Ak ste neprišli do Neapolu len na futbal a pizzu, Pompeje sú akási povinná jazda. Alebo by bolo na mieste zvážiť aj návštevu inej archeologickej lokality? V tomto článku sa dozvieš všetko podstatné o návšteve Pompejí a ešte ďaleko viac.

Obsah:

• Pompeje
  • Ako sa dostať z Neapolu do Pompejí?
  • Čo treba vedieť pred návštevou Pompejí
  • Najvýznamnejšie pamiatky v Pompejách
• Herculaneum
  • Ako sa dostať z Neapolu do Herculanea?
  • Čo treba vedieť pred návštevou Herculanea
  • Čo uvidíš v Herculaneu narozdiel od Pompejí
• Pompeje vs. Herculaneum, ktorú archeologickú lokalitu odporúčame viac?

Pompeje

Niekdajšie antické mesto Pompeje v čase svojho najväčšieho rozmachu dominovalo celému územiu južne od Vezuvu. Svojím významom prekonalo aj severne položenú osadu Neapolis, dnešný Neapol, ktorá bola v tom čase iba malým mestečkom.

V meste žilo v tomto čase takmer dvadsaťtisíc obyvateľov. Zániku Pompejí predchádzalo ešte v roku 62 po Kr. silné zemetrasenie. Nebola to úplne ničivá apokalypsa ako v roku 79 po Kr., ale táto udalosť mesto do veľkej časti poškodila.

Erupcii sopky Vezuv predchádzalo množstvo varovných signálov ako otrasy, hučanie z hlbín Zeme, nepokoj zvierat, vyschnutie studní či únik síry z puklín zeme. Niektorí ľudia sa rozhodli utiecť, mnohí však zostali a rozhodli sa ukryť vo svojich príbytkoch. Na Pompeje začal pršať popol a pemza z vybuchnutej sopky Vezuv. Strechy budov ale neuniesli nápor hornín a zrútili sa. Katastrofa trvala tri dni, za ktoré mesto pochovalo pod šesť metrovou vrstvou sopečného materiálu.

Tí, ktorým sa podarilo ujsť a zachrániť sa, si neskôr v tých istých miestach, len o pár metrov vyššie, postavili nové mesto, dnešné Pompeje.

Ako sa dostať z Neapolu do Pompejí?

Najjednoduchšia cesta ako sa dostať z Neapolu do Pompejí bez cestovnej agentúry je vlakom. Ten chodí z bočnej strany hlavnej vlakovej stanice Napoli Centrale. Vlak (nie metro) sa nazýva Circumvesiuviane a spája Neapol s mestečkom Sorrento na Amalfijskom pobreží.

Vlak Circumvesiuviane chodí niekoľkokrát za hodinu (má v obľube meškať), no napriek tomu je stále plný. Ide o staršie ošarpané vlaky, ktoré nemajú ani toaletu. Počas nášho pobytu v Neapole sme tento vlak využili asi 8x a často sme v ňom stretávali hudobníkov alebo rôzne indivíduá.

Neapol a Pompeje spája aj vlak spoločnosti TranItalia, ale ten nechodí tak často. Cena lístku je rovnaká, 2,80€.

Trasa vedie popod sopku Vezuv, pričom sa občasné črtá aj výhľad na more. Cestou vidno kopec citrusových stromov, grafitov, podivných ošarpaných a zatekajúcich domov. Takže aj cesta môže byť zážitok

Pre návštevu Pompejí treba vystúpiť na zastávke Pompei Scavi. Cesta z Neapolu do Pompejí trvá približne 30 minút. Od vlakovej zastávky Pompei Scavi je to na pešo k hlavnému vstupu do archeologického komplexu Pompeje asi len 150 – 200 metrov. Pôjdeš s davom, takže to iste trafíš

