V Drážďanoch sme sa ocitli na krátko a nie s úmyslom cestovať a objavovať. Napriek tomu nás naše povinnosti neodradili od toho aby sme sa pokúsili Drážďany spoznať aspoň trošku.

Obsah:

• Potulky centrom Drážďan
• Z centra sme si odbehli aj k iným zaujímavostiam
• Bombardovanie Drážďan
• Je 24 hodín v Drážďanoch dostatok času?
• Plavba loďou po rieke Labe z Dečína do Drážďan

Potulky centrom Drážďan

Mesto Drážďany bolo kvôli barokovému a rokokovému zdobeniu po celej Európe známe ako Šperkovnica. Krásna architektúra nás zamestnala na celých 24 hodín, počas ktorých sme sa len bezcieľne prechádzali mestom

Medzi najznámejšie pamiatky mesta patrí Zwinger, baroková stavba zo 17. storočia, v ktorej sa nachádza jedna z najväčších zbierok porcelánu na svete. Stavebný kameň, ktorý bol použitý pri výstavbe je pieskovec, pochádzajúci z neďalekého národného parku. Práve preto vo mne Zwinger evokuje Veľkú Britániu, ktorú iba umocnil dážď, typický pre britské ostrovy. Súčasťou Zwingru sú aj bezplatne prístupné záhrady, ktoré sú mojim najobľúbenejším miestom v Drážďanoch

Drážďanský hrad bol kráľovským sídlom kurfirstov a saských kráľov. Práve vďaka týmto panovníkom sú Drážďany považované za Šperkovnicu Európy. Celé stáročia sa starali o vonkajší vzhľad mesta a zbierali kolekcie umeleckých ciel, ktoré sa dodnes zachovali. Súčasťou hradu je aj veža Hausmannsturm, ktorá dokonale zapadá do panorámy mesta a s výškou 100 metrov je jednou z najvýraznejších stavieb.

Hneď vedľa hradu stojí Katedrála Najsvätejšej Trojice – Katholische Hofkirche. Vstup je bezplatný

Jednými z najimpozantnejších a najkrajšie barokovo zdobených miest sú nádvorie Drážďanského hradu a nádvorie zámku Stallhof. Na vonkajšej stene zámku Stallhof (na ulici Augustusstraße) sa nachádza 102 metrov dlhá nástenná mozaika Fürstenzug, ktorá je vytvorená z približne 23 000 porcelánových dlaždičiek Zobrazuje vládcov Saska v chronologickej línií v období rokov 1127 až 1904.

Kúsok od Drážďanského zámku sa nachádza námestie Neumarktu, na ktorom sa každoročne organizujú vianočné trhy. Na jeho okraji stojí luteránsky kostol Frauenkirche, z 18. storočia. Je významný svojim barokovým slohom a obrovskou kupolou.

Počas druhej svetovej vojny bol zničený pri bombardovaní Drážďan a ruiny boli ponechané ako vojnový pamätník. Jeho obnova započala až o 45 rokov neskôr. Medzi tým za komunistov čelila výstavbe plánovaného parkoviska, ktoré sa (bohu vďaka) nepodarilo realizovať.

Z centra sme si odbehli aj k iným zaujímavostiam

Naše kroky smerovali z centra do Großer Garten (veľkej záhrady), uprostred ktorej je postavená jedna z prvých barokových stavieb v Drážďanoch, Palais Großer Garten. Do praku chodieva veľa ľudí rôznych vekových kategórií, športovci, starší ľudia no najpočetnejšiu skupiny, ktorú sme tu postrehli boli mamičky s deťmi. Niet sa čomu diviť

Park je veľmi pekne upravený a nachádzajú sa v ňom fontány, amfiteátre, jazierka, detské ihriská, stánky či kaviarničky. Navyše sa okolo celého parku vinie železničná trať, po ktorej sa vozí elektrický vyhliadkový vláčik.

Našou poslednou zástavkou v Drážďanoch bol ruský ortodoxný Kostol svätého Simeona. Z vonku je veľmi pekný ale z vnútra nás až tak neočaril. Asi preto že sme už v minulosti navštívili nádherné kostoly v Kyjeve.

