Turecko sme navštívili na niekoľko týždňov v zimnom období kedy je v Turecku absolútne minimum  turistov. Počasie je však priaznivé pre tých ktorí nepotrebujú kúpanie sa v mori (aj tak sme sa 2x kúpali v hot springs pričom príležitostí bolo ešte viac) a boli aj kraťase a dokonca sme sa aj opálili. Väčšinu času sme sa zdržiavali v pobrežných oblastiach, v vnútrozemí a horách býva aj sneh, nižšie teploty ale prevažne tiež slnečno.

Hlavným cieľom bolo preskočiť nepoužiteľnú slovenskú „zimu,“ a trochu spoznať aj Turecko a jeho kultúru. Nejasným cieľom bola aj návšteva Cappadocie, ale pre nepriaznivé počasie sme ju obišli.

Obsah:

• Čo sa hodí vedieť pred návštevou Turecka v zime?
  • Aké to je počas zimy v Turecku?
  • CENY v Turecku počas zimy
  • BEZPEČNOSŤ v Turecku počas zimy?
  • JEDLO a REŠTAURÁCIE v Turecku mimo sezóny
  • DOPRAVA a ŠOFÉROVANIE po Turecku
  • Čo nás v Turecku prekvapilo
• Odporúčam dovolenku v Turecku počas zimy?

Čo sa hodí vedieť pred návštevou Turecka v zime?

Za tieto slnečné mesiace sme si všimli zopár vecí, ktoré by sa ti hodilo vedieť v prípade podobného plánovania zimnej dovolenky v Turecku. Niektoré sa dajú aplikovať aj na letnú dovolenku v Turecku.

Aké to je počas zimy v Turecku?

1. V Turecku je len o cca 20 minút viac slnka denne oproti Slovensku. Celá krajina má jedno časové pásmo. Na východe už dávno svetlo a na západe tma do 8 ráno. Slnko zapadá o 18tej. Teda zdanlivo dlhší deň je spôsobený časovým posunom.
2. V zimnom období je v Turecku väčšina ubytovaní nevykúrená a keďže len zriedka sa niekto ubytuje tak väčšina izieb kam sme prišli mali teplotu okolo 15° C (teda vonkajšiu). Kým sa to vyhrialo zväčša trvalo cely deň. Hodí sa mať vlastný  ohrievač.
3. Na pobreží sú v zime súčasne jesenné žlto-červené stromy a jarné rozkvitnuté kríky. Sneh je cca od 2000 m n. m..
4. Naplnenosť miest a počet turistov je v zimných mesiacoch prijemný. Väčšinou sú to turecký turisti a nie je to na úrovni skapal pes.
5. Bežný Turci (nepracujúci v turistickom priemysle) sú neskutočne milí, príjemní a pohostinní. V zime je väčšia pravdepodobnosť dostať sa s nimi do styku.

CENY v Turecku počas zimy

6. Pád tureckej líry vykompenzovala inflácia (dom čo stál pred koronou 400 000 lír, teraz stoji 2 000 000 lír!). Turecko už nie je také lacné ako bolo ešte pred nedávno. Ceny išli za posledné 3 roky prudko hore (vraj 5 násobne). Viacerí naši ubytujúci o tom rozprávali dosť skľučujúco.

Na niektorých benzínových pumpách sa už dokonca neobťažujú vôbec dávať cenovky, lebo ich museli neustále meniť.

7. Najvýhodnejšie sa dá nakúpiť v pohraničnom meste Edirne.

8. Postrehli sme, že namiesto záujmu o zjednávanie radšej presmerujú rozhovor na to, že môžeme platiť aj v inej mene a začnú na kalkulačke ukazovať tie isté sumy v eurách, dolároch,… Alebo v prípade poskytnutia nižšej ceny vymontovali žiarovku alebo nesúhlasili s platbou kartou. Asi toľko k zjednávaniu.

9. V potravinovej sieti MIGROS nám takmer vždy predavač s radosťou pípol svoju členskú kartu aby sa nám aktivovali zľavy. Netreba sa registrovať a robiť si členskú kartu.

10. Poplatky za výber z ATM môžu byt astronomické – pri výbere 5000 tureckých lír (130€) je poplatok 400 lír (10,70€).

11. Nízke ceny benzínu vykompenzujú vysoké ceny diaľničného mýta (napr. most cez Dardanely a 40 km diaľnice = 25 €).

BEZPEČNOSŤ v Turecku počas zimy?

12. V nákupných centrách treba pred vstupom prejsť bezpečnostnou kontrolou, podobnej ako na letisku. Žiadne nože a ani detské palice nie sú povolené. Pri vjazde do garáži nám vždy skontrolovali aj kufor auta. Strešným boxom sa nikdy neobťažovali.

13. Booking.com je v Turecku blokovaný, keďže nechceli platiť potrebné dane. Na jeho používanie treba mať VPN.

14. Túlavé psy sú označené čipom v uchu. Sú prítulné a relatívne čisté. Po zotmení nie sú agresívne. Mačky sú prikrmované priamo na ulici.

15. Čo sa týka odpadkov, pobrežie je čisté, vnútrozemie je posiate odpadom, ale stále je to lepšie ako v Grécku.

16. Zvolávanie na modlitbu 5x denne sme si síce všimli, vôbec nás však nerušilo, neobmedzovalo ani nebudilo dieťa z poobedného spánku. Až na jeden prípad

JEDLO a REŠTAURÁCIE v Turecku mimo sezóny

17. Mysleli sme že budeme celý čas žrať iba kebab a tiež, že ochutnáme bohatú a rozmanitú tureckú kuchyňu. Ale popravde vôbec. Skôr majú všade burgre s hranolkami. Viac kebabu sme zjedli za víkend v Berlíne. Kebab v centre mesta tu stojí viac ako vo Viedni (pod 10€ to nejde).

Reštaurácie sú mimo sezónu všade zavreté, ťažko sa vôbec niekde najesť (s výnimkou centier veľkých miest). Takže sme si najčastejšie varili sami. Našťastie v Turecku vo veľkom obľubujú piknikovanie, takže nie je divné sa niekde v parku len tak rozložiť.

18. Voda sa pije balená, ani Turci nepijú z vodovodu.

19. V potravinách sa nedá zohnať kaleráb ani petržlen. Taktiež kapsule ku Dolce Gusto sa dajú zohnať len cez internet a v potravinách sa nepredávajú. Rovnako sme mali veľký problém zohnať humus a kuskus.

DOPRAVA a ŠOFÉROVANIE po Turecku

20. Na hranici pri vstupe do Turecka bude v zimných mesiacoch pravdepodobne nula ďalších cudzincov a tak ťa takmer na 100% pošlú na röntgen auta = budeš musieť vyložiť kompletne celé auto.