Čo treba vedieť pred návštevou Pompejí

• Vstupné sa platí až za bezpečnostnou kontrolou, nie skôr! Inak si zbytočne priplatíte.
• Vstupné do archeologickej lokality Pompeje je 19€.
• Audio sprievodca stojí 8€ + doklad ako záloha. Audio sprievodca je vo forme mobilu bez slúchadiel, takže všetci vyzerajú ako keby telefonovali
• Z toho množstva informácií čo je v audio sprievodcovi ti exploduje hlava.
• Otváracie hodiny počas leta sú od 8:30 – 19:00 a počas zimy od 8:30 -17:00.
• Posledný vstup je možný 2 hodiny pred záverečnou. Dve hodiny sú v Pompejach strašne málo času na to aby si vôbec niečo stihol pozrieť.
• 1 hodinu pre záverečnou sa zatvárajú všetky interiérové priestory (a aj kaviareň), aby turistom naznačili, že majú vypadnúť.
• Archeologické nálezisko Pompeje je strašné veľké, že človek ani nevie kam má prioritne ísť.
• Pompeje sú rozdelené na (v čase našej návštevy) 9 sektorov + Villa dei Misteri.
• Obhliadka troch najhlavnejších sektorov (I, VII, VIII) zaberie zhruba 3 hodiny.
• Nové sektory stále pribúdajú a archeologické nálezisko Pompeje sa stále rozrastá, pretože tu stále prebieha odkrývanie nových častí.
• Exponáty sadrových odliatkov obetí sopky Vezuv nájdeš vo Ville dei Misteri.
• V Pompejach sme strávili 5 hodín a dá sa povedať, že sme stihli letmo prebehnúť polovicu.
• Záchody tu sú, ale je ich málo a pokiaľ o nich nevieš tak ich nenájdeš. Preto sme v samotnom archeologickom komplexe medzi opustenými domami viackrát našli použitý toaletný papier.
• Pre mamičky tu sú k dispozícií babypointy Miesta kde môžu prebaliť a nakojiť bábätko. Ale s kočíkom sú Pompeje absolútne nezjazdné!

Najvýznamnejšie pamiatky v Pompejách

• Porta Marina a Porta Ercolano
• Hlavné fórum
• Jupiterov chrám
• Bazilika
• Apolónov chrám
• Faunov dom
• Dom Vettiovcov
• Trojuholníkové fórum
• Veľké divadlo
• Amfiteáter

Herculaneum

V tieni slávnych Pompejí existuje ešte niekoľko menších archeologických nálezísk, ktoré postretol rovnaký osud ako Pompeje. Jedným z nich je aj Herculaneum.

Na obrovské šťastie, Herculaneum bolo zasiahnuté silou sopky Vezuv až o deň neskôr a v úplne inej podobe. Herculaneum zasiahol bahnotok, ktorý mesto rovnako ako Pompeje pochoval. Väčšine ľudí sa podarilo utiecť na more, ale približne 300 kostier (skontroluj číslo) bolo nájdených na pobreží.

Ako sa dostať z Neapolu do Herculanea?

Herculaneum sa nachádza približne v polovici cesty medzi Neapolom a Pompejami. Zastávka, na ktorej treba vystúpiť, sa nazýva Ercolano Scavi. Odtiaľ treba pokračovať približne 1 km stále rovno smerom k moru (resp. od sopky Vezuv) a mal by si vyjsť pri hlavnom vchode

Čo treba vedieť pred návštevou Herculanea

• Vstupné do archeologickej lokality Herculaneum je 13€.
• Otváracie hodiny počas leta sú od 9:30 – 19:30 a počas zimy od 8:30 -17:00
• Posledný vstup je možný 1,5 hodiny pred záverečnou.
• Herculaneum návštevu výrazne menej ľudí ako Pompeje.
• Herculaneum je výrazne menšie ako Pompeje.
• Herculaneum pozostáva z 3 ulíc, ktoré sa dajú prejsť za cca 3 hodiny
• Herculaneum je rovnako ako Pompeje prudko bariérové, takže nevhodné pre kočíky či vozičkárov.

