S návrhom turistiky v Himalájach prišla priateľka. Spočiatku sme sami sebe úplne neverili a niekoľkonásobne sme prehodnocovali naše neisté rozhodnutie absolvovať niekoľkodňový trek okolo Annapurny. Nakoniec sme sa rozhodli to aspoň vyskúšať. Ako to dopadlo a čo to obnáša, deň po dni, si môžeš prečítať nižšie

Obsah

• 1.deň Pokhara – Dharapani
• 2.deň Dharapani – Chame
• 3.deň Chame – Upper Pisang
• 4.deň Upper Pisang – Manang
• 5.deň Aklimatizácia
• 6.deň Manang – Ledar
• 7.deň Ledar – Thorong Phedi
• 8.deň Thorong Phedi – Thorong La Pass (5416 m n. m.) – Muktinath
• 9.deň Muktinath
• 10.deň Muktinath – Pokhara
• Trek okolo Annapurny nie je len o stúpaní a boji s výškovou chorobou
• Pár rád na záver

1. deň Pokhara (830 m n. m.) – Dharapani (1990 m n. m.) 

Už zbalení, berieme všetky caky-paky a o 5:30 odchádzame na autobusovú stanicu v Pokhare. Našu nepotrebnú batožinu sme si nechali bezplatne na ubytovaní, čo je v Nepáli bežné. Náš autobus do Besisaharu by mal odchádzať o 6:30. Ešte tesne pred jeho odchodom sme zistili, že sedíme v autobuse inej spoločnosti a na poslednú chvíľu sme utekali k tomu nášmu, už preplnenému. Naše backpacky putovali na strechu autobusu, s čím sme veľmi spokojní neboli, ale nedalo sa nič robiť.

V Besisahare nás autobus vysadil na mieste, kde sú dve reštaurácie s vysokohorskými prirážkami, aj keď ešte nie sme v horách. Keďže sme tušili do čoho ideme, jedlo sme si nedali a dobre sme spravili. S ďalšou skupinkou sme sa dali dokopy a odviezli sa jeepom do dediny Dharapani. Mali sme v pláne začínať v Jagate, ale kvôli trom daždivým dňom sme mali časovú stratu.

Celý prvý deň sme cestovali a boli úplne o hlade aby sme sa z tej jazdy nepovracali. Ale úspešne! Sme na ceste k Thorong La Pass

2. deň Dharapani (1990 m n. m.) – Chame (2710 m n. m.) 

Všetci máme rovnakú cestu, všetci chceme dôjsť do Chame. Janka ráno po ceste vysmrkala nosy miestnym chlapcom, ale inak nič výnimočné. Len sme si výrazne predĺžili trasu, aby sme nešli po ceste. Stalo to však za to! V rododendrónovom lese vyzerali niektoré miesta ako z rozprávky

Vždy keď to bolo len trochu možné, sme si chceli obed “vychutnať” na rooftope s výhľadom. Reštaurácie bez neho to majú ťažké. Na obed sme sa nemilo prekvapili čakaním na jedlo vyše hodinu, počas čoho nám úplne stuhli svaly. Neskôr sme zistili, že to tak chodí všade. Varia prevažne na ohni, čo dlho trvá a jedlo býva často nedovarené.

V Chame sme zistili, že aklimatizačnú prechádzku si neurobíme. Lebo nie je kam. Jedine žeby sme sa šplhali na skaly. Ušetrený čas sme využili na prechádzku po dedine a sledovanie domácich

3. deň Chame (2710 m n. m.) – Upper Pisang (3310 m n. m.) 

Tento deň bol asi najmenej náročný deň počas treku okolo Annapurny. Cestou sme obchádzali farmu na jablká, kde za 400 rupií (3,50 €) predávali jablkové pité. Pre peniaze všetko, aj stromy na skalách budú rásť!

V nasledujúcej dedine Bhratangu sme zámerne neobedovali, lebo všetky reštaurácie a ubytovania, vlastní jedna osoba a všade sú vyššie ceny oproti ostatným dedinám. Cesta z Bhratangu do Upper Pisangu je najkrajšia na celom treku

Keď sme došli do Upper Pisangu, cítili sme, že sa nám ťažšie dýcha. Aklimatizačný výlet nám nestačil a začali sme brať Diamox, liek proti výškovej chorobe. Aj keď sme mali ráno krásny výhľad z okna, kvôli prevýšeniu by som nabudúce volil prespanie v Lower Pisangu.

V Upper Pisangu nie sú žiadne Safe Drinking Water Stations, takže sme po prvýkrát odskúšali tablety na čistenie vody. Voda má potom nepríjemnú chlórovanú chuť. Z toho množstva chlóru Janku bolelo hrdlo ešte dva dni.

4. deň Upper Pisang (3310 m n. m.) – Manang (3540 m n. m.) 

Z Pisangu vedú do Manangu dve cesty. My sme sa rozhodli pre tú menej náročnú a kratšiu po ceste pre autá. Počas celej cesty nám výhľady kazilo elektrické vedenie a úsek od Lower Pisangu po Humde, bola tá najmenej záživnejšia časť okruhu okolo Annapurny. Väčšina turistov si vybrala omnoho náročnejšiu trasu s veľkým prevýšením, ale prenádhernými výhľadmi na Annapurny. Že sme tadiaľ nešli sme neskôr oľutovali.

Pred Manangom sa nachádza dedina Bhakra, kde je naozaj pekný budhistický chrám aj s výhľadom na Annapurnu III. Pre nás asi najkrajšie miesto z celého treku V dedine sú aj nižšie ceny jedla oproti Manangu.

V Manangu, v nadmorskej výške 3600 m n. m. si myslíme, že Janka pociťuje výškovú chorobu. Má pocity na zvracanie, ale nevieme či z riedkeho vzduchu alebo z nie práve najchutnejšieho jedla.

5. deň Aklimatizácia (4100 m n. m.) 

Z Manangu sa vyberáme na aklimatizačný výlet k Milarepas jaskyni s výhľadom na Annapurnu III, do nadmorskej výšky 4100 m n. m. Výlet je bezproblémový, ale Janka ráno cítila nepríjemné tŕpnutie na prstoch a lícach. Zvažujeme situáciu a chceme sa na ďalší deň otočiť a ísť späť. Netreba nič riskovať.

6. deň Manang (3540 m n. m.) – Ledar (4200 m n. m.) 

Ráno sme presvedčení, že sa vraciame späť do Besisaharu. Pri balení sme z okna zahliadli chalanov, s ktorými sme cestovali v jeepe. Rýchlo som vybehol na balkón a zakričal na celý ospalý Manang.

Vysvetlili sme im našu situáciu a tí nás uistili, že výšková choroba to nie je. Že mravčanie v prstoch pociťujú aj oni, je to len vedľajší príznak liekov proti výškovej chorobe. Tak sme sa po dlhej chvíli zvažovania rozhodli pokračovať

Ešte deň predtým sme si hovorili, že Slovákov alebo Čechov tu asi už nestretneme. A stalo sa Stretli sme slovenský pár, ktorý síce nežije na Slovensku, ale boli sme radi, že sa po šiestich mesiacoch môžeme s niekým porozprávať v rodnom jazyku.

Cesta stúpala konštantne a na naše počudovanie bola nenáročná, čo sme za Manangom nečakali. V tejto výške, kde sme už očakávali, že sa budeme brodiť snehom, sme sa brodili prachom, čo bolo pre nás len dobre

Počas trekov som vypil denne vyše 3 litre tekutín, a potom som chodil v noci aj dva razy na záchod. Tak som si povedal, a dosť! Spravím z toho moju výhodu a odfotím si parádnu nočnú fotku s hviezdami

7. deň Ledar (4200 m n. m.) – Thorong Phedi (4450 m n. m.) 

Po ceste z Ledaru do Thorong Phedi sme si vypočuli zaujímavú teóriu. Nejsť v ten deň až do High Campu (najvyššie položené ubytovanie), ale ostať v Thorong Phedi a do High Campu si urobiť iba aklimatizačný výlet. Tento nápad sa nám páčil, lebo prevýšenie z Ledaru do High Campu je až 700 výškových metrov. To môže byť v takýchto výškach nebezpečné. Výšková choroba by nás mohla nemilo prekvapiť počas noci v High Campe.

Navyše v High Camp poskytuje iba 120 lôžok, ale turistov je ďaleko viac. Tí, čo prídu neskoro, spia v priestoroch jedálne.

V Thorong Phedi nefungovala Safe Drinking Water Station a za liter vody sme museli platiť 250 rupií (2€). Tablety na prečistenie vody sme už nechceli ani vidieť.

8. deň Thorong Phedi (4450 m n. m.) – Thorong La Pass (5416 m n. m.) – Muktinath (3800 m n. m.) 

Najnáročnejší deň pred nami, čaká nás nadmorská výška 5416 m n. m. Počasie býva dobré iba doobeda a preto všetci turisti štartujú už okolo piatej ráno. Podľa predpovede počasia je toto posledný použiteľný deň na prechod Thorong La Passom. Náš plán je vstať o 3:30, raňajkovať sa o 4:00 a odchádzať ideálne pred 5:00. V tento deň sa nemáme kde naobedovať, preto sme si ešte deň dopredu kúpili koláče.

O 3:30 ráno som sa cítil neuveriteľne zle. O 4:00 som do seba dal jedno sústo. Náš odchod sa oneskoril na 5:35 s predpokladom, že všetko je to iba zo stresu. Hneď v High Campe kupujeme 0,5l Coca Colu za 350 rupií (3€), nech sa mi aspoň trošku uľaví.

Som slabý a nevládzem, cítim sa horšie ako kedykoľvek predtým. Janka do mňa nadžgala dva Snickersy, to je všetko, čo som za celý deň zjedol. Nie je to výšková choroba, priotrávil som sa jedlom!!