Bombardovanie Drážďan

Drážďany mali v čase 2. svetovej vojny strategickú pozíciu a boli dopravným uzlom a významným priemyselným strediskom so 127 továrňami. V meste sa nachádzal aj vojenský komplex Albertstadt, ktorý mal stáť v ceste postupu sovietskych vojsk do srdca Nemecka.

V noci z 13. na 14. februára 1945 zhodilo britské kráľovské letectvo a americké letectvo vyše 2500 ton bômb. Vysoko výbušné bomby poškodili budovy a následne spôsobili požiar, ktorý zničil až 39 km² centra mesta. V roku 2010 po rokoch skúmania zverejnili závery vyšetrovania a počtu obetí. Pri bombardovaní Drážďan zahynulo 18 000 až 25 000 ľudí, z toho väčšinou ženy a deti.

Je 24 hodín v Drážďanoch dostatok času?

Ani omylom! 24 hodín postačuje iba na povrchné obzretia si najvýznamnejších pamiatok a stavieb mesta. Z Drážďan by sa dalo realizovať množstvo ďalších pekných výletov ako po meste tak aj do blízkeho okolia. V budúcnosti by som ich opätovne chcela navštíviť hlavne kvôli múzeám, ktoré sme nestihli.

Plavba loďou po rieke Labe z Dečína do Drážďan

Alternatívou môže byť aj plavba loďou po rieke Labe z Dečína do Drážďan. Ceny za jednodňový výlet sa pohybujú okolo 2000 Kčs (cca 75€) pre dospelú osobu. Výlet trvá jeden celý deň. Drvivú väčšinu času zaberie plavba loďou pričom trasa vedie cez prekrásny kaňon Labe Na prehliadku Drážďan sú vyhradené iba 2 hodiny, za ktoré nestihneš dostatočne vstrebať krásu tohto mesta.

Po 24 hodinách v Drážďanoch povinnosti volajú a my len veríme, že sa do Drážďan ešte niekedy vrátime

Celá FOTOGALÉRIA z Drážďan

The post 24 hodín v Drážďanoch appeared first on TripLovers.

Letné víkendy sme sa rozhodli tráviť v horách. Pôvodný plán, víkend pri jazere Zell am See stroskotal na počasí. Ako náhradu sme v deň odchodu zvolili Národný park Bachtasgaden v Bavorských Alpách. Kam sa vybrať a zopár tipov ti dáme v nasledujúcom článku

Obsah:

• 5 tipov na výlet v Národnom parku Bachtasgaden
  • Roklina Almbachklamm
  • Kahlestein (1837 m n. m.) a Orlie hniezdo
  • Bunkre v Obersalzbergu
  • Mestečko Berchtesgaden
  • Jazero Königssee
• Pre rodiny s deťmi
• Oberbayern-Card

5 tipov na výlet v Národnom parku Bachtasgaden 

1. Roklina Almbachklamm

Ako prvú sme navštívili roklinu Almbachklamm. Je to trošku náročnejšia túra s väčším stúpaním, no pre trpezlivejších rodičov to môže byť pekný výlet aj s deťmi Dá sa tu spraviť hodinová túra k vodopádu Sulzer a rovnakou cestou späť. Od vodopádu Sulzer sa dá pokračovať ešte ďalej k Theresienklause.

Roklina nie je až tak fotogenická lebo väčšina vodopádov je “schovaných”. Preto si toto miesto skús vychutnať viac na mieste Vstupné je 6€ a študenti zľavu nemajú. Ako ekvivalent tohoto výletu môžeš navštíviť roklinu Wimbachklamm.

2. Kahlestein (1837 m n. m.) a Orlie hniezdo

K Alpám neodmysliteľne patrí turistika. Na takú jednoduchšiu sa môžeš vydať k Orliemu hniezdu, bývalému rekreačnej sídlu Adolfa Hitlera.

Parkovať sa dá zadarmo na veľkom záchytnom parkovisku, ktoré je cca 1 km od Obersalzberg Dokumentation, alebo za 3€/deň priamo pri Obersalzberg Dokumentation center.

Podľa tabúľ trvá cesta 4 hodiny, ale v skutočnosti sme to dali za 2 hodiny k parkovisku s tunelom k Hitlerovnu výťahu. Ďalších 20 minút sme išli pešo až na vrchol Kahlestein, ktorý sa nachádza len kúsok za Orlím hniezdom.