Čo uvidíš v Herculaneu narozdiel od Pompejí

Herculaneum je charakteristické trochu inšou architektúrou, aká bola v Pompejach. Najväčší rozdiel môžeš pozorovať v mozaikách, ktoré sú výrazne rozmanitejšie. Taktiež uliciam dominovali vyššie stavby. Okrem toho je tu vystavená zachovaná loď, na ktorej obyvatelia Herculanea unikali pred istou smrťou.

Pompeje vs. Herculaneum, ktorú archeologickú lokalitu odporúčame viac?

Okolie Neapolu ponúka veľa zaujímavých tipov na výlety do okolia, takže ak by si tieto výlety uprednostnili pred jednou z týchto archeologických lokalít, nastáva otázka ktorú lokalitu uprednostniť?

Ak by sme ti mali pomôcť rozhodnúť sa medzi Pompejami a Herculaneom, určite by sme ti odporúčali navštíviť Pompeje. Sú väčšie, a v mnohých uličkách budeš sám aj napriek tomu, že sú tak hojne navštevované. Navyše sú výrazne fotogenickejšie kvôli dominantnému výhľadu na sopku Vezuv

The post Všetko čo potrebuješ vedieť o návšteve Pompejí appeared first on TripLovers.

Najslávnejšia soľná púšť na svete Salar de Uyuni prilákala aj nás. Koľko stojí jej návšteva, čo si treba zobrať so sebou a či má vôbec zmysel priplácať si za anglicky hovoriaceho sprievodcu sa dozvieš v nasledujúcom článku

Obsah:

• Kde začať tour na Salar de Uyuni?
• Aké typy tours na Salt flats existujú?
• Náklady a poplatky
• Čo si zobrať
• Pár slov k sprievodcom
• Ubytovanie v soľnom hoteli
• Jedlo a stravovanie
• Čo uvidíš na 3 dňovej tour

Kde začať tour na Salar de Uyuni?

Tour na Salt flats sa dá začať na troch miestach:

• Uyuni – je štartovacou dedinou pre turistov prichádzajúcich z Peru a La Paz.
• San Pedro de Atacama (Čile) – pre turistov prichádzajúcich z Čile a púšte Atacama.
• Tupiza – je mestečko v Bolívií a slúžia ako štartovací bod pre turistov prichádzajúcich z Argentíny. Od soľnej púšte a všetkých atrakcií sa nachádza poriadne ďaleko, takže môžeš počítať aj so 4 dňovou tour.

Tours sú prispôsobené tak, že sa v rámci nej vieš transportovať a skončiť v inom meste. Najčastejšie turisti začínajú v Uyuni a končia v San Pedro da Atacama, prípadne naopak.

Aké typy tours na Salt flats existujú?

Na soľnú púšť existujú 1 – 4 dňové tour, v závislosti od miesta štartu.

• 1 dňová tour – ak vychádzaš z Uyuni, dá sa spraviť jednodňový výlet čisto iba na soľnú púšť.
• 2 dňová tour – pripadá do úvahy opäť z Uyuni, s tým, že noc prespíš v soľnom hoteli (celý zo soli) a vrátite sa opäť do Uyuni. Na tento druh tour chodí dosť málo ľudí a môže byť problém naplniť džíp.
• 3 dňová tour – je najpopulárnejšia. Uvidíš v rámci nej soľnú púšť, plameniaky aj lagúny v rezervácií. V rámci nej sa vieš dostať aj do inej destinácie ako si začínal, čo využíva mnoho turistov.
• 4 dňová tour – pripadá do úvahy ak vyrážaš/končíš v Tupize

Náklady a poplatky

Najlacnejšie trojdňové tours na soľnú púšť z Uyuni vychádzajú vraj už od 700 Bs. (92 €) na osobu. Štandardne je v cene zahrnutá doprava džípom, ubytovanie, strava. V cene nie je zahrnuté vstupné na ostrov Incahuasi 30 Bs. (7,6 €) a vstupné do rezervácie (Reserva Nacional de Fauna Andina Eduardo Avaroa), čo je ďalších 200 Bs. (26 €). Navyše, počas tour idú malé výdavky na veci ako káva, voda, wc, toaletný papier, prípadne nejaký snack. Takáto lowcoastová tour sa dá spraviť, ak ti nevadí španielsky hovoriaci sprievodca.

