Albánsko ponúka veľa krás, prírodných, kultúrnych ale aj historických. Navštíviť Albánsko znamená, vybrať sa do najexotickejšej krajiny v Európe. Miesta, ktoré treba navštíviť sú len akousi zámienkou pre objavovanie autentickosti tohto kraja. Po krajine nájdeš náhodné bunkre a samotné scenérie ťa donútia zastaviť a pokochať sa. Stretne ťa tu kopec bizarností, takže z úžasu sa ti budú otvárať ústa. Na roadtrip po Albánsku odporúčame navštíviť týchto 10 miest

Obsah:

• TOP 10 miest pre ideálny roadtrip itinerár po južnom Albánsku
  1. Kaňon Holtës
  2. Berat – mesto tisícich okien
  3. Albánske safari v Národnom parku Divjakë-Karavasta
  4. Porto Palermo Castelo
  5. Ksamil a najkrajšie pláže v Albánsku
  6. Archeologické nálezisko Butrint
  7. Gjirokastër – mesto z kameňa
  8. Kaňon Lengarices a teplé pramene Llixhat e Bënjës
  9. Korçë
  10. Najkrajšie kostolíky v Albánsku nájdeš vo Voskopojë
• Miesta v južnom Albánsku, ktoré nás neoslovili alebo kam nechodiť
  1. Hlavné mesto Tirana
  2. Vodopád Sotira
  3. Nesympatické Vlorë

TOP 10 miest pre ideálny roadtrip itinerár po južnom Albánsku

1. Kaňon Holtës

Kaňon Holtës je jedno z najmenej známych miest v Albánsku, ktoré stoja za návštevu. Prístupová cesta sem je trochu náročnejšia, ale zvládne to aj auto bez 4×4. Pred samotným kaňonom je upravené parkovisko. Parkovné ani vstup do kaňonu Holtës sa neplatí, všetko je zadarmo.

Od parkoviska je to do kaňonu už len kúsok. Na prechod kaňonom sa treba prechádzať naprieč riekou a niekedy je potrebné sa aj brodiť. Už pri aute sa oplatí prezuť sa do topánok do vody lebo dno rieky je plné kameňov a bahna. Kvôli brodeniu sme mali so sebou aj tzv. ‘dry bag‘, pretože niektoré kratučké úseky je nutné aj preplávať.

Voda je chladná, ale nie úplne ľadová, pretože do nej pritekajú teplé vývery s obsahom sírovodíka (H2S). Ľudovo nazývané vajcovky, spoznáš ich podľa toho, že sú majú výrazne svetlomodrú farbu Netreba sa ich báť, nie je škodlivá pre ľudské telo. Práve naopak, na Slovensku máme vďaka takýmto vodám aromatické kúpele Smrdáky

Tento bezplatný zážitok je o to bohatší tým, že tu nikto nie je. Poskytuje zdravý adrenalínový zážitok, perfektné scenérie kaňona a aj divočiacej rieky ešte len na ceste k nemu

2. Berat – mesto tisícich okien

Okolitá krajina je plná olivovníkových sadov a pripomína Andalúziu. Parkovanie a jazdenie úzkymi uličkami Beratu je mentálna katastrofa pre vodiča. Čo nás však potešilo je lacné ubytovanie aj s parkovaním (aj keď pred bránou) priamo v centre mesta za 11€ na noc pre oboch

Berat je známy ako mesto tisícich okien kvôli nezvyčajným početným oknám vsadeným do fasád domov. Od roku 2008 je Berat zapísaný v zozname svetového dedičstva UNESCO. Centrum mesta nie je veľké a jeho prehliadka zaberie len pól dňa. Súčasne je to ale jedno z najväčších mestečiek v Albánsku, ktoré stoja za návštevu

Nad Beratom sa nachádza Citadela, akési hradby do ktorých sa platí vstupné 300 lek (2,50€). Vstupné sa vyberá iba pri hlavnom vchode, ale do hradieb sa dá vstúpiť viacerými cestami. Takže tento poplatok sa dá jednoducho obísť a peniaze môžeš minúť radšej v reštauráciách s naozaj dobrým tradičným albánskym jedlom, ktoré tu ľahko nájdeš

Okrem výhľadu z Citadely na mesto zhora, stojí za návštevu určite cisterna a kostolík Kisha Shën Triadha, ktorý nápadne pripomína macedónsky kostolík nad Ohridským jazerom.

V uličkách s domčekmi na kopci sa dá príjemne poprechádzať. Z pešej zóny je však pekný výhľad na celý kopec aj s Citadelou. Dá sa tu posedieť na kávičke a vychutnávať si príjemné atmosféru albánskeho mesta.

3. Albánske safari v Národnom parku Divjakë-Karavasta

Národný park Divjakë-Karavasta sa nachádza v bezprostrednej blízkosti Jadranského mora, v blízkosti mestečka Divjakë. Toto mestečko je od hlavného mesta Tirana vzdialené len 50 km vzdušnou čiarou. Lagúna Karavasta je významným útočiskom pre migrujúce vtáctvo, ktoré sa presúvajú medzi Európou a Afrikou. Práve preto tu môžeš pozorovať približne 260 druhov vtáctva a aj druhy ako sú pelikány, či plameniaky!

Národný park Divjakë-Karavasta ponúka návštevníkom širokú škálu rozmanitej divočiny. Ako bežný turista môžeš v Národnom parku Divjakë-Karavasta navštíviť Visitor centrum a zranené pelikány, vyliezť na vyhliadkovú vežu Kulla 360 Grade, ísť na výlet motorovým člnom po zátokách lagúny Karavasta alebo jazdiť autom po piesočných dunách priamo popri mori.

Národný park Divjakë-Karavasta taktiež nepatrí do tradičných itinerárov pre Albánsko. Pre viac info o tomto národnom parku pozri článok: Národný park Divjakë-Karavasta – malé albánske safari

4. Porto Palermo Castelo

Pevnosť sa nachádza na polceste medzi Vlorë a Ksamilom v zátoke Palermo nad Jadranským morom. Je len kúsok od cesty, kde sa dá bezplatne zaparkovať. Vstupné dovnútra je 300 lek (2,50€) na osobu.

Porto Palermo nie je tak úplne hrad ale niečo ako kvázi pevnosť. Bola postavená začiatkom 19. storočia Alim Pašom z Tepeleny. Z vonku nie je príliš nezaujímavá. Všetko zaujímavé sa nachádza vo vnútri. Prehliadka chladných, vlhkých a temných kamenných priestorov s terasou a výhľadom na more nezaberie veľa času.

Kúsok od pevnosti Porto Palermo sa nachádza podvodný bunker pre ponorky z čias albánskeho komunistického režimu. Návšteva pevnosti Porto Palermo bolo pre nás jedno z najväčších prekvapení Albánska

5. Ksamil a najkrajšie pláže v Albánsku

Takmer pri gréckych hraniciach, v turistickom mestečku Ksamil, sa nachádzajú najkrajšie pláže Albánska. Pláže sú z malých svetlých kamienkov, ktoré dobre opadajú a nenanosíte si ich do apartmánu. More je naozaj čisté (nezakalené, bez rias a odpadkov) a v júni, kedy sme tu boli, bola voda už aj použiteľná. Nachádza sa tu zopár rybičiek, takže zobrať šnorchel opäť raz nie je zlý nápad Okrem toho sú tu pekné panorámy na hory a výhľad na grécky ostrov Korfu.

V obchodíkoch ponúkajú klasický plážový sortiment a ulice sú vyzdobené kvetmi. Ceny sú tu na albánske pomery turistické, ale v porovnaní so SR je to stále neskutočne super Dá sa tu najesť za rozumnú cenu (obed za 5€ alebo nejaká morská lakocinka do 10€). Pre tých čoby potrebovali, tak s alkoholom tu tiež nie je problém, aj keď je to moslimská krajina.

Za pláže sa neplatí, jedine žeby si chcel využiť lehátka so slnečníkmi, ktoré sú takmer úplne všade. Za ich použitie sa platí zväčša okolo 500 – 1000 lek (4,15 – 8,30€). Ak chceš tento poplatok obísť, môžeš sa naješ v hoteli/reštaurácii, ktorá ich poskytuje a v takom prípade by si ich mal mať zadarmo. Ak ich nepotrebuješ vôbec, môžeš si ľahnúť na pláž niekam medzi ne. S tým nie je problém.

V okolí Ksamilu je okrem kúpania aj čo pozerať. Výlety si môžeš spraviť napríklad do Národného parku Butrint, vojnového bunkrového tunelu v dedinke Manastir, kláštoru v dedinke Manastir, hradu Aliho Pashu v mokradiach ku ktorému sa dá ísť loďou (2000 lek), pevnosti Triangular Fortress alebo spoznávať zákutia národného parku Butrint.

Samozrejme treba počítať s tým, že ulice nie sú až také čisté a úhľadné ako v Chorvátsku. Sem tam sa tu mihne chudobnejší dom, opustený dom alebo túlavý pes, či nebodaj exkrement na ceste (od túlavých psov, ktorých tu však nie je tak veľa). Ak dokážeš nad niektorými vecami prižmúriť oko, dovolenka pri mori v Albánsku môže byť naozaj úžasná

6. Archeologické nálezisko Butrint

Starobylé mesto Butrint sa nachádza v tesnej blízkosti gréckych hraniciach, iba 5 km od Ksamilu. Je jedným z najvýznamnejších archeologických nálezísk a turistami najnavštevovanejších miest v Albánsku. V minulosti to bol veľmi významný dopravný uzol, najmä kvôli lodnej doprave, ktorá dominovala nad pozemnou dopravou. O rôznych kultúrach a civilizáciách, od doby železnej až po stredovek, svedčia početné nálezy najrôznejších mincí.

Na archeologickom nálezisku Butrint sa vo veľmi dobrej miere zachovalo množstvo pamiatok vrátane hradieb, neskoroantickej krstiteľnice, baziliky, rímskeho divadla a dvoch hradov. V minulosti tu bol obrovský viadukt spolu s akvaduktom, ktorý spájal pevninu so starobylým mestom Butrint. Ten sa žiaľ nezachoval a dokonca z neho nezostali ani ruiny.

Prejsť celé starobylé mesto Butrint zaberie asi tak 2 hodiny. Vstupné je 1000 lek (8,30€) na osobu, parkovné sa neplatí.

Okrem náleziska sa dá ísť propelerom na druhú stranu rieky kde sa nachádza Triangular Fortress (veľmi podobná pevnosti Porto Palermo). Propeler stojí 1€ na osobu a 5€ na auto jednosmerne. Čo je za 2 minútový propeler dosť veľa.

7. Gjirokastër – mesto z kameňa

Grécke kmene v tejto oblasti prebývali už od 1. storočia pred Kristom. Samotné mesto Gjirokastër bolo založené v 12 storočí, s pôvodným názvom Argyrokastro, čo v preklade z gréčtiny znamená strieborná pevnosť. Neskôr, počas osmanských čias bol Argyrokastro významné centrum gréckeho obchodu.

Historické centrum mesta Gjirokastër je veľmi dobre zachované. Je prevažne kamenné a panoráme mesta dominujú okrem hradu aj početné kamenné strechy.

Hlavným lákadlom mesta je hrad Gjirokastër, ktorého vysoké hradby pôsobia monumentálne. Je zoširoka v obklopení hôr, takže výhľady z neho naozaj stoja za to Chladné múry v rozpálenom lete príjemne chladia. Vo vnútri hradieb preletúvajú holuby, preto si treba dávať pozor na ich riedke granáty. Na hrade sú sprístupnené aj neosvetlené a opustené priestory a chodby do ktorých môžeš ísť. Preto sa hodí mať baterku aspoň na mobile. Vstupné na hrad je 400 lek (3,30€) na osobu, za fotenie na hrade sa pripláca 1000 lek (8,30€) za fotoaparát a vstupné do múzea je 200 lek (1,70€).