Jednosmerná jazda pozláteným Hitlerovým výťahom stojí 5,70 € a obojsmerná 11,70 €. Výťah premáva neustále, no keď prídeš v čase kedy prichádzajú aj autobusy bude rýchlejšie keď pôjdeš pešo Na parkovisku môžeš využiť bezplatné WC

Ak z nejakých dôvodov nemôžeš turistikovať alebo máš málo času, môžeš ísť autobusom. Autobusy chodia z Obersalzberg Dokumentation center na parkovisko pod Kahlestein. Obojsmerná cesta stojí 16,60 € , deti do 14 rokov 9,60 € a lístok zahŕňa aj jazdu výťahom, ktorým sa Adollf Hitler vozil až do Orlieho hniezda. Viac informácií nájdeš TU.

Na vrchole odporúčam urobiť si malý okruh za Kahlesteinom. Okruh má cca 600 metrov a vidno odtiaľto vrcholky Bavorských Álp

3. Bunkre v Obersalzbergu

Počas Hitlerových výbojov sa v oblasti Hitlerovho sídla Berghof, neďaleko dedinky Obersalzberg, začali budovať podzemné priestory, odkiaľ mala Hitlerova ríša vládnuť a viesť vojnu v prípade obsadenia oblasti nepriateľom.

V dnešnej dobe sídli na povrchu Obersalzberg Dokumentation center, múzeum v ktorom si môžeš prečítať hromadu textov a jednotlivé ľudské príbehy. Všetky texty sú iba v nemčine, k dispozícii sú viaceré letáčiky v rôznych svetových jazykoch (aj CZ). K dispozícii je aj audioguide v nemeckom a anglickom jazyku za 2€. Vstupné pre dospelých je 3€, študenti zadarmo. Parkovanie 3€.

Za budovou sa nachádza sprístupnený komplex bunkrov podzemného riaditeľstva Hitlerovej ríše. Bunkre sú pomerne veľké a ich podrobná návšteva zaberie minimálne pól hodinu. Je to ideálne miesto na návštevu počas zlého počasia v Alpách

4. Mestečko Berchtesgaden

Berchtesgaden je príjemné mestečko na prechádzku. Počas víkendu sa dá parkovať zadarmo. Nachádza sa tu príjemná pešia zóna s tradičnou alpskou architektúrou. Odtiaľto sa dá vybehnúť na kalváriu nad mestom a aj na chodník Soleleitungssteg, zavesený na skale. Je odtiaľto pekný výhľad na centrum Berchtesgadenu.

V centre sa nachádza Königliches Schloss ktorý je “zlepený” s menšou katedrálou. Na druhej strane centra sa nachádza františkánsky kostol s drevenou strechou. Na okraji centra sa nachádza Schloss Adelsheim, kam sa platí vstupné 2,50€, ale popravde nás svojou výstavou vôbec neoslovil.

5. Jazero Königssee

Medzi najznámejšie turistické atrakcie v oblasti patrí jazero Königssee, ktorého parkovisko počas pekných letných dní praská vo švíkoch. Parkovné stojí 5€/deň. Z parkoviska je to k jazeru necelých 10 minút cez pešiu zónu so suvenírmi a reštauráciami.

Na jazere Königssee sa dajú urobiť výlety loďou. V prístave si vieš kúpiť lístky na dva typy výletu. Kratší ku kostolu svätého Bartolomea, ktorý sa dá spraviť za cca 2 hodiny. Alebo dlhšia verzia do zastávky Saletalm, odkiaľ si vieš urobiť výlet až k jazeru Obersee. Tento výlet môže trvať 4 až 5 hodín, možno viac.

Odchody prvej a poslednej lode závisia od sezóny. Lode odchádzajú každú pól hodinu. Cenník nájdeš na oficiálnej stránke jazera Königssee.

Výlet loďou sme kvôli počasiu a nedostatku času neabsolvovali. Za jeden víkend sa všetko stihnúť nedá

Pre rodiny s deťmi

Všetky spomenuté destinácie sú realizovateľné aj s deťmi, len si žiadajú malú úpravu a podstatne viac času. S deťmi sa môžete vybrať na prechádzku okolo jazera Hintersee. Prechádzka síce nie je najkratšia (2,6 km), no deti sa určite vyšantia pri skákaní po kameňoch trčiacich z vody Sezónne si môžete cestu skrátiť loďou.