Nakoľko sme v Uyuni mali problémy, boli sme radi, že sme sa dostali na soľnú púšť aspoň so španielsky hovoriacim sprievodcom a za vyššiu cenu. V garáži za chrbtom protestujúcich barikádistov sme za tour zaplatili 900 Bs. (117,80 €) + 45 Bs (5,90 €) poplatok za platbu kartou. Navyše nás neskôr čakali aj tie vyššie spomínané poplatky.

V podstate sme z toho vyviazli veľmi šťastne, lebo tour sme pri stave dopravy, aká práve panovala v Bolívii nemali zarezervovanú dopredu. Bez toho to nejde. Za bežných okolností rezerváciu tour treba urobiť dopredu.

Čo si zobrať

• Spacák – izby nemajú kúrenie, piecka sa nachádza iba v jedálni a všetci čo spacák nemali hovorili, že sa veľmi nevyspali kvôli zime
• Zimnú bundu (teplé oblečenie) – síce ti môže vyjsť veľmi pekné počasie, ale na rána a večere sa ti určite hodí
• Slnečný krém, labello s UV a slnečné okuliare – ak budeš mať šťastie na počasie, bolo by nešťastie tieto veci nemať
• Toaletný papier – o jeho dôležitosti hádam diskutovať nemusíme ale dá sa kúpiť aj počas zastávok na ubytovaniach či v „bufetoch“
• Plavky – v rámci programu na Salar de Uyuni je aj kúpanie sa v teplých prameňoch
• Štuple do uší – tie treba pri cestovaní vždy a všade
• Rekvizita – niečo s čím si chceš spraviť foto na Salar de Uyuni. Mysli na to, že to musí byť v dostatočnej veľkosti, lebo ak sú predmety príliš malé, tak budeš musieť zaostriť buď na predmet alebo na seba

Pár slov k sprievodcom

Náš sprievodca bol skôr len vodič. Mali sme španielsky hovoriaceho sprievodcu, čo nebol problém. Problém bol to, že nám o navštívených miestach takmer nič nepovedal. Keď sme sa ho niečo spýtali, odpovedal nám vždy niečo banálne… napríklad, že tamtá skala je “rock.”

Druhý džíp mal anglicky hovoriaceho sprievodcu a ten na tom nebol o nič lepšie. Akurát nám vedel povedať organizačné veci. Naši sprievodcovia nám pri návšteve každého miesta dávali šibeničný čas na urobenie si fotiek, ale nie na užitie si konkrétneho miesta, prírody či zvierat. Nezodpovedali nám ani najzákladnejšiu otázku: Ako sa dostalo soľné jazero na náhornú plošinu?

Ubytovanie v soľnom hoteli

Počas trojdňovej tour sme vystriedali dve rôzne ubytovania. Všetky tours s prenocovaním, majú aspoň jednu noc v „soľnom hoteli,“ ktorých je v okolí Salar strašne veľa. Status soľný si hotel zaslúži až vtedy, ak je naozaj všade soľ, to znamená aj na zemi. Čo je strašne super, keď ideš zo sprchy do spacáku a máš ju nalepenú všade na nohách.

Sprcha k dispozícií je, ale za poplatok 10 Bs. (1,30 €). Wifi pravdepodobne nemajú žiadne ubytovania, ale nakoľko wifi je všade tam kde sú turisti, tak aj na Salar sa čoskoro určite dostane

Jedlo a stravovanie

Strava je zabezpečená v rámci tour. Raňajky a večere sú na ubytovaní. Pri raňajkách dostaneš na každý stôl nové, ešte neotvorené produkty, ktoré sa poväčšine nezjedia a domáci ich už nemôžu ponúknuť ďalším hosťom. Ak idete dva a viac džípov spolu (teda máte aj viac stolov), môžete takéto potraviny zdieľať a neotvárať všetky. Rovnako to funguje s obedmi a večerami, čo sa nezje, ide do koša.

