Laos je málo známou krajinou JV Ázie, ktorá nemá nič svetoznáme ako jej okolitý susedia. Napriek tomu bol Laos presne taký, ako sme si predstavovali juhovýchodnú Áziu. Suché a prašné ulice, plno dobiedzavých komárov, ale hlavne plno zážitkov na motorke, krásne zelené pralesy, majestátne jaskyne, kúpanie vo vodopádoch a milí domáci

Laos sme navštívili na 20 dní, v priebehu toho času sme absolvovali návštevu:

• Vientiane
• Thakhek loop
• Vang Vieng
• Luang Prabang
• Plavba po rieke Mekong

Obsah

• Víza
• Kedy navštíviť Laos
• Peniaze a bankomaty v Laose
• Očkovanie
• Angličtina a dorozumievanie sa
• Tours na vlastnú päsť vs. agentúry
• Jedlo a reštaurácie v Laose
• Prečo sa laoské pralesy neklčujú?
• Jednoduchosť života v Laose

Víza

Víza do Laosu sme si ich vybavili bez problémov (a bez úplatkov) na letisku vo Vientiene. Pred zaplatením víz treba vypísať požadované formuláre (pero si dones svoje), s ktorými nám pomohol zamestnanec letiska, na to určený. Cena 30 dňových víz pre Slovákov je 30 USD. Treba mať pripravené 2 fotografie pasového formátu. Po zaplatení víz sme obdržali nálepku v pase a „slíž,“ ktorý bolo potrebné pri odchode z krajiny odovzdať.

Netreba zabúdať, že platnosť pasu nesmie byť kratšia ako 6 mesiacov, lebo v prípade Vientianskeho letiska, sme si mohli vyzdvihnúť batožinu až po vstupe do krajiny. Celý proces vybavenia laoských víz trval približne 1 hodinu.

Laos sme opúšťali cez hraničný priechod v Huay Xai. Na toto hraničnom priechode je vraj vyžadovaný úplatok 1 USD do pasu. My sme im žiaden úplatok nedali. Odovzdali sme „slíž“ a bez problémov sme sa dostali do Thajska

Kedy navštíviť Laos

Obdobie od októbra do marca je v Laose obdobím sucha s ideálnymi teplotami pre „letné“ aktivity. V severnejšom meste Luang Prabang až tak teplo nebolo a sveter sa neraz hodil. Obdobie dažďov trvá od apríla do septembra. Výhodou obdobia dažďov je až gýčová zeleň a bujné vodopády. Preto odporúčam navštíviť Laos v októbri, koncom obdobia dažďov

Peniaze a bankomaty v Laose

Laos má svoju vlastnú menu – lao kip. Maximálny možný výber z bankomatu je 1 500 000 kipov (cca 155 €). Laoské kipy majú iba papierovú podobu a často sme sa dostávali k veľmi špinavým, priam plesnivým kúskom, ktorých nereprezentatívny vzhľad nenaznačoval ich nominálnu hodnotu.

Laosania majú vo zvyku zaokrúhľovať ceny. Za jedlo zaplatíte buď 15 000 kipov alebo 20 000 kipov. Ceny ako 17 000 sa vyskytujú iba ojedinele. Za celú dobu strávenú v Laose sme videli bankovku s najnižšou nominálnou hodnotou len 1 000 kipov, aj keď na internete sa uvádza, že existujú aj menšie. Keď sme v potravinách kupovali fľašu vody za 6 500 kipov, tak sme namiesto výdavku dostali žuvačku

Po odchode z krajiny nám zostali ešte nejaké kipy, ktorých sme sa nevedeli zbaviť. Skúšali sme to na letiskách a aj hneď za hranicami v Thajsku, kde nás vysmiali, keď sme sa opýtali či sa u nich dá platiť aj kipmi. Pričom v laoskom Huay Xai sa dalo platiť aj v thajských bahtoch.

Platba kartou v Laose je v plienkach. Ak sa aj naskytne príležitosť, za platbu kartou musíte ako zákazník uhradiť 3% poplatok, ktorý by mal banke platiť obchodník.