21. Zastavovať na STOPke zvyšuje pravdepodobnosť nabúrania odzadu. Turci značku STOP (DUR) úplne ignorujú.

22. Mýtny sticker HGS na diaľnične poplatky nie je potrebný! Všade na internete sa stále dokola kopíruje chyba, že ho musí mať každý cudzinec. TO NIE JE PRAVDA!!! Dokonca sa ani nedá vybaviť hneď za hranicami (všetci nás posielali až do Istanbulu) Na diaľnice môžete vstúpiť a mýto zaplatíte na mýtnych bránach v hotovosti alebo aj kartou.

Či máte nejaké nedoplatky a podlžnosti sa dá kontrolovať aj online cez web stránku: https://webihlaltakip.kgm.gov.tr/ Treba uhradiť do 15 dní od prejazdu plateným úsekom.

23. Všetky pokuty vás počkajú na výstupe z krajiny (aj s dodatočnými vysokými administratívnymi poplatkami). Bez ich úhrady vás nepustia von z Turecka.

24. Fungujú tu iné pravidlá na kruhových objazdoch: prednosť má auto vchádzajúce na kruhový objazd!

25. Policajné kontroly sú veľmi časté, v najvyhrotenejších prípadoch sme ich videli každých 30 minút. Nás zastavili 3x.

26. A keďže už sme šťastne doma, tak môžem napísať, že to šoférovanie v Turecku bola oproti Balkánu lahoda

Čo nás v Turecku prekvapilo

27. Minimálne každý druhý deň dostal syn nejakú drobnosť od náhodných ľudí (s výnimkou turistickej Antalye) – lízatko, pečivo, banán, pomaranč, placku, koláčik, hračku… Čo nás však prekvapilo, veľmi radi ho cudzí ľudia (Turci) brali na ruky, pohladkali ho po vlasoch alebo štípali do líčok.

28. V Turecku sú super detské ihriská s množstvom šmykľaviek a tobogánov. Najlepšie vo Fethyie, Mugle a Ankare.

29. Vo veľkých mestách majú na nadchodoch miesto schodov eskalátory.

Odporúčam dovolenku v Turecku počas zimy?

Jednoznačne áno, ak sa chcete zdržiavať na JZ pobreží krajiny, ktoré poskytuje dostatok zaujímavosti aj na 2-3 týždne cestovania a ak vám netreba kúpanie, resp. si vystačíte s návštevou horúcich prameňov. Počasie je priaznivé, ceny ubytovania dostupnejšie. Všetko ostatne je rovnako drahé ako v sezóne. Nevýhodou sú zatvorené reštaurácie.

The post Zimná hibernácia v Turecku appeared first on TripLovers.

Predtým ako sme začali zdolávať tisíce kilometrov naprieč Európou v karavane sme trochu stresovali. Ako naše jednoročné dieťa prežije dlhé hodiny v aute? Už mu nestačí veci len ožužlávať. Ako zabaviť dieťa v aute? Vydrží sa tak dlho hrať, keď mu nechceme dávať tablet? 

OBSAH:

• Vhodné hračky do auta pre jednoročné dieťa
• Ďalšie super hračky, ktoré v skutočnosti nie sú hračkami
• S čím treba počítať pri cestovaní v aute s deťmi
• Prečo MY hovoríme NIE tabletu

Pri cestovaní s deťmi je najefektívnejšie keď dieťa počas presunov spí. Mnoho rodičov preto volí cestovanie v noci. V našom prípade však išlo o dlhodobé cestovanie a nie jednodňový presun. Preto sme sa pripravili na to, že dieťa bude treba v aute zabaviť.

Vedeli sme, že žiadna hračka nie je najlepšia. Že žiadna hračka nie je pre každé dieťa, a nie každá musí fungovať. A prekvapilo nás, ako rýchlo sa záujem o hračku s pribúdajúcim vekom diametrálne mení. Preto tieto tipy na hračky do auta berte len ako inšpiráciu. Toto boli najlepšie hráčky pre naše dieťa, s ktorými sa vedelo pohrať v aute keď malo jeden rok. Avšak nikdy sme so sebou nebrali všetky.

Vhodné hračky do auta pre jednoročné dieťa

Magnetická tabuľka

Síce jednoročné dieťa ešte nedokáže kresliť, dokáže udržať v ruke ceruzku a niečo čmárať. To niečo ho zabaví. Pri kreslení sa môže striedať rodič s dieťaťom. Môže pomenovávať nakreslené predmety a dieťa môže pochopiť, že aj kreslenie je komunikačný nástroj.

Pre syna sa nám na kreslenie osvedčili viac tie malé magnetické odznaky (ľúbia sa stratiť). Avšak existujú aj menšie magnetické tabuľky, ktoré sú do auta vhodnejšie, alebo elektrické tabuľky na kreslenie.

Labyrint s korálkami

Táto hračka naše dieťa spočiatku nezabavila, pretože sme zvolili príliš nemotorný labyrint pre detské ručičky. Zato veľkosťou bola veľmi vhodná ako hračku do auta. Neskôr, keď mal už rok a dve mesiace sa s ňou dokázal pohrať dlhšie.

Dieťa už dokáže udržať v ruke korálky, točiť ich a prevliekať. Trénuje tak kliešťový úchop. Nedokáže ich ešte spočítať ale vidí, že na jednom stĺpiku je viac korálok ako na druhom. Výhodou je, že táto hračka je v jednom kuse a jednotlivé diely sa nemôžu postrácať. Preto je ideálnou hračkou do auta aj na cesty.

Drevený 2D labyrint

Hračka od ktorej sme veľa očakávali. Nakoniec sme sa s ňou hrali my a naše dieťa sa pozeralo. Existuje viacero verzií drevených labyrintov. Mne sme si vybrali ten so zvieratkami, dúfajúc, že dieťa si bude trénovať kliešťový úchop.

Bolo nám jasné, že v jednom roku ešte nedokáže správne priradiť hlavu zvieratká k telu, ale mysleli sme si, že dokáže aspoň blúdiť s hlavičkami v labyrinte. Výhodou je, že táto hračka je jednodielna, takže dieliky sa nedokážu vytratiť. Nevýhodou, že zaberá dosť veľa miesta a naše dieťa ju rado o všetko plieskalo. V konečnom dôsledku sme sa s touto hračkou chvíľu zahrali, keď sme napodobňovali zvuky zvierat, ale dokáže ju nahradiť akákoľvek knižka.

Pukačka – Pop It

Geniálna vec a pritom taká hovadina. Táto hračka-nehračka strašne letela pre pár rokmi. Medzitým sa z obchodov vytratila a bolo pre nás náročné niečo také zohnať.

Naše dieťa pri tejto hračke muselo používať dve ruky. Čo bolo super, lebo u neho veľmi silno dominovala pravá ruka. Jednou rukou hračku držalo, druhou pukalo kopčeky. Hľadalo tie, ktoré ešte môže puknúť. Naučilo sa ísť aspoň trochu v poradí a nevynechávať.

