Tento článok pre Triplovers napísala Zuzana Kubalíková, ktorá vyše 3 rokov pôsobí na rozvojových projektoch v Kambodži, africkom Lesothe a v Albánsku. V článku sa dočítaš o problematike medzinárodnej pomoci v rozvojových krajinách z iného uhla pohľadu a od človeka, ktorý každodenne riešil množstvo najrôznejších problémov. Ale aj o tom aké sú negatívne aspekty medzinárodnej pomoci či ako možno riešiť problémy v rozvojových krajinách.

Obsah:

• Vznik humanitárnej krízy
  • Jednotlivé možné príčiny v konkrétnych príkladoch
• Rozdiel medzi humanitárnou pomocou a rozvojovou spoluprácou
  • Nevyhnutnosť humanitárnej pomoci
  • Začarovaný kruh chudoby
• Negatívne aspekty humanitárnej pomoci a rozvojovej spolupráce
• Možnosti riešenia problémov, ktoré spôsobujú humanitárne organizácie

Vznik humanitárnej krízy

Humanitárna kríza vzniká rôznymi spôsobmi. Príčinou môže byť príroda, ktorá zvykne udrieť rýchlo a spôsobí naraz veľké škôd na životoch, majetku no aj na kultúrnom dedičstve. Na druhej strane, humanitárne krízy vznikajúce ľudskou príčinou trvajú dlhodobo a majú za následok najmä životy, zastavenie rozvoja v regióne a stabilite štátnej suverenity.

Jednotlivé možné príčiny v konkrétnych príkladoch:

• živelná katastrofa – hurikán Katrina v roku 2005 v USA, zemetrasenie na Haiti s magnitúdou 7 v roku 2010, zemetrasenie s magnitúdou 9 a tsunami v Japonsku v roku 2011,…
• epidémia alebo pandémia – celosvetová pandémia ovčích kiahní1870-1874, epidémia eboly v Západnej Afrike v roku 2013-2016, pandémia HIV/AIDS od konca 70tych rokov, epidémia Zika v rokoch 2015-2016 v Brazílii, pandémia Koronavírusu od roku 2019
• vojnový konflikt – Afganistan od roku 1979, Sýria od roku 2011, Jemen od roku 2015, Južný Sudán od roku 2013, utečenecká kríza v roku 2015,…
• náboženská nenávisť – genocída Rohingov v Mjanmarsku od roku 2016 dodnes, občianska vojna na Srí Lanke v rokoch 1983-2009,…
• rasová nenávisť – boje medzi kmeňom Hutu a Tutsi, ktoré sa pretavili do genocídy v Rwande v roku 1994)
• ideológia – genocída v Kambodži medzi rokmi 1975-1979, životný štandard v Severnej Kórei od roku 1953
• terorizmus – Západná Afrika ovládaná teroristickou skupinou Boko-Haram, Somálsko ovládané teroristickou skupinou Al-Shabaab, ISIS v Sýrii,…
• ekonomika – inflácia v Zimbabwe, inflácia vo Venezuele
• vykorisťovanie – bývalé kolónie boli dlhodobo vykorisťované svojimi kolonizátormi nie len fyzicky (formou otroctva) ale aj nevýhodným obchodom s nerastnými surovinami, ktoré pretrváva dodnes
• nedôsledné politické riadenie a korupcia – výbuch v prístave v hlavnom meste Bejrút v Libanone v roku 2020, problémom väčšiny krajín rozvojového sveta je nedôsledné politické riadenie a korupcia
• nedostatočné vodné zdroje a boj o vodný tok – týmto problémom trpia obzvlášť oblasti Blízkeho východu a africké krajiny
• nerastné bohatstvo – turecký prieskum ropných ložísk v Stredozemnom mori v roku 2020, nerastné bohatstvo Arktídy

Jednotlivé aspekty môžu viesť k humanitárnej kríze. V horšom a žiaľ aj častejšom prípade, sa tieto aspekty prelínajú a kombinujú čo spôsobuje ešte závažnejšiu a náročnejšie riešiteľnú humanitárnu krízu.