Pred návštevou Laosu sme čítali, že je to tu nečakane drahé. Môže sa to javiť tým, že tu zaokrúhľujú ceny, a aj tým, že za každú drobnosť sa platí vstupné od 0,5 € do 2 €. Na druhej strane je Laos veľmi kompaktný a vďaka tomu sme ušetrili na doprave. Celkovo nás stálo 20 dní v Laose cca 300 € na osobu.

Očkovanie

Pred návštevou Laosu sme si dali zaočkovať žltačku typu A aj B, brušný týfus, a aj besnotu. Osobne na Laos očkovanie proti besnote odporúčam. Túlavých psov sú tu plné ulice a v Luang Prabang nás jedna svorka šiestich psov aj napadla (ušli sme im na motorke). Nepríjemnú skúsenosť sme mali aj v Thakheku, kde sme sa po zotmení presúvali na autobusovú stanicu a neustále prechádzali z jednej strany cesty na druhú, aby sme sa havkáčom vyhli. Samozrejme, v Laose majú nemocnice ale v odľahlých oblastiach by ste sa adekvátnej pomoci asi ťažko dožadovali.

Laos je krajinou s vyšším výskytom malárie, preto odporúčam pred návštevou takýchto krajín kontrolovať mapu výskytu malárie na stránke fitfortravel, kde si presne viete vyhľadať mapu krajiny s vyznačenou rizikovou oblasťou, a tým sa počas vašej cesty vyhnúť, prípadne dodržiavať prísnejšiu prevenciu v malarickej oblasti. My sme kvôli tomu vynechali oblasť 4000 ostrovov, teraz len ľutujeme. 

Angličtina a dorozumievanie sa

Čo sa týka angličtiny a komunikácie s domácimi je Laos z krajín JV Ázie na tom asi najhoršie. Keď sme sa pýtali na cenu a použili slovíčko money, netušili čo od nich chceme. Malo to aspoň výhodu. S ich zlými komunikačnými schopnosťami sa neodvážili za nami chodiť a žobrať ako v Malajzii, Kambodži či Nepáli. Gestikulácia je pre nich tiež úplne neznáma.

Často sa nám stávalo, že v reštaurácii alebo podniku sme obsluhe ukázali prstom na názov jedla v angličtine. Oni ale vôbec nepoznajú latinku, takže s tým mali často vážny problém a buď doniesli niečo iné alebo sa dlhú chvíľu dohadovali s kuchárom, čo nám má pripraviť. V takom prípade im treba rovno ukázať prstom na ich laoské (znakové) písmo.

V Laose a Vietname sme sa často stretávali s bylinkou koriander. Vzhľadom je podobný petržlenu, ale chuťou praciemu prášku, či mydlu. Miestny ju dávajú takmer všade kde sa dá, do polievok, ryže, bagety (lebo je vraj zdravá). Aj keď sme im mnohokrát vysvetľovali že “NO CORIANDER!”, tak vždy iba prikývli, usmiali sa a navarili podľa seba.

Nakoniec sme zhodnotili, že domáci nemajú poňatia o tom, ako sa táto bylinka volá v angličtine, a nemohli mať poňatia čo od nich chceme. Špecialitou bolo, keď nám k jedlu doniesli koriandrovú polievku, hneď na to, ako sme ich poprosili o hlavné jedlo bez koriandru. Čistá provokácia

Tours na vlastnú päsť vs. agentúry

Laos je malá krajina a turisti majú zväčša rovnakú trasu. Na najturistickejšej trase medzi Vientianom, Vang Viengom a Luang Prabangom sa oplatí využívať organizované autobusy, ktoré sa dajú rezervovať na väčšine ubytovaní. Vychádzajú lacnejšie akoby ste si cestu organizovali sami lokálnou dopravou. Overovali sme to na sebe a cesta na vlastnú päsť zabrala zbytočne veľa času a ešte sme si priplatili.

Veľmi výhodne vychádzajú zážitkové aktivity vo Vang Vieng. Napríklad celodenné tour s agentúrou a troma aktivitami vás vyjdú rovnako akoby ste si sami organizovali iba jednu z nich. Cenovo sa veľmi oplatí zip line.