Oberbayern-Card

Pri návšteve Salzburgu a Národného parku Berchtesgaden (karta pod názvom Berchtesgadenu Land) sa môže oplatiť kúpa regionálnej zľavovej karty Oberbayern-Card. V závislosti od dĺžky návštevy existuje 48 hodinový (35,90€), 3 dňový (48,90€) a 6 dňový lístok (64,90€). Karta sa vzťahuje takmer na všetky atrakcie v regióne, takže jej kúpa má zmysel v prípade, že chceš kartu využiť v plnej miere.

Celá FOTOGALÉRIA

The post Národný park Berchtesgaden, víkend v Bavorských Alpách appeared first on TripLovers.

Porozprával som sa s mojim dobrým kamarátom z vysokej školy, ktorý jedného dňa skončil v práci, zbalil sa a odišiel za dobrodružstvom na motorke smerom na sever Európy, úplne sám.

Obsah:

1. Ako si prišiel k myšlienke severského okruhu?
2. Mal si už predtým vodičák na motorku?
3. Mal si niekedy pocit, že už ťa to nebaví a chcel by si byť už doma?
4. Čo najlepšie sa ti prihodilo na tejto dobrodružnej ceste?
5. Mal si aj nejaký nepríjemný zážitok, s technikou, ľuďmi a podobne?
6. To, že si išiel sám bol zámer?
7. Tento sen si si splnil, čo bude nasledovať ďalej?
8. Koľko to bolo kilometrov, koľko ťa to stálo približne?

1) Ahoj Maťo, povedz nám niečo o sebe a ako si prišiel k myšlienke severského okruhu?

Ahoj Milan, ďakujem za pozvanie. Som taký obyčajný chalan, žiadny veľký cestovateľ, iba sem-tam som si vybehol popri robote na nejaký týždeň pod stany. Mám rád takýto spôsob cestovania.

Minulý rok sa mi stala taká vec, že po piatich rokoch v zamestnaní, ktoré bolo naozaj náročné na môj work-life balance, firma skončila svoje pôsobenie na Slovensku a ja som dostal fasa odstupné A tak som si povedal, že je čas vypnúť. Možno o tom v dnešnej dobe sníva veľa ľudí.

Už odmalička som chcel ísť na sever a aj doteraz mám taký sen – ísť sám na Sibír, chvíľu tam proste v tých lesoch byť a žiť, pretože mám rád s tým súvisiace veci. Napadlo mi teda, že si kúpim motorku a pôjdem spraviť sever Európy, iba ja so stanom. A tak som to aj nakoniec zrealizoval.

Nie som ale nejaký zásadový low-cost týpek, takže som si to celé čo najviac užíval. Áno, na tejto ceste som sa snažil čo najviac šetriť, ale nešiel som úplne low-costovo. Občas som šiel aj do reštaurácie, ale párkrát sa stalo aj to, že som spal mimo stanu, len tak

Ja sa považujem za takého normálneho cestovateľa, ktorý si ide pomedzi robotu oddýchnuť. A toto bol zatiaľ môj najdlhší trip, keďže som to šiel takmer dva mesiace v kuse.

2) Mal si už predtým vodičák na motorku?

Mal som ho už rok a iba som čakal na príležitosť. Ono to bolo tak, že asi pred štyrmi rokmi prišla na Slovensko zmena legislatívy, na B-čkový vodičák si zrazu mohol riadiť 125 cc skúter, keďže dovtedy bola zahrnutá len 50 cc kubatúra.

A ja som vždy rád pozeral tie francúzske romantické filmy – Paríž, frajerka si drží toho svojho chalana okolo pásu a on si tam ide na tom skútriku… Vždy som to chcel, ale každý mi vravel, že 50-tka, to je sračka, tu v Bratislave je to nebezpečné. Ale akonáhle vyšiel nový zákon, tak som si do dvoch týždňov kúpil nový 125 cc skúter od Yamahy, reku idem to vyskúšať

“Bolo to neskutočné. Za necelé 3 sezóny, čo som ho mal, som spravil asi 20 000 km – čo je na skúter dosť.”