Short story ako som sa priotrávil jedlom: Teta večer prikurovala drievkami v piecke a keď došli, tak tam začala holými rukami prihadzovať poctivo nazbierané konské hovienka. No a ja som si na večeru objednal rukami robené pirohy momo. A keďže v takýchto nadmorských výškach nie je dostatok vody na hygienu rúk, nikto ju nerieši.

Janka mi odľahčila batoh aspoň o pár kíl. Minul som aj celý luxusný toaletný papier za 200 rupií (1,60€)! Ten vytúžený Pass som dosiahol, čo ma aspoň psychicky posilnilo, aj keď to trvalo asi o tri hodiny dlhšie. Hore sme sa výhľadom nepokochali, lebo sme prišli neskoro a hory už boli prekryté hmlou.

Medzi Thorong La Passom a Muktinathom sú postavené modré plechové búdy, ktoré slúžia ako prístrešok v krízových situáciách. Ale turisti si z nich urobili verejné toalety, takže sú celé obsraté. Takže aj napriek krízovej situácií a výraznému zhoršeniu počasia sme pokračovali ďalej.

Dole to už išlo lepšie, aj keď nás chytili jemné krúpy, hmla a výhľad sme nemali vôbec žiadny, lebo sme do Thorong La Passu prišli až okolo 13-tej. Cesta dolu je strmá a neuveriteľne dlhá, v najvyšších polohách zasnežená. Do Muktinahu sme prišli až pred 18-tou.

9.deň Muktinath (3800 m n. m.) 

Ďalší deň ostávame v Muktinathu. Janka do mňa leje čierny čaj a tlačí čierne uhlie, Endiex a sušienky. Soletky k dostaniu nemáme. Na ubytovaní sa rozprávame s majiteľom a ten nám prezradil, že otrava jedlom ani u domácich nie je nič nezvyčajné.

10. deň Muktinath (3800 m n. m.) – Pokhara (830 m n. m.) 

Balíme to. Mali sme v pláne ísť ešte na vyhliadku Poon Hill, ale chuť nás prešla. Chceme ísť čím skôr do civilizácie. Nastupujeme na autobus do Jomsomu a vezieme sa vyasfaltovanou cestou, WOW! Až pokiaľ sme nezišli do doliny, kde sa cesta premenila na offroadovú disko jazdu.

V Jomsome sme prestúpili na autobus do Pokhary. Podľa google.maps tu je nejaká cesta, tak by to mohlo byť v poriadku a za pár hodín sme v Pokhare. Je to len necelých 160 kilometrov

OMYL, CESTA TU NIE JE! Trasa vedie cez riečne náplavy a nemôžeme sa pustiť sedadla pred nami, lebo by sme vyleteli z miesta a otrieskali si hlavy! Jedna slečna zvracia von oknom. Také typické nepálske, riadne sa nažerú, aj keď vedia, aké majú “cesty.” My sme úmyselne od rána nedali do úst ani sústo. Žijeme len z cukru v CocaCole.

Naša cesta sa nečakane zastavila v doline, kde upravovali 100 metrový úsek “cesty”. Možnosť obchádzky neexistuje. Takže sme čakali 2,5 hodiny, kým robotníkom padla a my sme mohli pokračovať ďalej. Cestou sme mali ešte malú nehodu s oproti idúcim traktorom, ktorému náš autobusár zobral spätné zrkadlo a bol rád, že sa len ochlp vyhol čelnému nárazu.

Po polnoci nám zastavili v Pokhare a závozník nám vyložil naše batohy z kufra autobusu. Kufor mal asi deravú kapotáž, lebo naše batohy boli nenormálne zaprášené. Tak sme sa ako najväčší homelessáci zo zaprášenými batohmi vybrali hľadať ubytovanie v nočnej Pokhare.

Cesta, čo by na Slovensku trvala 2 hodiny tu trvala neuveriteľných 12 hodín. Ťažko sa to rozpráva, treba to zažiť, ale jednoznačne to bol jeden z najväčších zážitkov z Nepálu

Trek okolo Annapurny nie je len o stúpaní a boji s výškovou chorobou

Trek okolo Annapurny nie je len o stúpaní a boji s výškovou chorobou, ktoré ani zďaleka neboli tým najhorším čo nás v horách čakalo. Turistika v Himalájach je najmä o odrieknutí si komfortu a odolávaniu rôznych problémov, ktoré ťa postretnú počas cesty.

Boli sme prekvapení ako bezproblémovo to všetko šlo, až pokiaľ neprišiel ten bod zlomu (otrava jedlom), že som musel siahnuť na dno svojich síl. A že bolo oveľa hlbšie ako som si myslel! V konečnom dôsledku môžem povedať, že to bola najväčšia skúška mojej psychiky v živote

Pár rád na záver: 

• Ak ti dávajú batoh do podpalubia pri ceste autobusom, tak ich treba zabaliť do veľkého sáčku, ktorý ti ho ochráni (inak bude zaprášený ako zo smetiska)
• Ak ti batoh uviažu na strechu, skús podplatiť závozníka aby ti ho občasne kontroloval. 50-100 rupií by mohlo stačiť
• Ak si počas treku nedáš obed, tak si po príchode na ubytovanie skús vyjednať izbu zadarmo za tri jedlá. Zvykom je mať len dve jedlá (večeru a raňajky). Prípadne pred dedinou vytvoríte skupinu, ľahšie sa vám bude vyjednávať izba zadarmo
• Ubytovanie chceš aj so spoločenskou miestnosťou, kde je piecka.
• Pitnú vodu si kupuj cez Safe Drinking Water Stations, je lacná a dobrá. Stanice sú označené aj v navigácii maps.me.
• V jeden deň by si nemal vystúpať viac ako 500 výškových metrov (deň s výstupom na Thorong La Pass je výnimka, keďže hneď ideš aj dole).
• Pri výstupe na Thorong La Pass si v hlave nedávaj za cieľ len samotný výstup, a že zostup je už hračka. Rátaj s tým, že práve ten zostup je oveľa väčšia otrava, pretože je “nekonečne dlhý.”
• Pri dlhodobom cestovnom poistení je spoluúčasť pri zavolaní helikoptéry niekoľkonásobne vyššia ako pri bežnom cestovnom poistení, keď ideš len na pár týždňov na dovolenku.
• Ak budeš potrebovať evakuáciu helikoptérou, tak treba zavolať na emergency číslo tvojej poisťovne a poslať niekoho na police post / check post / ubytovanie / povedať najbližšiemu guidovi, či nosičovi, aby zavolali samotnú helikoptéru.
• Pred cestou do Himalájí si zisti, či tvoje poistenie pokrýva aj ochorenie v horách alebo pokrýva len zranenie. Ak by sme si my volali helikoptéru kvôli otrave jedlom, poisťovňa by nám nepreplatila ani cent. Platili by sme plnú sumu za celý zásah helikoptérou a to 9000 dolárov!

Ak chceš vedieť viac podrobností o treku okolo Annapurny, prečítaj si tento článok: Trek okolo Annapurny – dôležité informácie, čísla a ceny

Celá FOTOGALÉRIA z Annapurny

The post Trek okolo Annapurny nie je len o stúpaní a boji s výškovou chorobou appeared first on TripLovers.

Výlet na motorke po provincii Ha Giang bol úplne neplánovaný. Zážitky a komické situácie, ktoré sa nám tu prihodili sa ale budú v našej rodine tradovať po generácie

Obsah:

• Doprava do/z Ha Giang
• Vstupné do provincie Ha Giang
• Dôležité informácie
• Kde si požičať motorku? 
• Čo na ceste nevynechať!
• Ako som stratil Janku z motorky
• Rozpočet výletu

Doprava do/z Ha Giang 

Provincia Ha Giang nie je taká turistická ako susediaca Sapa. Lístok nekúpite v agentúre a cestu si musíte zorganizovať sami. Autobusy odchádzajú z My Dinh Bus Station od skorého rána. Cena lístku sa pohybuje od 150 000 do 350 000 dongov (5,30 – 12,5€). Cesta trvá až 8 hodín a aj keď nevedie cez serpentíny, väčšina Vietnamcov má počas cesty žalúdočné problémy. Preto odporúčam pred cestou nejesť, aby vám nebolo zle z toho čo uvidíte a ucítite.

Ha Giang ponúka rovnako veľa ako Sapa

Vstupné do provincie Ha Giang 

Do provincie Ha Giang sa platí 10 dolárový permit. Vybavuje sa v Ha Giang Immigration Office alebo na policajnej stanici v Meo Vạc. My sme naň úplne zabudli a spomenuli si až v autobuse cestou späť do Hanoja. Nikto ho počas celého pobytu v provincii nežiadal a na ubytovaní, nám nikto nepripomenul, že ho máme ísť zaplatiť.

V samotnom meste Ha Giang nie je veľmi čo pozerať. Najzaujímavejšie je, ako domáci pestujú zeleninu v nive rieky

Dôležité informácie 

Do oblasti Ha Giang sa najviac oplatí cestovať od záveru augusta do skorého októbra. Vtedy hrajú ryžové polia najkrajšími farbami. Najdaždivejšie sú mesiace od mája do októbra. Je to horská oblasť preto si pred cestou skontrolujte predpoveď počasia a prispôsobte sa tomu.

Keď si pozrieš naše fotografie, tak je vidno, že ryžové políčka nie sú žiarivo zelené ako z pohľadníc. To je preto, lebo sme tam boli počas marca, mimo hlavnej sezóny.

Na Ha Giang loop sa odporúča vyčleniť si aspoň 4 dni. My sme mali kvôli predpovedi počasia iba 3 a bolo to veľmi uponáhľané. Najviac trpeli naše zadky.

Nedávaj si v provincii Ha Giang bravčové mäso, nebude až tak chutné ako zvyčajne

Na návštevu provincie je najlepší september. My sme tam boli počas marca a prejavilo sa to na menej zelených ryžových políčkach

Kde si požičať motorku? 

