách v Peru veľmi dobrá. S vecami ako bankomaty, zmenárne, internet, alebo teplá voda nie je problém. Dá sa zohnať slušné ubytovanie za nízku cenu. Samozrejmosťou sú aj veľmi dobré reštaurácie s dobrým jedlom a strojovou kávou. Prekvapila nás možnosť masáží. Verejná doprava funguje spoľahlivo.

O turistov sa postarajú desiatky lokálnych agentúr, ktoré vedia zabezpečiť kompletné výlety, ale aj adrenalínové zážitky. Nás potešila možnosť prenajať si motorku, čo v Južnej Amerike nie je úplne bežná vec.

Doprava

Lietanie je v Južnej Amerike všeobecné veľmi drahé. Najlacnejšou aerolinkou je Peruvian, ktorý lieta aj na kratšie vzdialenosti.

Na vnútroštátne presuny sme vždy používali verejné autobusy. Fungujú bezproblémovo a chodia často. Môžeš si v nich vybrať sedadlo na sedenie, alebo pololežanie – tie sú použiteľné aj počas nočných presunov.

Na autobusových staniciach sa platí poplatok za použitie terminálu. Poplatok treba zaplatiť na stanici v okienku, ktoré nájdeš tak, že tam bude dlhá rada. Poplatky sú v hodnote od 0,5 – 2 soles, pričom hodnota závisí od mesta z ktorého odchádzaš. Po zaplatení dostaneš potvrdenku, ktorou sa musíš preukázať pri nastupovaní do autobusu alebo opúšťaní stanice.

V Peru fungujú aj turistické autobusy. Najmä Peru Hop, ktoré vozia turistov iba medzi turistickými destináciami. Ich výhodou je, že sem tam zastavia pri zaujímavých miestach a urobia tam krátku prestávku (napr. vyhliadka na Nazca obrazce).

Samotné cesty sú v dobrom stave. Problém je len v tom, že kvôli horám sú veľmi kľukaté a niekedy chýbajú zvodidlá. Dôsledkom toho je nespočetné množstvo krížikov pri cestách. Aj pri menších vzdialenostiach treba počítať s tým, že to bude trvať dlhšie. Väčšina ciest je jednoprúdových a v mestách býva doprava tradične katastrofálna. V dedinách a mestách treba dávať pozor na “neviditeľné” retardéry, ktorých výška sa odvíja od nutnosti spomaliť na danom mieste.

Peruánci a ich zvyky

• celkom milí ľudia, napriek tomu že sú na turistov zvyknutí
• časť obyvateľstva má indiánsky pôvod
• povesené bábky na stožiaroch slúžia na odohnanie zlodejov a nesú posolstvo: tu sa nekradne!
• bežne robia nápisy z kameňov na svahu, napr. baño 150 m (toaleta o 150 metrov)
• billboardov majú našťastie málo, prevažne vo veľkých mestách
• robia zbierky a predaj drobností v autobusoch
• nemajú kefy na záchodoch a tak to aj vyzerá
• použitý toaletný papier sa hádže do koša a nie do misy

Angličtina a komunikácia

V Peru sa rozpráva po španielsky. S angličtinou všeobecne v Južnej Amerike veľmi nepochodíš. Máloktorí Peruánci rozprávajú po anglicky, ale tí čo pracujú v cestovnom ruchu väčšinou vedia. V reštauráciách a verejnej doprave je to s angličtinou horšie no nejako sa dorozumieš.

Oplatí sa vedieť aspoň základy španielčiny. Malo by ti to postačiť na dorozumenie sa ohľadom najzákladnejších cestovateľských potrieb. A aj domáci budú mať väčší záujem spolupracovať.

Čo navštíviť v Peru

Peru ponúka naozaj všetko, od Tichého oceánu cez púšť Atacama po Amazonský prales až po vysokánske Andy. Navyše ako jedna z mála juhoamerických krajín ponúka aj historické pamiatky. Väčšina ľudí sa vyberá na turistický juh, málo turistov precestuje aj severné Peru.