Chodil som na ňom do roboty, domov do Turca, išiel som na trip okolo českých hraníc na 6 dní, kde som išiel tak nabalený, že ma spoza toho skútra skoro ani nebolo vidno. Zastavovali ma policajti, lebo bolo vraj vidno iba stan. A keď som prišiel z toho tripu, tak som si povedal: „Toto bolo fasa!“, a že si asi teda kúpim motorku, čo mi predtým v živote ani nenapadlo. Nemal som k tomu žiadny vzťah. Ale zistil som, že je to skvelý spôsob cestovania.

A keďže som počul, že majú zdražovať autoškoly, tak som si hneď nato pri prvej príležitosti spravil vodičák skupiny A. Ale rok som sa k tomu nedostal, až hneď potom, ako mi skončila robota. Celá táto záležitosť s motorkou je pre mňa jedno z najlepších rozhodnutí, aké som v živote spravil!

3) Musela to byť naozaj náročná cesta, ako fyzicky, tak aj psychicky. Mal si niekedy pocit, že už ťa to nebaví a chcel by si byť už doma?

Tak ono máš zlé a dobré dni. V čom ma to ale prekvapilo najviac. Fakt bol, že som na tej ceste nad takýmito vecami ani nerozmýšľal. Až potom, keď som prišiel po 2 mesiacoch pobytu v stane domov – taký zarastený, medzi štyrmi pevnými stenami. Frajerka sa na mňa pozerala, čo za homelessáka to prišlo – až vtedy mi to došlo

“A vtedy si tak uvedomíš – wau! Na tej ceste bolo miestami fakt nepohodlne, ale tam mi to tak vôbec neprišlo, pretože som sa denne snažil robiť aspoň 200 km a v neznámom teréne som neustále niečo objavoval.”

V podstate išlo o to ráno sa zbaliť, čo bola najhoršia vec – každé ráno všetko zložiť, dobre to upevniť, aby to malo na tej motorke nejakú rovnováhu. Keď ešte do toho pršalo, tak som následne riešil ako byť suchý, kde sa najem, kde budem spať…a medzitým som niečo parádne zbadal a ani som si nestihol uvedomiť, že mi je nejako nepohodlne.

Čo sa týka fyzičky, tak som schudol 6 kg. Nie, že by som málo jedol – aj keď teda v Nórsku sú také ceny, že som sa musel trochu obmedzovať. Skôr to bolo o tom, že aj na tej motorke musíš trochu pracovať telom. A chodil som aj na turistiku.

“Ale hneď po mojom návrate domov sa mi to vrátilo. Starká sa mňa kukla, že „Jéžišmária,” a už to išlo, pirohy a neviem čo všetko ešte :D”

Fyzicky najnáročnejšia vec bola zima, aj keď som bol za polárnym kruhom cez najväčšie leto. Naplánoval som si to tak, aby som tam bol niekedy v júli, kedy sú tam najväčšie teplá. No v praxi to znamená, že v noci teplota aj tak niekedy klesá iba na 2 stupne (hlavne vo vnútrozemí). A pohyboval som sa aj po tých polostrovoch na nórskom severnom pobreží, kde už oficiálne leto nikdy nemajú.

Najnáročnejšie na tom bolo to, že polovicu času na motorke som strávil v daždi. Veľakrát som sa v stane nadránom klepal zimou.

“A bola to iba moja sprostosť, pretože potom som došiel naspäť domov a povedal som to mojím kamošom horolezcom – ako som bol v motorkárskej bunde, ďalšie bundy na sebe, štyri ponožky a aj tak som sa klepal. A oni mi hovoria: „Ty si blbý, tieto moderné spacáky fungujú tak, že tam musíš ísť pomaly nahý.“, ja som to jednoducho na ceste nevedel :)”

Ešte mi k tej téme psychickej nepohody napadá jedna vec. Bol som sám, takže reálne to bolo tak, že som sa začal sám so sebou rozprávať. Ako keď niekedy pozeráš ten film od Toma Hanksa – a vravíš si, že mne sa to nestane. Človeka som na ceste najdlhšie nestretol 3 dni, ale inak som sa s ľuďmi občas rozprával. Potom som to už aj vyhľadával.

Asi po mesiaci som stretol môjho bratranca Juraja s priateľkou, ktorý išli na aute z juhu Nórska – naplánovali sme si stretnutie na dva dni približne v strede Nórska.