Rozdiel medzi humanitárnou pomocou a rozvojovou spoluprácou

Humanitárnou pomocou je najčastejšie myslené zabezpečenie základných potrieb ako sú pitná voda, strava, zdravotné ošetrenie, hygiena a strecha nad hlavou. Humanitárna pomoc je krátkodobá a väčšinou za ňou nasleduje rozvojová spolupráca v podobe realizácia projektov riadených zo zahraničia. Úlohou rozvojovej spolupráce je zabezpečiť ľuďom zlepšenie životných podmienok, teda ekonomickú sebestačnosť, možnosť vzdelávania sa, prístup k zdravotnej starostlivosti či vybudovanie infraštruktúry a to s dlhodobým trvaním. Nie je však vždy pravidlom, že po humanitárnej pomoci nasleduje rozvojová spolupráca.

Nevyhnutnosť humanitárnej pomoci

Viac ako 200 miliónov ľudí v 130 krajinách sveta nejakým spôsobom závisí od humanitárnej pomoci (www.dw.com).

Medzinárodné a lokálne neziskové organizácie poskytujúce humanitárnu pomoc a pracujú v oblastiach, kde štáty jednotlivých, väčšinou rozvojových krajín zlyhávajú. Vlády rozvojových krajín nie sú schopné a niekedy ani ochotné vytvoriť ľuďom v krajine prostredie, ktoré by prilákalo investorov a poskytlo by tak pracovné príležitosti občanom.

Začarovaný kruh chudoby

Ázia a Afrika sú kontinenty s najrýchlejším rastom populácie. Afrika je pre naše pozorovanie najočividnejší príklad. V mestách vznikajú slamy. Sú tvorené ľuďmi z vidieka prichádzajúcimi do mesta za prácou. Z finančného hľadiska si nevedia dovoliť bývanie a preto si na okraji veľkých afrických miest ako sú Johannesburg, Nairobi, Káhira či Lagos postavia prístrešok z čohokoľvek, čo nájdu. Preľudnenosť v slamových oblastiach a absolútna absencia urbanizmu vedie k nedostatočnej infraštruktúre, teda chýbajúcim cestným komunikáciám, kanalizácií, zdrojom pitnej vody, elektrifikácií, zdravotným či vzdelávacím zariadenia a teda znižuje celkovú životnú úroveň.

Neplatí to však len o Afrike. Podobný vzorec nachádzame v Latinskej Amerike (Rio de Janeiro, Buenos Aires, Lima, Ciudad de Mexico,…) či v Ázii (Kalkata, Bombaj, Manila, Jakarta,…). Nedostatočná infraštruktúra zároveň neposkytuje pracovné príležitosti a ľudia sa tak dostávajú do začarovaného kruhu, v ktorom hľadajú príjem, aby si zabezpečili základné životné potreby.

Zároveň však doplácajú na svoj život bez infraštruktúry a musia si zabezpečovať pitnú vodu, ktorá je v balených fľašiach drahšia alebo plyn na varenie v propán butánových bombách, ktorý je tiež drahší ako keby bol zavedený priamo do domácnosti. Ich možnosť prepravy je často závislá na pešej chôdzi niekoľko kilometrov. Môžeme sledovať, že finančné výdavky ľudí žijúcich v slamových oblastiach sa zvyšujú a preto dávajú prednosť akejkoľvek pracovnej príležitosti aj na úkor vzdelania. Opäť sa tak nachádzame v začarovanom kruhu chudoby.

Závadná voda a jej nedostatok či nízky hygienický štandard má za následok najrôznejšie spektrum chorôb. Akýkoľvek zdravotný problém v slamovej oblasti je veľký problém. V slamových oblastiach zdravotná starostlivosť často chýba úplne. Pacient za ošetrením musí cestovať, čo si finančne dovoliť nemôže. Z toho dôvodu často zostáva bez ošetrenia.