My sme zvolili overenú požičovňu QT Motorbikes and Tours, ktorá sa nachádza neďaleko autobusovej stanice. Zo širokej ponuky, ktorú majú aj s cenníkom uvedenú na svojej internetovej stránke, sme si vybrali poloautomatickú Yamahu Sirius, s výkonom 125 cc, ktorá plne postačovala. Stroje v tejto požičovni sú nové a je vidno, že sa o ne personál stará. Určite neodporúčam požičiavať na túto cestu skúter, pretože mu to nepôjde tak dobre do kopca ako poloautomatickým motorkám.

Zamestnanci požičovne nemajú s angličtinou problém, čo je v tejto provincii obrovské plus. Veľmi nám pomohli pri naplánovaní trasy a upozornili nás na všetky zaujímavosti po ceste. Dali nám mapu s opismi ciest a bodmi kde čo nájdeme. Osobné veci, ktoré sme nepotrebovali sme si mohli odložiť na ubytovaní QT Hostel alebo v požičovni QT Motorbikes and Tours.

Požičovňu QT Motorbikes and Tours určite odporúčam. Ubytovanie QT Hostel skôr nie, o výmene posteľného prádla v hostely silno pochybujem.

Na preskúmanie provincie Ha Giang sa dá prenajať aj auto so šoférom. Túto možnosť využila veľká španielska skupina, ktorú sme na ceste často stretávali. Ich správanie nám veľmi pripomínalo čínskych turistov. Stretnete ich všade, chodia v skupinách, sú hluční a každý musí vidieť ako si užívajú a ako sa majú dobre.

Po ceste sa dá vo väčších mestách pohodlne najesť v reštauráciách

Čo na ceste nevynechať! 

Heaven’s Gate

Heaven’s Gate je pekná vyhliadka s malou kaviarničku, kde nás obslúžila slečna v kroji. Je to hneď prvá zastávka na ceste a teplá kávička po chladnom ráne určite poteší.

Vyhliadka na Twin mountains

Kúsok za Heaven’s Gate sa nachádza ďalšia vyhliadka. Odtiaľ vidno na ryžové polia pri dedine Tam Son. Nepestuje sa tu len ryža, mimo ryžovú sezónu je táto úrodná pôda využívaná aj na dopestovanie kukurice, zemiakov, reďkovky, kapusty, šalátu a ďalších plodín. Najväčšou atrakciou vyhliadky sú Twin mountains, ktoré majú rovnakú veľkosť a tvar pripomínajúci ženské prsia

Twin mountains, kopce v tvare ženských pŕs

Hmong King’s Residence

Palác z dreva a kameňa je jednou z najväčších atrakcií provincie Ha Giang. Už od 19. storočia slúžil ako sídlo bohatého a vplyvného Vuong Chinh Duca, ktorý bol v oblasti významným obchodníkom. V provincií sa vo veľkom pestovalo ópium, ktorému Vuong Chinh Duc zabezpečil bezpečný prechod na čínske územie. Do roku 2004 bol palác vo vlastníctve jeho potomkov. Následne bol darovaný štátu.

Vstup do rezidencie

Ma Pi Leng Pass

Pekné vyhliadky sa nacházdajú aj v oblasti horského prechodu Ma Pi Leng. Z vyhliadok je vidno aj vodnú nádrž Sông Nho Quê.

Najkrajší horský prechod v provincii

Ľudia z horských kmeňov

Ľudia, ktorí žijú v horách provincie Ha Giang, sú od Vietnamcov výrazne odlišní. Majú ružové líca a telo poznačené rokmi strávenými na poliach. Väčšina žien má deformované chrbtice. Ploché nohy domácich sú vždy obuté do sandál menších čísel ako treba. Ľudia pracujú veľmi ťažko, aj keď ženy asi viac ako muži.

Deti z horských kmeňov

Práca sa týka aj malých detí, každý tu má svoje povinnosti. Videli sme asi trojročného ako si niesol svoj náklad na chrbte, malých chlapcov na byvoloch alebo dieťa starajúce sa o ďalšie dieťa.

Sestrička sa stará o bratčeka

Po práci prichádza čas na hranie. Niekedy nás fascinovalo, čo dokáže deťom urobiť radosť a zabaviť ich na dlhšiu dobu a niekedy sme si spomenuli na naše bezstarostné detstvo u babičky na vidieku.

Na Slovensku sa motorkári vozia pre radosť, v severnom Vietname je to nevyhnutnosť. Na pozadí je vidno chlapca na chodúľoch

Veľa detí v provincii nosí červené tričká s vietnamskou hviezdou. Nie je tajomstvom, že vietnamská vláda sa snaží tieto menšiny povietnamštiť, preto tričká dostávajú v škole.

Trhy

Mali sme šťastie a loop nám vyšiel na víkend, kedy sa konali v dedinách trhy. Domáci v krojoch prišli nakúpiť ovocie, zeleninu a aj kohúty. Drevené palice tu ohlodával každý kto prišiel. Neskôr sme prišli na to, že je to cukrová trstina

V horách žije viacero menšín, ktoré sa od seba odlišujú krojom. Často sú kombinované s obyčajnými tričkami s nápisom. Staršie ženy mávajú prekryté vlasy ako u nás babičky na severe Slovenska a vietnamský klobúk tu nájdete len veľmi sporadicky.

Black rocky mountains

Tmavé vápencové hory nás sprevádzali veľmi dlhý úsek medzi Mau Due a Mao Vac. Ale ich úseky sa nachádzajú aj v okolí mesta Dong Van.

The North Pole

Počas moto tripu v provincii Ha Giang si môžete urobiť aj odbočku k najsevernejšiemu miestu Vietnamu. Nenechajte sa oklamať veľkou vztýčenou vietnamskou vlajkou na kopci. To je len symbolická hranica, cesta k najsevernejšiemu bodu pokračuje ďalej

My sme si tento bod nechali na koniec nášho druhého dňa a na ubytovanie sme prišli až po tme. Vedie tam kľukatá cesta, neskôr aj nespevnená. Ale odmenou nám bol výhľad na západ slnka bez akýchkoľvek turistov. Keďže ľudia idú radšej na ten symbolický najsevernejší bod s veľkým stĺpom a vlajkou.

Symbolický najsevernejší bod Vietnamu. Ten skutočný je ešte o pár km ďalej

Ilegálny vstup do Číny

Cesta k The North Pole v istom momente vedie veľmi tesne popri hranici s Čínou. Na tomto mieste sa dá ilegálne prekročiť hranica. Pre fotku a zábavu kľudne, ale použiť tento prechod na vstup do Číny a následne cestovanie určite neodporúčam. My sme to miesto v náhlení sa za najsevernejším bodom minuli

Ako som stratil Janku z motorky 

Ešte deň predtým ako sa to stalo sme sa s chalankom z požičovne smiali, ako môže niekto stratiť z motorky svoj backpack. A hneď deň na to som ja stratil Janku! Nuž, mal som si ju tam lepšie uviazať

Hneď potom, ako som prudko zabrzdil pred jamou v ceste, som si v duchu hovoril: “Ako sme to dobre ustáli.” a pokračoval som ďalej v jazde.

Tu je aj video, na ktorom sa môžeš dobre zasmiať Aj napriek tomu, že GoPro nemala nastavený dobrý sklon, je tam počuť zvuk a to je najpodstatnejšie.

Ešte chvíľu som trpel samomluvou a pritom aká krásna bola tá krajina mi ani neprišlo divné, že nikto mi neodpovedá. Prešiel som most a asi po 500 m som zbadal peknú scenériu ľudí na poli. Tak hovorím Janke: “Mohol by som odfotiť týchto ľudí, čo ty na to?” Ten moment, kedy som si uvedomil, že Janka nie je na motorke, si ani neviete predstaviť!

Jankina verzia je, že odskackala preč, keď mi pomáhala s balansovaním motorky (za čo jej ďakujem) a hneď si chcela nanovo nasadnúť. Ale to už som jej ušiel

Niekde na tomto mieste som si uvedomil, že nemám svoju najlepšiu spolujazdkyňu, a tak som sa po ňu vrátil na most

Rozpočet výletu

Samotný Ha Giang loop nám trval 3 dni a cestovanie medzi Hanojom a Ha Giangom ďalšie 2 dni.

Výlet nás oboch vyšiel celkom 149 € pričom sme zabudli zaplatiť každý 10 dolárový permit za návštevu provincie.

Vedľajšie cesty sú príjemne prázdne

Provincia Ha Giang je neturistickou verziou Sapy. Sú tu krásne hory a stretnete tu ľudí z horských kmeňov, ktorí sú oproti Vietnamcom vrúcnejší.

Na záver môžem zhodnotiť, že provincia Ha Giang je jediné miesto vo Vietname, ktoré by som ešte niekedy chcel navštíviť. Ale tento krát si už dám veľmi záležať, aby to bolo v období kedy sú ryžové polia zelené

Celá FOTOGALÉRIA z Ha Giang Loop

The post Provinciou Ha Giang, kde som cestou stratil priateľku z motorky appeared first on TripLovers.

Yangon je čerešničkou na torte pre všetkých dobrodruhov a ľudí, ktorí cestujú za poznaním. O tom aké úžasné momenty sa tu dajú zažiť a prečo je srdcovkou nejedného cestovateľa sa dočítaš v nasledujúcom článku

Obsah

• Niečo z histórie mesta
• Ďalší omyl
• Úžasné miesta, ktoré Yangon ponúka
• Lahôdka na záver – vlakom okolo Yangonu

Po skorom rannom príchode precitáme do ruchu veľkomesta. V autobuse verejnej dopravy je taká tlačenka, akú poznajú hádam len používatelia trolejbusu 201 z vlakovej stanice. V autobuse sa vezú aj malé mníšky v ružových habitoch. Sú také malé, že vypĺňajú iba medzery medzi ostatnými pasažiermi a keď vystúpia, neuvoľní sa takmer žiadne nové miesto

Verejná doprava je takmer bez prestávky naplno vyťažená. Fakt, že sa vozíme za 200-300 kyatov (12-18 centov) nám vytvára úsmev na tvárach. Naša smola len, že nemáme drobné lebo v autobusoch sú namontované len boxy, ktoré nevydávajú.