“A ako som pri ňom večer rozkladal stan, Juraj mi zrazu hovorí: „Maťo, uvedomuješ si, že sa rozprávaš so stanovou tyčkou?“ A ja som o tom vôbec nemal šajnu, začal som sa automaticky rozprávať s vecami a nejako som si to vôbec neuvedomoval.”

Takmer hneď ako som sa vrátil, tak som išiel s frajerkou Martinkou na dva týždne do Talianska – čím ju pozdravujem a oceňujem, že na mňa čakala. Sľúbil som jej totižto, že keď sa vrátim, tak pôjdeme spolu na motorke na výlet k moru. V minulosti som o tom rozmýšľal spôsobom, že: motorka a frajerka – to je skvelé – dáš jej helmu, posadíš ju, ona ťa len objíme a pár hodín ju nemusíš počúvať Ale jedna z prvých vecí, čo som po návrate spravil bolo, že som kúpil komunikátory na helmu, aby sme sa po ceste do Talianska mohli rozprávať.

“Na mojom tripe to skončilo tak, že už po pár dňoch som si začal v helme spievať. A zistil som, koľko málo textov slovenských pesničiek ovládam. Človek si jednoducho nájde svoje spôsoby, ako sa s nedostatkom kontaktu s ľuďmi vysporiadať.”

Ale na druhej strane som to aj ocenil, pretože som si od ľudí trochu potreboval oddýchnuť, keďže v predchádzajúcom zamestnaní som robil projekťáka a je fakt, že kontakt s ľuďmi ma najviac unavoval. Takže vzhľadom na toto to bola maximálna očista.

4) Čo najlepšie sa ti prihodilo na tejto dobrodružnej ceste?

Mám kopec zážitkov rôzneho charakteru, ale to najlepšie – a to ti asi povie veľa cestovateľov – nie sú ani tie konkrétne zážitky. Keď si na takej dlhšej ceste sám, tak to ani nie je veľmi o tom, kde si, ale je to o skúmaní samého seba. Po určitej dobe ti už príde ako bežná vec každý deň objavovať niečo nové, a jediné s čím ostaneš na tej ceste, si ty sám so svojimi myšlienkami.

To čo mi tá cesta dala a s čím som aj tak trocha počítal, bol fakt, že som lepšie spoznal sám seba. Keď dva mesiace cestuješ na motorke, tak si nemôžeš ani tak veľa vecí zbaliť a uvedomíš si, ako málo ti stačí k životu. Mal som na celej ceste po 3 kusy spodného prádla, ale fakt kvalitného. Nič viac ti netreba.

“Jeden pár ponožiek som potom dokonca obetoval, keď mi začala unikať kvapalina z predných tlmičov a potreboval som realizovať dočasnú opravu, ale oprava v servise by v Nórsku bola finančne a časovo náročná.”

Odkedy som sa vrátil, tak si neskutočne vážim každý okamih doma. Veľa radosti mi prinášala aj samotná každodenná jazda na motorke. Ale ak sa pýtaš na konkrétne zážitky, tak určite mi najviac dal styk s ľuďmi. Rozprával som sa so skvelými ľuďmi, či už od týpka, čo na Nordkapp došiel za 3 mesiace na malej Vespe z Talianska. Alebo som spoznal chalana na skladacom kanoe, ktorý robil po riekach nad polárnym kruhom výlet zo západu na východ Nórska, cez Fínsko, iba so svojím psom. Všelijakí motorkári, dvaja harlejáci, ktorí sa na ceste živili lovením rýb s harpúnami v mori, atď.

“Alebo Sámovia, to sú obyvatelia týchto severných oblastí, ktorí sa živia pasením obrovských čried sobov – úplne iný životný štýl, úplne iné myšlienky.”

Potom som videl polárnu žiaru, navštívil som niekoľko divokých národných parkov, kde som sa napr. odviezol proti prúdu rieky na člne a potom tam chodil po lesoch. Neskutočná pecka, keď si uprostred ničoho sám. Tam som aj stretol jedného zlatokopa zo Švédska, ku ktorému som najprv bál priblížiť, pretože to bol taký zarastený týpek s puškou. Vravel mi, že dva týždne nevidel človeka – rád si so mnou pokecal.