Počas raňajok a večere máš k dispozícií teplú vodu a čaj. Žiaľ, mlieko do kávy nie je štandardom. Prekvapivo neboli k dispozícií ani kokové listy. My sme mali svoje, ktoré sme si kúpili v bufete počas cesty. Cena balíčka bola 5 Bs. (0,70€), čo stojí za odskúšanie

Čo uvidíš na 3 dňovej tour

Naša trojdňová cesta na Salt flats a náhornú plošinu Altiplano neprebiehala podľa plánov. Kvôli barikádam v Bolívii a počasiu sme nevideli úplne všetko. Navyše sme drvivú väčšinu času strávili v aute, presúvaním

Počas prvého dňa sme okrem diskutovania o uviaznutí v Uyuni videli aj vytúženú soľnú púšť. Samotná soľná púšť si ma naozaj získala hlavne počas západu slnka, kedy sme mali vyhradený čas na robenie si “tých priblblých fotiek“. Ale najväčší WOW efekt sa dostavil pri návšteve Isla Incahuasi, ktorý je posiaty niekoľkometrovými kaktusmi Na ostrov sa platí zvlášť vstupné 30 Bs. (4€) v cene ktorého je aj WC. Za toaletu sa poväčšine všade platí po 5 Bs. (70 centov).

V druhý deň sme pokračovali po náhornej plošine Altiplano k plameniakom a lagúnam. Zastavili sme sa aj pri koľajách vedúcich do Čile. V súvislosti s tým ti odporúčam pozrieť si dokument – Nejdrsnější vlaky světa – Brazílie, Bolívie, Chile. Pre nepriaznivé počasie sme poriadne nevideli žiadne okolité vulkány.

Počas celého dňa sme mali malé krúpy a pri prechode horským priechodom (4600 m. n. m.) sme zapadli v snehu a miestami bola viditeľnosť skoro nulová. Museli sme to otočiť a ísť spať, čo pre nás v ten deň znamenalo koniec programu. Večer nás chytila piesočná búrka. Keď sme sa pýtali kde je sprcha, ukázali nám, že musíme vyjsť von a prejsť do ďalšej budovy. Tak sme zhodnotili, že až tak strašne nesmrdíme

Kvôli snežnej búrke nám náš sprievodca navrhol zmeniť program. Kvôli snehu sme sa mohli, ale nemuseli dostať do rezervácie, kam sa platí vstupné 200 Bs. (26€). Nemuseli sme prísť len o peniaze, ale aj o drahocenný čas, preto sme sa celá skupina zhodli na alternatívnom pláne. V rámci toho nás sprievodca povodil po viacerých lokalitách s lávovými horninami a konečne sme objavili stádo lám, ku ktorému sme mohli podísť bližšie

Najkrajšia zastávka, ktorá nás oslovila bola prechádzka ku Laguna Negra. Svojim zeleným špongiovitým povrchom nám okolie pripomínalo pohľadnice z Nového Zélandu alebo Islandu. Na naše vyžiadanie sme sa išli pozrieť aj na cintorín vlakov, tesne za Uyuni.

Po skončení tour naše cesty pokračovali späť do La Paz. Blokády medzitým už skončili, tak sme využili nočný autobus za 70 Bs. (9€), ktorý odchádzal o 20:30.

Z návštevy Salar de Uyuni a náhornej plošiny Altiplano si odnášame prekrásne fotky, no napriek tomu to nebolo to najlepšie z Bolívie.

Celá FOTOGALÉRIA

The post Sprievodca bolivijskou soľnou púšťou Salar de Uyuni appeared first on TripLovers.