Od parazitických ochorení, cez choleru a niekedy aj trvalé postihnutie. Zlý zdravotný stav nedovoľuje ľuďom pokračovať v pracovnej činnosti, a tak sa zadlžujú a ich chudoba sa prehlbuje ešte viac. Ich návrat do práce je často otázny. V mnohých prípadoch by stačila základná zdravotná starostlivosť, vakcinácia, prevencia proti parazitom. Vytváranie infraštruktúry pre prísun pitnej vody a odsun znečistenej vody je otázka síce zložitejšia, no jej riešením by sme zabránili stratám miliónov životov.

Neziskové organizácie pomáhajú najmä tak, kde štát zlyhal. Je pomoc neziskových organizácií pre týchto ľudí nevyhnutná? Samozrejme, že áno!

Negatívne aspekty humanitárnej pomoci a rozvojovej spolupráce

Keď sa snažíte pomôcť 200 miliónom ľudí, je jasné, že nie všetko bude fungovať tak ako má. Negatívne aspekty humanitárnej pomoci a rozvojovej spolupráce sú rôzne. Nedorozumenia vznikajú na viacerých stranách. Od donorov, cez sprostredkovateľov, humanitárnych pracovníkov, či prijímateľov pomoci. Tu sú jednotlivé kategórie problémov:

1) Nevedomosť donora o finálnej čiastke pre príjemcu

Donory poskytujúci finančnú podporu si nie sú plne vedomí, koľko financií z ich daru bude celkovo poskytnutých finálnemu príjemcovi. V mnohých prípadoch sa financie poskytované najviac postihnutým prerozdelia po ceste. Časť financií zostane v neziskových organizáciách, a slúži na výplaty humanitárnych pracovníkov, konzultantov, špecialistov v rôznych oboroch a na celkové fungovanie neziskovej organizácie. Ďalšie financie sú použité na financovanie civilných a vojenských subjektov, ktoré pomáhajú pri logistike, prerozdeľovaní a poskytovaní humanitárnej pomoci a tiež pri riadení bezpečnosti. V niektorých prípadoch sa príjemcom humanitárnej pomoci a rozvojovej spolupráce dostane menej ako 10% financií poskytnutých od donorov.

2) Preferencie poskytovateľa

Humanitárna pomoc a rozvojová spolupráca je poskytovaná podľa preferencií poskytovateľa. Nedbá na potreby príjemcu pomoci. Toto je jeden z najčastejších problémov, s ktorým sa v oblasti tretieho sektora stretávame. Tento fakt je spojený s neefektivitou a niekedy až kontra produktivitou humanitárnej pomoci a rozvojovej spolupráce.

3) Pasívny postoj príjemcu pomoci

Dlhodobé poskytovanie humanitárnej pomoci a rozvojovej spolupráce nechcene vedie k pasívnemu postoju príjemcov pomoci. Namiesto rozmýšľania ako riešiť aktuálny problém sa ďalej pasívne spoliehajú na prísun pomoci.

4) Nedostatočná vedomosť o potrebách komunity

Nevedomosť o potrebách komunity, ktorá príma pomoc v kombinácií s nedostatok overených praktických metód používaných neziskovou organizáciou.

5) Prítomnosť humanitárnych organizácií vo vojnových oblastiach predlžuje konflikt

Dlhodobé pozorovanie a štúdium problematiky vo všeobecnosti dokázalo, že prítomnosť humanitárnych organizácií vo vojnových oblastiach predlžuje konflikt a zhoršuje vzťahy medzi prijímateľmi humanitárnej pomoci. Občianske vojny tak trvajú dlhšie a početnosť úmrtí v ozbrojenom konflikte je väčšia (Narang Neil, 2014; Reed M. Wood and Christopher Sullivan, 2015)

6) Politické ciele a ovplyvňovanie spoločnosti

Pôsobenie niektorých neziskových organizácií nie je nestranné. Ich pôsobenie inklinuje k politickým stranám alebo vláde. Majú tak možnosť manipulovať a ovplyvňovať spoločnosť. Ich humanitárne/rozvojové aktivity sú použité za účelom ovplyvňovania spoločnosti, namiesto pomôcť ľuďom s úmyslom z cela humanitárnym.