“Neďaleko mestečka Andalsnes som bol na pozorovaní veľrýb – je tu jedno z najvhodnejších pozorovacích miest na voľne žijúce veľryby na svete.”

Okrem veľrýb som zblízka videl loviacu svorku kosatiek, čo bol pre mňa neskutočný zážitok. Čakal som dva dni, kým som sa na túto expedíciu dostal, ale stálo to za to – posádka lode tvrdila, že to bolo jedno z najlepších pozorovaní za celý rok.

Bol som aj na pozorovaní “polnočného safari” na Lofotách, kde som pozoroval z gumového člna na mori tulene, ale toto už nebolo také úžasné, ako byť vedľa tých obrovských rýb.

5) Mal si aj nejaký nepríjemný zážitok, s technikou, ľuďmi a podobne?

Pár posledných rokov sa snažím meditovať a k tejto ceste som sa z tohto hľadiska snažil postaviť tak, že sa budem radovať zo života, aj keď sa stane niečo negatívne. Takže nič konkrétne, čo by ma ranilo, mi nenapadá.

“Mal som problémy so zjazdenými pneumatikami, potom som zistil, že mám zničenú prednú vidlicu. Prednú vidlicu mi provizórne opravil jeden poľský mechanik v nórskom servise, ktorý mi to chápavo nacenil na polovičnú cenu, inak by ma to asi finančne zabilo.”

Najhoršie bolo asi to počasie, to že mi väčšinu času pršalo. Ale na to si zvykneš.

6) To, že si išiel sám bol zámer?

Áno, je to tak. Chcel som si oddýchnuť od ľudí a už od malička som takéto niečo chcel zažiť. Musím sa priznať, som dosť individualista. Potom som totižto pán svojho času, rozhodnem sa z hodiny na hodinu, kam chcem ísť a kam nechcem ísť. Rád chodím aj s inými ľuďmi, ale v tomto prípade som chcel ísť sám a oddýchnuť si.

Ako som spomínal, rád meditujem, a myslel som si, že takto budem mať aj konečne možnosť naplno sa tomu každý deň trochu venovať.

“Vo Fínsku som si v jednom národnom parku aj raz sadol, pri jazere, na vrchole parádnej skaly, začal som ako zapadalo slnko. Ale o chvíľu som si uvedomil, že ľudia do tohto parku chodia hlavne pozorovať medvede, pretože je tam jeden z najhustejších výskytov medveďa hnedého na svete. Takže ani tam som si nezameditoval, len som rozmýšľal nad tým, kedy mi medveď uhryzne zadok :)”

7) Tento sen si si splnil, čo bude nasledovať ďalej?

Mám stále veľa plánov a veľmi veľa miest, kde som nebol a už viem, že by som tam chcel ísť na motorke. Tento rok by som rád išiel s kamošmi na taký low-cost výlet do Rumunska. Myslím, že to robí veľa motorkárov zo Slovenska.

Taký môj dlhodobý sen je spraviť na motorke Island, ale tam to už asi nebude low-cost Keď budem veľký… Spomínal si mi, že chceš ísť do Nepálu. Takže ďalší sen je možno dať ten Nepál na motorke. Proste, kde sa dá ísť na motorke, tam by som rád išiel na motorke.

A ešte jeden top sen, čo by som chcel zažiť, som totižto fascinovaný prírodným fenoménom migrácie jedného typ motýľa (monarch) každú štvrtú generáciu migruje zo severu Ameriky na jedno miesto v Mexiku a v rámci jednej svojej generácie zaletí niekoľko tisíc kilometrov. V Mexiku pri jednej dedinke prezimuje, rozmnoží sa, a potom tri generácie motýľov idú zase na sever a cyklus sa neskôr opakuje.

“Vzhľadom na veľkosť živočícha, ktorý vôbec nie je stavaný niečo takéto spraviť, je to jedna z najväčších migrácií na svete. Trvá to 3 mesiace. A môj sen je zobrať motorku do Ameriky a spraviť tú cestu s nimi!”

8) Koľko to bolo kilometrov, koľko ťa to stálo približne?

Bolo to nakoniec 15018 km. Priznám sa, že ten posledný deň som išiel z Viedne naschvál trošku dlhšou cestou, aby som dal dokopy tých 15-tisíc
Trvalo mi to 55 dní. Ostal by som aj dlhšie, ale bol som pozvaný kamošovi na svadbu ako svedok, tak som sa musel vrátiť. Prešiel som 12 krajín, videl som 4 moria. Väčšinu času som spal pod stanom.