Niečo z histórie mesta 

Yangon vznikol z osady Dagon stojacej pri pozlátenej pagode. V 18. storočí dostalo mesto názov Rangún, čo v barmčine znamená “koniec vojny”. Dlho s týmto názvom nevydržal a v roku 1989 bolo mesto opäť premenované na Yangon. Je to najväčšie, najobývanejšie a aj najdôležitejšie komerčné centrum celého Mjanmarska. Do novembra 2005 bolo aj jeho hlavným mestom. Následne začalo sťahovanie vlády do vnútrozemského mesta (duchov), Naypyitaw. Dôvodom bola zraniteľnosť Yangonu od Andamanského mora, ktoré leží len 40 kilometrov južne od mesta.

Ďalší omyl 

V Yangone sme očakávali oslavy príchodu Nového roku. Čakali sme veľký vodný festival, a že si užijeme oblievačku v ázijskom prevedení. Niekde ale nastala chyba v matrixe, lebo žiadna voda nebola. Neskôr sme sa dozvedeli, že tento vodný festival sa uskutočňuje na oslavách barmského nového roku a nie pri oslavách toho nášho, podľa gregoriánskeho kalendára. Hups, chybička sa vloudila. Pre nás skončila oslava Nového roku veľkým fiaskom. Aj keď majú Mjanmarčania v tento deň v práci voľno, žiadne oslavy sa nekonajú. O polnoci sa na námestí odpočítalo posledných 10 sekúnd a zapálili sa asi dve prskavky. Jediné čo bolo na tomto večeri iné, boli malé detičky v pyžamkách pobehujúce po ulici

Úžasné miesta, ktoré Yangon ponúka  

V meste sme si bez problémov našli zábavu na 3 dni. Povinnou zastávkou je Shwedagon pagoda. My sme najprv zvažovali či ju vôbec navštívime a či to nie je opäť pasca na turistov ako Royal palace v Bangkoku. Nie, nie je. Je to najduchovnejšie miesto aké sme v Mjanmaraku navštívili. Vstupné je tu 10 000 kyatov (6,20€) a platia ho cudzinci.

Prišli sme tesne pred západom slnka, takže pozlátená pagoda mala ešte krajšie farby ako cez deň. Obišli sme si ju v opačnom smere ako by sme mali, to že sa má vždy obchádzať v smere hodinových ručičiek sme sa dozvedeli až neskôr.

Hneď po zotmení pribudli ľudia a budhisti začali so skupinovým modlením. Všade na vôkol bolo cítiť príjemné vône pálených sviečok a vonných tyčiniek. Mali sme možnosť sledovať viacero dôležitých rituálov budhistického učenia. Pokladanie darov, najčastejšie kvetín a pálenie sviečok ale aj oblievanie “toho svojho” zvieratka, pričom si veriaci niečo želajú.

Pre barmských budhistov je dôležité, v aký deň v týždni sa narodili. Pagoda je v tvare osemuholníka, pričom v každom rohu je iné zviera, ktoré symbolizuje konkrétny deň, v ktorom sa veriaci narodil. Streda sa rozdeľuje na dve časti, čas predpoludním a popoludní.

Hneď vedľa Shwedagon pagody sa nachádza People’s Park. Vstupné 300 kyatov (18 centov) je veľmi symbolické na to čo park ponúka. Je veľmi pekne upravený a nachádza sa tu viacero zaujímavostí ako sú labyrinty, závesný most, veterány lietadiel či obrovské ovocie. Je odtiaľto pekný výhľad aj na Shwedagon pagodu.

Po prechode do vzdialenejšej časti People’s Parku sme sa dostali do akéhosi lunaparku. Začínajú sa mi vynárať spomienky z hodiny zemepisu zo základnej školy, kedy nám pani učiteľka spomínala, že v Mjanmarsku vládol panovník, ktorý veľmi miloval svoj ľud. Preto im dal postaviť lunapark, kam mali všetci Mjanmarčania vstupné zadarmo. Jediný háčik bol v tom, že jeho ľud trápil hlad a úplná chudoba, z ktorej ich lunapark nevytrhol. Teraz sú už atrakcie spoplatnené.

Pekný park sa nachádza aj pri Kandawgyi jazere. Po celej dĺžke jazera vedie drevené mólo, na ktorom sa dajú pozorovať miestny rybári. Na jazere sa nachádza aj reštaurácia Karaweik v tvare mýtického vtáka.

Paya Chaukhtatgyi je miestom kde nájdete 66 metrov dlhého ležiaceho Budhu. Zaujímavosťou je, že Budhova tvár nebola pri pôvodnej výstavbe proporčne úplne zvládnutá a Budha mal agresívny pohľad. Po dlhej dobe došlo k rekonštrukcii a Budhova tvár nabrala dnešnú, omnoho priateľskejšiu, podobu.

Za návštevu určite stojí okolie Sule pagody, ktorá tvorí kruhový objazd. V jeho blízkosti sa nachádza aj Yangon City Hall s typickou barmskou architektúrou a pamätník nezávislosti s parkom. Práve pri ňom nás zaskočili dva neuveriteľné javy. Prvým boli malí, žobrajúci mnísi, ktorí chodili od turistu k turistovi a pýtali si peniaze. Druhým bol asi troj až štvorročný chlapec, ktorý tiež behal od turistu k turistovi a snažil sa im predať pohľadnice. Najzarážajúcejšie pritom bolo, že jeho mama sedela v tieni pamätníka nezávislosti, opretá so založenými rukami a chlapcovi ukazovala za kým má ísť.

V prípade záujmu nakupovania suvenírov alebo oblečenia, je dobrým miestom Bogyoke Aung San Market. Veľa turistov tu nakupuje pánske sukne longyi, ktoré sa síce v Yangone až tak vo veľkom nenosia, no v iných častiach Mjanmarska ich možno vidieť na dennej báze.

Ženské tradičné mjanmarské oblečenie sa šije na mieru a musíte si tak naň počkať aspoň jeden deň. Na hornom poschodí marketu sa nachádzajú krajčírske dielne, ktorými sa dá len tak prejsť aj keď nemáte v pláne zadávať objednávku.

Nikde v Mjanmarsku sme nevideli iný chrám ako budhistický. Až v Yangone sa nám ukazujú prvé kresťanské kostoly, odporúčam ten najväčší v celej krajine Saint Mary’s Cathedral. V meste žije aj veľa moslimov takže núdza nie je ani o mešity. Nachádza sa tu aj jediná synagóga v celej krajine, ale tá je už na úpadku.

Zaujímavá bola návšteva Little Indie, aj keď tá je v Yangone tak trochu všade. Navštívili sme hinduistický chrám Sri Kaali Amman Temple, kde pred vchodom sedelo na vedení niekoľko stoviek holubov. Tie čakali na kukuricu, ktorú im hádzali hinduisti po tom ako vyšli z chrámu. Ak máte niekto poňatia o čo v tomto rituáli ide, budem rád ak mi to napíšete do komentárov

Lahôdka na záver 

Posledný deň sme sa rozhodli uskutočniť okružnú jazdu povestným mjanmarským vlakom po Yangone. Trasa má iba 46 kilometrov ale jej prejdenie trvá zhruba 3 hodiny. Jazda stojí 200 kyatov (12 centov), takže tento výlet je naozaj úplne zadarmo V prvom rade, tento výlet neodporúčam ak ste práve prišli do Mjanmarska a chystáte sa tu stráviť váš prvý deň. Jazda týmto vlakom ukazuje reálnu stránku krajiny.

Povestnosť mjanmarských vlakov tkvie v ich neustálom natriasaní a hompálaní, na ktorom sa sem tam zasmejú aj domáci Mjanmarčania V priebehu cesty máte možnosť pozorovať chudobný život popri koľajách. Nespočetné množstvo malých smetísk a aj to, ako sa v nich deti hrajú. Vlak zastavuje celkom často v malých staniciach kde sú aj trhy. Vtedy sa vagóny naplnia veľmi kvalitným smradom a húfmi múch, ktoré sadajú hádam na všetko a na všetkých.

VIDEO z yangonského vlaku

Yangon bol úžasným zakončením nášho mjanmarského dobrodružstva. Je to najúžasnejšia krajina akú sme počas našich ciest juhovýchodnou Áziou navštívili a jediné čo si prajem je, aby bola taká istá aj keď sa sem ešte niekedy vrátime

Celá FOTOGALÉRIA z Yangonu

The post V Yangone si užijete veľa zábavy za málo peňazí appeared first on TripLovers.

Utekáme z prašného Vientianu. Našou ďalšou zastávkou je dedinka Vang Vieng uprostred krásnych prírodných scenérií. Destináciu sme veľmi neštudovali a ešte nevieme aké prekvapenie nás čaká po príchode.

Obsah:

• Zážitky z Vang Vieng v 2 minútach
• Doprava z Vientiane do Vang Vieng 
• Čo je Vang Vieng vlastne zač? 
• Požičanie skútra vo Vang Vieng 
  • Ako sa jazdí s poloautomatickou Hondou Wave?
• 1. deň – kúpanie sa vo vodopáde a Water cave tubing 
• 2. deň – Defekt v odľahlej oblasti a Blue lagoon

Zážitky z Vang Vieng v 2 minútach

Doprava z Vientiane do Vang Vieng

Autobusom číslo 8 sme sa dostali na Northern Bus Terminal za 5000 kip (0,50€) na osobu. Ani netreba chodiť na Central Station (Khua Din Bus Station), na autobus stačí jednoducho zamávať a zastaví ti. Autobusy verejnej dopravy vo Vientiane chodia v pravidelných intervaloch, niekedy až raz za 30 minút. Viac informácií o verejných autobusoch vo Vientiane zistíš na stránke lao.busnavi.asia.