Niečo na ožužlávanie

Bábätká milujú žužlanie. Je to ich spôsob spoznávania. My sme mali na túto príležitosť gumenú zubnú kefku od Curaproxu. Hlavne keď bol menší, vydržal sa s ňou hrať aj 10 minút

Ľahká lopta

Na cestovanie sme si so sebou brávali nafukovaciu loptu – overball. Vďaka nej bývalo v aute za jazdy mnoho kriku. Najmä preto že, ľahká lopta sa nepredvídateľne odráža a aj keď udrie dieťa, je to skôr na smiech

Miesto lopty sa dá použiť aj balón, ale kvôli možnosti prasknutia ho považujem za nevhodný.

Knižky

Knižky sa nám ukázali ako najvhodnejšie na zabavenie dieťaťa pri dlhých cestách v aute. Rodič musí byť aktívny a veľa rozprávať, vymýšľať si, ukazovať, napodobňovať zvuky, robiť pri tom somariny a grimasy… to dieťa naozaj ocení

Osobne odporúčam mať viacero detských knižiek z tvrdého papiera. Ideálne tie, ktoré sú pohyblivé, dá sa pri nich viac navymýšľať. Pre jednoročné dieťa ešte veľmi jednoduché. Vhodné témy sú ako vždy zvieratá, dopravné prostriedky, farby, ľudské telo.

Interaktívne hračky

Osobne interaktívne hračky neznášam. Retardované melódie a epileptické svetielka podľa mňa v detskej izbe ani nemajú čo robiť, lebo dieťa je pri nich fyzicky aj mentálne pasívne. Ale pri cestovaní autom nám už viackrát pomohli zachrániť situáciu. Aspoň kým sme došli po najbližšie odpočívadlo.

Točiace sa hračky

Najväčšia výhoda točiacich sa hračiek je, že sa dokážu točiť donekonečna. Dieťa si pri nich trénuje jemnú motoriku a väčšinou sa s ňou dokáže pohrať aj samo a nepotrebuje pri tom rodiča

Padajúci dážď

Bublifuk

Používať bublifuk v aute asi nie je veľmi šťastné, ale v karavane sa to dá. Minimálne deti rozhýbe počas prestávky na odpočívadle

Hrkálka

Hrkálku sme si vyrobili doma, celkom lacno. Do tuby od šumivých tabliet som dala trochu strukovín. Dobre sa drží v detskej rúčke. Nie je to žiaden extra tip na hračku do auta, ale z nejakého nepochopiteľného dôvodu to na nášho syna fungovalo veľmi dobre, napriek tomu, že s ňou nevedel hrkať.

Rovnako rád v rukách držiaval aj iné predmety podobného tvaru – lopatku, kefu na vlasy, varechu,… a k spokojnosti mu to (niekedy) stačilo

Ústna hrmonika

Ústna harmonika je niečo úplne iné ako doposiaľ spomenuté hračky do auta. Dieťa vždy poteší, keď sa mu podarí z drevenej doštičky dostať zvuk. Pri sedení v aute má na trénovanie dostatok času. Rodič si pri utieraní slín síce neoddýchne, no výhodou je, že hračka je jednodielna

Zvonkohra

Zvonkohra bola neskutočný pomocník už keď sme mali malinké bábätko. Vtedy ho dokázala uspať. Vo veku jedného roku sa ju snaží naťahovať a tupo sleduje ako sa skracuje šnúrka. Melódia samozrejme tiež poteší, ale po istej dobe rodiča už môže drbnúť

Zámočky

Tieto zámočky nás v Škandinávii skutočne zachránili. Keď už mal všetky hračky okukané a polozničené, objavili sme vo švédskom supermarkete tieto zámočky a ja som sa opäť na chvíľu mohla za jazdy pozerať von oknom Môže tu plieskať okienkami, trénovať jemnú motoriku a manipulovať s veľkým objektom.

Jedlo

Jedlo dokáže zabaviť deti najdlhšie. Aspoň to naše. Ideálne je nájsť pre ne niečo málo kalorické, čo si dokáže ľahko udržať v rúčke. Treba prijať fakt, že autosedačka bude tak či tak špinavá. V lete aj prepotená, prípade pocikaná alebo kaknutá. Takže omrvinky sú naozaj nič, a hlavne, vždy lepšie ako grcka.

My sme sa po 3. grcaní začali držať hesla: Zachyť čo najviac zvratkov vlastným telom!

Ďalšie super hračky, ktoré v skutočnosti nie sú hračkami:

Dieťa sa najradšej hrá s vecami, ktoré nie sú na to určené. Stačí sa rozhliadnuť okolo seba a pouvažovať s čím sa dieťa môže zabaviť bez toho aby sa zranilo.

• zips, hrebeň, gumička do vlasov, okuliare, káble, fľaša,…
• bavlnená plienka a hra na schovávačku
• vlastné telo a učenie sa nových slov, porovnávanie častí tela (veľká/malá ruka, krátke/dlhé vlasy)
• niečo čo sa dá ťahať za nitky – deka so strapatým zakončením, nitky z oblečenia alebo cverna
• kuchynské náradie, najmä naparovacia sieťka (ale to fakt len preto, že sme išli karavanom)

S čím treba počítať pri cestovaní v aute s deťmi:

• pri dlhých cestách a po niekoľkých dňoch bude dieťa protestovať a možno aj plakať
• rodič musí byť tiež aktívny. Dieťa v jednom roku sa ešte nedokáže dlhodobo hrať samo. Treba sa do toho vžiť a to MÚ spraviť ako poriadna krava
• všetko čo sa dá robiť s hračkami aj nehračkami závisí od kreativity rodiča
• interaktívne hračky sú pre rodiča utrpenie, ale dokážu zachrániť situáciu (aspoň po najbližšie odpočívadlo)
• ak dieťa hračka nezaujíma alebo ho práve nezaujme, skúste sa s ňou chvíľu pohrať vy, aby sa pozeral čo a ako sa s ňou dá robiť.
• nie vždy sa dieťa chce hrať s hračkami. Niekedy chce len tupo sedieť a pomaly prejsť do spánku.

Prečo MY hovoríme NIE tabletu?

Prečo nechceme dávať dieťaťu tablet? Existuje mnoho výskumov dokazujúcich, že pozeranie TV deťom neprospieva. Nám stačila naša vlastná skúsenosť.

Manžel sťahoval 5 ročnej neterke do tabletu rozprávky na cestu do Chorvátska. Dal sťahovať najvyhľadávanejšie na Torentoch. Najsťahovanejšia animovaná rozprávka je Sausage párty a my sme ju nepoznali. Naše 5 ročná neterka to videla…

Držím palce na vašich cestách s deťmi. Dávajú nový rozmer cestovaniu, ale aj životu a každý jeden deň dokáže byť vďaka nim výnimočný Tak si to užite ako sa len dá

The post Najlepšie hračky do auta pre jednoročné dieťa appeared first on TripLovers.