Pod hradom sa nachádza tunel, ktorý tvorí skratku medzi centrom a okrajovou časťou mesta. Týmto tunelom sa viete dostať na cestu vedúcu ku kamennému mostu Aliho Pashu. Toto miesto bolo pre nás fascinujúce samotou a tým, že tu nebol okrem nás bol len jeden poletujúci sáčok, ktorý sa neustále vznášal nad priepasťou a jeden agresívny pastier v diaľke, ktorý po svojich kozách hádzal kamene.

8. Kaňon Lengarices a teplé pramene Llixhat e Bënjës

Jedna z najväčších TOPiek v Albánsku bolo večerné kúpanie sa v teplých prameňoch Llixhat e Bënjës pred kaňonom Lengarices. Obidve tieto miesta sa nachádzajú vedľa seba a dá sa sem dostať po asfaltovej ceste autom. Kúpanie aj vstup do kaňonu sú zadarmo.

Pred kaňonom sa nachádza typický osmanský most Ura e Kadiut. Pod ním sú asi štyri termálne jazierka kde sa dá príjemne okúpať. Na albánske pomery je tu až prekvapivo čisté prostredie. Večer je to fakt romantika Keďže je to bezplatné, nie sú tu žiadne služby okrem jedného bufetu kde majú iba kávu a snacky. Prezliekacie kabínky a toalety chýbajú.

Do kaňonu sme sa vybrali až ďalší deň aby sme mali dostatok času. Je dlhý až 4 kilometre a išli by sme ním celý deň, takže sme sa po 1,5 kilometri otočili. Terén je stredne náročný, no napriek tomu sme išli slimačím tempom. Človek si musí dávať pozor na každý jeden krok a sústrediť sa na cestu, preto som si nestíhali užiť veľkoleposť tohto kaňonu aj keď fotky z neho sú parádne

9. Korçë

Korçë je veľké mesto nachádzajúce sa vo vnútrozemí na náhornej plošine v juhozápadnej časti Albánska. Samotné centrum je však malé a obehnúť sa ho dá za 2 hodiny. Korçë bolo po stáročia významné náboženské stredisko pre ortodoxných kresťanov a moslimov, preto sa v meste striedajú rôzne štýly. Takže aj za tak krátky čas je čo sledovať

Stredom mesta vedie akási hlavná pešia zóna Bulevardi Shën Gjergji, na ktorej sa nachádzajú stavby inšpirované architektúrou Rakúsko-Uhorska a Nemecka z čias 19. storočia. Na jednej strane ulice sa nachádza ortodoxná katedrála Vzkriesenia Krista a na druhej budova divadla.

V západnej časti mesta prechádzame do moslimského sveta. Nachádza sa tu mešita Mirahor z konca 15. storočia a kamenná hodinová veža. V samotnom strede tejto časti je starý bazár Pazari i Korçës, ktorý obklopujú dvoj až trojposchodové domy, prerobené na reštaurácie a kaviarne. Práve tu si návštevník môže najlepšie vychutnať atmosféru starej časti

10. Najkrajšie kostolíky v Albánsku nájdeš vo Voskopojë

Dvadsať kilometrov od Korçë sa nachádza dedina Voskopojë, niekdajšie kultúrne a ekonomické centrum Balkánu. V 18. storočí bolo Voskopojë na vrchole svojho rozvoja. Boli tu školy, chrámy a prvá kníhtlačiareň na Balkáne. Dnes to tu vyzerá ako mesto duchov.

Dôvod našej návštevy boli pravoslávne ortodoxné kostolíky s pôvodnými maľbami. Je ich tu asi 8, no podarilo sa nám dostať iba do jedného, do kostola svätého Nikolasa. A to tiež iba vďaka tomu, že sme sa dlhšie ponevierali okolo, až nám prišla otvoriť miestna pani. Peniaze za to nechcela ale keď sme ponúkali tak nakoniec zobrala

Aj keď sme vo Voskopojë videli iba jeden interiér tak návšteva rozhodne stála za to. Kostol svätého Nikolasa má naozaj unikátne nádherné fresky. Okrem toho sme v tejto dedine navštívili tú najlepšiu albánsku reštauráciu – Taverna Vaskopoja.

Miesta v južnom Albánsku, ktoré nás neoslovili alebo kam nechodiť

Okrem týchto 10 krásnych miest v južnom Albánsku sme navštívili aj také, ktoré nás veľmi neohúrili a ich návštevu sme oľutovali z rôznych dôvodov. Neodporúčame ich hlavne ak máš na dovolenku málo času.

1. Hlavné mesto Tirana

V Tirane sme strávili 5 hodín a za tento čas sme navštívili centrum a Bunky art2. Väčšina zaujímavostí v Tirane sa nachádza hneď vedľa seba v okolí Námestia Skenderbej. Dôvod prečo sa nám v Tirane príliš nepáčilo bol, že sme ju nestihli zažiť pôvodnú a autentickú.

Prišlo nám to akoby všetko pôvodné chceli strhnúť a postaviť nové a moderné. Najväčšie lákadlo Pyramide of Tirana bolo v rekonštrukcií a kompletne obohnané plotom, čo bolo pre nás obrovské sklamanie. Pôvodne sme mali v pláne navštíviť viac miest ale prešlo nás to. Tirana nás proste neoslovila.

2. Vodopád Sotira

Návštevu vodopádu Sotira neodporúčame iba tým cestovateľom, ktorý prišli do Albánska na aute bez 4×4. K vodopádu vedie 9 km dlhá nespevnená cesta. My sme sa ju snažili prejsť, no prešli sme len prvých 5 km, pričom sme išli rýchlosťou 8-15 km/h. Tu sme narazili na plytký brod, ktorý mohol byť pre nás osudný, takže sme to radšej vzdali.

Ak budeš cestovať do Albánska terénnym autom so 4×4 tak návštevu vodopádu Sotira určite zváž

3. Nesympatické Vlorë

Mesto Vlorë na nás pôsobilo ako hnusné prímorské mesto bez duše, upadajúce do spárov masového turizmu. Navštívili sme jeho severné pláže a tie boli špinavé a neupravené, plné odpadkov. Na brehu boli vyplavené riasy a po pláži jazdili autá a pobehovali túlavé psy. Pláže na juhu Vlorë boli síce spevnené a prepojené cyklochodníkom, ale táto časť mesta bola úplne bez atmosféry a necítili sme sa tu príjemne.

Jedinou zaujímavosťou kúsok od mesta je Kláštor svätej Márie na ostrovčeku, ku ktorému vedie drevená lávka. Kostolík je malý a naozaj je to len krátka zastávka, ktorú možno vynechať. Väčšina turistov sem chodí skôr kvôli fotogenickému chodníčku.

The post TOP 10 miest, ktoré treba vidieť a zažiť za týždeň v južnom Albánsku appeared first on TripLovers.

O Balkáne je všeobecne známe, že cestovať sa tu dá za super cenu, no my sme pre tento krát na dovolenke nešetrili. Išlo o našu prvú cestu po svadbe, takže to nebolo veľmi low-cost. Chceli sme si to patrične užiť. Napriek tomu nás dvojtýždňová dovolenka, formou roadtripu, vyšla rozumné peniaze

Obsah:

• Peniaze, mena a platba kartou v Albánsku a Macedónsku
• Náklady na balkánsky roadtrip
  • Benzín, cestné poplatky a iné výdavky spojené s cestou
  • Ceny ubytovania v Albánsku a Macedónsku
  • Jedlo
    • Ceny jedla v Albánsku
    • Ceny jedla v Macedónsku
  • Ceny vstupného na pamiatky a atrakcie v Albánsku a Macedónsku
  • Ceny iných služieb a suvenírov
• Koľko nás stál dvojtýždňový roadtrip po Albánsku a Macedónsku?
• Čo sme videli a zažili za 15 dňový roadtrip v južnom Albánsku a Macedónsku?

Peniaze, mena a platba kartou v Albánsku a Macedónsku

Albánsko aj Macedónsko majú vlastnú menu. Pri obidvoch krajinách platí, že platba kartou tu nie je úplne štandardná záležitosť, a aj na benzínových pumpách je niekedy nutné mať hotovosť. Drvivú väčšinu výdavkov sme preto platili v hotovosti. Aj keď v Macedónsku to s tou platbou kartou bolo o niečo lepšie ako v Albánsku. Ak sa nám náhodou prihodila platba kartou, tak po nás nikto nežiadal poplatok za platbu kartou (ako to robia v Ázii).

V Albánsku sa používa mena albánsky lek, skrátene ALL. Približný kurz je 1€ ≈ 120 ALL. Pri výbere hotovosti z bankomatu sa platí poplatok v rozmedzí 500 až 800 lek (4,20 – 6,70€). My sme napr. platili pri výbere 20 000 lek (165€) poplatok 500 lek (4,20€). Čo nás však prekvapilo, tak v Albánsku nám takmer všade dávali bloček

V Macedónsku sa používa miestna mena macedónsky denár, pre ktorý je zaužívaná skratka MKD. Jej kurz voči euru je 1€ ≈ 60 MKD. V Macedónsku nám bežne domáci hovorili cenu ubytovania v eurách a v eurách sme mohli aj platiť. Bolo to pre nás výhodnejšie lebo sme sa takto vyhli bankovým poplatkom.

Náklady na balkánsky roadtrip

Benzín, cestné poplatky a iné výdavky spojené s cestou

Diaľnice v Albánsku sú bezplatné, s výnimkou úseku A1 medzi Tiranou a Kosovom. Úsek má 128 km a poplatok sa vyberá formou mýta vo výške 5€. Dá sa platiť v hotovosti aj kartou. Ostatné diaľnice v Albánsku sú zatiaľ bezplatné ale je ich tak žalostne málo, že by si človek radšej priplatil.

Ceny benzínu v Albánsku nás prekvapili. Benzín je v Albánsku približne rovnako drahý ako na Slovensku. Často zaň bolo potrebné platiť v hotovosti. Parkovanie v mestách je poväčšine platené ale zato nie drahé. Najdrahší parking sme platili v centre Tirany a to 150 lek na hodinu (1,25€).

V Albánsku sa často stretneš s ručnými autoumyvárkami. Cena za umytie auta vodou je 200 lek (1,70€), a za umytie saponátom 400 lek (3,30€). Omnoho viac sa však dočítaš v článku: Ako sa šoféruje na Balkáne – Albánsko

V Macedónsku sa na diaľniciach platí mýto ale celý ten systém je trochu divný. Mýto sa platí dopredu a len na krátky úsek. Takže treba každých pár km zastavovať kvôli plateniu. Nefunguje to ako v Chorvátsku kde sa platí až pri výjazde z diaľnice. Ten systém je trochu nespravodlivý, lebo z diaľnice môžeš zísť hneď za mýtnicou. Takto sa nám stalo, že sme platili 1€ za prejdenie 4 km…

Mýto sa dá platiť iba v hotovosti (lebo by prerobili na poplatkoch) a to v denároch aj v eurách. Výhodnejšie je v tomto prípade mať denáre lebo jeden úsek stojí 1€ alebo 40 MKD (65 centov). Ceny sú vždy uvedené pred mýtnicou. Ale ak cez Macedónsko len tranzituješ tak aspoň nemusím zastavovať a zdržiavať sa s výberom peňazí

Od hraníc so Srbskom po Tetovo, čo je asi 100 km, sme prešli 4 úseky = 4€. Takže dosť veľa za diaľnice na ktorých sa dá ísť tak 100km/h aby si si nerozbil auto. Ale aspoň sú dosť prázdne

Za bežných okolností sa pohybuje cena benzínu v Macedónsku okolo 1€ za liter. Parkovanie v mestách je problematické a v centrách poväčšine platené. Napríklad v Tetove, ktoré je extrémne problematické s parkovaním, sa platí 300 MKD (5€) za deň.