Do národného parku Toro Toro sme sa trepali len preto, aby sme si do vlastných rúk mohli chytiť to, čo tu po sebe dinosaury zanechali. Pre geológa maximálne vzrušenie! No má zmysel navštíviť bolívijsky Jurský park aj keď nemilujete šutre?

Obsah:

• 3 dôvody prečo sa oplatí navštíviť NP Toro Toro?
• Ako je možné, že sa v Toro Toro zachovalo toľko dinosaurích stôp?
• Ako sa dostať do národného parku Toro Toro
• Vstupné, poplatky, sprievodca
• Vybavenosť dediny Toro Toro
• Najodporúčanejšie výlety
• Ako dlho zostať v Toro Toro
• Náročnosť

3 dôvody prečo sa oplatí navštíviť NP Toro Toro?

1. V národnom parku Toro Toro sa nachádzajú stopy dinosaurov, ktorých sa môžeš dotknúť a chodiť po hornine v ktorej sa nachádzanú (to by ti neprešlo v žiadnej vyspelej krajine).
2. Lokalita je menej známa a turistov je tu pomenej
3. Už cesta do Toro Toro je zážitok, rovnako ako výlety po národnom parku
   + Geologické útvary, ktoré sa nachádzajú v oblasti Toro Toro sa dajú nazvať geologickým pornom

Ako je možné, že sa v Toro Toro zachovalo toľko dinosaurích stôp?

V prvom rade museli dinosaury prejsť pôdou, ktorá bola dostatočne poddajná na to, aby sa vytvorila stopa. Ideálny podklad na vytvorenie stopy je blato, čo oblasť Toro Toro v dobách dinosaurov spĺňala. Názov Toro Toro znamená v preklade blato blato.

Následne po vytvorení stopy je za potreby aby bola stopa rýchlo prekrytá sedimentom, často pieskom. Nasleduje desaťtisíc rokov, počas ktorých horniny litifikujú (skamenejú). Ich objavenie a odkrytie (v našej epoche) je viac menej o náhode.

Ako sa dostať do národného parku Toro Toro

Ak ideš verejnou dopravou tak do Toro Toro sa dá dostať iba z mesta Cochabamba. Autobusy nestoja na hlavnom autobusovou termináli, ale o 2 km ďalej.

Doprava funguje formou colectivos (minibusy), ktoré odchádzajú až keď sa naplnia. Tieto minibusy nájdeš na križovatke ulíc Avenida República a Avenida Vallegrande, a nasledujúcej križovatke ulíc Avenida República a Calle Mairana.

Jednosmerný lístok z Cochabamby do Toro Toro stojí 35 Bs. (4,60 €). Batožina ide na strechu a cesta trvá približne 5 hodín.

Cesta do Toro Toro je dláždená kameňmi, čo spôsobuje absolútny nekomfort na palube. Prach je všade a čím bližšie k Toro Toro, tým je ho viac. Cesta je miestami zaujímavá a miestami nudná. Posledných 40 km pred dedinou je najzaujímavejších. Treba prebrodiť riečky a reliéf naberá veľkolepé kontúry.

Ako sa dostať späť do civilizácie?

Mikrobusy z Toto Toro do Cochabamby odchádzajú v noci od 3:00 do 6:00, každú hodinu. A o 10:00 ak sa naplní. Odchádzajú z “centra” dediny, teda tej “najturistickejšej” križovatky aká tu je.

Vstupné, poplatky, sprievodca

Pred návštevou Národného parku Toro Toro budeš musieť uhradiť vstupný poplatok 100 Bs. (13,10 €). Platnosť vstupenky je 4 dni. Otvárajú o siedmej ráno.

Do národného parku môžeš ísť jedine so sprievodcom. Toho zoženieš v “kancelárií sprievodcov“ – Oficina de los guías, kúsok od miesta kde sa kupujú vstupenky do národného parku. Tu otvárajú o 7:30. Odporúčam ti prísť na tento čas aby si nemusel zháňať ďalších turistov v tejto mŕtvej dedine, lebo výlety sa platia za skupinu.