Z Northern Bus Terminal chodievajú minivany do Vang Vieng. Grafikon tu neexistuje, a to kedy sa minivany naplnia a vydajú na cestu, záleží iba od šikovnosti ich vodičov. Približnú cenu autobusov poznáme, ale všetci chcú o čosi viac. Až napokon za nami príde jeden vodič, ktorý ponúka odvoz za 40 000 kip (4€). Cenový rozdiel oproti ostatným vidno v kvalite autobusu a ako bonus si musíme počkať hodinu do odchodu. Tesne predtým ako vodič zaradil jednotku si ešte pripravil sáčok so sticky rice a kúskom niečoho čo pripomína salámu.

Väčšina ubytovaní a agentúr ponúka túto cestu za 45 000 kip (4,50€), čo je rovnaká cena akú sme mali napokon aj my. S tým rozdielom, že nám trvala rozhodne dlhšie akoby trvala s agentúrou. V Laose sa oplatí využívať služby agentúr a ubytovaní.

Čo je Vang Vieng vlastne zač?

Dedinka Vang Vieng, ktorá sa nachádza uprostred na ceste medzi Vientianom a Luang Prabang, nemá úplne dobrú povesť. Tu pokazili práve turisti. Lacné atrakcie, pitie ale aj drogy urobili z tohto miesta raj pre mladých backpackerov, čo bolo veľmi cítiť aj po našom príchode keď, sme na uliciach stretávali väčšinou “biele tváre”

Jednou z najväčších atrakcií vo Vang Vieng je tzv. “tubing”. Spustiť sa na rieke na nafukovacom kolese znie ako dobrý adrenalínový zážitok. Škoda len, že bez zastávok v baroch by to trvalo kratšie ako by sme si priali. Preto sme sa nakoniec rozhodli túto atrakciu úplne vynechať. Predsa len je určená hlavne pre štamgastov, pričom sa tu sem tam nejaký aj utopí. Naša cesta trvá už vyše mesiaca a pol, preto si jeden ušetrený deň vyhradzujeme iba na ničnerobenie, na terase ubytovania s výhľadom na krásne vápencové kopce

Požičanie skútra vo Vang Vieng

Počas nášho voľného dňa vo Vang Vieng sme si urobili malú obhliadku požičovní skútrov. Plne automatické skútre sa dajú prenajať za 70 000 – 80 000 kip (7 – 8€), poloautomatické motorky od 40 000 – 50 000 kip (4 – 5€) a bicykle od 20 000 kip (2€). Prvý krát sa nám stalo, že sme si požičali skúter s “prázdnou” nádržou na dojazd pár km, a s prázdnou sme ju mali aj priniesť. Zámer požičovne nám bol ihneď jasný, keďže každý im donesie späť väčšinou viac benzínu ako dala požičovňa.

Ako sa jazdí s poloautomatickou Hondou Wave?

Spojka je automatická a pri uvoľnení plynu stačí len manuálne preradiť rýchlosť, aj keď netradične ľavou nohou. Veľa turistov sa jej bojí, ale jazda s ňou je naozaj jednoduchá, má menšiu spotrebu ako skúter. Je veľakrát lacnejšia a ako bonus má väčšinou vpredu aj malý košík na drobnosti

1. deň – kúpanie sa vo vodopáde a Water cave tubing

Ráno sme si prenajali našu poloautomatickú motorku, Hondu Wave. Prvé kilometre viedli k vodopádu Kaeng Nyui. Malá prechádzka k vodopádu cez zelený prales, vstupné 10 000 kip (1€) a môžeme sa ísť kúpať!

Hneď potom sme zamierili k Water cave, kde sme si ako náhradu za tubing na rieke vyskúšali tubing v jaskyni. Samozrejme nezaobišlo sa to bez viacerých poplatkov ako parking 5000 kip, (0,50€), prechod mostom 10 000 kip (1€) na osobu, prenájom skrinky 5000 kip (0,50€) a potom sme dali každý ešte 10 000 kip (1€), ale nevieme za čo lebo vstupné do jaskyne sa neplatí

Každopádne to stálo za to a toto miesto sme si v momente ako sme nasadli na koleso zamilovali! Ak sa sem niekedy vyberiete, platí pravidlo tak ako v každej inej jaskyni. Dones si vlastné svetlo, lebo s tým čo ti zapožičajú neuvidíš nič!

V tom istom areáli ako je Water cave je aj zipline. Na výber sú dve trasy 45 – 60 minútová za 150 000 – 200 000 kip (15 – 20€). Paradoxom je, že celodenný výlet na 3 rôzne miesta aj vrátane spomínaného ziplinu s miestnou agentúrou stojí rovnako.

Na záver sme sa vybrali do dedinky Pha Tang, asi 20 kilometrov severne od Vang Vieng, ktorá ponúka krásnu scenériu vápencových hôr.

V nádrží nám stále zostávalo veľa benzínu a tak sme sa rozhodli ísť pozrieť cestu, ktorou pôjdeme ďalší deň. S hlavným cieľom, obísť platený most. Oni tu majú poplatky naozaj za všetko… Presne to sa nám aj podarilo, po rýchlom preštudovaní mapy sme našli bambusový most ktorý, turisti síce považujú za most pre peších, ale domáci bežne po ňom prechádzajú motorkou. A potom sme si už len užívali západ slnka nad vápencovými horami

2. deň – Defekt v odľahlej oblasti a Blue lagoon

Nasledujúce ráno opäť berieme poloautomatickú motorku a vydávame sa na malú obchádzku cez bambusový most. Počasie nie je na kúpanie ideálne, a tak sa chceme iba povoziť po odľahlých roztrúsených obydliach a ryžových poliach. Akurát v najvzdialenejšom bode od dediny ma napadlo, čo by sa stalo, ak by sme dostali defekt? Nikto tu nie je a nemáme ani žiadnu výbavu na opravu. A…asi o dve sekundy sme ho naozaj dostali!

Proste len tak. Po nejakej chvíli zháňania pomoci a tlačenia motorky smerom k civilizácii išiel okolo chalan s miestnou podobou traktora a s prázdnym bambusovým vozom. Tak sme to skúsili, zastavili ho a ukázali mu defekt. S jeho pomocou sme mu naložili tú nešťastnú motorku na voz a naskočili sme aj my

Zobral nás asi pol kilometra na dvor k ním domov a tam nám vymenil “dušu”. Ešte predtým sme sa dohodli na cene 50 000 kip (5€). Počas toho ako menil dušu nás dokola obkľúčili domáce detičky. Malé, ktoré nosili na rukách ešte menšie a samozrejme malí chlapci, automechanici.

Pre skrátenie chvíle sme im spravili lietadielko z papieru. Krátko potom ako sa začali detičky zapájať, som ho pri ukážke dlhého doletu nechtiac vyhodil na strechu ale s ich pomocou sme ho úspešne dali dole. Nebyť starej ojazdenej motorky, prišli by sme o takýto neopakovateľný zážitok s miestnymi

Medzitým sa zlepšilo počasie a zamierili sme k Blue lagoon. Prekvapivo sme teraz platili iba raz 10 000 kip (1€) za vstup k lagúne aj k jaskyni Tham Phu Kam. Aj keď bolo našim hlavným cieľom okúpať sa, dali sme ešte predtým šancu jaskyni. K jej vchodu sme museli vyšliapať nemálo schodov, ale ten pohľad bol rozhodne hodný tej námahy  Na naše milé prekvapenie tam nebolo ani veľa ľudí, svojou lenivosťou ani nevedia o čo prichádzajú

Ako väčšina jaskýň, ktoré sme doposiaľ v juhovýchodnej Ázii navštívili, aj táto mala impozantnú veľkosť ale tentokrát aj vápencovú výzdobu ako bonus. Jaskyňu si môžete preskúmať ako sa ti zapáči, nie sú tam nejaké striktné chodníčky ani sprievodcovia. Svetlo ti tu nikto nedá, takže treba mať aspoň čelovku.

Konečne nastal ten čas hodiť sa do Blue lagoon. Farba vody skôr pripomínala zelenú ako modrú ale bolo nám to fuk. Príjemné osvieženie a vyskákanie sa do vody bolo našou odmenou za to čo sme si odskákali ráno Prekvapivo je to tu slušne vybavené ako na kúpalisku. Nájdeš tu toalety, prezliekarne a aj stánky s jedlom

Vang Vieng ponúka pre cestovateľov naozaj veľa zážitkových aktivít. Pre nás bolo úžasným miestom pre oddych a zároveň bohatým na zážitky. Nedá sa jednoznačne odporučiť ako dlho sa tu zdržať, lebo všetko závisí iba od vašej peňaženky a cestovateľského tempa.

Ťažko sa nám odchádzalo z tak príjemného miesta, ale naša cesta pokračuje ďalej do Luang Prabang. Aj tentokrát ponúkajú agentúry rovnakú cenu cestovného ako verejná doprava. Tak sme si kúpili lístok v agentúre ešte deň vopred za 80 000 kip (8€).

Celá FOTOGALÉRIA z Vang Vieng

The post Vang Vieng sme si naplno užili aj bez alkoholu a drog appeared first on TripLovers.

Keď sa povie Laos, tak automaticky k nemu patrí legendárny tzv. Loop, čo je zážitok, ktorú by nemal vynechať žiaden návštevník, obzvlášť nie ten, čo miluje jazdu na motorke

Obsah

• Čo je to Thakhek Loop?
• Pozri si naše video z Loop-u iba v 3 minútach
• Transport z Vientiane do Thakheku 
• Požičanie skútra/motorky 
• Navigácia 
• Stav ciest
• Ázijské pravidlá cestnej premávky
• Itinerár pre The Loop
  • 1.deň (130 km) 
  • 2.deň (115 km) 
  • 3.deň (110 km)
  • 4.deň (159 km)
• Čo robiť v Thakheku?
• Transport z Thakheku do Vientiane

Čo je to Thakhek Loop?