Okrem toho do nákladov spadajú aj mesačná diaľničná známka pre Maďarsko a mýtne poplatky na srbské diaľnice. Celkovo urobili náklady na dopravu vyše polovicu všetkých nákladov na roadtrip

Ceny ubytovania v Albánsku a Macedónsku

Počas roadtripu sme tretinu nocí spali v aute, zvyšok času sme boli na ubytovaní. Tým, že sme cestovali v čase korony, na úplnom začiatku sezóny, nebol problém nájsť pekné ubytovanie (poväčšine s kuchyňou) pod 20€ na dve osoby za noc. Raz sme sa dokonca ubytovali za 10€ na noc, ale netiekla tam teplá voda V turistických oblastiach (Ksamil, Berat, Ohrid, Vlore,…) sú ceny ubytovania veľmi nízke, lebo ich konkurencia tlačí dole. V odľahlých oblastiach kde konkurencia nie je môžu pýtať za ubytovanie viac.

Jedlo

Na Balkáne sme sa chceli dobre najesť, takže na tejto kategórií sme naozaj nešetrili. V reštauráciách sme boli denne aj niekoľko krát. Výhodou Balkánu však je, že stačí pozrieť na kuchára a vieš či ti bude jedlo chutiť

Ceny jedla a kávy v reštauráciách sú v turistických mestách drahšie ako na vidieku, ale stále výrazne lacnejšie ako na Slovensku. Porcie jedla bývajú veľké a často dostaneš akoby niečo naviac, napr. chlieb alebo šalát. Často sme si dopriali aj ovocie na trhu za naozaj priaznivé ceny. Čo sa však týka reštaurácií v nákupných centrách, tak tie sú výrazne drahšie. Voda ku káve sa vraj platí, ale my sme takú skúsenosť nemali.

Ceny jedla v Albánsku:

• kopček zmrzliny – 50 – 80 lek (0,40 – 0,70€)
• malé presso – 50 lek (0,40€)
• kapučíno – 100 – 180 lek (na vidieku 0,80€ – v nakupáku 1,50€)
• pitná voda balená 1,5l – 50 lek (0,40€)
• pivo v obchode – 80 lek (0,70€)
• syrový burek – 50 – 150 lek (0,40 – 1,20€)
• Lakror ne sac (špenátový koláč) – 300 lek (2,50€)
• Speca të mbushur (zapečená plnená paprika) – 200 lek (1,70€)
• Qoftë (tradičné albánske “fašírky”) – 350 – 500 lek (2,90 – 4,10€)
• Fergesë – 250 lek (2€)
• Tavë kosi – 550 lek (4,50€)
• Musaka – 400 lek (3,30€)
• Sarma – 300 lek (2,50€)

Ak ti tieto názvy jedál nič nehovoria, nevadí. Predstavu o tom, čo to vlastne je, ako vyzerá a chutí nájdeš v tomto článku: Albánska kuchyňa? Len sa prosím nezadrhni!

Ceny jedla v Macedónsku:

• kopček zmrzliny – 30 MKD (0,5€)
• espresso – 40 MKD (0,65€)
• kapučíno – 60 MKD (1€)
• Cocacola – 70 MKD (1,15€)
• palacinka – 120 MKD (2€)
• Tavče Gravče – 320 MKD (5,20€)
• Ražniči s hranolkami, šalátom a chlebom – 320 MKD (5,20€)
• Pizza – 180 – 300 MKD (3 – 5€)
• Burek – 30 – 80 MKD (0,50 – 1,30€)
• Pleskavica – 350 – 450 MKD (5,70 – 7,30€)
• Čevapi – 200 – 300 MKD (3,30 – 5€)
• Djath fure – 170 MKD (2,90€)
• Selske maso – 300 MKD (4,90€)

Ceny vstupného na pamiatky a atrakcie v Albánsku a Macedónsku (na 1 osobu)

• BunkArt 2 – Tirana – 500 LEK (4,15€)
• Berat hradby – 300 LEK (2,50€)
• Národný park Divjakë-Karavasta – rozhľadňa – 100 LEK (0,80€)
• Národný park Divjakë-Karavasta – plavba – 1000 LEK (8,2€ za loď pre 5 ľudí)
• Porto Palermo Castle – 300 LEK (2,50€)
• Archeologická lokalita Bukrit – 1000 LEK (8,2€)
• Hrad Gjirokastra – 400 LEK (3,30€)
• Kanioni i Lengarices – zadarmo
• Kanioni i Holtës – zadarmo
• Vaskopoje – kostolík zo 14. storočia – 50 LEK (0,40€)
• Maľovaná mešita Šarena džamija (Tetovo) – 60 MKD (1€)
• Opevnenie nad Tetovom – zadarmo
• Bigorski Monastery – zadarmo
• St. John Church v Ohride (ten najznámejší) – 100 MKD (1,70€) …ale interiér nestojí za to
• Kláštor St. Neum – zadarmo, platí sa len parking 50 MKD za auto
• Heraclea Lyncestis – 120 LEK (2€)
• Stone dolls Kuklitsa – zadarmo

Ceny iných služieb a suvenírov

• albánska SIM karta s 5 GB internetu – 1500 lek (12,20€)
• roaming k albánskej SIM karte na 4 dni (100 MB a 30 minút volania) – 800 lek (6,50€)
• albánska magnetka – 200 LEK (1,70€)
• vlajka Albánska – 100 LEK (0,80€)
• macedónska magnetka – 100 MKD (1,60€)
• vlajka Macedónska – 100 MKD (1,60€)
• tričko (nie najvyššej kvality) – 150 MKD (2,50€)
• pohľadnica – 20 MKD (0,30€)

Koľko nás stál dvojtýždňový roadtrip po Albánsku a Macedónsku?

Albánsko a Macedónsko ponúka slušnú dovolenku s množstvom zážitkov za veľmi priaznivú cenu My sme na tomto výlete nešetrili, keďže išlo o našu prvú cestu po svadbe a chceli sme si to užiť. Najviac peňazí pochopiteľne išlo na dopravu a to benzín a diaľničné poplatky. Stravu a ubytovanie si vieš zohnať veľmi lacno pričom stále ide o dobrú kvalitu. Spolu sme na tomto výlete minuli za 15 dní 961,43€ na oboch.

Sem tam sa nejakým spôsobom domáci z nás snažili vytiahnuť viac peňazí. V reštaurácii, za parkovanie ale neboli to žiadne veľké podvody ako v Ázii. Albánsko a Macedónsko sú aj napriek tomu jednými z tých najlacnejších krajín aké na Balkáne ešte nájdeš. Krajiny ako Čierna Hora či Bosna a Hercegovina už zamierili s cenami vyššie.

Čo sme videli a zažili za 15 dňový roadtrip v južnom Albánsku a Macedónsku?

• neskutočné množstvo absurdít a bizarností
• macedónske mestečká – Tetovo, Struga, Ohrid, Bitola, Prilep a Veles
• Národný park Mavrovo
• ryžové polia a odľahlé oblasti pod Solunskou Glavou
• kamenné bábiky – Kuklitsa
• hlavné mesto Albánska – Tirana
• albánske mestečká – Berat, Vlorë, Gjirokastër, Përmet, Korçë a Voskopoja
• kaňony Holtës a Lengarices
• vtáčie safari v Národnom parku Divjakë-Karavasta
• kamienkové pláže a čistú vodu v Ksamile
• albánske bunkre a pevnosti
• vyše 70 hodín v aute na rozjebaných cestách

The post Koľko stojí dvojtýždňový roadtrip po Balkáne? (Albánsko a Macedónsko) appeared first on TripLovers.

Ak ťa už klasické cestovanie po Európe nudí ale na cestu do Ázie si ešte nenašetril, tak práve cestovanie po Albánsku ti môže dať to, čo si inde nenašiel

Obsah:

1. Európska exotika
2. Úžasná albánska kuchyňa
3. V Albánsku zažiješ aj safari
4. Kúpanie aj história v jeden deň
5. Bohatá história od praveku do súčasnosti
6. Neobjavené miesta a minimum turistov
7. Perfektný pomer kvalita-výkon

1) Európska exotika

Albánsko je jedna z najdobrodružnejších krajín aké môžeš na európskom kontinente zažiť. Odlišné zvyky a kultúra sa s európskymi štandardmi absolútne míňajú.

Jednotlivé prvky v krajine nám mnohokrát pripomenuli miesta v Ázii aj južnej Amerike, ktoré sme doposiaľ navštívili. Opustenými hutami a čiernymi dierami nám z najbližších lokalít Albánsko pripomínalo Gemer. Ak tomu stále neveríš, presvedč sa o tom sám: Albánsko – krajina bizarností

2) Úžasná albánska kuchyňa

Mäsožrúti, aj vegetariáni si v Albánsku prídu na množstvo neuveriteľne chutných jedál. Albánska kuchyňa je ovplyvnená všetkými okolitými regiónmi, takže spektrum jedál, ktoré tu môžeš ochutnať je naozaj široké. Za mňa je to dostatočne postačujúci bod preto aby som sa rozhodla navštíviť Albánsko opäť. Všetko ostatné je už len ako bonus

Typy na úžasné albánske jedlá, ktoré odporúčame ochutnať nájdeš v tomto článku: Albánska kuchyňa? Len sa prosím nezadrhni!

3) V Albánsku zažiješ aj safari

Divočinu a celý zverimex zažiješ už na albánskych cestách. Ale okrem toho môžeš v Albánsku zažiť aj vtáčie safari v národnom parku Divjakë-Karavasta. Jeho hlavným prvkom je lagúna Karavasta, ktorá je významným útočiskom pre migrujúce vtáctvo presúvajúce sa medzi Európou a Afrikou.

V národnom parku bolo napočítaných už okolo 260 druhov vtáctva, z toho najvzácnejšie sú pelikány dalmácke, ktoré sú výrazné svojou veľkosťou a rozpätím krídel. V zimných mesiacoch je v národnom parku, pri troche šťastia, možné pozorovať aj plameniaky

Aspoň na chvíľu sa tak môžeš cítiť ako v dokumente National Geographic. Viac o národnom parku Divjakë-Karavasta nájdeš v tomto článku: Národný park Divjakë-Karavasta – malé albánske safari

4) Kúpanie aj história v jeden deň

Albánsko ponúka množstvo miest vo vnútrozemí kde sa môžeš okúpať a súčasne máš v blízkosti nejakú pamiatku. Preto môžeš jednoducho spojiť aktívne poznávanie albánskej histórie s pasívnym kvasením vo vodičke počas jedného dňa

Najkrajšie miesta na kúpanie vo vnútrozemí Albánska sú výver Blue Eye, teplé pramene Banjat e Benjës a sírové jazierka v kaňone Holtës. Z prímorských oblastí je najkrajším jednoznačne južná plážová oblasť Ksamil v blízkosti gréckych hraníc.

5) Bohatá história od praveku do súčasnosti

V Albánsku sa pretkáš naskrz celou európskou históriou. Okrem Vikingov a Angličanov tu boli hádam všetci a každý po sebe niečo zanechal.