Sprievodcovia rozprávajú iba po španielsky, anglicky hovoriaceho sprievodcu zatiaľ nemajú.

Výlet vychádza najlacnejšie ak sa na každú tour zozbierate po 6 ľudí, čo je maximálny počet na jedného sprievodcu. Taktiež ušetríte na doprave ak dáte ako skupina v jeden deň Ciudad de Itas a jaskyňu Umajalanta

• Circuit Vergel 100 Bs. (13,10 €) na skupinu
• Ciudad de Itas + Jaskyňa Umajalanta = 618 Bs. (80 €) na skupinu

Vybavenosť dediny Toro Toro

Väčšina ubytovaní nemá ani wifi. Má ju napr. Hostel Los Chocos. Teplá (vlažná) voda vo väčšine prípadoch nie je problém. V “centre” dediny sa nachádza jeden bankomat.

Reštaurácie a obchody sú otvorené len vtedy keď to ich majiteľom vyhovuje. Väčšinou sme prešli aspoň 3 reštaurácie aby sme dostali aspoň niečo. Poriadny stroj na kávu v Toro Toro nemá nikto a v kaviarni dostaneš len instantnú kávu

Turistov v Toro Toro je tiež poskromne, preto sa domácim ani neoplatí robiť väčší biznis, lebo nie je pre koho. Dostupnosť tohto miesta je mizerná, čo mnohých turistov odradzuje. To však môže zmeniť výstavba novej cesty, ktorá je v plnom prúde.

Najodporúčanejšie výlety:

Circuit Vergel

Najznámejšia tour, ktorú spoznáš z obrázkov je okruh do kaňonu Toro Toro, počas ktorého uvidíš aj dinosaurie stopy. Tento okruh má 10 km a mal by trvať 4-5 hodín. Kaňon sa nachádza v nadmorskej výške 2800 m. n. m. takže počítaj s trošku redším vzduchom. Nám okruh trval 7,5 hodiny nakoľko sprievodca nepredpokladal, že bude mať v skupine dve neaklimatizované počítačové krysy, čo 8 hodín denne sedia za počítačom

Sprievodcovia sú poväčšine iba “brigádnici,” ktorý neštudovali geológiu, ani paleontológiu. Výskum tu prebieha, ale robia ho vedci z Francúzska, Talianska či Španielska. Bolívijského paleontológia tu nestretneš, lebo v Bolívii sa paleontológia študovať nedá.

V rámci Circuit Vergel uvidíš dinosaurie stopy mäsožravcov, aj bylinožravcov, vodopád Vergel pri ktorom sa môžeš aj okúpať, morské fosílie, kresby inkov, kondory a hlavne kaňon Toro Toro. Náš najväčší obdiv si zaslúžila kvetinka, ktorá sa volá Mimosifólia. Pre nás Mimo-si-fólia

Ciudad de Itas a jaskyňa Umajalanta

Návštevu kamenného mesta Ciudad de Itas sme spojili s návštevou jaskyne Umajalanta, kvôli úspore času aj financií za dopravu. Výlet nás vyšiel 618 Bs. (80€) na skupinu so sprievodcom, dopravou, požičaním heliem a čeloviek do jaskyne. V cene nie je obed, ktorý si môžeš ráno doobjednať u sprievodcu za 25 Bs. (3,30€).

Ciudad de Itas

Začína sa hodinovou cestou džípom z Toro Toro až do nadmorskej výšky 3700 m. n. m. ku kamennej mestu Ciudad de Itas. Tour trvá 4 hodiny a počas nej vidíme jaskynné kresby Kečuáncov, “katedrálu”, kamenný palác, kamenné útvary ako slon, ryba a nespočetné množstvo korytnačiek, ktorým beháme po chrbte a máme pocit ako z Nekonečného príbehu. Zo všetkých výletov v Toro Toro sa mi tento páčil najviac

Jaskyňa Umajalanta

Pred vstupom do jaskyne Umajalanta si musíš batoh odložiť do skrinky v požičovni. Peniaze, doklady a elektroniku sme nasilu natlačili do vačkov a vodu nechali v skrinke.