7) Štát zneužíva zahraničnú pomoc

V krajinách pod správou teroristickej organizácie, ako je napríklad Somálsko (ale aj iné krajiny), musia humanitárne organizácie platiť daň za to, aby mohli pomáhať ľuďom. Hlavné mesto Mogadišo je takto vykorisťované pod správou teroristickej organizácie Al-Shabaab. Z akejkoľvek humanitárnej pomoci prichádzajúcej do Mogadiša si teroristická organizácia zoberie svoj podiel a je zároveň takýmto spôsobom podporovaná. Problematika sa tak prehlbuje už od roku 2006, keď Al-Shabaab začal v oblasti Afrického rohu operovať.

8) Zásterka na financovanie terorizmu

Niektoré neziskové organizácie sú založené za účelom financovania terorizmu. Nevykonávajú tak činnosť, za ktorých účelom sa predstavujú. Najčastejšie ide o podporu za účelom humanitárnej činnosti pre moslimské komunity, ktorá je v rámci moslimského náboženstva Islam veľmi tradičná a častá. Donory tak nechceme financujú terorizmus bez toho, aby o tom vedeli. Treba ale výrazne podotknúť, že niektorí moslimovia považujú organizácie ako Hamas alebo Hizbaláh za národné liberalistické hnutia a nie teroristické organizácie (Anna Macíčková, 2016). Financovanie medzinárodných neziskových organizácií je ideálny spôsob, ako legalizovať financie z trestnej činnosti alebo ako financovať terorizmus (www.govinfo.gov).

Týmto nechcem povedať, že humanitárna pomoc a rozvojová spolupráca je neefektívna. Chcem povedať, že niekedy nie je až tak efektívna, ako si predstavujeme a mohla by byť riadená lepšie, no musia mať o to záujem všetky strany.

Vďaka rozvojovej spolupráci sa platy v krajinách tretieho sveta zvýšila z 1,25$ na 6$ denne (v priemere za posledných 10 rokov). Nám síce príde mzda 6$ na deň ako nič, no oproti 1$ na deň je to signifikantný rozdiel. Práca malých neziskových organizácií sa sústreďuje na pomoc jednotlivcom. Každému síce nepomôžu, no v celkovom merítku pomohli mnohým. Nárast miezd je toho dôkazom.

Možnosti riešenia problémov, ktoré spôsobujú humanitárne organizácie

V predchádzajúcej sekcií sme sa dozvedeli, že neziskové organizácie pôsobia tam, kde štát zlyhal. Ako teda prinútiť štát, aby nezlyhával? Rozvojovým krajinám by pomohlo zvýšenie daní (www.ted.com). Prečo?

Ak sa medzinárodná pomoc poskytovaná ľuďom z rozvojového sveta nedostane priamo príjemcovi, príjemca si z toho nič nerobí. Nestará sa, či mu z koláča zostane 10% alebo 80%. Akúkoľvek pomoc zvonka berie iba ako niečo, čo dostane navyše, niečo, pre čo nemusí pohnúť ani prstom. Ak sa ale príjemca pomoci zúčastňuje na financovaní chodu krajiny, financie mu nie sú ľahostajné a jeho miera záujmu je výrazne vyššia. Toto pozorovanie bolo uskutočnené Abhishekom Parajulim počas svojho pôsobenia pre OSN v Nepále.

Príjemca pomoci sa potom bude pýtať: „Kde boli použité financie, ktoré som poskytol štátu formou daní? Kde sú cesty, nemocnice, školy, knižnice?“ Nespokojnosť spoločnosti sa prejaví v tlaku na politikov, zníži sa miera korupcie a financie budú naozaj použité pre dobro občanov. Dôkazom sú Škandinávske krajiny. Výška daní je veľmi vysoká a to núti ľudí vytvárať tlak na vládu, aby sa s financiami narábalo v prospech ľudu. Vláda je tak nútená pracovať pre ľud a akákoľvek miera korupcie je neslýchaná. Navyše krajiny Škandinávie vedú celosvetovým rebríčkom životnej úrovne, takže odvádzanie vysokých daní nie je až taká zlá myšlienka.