Je to cca 500 km okruh, ktorý začína a končí je v mestečku Thakhek. Ľudia zvyknú robiť tento okruh na požičaných skútroch, či motorkách a cestou sa zastavujú v početných jaskyniach, vodopádoch pri jazierkach s tyrkysovou vodou v ktorej sa dá aj okúpať. K tomuto dobrodružstvu neodmysliteľne partia aj prašné cesty, jednoduchý vidiecky život laoského vidieka, kravy na ceste a desiatky mávajúcich detí

Pozri si naše video z Loop-u iba v 3 minútach

Transport z Vientiane do Thakheku

Aby sme sa dostali na autobus do Thakheku sme sa museli najprv dopraviť na Southern Central bus station. Dá sa tam dostať autobusom #29 za 3000 kip (0,3 €) z Central bus station (Khua Din Bus).

Southern Central bus station je síce na severe Vientianu, ale volá sa Southern preto, lebo autobusy odtiaľto jazdia na juh Laosu. Autobusy odchádzajú v úplne nešťastných hodinách a to o 4:00, 5:00, 6:00, 12:00, 13:00-VIP. Cesta stojí 60 000 kip (6 €) a trvá 7 hodín.

Požičanie skútra/motorky

Veľa dobrých referencií na internete sme našli na požičovňu Mad Monkey, ktorá patrí nemeckému “expatovi” a jeho motorky sú v top stave. Takže je menšia pravdepodobnosť, že by nás nechala niekde v štichu. Môžem povedať, že sme s tou našou nemali absolútne žiaden problém. Navyše, ich helmy majú aj GoPro držiak

Treba si za to trocha priplatiť, keďže prenájom plneautomatického 125 cc skútra Honda Click nás vyšiel na 140 000 kip / deň (cca 14 €). Sú aj lacnejšie poloautomatické Honda Wave, ktoré sú tak typické pre tento región. Avšak tieto už boli všetky zapožičané.

Nám naša Honda Click vyhovovala, keďže sme mali až dva ruksaky. Jeden mala Janka na chrbte a ďalší som mal ja pod nohami. To by na lacnejšej Honda Wave nebolo možné tak komfortne, keďže tam chýba priestor pod nohami.

V požičovniach je možnosť nechať si tam svoje veľké backpacky a iné zbytočnosti. Samozrejme svoj notebook a fototechniku by som nikomu nikdy nenechával

Navigácia

Pokiaľ sa nechcete spoliehať len na miestne tabuľky k atrakciám, ktoré nie sú úplne vždy v poriadku, tak odporúčam využiť napr. maps.me a cez jedno slúchadlo počúvať hlasové pokyny. Jedno ucho treba mať vždy voľné, aby bolo počuť miestnych trúbiť pri obiehaní a podobne

Po ceste sa nedá nejak veľmi zablúdiť, keďže je jednoduchá. Sú na nej aj dve križovatky, kde by si nemal odbočovať na Vietnam

Stav ciest

Väčšinu času sa ide po vyasfaltovaných cestách. Po mestečko Lak Sao je cesta v dobrom stave, len s niekoľkými výmoľmi. Potom to už bude náročnejšie, pretože bude treba prechádzať aj štrkovými cestami, či vyjazdenými poľnými cestami s rôznymi výmoľmi, kde si už dopredu treba vybrať tu správnu cestu pomedzi výmole

Vo všeobecnosti ale platí, že netreba zaspať na vavrínoch ani na cestách s dobrým povrchom a rovinkou, pretože veľký výmoľ, hrboľ, či štrk na ceste príde naozaj nečakane! Serpentíny si takisto netreba rezať ideálnou stopou, pretože to isté môže robiť oprotiidúci pickup / kamión / autobus, no, a on je väčší

Najlepšie je stav ciest vidno vo videu, ktoré je na začiatku článku

Ázijské pravidlá cestnej premávky

1. V Laose sa jazdí napravo – tak ako u nás
2. Ázijské pravidlo väčšieho – keď má protiidúci kamión v ceste prekážku, začne ju obiehať aj keď mu práve ide oproti nejaká motorečka
3. Pri obiehaní sa trúbi – hlavne ak nevie aký je tvoj ďalší smer
4. Treba byť čitateľný a nerobiť nepredvídateľné pohyby

Itinerár pre The Loop

V Mad monkey požičovni sme dostali aj mapku s podrobným popisom a odporúčaniami. Uponáhľaní cestovatelia ho robia za 3 dni a tí, čo si to chcú viac vychutnať si na to nechajú 4 dni, ako aj my

Pokiaľ budeš mať na výlet 4 dni, tak si môžeš dovoliť ísť späť tou istou zábavnejšou cestou od najznámejšej atrakcie Konglor cave. Inak by ste museli ísť vyše 100 km po rýchlostnej ceste, kde ťa každú chvíľu obiehajú kamióny a autobusy.

1. deň (130 km)

Spočiatku to bolo trocha chaotické, keďže mi nefungovala navigácia akoby mala a keď sme sa dostali k prvej no name jaskyni zadarmo, tak nestála za nič. Bolo strašne teplo, akurát sme boli riadne spotení už po prvej polhodine. Navyše sme cestou prehliadli Budha cave a tak sme sa kúsok museli vrátiť – začiatok ako sa patrí

# Budha cave – 5000 kip (0,5 €) vstupné, 3000 kip (0,3 €) parking

Je to pekná malá jaskyňa, ktorá slúži ako svätyňa. Je to len jedna ‘miestnosť’ kam môžeš vstúpiť iba naboso a nemôže sa tu ani fotiť.

Pri tejto jaskyni je možnosť aj 3 hodinovej plavby lodičkou, na ktorej sme neboli. Poplatok za loď je 100 000 kip (9,79 €). Netreba sa  nechať zlákať na všetky atrakcie, lebo by to trvalo viac ako 4 dni a boli by ste ujaskyňovaní

# jaskyňa Tham sa Pha – zadarmo

# Vodopád Tad Song Souk – 5000 (0,5 €) kip vstupné

K tomuto vodopádu sa ide po štrkovej ceste, takže treba ísť opatrnejšie. O to je ale krajšia odmena v podobe vodopádu, kde sa dá aj okúpať, ak sa stíha My sme už kúpanie nestíhali, keďže sa stmievalo a na naše prvé ubytko sme už aj tak išli po tme. No a keď máš požičanú helmu s tmavým štítom, tak ten musel ísť hore a moje oči museli odrážať všetky tie mušky a komáre

# Ubytovanie – Phosy Thalang

Cena – 60 000 kip (5,87€) za dvojlôžkovú izbu.

Krásne ubytovanie v drevenom bungalove, s možnosťou stravovania. Večer tu je už celkom zima, takže treba mať na sebe minimálne bundu.

2. deň (115 km)

Cestou z ubytovania nás čakala krásna scenéria cesty idúcej pomedzi vodnú nádrž Nam Theun, z ktorej vytŕčali vyschnuté stromami bez konárov. Nasledovali prvé serpentíny pomedzi červené skaly.

# Budha carvings

Milá krátka zastávka počas stúpania serpentínami do hôr v podobe niekoľkých Budhov vytesaných do skál popri ceste

# Lak Sao

Lak Sao je mestečko po ceste, kde sme si dali v pouličnom stánku našu prvú ľadovú Lao Coffee za 10 000 kip (1€). Bola naozaj výborná Aj keď pre niekoho by mohla byť príliš sladká, kvôli “salku”, ktoré doň dáva. Pre nás nebola.

# Dragon Cave / Mangkone Cave – 10 000 kip (1 €)

Cestou sme našli pekne upravené parkovisko, aj s malou kaviarničkou, kde nás hneď oslovil miestny, či nechceme ísť za poplatok do jaskyne. Chvíľu sme váhali, keďže sme vôbec netušili, čo to bude za jaskyňu, ale nakoniec sme šli. Pre nás to bola najkrajšia jaskyňa z Loopu!

Začína tak nenápadne a neustále graduje výzdobou a kam všade sa dá ísť. Pri prechádzke som si stále myslel, že už bude končiť, ale jaskyňa nám odhaľovala stále lepšie a krajšie priestory Jaskyňa je veľmi pekne nasvietená, tečie ňou voda, chodí sa tam miestami po piesku a lozí po kameňoch. Veľmi sa nezašpiníš a budeš sa cítiť akoby si bol hlavným hrdinom Nekonečného príbehu

# Ubytovanie – v mestečku Na Him – Sanhak Guest House

Cena – 50 000 kip (4,89 €) za dvojlôžkovú izbu

3. deň (110 km)

# Konglor cave – 5 000 kip (0,5 €) parking, 2 000 kip (0,2 €) vstupné do areálu, 120 000 kip (11,7 €) loďka pre dve osoby

Skoro ráno sme sa z ubytovania vybrali do najväčšej atrakcie Loopu, Konglor cave. Nebolo to už ďaleko z Na Himu. Okrem malého vstupného do jaskyne si treba zaplatiť aj loďku. Vtip je v tom, že jeden človek zaplatí 110 000 kip (10,7 €), dvaja 120 000 kip (11,7 €) a traja 130 000 kip (12,7 €). Ale ľudia väčšinou chodia po dvojiciach a nechce sa im deliť. My sme na osamelého tretieho cestovateľa, s ktorým by sme posharovali loď, tiež nechceli čakať

V jaskyni to funguje tak, že nastúpiš ujovi do loďky, zoberie ťa kúsok kde ťa vyloží a časť jaskyne pešo si prejdeš pešo. Tu sa nachádza najväčšia výzdoba a následne sa opäť nalodíš za týmto úsekom. Potom ťa zoberie tá istá loďka hlbšie do jaskyne. Pri samotnej plavbe už veľa výzdoby neuvidíš, pretože v týchto zemepisných šírkach kalcit nemá ideálne podmienky na vyzrážanie sa.