Jedlo a reštaurácie v Laose

Pred cestou do Ázie sme čítali rôzne odporúčania, čo robiť preto aby sme nemali problémy s lokálnou stravou. Jedna z rád tvrdí, že by sme si mali vyberať reštaurácie a podniky kde, je plno domácich. Vo zvyšných krajinách JV Ázie sme túto radu nemali problém dodržiavať, ale v Laose sme nevedeli nájsť žiadne podniky, kde by sedeli aj domáci. Teda okrem jedného na “loope”. Namiesto s domácimi sme v pouličných reštauráciách jedávali so všetkými psami z dediny, ktorí čakali na zbytky jedla.

V Laose nám spočiatku veľmi nechutilo. Bolo to aj preto, lebo ako prvú destináciu sme si vybrali Thakhek. V tomto odľahlejšom regióne sme mali na výber len z polievky Pho a Fried rice, teda rizota. Na svoje sme si prišli až vo Vang Vieng a Luang Prabang, kde sme objavili bagety, ako pozostatok po francúzskej kolonizácii. Z množstva kombinácii sme vždy volili tuniakovú bagetu, predsa len, tuniak z konzervy je najbezpečnejšia voľba. Medzi naše obľúbené jedlá patrili palacinky, nazývané creppes s rôznymi plnkami. Najoblúbenejšie jedlo aké sme v Ázii jedávali bolo bravčové alebo kuracie mäso s bazalkou, volským okom a ryžou – Thai Basil Chicken.

V Laose sa vyrába najlepšie pivo regiónu, Beerlao  Je tým najlepším, čo sme v JV Ázii pili za celého pol roka. Laos má aj najlepšiu kávu. Tá sa robí zo salka iba v ľadovej verzii, a aj keď sme sa z počiatku obávali z čoho je ľad vyrobený, vždy to bolo ok

V Luang Prabang sa nám stala jedna vtipná príhoda. Smerom na night market sme chceli do smetí vyhodiť prázdny pohár z lao coffee. Chceli sme ho vyhodiť do prívesu auta, o ktorom sme si mysleli, že zhromažďuje smeti z night marketu. Už sme tam išli hodiť prázdny pohár, ale v tom sme si všimli, že príves je naložený dózami plnými jedla (čo nepredajú, odvezú a dovezú späť na ďalší deň).

Prečo sa laoské pralesy neklčujú?

Počas druhej Indočínskej vojny (Vojna vo Vietname) medzi rokmi 1955 až 1975 bolo na Laos zhodených viac ako 2 milióny ton bômb. Množstvo munície, ktoré bolo zhodené na území Laosu malo okrem skrytých komunistických tovární na zbrane zničiť hlavne Ho Chi Minovu cestu, cez ktorú komunisti zo severu pašovali zbrane a infiltrovali sa do Južného Vietnamu. V laoských pralesoch sa nachádza toľko nevybuchnutej munície, že výrub pralesa nie je možný, čo je na jednej strane dobre.

Na druhej strane v dôsledku nevybuchnutej munície umierajú ľudia dodnes. V priemere jedna osoba za deň. Preto si dobre zvážte, či si odbehnete do lesa na malú.

Jednou z atrakcií v Laose je pole džbánov Phonsavan. Práve na tomto mieste môžete ako turista vidieť množstvo varovných tabúľ, ktoré obmedzujú váš pohyb. To ale nie je nič v porovnaní s deťmi, ktoré sa nemôžu ísť hrať za plot školského dvora, lebo sa na tomto území nachádza nevybuchnutá munícia. O odstraňovanie nevybuchnutej munície sa v krajine stará organizácia UXO Lao. Od vzniku organizácie bola prácne vyčistená iba nepatrná časť územia z rozlohy krajiny. Aj preto je dnes Laos jednou z najmenej rozvinutých krajín juhovýchodnej Ázie.

Jednoduchosť života v Laose

Popravde sme od Laosu nemali žiadne očakávania a prekvapil nás najmä svojou jednoduchosťou Našimi najväčšími zážitkami ostane ako sme križovali odľahlý región na skútri za mestom Thakhek. Míňali dediny, bambusové domčeky, kývajúce deti a krásne scenérie prírody. Práve v tomto regióne na nás pozerali detičky ako na zjavenie a nevedeli od nás odtrhnúť zrak. Civilizácia tu je len čiastočne a to len v podobe mobilných telefónov a internetu.

Laoskí rodičia musia pracovať aj keď majú malé deti, inak by neprežili. Starý rodičia musia v krajinách ako Laos a Kambodža pracovať doslova do smrti. Niečo ako rodičovská dovolenka či dôchodok tu neexistuje. 

Celá FOTOGALÉRIA

The post Zelený Laos a čo treba vedieť pred návštevou tejto krajiny appeared first on TripLovers.

Obsah:

• Treba nájsť ten správny prístav
• 1. deň – loďou z Luang Prabang do Pak Beng
• 2. deň – loďou z Pak Beng do Huay Xai
  • Na čo sa prichystať pri plavbe loďou po Mekongu?
• 3. deň – imigračný úrad a dlhá cesta autobusom
• Rozpočet a porovnanie s cenou autobusu

Tento príspevok je adresovaný najmä tým, ktorí uprednostnia plavbu po Mekongu pred autobusom  Takáto zdĺhavá kombinovaná cesta je vhodná najmä pre tých, ktorí sú na cestách dlhodobo a majú veľa kníh, ku ktorým sa nemali kedy dostať. Veľmi by som ju neodporúčal cestovateľom, ktorí majú 2-3 týždne dovolenky v práci. V takomto prípade sú aj tri dni veľká vzácnosť

Treba nájsť ten správny prístav

Prístav, z ktorého smeruje loď po Mekongu do mestečka Huay Xai pri thajských hraniciach, sa nenachádza v Luang Prabang ale asi 8 km východne. My sme si boli kúpiť lístky už o deň skôr a zároveň sme sa uistili, že je to ten správny prístav. Lístok na loď sa dá kúpiť iba na prvý deň plavby a to z Luang Prabang do dedinky Pak Beng za 105 000 kip (10,50€) na osobu.

Na naše šťastie sa dal v prístave dohodnúť tuk tuk za prijateľnú cenu, 20 000 kip (2€) na osobu, pričom sme mali istotu, že nás do prístavu privezie včas. Pri tvrdom zjednávaní sa dá v meste zjednať tuk tuk na 15 000 kip (1,50€) na osobu, ale na to sme už nasledujúce ráno nemali čas. Ráno po nás prišiel vodič, ešte skôr ako pôvodne mal a do prístavu sme sa dostali v čase ako sme potrebovali

1. deň – loďou z Luang Prabang do Pak Beng

Naša loď mala vyplávať o 8:30 ráno, ale akýsi domáci nás zdržali nakladaním skútra na strechu lode Loď, ktorou sme sa vybrali my je typu slow boat, teda pomalá loď. Je lacnejšia a aj bezpečnejšia ako speed boat (rýchla loď) a okrem pasažierov nesie aj množstvo nákladu

Naša loď ani z ďaleka nebola naplnená, čo však mohol byť iba ojedinelý prípad. Loď má k dispozícii cca 100 autosedadiel, ktoré pochádzajú z minivanov a sú len tak voľne pohodené na podlahe

S nami sa plavilo asi tucet ďalších backpackerov a zopár domácich, ktorí povystupovali počas cesty. Niekedy loď zastavila v prístave, no stalo sa aj, že pri vystupovaní musela prísť rodinka na motorovej loďke a pasažieri si preskočili za jazdy

Do dedinky Pak Beng sme doplávali v plánovanom čase a to 17:30. Hneď ako sme vystúpili sa na nás vrhli domáci. Začali ponúkať ubytovanie za ceny od 60 000 – 80 000 kip (6-8€) za izbu. Takže sa naozaj netreba obávať, že by si spal na ulici.

2. deň – loďou z Pak Beng do Huay Xai

Na druhý deň ráno sme nasadli na inú loď ako v predchádzajúci deň. Pani nás skasovala na palube a každý sme jej tentokrát zaplatili po 110 000 kip (11€). Loď opäť vyplávala o 8:30 a bez meškania doplávala o 16:30 do Huay Xai.

My sme prespali v Huay Xai aj keď sme chceli dôjsť až do Chiang Rai. Na našu smolu sme došli k starému imigračnému úradu vzdialenému asi len 1 kilometer od prístavu (mali sme zlé informácie z neaktuálneho blogu). Tam sme sa dozvedeli, že sa musíme vrátiť popri rieke asi o 10 km späť, a že sme vlastne išli loďou okolo. V okolí nebol ani žiaden tuk tuk, ktorý by nás odviezol, takže naše plány boli zmarené a v Laose sme zostali ešte o deň dlhšie.

Na čo sa prichystať pri plavbe loďou po Mekongu?

1. Jedlo

Slow boat nie je žiadna luxusná záležitosť. Bufet, ktorý sa tu síce nachádza je celkom biedny. Na jednej lodi boli k dispozícii iba instantné nudle, na druhej aj nejaké čipsy, sladkosti a teplé nápoje. Samozrejme všetko s mekongskou prirážkou  Preto odporúčam prísť na loď s dostatočným množstvom potravín. Nám sa veľmi osvedčili bagety, ktoré sme v Laose jedávali takmer denne.

2. Teplé oblečenie

Taktiež nemožno zabudnúť na dostatok teplého oblečenia! Rána na lodi sme mali naozaj chladné. Aj napriek tomu, že sme celú dobu boli naobliekaní, Janku ofúklo a celý nasledujúci týždeň mala pocit, že ju sekne v krížoch.

3. Niečo na zabavenie sa

A samozrejme nemôže chýbať nejaká tá kniha, karty, PC, alebo čokoľvek čo ťa zabaví. Výhľad z lode je celkom stereotypný čo sme nečakali a boli sme tak trochu aj sklamaní. Ale bolo naozaj pekne sledovať radosť ľudí, ktorí si prišli po svojich blízkych do prístavu. Veľakrát to vyzeralo akoby to bola udalosť dňa

4. Štuple do uší

Hluk z motora celé dva dni v kuse? Asi zniem chrumkavo, ale vie to byť dosť nepríjemné. Aj keď to štuple do uší úplne nevyriešia, niečo to pomôže

5. Toaletný papier

Toaletný papier, nie je samozrejmosť. A keďže si všetci uvedomujeme jeho dôležitosť tak to len pripomínam, aby sa nezabudlo

3. deň – imigračný úrad a dlhá cesta autobusom

Ráno sme opäť nemali kde zohnať tuk tuk. Tak sme sa vybrali smerom k imigračnému úradu pešo a asi až po 3 kilometroch sa pri nás pristavili hneď dva tuk tuky za sebou. S prvým sme sa nedohodli na cene. Ten druhý išiel tým istým smerom ako aj my a aj keď nás spočiatku odmietol, tak nás aj tak zobral za 10 000 kip (1€) spolu. Lebo videl, že my by sme aj tak šli tie zvyšné 3 km pešo a nezarobil by nič.

Na imigračnom sme odovzdali “slížik”, ktorý sme mali pri sebe od príchodu a bez akýchkoľvek úplatkov sme sa dostali za kontrolu (bol pracovný deň). K imigračnému úradu Thajska sme sa museli prepraviť autobusom, ten musia použiť všetci, aj cyklisti. Sú to asi 4 kilometre a stojí to 7 000 kip, alebo 25 baht (0,70€) .

Po príchode na imigračný úrad v Thajsku opäť trebalo vyplniť dve tlačivá a prejsť kontrolou. Odtiaľ sme sa potrebovali dostať do Chiang Khong odkiaľ chodí autobus do Chiang Mai. Chodia tri za deň, posledný o 10:30, to sme nestihli. Preto sme museli ísť s prestupom v Chiang Rai.

Celkovo sme zaplatili za jedného 60 baht za tuk tuk z imigračného úradu do Chiang Khong. Červený autobus z Chiang Khong do Chiang Rai nás vyšiel 65 baht (1,65€) a viezli sme sa ním dve hodiny. Autobus z Chiang Rai do Chiang Mai stal 166 baht (4,25€) a cesta trvala 3,5 hodiny.

Rozpočet a porovnanie s cenou autobusu

• tuk tuk z Luang Prabang do prístavu – 20 000 kip (2€)
• dvojdňová plavba – 215 000 kip (21€)
• ubytovanie 2x – 75 000 kip (7,5€)
• tuk tuk z Huay Xai na imigračný úrad – 5 000 kip (0,5€)
• autobus medzi hranicami – 7 000 kip (0,7€)
• autobus z imigračného úradu do Chiang Khong – 60 baht (1,5€)
• autobus z Chiang Khong do Chiang Rai – 65 baht (1,7€)
• autobus z Chiang Rai do Chiang Mai – 166 baht (4,3€)

V prepočte je to spolu približne 40 €, čo je v konečnom dôsledku trochu viac ako by sme dali za 18 hodinový autobus z Luang Prabang do Chiang Mai. Jeho ceny sa pohybovali v rozmedzí od 31 – 38€. Pre nás to síce bolo zaujímavé spestrenie našej 6 mesačnej cesty po juhovýchodnej Ázii, ale popravde, už by sme sa na to druhýkrát nedali.

Celá FOTOGALÉRIA z plavby po Mekongu

The post Aká je v skutočnosti plavba po Mekongu? appeared first on TripLovers.

Vytešení z doterajších zážitkov v Laose prichádzame do našej poslednej destinácie v tejto krajine. Luang Prabang sa tiež nenechá zahanbiť

Obsah:

• Doprava z Vang Vieng do Luang Prabang
• Požičanie motorky v Luang Prabang
• Top miesta v Luang Prabang
  1. Luang Prabang – mesto plné chrámov
     • Agresívne túlavé psy po zotmení
  2. Mount Phousi
  3. Ranné almužny mníchom v Luang Prabang
  4. Night market a čo ponúka
  5. Morning market 
  6. UXO Visitors center
  7. Mekong pri západe slnka
• Výlety do okolia Luang Prabang
  1. Kuang Si vodopády
  2. Tad Sae vodopády
  3. Tad Thong vodopády
  4. Jaskyňa Pak Ou a plavba po Mekongu

Doprava z Vang Vieng do Luang Prabang

Z obrovského spektra agentúr, časov a vozidiel si vo Vang Vieng, samozrejme ako vždy, vyberieme tu najlacnejšiu možnosť. Cesta minivanom stojí 80 000 kip (8€) a pokračujeme do ospevovaného Luang Prabang.

Požičanie motorky v Luang Prabang

Výlety mimo Luang Prabang sme ako vždy realizovali na motorke. Žiaľ, mesto je už tak skazené turizmom, že sa tu za požičanie skútra žiadajú neprimerané sumy. Za poloautomatickú motorku Honda Wave 100 000 kip (10€) a za plneautomatické skútre od 120 000 kip (12€). My sme však nejakou šťastnou náhodou našli požičovňu, kde mali Hondu Wave za omnoho prijateľnejších 80 000 kip (8€), čo je stále dvojnásobok oproti tej, čo sme si požičiavali vo Vang Vieng.

Toto video celkom dobre vystihuje, čo všetko sa dá zažiť s motorkou v Luang Prabang a jeho okolí

Top miesta v Luang Prabang

1) Luang Prabang – mesto plné chrámov

Na naše prekvapenie je mesto omnoho menšie ako sme si ho predstavovali. Jeho výhodou je však kompaktné centrum, ktoré je zároveň na zozname UNESCO za jeho zachované architektonické, náboženské a kultúrne dedičstvo, pričom architektúra odráža koloniálny vplyv Francúzska z 19. a 20. storočia.

Mesto ponúka množstvo chrámov, je ich tu naozaj veľa. Je len na vás koľko máte času a ktoré navštívite. V niektorých sa môžete stretnúť s tým, že po vás budú pýtať vstupné do interiérov chrámu, a niekedy už aj pri vstupe do areálu chrámu. Tieto poplatky sa vždy pohybujú okolo 10 000 kip (1€). Za seba určite môžem odporúčať Wat Visounnarath, Wat Sene, Wat Mai a Wat Manorom. Za návštevu stojí aj Royal Palace a chrám Haw Pha Bang.

Agresívne túlavé psy po zotmení

Obzrieť sme si chceli aj chrám Phra That Khong Santi Chedi. Tak úplne nám to nevyšlo s časom a prišli sme sem až po zotmení. Na naše nemilé prekvapenie sa po nás v jeho areáli rozbehla svorka psov. Pes čo šteká, nehryzie, týchto 6 túlavých psov neštekalo a išli rovno na vec – zľava, zprava a jeden pre istotu “zatarasil cestu “aj spredu. Naša naštartovaná motorka so zaradenou jednotkou ale spravila svoje a jednoducho sme im ušli!

Presne aj kvôli týmto neočakávaným situáciám človek nikdy nevie, kedy sa mu zužitkuje jeho očkovanie proti besnote, ktoré stále veľa cestovateľov ignoruje.

A to s túlavými psami nemám absolútne žiadny problém, keďže som dlhé roky aj fotil pre Slobodu zvierat v rámci môjho projektu Druhá šanca.

2) Mount Phousi

Miesto, z ktorého sme boli rozhodne sklamaní bolo Mount Phousi. Vyhiadka s chrámom na malom kopčeku uprostred mesta nás stála každého 20 000 kip (2€). Výhľad nie je ničím špeciálny a množstvo turistov na takom malom kúsku na dobrej atmosfére naozaj nepridalo. Bodku za touto návštevou dali predajcovia vtáčikov / vrabcov v miniklietkach. Ak to malé chúďatko chcete oslobodiť musíte si ho kúpiť a tým zároveň podporíte ich biznis.

3) Ranné almužny mníchom v Luang Prabang

Luang Prabang je perfektné miesto kde môžete ísť pozorovať ranný rituál, kedy ľudia dávajú budhistickým mníchom almužny. Medzi tie patrí hlavne jedlo, ale aj peniaze. Už o šiestej ráno prichádzajú prví mnísi, aby si zobrali svoje almužny na nadchádzajúci deň.

Najviac mníchov chodieva na ulicu Sakkaline a zároveň tam chodieva aj najviac turistov a predajcov. Už tesne po príchode na toto miesto nám bolo jasné, že to nebude veľmi duchovný ceremoniál, teda aspoň tu nie. Množstvo turistov s bliskajúcimi sa fotoaparátmi, ktorí dávajú almužny budhistickým mníchom a zároveň sa pokúšajú urobiť si s nimi selfie pričom nerešpektujú ich súkromnú zónu. (Ideálne je mať objektív s väčšou ohniskovou vzdialenosťou, repsektíve kompakt s dobrým zoomom a fotiť mníchov z úctivej vzdialenosti.)

Čo nás úplne najviac zarazilo bolo enormné množstvo sladkostí a hlúposti, ktoré im tam turisti vhadzovali. Také množstvo nedostane ani dieťa na Mikuláša a oni to dostávajú každý deň! Ani niet divu, že tam všade stoja nádoby na odmietnuté dary, v ktorých končia celé guče ryže a kopy sladkostí.

4) Night market a čo ponúka

Samozrejme aj Luang Prabang má svoj Night Market, škoda len že tak veľmi zameraný iba na turistov. Medzi stánkami sa premávajú iba turisti a v podstate sa tu nedá kúpiť nič okrem suvenírov a srandovného oblečenia, ktoré by ste na domácich asi ťažko niekedy videli.

5) Morning market

Na druhej strane, na ranných trhoch môžete vidieť naozaj bizarné záležitosti. A inokedy veľmi milé výjavy bežného dňa vďaka tým najmenším.

6) UXO Visitors center

Pri návšteve Luang Prabang odporúčam zastaviť sa aj v UXO Visitors center. Nachádza sa len kúsok za centrom a dá sa sem dostať aj pešo. Návšteva nezaberie veľa času ale za tak krátky čas ti otvorí oči a odhalí jeden z hlavných dôvodov, prečo je Laos stále jednou z najmenej rozvinutých krajín juhovýchodnej Ázie.

7) Mekong pri západe slnka

Pozorovanie lodí na rieke Mekong pri západe slnka je veľmi príjemný oddych po dňoch plných cestovania. O to viac ak máte po ruke fľašku dobrého domáceho piva Beer Lao.

Výlety do okolia Luang Prabang

1) Kuang Si vodopády

Tieto vodopády ostanú v našich srdciach asi ešte na veľmi dlho ako tie najdokonalejšie, aké sme kedy zažili !!! Vstupné do areálu stojí 20 000 kip (2€). Aj keď sem chodí veľa turistov, tlačiť sa tu určite nebudete. Vodopády zaberajú takú veľkú plochu, že sa tu hneď všetci rozpŕchnu. Obrovský 60 metrový vodopád pomaly prechádza do kaskád s belasou farbou vody. Veľa ľudí sa tu kúpe, k dispozícii sú dokonca aj toalety a prezliekacie kabínky, čo je na Laos naozaj pokrok. V areály sa nachádza aj záchranná stanica pre medvede kde môžete pozorovať ich dennú (ne)činnosť.

2) Tad Sae vodopády

Aj keď vodopády Kuang Si položili naozaj vysokú latku, menej známe vodopády Tad Sae sa tiež nenechali zahanbiť. Problémom však bola doprava cez rieku a turistické prirážky za plavbu cez ňu. Za obojsmernú jazdu by sme museli každý zaplatiť 40 000 kip (4€) a to sa nám veru za dve minúty na lodi dávať nechcelo.

Takže sme si opäť raz poriadne preštudovali mapu a podarilo sa nám nájsť bambusový most, ktorý by nám aspoň tých pár euro ušetril. A ak ani ten nevyjde, tak o ďalších 10 km je most a prašná neoznačená cesta v navigácii (pozreli sme si ju cez satelitné zábery googe maps). Zaberie nám síce veľa času, ale my sa aj tak radi vozíme.

Keď sa nám skoro podarilo prísť k bambusovému mostu, malá slečna nás tam otočila, že žiaden most tu neexistuje, že musíme ísť na loď, tá je určená pre nás, turistov. Takže pokračujeme smerom na juh, urobiť si obchádzku. Aj keď nám to nakoniec zabralo takmer trištvrte hodinu navyše, uspeli sme. Dokonca sme cestou videli aj ten “neexistujúci” bambusový most.

Záver cesty bol ale veľmi zdevastovaný, veľkými jamami v zemi. Spočiatku sme nevedeli prečo ale keď sme prišli k vodopádom bolo nám to jasné. Hneď vedľa sú slony, ktoré sú využívané na tú nemilú atrakciu, elephant riding. Vodopády Ted Sae majú kaskádový charakter a sú tiež veľmi vhodné na osvieženie počas horúcich dní. Vstupné je tu 15 000 kip (1,5€) na osobu.

3) Tad Thong vodopády

Do tretice nám to ale nevyšlo, vodopády Tad Thong boli jeden veľký omyl. Okrem toho, že tu po nás chceli vstupné až 20 000 kip (2€), čo sme okamžite odmietli. Ukecali nás na 10 000 kip (1€). Zaplatili sme im to a išli sme sa prejsť k vodopádom, ktoré tam síce boli, ale všade bolo plno odpadkov. Chodníky boli zarastené a neupravené. Okrem straty času sme stratili aj náladu. Návštevu určite neodporúčame!

4) Jaskyňa Pak Ou a plavba po Mekongu

Jednou z atrakcií, ktoré nás nezaujali bola jaskyňa Pak Ou, kde sa údajne nachádza tisíc sošiek budhov. Na internete sme čítali naozaj veľa dobrých ale aj zlých recenzií. Ak ste však ešte nevideli jaskyne v Laose a neplavili sa po Mekongu (my takú plavbu budeme absolvovať dva dni), môže to byť pre vás celkom nový zážitok

K jaskyni chodí verejná loď každý deň okolo 8 ráno, lístok na ňu stojí 65 000 kip (6,50€). Aj samotná jaskyňa má vstupné a to 20 000 kip (2€). K jaskyni Pak Ou sa dá dostať aj na skútri a na druhý breh sa dá preplaviť loďou.

Luang Prabang a jeho okolie je krásne a určite si zaslúži 3 až 4 celé dni na jeho preskúmavanie

Celá FOTOGALÉRIA z Luang Prabang

The post Prečo po návšteve Luang Prabang už nedôverujeme túlavým psom appeared first on TripLovers.