So zaujímavou myšlienkou prišiel aj William MacAskill. Jeho pozorovanie zistilo, že charitatívna činnosť v krajinách rozvojového sveta nie je tak efektívna, ako finančný a ekonomický rozvoj krajiny. „Ak chcete pomôcť ľuďom v rozvojových krajinách, venovať sa charite nie je možno tá najlepšia možnosť.“ Venujte sa niečomu inému, čo pomôže ľuďom v rozvojovom svete napredovať. Inak povedané, zameňte tretí sektor za druhý sektor. Môžete vytvoriť firmu, ktorá bude poskytovať pracovné príležitosti ľuďom v rozvojovom svete. Nie je sa čomu čudovať. Dať ľuďom prácu je presne to, čo potrebujú. Dať ľuďom vzdelanie, aby mohli vykonávať odbornú prácu je ešte cennejšie a dať ľuďom zdravotnú starostlivosť, je ešte dôležitejšie, aby boli zamestnanci dlhodobo užitoční spoločnosti (www.ted.com).

Môžete prispieť k zmene zdravotníckeho systému v krajine zavedením povinného zdravotného poistenia, k politickému zlepšeniu poukazovaním na neefektívnosť a korupciu vo vláde (politický vplyv je najsilnejšia forma, ako dosiahnuť zmenu), k vynájdeniu vakcíny na HIV alebo iné ochorenie štúdiom biológie. Čokoľvek morálne, čo považujete za pozitívne pre spoločnosť bude pozitívne aj pre spoločnosť v rozvojovom svete. Aj keď nebudete pôsobiť priamo v rozvojovej krajine. Váš dopad na túto krajinu môže byť väčší, ako si myslíte.

The post Dôsledky humanitárnej pomoci v krajinách tretieho sveta appeared first on TripLovers.

Bez nášho osobného sprievodcu by bola návšteva Phnom Penhu vybavená asi za jeden deň. Mesto toho poskytuje menej ako by bežný turista očakával, no napriek tomu je tu turistov nepochopiteľne veľa. My sme však mali možnosť nahliadnuť do života Kambodžanov tak trochu inak. Ani z ďaleka to nebolo také ružové ako keď navštívite v Kambodži iba Angkor Wat a ostrov Koh Rong.

Obsah

• Návšteva základnej školy Bantayrersey
• Ako pomôcť deťom v Kambodži?
• Prvý dojem z Phnom Penhu
• Čo je v meste turistické?
• House of Family
• Adopcia na diaľku
• Chcem pomáhať deťom v Kambodži priamo
• Hightlight Kambodže – Garbage hill

Návšteva základnej školy Bantayrersey 

Cestou do Phnom Penhu navštevujeme malú školu pre najmenších v dedine Bantayrersey neďaleko jazera Tonlé Sap. Nie je to žiadne turistické miesto ale nám sa ponúkla možnosť vidieť skutočný kambodžský svet. Je to základná škola pre najmenšie detičky, ktorú založila Češka Veronika Pospíšilová prostredníctvom organizácie Hvězdice. Táto organizácia zabezpečuje výstavbu nových škôl a podporu vzdelávania detí v Kambodži.

Ako pomôcť deťom v Kambodži? 

Ak by si tomuto projektu chcel pomôcť aj ty, bez toho aby tvoje najbližšie kroky viedli do lietadla, je tu jednoduchý spôsob. Stačí kliknúť na stránku organizácie Hvězdice a sem tam poslať, prípadne aspoň raz finančne podporiť tento projekt nejakou malou čiastkou. Môžete si zároveň vybrať na čo konktétne vaše peniaze poputujú. Aktuálne sú v hre prevádzkovanie školy v Bantayrersey, adopcia na diaľku alebo príspevok môžete poslať konkrétnej rodine.

Samotná Veronika je členkou tejto kambodžskej rodiny, ktorú navštevuje pravidelne už roky a preto sa nemusíte báť, že by takto venované peniaze putovali inam.