O spoločnom karavane sme snívali už dávno predtým ako sme mali deti. Avšak bez detí sme si slobodné cestovanie vedeli dopriať aj so spaním v aute. Ale keď prišli deti, prišli aj komplikácie pri cestovaní. A tie nám hravo pomohol vyriešiť karavan

1) Maximálna flexibilita

Dieťa je choré? Posunieme odchod. Zlá predpoveď počasia? Pôjdeme inam alebo inokedy. Nepáči sa nám? Zbalíme sa a za 15 minút sme preč.

Cestovanie s karavanom je pravdepodobne ten najflexibilnejší spôsob akým sa dá cestovať A to je pri deťoch, s ktorými sa neustále dačo mení, na nezaplatenie!

2) Žiadne nekonečné balenie a vybalovanie

Bez karavanu by bolo nutné s každou zmenou destinácie vybaľovať a opäť baliť všetky detské veci. Pre nás tá najnepríjemnejšia časť cestovania a navyše obrovská strata času. Do karavanu sa všetko naprace len raz a vybalí až na konci výletu, doma.

Mnohé veci, ako napr. stoličky na kŕmenie alebo prebaľovaciu podložku máme v karavane nonstop, bez toho aby sme ich vybalovali. Je to pre nás to isté ako keď má niekto duplicitné veci na chate alebo u svokrovcov.

3) Úspora dovolenky

S karavanom sa dá vyraziť už v piatok poobede, takže na ceste máme pol dňa k dobru. A tiež sa dá stráviť s karavanom týždeň v kempe pri mori. Teda iba v prípade ak máte možnosť pracovať na diaľku. S bábätkom to však má spoločné len toľko, že pri deťoch je každý jeden deň dovolenky k dobru vítaný

4) Voľnosť pre roadtrip

Kvôli baleniu a vybaľovaniu by sme pavdepodobne stvrdli na jednom mieste, čo nie je náš štýl. Milujeme roadtripy a kempovanie na divoko. Vďaka karavanu sa nemusíme fixovať na jedno miesto a môžme prejsť väčšiu časť krajiny. Pomaly a postupne. Bez žiadneho každodenného vracania sa na ubytovanie, čo v konečnom dôsledku šetrí čas aj peniaze za palivo.

5) Kvalitné jedlo po celú dobu výletu

Pokiaľ bolo bábätko plne kojené, stravovanie nepredstavovalo žiadnu starosť. Avšak ako bábätko prešlo na tuhú stravu začalo to byť počas cestovania obťažujúce a nie úplne kvalitné.

Avšak v karavane si môžeme variť a nie sme odkázaní iba na, nie príliš kvalitné, kupované príkrmy a výživy. Naše dieťa (ale aj my) nie je prestravované na pizze, hranolkách a mekáči. Namiesto toho mu každý deň môžeme dopriať omnoho zdravšiu zeleninu alebo mäsko. Navyše v mrazáku môžeme prenášať vlastné domáce príkrmy, čo nám šetrí čas na cestách.

6) Dlhé presuny s deťmi na palube

Na dlhé cesty nemusíme riešiť ubytovanie alebo schádzať z diaľnice. Dôjdeme kam nám vyhovuje a nemusíme sa nikam ponáhľať kvôli rezervácií. Od rána sme v pohode a nemusíme stresovať. Môžeme tak dodržať všetky ranné rituály, ktoré naše dieťa potrebuje

Do Chorvátska sme takto cestovali 4 dni a maximálne sme si to užili

7) Udržať režim

Udržať spánkový režim dieťaťa na cestách je často náročné. Najmä ak plány nevyjdu podľa predstáv. Pri jeho narušení sa z dovolenky ľahko stane peklo. Napr. naše dieťa pri nedostatku denného spánku nespávalo ani v noci a boli to najnáročnejšie týždňe, aké sme s ním doposiaľ zažili. Preto je jeho udržanie aj na cestách maximálne nevyhnutné.

Keď sme cestovali autom, všetko sme museli prispôsobiť spánkovému režimu a čas na cestovanie bol dosť okresaný. S karavanom je toho času na cestovanie trochu viac. Veci sa dajú ľahšie prispôsobiť. Príklad: Príprava jedla môže v reštaurácií trvať dlho, tým sa oddiali čas spánku a dieťa o to ťažšie zaspí a nedokáže prekonať prechod spánkovými fázami, zobudí sa a je umrnčané lebo nemalo dostatok spánku. Navyše to celkovo rozhádže jeho denný režim. Spánok bábätka je celkom veda a nemožno ho na cestách ignorovať.

8) Hovienka už nie sú problém

Tým najväčším plusom karavanu pri cestovaní s deťmi je jednoznačne možnosť kedykoľvek dieťa umyť. A to najmä keď sa pogrcká, pokaká, preciká či zapatle od jedla pri kŕmení…

9) Ani dážď nie je problém

Keď sme boli bezdetní, absolvovali sme dvojtýždenovú dovolenku v Nórsku. Zo 17 dní nám 16 pršalo a my sme cestovali stopom. K dispozícii sme mali len stan. Dokopy sme nič nevideli a nezažili. Len zázrakom neochoreli. Ukrývali sme sa pre dažďom v nákupných centrách, potravinách, na vlakových staniciach… Popravde to bolo dosť na hovno.

Ale s karavanom je to úplne iné. Počkáme si kým doprší (a zatiaľ upraceme karavan) Prípadne sa presunieme tam kde neprší. Ak zmokneme, máme sa kde usušiť a zohriať. Hneď ako dôjdeme na parkovisko, bez potreby presúvať sa na ubytovanie. A hlavne dieťa vie byť v suchu a teple, bez hrozby žeby dostalo soplíky.

The post Cestovanie s deťmi a 9 dôvodov prečo sme sa rozhodli pre karavan appeared first on TripLovers.

Neznáma a neprebádaná Litva ponúka dovolenku, kde sa nebudete tlačiť s turistami, dokonca ani pri tých najznámejších miestach. Dovolenku plnú pokoja a prírodnej krásy. V tomto článku ti predstavíme 10 miest v Litve ktoré stojí za to navštíviť!

10 miest v Litve ktoré stojí za to navštíviť

Čo vidieť v Litve? Litva nie je bežná dovolenková destinácia a na túto otázku nepozná odpoveď hocikto. Málokto si ju vyberie na spoznávanie. Avšak má to výhody, lebo v tejto krajine sa naozaj s turistami tlačiť nebudeš ani pri tých najznámejších a najkrajších miestach v Litve.