Pri plavbe je jaskyňa naplno ponorená do tmy a každý vidí len to, čo si osvetlí čelovkou Plavba ide 7 km popod vápencovú horu a výlet trvá necelé 2 hodiny. Konglor cave rozhodne stojí za návštevu

Keďže sme mali na výlet 4 dni, tak sme sa nemuseli náhliť vyše 100 km po frekventovanej rovnej nudnej ceste plnej kamiónov a autobusov. Namiesto toho sme sa vydali smerom ako sme aj prišli. Takto sme si záver mohli ešte pekne užiť, čo sa týka pekných scenérií na vápencové kopce a cestou sme si mohli pozrieť, čo sme predtým nestihli.

# Cool Springs – 10 000 kip (1 €)

Cestou späť sme pozreli Cool Springs. Je to jedno jazierko s krásnou modrastou farbou, kde sa dá aj okúpať, ak prežiješ tú chladnejšiu teplotu vody. My sme bohužiaľ v ten deň nemali až taký hic, aby sa človek hádzal do tej studenej vody Prekvapivo tu majú aj prezliekarne, ktoré sa nachádzajú pri vchode

# Ubytovanie – v mestečku Lak Sao, PhouVanh TavanhThong Guest House

Cena – 60 000 kip (5,9 €) za dvojlôžkovú izbu

4. deň (159 km)

Posledný deň sme mali pred sebou ešte stále dlhú cestu do požičovne a skúter bolo treba vrátiť do 18:00. Všetko podstatné, čo sme chceli vidieť sme už stihli, takže sme sa mohli naplno sústrediť na cestu späť.

# Elephant Cave – 5000 (0,5 €) kip vstupné

Jedinú zastávku ohľadom atrakcií sme si dali tesne pred Thakhekom. Navigácia nás poslala cez neupravenú poľnú cestičku, kde bol veľakrát piesok, takže jazda bola o to zábavnejšia

Je to menšia jaskyňa, s pekným výhľadom na miestnu dedinku, ktorú sa oplatí navštíviť, pretože potom si môžete skrátiť cestu po úzkom drevenom moste, čo je ďalší super zážitok

Skúter sme s prehľadom stihli vrátiť pred 18:00 a ešte sme sa povozili trocha po meste a pozreli chrám Vat Nabo pri pobreží, kúsok od požičovne Mad Monkey

Čo robiť v Thakheku?

Absolútne nič sa v samotnom meste nedá robiť, lebo je to ospalá diera To sa týka aj jedla. Nejaký chutnejší street food tu nehľadaj, všade majú len nudlové polievky Pho s koriandrom

Podarilo sa nám nájsť jednu úžasnú western style reštauráciu, krásne zariadenú a s cenami ako za miestne jedlo! Názov reštaurácie je Le Bleu Café 

Transport z Thakheku do Vientiane

Z Thakheku chodieva polnočný autobus do hlavného mesta Vientiane. Ale sme v Ázii a netreba tie časy brať úplne vážne. Keď sme sa rútili o 23:30 pešo niekoľko kilometrov z centra Thakheku na autobusovú stanicu, s množstvom túlavých a brechajúcich psami za chrbtom,  tak sme duchaprítomne museli zastaviť oprotiidúci autobus, lebo sme tušili, že to môže byť ten náš. A bol to on, proste išiel skôr

Inak chodievajú autobusy do Vientianu o 6:30, 7:30, 8:30, 9:15 VIP, 9:45 a ten vyššie spomínaný niekedy okolo polnoci. Cesta stojí 60 000 kip (6 €).

Celá FOTOGALÉRIA z Thakhek Loop

The post The Thakhek Loop bol pre nás najväčším dobrodružstvom v Laose appeared first on TripLovers.

V dobrodružnom Gruzínsku plnom kráv, túlavých psov, koníkov či oslíkov sa zaručene nikdy nebudeš nudiť. O úsmev na perách sa postarajú taxikári, oči ohromia nádherné hory a úžasné miesta a chuťové bunky zvábia chute dokonalých kaukazských jedál

Obsah:

• Čo sa hodí vedieť o Gruzínsku predtým ako sa sem vyberieš?
• Doprava a transport v Gruzínsku
  • Doprava všeobecne
  • Taxi
  • Maršutky
  • Pešo
  • Doprava v Tbilisi
  • Strastiplná cesta z letiska Kutaisi do Tbilisi
• Rozsiahle centrum a pamiatky Tbilisi
  • To najkrajšie z Tbilisi
• Z Tbilisi sme organizovali výlety do okolia:
  • 1) Mtskheta a Jvari Monastery
  • 2) Kazbeg a Trinity church
  • 3) Skalný kláštor David Gareji

Čo sa hodí vedieť o Gruzínsku predtým ako sa sem vyberieš?

• veľmi ojedinele sa dá platiť aj eurom, ale preferujú skôr doláre, najlepšie mať domácou menou – lari
• je zvykom nechávať sprepitné od 10% do 18%, pričom veľakrát je už tých 10% zahrnutých priamo v účte
• mestských sprievodcov robia túlavé psy
• čakaj, že každý z teba bude chcieť vytiahnuť peniaze a niektorí ľudia budú veľmi otravní
• Gruzínsko patrí k tým lacnejším destináciám na cestovanie
• policajti sú v Tbilisi na každom kroku (v tmavých podchodoch, na uliciach, na mostoch, v bankách,…)
• niekedy sa nám osvedčilo rozprávať slovensky s ruským prízvukom
• anglicky rozpráva mladá generácia, so staršou to pôjde lepšie po slovensky
• bežní Gruzínci sú milí ľudia a veľmi radi na privítanie ulejú domáceho vínka

Doprava a transport v Gruzínsku

Doprava všeobecne

• Gruzínci nerešpektujú význam dvojitej čiary a považujú ju iba za odporúčanie
• všeobecne je cestovanie v taxíku alebo maršutke nebezpečné a závisí od tvojho ale aj ostatných vodičov
• keď môžu prekračujú rýchlosť a trúbia
• policajti na cestách majú skoro stále zapnuté majáky (aj keď práve nikoho nenaháňajú)

Taxi

• nemusí vždy platiť to na čom sme sa nimi na začiatku dohodli – sú to odrbávači!
• treba si dohodnúť aj presné miesto vysadenia
• zoberú (ukradnú) ti batožinu a utekajú ku svojmu autu kde ti ju naložia, následne sa už nedá poriadne vyjednávať, takže si batožinu poriadne drž
• sú strašne otravní a dobiedzaví
• na dlhá presuny sú schopný naplniť taxík 6 ľuďmi a stále je to drahšie a nekomfortnejšie ako maršutka
• rozhovor radšej vedú s mužom než ženou
• ak ideš s taxikárom na celodenný trip, tak na jednotlivých zastávkach ti vždy dajú nedostatočne málo času

Maršutky

• vodiči majú zväčša nápis cieľovej destinácie len v gruzínštine
• maršutky odchádzajú keď sú plné
• ráno je väčšia šanca že sa naplní
• ceny pri maršutkách sa nezjednávajú, takže platí cena, ktorú povedia (aj napriek tomu môžu byť ceny rôzne v závislosti od vodiča)
• najlacnejšia forma dopravy no nezoberie ťa na odľahlé miesta

Pešo

• cesty sú plné a prejsť ich ako chodec je umenie, dosť sme sa načakali až sme sa tam museli hodiť
• málo prechodov, viac podchodov
• keď pôjdeš pešo tak po tebe budú furt trúbiť, že ťa chcú odviesť (taxíky)

Doprava v Tbilisi

Tbilisi má metro, aj keď vagóny vyzerajú staro účel spĺňa. Do metra potrebuješ kartu, ktorá sa vydáva anonymne bez akýchkoľvek blbostí. Desať jázd vrátane symbolického poplatku za bezkontaktnú kartu náš vyšlo na 7 lari (3€). Výhoda je, že na jednu kartu môže jazdiť viacero ľudí. Samozrejme sa každý musí pípnuť pri prechode cez turniket.

Ak chceš ísť z Tbilisi na akýkoľvek výlet, tak musíte ísť na hlavnú maršutkovú stanicu Didube. Tam nájdeš všetky maršutky a taxikárov, ktorí ťa zavezú kam len chceš

Strastiplná cesta z letiska Kutaisi do Tbilisi

Do Tbilisi sme sa dostali z letiska Kutaisi „súkromným“ taxíkom (šiesti v aute). Nebolo to lacné, ale taxikár nám zobral kufor a utekal ku svojmu autu a naložil ho. V konečnom dôsledku to bolo aspoň typické gruzínske dobrodružstvo. Už počas cesty z Kutaisi do Tbilisi sme videli neskutočnú dych berúcu kaukazskú prírodu Taxíkom nás to spolu vyšlo 20 €, za maršutku sa platí 15 lara na 1osobu.

Rozsiahle centrum a pamiatky Tbilisi

Centrum Tbilisi je celkom rozsiahle a pamiatky, resp. pekné a zaujímavé miesta sú roztrúsené po celom jeho území a niekedy až za ním. To najhlavnejšie z Tbilisi vieš stihnúť aj za pol dňa, no my sme sa ním dokázali túlať trikrát toľko

Náš okruh sme začali s kostolom Metekhi church spolu s majestátnym jazdcom na koni Monument of king Vakhtang Gorgasali. Počas celej doby nás sprevádzal túlavý psík, ktorý na nás hodil jediný nevinný kukuč a my sme z neho boli hneď namäkko Čo bola osudová chyba lebo sme sa ho následne hodinu nevedeli zbaviť a dokonca s nami poslušne čakával aj na “prechodoch.“

Pokračovali sme popod Presidential palace, okolo starého opusteného skate parku cez bujne vysvietený Most mieru až na rušnú Rustaveli Avenue, ktorá je takou Champs Élysée Tbilis. Práve tu nájdeš všetky najdôležitejšie budovy hlavného mesta: Tbilisi Opera and Ballet Theatre, Parliament of Georgia, či Freedom Square.