“No a keď nepočítam počiatočné náklady na motorku a výbavu, tak ma samotná cesta so všetkými atrakciami a benzínom stála možno nejakých 2500 €.”

Motorka v Nórsku na rozdiel od auta nemusí platiť cestné mýta. Ak chceš mať ľahkú výbavu a ideš kempovať, tak musíš platiť za ten kompromis medzi ľahkosťou a použiteľnosťou, takže tá počiatočná kempovacia výbava tiež nebola lacná. Takisto som nakúpil doplnky na motorku, ako USB nabíjačku, padáky, kryty na riadidlá. Na tú motorku a stanovanie som sa teda vybavil za nejakých ďalších cca 2000 €. Pôvodne som chcel kempovať, kde sa bude dať, keďže v Škandinávii sú v tomto veľmi benevolentní (tzv. “Freedom to roam”).

“My na to ale nie sme zvyknutí, na tom severe nič nemáš, iba pustatinu, stále mokneš a nejako som sa tam necítil vždy úplne sebaisto. Takisto som sa chcel aj rozprávať s ľuďmi, dať teplú sprchu.”

Takže nakoniec som väčšinu nocí strávil v kempoch, čo mi dosť nabúralo pôvodný budget. Stanové miesto tam bežne stálo 20 až 30 eur!

“Takže nakoniec ma to celé stálo ako malé auto, nebol to úplne lacný špás. Ale neľutujem ani jedinú korunu, čo som do toho dal. Je to pre mňa zážitok, ktorý budem mať na celý život.”

Zistil som, kde sú moje limity a viem si predstaviť, že by som to vedel spraviť aj za menej ako polovičnú cenu. Celkovo ma to teda dokopy vyšlo nejakých 4000 eur. Vedel by som to možno celé spraviť za 1,5 až 2 tisíc eur vrátane nákupu menej kvalitnej výbavy, keby som chcel. Ale keďže som dostal to odstupné, ako ľahko tie prachy prišli, tak aj odišli, boli minuté dobre Ani som to radšej presne nepočítal, nechcem byť zbytočne zhrozený

A keďže som si to chcel do začiatku hlavne užiť, dal som si aj ten sobí hamburger, išiel som na výlety do národných parkov a celkovo som nešetril.

Maťo, ďakujem za rozhovor a prajem ti ešte veľa šťastných kilometrov na motorke

Ako bonus na záver ešte pripájam zbierku videí vo forme denníka s autentickými pocitmi z ciest.

The post 15 tisíc kilometrov Severským okruhom na motorke za 55 dní! appeared first on TripLovers.

Minulé leto som strávil niekoľko dní v Berlíne a našiel som tam jedno cool miesto, ktoré je úplne mimo záujmu turistov. Perfektne ukryté špeci miesto

Hneď na začiatok ti môžem povedať, že toto miesto bude zaujímave aj pre ľudí, ktorých zvyčajne nezaujímajú autá. Pretože tieto krásne historické stroje sú situované v starej industriálnej budove a jednoducho budeš ohromený jedinečnou atmosférou tohto miesta

Je to Classic Remise Berlin, ktorý je umiestnený mimo centra v bývalej železničnej stanici, ktorá bola pôvodne postavená v čase imperializmu, v roku 1899.

Nájdeš tu garáže, servisy, dealerov pre staré klasiky, obchody s náhradnými dielmi atď. Super vec je, že sa tu neplatí žiadne vstupné a nechodia sem davy ľudí.

Bol som tak unesený vystavenými autami, že som nemohol prestať fotografovať každé druhé auto Proste sem príď a vychutnaj si toto úžasné miesto Dajú sa to jednoducho stráviť aj 2 hodiny.

Základné info:

• Adresa – Wiebestr. 36 – 37
• Pon – Sob:     08.00 – 20.00
  Ned:               10.00 – 20.00
• Vstupné zdarma (okrem mimoriadnych eventov)
• Dá sa sem dostať aj metrom, stačí vystúpiť na Mierendorffplatz

The post Toto nezmeškaj v Berlíne, pokiaľ máš rád výnimočné miesta! appeared first on TripLovers.