Bez nášho osobného sprievodcu by bola návšteva Phnom Penhu vybavená asi za jeden deň. Mesto toho poskytuje menej ako by bežný turista očakával, no napriek tomu je tu turistov nepochopiteľne veľa. My sme však mali možnosť nahliadnuť do života Kambodžanov tak trochu inak. Ani z ďaleka to nebolo také ružové ako keď navštívite v Kambodži iba Angkor Wat a ostrov Koh Rong.
Obsah
- Návšteva základnej školy Bantayrersey
- Ako pomôcť deťom v Kambodži?
- Prvý dojem z Phnom Penhu
- Čo je v meste turistické?
- House of Family
- Adopcia na diaľku
- Chcem pomáhať deťom v Kambodži priamo
- Hightlight Kambodže – Garbage hill
Návšteva základnej školy Bantayrersey
Cestou do Phnom Penhu navštevujeme malú školu pre najmenších v dedine Bantayrersey neďaleko jazera Tonlé Sap. Nie je to žiadne turistické miesto ale nám sa ponúkla možnosť vidieť skutočný kambodžský svet. Je to základná škola pre najmenšie detičky, ktorú založila Češka Veronika Pospíšilová prostredníctvom organizácie Hvězdice. Táto organizácia zabezpečuje výstavbu nových škôl a podporu vzdelávania detí v Kambodži.
Ako pomôcť deťom v Kambodži?
Ak by si tomuto projektu chcel pomôcť aj ty, bez toho aby tvoje najbližšie kroky viedli do lietadla, je tu jednoduchý spôsob. Stačí kliknúť na stránku organizácie Hvězdice a sem tam poslať, prípadne aspoň raz finančne podporiť tento projekt nejakou malou čiastkou. Môžete si zároveň vybrať na čo konktétne vaše peniaze poputujú. Aktuálne sú v hre prevádzkovanie školy v Bantayrersey, adopcia na diaľku alebo príspevok môžete poslať konkrétnej rodine.
Samotná Veronika je členkou tejto kambodžskej rodiny, ktorú navštevuje pravidelne už roky a preto sa nemusíte báť, že by takto venované peniaze putovali inam.
Prvý dojem z Phnom Penhu
Phnom Penh nás prekvapuje. Nie je až taký strašný ako sme ho počuli z opisu. Je to veľkomesto, v ktorom nie je problém zazrieť chudobu ale aj lepší európsky štandard hneď vedľa seba. Z doposiaľ navštívených krajín je práve Kambodža tá, kde pozorujeme tie najväčšie rozdiely.
Doprava v Phnom Penhe je katastrofálna a vždy odbáčame tam, kde sa dá prejsť. Uličky sú úzke a na stenách vidno škrkance od motoriek a áut. Čo nás však neteší sú ceny potravín, doláre sa sypú z vrecka akoby sme boli na nákupoch v Rakúsku. Ceny sú tak vysoké, že tu nakupujú iba bieli. Pre domácich je supermarketový sortiment nezaujímavý. Veď do seba ládujú ryžu ešte aj na raňajky.
Čo je v meste turistické?
Wat Phnom je postavený na kopci vo výške 27 metrov. Podľa tohto chrámu je pomenované celé hlavne mesto Kambodže. Je pekný ale malý, na jeho návštevu nám stačila polhodinka. Vstupné do chrámu, ktorý inak tvorí kruhový objazd, je 1 USD.
Tak ako Bangkok, tak aj Phnom Penh má svoj Royal palace. Ako sme počuli, vyzerajú veľmi podobne a vstupné 10 USD sme aj radšej ušetrili do budúcna. Po skúsenostiach z Bangkoku sme ho popravde ani nemali záujem vidieť.
V meste je veľa marketov. Na každom predávajú zhruba to isté, ale za prijateľné ceny. Tovar, ktorý sa tu predáva, sú buď napodobeniny alebo nepodarky. My sme videli mikiny s nápisom Nike a štítkom Puma.
Najvyťaženejší je rozhodne Orussey Market. Ak si tu odložíte motorku, budete si musieť dlho počkať, kým vám ju vyprostia z tej kopy.
O genocíde v Kambodži a Červených Kméroch sme pred návštevou juhovýchodnej Ázie nič nevedeli. Preto sme navštívili Tuol Sleng Genocide Museum, prezývanú tiež Väznica S21. Bolo to akoby sme opäť navštívili Osvienčim. Človek sa sem nejde pozerať na nič pekné. Táto bývalá väznica bola kedysi školou. V jej jednotlivých budovách sme si mohli pozrieť priestory bývalej väznice kde mučili a vypočúvali ľudí, prístroje a techniky, ktorými ich týrali a množstvo fotografií ľudí, ktorí vo väznici zahynuli.
Ku mnohým fotografiám sú pripojené výpovede ľudí, ktorí tvrdia, že chcú aby sa o všetkom čo sa v Kambodži dialo, dozvedel celý svet. Bohužiaľ, prehliadka nie je zadarmo ako v Osvienčime, ale majú z toho dosť veľký biznis. Ľudí je tu ako v Angkor Wate a vstupné do väznice sa zvyšovalo v roku 2017 z 3 na 5 USD. Vstupné s audiosprievodcom stojí až 8 USD.
Ak vám ešte ostane chuť, môžete sa ísť pozrieť aj na Killing Fields, kde bolo zabitých viac ako 1 milión ľudí režimom Červených Kmérov. Ale je to viac menej prechádzka záhradou.
House of Family
Prvá zastávka House of Family, kde dobrovoľničí naša sprievodkyňa. Projekt, ktorému sa venuje prostredníctvom Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, sa venuje detičkám, ktoré sú pozitívne na vírus HIV. Úlohou projektu je poskytovať deťom liečbu, ktorá im výrazne dokáže predĺžiť život. Ďalšia aktivita je získavať pre deti donorov, ktorých finančné prostriedky ich podporia pri štúdiu alebo osamostatnení.
Adopcia na diaľku
Mnohé z detí sú siroty alebo pochádzajú z nie úplných rodín. Práve tie nemajú vytvorené zázemie a keď dospejú, budú odkázané v krajine bez sociálneho systému samé na seba. Preto potrebujú pomoc a podporu z iných zdrojov.
Najjednoduchšou možnosťou ako detičkám s HIV pomôcť je adopcia na diaľku. V tomto prípade sa konkrétnemu dieťaťu posielajú finančné prostriedky na podporu v jeho štúdiu alebo na jeho osamostatnenie a rozbehnutie malého biznisu. Ak by ste mali záujem adoptovať si týmto spôsobom dieťa z Kambodže, Kene alebo Lesotha, stačí kliknúť na stránku Dvojfarebný Svet, kde si môžete naštudovať aj popis detí a vybrať si to vaše 🙂
Chcem pomáhať deťom v Kambodži priamo
Do House of Family sa neustále hľadajú dobrovoľníci alebo lekári. Tí majú všetky náklady spojené s projektom hradené. Ak chceš netradičným spôsobom vyraziť do sveta a získať nenahraditeľné skúsenosti a doma ťa nič nedrží, je to práca pre teba. Skúsenosti, ktoré tu nadobudneš budú veľmi pekným spestrením tvojho životopisu a ocení ich nejeden zamestnávateľ 😉
V prípade záujmu alebo otázok stačí kontaktovať Martinu Bencovú Utešenú, ktorá má na starosti chod projektov a adopciu na diaľku.
Hightlight Kambodže – Garbage hill
To najlepšie a zároveň najhoršie z Kambodže sme si nechali na posledný deň. Stretávame sa s prvým kmérskym absoventom Univerzity sv. Alžbety, Hoinom. Hoin je sociálny pracovník a pracuje s komunitou ľudí žijúcich v okolí smetiska prostredníctvom organizácie Cambodian Children’s Fund. Po celú dobu našej návštevy nás sprevádzal okrem Hoina aj SBS-kar.
Hoin nám ukázal v akých podmienkach sa žije v tejto komunite a čo jeho organizácia robí pre ich zlepšenie. Mali sme možnosť nahliadnuť aj do centier s rôznym vzdelávacím programom, kde má každý jeden člen komunity svoju úlohu. To platí aj pre deti, staršie učia mladšie a hrajú sa spolu, tiež vypomáhajú vo food programe. Na okraji garbage hillu je dokonca úplne nová stredná škola, ktorej vybavenie je lepšie ako na väčšine stredných škôl na Slovensku. Úplne nové laboratória či mikroskopy a deti si môžu cez prestávky bezpečne zahrať futbal na terase budovy (v priestoroch organizácie platí zákaz fotografovania).
V komunite je celkom veľký problém s alkoholom a drogami. Doplácajú na to deti. Počas našej malej prechádzky sme videli aj dievčatko s downovým syndrómom a dievča s ochorením veľkej hlavy, asi niečo ako hydrocephalus. Kvôli boju proti drogám má Hoin v komunite narobených aj veľa nepriateľov.
Organizácia postavila pre ľudí jednoduché príbytky. Ľudia v nich môžu bývať iba pod podmienkou, že sú bez drog a alkoholu. Jediné čo musia platiť je spotrebovaná voda a elektrina. Napriek takejto výhodnej ponuke sú problémy s alkoholom a drogami na dennom poriadku.
Samotný Garbage hill je už zarastený ale celá skládka nie je žiadnym spôsobom sanovaná. Pomalým krokom tu funguje aj akési recyklovanie niektorého odpadu. Organizácia sa snažila zaviesť aj projekt čistých ulíc ale veľmi neuspel.
Tento program s komunitou vyzerá, že naozaj funguje. Nebolo by tak keby nebolo Hoina, ten sa venuje práci, ktorú vyštudoval. Na Slovensku je pojem tohoto povolania chápaný celkom nesprávne a málokto má predstavu, čo robí skutočný sociálny pracovník.
Celá FOTOGALÉRIA Phnom Penh
Celá FOTOGALÉRIA Bantayrersey school
Celá FOTOGALÉRIA House Of Family
3 thoughts to “V Phnom Penhe sme videli viac ako bežní turisti”