Dejiny Albánska začali už v dobe kamennej o čom svedčia bohaté archeologické nálezy zo Xarrë na juhu krajiny. Civilizačný vzostup však nastal až v mladšej dobe kamennej a v dobe bronzovej už bolo územie dnešného Albánska husto obývané. Niekedy okolo roku 2000 pred Kr. sídlili v tejto oblasti ilýrske kmene. Vtedajší kmeň niesol názov Albanoi, z čoho sa vyvinul aj názov krajiny.

V 7. až 8. storočí pred Kr. začali Ilýrov vytláčať Gréci. Vplyv Rímskej ríše zabezpečil vzostup rozvoja a infraštruktúry v celom regióne. V stredoveku zažilo Albánsko temné časy, keď trpelo pod útlakom Osmanov. O nič lepšie to nebolo v 20. storočí, keď počas komunistickej vlády zahynulo, alebo utieklo do exilu desatisíce Albáncov a po krajine ostalo rozmiestnených 700 000 betónových bunkrov.

6) Neobjavené miesta a minimum turistov

Jedno z najväčších pozitív cestovania po Albánsku je, že to nie je vychýrená turistická destinácia ako napr. oproti ležiace Taliansko, či južnejšie položené Grécko. Nehrozí, že tu postúpaš 20 osušiek predtým ako sa dostaneš k moru, nehrozia tu rodinky s uhučanými deťmi (tiež za chvíľu taká budeme), preplnené miesta a tlačenice.

V Albánsku stále existujú ťažko dostupné miesta akými sú napr. Osume Canyon, Sotria waterfall alebo Albánske Alpy po starej ceste. Miesta kde vieš byť úplne sám uprostred prekrásnej divokej prírody. Na miestach, ktoré nepatria medzi stálice na Instagrame a aj tak sú jedinečné

7) Perfektný pomer kvalita-výkon

Najdôležitejšie položky cestovateľského budgetu sú v Albánsku výraznejšie lacnejšie ako keby si zostal na dovolenke u nás doma. Ceny jedla v reštauráciách, ubytovanie aj benzín sú tu výrazne lacnejšie v porovnaní s mnohými dovolenkovými destináciami v Európe. Za relatívne málo financií dokážeš vidieť, zažiť a ochutnať pomerne veľa z albánskej kultúry

Albánsko je krajina, ktorá sa rýchlo vyvíja a mení a je dosť možné, že ak budeš jej návštevu odkladať, tak to už nebude tá istá krajina o ktorej si práve čítal. Je to jedna z tých krajín, ktoré treba navštíviť čím skôr, kým je ešte stále taká autentická

The post 7 dôvodov prečo navštíviť Albánsko appeared first on TripLovers.

Albánsko je krajina rôznych absurdných momentov. Na vlastné oči môžeš vidieť ako otecko umýva v rieke detskú riťku priamo v centre historického Beratu, alebo ako sa sliepočky voľne kŕmia na futbalovom ihrisku. Môžeš sa snažiť dostať do budovy Ministerstva infraštruktúry ku ktorému nevedie chodník a pri nedostatku pozornosti môžeš na pešej zóne stúpiť do ho*na a následne si vytrpieť výsmech deciek v teplákových súpravách s troma pásikmi. Práve autentickosť albánskej mentality dáva cestovaniu po Albánsku ten správny nádych a každodenný dôvod na úsmevy

1) Big business bro

Čo ťa v Albánsku zaskočí pravdepodobne tesne za hranicami, je nezmyselné situovanie veľkého počtu benzínových púmp hneď vedľa seba. Na jednom mieste si tak môžeš vyberať z 3, 4 či 5 benzíniek. Maximum čo sme videli bolo 8 čerpačiek naraz Asi majú k dispozícii jednu prípojku a všetci chcú hneď robiť veľký biznis.

2) Zdieľame

Albánsko sme navštívili v pandemickej dobe, takže toto nás naozaj zarazilo. V chrámoch sa neserú a z posvätného prameňa pijú zo zdieľaných pohárikov. Čo je super na šírenie akýchkoľvek vírusových ochorení, nie len COVIDu-19. Niečo podobné sme zažili aj v Mjanmarsku, ale to nie je v Európe a dokonca vtedy nebola pandémia a už vtedy nám to prišlo ako perfektná cesta na šírenie sa vírusových ochorení

3) Takeaway aj na diaľnici

Na albánskych diaľniciach si môžeš zakúpiť ovocie aj zeleninu priamo v odstavnom pruhu. Týchto predavačov nájdeš pod farebnými slnečníkmi a veľmi často ich býva hneď niekoľko za sebou.

Pozor si treba dávať aj na cyklistov (v Albánsku očividne majú povolené jazdiť po diaľnici), ktorých treba obiehať s dostatočným odstupom, inak by po tebe mohli hodiť nektarinku

4) Šoférovanie albánskych vodičov

Šoférovať v Albánsku je tak trochu adrenalínový zážitok, pri ktorom si človek uvedomí, že jeho slovná zásoba nadávok je strašne malá Porušenie akéhokoľvek dopravného pravidlá, ktoré ťa napadne je v Albánsku úplne bežná vec a budeš sa s nimi stretávať na dennom poriadku.

Jazdenie v Albánsku je náročné aj pre skúsených vodičov. Treba byť neustále v strehu pred najrôznejšími nástrahami a nepredvídateľnými vodičmi. Ale hlavné je sa z toho neposrať Ak ťa zaujíma ako sme to zvládli v Albánsku za volantom my a tiež, či je šoférovanie v Albánsku bezpečné sa dozvieš v tomto článku: Ako sa šoféruje na Balkáne – Albánsko

5) Kam pozrieš – tam betón

Absurditu, ktorú si v Albánsku všimne naozaj každý, sú ochranné betónové bunkre, ktoré špatia krásnu albánsku krajinu. Zostávajú akousi pamiatkou na tyranský režim Envera Hodžu, z čias vtedajšej Albánskej ľudovej socialistickej republiky. Realizácia výstavby betónových bunkrov bola podmienená rokom 1968, po vpáde sovietskych vojsk na územie Československa. Po tomto akte Enver Hodža zahájil výstavbu ochranných bunkrov aby v prípade útoku nepriateľa mal kde ukryť svoj albánsky národ. Celkovo bolo na území Albánska vystavaných približne 170 000 ochranných bunkrov.

Výstavbe bunkrov predbiehala ešte jedna bizarnosť, a tou bolo testovanie odolnosti bunkra voči ostreľovaniu. Evner Hodža prikázal konštruktérovi prototypu aby si do neho vliezol a nechal ho ostreľovať tankami. Konštruktér prežil a projekt výstavby sa mohol začať.

V konečnom dôsledku tieto bunkre neboli nikdy využité. Drvivá väčšina z nich dnes chátra a je len málo kusov, ktoré v dnešnej dobe našli využitie v alternatívnej podobe. Napríklad ako mini bary, WC, skladové priestory alebo stajne pre dobytok

6) Neobjasnená separácia

Albánci večer vyjdú do ulíc, na promenády, do barov a odrazu je ich v uliciach strašné množstvo. Určite si hneď všimneš, že ženy a muži chodia rozdelení v skupinkách podľa pohlavia. Nikdy tu nenatrafíš na žiadne páry, a ak áno, tak sú to turisti.

Vraj je to zaužívaná tradícia, ktorá nemá náboženský podtext. Ale prečo to tak robia nám nevedeli vysvetliť. Je to proste albánsky zvyk.

7) Albánsky Narcos

Albánsko bolo v rokoch 2015 až 2019 šiestym najväčším pestovateľom marihuany na svete a najväčším v Európe. Okrem toho sa cez Albánsko vo veľkom pašuje heroín. O spleti drogového a pašeráckeho biznisu by kľudne mohli natočiť aj albánsky Narcos. Tieto skutočnosti komplikujú už samotné uchádzanie sa Albánska o vstup do Európskej únie.

Ak sa na tento fakt sústredíš, môže sa ti stať, že niekde v krajine zahliadneš menšiu plantáž s marihuanou. Pestovanie marihuany fičí hlavne na severe krajiny v jej odľahlých horských oblastiach ale s veľkou pravdepodobnosťou sú pestované aj v početných fóliovníkoch, ktoré si na poľnohospodárskej pôde určite všimneš. Osobne ale neodporúčame fotiť žiadne plantáže a akýmkoľvek spôsobom sa o ne zaujímať u domácich.

8) Najväčšia albánska úchylka

Toto nás v Albánsku naozaj rozosmialo. Na toaletách majú Albáncov úchylku dávať zrkadlo priamo naproti záchodu, takže pri vykonávaní biologických potrieb sa môžeš pozerať sám na seba

9) Hektolitre kávy

Od skorého rána do neskorého večera Albánci vysedávajú na terasách a popíjajú kávu. Kaviarne v drvivej väčšine prevažovali nad akýmkoľvek iným typom podniku. Mnohokrát sme si chceli dať na peších zónach raňajky, ale vždy sme museli zostať iba pri káve, lebo v Albánsku raňajky s kávou na jednom mieste nenájdeš.

Kávu ti v Albánsku spravia aj v tej najospalejšej diere a kľudne aj o deviatej večer. A to naozaj za úžasné ceny. Asi najlacnejšie macchiato čo sme pili bolo za 40 centov. Bežne sa cena kávy pohybuje okolo 80 centov a v luxusnejších podnikoch 1,20 €. Pri týchto cenách niet divu, že Albánci pijú denne hektolitre kávy.

10) Balkánske trio

Takmer každý albánsky kuchár, s ktorým sme sa rozprávali pracoval na Slovensku alebo aspoň Česku a Poľsku. Pričom minimálne Slovensko poznal a vymenúval nám mestá, ktoré navštívil alebo kde pracoval. Asi nikoho neprekvapí, že zakaždým robili jedno z tria – pizza, café, zmrzlina

Absurdity a bizarnosti, ktoré uvidíš a zažiješ v Albánsku sa ti vryjú do pamäte tak, že na túto krajinu budeš vždy s úsmevom spomínať

The post Najväčšie bizarnosti aké sme v Albánsku zažili appeared first on TripLovers.

Čo treba vedieť predtým ako navštívime Albánsko? Túto otázku sme si pred odchodom kládli aj my. Čakali sme bežný Balkán, no nebolo to úplne tak. Albánsko je proste iné…

Tipy a rady na čo si treba dať pozor pri návšteve Albánska

Albánsko sa svojou kultúrou a zvykmi trochu vymyká európskym štandardom, preto ťa pri prvej návšteve tejto krajiny môžu niektoré veci prekvapiť, tak ako nás Tu je zoznam 17 praktických rád a tipov na čo si dať pozor pri vašej ceste do Albánska

1) Nie je to podvod, ale zvyk

V minulosti Albáncom škrtli z bankoviek jednu nulu. No niektorí túto nulu zo zvyku stále používajú. Preto sa ti môže stať, že si za kávu vypýtajú miesto 100 LEK až 1000 LEK. Môže to vyzerať že ťa chcú odrbať, ale v skutočnosti to tak nie je. V skutočnosti od teba zoberú len 100 LEK

2) Žobrajúce ženy a deti

Treba sa pripraviť, že v Albánsku sa môžeš stretnúť so žobrajúcimi ženami na križovatkách, ktoré ti prídu zaklopať na okienko auta. Sem-tam sme sa stretli aj so žobrajúcimi deťmi, ale nie tak často ako so ženami.

3) Úroveň služieb v Albánsku je trošku nižšia

Albánsky developeri vystavali nové a moderné stavby, ale infraštruktúra s tým ešte nedošla. Niekedy vypadne elektrina, inokedy je teplá voda je len pár hodín denne. Ciest je žalostne málo a transport medzi mestami trvá v pomere ich vzdialeností ukrutne dlho.

4) Vždy maj so sebou toaletný papier

Vždy maj so sebou toaletný papier alebo vreckovky. Aj keď si v luxusnej reštaurácii na promenáde alebo v nákupnom centre. Toaletný papier chýba takmer vždy a všade.

Mimochodom, toaletný papier sa hádže do koša, nie do záchoda.

5) Podvody na turistov len malé

Zopárkrát sa nejakým spôsobom domáci z nás snažili vytiahnuť viac peňazí. Hlavne v reštaurácii alebo za parkovanie, ale neboli to žiadne veľké podvody ako v Ázii.

6) Túlavé pouličné psy

V krajinách tretieho sveta bývajú túlavé pouličné psy bežným štandardom. V Albánsku sa s nimi tiež stretneš. A ako platí v celom svete, túlavé psy sa po zotmení stávajú agresívnymi.

7) Odpadky v uliciach, aj v prírode

Rovnako ako túlavé psy aj odpadky v uliciach a hlavne v prírode sú odrazom menej rozvinutých krajín (a hlavne menej rozvinutého intelektu u jednotlivcov) . Netýka sa to len Albánska, ale žiaľ aj Slovenskej republiky

8) Kapučíno v inom význame

Ak si v Albánsku vypýtaš kapučíno, je veľká pravdepodobnosť, že dostaneš práškové kapučíno zaliate vriacou vodou. Preto si radšej dopredu informuj, alebo si pýtaj macchiato a dostaneš menej mliečne kapučíno. Toto platí najmä pre lokálne podniky, ale stretli sme sa s tým aj v turistických. Proste majú inú kategorizáciu kávy ako my

9) Raňajky s kávičkou na jednom mieste? Zabudni

Kompletné raňajky spolu s rannou kávou na jednom mieste (ako si zvyknutí napr. z Talianska) budeš v Albánsku hľadať ťažko. Kaviarne a pekárne sú oddelené. Neexistuje tu niečo ako dať si ráno burek v kaviarni. Najprv treba ísť do pekárne a potom do kaviarne. Niekedy je to problém, hlavne v menších dedinách sa nedajú nájsť pekárne. Kávu majú všade.

10) Za vodu pri stole nikdy nechceli peniaze

Voda ku káve sa vraj platí, ale my sme mali presne opačnú skúsenosť. Vodu nám nikdy v žiadnom podniku nenaúčtovali.

Je to iba voda z vodovodu, nie balená voda. My sme s ňou žiadne problémy nemali, ale prevažne sme pili balenú vodu. Ak si vodu ku káve neprosíš, povedz im to rovno pri objednávke alebo keď ju donesú.

11) Presladená káva

V Albánsku sa ku káve podávajú ďaleko väčšie vrecká s cukrom ako na Slovensku. Tie albánske majú zhruba až 10 gramov, pričom tie slovenské len okolo 4-5 gramov. Takže sa ti vlastnou vinou môže stať, že si zo zvyku dáš do kávy celé vrecko a presladíš si kávu.

12) Jednorazové prestierania

Prvé čo obsluha spraví keď si v reštaurácii sadneš k stolu je, že ti na stôl dajú jednorazové prestieranie. K mnohým albánskym jedlám sa podávajú oleje a aj keď sa ti to nezdá, po jedle ostane tento obrus poriadne zafrckaný. Vtedy si uvedomíš, že papáš ako prasiatko

13) Fajčiari a nefajčiari spolu

V albánskych reštauráciách v drvivej väčšine neexistujú fajčiarske alebo nefajčiarske zóny. Podniky sú často fajčiarske a nefajčiari majú smolu.

14) Ich súhlas je náš nesúhlas

Komunikácia s Albáncami je trochu zložitejšia. Asi nikoho neprekvapí, že s angličtinou sme v tejto krajine veľmi nepochodili. Keď sme sa snažili niečo zistiť, väčšinou zavolali svojmu anglicky hovoriacemu priateľovi a telefón nám dali do rúk. Čo bolo v podstate od nich strašne milé, lebo sa snažili riešiť naše problémy

Najhoršie na tom je, že pri vyjadrení súhlasu a nesúhlasu kývu hlavou opačne ako my. Ich prikývnutie, ktoré pre nás znamená áno, pre Albáncov znamená nie. Takže ich odpovediam sa nedá veriť
A keď nevedia odpovedať, kývajú hlavičkou do strán ako hinduisti

15) Na väčšinu albánskych mestečiek ti stačí pól dňa

Mestečká aj mestá v Albánsku sú maličké a na ich pozretie niekedy stačí pól dňa. Napr. v Tirane sme strávili iba 5 hodín. Zvyšok dňa však môžeš vyplniť ochutnávaním albánskej gastronómie

16) Sú kraťase a tielko problém?

Aj keď je Albánsko prevažne moslimská krajina, hidžáb tu nikto nenosí. Paradoxné je tu aj veľmi málo mešít. V susednom Macedónsku ich je oveľa viac.

Pre istotu sme sa miestnych opýtali či musí byť žena kompletne zahalená, na čo sa zasmiali. S kraťasami a odhalenými ramenami sme nemali žiaden problém.

17) Šoférovanie a parkovanie v Albánsku

Porušovanie dopravných pravidiel je pre Albáncov také bežné ako dať si počas dňa kávu. Bez problémov urobia tesne pred tebou U-turn, zablokujú ti auto na parkovisku alebo ti vletia na kruháč. Na čo sa pripraviť pri šoférovaní v Albánsku sme zhrnuli v tomto článku, ktorý ti určite pomôže: Ako sa šoféruje na Balkáne – Albánsko 

The post 17 vecí, ktoré treba vedieť predtým ako navštíviš Albánsko appeared first on TripLovers.

Šoférovať v Albánsku je tak trochu adrenalínový zážitok, pri ktorom si človek uvedomí, že jeho slovná zásoba nadávok je strašne úzka Porušenie akéhokoľvek dopravného pravidla, ktoré ťa napadne je v Albánsku úplne bežná vec. Hlavne to treba predýchať a byť neustále v strehu V tomto článku sa nebudeme venovať len šoférovaniu ale aj stavu a kvalite ciest v Albánsku, dopravnému značeniu a množstvu iného

Obsah:

• Je šoférovanie v Albánsku bezpečné?
• Diaľnice a cestné poplatky v Albánsku
• Dopravné značenie v Albánsku
• Rýchlostné limity v Albánsku
• Cesty v Albánsku
  • Najhoršie cesty v južnom Albánsku
  • Autá, ktoré pamätajú Juhosláviu
• Správanie sa albánskych vodičov
• Zvieratá na albánskych cestách
• Policajti, doklady a alkohol v krvi
• Cyklisti a cyklochodníky
• Parkovanie v Albánsku
• Tankovanie a benzínové pumpy

Je šoférovanie v Albánsku bezpečné?

Na túto otázku ťažko odpovedať, lebo každý chápe pod pojmom bezpečné niečo inšie. My sme do Albánska cestovali s úplne novým autom. Takže pre nás “nebezpečné“ znamenalo už doniesť si domov obité a poškriabané auto. Cestovať s novým autom do Albánska je inak hlúposť, ale kvôli pandémii sme veľa možností kam vyraziť na roadtrip ani nemali.

Šoférovanie v Albánsku je škola aj pre skúseného vodiča. Treba byť maximálne v strehu a to neustále, lebo po cestách často pobehovali zvieratá a jazdenie domácich vie byť nevyspytateľné. Výslovne nič nebezpečné sa nám nestalo, okrem toho, že sem-tam niekto vletel do ‘kruháča’, alebo si to šinul v ideálnej stope v zákrute. Pre vodiča je šoférovanie v Albánsku, ale aj na Balkáne všeobecne, veľmi vyčerpávajúce. Šoférovaniu v noci sme sa úplne vyhli, najmä kvôli zvieratám, výtlkom a predmetom na cestách.

Na záver roadtripu sme si z Albánska doniesli jeden plytký škrabanec od konárov pri ceste a defekt, ktorý sme si vyrobili sami, keď sme liezli tam kam sme nemali. No lepšie ti objasníme všetky súvislosti keď si prečítaš celý článok

Diaľnice a cestné poplatky v Albánsku

V Albánsku je extrémne málo kilometrov diaľnic, čo z tejto krajiny robí neatraktívnu dovolenkovú destináciu pre rodiny s deťmi, ktoré uprednostňujú rýchlosť presunu pred samotnou destináciou. Tých pár úsekov diaľnic v okolí hlavného mesta, ktoré sú v Albánsku vybudované sú v dobrej kvalite. Dá sa ísť po nich naozaj rýchlo bez toho aby to bolo cítiť alebo počuť.

Poplatky za diaľnice sa vyberajú iba na diaľnici A1, ktorá vedie z Tirany k hraniciam s Kosovom. Úsek má 128 km a poplatok sa vyberá formou mýta vo výške 5€. Dá sa platiť v hotovosti aj kartou. Ostatné diaľnice v Albánsku sú zatiaľ bezplatné (2021), ale je ich tak málo, že by si človek radšej priplatil a viezol sa rýchlejšie

Na albánskych diaľniciach sa môžeš stretnúť s cyklistami aj predavačmi ovocia a zeleniny. Spoznáš ich tak že majú slnečník

Dopravné značenie v Albánsku

Albánsko by sa dalo nazvať krajinou slepých zákrut (kde si to domáci radi režú v ideálnej stope) a neprehľadných križovatiek. Križovatky sú často neznačené, zarastené trávou a všeobecne je po krajine osadených strašne málo dopravných značiek. Aj vodorovné dopravné značenie je veľmi biedne. Miestami zošúchané a niekde až úplne chýbajúce.

Dopravná značka STOP býva osobitne vytočená do strany, takže nevieš koho sa týka. Stretli sme sa aj so semaformi, ktoré mali len červenú a zelenú farbu. A ak je na albánskych cestách niečo pozitívne, tak to, že pri nich nestojí toľko billboardov

Rýchlostné limity v Albánsku

Rýchlostné obmedzenia v Albánsku sú nasledovné:

• obec – 40 km/h
• medzimesto – 90 km/h
• diaľnica – 110 km/h

Tie nižšie rýchlosti asi preto, že tu majú prirodzené spomaľovače – diery v ceste Napriek tomu Albánci jazdia v obci väčšinou 60 km/h a ak sa dá, tak na medzimestských cestách 100 km/h.

Cesty v Albánsku

Pre zanedbateľné množstvo diaľnic sme na našom road tripe Albánskom strávili vyše 95% času na starých cestách. Albánske cesty by sa dali pomenovať ako:

• kľukaté – tempomat je tu úplná zbytočnosť, najmä na pobreží
• pomalé – prejsť 140 km nám trvalo celý deň
• zdĺhavé a vyčerpávajúce – vodič musí byť neustále v strehu
• úzke – s úzkymi cestami, akoby len pre jedno auto, sme sa stretli najmä v odľahlejších oblastiach a keď išlo niečo oproti museli obaja spomaliť a vyjsť na krajnicu (ak to dovolili obrubníky)
• krásne – čo sa týka výhľadov na svoje si prídu najmä motorkári
• miestami deravé – často sa nám stávalo, že cesta bola v pohode a zrazu prišlo úplne deravých 10 metrov a bolo nutné okamžite dupnúť na brzdu.

Highlightom bolo keď sme odbočili na cestu ku kláštoru v Kakome, kde sa tesne pred našim prejazdom asi niekto “učil pracovať s frézou.“ Akoby si povedali: „Chalani, na tú cestu nikto nechodí, choďte sa tam naučiť ako sa robí s frézou.“

Najhoršie cesty v južnom Albánsku

Ak chceš v Albánsku spraviť okruh, zlým a úzkym cestám sa veľmi nevyhneš. My sme sa potrebovali pretraverzovať z Përmetu do Korçë a práve tu sme zažili tú najhoršiu cestu. Medzi obcami Çarçovë – Liskovik sme šli severnou cestou (tankodromom) ako nás poslala navigácia, ale to bola obrovská chyba. Lebo existuje aj o niekoľko kilometrov dlhšia južnejšia trasa, ktorá vedie okolo gréckych hraníc. Drvivú časť tejto cesty sme šli na 1-ke až 2-ke.

Od Liskoviku po Ersekë je tá cesta na striedačku dobrá až veľmi zlá (viac zlá ako dobrá). A po celej dĺžke sa nenachádzajú žiadne reštaurácie ani pumpy, takže treba mať natankované!

V južnom Albánsku sme sa s našim ‘nízkopodvozkovým’ autom nedostali na dve celkom cool miesta:

• k vodopádu Sotria – kam sme šli veľmi odhodlane ale po 4 kilometroch necesty nás zastavilo brodenie,
• do kaňonu Osume – kam sme sa ani neodhodlali, lebo sme vedeli žeby sme nakoniec potrebovali pomoc, odťah alebo by sme si minimálne zničili úplne nové auto.

Autá, ktoré pamätajú Juhosláviu

Albánsko je známe svojou záľubou k vozidlu značky Mercedes Benz. Jeho hlavnou výhodou bola vraj pevnosť podvozku, ktorý odolával aj albánskym cestám. Ešte dnes a asi ešte dlho budeš v Albánsku stretávať staré mercedesy na ktorých sa vozia celé generácie. Okrem starých mercedesov náš prekvapil celkom obnovený vozový park. To však neznamená, že na albánskych cestách nestretneš oslíka s vozom

Farebné autá v Albánsku takmer vôbec nemajú. Prevažuje čierna, biela a strieborná farba, takže s našim modrým sme tu svietili

Správanie sa albánskych vodičov

Porušenie akéhokoľvek dopravného pravidlá, ktoré ťa napadne je v Albánsku úplne bežná vec. Sú však veci, ktoré sú tolerovateľné a naopak veci, ktoré sú nebezpečné. Medzi tie tolerovateľné patrí, že trúbia aj keď tak nepomôžu situácii, že obiehajú cez retardér (tzv. ‘na Rumuna’) a že svoju jazdu zásadne neprispôsobujú stavu vozovky.

To, že albánsky vodiči sú nedisciplinovaní a bezohľadní asi nikoho neprekvapí. Ale očividne to zachádza tak ďaleko, že pri ceste je strašne veľa pomníčkov. Najväčšie neduhy albánskych vodičov sú:

• jazdenie v ideálnej stope aj v slepých zákrutách
• obiehanie v zákrute, veď pred sebou žiadne auto nevidí
• nepoužívanie smeroviek
• vytláčanie iných áut bez signálu
• otáčanie sa do protismeru na hlavnej – nazvali sme to U-turn ‘na Albánca’ a tento názov dodnes používame
• nepochopenie myšlienky kruhového objazdu, alebo akoby hrali hru, kto sa dostane z ‘kruháču’ prvý von (vletia naň akoby boli na hlavnej, a potom z vnútorného pruhu kolmo križujú cestu aby vyšli von)
• považujú sa za tých čo majú vždy prednosť
• a určite by sa dalo pokračovať…

Napriek tomu sa vedia zachovať aj pekne a keď niečo zavadzia v ceste (balvan, prevrátené auto,…) tak sa postavia sa do role dopravného policajta a pomáhajú usmerňovať dopravu

Zvieratá na albánskych cestách

V Albánsku ťa čaká na cestách celý zverimex Vážne! Od korytnačiek cez oslíky, kone po túlavé psy, ale aj celé stáda oviec, či kôz kvôli ktorým musí zastaviť celá premávka sú každodennou súčasťou cestovania po albánskom vidieku. Kone a mulice s vozmi na ceste sú tiež samozrejmosťou. Vtedy si človek uvedomí, že tie staré mercedesy vlastne nie sú pre túto krajinu také zaostalé

V Albánsku je bežné vidieť na cestách prázdne panciere od mŕtvych korytnačiek, ktorým vodiči nestihli uhnúť

Policajti, doklady a alkohol v krvi

Všeobecne sme mali pocit, že dopravných policajtov v Albánsku je akosi primálo (nieže by nám chýbali). Navyše domáci po sebe blikajú keď ich vidia, takže vám dávajú jasný signál že treba spomaliť.

My sme sa dostali do kontaktu s políciou iba raz a to keď nás navigácia poslala do protismeru. Hneď sme to odstavili a v angličtine vysvetlili našu situáciu postaršiemu policajtovi, ktorý už na prvý pohľad vyzeral, že sa nechce hádať. Ten však po anglicky nevedel ani zaťať a tak nám ukázal, že nám zastaví dopravu, aby sme sa mohli bezpečne otočiť. Ďakujeme

Okrem toho nás dôsledne skontrolovali colní policajti na macedónsko-albánskych hraniciach. Pýtali sa čo máme v tej 20 litrovej bandaske. Mysleli si, že prevážame destiláty, tak si chceli aspoň privoňať Bola tam len voda na sprchovanie. Inak boli hraničné priechody medzi Albánskom a Macedónskom odbavené hneď, bez žiadnych čakaní, na severe aj na juhu Ohridského jazera.

Pri vstupe do krajiny treba predložiť platné medzinárodné poistenie motorových vozidiel – tzv. zelenú kartu. Medzinárodný vodičský preukaz si od nás nepýtali, ale určite ho treba mať v prípade akejkoľvek kolízie.

Vo väčšine krajín Balkánu je povolené mať nejaké tie stopy alkoholu v krvi, Albánsko je však výnimkou! Šoférovanie pod vplyvom alkoholu je v Albánsku zakázané.

Cyklisti a cyklochodníky

Z našich skúseností sme nadobudli dojem, že Albánci majú cyklistiku radi. Ale aj tu jazdia tak akoby sa ich pravidlá cestnej premávky vôbec netýkali. Preto sa nenechaj prekvapiť cyklistom na kruháči v protismere, či ako schádza z križovatky na chodník aby mohol prejsť na zelenú pre chodcov a opäť vyliezť na cestu. Ale to robia aj cyklisti na Slovensku (česť výnimkám).

Čo nás prekvapilo sú cyklochodníky, aj keď netušíme aká dlhá je ich sieť. Veľmi peknú cyklocestu sme videli v Tirane, kam už bohužiaľ došiel aj trend s elektrokolobežkami Cyklochodník vedú aj popri mori vo Vlorë, kde má jeho využívanie naozaj potenciál

Parkovanie v Albánsku

V rámci albánskych veľkých miest bolo našim cieľom vždy nájsť čo najjednoduchšie parkovanie v centre (kľudne platené) a nemotať sa ulicami veľkomiest kde je hustá premávka alebo úzke uličky. Ideálne dnu aj von z mesta po nejakej radiále. Rovnako sme vždy hľadali ubytovanie s parkingom, aby sme si to uľahčili a až tak sme sa nemuseli báť o auto.

Vo veľkých mestách bol problém nájsť bezplatné parkovanie, lebo všetci majú autá, ich hlavný majetok, ktorým sa môžu ukázať. Ak sme sa zmierili s tým, že budeme za parkovanie platiť, tak to problém nebol. Vo väčšine miest je parkovanie v centre platené aj pri pozdĺžnom státí pri ceste.

Mimo veľkých miest sú pri rôznych zaujímavostiach a pamiatkach vybudované aspoň malé parkoviská. Nie vždy asfaltové, ale zato rovné a prístupné.

Veľmi rýchlo po príchode do Albánska sme zistili, že albánskym národným športom je blokovanie zaparkovaných áut. A to aj na parkovisku, ale hlavne pri pozdĺžnom parkovaní pri hlavnej ceste, kde si Albánci majú vo zvyku odstaviť auto v jazdnom pruhu a ísť si riešiť osobné záležitosti.

Len pre predstavu, parkovné v centre Tirany nás vyšlo 150 LEK (1,20 €) na hodinu čo bolo naše najdrahšie parkovné v krajine.

Tankovanie a benzínové pumpy

Fenoménom Albánska je množstvo a rozloženie benzínových púmp k pomeru veľkosti krajiny. Natankovať si môžeš pomaly v každej druhej dedine, kde sú na jednu prípojku s pohonnými hmotami pripojené 3, 4 aj 5 benzínových púmp naraz. Maximum sme videli 8 benzíniek na jednom mieste (big biznis bro) A potom sú oblasti kde nie sú absolútne žiadne benzínové pumpy, ako napríklad na albánsko-gréckych hraniciach a na juhu krajiny.

Na pumpách často stojí obsluha, ktorá ti natankuje ale musíš im povedať za koľko. Treba sa však dopredu opýtať či sa dá platiť kartou! Nie je to samozrejmosť. Čo nás zarazilo je, že benzín nebol na balkánske pomery lacnejší, ale jeho cena bola približne taká ako na Slovensku. WC býva často v hroznom stave.

Rovnako ako benzínky na každom rohu, sú aj ručne autoumyvárne. Umývanie auta v Albánsku funguje tak, že auto ti dajú do parády miestni ‘umývači’, ktorí ho opláchnu vodou, nastriekajú naň saponát, handrou sa pretrie a na záver sa všetká špina ‘owapkuje’. Napenená voda samozrejme odteká trativodom kamsi do prírody. Bežné samoobslužné autoumyvárne si v Albánsku veľmi nepamätám. Cena takéhoto umytia auta je okolo 400 LEK (3,20 €), ale umyli ho naozaj starostlivo

Šoférovať v Albánsku je náročné, no je to súčasť autentickosti tejto krajiny Cesty, s ktorými sa tu stretneš sú od katastrofálnych po veľmi dobré, no cítiť, že táto krajina vie, že ak nebude investovať do rozvoja infraštruktúry, tak príde o svoj turistický potenciál. A tak sa k tomu aj stavia. Ale zatiaľ je len na začiatku veľmi dlhej cesty

The post Ako sa šoféruje na Balkáne – Albánsko appeared first on TripLovers.

My dvaja nie sme príliš veľký fanúšikovia nových a neštandardných chutí. Prešli sme už viacero “najlepších kuchýň sveta“ a ochutnali rôzne jedlá, no gastronómia ani jednej z nich nás nejako špeciálne neohúrila. Ale asi už z názvu článku tušíš, že v Albánsku nám proste chutilo

Obsah:

• Cez predstieranie až do žalúdka
• Čo ochutnať v Albánsku? Všetko!
  • Mäsové hody
  • Vegetariánske jedlá
  • Dezerty

Albánska gastronómia je šmahnutá chuťami všetkých okolitých krajín – Grécka, Talianska, krajín Balkánu a dokonca Turecka. Tento článok ponúka len prehľad toho čo sme stihli za týždeň v Albánsku ochutnať. Inak je tých jedál ďaleko viac

Cez predstieranie až do žalúdka:

• čo sa nám tu naozaj páčilo, bolo, že keď sme sa pozreli na kuchára, vždy sme vedeli ako nám bude chutiť
• asi 50% Albáncov s ktorými sme sa zhovárali, nám prezradil, že v minulosti pracovali na Slovensku a robili najmä trio – káva, pizza, zmrzlina
• nájsť tradičné albánske jedla nebol takmer žiaden problém
• je ťažké zohnať raňajky a kávu v jednom podniku – vždy sú oddelene
• keď povieš kapučíno, môžeš dostať aj práškové kapučíno v mlieku – istota je povedať macchiato
• vždy dostaneš na stôl jednorazové prestieranie
• dosť veľa možností ľahkých vegetariánskych jedál
• všade sme sa stretávali s paprikou
• menu majú takmer všade robené rovnakým spôsobom, takmer vždy s tými istými kategóriami, takže sa v tom ľahko orientuje
• takmer vždy sme ku jedlu dostali chlieb alebo bruskety, niekedy sa nám to ani nehodilo ale vyzeralo to skôr ako tradícia
• ceny jedla sú veľmi priaznivé, väčšinou sme sa najedli do 10€ aj s pitím

Čo ochutnať v Albánsku? Všetko!

Mäsové hody

Pleskavica

Pleskavica je typickým grilovaným jedlom balkánskej kuchyne a ľahko sa k nej dostaneš aj v Albánsku. Pripravuje sa z kombinácie viacerých druhov do jemna namletého mäsa, prípadne syra, ktoré sa pečú na grile. Gril dodáva mäsu nie len jedinečnú vôňu ale na mäse často ostane trošinku popolčeka, ktorý typickým spôsobom špiní prsty Pleskavica sa najčastejšie podáva s pečivom, hranolkami a zeleninou.

Cena: 750 – 900 lek (6 – 7,5€)

Ražniči (Suvlaki)

Aj ražniči patrí k jedlám, ktoré nájdeš v celom regióne Balkánu. V jednoduchosti je to mäso napichnuté na paličke a opečené na grile. Najčastejšie ide o bravčové mäso, no prípadne to môže byť aj nejaké iné. Ražniči je veľmi podobné ázijskému šašliku, s tým rozdielom, že ražniči sa napichuje na paličku spolu so zeleninou. V niektorých reštauráciách ho môžeš nájsť aj pod názvom suvlaki. Klasicky sa podáva s pečivom, hranolkami a zeleninou.

Cena: 600 lek (5€)

Čevapi

Asi najrozšírenejšie jedlo celého Balkánu, ktoré nájdeš takmer v úplne každej lepšej reštaurácií. Čevapi sú do značnej miery veľmi podobné pleskavici. Rovnako ako pleskavica aj čevapi sú z kombinácie viacerých druhov mletého mäsa, rozdielne sú však tvarom. Čevapi sa pripravujú v podobe malých šulčekov. Vďaka ich menšej veľkosti si môžeš vo väčšine reštaurácií vybrať koľko kúskov čevapov chceš.

Z nejakého neznámeho dôvodu reštaurácie túto pochúťku nazývajú vo svojom menu kebapi. Ako prílohu môžeš dostať pečivo, hranolky a zeleninu.

Cena: 400 – 600 lek (3,30 – 5€)

Doner kebab

Pojem kebab má v Albánsku dva významy. V jednom z prípadov to môže byť chápané ako čevapi. Ak chceš náš “klasický kebab v žemli,“ tak si musíš vypýtať doner kebab. V podstate aj u nás je to doner kebab, len to doner sa nepoužíva.

Cena: 150 – 250 lek (1,20 – 2€)

Qoftë

Qoftë je typickým albánskym jedlom, o ktoré sa Albánci nedelia s celým regiónom Balkánu. Ide v podstate o akési mäsové fašírky s bylinkami, ktoré sa servírujú s hranolkami ale najmä tzatzikmi.

Cena: 350 – 500 lek (2,90 – 4,10€)

Morské plody

Pri výbere morských plodov ťa v obedovom menu môže zaraziť slovíčko “deti,“ čo v albánčine znamená morské. Plody mora neodmysliteľne patria do kuchyne každej jednej prímorskej krajiny a ani Albánsko nie je výnimkou.

Cena: 500 – 800 lek (4,10 – 6,50€)

Tavë kosi

Tavë kosi me mish qengji alebo po našom jahňacie zapekané v jogurte. Ide o kus jahňacieho mäsa, ktorý je zapečený v hlinenej mysle spolu s jogurtovo ryžovou omáčkou. Pozor mäso takmer nikdy nebýva vykostené ale zato sa pekne udeľuje od kosti. Tavë kosi sa väčšinou servírované rovno z trúby a preto je poriadne horúce, takže pozor na jazyk. Jedlo je trošku chutnejšie, resp. lepšie cítiť chuť jogurtu keď trošku vychladne. Bolo to v pohode ale raz stačilo

Cena: 550 lek (4,50€)

Turquebab

Ťažko povedať či sa toto jedlo takto naozaj aj volá. Teta čo nám ho naservírovala v zapadnutej reštike nás proste odrbala a za fakt hnusné jedlo si vypýtala až 10€ (1 polievka + jedno fakt odporné šľachovité mäso s polosurovými vyblednutými hranolkami).

Každopádne, to čo ja na obrázku bolo niečo, čo sa veľmi výrazne ponášalo na náš guláš, ale namiesto zemiakov tam bolo dvojnásobné množstvo cibule

Cena: 300 lek (2,50€)

Musaka

Toto veľmi chutné grécke jedlo prebrala aj albánska kuchyňa. Asi ťa neprekvapí, že sa s ním najčastejšie stretneš práve v južných končinách Albánska. Ide o zapekané vrstvy zemiakov, mletého mäsa, baklažánu a cibule, ktoré sú zaliate bešamelovou omáčkou a posypané syrom.

Cena: 400 lek (3,30€)

Zgara mish

Grilované ovčie rebierka sú albánskou pochúťkou, ktorú tiež nájdeš takmer všade. Osobne mi textúra ovčieho mäsa nevyhovovala až tak ako naše hovädzie alebo bravčové rebierka. Myslím, že je to hlavne o zvyku a to tom či má kuchára dobré mäso. No najviac toto jedlo zabil kuchár, keď na tanier nadekoroval kus citróna

Cena: 500 lek (4,10€)

Burek

Moje prv slovo, ktoré som sa naučila čítať v azbuke ešte v Macedónsku

Burek má viacero podôb. Našinci najčastejšie vyhľadávajú mäsový burek, s ktorým sa ale v Albánsku nájdeš len ťažko. Albánci totižto namiesto mletého mäsa používajú skôr párok a stále to nazývajú mäsový. Mleté mäso len v inej podobe. Nám však pripomína skôr hot dog

Okrem mäsového burku sa môžeš stretnúť a s rôznymi obmenami plnky. V Albánsku fičí najmä syrový, špenátový, syrovo-špenátový ale aj pizzový burek. Čoskoro určite prídu s niečím novým Nevýhodou tohto jedla je, že chutný je len ak je čerstvý, inak to môže byť pre tvoje ústa aj žalúdok peklo na zemi!

Cena: 50 – 150 lek (0,40 – 1,30€)

Vegetariánske jedlá

Speca të mbushur me salcë

Speca të mbushur je veľmi tradičné albánske jedlo, ktoré ľahko nájdeš takmer kdekoľvek. Ide o pečenú paprika plnenú okorenenou a dochutenou zmesou ryže. Je to veľmi ľahké jedlo, ktoré sa hodí na pekelne horúce albánske dni

Cena: 200 lek (1,60€)

Lakror ne sac

Lakror je niečo ako burek v niekoľkonásobnej veľkosti. Je formovaný do veľkosti dvojposchodovej pizze a v jednoduchosti ide o naplnené lístkové cesto. Akýsi koláč, ktorý môže byť naplnený čímkoľvek, napríklad syrom a špenátom

Cena: 300 lek (2,50€)

Pizza

Vplyv talianskej kuchyne v Albánsku je pri tomto jedle evidentný. Ako bonus nás prekvapila miska s olivami, baraními rohmi a paradajkovým pretlakom

Cena: 350 – 600 lek (2,90 – 5€)

Fergesë

Fergesë je niečo ako naše lečo ale namiesto vajíčok sa použije mäkký kozí syr. Ten dodá jedlu príjemne slanú chuť. Asi sme mali obrovské šťastie na pani kuchárku, ale za mňa toto bolo to najchutnejšie jedlo, ktoré sme v Albánsku jedli!

Cena: 250 lek (2€)

Speca të pjekur

Pečená paprika podávaná na studeno poliata olivovým olejom a dochutená cesnakom s bylinkami. Ako príloha sme samozrejme dostali opečené bruskety, ktorými sme vysali všetku šťavičku. Pri tomto jedle sme naozaj mali problém nezadrhnúť sa

Cena: 200 lek (1,70€)

Yaprak sarma

Pre toto jedlo je v Albánsku zaužívaný len pojem sarma. Celý názov yaprak sarma, znamená listový zábal, čo je aj hlavná myšlienka tohto jedla. Na toto jedlo sa používajú dva základné listy a to buď list vinne révy, ktorý sa používal v pôvodných receptúrach tureckej kuchyne a je prebratý aj do albánskej kuchyne. Alebo kapustový list, ktorý je bližší gastronómií ostatných krajín Balkánu.

V týchto listoch je zavinutá hlavná pochutina a to najčastejšie ochutená a okorenená ryža, prípadne mäso. List neslúži iba ako obal a je možné ho konzumovať. Spolu s jogurtom to vie byť zaujímavé a hlavne ľahké spestrenie albánskych horúcich dní

Cena: 300 lek (2,50€)

Perime në Zgarë

Nič zložité len grilovaná zelenina ako cuketa, mrkva, baklažán, paprika. Dobre ochutené olejmi, koreninami a bylinkami. Jednoduché, ľahké, proste mňam Toto jedlo môžeš nájsť aj pod pojmom grilled salat

Cena: 300 lek (2,50€)

Djath fure

Djath fure je zapekaná zelenina vo viacerých druhoch syra. Podáva sa väčšinou v keramickej alebo hlinenej miske, v ktorej sa zapeká. Na spodku je kozí syr, ktorý uvoľní šťavu. Naň sa navrství zelenina, prípadne saláma, ktorá sa prekryje vrstvou tvrdého syru. Ako to už k albánskej kuchyni patrí, všetko sa dochutí olejmi, koreninami a bylinkami a zázrak je na stole

Cena: 350 lek (2,90€)

Dezerty

Oshaf

Mliečny dezert, ktorý sme náhodne objavili v meste Gjirokastër, keď sme hľadali záchody. Bolo nám trápne, prísť do kaviarne a zneužiť toaletu bez zaplatenia (predsa len sme už trošku vyrástli). Tak sme si násilne dali kávu a na bare na nás spoza skla kričal oshaf

Oshaf je mierne sladký, jemnulinký dezert z ovčieho mlieka a fíg. Klasickým dekoračným vzorom pre tento dezert je mriežka zo škorice, podľa ktorej ho ľahko spoznáš. Za mňa môžem jedine odporúčať

Cena: 250 lek (2€)

Panacota

Panacota je dôkazom toho, ako veľmi albánska kuchyňa preberá jedlá od svojich susedov. Albánska panacota je len znetvorenina talianskeho názvu dezertu Panna Cotta.

Jedná sa o uvarenú smotanu so želatínou (v albánskej verzií aj s pudingom), ktorý sa podáva na sladko s ovocím a džemom.

Cena: 300 lek (2,50€)

Crepes

Albánci používajú pre označenie palaciniek medzinárodný názov – crepes. Táto pochutinka sa ničím nelíši od tej našej. Len tým, že ju v menu nájdeš úplne bežne Najčastejšie ju servírujú s nutellou a banánom.

Cena: 250 lek (2€)

Figa s medom

Kandizovaná figa naložená v mede. Je tak sadká, že jedna lyžička ti stačí K tejto kalorickej bombe sme sa dostali len v pohraničnej oblasti s Gréckom a vždy sme ho dostali ako dezert zadarmo. Takže sme ju vždy zo slušnosti museli nasilu zjesť

The post Albánska kuchyňa? Len sa prosím nezadrhni! appeared first on TripLovers.

Národný park Divjakë-Karavasta nepatrí do tradičných itinerárov pre Albánsko. Sami sme ho navštívili len na odporúčanie mojej sestry, ktorá si jeho návštevu veľmi pochvaľovala. Lagúna Karavasta je totiž významným útočiskom pre migrujúce vtáctvo, ktoré sa presúvajú medzi Európou a Afrikou. Práve preto tu môžeš pozorovať aj druhy ako sú pelikány, či plameniaky!

Obsah:

• Kde sa nachádza Národný park Divjakë-Karavasta
• Biodiverzita národného parku Divjakë-Karavasta
• Čo môžeš zažiť v Národnom parku Divjakë-Karavasta ako bežný turista
• Doprava a parkovanie v národnom parku Divjakë-Karavasta
• Vybavenosť národného parku
• Celkové náklady na návštevu Národného parku Divjakë-Karavasta

Kde sa nachádza Národný park Divjakë-Karavasta

Národný park Divjakë-Karavasta sa nachádza v bezprostrednej blízkosti Jadranského mora, v blízkosti mestečka Divjakë. Toto mestečko je od hlavného mesta Tirana vzdialené len 50 km vzdušnou čiarou, no trasa autom meria až 90 km.

Hlavným prvkom národného parku je lagúna Karavasta, ktorá je od mora oddelená len tenkou oblasťou piesočných dún s plážou. Dá sa sem dostať len jednou príjazdovou cestou a to najlepšie osobným autom, alebo taxíkom z mesta Divjakë.

Biodiverzita národného parku Divjakë-Karavasta

Lagúna je jednou z najväčších v oblasti Stredozemného mora a spolu s mokraďami a lesmi poskytujú útočisko veľkému množstvu živočíchov. Práve kvôli kombinácií rozmanitého prostredia, bohatej hydrológie a špecifických klimatických podmienok, územie parku poskytuje značnú rozmanitosť najmä vtáčích druhov. Oblasť sa stala významným útočiskom migrujúcim vtákom na ceste medzi Európou a Afrikou.

Najdominantnejšie v tejto oblasti sú práve vtáky, ktorých bolo napočítaných už okolo 260 druhov. Z nich najvzácnejšie sú ohrozené pelikány dalmácke, ktoré sa od iných pelikánov líšia svojou výraznejšou veľkosťou a rozpätím krídel.

Tiež výraznú pozornosť si zaslúžia aj plameniaky, ktoré je možné pozorovať najmä v zime. Počas leta je vraj malá šanca, že ich uvidíme, vraj sú rozlezené po otvorenej hladine lagúny. My sme ich tiež nevideli

Okrem toho žije v parku aj okolo 25 druhov rôznych cicavcov, ktoré sú ale veľmi plaché a šanca, že ich uvidíš je veľmi malá. Žije tu aj niekoľko desiatok druhov rýb, obojživelníkov a plazov a hlavne kvantá hmyzu! V recenziách sa všetci sťažujú na komáre ale my sme mali skúsenosť s muškami.

Čo môžeš zažiť v Národnom parku Divjakë-Karavasta ako bežný turista

Národný park Divjakë-Karavasta ponúka návštevníkom širokú škálu rozmanitej divočiny. Ak sa rozhodneš pre jeho návštevu a budeš chcieť vidieť naozaj všetko, budeš na to potrebovať aj 2 dni. Okrem pozorovania vtáctva zo statických bodov tu existuje viacero možností ako objavovať nespútanú prírodu tohto parku, ale poďme pekne po poriadku.

1) Visitor centrum a zranené pelikány

Informačné centrum je odrazovým mostíkom pre tvoju návštevu národného parku. Ide o zeleňou obrastenú malú budovu, ktorá sa nachádza v zákrute hlavnej cesty. Zákruta je tu iba jedna, takže to ľahko nájdeš. Toto miesto odporúčam navštíviť ako prvé, aby si sa lepšie oboznámil s možnosťami výletov v parku

Vo ‘visitor centre’ si môžeš bezplatne prehliadnuť malú výstavu o národnom parku a v prípade akýchkoľvek otázok sa môžeš popýtať veľmi milého a vzdelaného personálu

Priamo pred návštevníckym centrom prebývajú dva zranené pelikány. Kvôli svojmu zraneniu už nie sú schopné lovu. Vraj sú tu už niekoľko rokov a aj keď sú na voľno, zdržiavajú sa v tejto oblasti lebo vedia, že tu vždy dostanú čerstvú rybku. Takže toto najväčšie lákadlo národného parku Divjakë-Karavasta uvidíš už na svojej prvej zastávke

2) Vyhliadková veža Kulla 360 Grade

Hneď vedľa návštevníckeho centra sa nachádza vyhliadková veža (vstupné 100 lek), ktorá ťa dostane až nad koruny borovicových stromov, ktoré cítiť všade v okolí.

Práve tu sa mi stal obrovský trapas, keď som v diaľke na pláži spozorovala čriedu plameniakov s našim profesionálnym ďalekohľadom priamo z veže. Plameniaky sú moje obľúbené živočíchy, a preto sme okamžite museli zahájiť bezhlavú výpravu priamo k nim! No a ako to skončilo??

Už z veže sa mi plameniaky zdali byt trochu veľké, ale ospravedlňovala som to tým, že aj pelikán dalmácky je vraj väčší ako ostatné druhy pelikánov. No a keď sme došli na pláž tak sme zistili prečo boli také veľké. Plameniaky som si z diaľky pomýlila s plážovými slnečníkmi

3) Veža pre pozorovanie vtáctva (Bird watching tower)

Táto veža sa nachádza približne v polovici západného brehu lagúny Karavasta. V závere sem vedie už len nespevnená cesta. Práve tu sme schytali náš jediný a takmer neviditeľný albánsky škrabanec na aute. Nie preto že by sme sa nejako oškreli s iným autom ale preto, že do cesty vytŕčajú rôzne kríky.

Inak je to veľmi fotogenické a tiché miesto, kde zaujme aj samotné okolie lagúny. Toto miesto je naozaj veľmi vhodnú na pozorovanie vtáctva a to najmä v čase východu a západu slnka

4) Výlet motorovým člnom po zátokách lagúny Karavasta

Výlet loďkou patrí jednoznačne k tým najlepším aktivitám, ktoré tu môžeš zažiť! Maličký prístav sa nachádza pri hlavnej príjazdovej ceste zhruba 3 km od mestečka Divjakë. Spoznáš to podľa veľkého parkoviska a reštaurácie oproti. Prípadne v sezóne tu bude výrazná tlupa ľudí

Samotná plavba trvá asi len 25 minút a vedie upravenými cestičkami pomedzi rákosie lagúny, až na malú vyhliadkovú vežu, odkiaľ je vidno pelikání ostrov. Ten je však tak ďaleko, že nám nepomohol ani náš profesionálny ďalekohľad

Každopádne je to pekný a veľmi lacný výlet (200 lek /osoba). Počas neho sme videli len 2 druhy vtákov, pričom jedno z toho bola asi len vrana

5) Najstaršia borovica v borovicovom lese

Veľká stará borovica je jedna zo zaujímavostí parku kam sa autom nedostaneš. Je vzdialená až 3,5 km od prístavu s motorovými člnmi a treba ísť pešo, prípadne ak máš tak bicyklom. Práve z tohto dôvodu navštevuje toto miesto minimum návštevníkov. My sme toto miesto tiež nenavštívili, lebo už beztak sme boli ulepení a všade na nás sadali malinké mušky, po ktorých sme si večer našli červené škvrny na koži.

6) Autom cez piesočné duny a drevený most ponad plytké more

Toto miesto, ktorého polohu ťažko opísať nás úplne uchvátilo! Keďže sme ho objavili skôr náhodou (hľadala som plameniaky) a prišli sme sem cez piesočné duny na slepo, pripájam radšej GPS súradnice (40.973594, 19.474724)

Nachádza sa tu drevený mostík, ktorý vedie až na piesočný polostrov s barom a plážou vhodnou na kúpanie. Výhľady z mosta sú plné domácich rybárov, ktorý lovia v plytkých vodách

7) Pevnosť Kalaja e Bashtovës

Pevnosť Kalaja e Bashtovës sa nachádza na druhej strane rieky Shkumbini a k jej dosiahnutiu treba absolvovať 40 km obchádzku. Čo je v súčasnosti veľmi neekologické alebo to väčšinu návštevníkov úplne odradí. V budúcnosti sa však plánuje premostenie rieky čo návštevníkom výrazne priblíži toto opevnenie

Doprava a parkovanie v národnom parku Divjakë-Karavasta

Vzdialenosti medzi jednotlivými zaujímavosťami národného parku sú na pešo dosť veľké. Ideálnym riešením by bolo poskytovanie, alebo prenájom bicyklov, toto žiaľ v parku chýba.

Autobusovú alebo kyvadlovú dopravu sme v tomto národnom parku vôbec nevideli, ale možno to bolo spôsobené zníženou návštevnosťou v dôsledku pandémie

Najjednoduchšia varianta prepravy v parku je mať osobné auto, ktorým sa vždy vieš dostať veľmi blízko takmer ku každej zaujímavosti Parkovanie je všade bezplatné.

Vybavenosť národného parku

Odrazovým mostíkom pre tvoju návštevu parku bude určite zeleňou obrastená budova návštevníckeho centra, ktorá bola spolu s vyhliadkovou vežou Kulla 360 Grade do značnej miery financovaná Európskou úniou. Návšteva tohto centra aj s malou výstavou vo vnútri je zadarmo a kompetentný personál, ktorí ťa oboznámi s možnosťami výletov po národnom parku

Visitor centrum je tiež vybavené bezplatnými toaletami, ktoré sú síce turecké ale sú čisté. Parkoviská sú k dispozícií tiež bezplatne a nachádzajú sa v blízkosti viacerých zaujímavostí. V parku sa tiež nachádza niekoľko drevených lávok alebo mostíkov.

V parku sa nachádza dostatočné množstvo hotelov a reštaurácií. Niektoré z nich sú priamo na pláži. Tu si môžeš dať obed alebo večeru

Cesty sú asfaltové alebo prašné, my sme všetko zvládli prejsť s klasickým osobným autom bez zvýšeného podvozku.

Čo tu však chýba je lepšia doprava. Osobne by som tu uvítala prenájom bicyklov. Dali by sa tak navštíviť aj odľahlejšie ciele, ktoré nie sú prístupné autom.

Celkové náklady na návštevu Národného parku Divjakë-Karavasta

Vstupné do Národného parku Divjakë-Karavasta sa neplatí, rovnako sa naplatí ani za parkovanie. Platia sa iba dve položky, pre ktoré sa môžeš rozhodnúť.

• vyhliadková veža pri visitor centre (Kulla 360 Grade) – 100 lek/osoba (0,80 €)
• 25 minútová plavba loďou pozdĺž lagúny – 200 lek/osoba (1,60 €) alebo 1000 lek (8,20 €) za loď, ak je na lodi menej ako 5 ľudí

Všetky ostatné pozorovacie miesta alebo návšteva visitor centra je bezplatná. Takže návšteva tohto malého albánskeho safari je naozaj takmer úplne zadarmo

V národnom parku Divjakë-Karavasta sme napokon videli len málinko druhov vtáctva. Ale bola to naša chyba, lebo sme tu boli počas obeda a v horúcich popoludňajších hodinách, kedy je možnosť pozorovania vtáctva najmenšia. Napriek tomu návštevu neľutujeme. Ak budeš mať šancu dostať sa sem, určite si svoj výlet naplánuj v čase východu alebo západu slnka, nezabudni si ďalekohľad a hlavne, prajem veľa šťastia! Budeš ho potrebovať

The post Národný park Divjakë-Karavasta – malé albánske safari appeared first on TripLovers.