Prvý dojem z Phnom Penhu 

Phnom Penh nás prekvapuje. Nie je až taký strašný ako sme ho počuli z opisu. Je to veľkomesto, v ktorom nie je problém zazrieť chudobu ale aj lepší európsky štandard hneď vedľa seba. Z doposiaľ navštívených krajín je práve Kambodža tá, kde pozorujeme tie najväčšie rozdiely.

Doprava v Phnom Penhe je katastrofálna a vždy odbáčame tam, kde sa dá prejsť. Uličky sú úzke a na stenách vidno škrkance od motoriek a áut. Čo nás však neteší sú ceny potravín, doláre sa sypú z vrecka akoby sme boli na nákupoch v Rakúsku. Ceny sú tak vysoké, že tu nakupujú iba bieli. Pre domácich je supermarketový sortiment nezaujímavý. Veď do seba ládujú ryžu ešte aj na raňajky.

Čo je v meste turistické? 

Wat Phnom je postavený na kopci vo výške 27 metrov. Podľa tohto chrámu je pomenované celé hlavne mesto Kambodže. Je pekný ale malý, na jeho návštevu nám stačila polhodinka. Vstupné do chrámu, ktorý inak tvorí kruhový objazd, je 1 USD.

Tak ako Bangkok, tak aj Phnom Penh má svoj Royal palace. Ako sme počuli, vyzerajú veľmi podobne a vstupné 10 USD sme aj radšej ušetrili do budúcna. Po skúsenostiach z Bangkoku sme ho popravde ani nemali záujem vidieť.

V meste je veľa marketov. Na každom predávajú zhruba to isté, ale za prijateľné ceny. Tovar, ktorý sa tu predáva, sú buď napodobeniny alebo nepodarky. My sme videli mikiny s nápisom Nike a štítkom Puma.

Najvyťaženejší je rozhodne Orussey Market. Ak si tu odložíte motorku, budete si musieť dlho počkať, kým vám ju vyprostia z tej kopy.

O genocíde v Kambodži a Červených Kméroch sme pred návštevou juhovýchodnej Ázie nič nevedeli. Preto sme navštívili Tuol Sleng Genocide Museum, prezývanú tiež Väznica S21. Bolo to akoby sme opäť navštívili Osvienčim. Človek sa sem nejde pozerať na nič pekné. Táto bývalá väznica bola kedysi školou. V jej jednotlivých budovách sme si mohli pozrieť priestory bývalej väznice kde mučili a vypočúvali ľudí, prístroje a techniky, ktorými ich týrali a množstvo fotografií ľudí, ktorí vo väznici zahynuli.

Ku mnohým fotografiám sú pripojené výpovede ľudí, ktorí tvrdia, že chcú aby sa o všetkom čo sa v Kambodži dialo, dozvedel celý svet. Bohužiaľ, prehliadka nie je zadarmo ako v Osvienčime, ale majú z toho dosť veľký biznis. Ľudí je tu ako v Angkor Wate a vstupné do väznice sa zvyšovalo v roku 2017 z 3 na 5 USD. Vstupné s audiosprievodcom stojí až 8 USD.

Ak vám ešte ostane chuť, môžete sa ísť pozrieť aj na Killing Fields, kde bolo zabitých viac ako 1 milión ľudí režimom Červených Kmérov. Ale je to viac menej prechádzka záhradou.

House of Family 

Prvá zastávka House of Family, kde dobrovoľničí naša sprievodkyňa. Projekt, ktorému sa venuje prostredníctvom Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, sa venuje detičkám, ktoré sú pozitívne na vírus HIV. Úlohou projektu je poskytovať deťom liečbu, ktorá im výrazne dokáže predĺžiť život. Ďalšia aktivita je získavať pre deti donorov, ktorých finančné prostriedky ich podporia pri štúdiu alebo osamostatnení.

Adopcia na diaľku 

Mnohé z detí sú siroty alebo pochádzajú z nie úplných rodín. Práve tie nemajú vytvorené zázemie a keď dospejú, budú odkázané v krajine bez sociálneho systému samé na seba. Preto potrebujú pomoc a podporu z iných zdrojov.

Najjednoduchšou možnosťou ako detičkám s HIV pomôcť je adopcia na diaľku. V tomto prípade sa konkrétnemu dieťaťu posielajú finančné prostriedky na podporu v jeho štúdiu alebo na jeho osamostatnenie a rozbehnutie malého biznisu. Ak by ste mali záujem adoptovať si týmto spôsobom dieťa z Kambodže, Kene alebo Lesotha, stačí kliknúť na stránku Dvojfarebný Svet, kde si môžete naštudovať aj popis detí a vybrať si to vaše

Chcem pomáhať deťom v Kambodži priamo 

Do House of Family sa neustále hľadajú dobrovoľníci alebo lekári. Tí majú všetky náklady  spojené s projektom hradené. Ak chceš netradičným spôsobom vyraziť do sveta a získať nenahraditeľné skúsenosti a doma ťa nič nedrží, je to práca pre teba. Skúsenosti, ktoré tu nadobudneš budú veľmi pekným spestrením tvojho životopisu a ocení ich nejeden zamestnávateľ

V prípade záujmu alebo otázok stačí kontaktovať Martinu Bencovú Utešenú, ktorá má na starosti chod projektov a adopciu na diaľku.

Hightlight Kambodže – Garbage hill 

To najlepšie a zároveň najhoršie z Kambodže sme si nechali na posledný deň. Stretávame sa s prvým kmérskym absoventom Univerzity sv. Alžbety, Hoinom. Hoin je sociálny pracovník a pracuje s komunitou ľudí žijúcich v okolí smetiska prostredníctvom organizácie Cambodian Children’s Fund. Po celú dobu našej návštevy nás sprevádzal okrem Hoina aj SBS-kar.

Hoin nám ukázal v akých podmienkach sa žije v tejto komunite a čo jeho organizácia robí pre ich zlepšenie. Mali sme možnosť nahliadnuť aj do centier s rôznym vzdelávacím programom, kde má každý jeden člen komunity svoju úlohu. To platí aj pre deti, staršie učia mladšie a hrajú sa spolu, tiež vypomáhajú vo food programe. Na okraji garbage hillu je dokonca úplne nová stredná škola, ktorej vybavenie je lepšie ako na väčšine stredných škôl na Slovensku. Úplne nové laboratória či mikroskopy a deti si môžu cez prestávky bezpečne zahrať futbal na terase budovy (v priestoroch organizácie platí zákaz fotografovania).

V komunite je celkom veľký problém s alkoholom a drogami. Doplácajú na to deti. Počas našej malej prechádzky sme videli aj dievčatko s downovým syndrómom a dievča s ochorením veľkej hlavy, asi niečo ako hydrocephalus. Kvôli boju proti drogám má Hoin v komunite narobených aj veľa nepriateľov.

Organizácia postavila pre ľudí jednoduché príbytky. Ľudia v nich môžu bývať iba pod podmienkou, že sú bez drog a alkoholu. Jediné čo musia platiť je spotrebovaná voda a elektrina. Napriek takejto výhodnej ponuke sú problémy s alkoholom a drogami na dennom poriadku.

Samotný Garbage hill je už zarastený ale celá skládka nie je žiadnym spôsobom sanovaná. Pomalým krokom tu funguje aj akési recyklovanie niektorého odpadu. Organizácia sa snažila zaviesť aj projekt čistých ulíc ale veľmi neuspel.

Tento program s komunitou vyzerá, že naozaj funguje. Nebolo by tak keby nebolo Hoina, ten sa venuje práci, ktorú vyštudoval. Na Slovensku je pojem tohoto povolania chápaný celkom nesprávne a málokto má predstavu, čo robí skutočný sociálny pracovník.

Celá FOTOGALÉRIA Phnom Penh

Celá FOTOGALÉRIA Bantayrersey school

Celá FOTOGALÉRIA House Of Family

The post V Phnom Penhe sme videli viac ako bežní turisti appeared first on TripLovers.