Do jaskyne potrebuješ dlhý rukáv, vo svetri by ti bolo teplo. Počítaj s tým, že sa trošku zašpiníš, lebo v jaskyni sa treba sem tam aj plaziť alebo precpať pomedzi úzke priestory

Program trval 4 hodiny v rámci ktorých sme pozreli aj dinosaurie stopy pred jaskyňou. Jaskynná výzdoba je oproti slovenským jaskyniam chudobnejšia, ale aj tak sme boli s návštevou veľmi spokojní.

Ako dlho zostať v Toro Toro

Na návštevu NP Toro Toro potrebuješ minimálne 2 dni, aby si videl to najhlavnejšie. Napríklad v prvý deň ísť na Vergel Circuit, druhy deň Ciudad de Itas a jaskyňu Umajalanta. Ak máš záujem navštíviť aj iné miesta, alebo každý deň dať iba jednu tour, mysli na to, že vstupné do NP Toro Toro je platné len 4 dni.

Niektorí turisti dokážu dať prvú tour (najčastejšie Vergel Circuit) ešte v deň ako prídu autobusom z Cochabamby. Môže to byť veľmi vyčerpávajúce ale ušetrí ti to deň dovolenky

Náročnosť

Myslím si, že deťom by sa Toro Toro zaručene páčilo a fyzicky by ho zvládali, ale len preto, že sa nachádza v nižších nadmorských výškach Na druhej strane sme nevideli v Bolívii žiadnych turistov s deťmi. Pre starších ľudí môže byť návšteva Toro Toro fyzicky veľmi náročná a bolo by treba viac času na každú jednu tour.

Sami sme mali veľký problém. Najmä pri výstupe z kaňonu Toro Toro a počas celej tour do Ciudad de Itas, ktoré bolo v nadmorskej výške až 3700 m. n. m.

Celá FOTOGALÉRIA

The post Toro Toro, tam kde sa prechádzali dinosaury appeared first on TripLovers.

Jednodňový výlet zo Španielska na britské územie sme opäť realizovali na korčuliach. Nebol to však najlepší nápad, lebo najznámejšou atrakciou Gibraltáru je prírodná rezervácia Upper Rock na vápencovej skale.

Obsah:

• Parkovanie pred Gibraltárom
• Bezproblémový hraničný prechod
• Na čo sa pripraviť pred vstupom do Gibraltáru?
• Atrakcie a zaujímavosti zámorského územia
• Gibraltár, áno či nie?

Parkovanie pred Gibraltárom

Parkujeme v La Linea de la Concepción, najškaredšej dedine Španielska. Samotní Španieli ju tak nazývajú a môžem potvrdiť, že niečo na tom bude. S požičaným autom hranice Španielska prekročiť nemôžeme. Vyhýbame sa obrovským parkoviskám v pohraničnej oblasti, aj keď parkovanie tu stojí iba 2,70 € na 24 hodín.

My ideme až na parkovisko k Tescu, vzdialenému od gibraltárskych hraníc 3 km. Pochopiteľne by sme tak nerobili, kebyže nemáme korčule a kebyže si nechcem odfotiť Gibraltársku skalu z inej perspektívy

Názov Gibraltár vznikol skomolením výrazu Džabal al Tarik, teda Tárikova skala, ktorú dal po sebe pomenovať veliteľ marockej armády ešte v roku 711.

Bezproblémový hraničný prechod

Cez hranice prechádzame do Gibraltáru ako občania EÚ úplne bezproblémovo. Územie Španielska sme opustili iba jednoduchým načítaním pasu do skeneru a prešli turniketom. Ani sme sa nenazdali a už sme boli na britskom zámorskom území. