17 vecí, ktoré treba vedieť predtým ako navštíviš Albánsko

Čo treba vedieť predtým ako navštívime Albánsko? Túto otázku sme si pred odchodom kládli aj my. Čakali sme bežný Balkán, no nebolo to úplne tak. Albánsko je proste iné…

 

Tipy a rady na čo si treba dať pozor pri návšteve Albánska

Albánsko sa svojou kultúrou a zvykmi trochu vymyká európskym štandardom, preto ťa pri prvej návšteve tejto krajiny môžu niektoré veci prekvapiť, tak ako nás 🙂 Tu je zoznam 17 praktických rád a tipov na čo si dať pozor pri vašej ceste do Albánska 😉

 

1) Nie je to podvod, ale zvyk

V minulosti Albáncom škrtli z bankoviek jednu nulu. No niektorí túto nulu zo zvyku stále používajú. Preto sa ti môže stať, že si za kávu vypýtajú miesto 100 LEK až 1000 LEK. Môže to vyzerať že ťa chcú odrbať, ale v skutočnosti to tak nie je. V skutočnosti od teba zoberú len 100 LEK 😉

2) Žobrajúce ženy a deti

Treba sa pripraviť, že v Albánsku sa môžeš stretnúť so žobrajúcimi ženami na križovatkách, ktoré ti prídu zaklopať na okienko auta. Sem-tam sme sa stretli aj so žobrajúcimi deťmi, ale nie tak často ako so ženami.

3) Úroveň služieb v Albánsku je trošku nižšia

Albánsky developeri vystavali nové a moderné stavby, ale infraštruktúra s tým ešte nedošla. Niekedy vypadne elektrina, inokedy je teplá voda je len pár hodín denne. Ciest je žalostne málo a transport medzi mestami trvá v pomere ich vzdialeností ukrutne dlho.

4) Vždy maj so sebou toaletný papier

Vždy maj so sebou toaletný papier alebo vreckovky. Aj keď si v luxusnej reštaurácii na promenáde alebo v nákupnom centre. Toaletný papier chýba takmer vždy a všade.

Mimochodom, toaletný papier sa hádže do koša, nie do záchoda.

5) Podvody na turistov len malé

Zopárkrát sa nejakým spôsobom domáci z nás snažili vytiahnuť viac peňazí. Hlavne v reštaurácii alebo za parkovanie, ale neboli to žiadne veľké podvody ako v Ázii.

6) Túlavé pouličné psy

V krajinách tretieho sveta bývajú túlavé pouličné psy bežným štandardom. V Albánsku sa s nimi tiež stretneš. A ako platí v celom svete, túlavé psy sa po zotmení stávajú agresívnymi.

7) Odpadky v uliciach, aj v prírode

Rovnako ako túlavé psy aj odpadky v uliciach a hlavne v prírode sú odrazom menej rozvinutých krajín (a hlavne menej rozvinutého intelektu u jednotlivcov) . Netýka sa to len Albánska, ale žiaľ aj Slovenskej republiky 🙁

8) Kapučíno v inom význame

Ak si v Albánsku vypýtaš kapučíno, je veľká pravdepodobnosť, že dostaneš práškové kapučíno zaliate vriacou vodou. Preto si radšej dopredu informuj, alebo si pýtaj macchiato a dostaneš menej mliečne kapučíno. Toto platí najmä pre lokálne podniky, ale stretli sme sa s tým aj v turistických. Proste majú inú kategorizáciu kávy ako my 😀

9) Raňajky s kávičkou na jednom mieste? Zabudni

Kompletné raňajky spolu s rannou kávou na jednom mieste (ako si zvyknutí napr. z Talianska) budeš v Albánsku hľadať ťažko. Kaviarne a pekárne sú oddelené. Neexistuje tu niečo ako dať si ráno burek v kaviarni. Najprv treba ísť do pekárne a potom do kaviarne. Niekedy je to problém, hlavne v menších dedinách sa nedajú nájsť pekárne. Kávu majú všade.

10) Za vodu pri stole nikdy nechceli peniaze

Voda ku káve sa vraj platí, ale my sme mali presne opačnú skúsenosť. Vodu nám nikdy v žiadnom podniku nenaúčtovali.

Je to iba voda z vodovodu, nie balená voda. My sme s ňou žiadne problémy nemali, ale prevažne sme pili balenú vodu. Ak si vodu ku káve neprosíš, povedz im to rovno pri objednávke alebo keď ju donesú.

11) Presladená káva

V Albánsku sa ku káve podávajú ďaleko väčšie vrecká s cukrom ako na Slovensku. Tie albánske majú zhruba až 10 gramov, pričom tie slovenské len okolo 4-5 gramov. Takže sa ti vlastnou vinou môže stať, že si zo zvyku dáš do kávy celé vrecko a presladíš si kávu.

12) Jednorazové prestierania

Prvé čo obsluha spraví keď si v reštaurácii sadneš k stolu je, že ti na stôl dajú jednorazové prestieranie. K mnohým albánskym jedlám sa podávajú oleje a aj keď sa ti to nezdá, po jedle ostane tento obrus poriadne zafrckaný. Vtedy si uvedomíš, že papáš ako prasiatko 😀

13) Fajčiari a nefajčiari spolu

V albánskych reštauráciách v drvivej väčšine neexistujú fajčiarske alebo nefajčiarske zóny. Podniky sú často fajčiarske a nefajčiari majú smolu.

14) Ich súhlas je náš nesúhlas

Komunikácia s Albáncami je trochu zložitejšia. Asi nikoho neprekvapí, že s angličtinou sme v tejto krajine veľmi nepochodili. Keď sme sa snažili niečo zistiť, väčšinou zavolali svojmu anglicky hovoriacemu priateľovi a telefón nám dali do rúk. Čo bolo v podstate od nich strašne milé, lebo sa snažili riešiť naše problémy 🙂

Najhoršie na tom je, že pri vyjadrení súhlasu a nesúhlasu kývu hlavou opačne ako my. Ich prikývnutie, ktoré pre nás znamená áno, pre Albáncov znamená nie. Takže ich odpovediam sa nedá veriť 😀
A keď nevedia odpovedať, kývajú hlavičkou do strán ako hinduisti 😀

15) Na väčšinu albánskych mestečiek ti stačí pól dňa

Mestečká aj mestá v Albánsku sú maličké a na ich pozretie niekedy stačí pól dňa. Napr. v Tirane sme strávili iba 5 hodín. Zvyšok dňa však môžeš vyplniť ochutnávaním albánskej gastronómie 🙂

16) Sú kraťase a tielko problém?

Aj keď je Albánsko prevažne moslimská krajina, hidžáb tu nikto nenosí. Paradoxné je tu aj veľmi málo mešít. V susednom Macedónsku ich je oveľa viac.

Pre istotu sme sa miestnych opýtali či musí byť žena kompletne zahalená, na čo sa zasmiali. S kraťasami a odhalenými ramenami sme nemali žiaden problém.

17) Šoférovanie a parkovanie v Albánsku

Porušovanie dopravných pravidiel je pre Albáncov také bežné ako dať si počas dňa kávu. Bez problémov urobia tesne pred tebou U-turn, zablokujú ti auto na parkovisku alebo ti vletia na kruháč. Na čo sa pripraviť pri šoférovaní v Albánsku sme zhrnuli v tomto článku, ktorý ti určite pomôže: Ako sa šoféruje na Balkáne – Albánsko 😉