1) Piesočné duny na polostrove Kuršská kosa a mestečko Nida

Piesočným polostrov Kuršská kosa sa tiahne v tvare úzkej, mierne ohnutej dúhy z Kaliningradskej oblasti do Litvy a oddeľuje Kuršský záliv od Baltského mora. Polostrov je široký v niektorých miestach len 400 metrov. Na jeho území sa nachádza národný park Kuršská kosa, alebo aj Curonian split. Pozdĺž celej Kuršskej kosy sa dvíha rad piesočných dún s výškou do 70 metrov. Väčšina územia je pokrytá borovicovými lesmi.

Turisti, ktorí Litva navštívili, sa v drvivej väčšine zhodnú, že tým najkrajším miestom v Litve sú práve tieto piesočné duny a rozprávkovo upravené mestečko Nida, s drevenými domčekmi v rôznych sviežich farbách

Z mestečka Nida vedie cez typický severský les plný machov, lišajníkov a ihličnanov, náučný chodník ku piesočným dunám. Tento chodník poskytuje pravdepodobne tie najkrajšie prírodné scenérie aké môžeš na Pobaltí nájsť. Všetko je prehľadne značené a upravené, takže sa tu ľahko zorientuješ

2) Kryžių kalnas (Hora krížov)

Mohlo by sa zdať, že Hora krížov je len umelo vybudovaným pútnickým miestom pre kresťanov. Čiastočne je to pravda, ale súčasne je aj symbolom odporu Litovcov voči okupačnému sovietskemu režimu.

Prvé kríže boli na pahorku osadené v prvej polovici 19. storočia na pamiatku obetí poľského novembrového povstania z roku 1831, ktoré tam boli pochované. Následne kríže pribudli s ďalšími obeťami pochovaný mi po januárovom povstaní z roku 1863.

Začiatkom 20. storočia bolo na mieste len okolo 100 krížov. Ich počet sa postupne zvyšoval s pribúdajúcim množstvom pútnikov. Sovietsky zväz, ktorého súčasťou bola aj Litva, sa niekoľkokrát pokúsil toto miesto, ako nežiaduci náboženský a národný symbol Litvy, zlikvidovať hrubou silou – buldozérmi. Avšak miestny ich znova postavili.

Dves tu stojí nespočetné množstvo krížov, najrôznejších materiálov, z celého sveta. Odhady hovoria, že ich je tu okolo 55 000, ale neberúc do úvahy malé, menšie, najmenšie kríže a ružence. Pri štatistikách by sa mohlo zdať, že toto miesto je obrovské, no Hora krížov je v skutočnosti veľmi kompaktná. Na veľkých krížoch visia menšie, a na nich menšie a ešte menšie. Ale ani veľkosť nič neuberá na jedinečnosti tohto úžasného miesta

3) Trakai

Tehličkový hrad na jazere Galvės je najfotogenickejším miestom v Litve. História hradu siaha do 13. storočia, kedy sa križiaci rádu nemeckých rytierov snažili ovládnuť územie dnešnej Litvy. Litovské knieža Gediminas si v roku 1321 zvolil túto jazernú oblasť na stavbu hradu a preniesol sem svoje sídlo z Kernavė, vtedajšieho hlavného centra Litvy. Krátko na to knieža Gediminas založil ďalší hrad a nové hlavné mesto Vilnius. Na Trakai sa už nevrátil.

Trakajský hrad bol začiatkom 15. storočia prestavaný na obytnú rezidenciu litovských panovníkov. Rýchlo však začal stracať na význame. V 18. storočí sa z hradu stalo väzenie a nakoniec bol zrúcaný a zachovali sa len zvyšky veží a hradieb.

Dnes je možné hrad navštíviť, plaviť sa po jazere alebo len pozerať na jeho panorámu s pečenými taštičkami Kibinai v ústach.

4) Vilnius

Litovská povesť o založení Vilniusu hovorí, že mesto bolo založené potom, ako sa vládnucemu kniežaťu Gediminasovi vyjavil veštecký sen o železnom vlkovi, ktorý stojí na kopci. Keď požiadal kňaza o vysvetlenie, dozvedel sa, že musí postaviť hrad a veľké mesto na vrchole kopca.

A tak dal postaviť Gediminasov hrad, najvýznamnejšiu pamiatku Vilniusu. Litovci nazývajú Vilnius aj mestom baroka. Množstvo stavieb sa tu nachádza z tohto obdobia.

Dnes je Vilnius najväčším a zároveň hlavným mestom Litvy. Vyše dve tretiny obyvateľov tvoria Litovci. Tento údaj by však nebol zaujímavý, keby do konca druhej svetovej vojny neboli len malou minoritou v meste.

V medzivojnovom období, keď mesto patrilo Poľsku, tvorili Litovci iba 0,8 % obyvateľov mesta. A v čase cárskeho Ruska iba 2 %. V týchto časoch mestu dominovalo obyvateľstvo poľského a židovského pôvodu.

5) Väznica Lukiškės

Samotné hlavné mesto Litvy ponúka ešte jednu špecialitu, a ňou je možnosť návštevy už bývalej väznice Lukiškės.

Väznica Lukiškės sa používala ešte v roku 2019 a už v tom čase tu prebiehali prvé prehliadky súbežne s bežným fungovaním väznice. Po tomto roku boli všetci väzni rozmiestnený do nápravných zariadení po celej krajine. Dnes už v Litve žiadne väzenie v pravom slova zmysle neexistuje. Bola to jediná väznica v Litve a to z toho dôvodu, že za čias ZSSR bola dimenzovaná aj pre potreby okolitých krajín.

Na začiatku išlo iba o úradnú stanicu kde trestancov triedil prípadne si odpykávali len krátke tresty. No táto stanica nepostačovala a kvôli výstavbe novej bola tá pôvodná zbúraná. Nová a výrazne väčšia väznica sa realizovala na začiatku 20. storočia a na svoju dobu ponúkala veľmi nadčasové a moderné riešenia.

Počas prehliadky väzenia sa dozvieš kopec zaujímavostí o fungovaní väzenského systému, ale aj čo to zo života väzňov a dozorcov. Celá prehliadka začína procesom prijímania do väzenia, pokračuje do svätýň, väzenských cel, spŕch, návštevných miestností, dielni a ostnatého oplotenia so psami. Celá prehliadka je vedená interaktívnou formou.

V dnešnej dobe je väzenie využívané ako alternatívny priestor s ateliérmi, múzeom, barom a koncertnými priestormi. Aktuálne má prenájomca zmluvu do roku 2023. V priebehu toho sa dá väznica navštíviť, potom sa uvidí lebo domácim sa to veľmi nepáči. Nechcú mať v centre mesta väznicu a všeobecne stavbu evokujúcu niečo negatívne. Preto obyvatelia Vilniusu chcú dať väznicu Lukiškės zbúrať a urobiť tam niečo nové.

6) Národný park Dzūkios

Národný park Dzūkios je najväčším národným parkom v Litve. Bol založený len v roku 1991 s najhlavnejším cieľom chrániť borovicové lesy. Tie tvoria viac než 90% rozlohy parku.

Nás tento národný park oslovil najmä borovicami vysadenými do radov a machovým kobercom, ktorý pôsobí ako prírodná deka Výhľad na borovicové lesy až za horizont sa dá zažiť z rozhľadne v mestečku Merkiné. V mestečku sa nachádza aj mohyla Merkinės piliakalnis zo 14. storočia. Na nej sa kedysi nachádzal drevený hrad z obranného systému Nemuno. Na vrchole mohyly je osadená už iba vlajka.

7) Gruto parkas

Cieľom expozície Gruto Parkas je poskytnúť návštevníkom príležitosť vidieť skutočnú sovietsku ideológiu, ktorá dlhé desaťročia potláčala litovský národ. Exponáty svedčia o praktikách sovietskej politiky s využitím vo všetkých smeroch. Najmä tých umeleckých.

Avšak vedenie parku si nedalo záležať na popisoch exponátov. Preto bol pre nás Grūto parkas len niečo ako park výstavy sochárskeho umenia z čias socializmu, kde si staršia generácia môže zaspomínať. Najmä na to dobré ako kvas, pionierske tábory, pobyt v prírode a hlavne staré dobré kovové preliezky, pri ktorých výške sa dnes zapotáca nejedna mamička

8) Litovský Stred Európy

O polohu geografického stredu Európy vedú dlhé desaťročia diskusie a spory. Hlavným problémom je stanovenie presných hraníc starého kontinentu vrátane začlenených priľahlých ostrovov, berúc alebo neberúc do úvahy nadmorskú výšku či objem hôr. Presné určenie tohto centra závisí od použitej metódy, ktorou je najčastejšie použitie ťažiska.

Mnohé krajiny, východnej a strednej Európy, vrátane Slovenska, deklarujú stredy Európy na svojom území. Prvé meranie vykonal v roku 1775 poľský astronóm Szymon Antoni Sobiekrajski a označil ako stred Európy mestečko Suchowola v severovýchodnom Poľsku. Neskôr pribudli stredy Európy aj na Slovensku, na Ukrajine, v Nemecku, Rakúsku, Česku, Bielorusku, Estónsku a Litve.

Stred Európy v Litve počítali nejakí Francúzi, ktorí brali do úvahy aj Kanárske ostrovy, Azorské ostrovy, Island, Špicbergy a pohorie Ural. Celkovo je litovský stred Európy považovaný za najprijatelnejší pre odborníkov, zaoberajúcich sa touto problematikou.

9) Národný park Aukštaitija

Národný park Aukštaitija bol založený v roku 1974 a je najstarším národným parkom v Litve. Rovnako ako národný park Dzūkios, aj tento v drvivej väčšine pokrývajú borovicové lesy. Zaujímavosťou je, že niektoré borovice dosahujú vek 200 rokov.

Za nádhernými borovicovými lesmi sa ukrýva 126 jazier. Mnohé z nich sú prepojené riečkami a potokmi a sú ideálne na vodnú turistiku. Jazerá pokrývajú 15,5 % parku. Najzaujímavejším je jazero Baluošas, z ktorého vytŕča sedem ostrovov, pričom jeden z nich má vlastné malé jazero. Národný park Aukštaitija je jedno z tých najpokojnejších miest aké sme v Litve objavili

10) Lithuanian Folk open air museum

Návšteva Pobaltia sa nezaobíde bez prechádzky open air múzeom, teda skanzenom. Ten najväčší a najkrajší litovský skanzen sa nachádza za mestom Kaunas. Je dokonca jedným z najväčších skanzenov pod holým nebom v Európe.

V open air múzeu sa nachádza takmer desiatka dediniek, každá odzrkadľujúca jedinečnosť konkrétneho litovského regiónu. Vo vnútri domčekov ale aj veterných mlynov sa nachádzajú rôzne expozície, typické pre skanzeny. Popisky k exponátom sú žiaľ iba v litovčine.

Ak sa chystáš na Pobaltie, inšpiruj sa našími cestami po Litve a spoznaj ju ešte trochu viac: Kam vo Vilniuse a tipy na netradičné výlety v okolí

A na záver, odporúčame Litvu aj ochutnať! Zaujímavé tipy na ešte zaujímavejšie jedlá nájdeš na: To málo čo sme v Litve stihli ochutnať

The post Neprebádaná Litva. Toto je 10 miest, ktoré stojí za to navštíviť! appeared first on TripLovers.

V dnešnom rozhovore by som vám rád predstavil nášho dlhoročného kamaráta Adama Orsága, u ktorého sa vždy veľmi radi zastavíme ak máme cestu okolo Sliača Adam pôsobí ako záchranár v Banskej Štiavnici a zároveň je vášnivým turistom a horolezcom, ktorý toho už má viac za sebou. Paradoxom je, že aj napriek tomu, že je záchranár, stále má rád aj motorky

Obsah rozhovoru

01:17 – Odkedy lezieš a čomu sa v rámci horolezectva venuješ?

02:13 – Ako si sa k lezeniu a neskôr horolezectvu dostal?

03:19 – Aké hory si už v minulosti zdolával a aké máš z týchto výstupov skúsenosti?

04:43 – Kto bol súčasťou tvojej výpravy a prečo ste si vybrali práve tento ikonický vrchol?

07:40 – Aké sú podmienky výstupu? Čo všetko si treba vybaviť dopredu? A aké to bolo vybavovanie vzhľadom na globálnu pandémiu?

11:17 – Mali ste v spomínanej výbave aj tie rifle?

12:26 – Predchádzala tomuto výstupu aj nejaká fyzická príprava?

14:03 – Aké trasy vedú na vrchol Matterhornu?

15:47 – Ako prebiehal samotný výstup?

29:45 – Vieme, že pri tvojom prvom pokuse zdolať Mt. Blanc sa ti to skoro nepodarilo kvôli výškovej chorobe, ako si to pociťoval teraz?

32:01 – Ako náročný je Matternhorn oproti ostatným horám ktoré si zdolal?

33:43 – Určite nás zaujíma tvoj najbizarnejší zážitok z horolezectva

37:37 – Je pre teba v Európe ešte nejaký vrchol ktorý by si chcel zdolať?

39:20 – FOTO-prezentácia na záver

Youtube verzia rozhovoru

Audio verzia rozhovoru

The post Rozhovor s Adamom Orságom – Expedícia TOBLERONE a výstup na Matternhorn v rifliach appeared first on TripLovers.

Zlá kvalita alebo vysoká cena, aj také vedia byť niektoré produkty v Juhovýchodnej Ázii. My sme sa naivne spoliehali na odporúčania našich kamarátov: V Ázii zoženieš všetko a takmer zadarmo!