To najkrajšie z Tbilisi

Osobne veľmi odporúčam navštíviť úzku uličku Ioane Shavteli, kde sa nachádza Anchiskhati Basilica a zaujímavá veža pred divadlom Rezo Gabriadze Marionette Theater. Pokiaľ nebudeš vedieť, čo s voľným časom, tak môžeš navštíviť sírne kúpele Sulphur Spring Baths Pozdĺž rieky poza centrum sa dá dostať ku vodopádu Leghvtakhevi, ktorý je krásnym miestom a radi sem chodia aj domáci.

Neďaleko sa nachádza aj miestna mešita Tbilisi mosque v modrých farbách, tradičných pre vzdialený Uzbekistan. Práve v týchto častiach sa nachádzajú tradičné tbiliské balkóny a ulice, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou gruzínskeho dobrodružstva

Keď sme sa prechádzali pri sírnych kúpeľoch obďaleč po nás striehla skupinka deciek. Bolo jasné, že budú žobrať. Zrazu sa jedno dievča vo veku asi 12 rokov rozbehlo k nám. Janka si v tom istom momente všimla na zemi mincu a zodvihla ju. V momente ako dievča pribehlo Janka pozrela na mincu a rovno ju strčila dievčaťu do ruky. Bola taká zaskočená, že sa zmohla iba na slová „Ty našla, mne dala.“

Nakoľko sme mali na Tbilisi vyhradený dostatok času, jeden večer sme sa túlali starou časťou až na hradby Narikala fortress. Ponúka neskutočne krásne výhľady na mesto. Pokiaľ si lenivý, tak môžeš ísť lanovkou Tbilisi funicular z Námestia Európy, stojí len 1 lari.

Z opevnenia sme sa vybrali ku gruzínskej patrónke v podobe obrovskej sochy ženy Kartlis Deda odkiaľ sme si užívali nikým nerušený výhľad na mesto s kávičkou v ruke.

Trochu obďaleč sa nachádza najväčšia katedrála Holy Trinity Cathedral of Tbilisi, ktorú odporúčam zažiť za dňa, nakoľko tu bude plno ľudí a môžeš pozorovať ich bežný náboženský život

Kúsok od neho je pamätník Armenian Pantheon of Tbilisi, v zapadnutej slepej uličke. Pri bránke nás vítal postarší podgurážený Arménec, ktorý sa hneď podujal, že bude naším samovoľným sprievodcom po pamätníku. Vysvetľoval nám rukami-nohami miestami napäté arménsko-gruzínske vzťahy a takisto, aký umelec navrhol pomník a podobne.

Na záver sme si dali ešte pár mierne nútených spoločných fotiek, podal mi ruku a dal mi pusu na čelo so slovami “Ty mne dať 5 lari” No ja som si tak v hlave pomyslel, že snaha tam bola, ale veľa sme mu toho pa rusky nerozumeli, tak som mu povedal, “Ja tebe dať 2 lari” a konečne sme mohli odísť na izbu cez už spiace mesto

Z Tbilisi sme organizovali výlety do okolia:

1) Mtskheta a Jvari Monastery 

Mtskheta patrí k jedným z najstarších miest v Gruzínsku a je vzdialené len 20 km od Tbilisi. Nakoľko sme sa chceli dostať ja k Jvari Monastery, kam maršutky nejazdia, dohodli sme sa taxikárom, že nás spraví 2 hodinový výlet za 30 lari.

Začali sme na slnkom zaliatým zelenom kopeci s Jvari Monastery spolu s voľne pobehujúcimi kravičkami a koníkmi Taxikár nám dal symbolických 15 minút. Za tento čas sme sotva stihli nahliadnuť do malého kláštora a užiť si vyhliadku na mestečko Mtskheta. Následne nás zaviezol dolu ku kostolu Svetitskhoveli Cathedral kde sme sa okrem toho prešli širokými a takmer vyľudnenými ulicami.

2) Kazbeg a Trinity church

Návšteva Trinity church ukrývajúci sa medzi štvortisícovkami je rozhodne jedno z najväčších lákadiel v Gruzínsku. Tento výlet sa dá realizovať na otočku z Tbilisi za jeden deň ale väčšinu času stráviš v aute na mieste budeš mať len obmedzený čas na užitie si tých nádherných mohutných hôr. My sme sa rozhodli zostať dlhšie, čo sa nám aj splnilo, keď nás zaviala snežná kalamita a nevedeli sme sa dostať späť

Jednosmerná cesta z Didube do dedinky Stepantsminda stojí 10 lari a sama o sebe je zážitkom. Cesta vedie hlavným kamiónovým ťahom do Ruska po Georgian military highway, ktorá nie je práve v najlepšom stave a trvá 2 až 3 hodiny, podľa šikovnosti vodiča. Okrem výhľadov a nebezpečne jazdiacich vodičov zažiješ aj kravy, brodenie sa v jazierkach (gruzínske výtlky sú naozaj veľké) na ceste či pohľad na lyžiarske stredisko Gudauri

Hneď po výdatnom obede sme sa vydali na hlavnú atrakciu Trinity church, ktorý sa hrdo týčil na kopci nad dedinou. Je potrebné prejsť cez vedľajšiu, polo-schátranú dedinu, kde sa väčšinou ponevierali kravy Nasledovala cesta serpentínami cez les, a potom prudký stupák dohora priamo ku kostolu. To bolo v roku 2015, teraz ťa maršutky vyvezú až ku kostolíku na záchytné parkovisko.

Miesto pri kostole je mimoriadne fotogenické. V samotnom kostole nie je dovolené fotiť a ženy si musia pred vstupom obliecť sukňu (aj keď majú dlhé nohavice), ktorú poskytujú bezplatne.

Nasledujúci deň sme sa vybrali na opačnú stranu k Elia church. Nenáročná túra trvá 2 hodiny tam aj späť. Kostolík je celý obohnaný plotom, ale aj napriek tomu sa tu dajú spraviť úžasné fotky s kostolom a majestátnym Kazbegom na pozadí.

Zvyšok dňa sme strávili iba nasávaním horskej atmosféry a pozorovaním obyčajný život na chudobnom kamenistom vidieku plnom kráv a túlavých psov.

Do tejto oblasti choďte určite s dostatkom peňazí, pretože kurz v zmenárňach v Stepantsminde je dosť nevýhodný. Ceny v reštauráciách sú vyššie. Naješ sa približne od 6 €.

Snehová kalamita

Zobudili sme sa do rozprávkovo zasneženého rána, keď napadlo fakt dosť snehu. Zbalili sme si kufre, ale domáci nás zastavili so slovami “road closed,” a že pravdepodobne bude prejazdná až zajtra. S úsmevom na tvári nám povedali, že nech si nerobíme starosti, že môžeme zostať ďalšiu noc úplne zadarmo

Ďalšie ráno sme sa boli informovať o možnostiach návratu do Tbilisi. Čas sme mali do 17-tej, tak sme sa rozhodli pre malú prechádzku ku kamennej strážnej veži vo vedľajšej dedine. Avšak tým, že napadalo toľko snehu a na niektorých miestach sneh siahal až nad kolená, tak aj túra po rovine bola náročná. Pre nedostatočnú výzbroj sme to otočili. Veď kto by čakal že na 1. apríla mu bude snežiť

Pri odchode sme pri maršutke stretli niekoľko párikov, ktoré sa nám sťažovali, že kvôli kalamite zmeškali let. Z toho vyplýva ponaučenie: Kazbeg si neplánujte na koniec svojho výletu!

3) Skalný kláštor David Gareji

Celodenný výlet sa dá spraviť ku skalnému kláštor David Gareji, ktorý sa nachádza hneď pri hraniciach s Azerbajdžanom. Pre nedostupnosť sem maršutky nechodia. My sme išli s taxikárom z Didube za 70 lari. Program vyzerá nasledovne: 2h cesta tam, 2h prehliadka, 2h cesta späť, samozrejme s prípadným zastavovaním na želanie (to znamená na jeho cigaretu).

Prišli sme na miesto, ktoré bolo charakteristické svojím tichom a kľudom, oproti rušnému Tbilisi. Úzkymi chodbičkami sme si mohli sčasti prehliadnuť areál. Ostatné časti už boli určené pre obyvateľov kláštora. Kláštor je vytesaný do pieskovca a nevyzerá ako bežné kostolíky či kláštory v Gruzínsku.

Okolitá krajina v oblasti kláštora David Gareji je diametrálne odlišná od severu krajiny. Na pozadí kláštora sa nachádzajú panoramatické červeno-oranžové kopce. Môžeš sa tu vyštverať aj na priľahlý kopec a dopriať si ešte lepší výhľad, preskúmať tajné jaskynky, alebo si kúpiť rôzne náboženské handmade veci. Toto miesto rozhodne nesmieš vynechať!

Náš odchod z Gruzínska poznamenala rovnaká chyba akú sme urobili hneď po prílete. Pri hľadaní maršutky na letisko Kutaisi sa okolo nás zhluklo viacero Gruzíncov a vyzvedali kam ideme. Už sme sa s jedným dohodli, ale nato nám niekto uchmatol náš 20 kg kufor a s úškrnom na tvári ho naložil do svojho auta. Cesta na letisko v Kutaisi vyjde na 15 lari/osoba, ak do centra, tak 10 lara/osoba.

 CELÁ FOTOGALÉRIA

The post Gruzínsko skrýva veľa prekvapení appeared first on TripLovers.