Južné Peru

• Lima – magické fontány, Plaza Mayor, pyramídy Templo Mayor a Huaca Pucllana, maják na pobrežných útesoch, nákupné centrum Larcomar, štvrť Barranco
• Paracas – slas Ballestas, rezervácia Paracas
• Nazca – veľké obrazce na zemi
• Ica – sandboarding na púšti a oáza Huacachina
• Cusco – centrum Cusca, pamiatky po Inkoch, Salinas de Maras
• Machu Picchu
• Choquequirao – archeologické nálezisko
• Rainbow Mountains – jednodňová tour na dúhové hory
• Laguna Humantay
• Jazero Titicaca – ostrovy Uros
• Treky v Andách – Salkantay trek alebo Inka trail
• Colca Canyon – najhlbší kaňon na svete
• Arequipa

Severné Peru

• Máncora – pláže
• Iquitos – rieka Amazonka a plávajúce dediny, Amazonský prales
• Chachapoyas – Kuelap, vodopády Gocta a Yumbilla
• Chan Chan – starobylé mesto
• Cajamarca – koloniálne mesto, Ventanillas de Otuzco
• Chavín de Huántar – archeologické nálezisko
• Huascarán National Park – nádherné hory a Laguna 69
• Caral – starobylé mesto

Ako dlho zostať v Peru?

Väčšina turistov navštevuje iba južné Peru, takýto okruh sa dá spraviť za 2 týždne. Ak by si sa rozhodol navštíviť aj severné Peru, potreboval by si aspoň raz toľko času.

Veľmi dôležité je myslieť na aklimatizáciu. Väčšina cestovateľov pociťuje prvé problémy v Cuscu, v nadmorskej výške 3600 m n. m.

Jedlo

Peruánska kuchyňa je vraj najlepšia na svete. Podobné výroky sme počuli už aj o vietnamskej kuchyni a vtedy to pravda nebola. Podľa nás je peruánska gastronómia chutná, no ani z ďaleka to neboli najväčšie šmakoty na svete.

Peru je rodiskom niekoľkých tisícok druhov zemiakov a používajú ich takmer do každého jedla. Medzi obľúbené patria aj hranolky. Všeobecne peruánci dosť fičia na fastfoodových jedlách. Takéto prevádzky sa nazývajú Polleteria (vo voľnom preklade Kuriatkovo) a pripomínajú lokálne KFC.

V Peru poznajú niečo ako obedové menu. Porcia bežného jedla stojí od 12 do 15 soles. Rybacie jedlá stoja okolo 25 soles. Počas čakania na jedlo väčšinou donesú malé predjedlo ako opraženú kukuricu alebo nejakú strukovinu. Nikdy sa nám nestalo, žeby nám ho naúčtovali. Zohnať kvalitnú kávu v turistických destináciách nie je až taký problém. Stojí od 8 do 12 soles.

V Peru majú v každom väčšom meste supermarket Plaza Vea (veľmi podobné našemu Tescu). Sladkosti v Južnej Amerike sú poväčšine chutné. V dedinách sú malé obchodíky domácich.

Andské krajiny majú povolené pestovanie kokových listov. Vyrábajú sa z nich kokové cukríky, mydlá, používa sa do čaju, na trávenie a na útlm výškovej choroby. Vyváženie kokových listov z Andských krajín je zakázané. V USA predmety len zabavovali. Zakázané je z nej vyrábať kokovú pastu, z ktorej sa vyrába kokaín.

Peru je oprávnene destinácia, do ktorej sa hrnú milióny turistov ročne. Je to krajina kde môžeš spoznávať, vychutnávať, oddychovať, ale aj trekovať či zažiť adrenalín. Skrátka nič jej nechýba. A nakoľko sa dá časť výletov po Peru robiť aj po svojom, húfom turistov sa dá aspoň čiastočne vyhnúť

Celá FOTOGALÉRIA

The post Peru, oprávnená turistická destinácia appeared first on TripLovers.