Po polročnej skúsenosti si ale dovolím tvrdiť, že to nie je pravda! Dokonca sme mali problém, niektoré veci vôbec kúpiť. Nejdeme hovoriť o dokladoch, vodičáku či poistení, o tom bol tento článok: Prípravy na polročnú cestu do JV Ázie. Takže neurob podobnú chybu a pozri si tento zoznam, či sa ti niečo z toho nebude hodiť na tvojej ceste Juhovýchodnou Áziou

Čo zobrať z domu na dlhodobú cestu do Ázie

1) Šnorchlovací set

Kúpiť, prípadne si požičať šnorchlovací set v JV Ázii nie je problém, ALE…v mnohých destináciách sme sa snažili zohnať si vlastný set, lebo okuliare z požičovní permanentne pretekali. Náš plán ale stroskotal vždy, keď sme sa pokúsili nájsť skutočne kvalitný šnorchlovací set, kde by mal šnorchel príchlopku a okuliare by sa pekne nacucli na tvár. V pouličných predajniach (od 10€) ale aj športových obchodoch v nákupných centrách (od 30€) predávali šnorchle na úrovni detských hračiek.

2) Sieťka proti komárom

Väčšina lowcoastových ubytovaní sieťku na izbe neposkytuje, a ak náhodou áno, je plná prachu a dier. Väčšina izieb býva vybavená veľmi jednoducho a tiež je častým problémom sieťku vôbec niekde upevniť. Ak sa ale nachádzate v malarickej oblasti, kde to naozaj treba tak sa to nejako vymyslí Každopádne sieťka proti komárom bola vec, ktorú sme tiež dlhodobo nevedeli zohnať (a ani sme ju nezohnali). Odporúčam si ju preto kúpiť ešte na Slovensku. Možnosť jej zakúpenia máte na Oddelení cudzokrajných chorôb na Miczkiewiczovej ulici v Bratislave. alebo si môžeš vybrať špeci moskytierku v tvare mongolskej jurty

3) Dentálna výbava

Na svoje zúbky treba dávať pozor nonstop! Aj na cestách, inak sa nám to môže draho vypomstiť. Ja osobne používam iba zubné kefky Curaprox, zubnú pastu Elmex, medzizubné kefky Curaprox, a ako doplnok na obnovu zubnej sklovinu Elmex gél. Pri 6 mesačnej ceste sme ale tých dentálnych pomôcok spotrebovali viacero a naše favorizované značky sa tu nedali dostať vôbec! Výsledkom toho bolo, že na Slovensko sme sa vrátili s nezdravým odtieňom zubov :/

4) Kondómy

Hovorí sa to síce o dĺžke, ale pri kondómoch nie je problém si ich vyrolovať. Tie ázijské nie sú krátke ale úzke!

5) Merino oblečenie

Merino oblečenie sa v Ázii asi vyrába, no zohnať sme ho nevedeli ani v bohatom sortimente oblečenia v Nepáli. Vo Vietname sa nám podarilo kúpiť aspoň hrubé merino tričká s dlhým rukávom. Ale po odskúšaní o jeho 100% merino vlne silno pochybujeme (typujem tak 50%).

6) Podprsenky

Tieto riadky sa týkajú iba dám, no pánom ušetrí hodiny sprevádzania svojich polovičiek po ázijských nákupákoch Nájsť podprsenku najmä v moslimských krajinách, kde ženy namiesto podprseniek používajú iba akési tielko, je obzvlášť komplikované. Podprsenku s kosticou tu teda budete hľadať dlho a ak aj nejakú nájdete tak na 95% nebude sedieť lebo bude nepevná, zle zošitá alebo bude mať rozdielnu veľkosť košíkov (vlastná skúsenosť)

7) Liečivá

V Ázii pochopiteľne slovenské značky liekov nenájdete. Preto ak beriete lieky na predpis treba ísť so zásobou. Ja som zo Slovenska odchádzal som 14-timi krabičkami liekov na predpis, ktoré sa vyrábajú na Slovensku a v zahraničí sa ich nedá dostať. Obyčajne lieky ako strepsils, paralen (paracetamol) alebo doplnky výživy nie je problém zohnať.

POZOR: Na lieky treba mať písomne potvrdenie od lekára v anglickom jazyku. V krajinách ako Singapur či Malajzia nás vítali s nápismi: “Za pašovanie drog hrozí trest smrti obesením.” A tým, že na Slovensku máme pre nich úplne neznáme lieky, mohlo vzniknúť nepríjemné nedorozumenie.

POZOR: Niektoré krajiny sú zaostalejšie a na prepravu liečiv nepoužívajú kamióny s chladiacimi priestormi. Preto môžu byť mnohé lieky, testy alebo vakcíny znehodnotené a testy môžu ukazovať falošné výsledky. Celosvetovo má najväčší problém s liečivami Kambodža, kde sa etikety liekov často prelepujú a predávajú sa aj po exspirácii.

8) Day bag

Osobne nám (a ďalšiemu asi miliónu turistov) sa veľmi osvedčil 20 litrový batoh z Decathlonu. Boli sme milo prekvapení, že to všetko prežil, má ideálnu veľkosť na jednodňové výlety, dá sa ľahko zrolovať a strčiť aj do veľkého backpacku. A to najlepšie na ňom je, že za tak málo peňazí nám ho nebolo ľúto a v podstate sme ho zdevastovali. Ak sa náhodou budete chystať do Decathlonu v Ázii, nájdete ho iba v Thajsku, ale ceny sú úplne rovnaké ako u nás.

9) Kvalitná obuv

Čo v Ázii určite treba sú kvalitné topánky, s ktorými pohodlne a zdravo dokážete absolvovať to množstvo hodín a kilometrov denne. Každopádne, my Európania máme veľké nohy a z obchodov nás neraz vyháňali so slovami big foot, big size. Naozaj! Na uliciach sa poväčšine predáva ten istý model dookola a väčšinou nemajú klenbu. Osobne si myslím, že sa oplatí zobrať si staré topánky z domu, za ktorými vám už nebude ľúto, lebo Ázia na nich zanechá poriadnu stopu.

Osobne nedám dopustiť na goratexové Salomon topánky. Pri častých návštevách vodopádov, dažďových pralesov ale aj v období dažďov sú goratexky v Ázii naozaj nutnosť! Salomony v Ázii nájdete iba v Kambodži (60 USD) a Vietname (od 30€) ale oproti originálom tam boli isté odlišnosti = totálny fake!

Pre zdravie odporúčam mať v tých teplotách aj jeden pár sandálov s klenbou. Ja som dovtedy sandále nikdy nenosil, no pri predstave, že by mi v tom teple a vlhku hnila noha v celých topánkach som sa podvolil ich antisexuálnemu vzhľadu. V Ázii som si jedny kúpil a v Ázii sa mi stihli aj rozpadnúť. Janka si sandále kúpila po trojmesačnom neúspešnom hľadaní v Decathlone za rovnakú cenu akoby ich kúpila na Slovensku

Keďže si sa dočítal až sem, verím že aj tento článok bude pre teba veľmi užitočný: Koľko nás stálo 6 mesiacov cestovania po Ázii

The post Veci, ktoré si pred dlhodobou cestou do JV Ázie kúp ešte doma appeared first on TripLovers.

Dnes máme pre teba super správu . Naše prednášky o Nepále, Peru a Bolívii už sú v plnom prúde v rámci Veľkého online cestovateľského festivalu Cestou necestou  a budú spolu s ostatnými prednáškami k dispozícii len do 28.3.2021. V nahrávkach Cestovateľského kina od Rádio Slovensko sa môžeš navnadiť na Peru

1.prednáška – Nepál

 V Nepále som dal záverečnú najtažšiu časť Annapurna treku len na Snickers tyčinkách a Coca cole  kvôli otrave jedlom v tom najnevhodnejšom momente. Ale Nepál bol našou TOP krajinou z krajín Juhovýchodnej a Južnej Ázie, ktoré sme počas polroka navštívili. Prečo to tak bolo, to sa dozvieš v prednáške 

2.prednáška – Peru & Bolívia

 No a v Peru sme si požičali motorku , aby som mohol Janku opäť zabudnúť, tentokrát rovno v požičovni  ale že sa mi to neskôr nepekne vrátilo  Navštívili sme aj Machu Picchu bez toho aby sme to príliš plánovali a zažili malé peruánske Galapágy za rozumný peniaz.

 V Bolívii sme na vlastnej koži pocítili, čo je to výšková choroba, videli sme odkryté stopy dinosaurov, ikonickú soľnú púšť Uyuni a jej ružovučké plameniaky  Bolívia bola náš sen až do momentu, kým sme tam prišli. Dávala nám jednu facku za druhou, čo presnejšie tým myslíme sa dozvieš na prednáške.

Veľký online cestovateľský festival Cestou necestou

The post TripLovers jarná nádielka online prednášok appeared first on TripLovers.

Dnes ti prinášam krátky 15-minútový rozhovor s fotografom Pavlom, ktorý išiel počas pandémie do vojnou zmietaného Arménska. Pre niekoho možno nebezpečné, ale všetko má svoje dôvody.

Obsah rozhovoru:

• 00:30 – Predstavenie Pavla Mothejla
• 01:26 – Arménsko, téma, ktorej sa Pavel v poslednej dobe viac venoval
• 02:34 – Prečo sa rozhodol na určitú dobu počas trvajúceho konfliktu odísť do Arménska?
• 04:11 – Bolo naročné sa dostať počas COVID-u a prebiehajúceho konfliktu do Arménska?
• 04:57 – Či Pavel navštívil aj vyslovene nebezpečné zóny?
• 06:58 – Čo konkrétne s ním najviac “zamávalo”?
• 11:58 – Čo by si si prial, aby bolo cielom jeho návštevy Arménska?

S čím môžeme Pavlovi pomôcť aj my, je zbierka na protézy pre Arméncov, ktorí to teraz najviac potrebujú.
Pokiaľ by si mal/a záujem prispieť, aj keď malou sumou, tak prosím napíš Soni na fb profil uvedený nižšie:

• Sona Vardanyan

Soňa je Arménka, ktorá sa rozhodla pomáhať hneď teraz. Organizuje v kaderníckom salóne charitatívne akcie. V Novembri vycestovala do Arménska a okrem iného navštívila vojenskú nemocnicu, kde videla na vlastné oči, koľko mladých chlapcov potrebuje pomoc… bez rúk, bez nôh.

Spojila sa s doktormi a v súčasnej dobe pripravuje pre 5 mladých mužov výrobu protéz (pretože štát im to nezaistí). Táto snaha im môže zmeniť život. Do vojny išli ako mladí a zdraví. Mali rodiny, priateľky, ženy… a vrátili sa ako mrzáci.

Soňa nemôže pomôcť všetkým, ale aj pomoc jednému za to stojí. Na zaistenie protéz pre 5 osôb je potrebných cca 76 000 €. A ďalší taktiež čakajú. Mimo tejto pomoci je tu veľa rodín, ktoré prišli o všetko a potrebujú tiež podporu.

Situácia je naozaj zlá a každá pomoc sa počíta. A rýchla pomoc obzvlášť.

Ak ťa zaujíma iná forma pomoci Arménsku, tak tu je Asociácia Arménskej mládeže ČR a jej oficiálny plagátik (po kliknutí naň sa objaví v plnom rozlíšení):

Ďakujeme.

Na záver fotogaléria Pavla Mothejla, kde netreba ďalší komentár:

The post Rozhovor s fotografom Pavlom Mothejlom o Arménsku v čase korony a vojnového konfliktu appeared first on TripLovers.

Po roku a pol tu máme ďalší rozhovor so Zuzanou Kubalíkovou. Zuzana je 25-ročná študentka VŠ zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave,v odbore verejného tropického zdravotníctva.

V tomto rozhovore sa okrem iného dozvieš:

• 00:20 – Doterajšie pôsobenie – kde a ako dlho pôsobila?
• 01:35 – Aký je rozdiel medzi humanitárnu a rozvojovú prácou v Ázii a v Afrike?
• 04:20 – Kde sa jej viac páčilo?
• 05:47 – Čo sa jej najviac páčilo a čo jej najviac vadilo v Kambodži?
• 08:10 – Čo sa jej najviac páčilo a čo jej najviac vadilo v Lesothe?
• 10:41 – Čo z týchto krajín vytvára rozvojové krajiny?
• 18:16 – Či vidí humanitárnu a rozvojovú činnosť v krajinách globálneho juhu (v krajinách tretieho sveta) ako potrebnú a nevyhnutnú?
• 21:17 – Ako sa dá humanitárna a rozvojová pomoc vo svete zlepšiť?

House of Family sú dva detské domovy v Kambodži v ktorých už od roku 2003 dávame rodinu, domov, lásku, vzdelanie, liečbu a plnú starostlivosť 120 deťom. Väčšina z nich sú siroty a sú HIV pozitívne.

Zapoj sa aj ty, určite im tým spravíš veľkú radosť 

The post V čom je dobrovolníctvo v Afrike iné od JV Ázie? appeared first on TripLovers.

Na tomto mieste by sme vám radi sprostredkovali naše rozhovory pre žilinskú TV Raj, ktoré sme absolvovali začiatkom a koncom roku 2019

Všeobecný úvod k našej polročnej ceste po Ázii

Polroka v Ázii, 1.časť (Kambodža, Laos, Vietnam)

Polroka v Ázii, 2.časť (Malajzia, Mjanmarsko, Nepál, Thajsko)

Mesiac v Južnej Amerike, 1.časť (Bolívia)

Mesiac v Južnej Amerike, 2.časť (Peru)

The post Rozhovory s TripLovers appeared first on TripLovers.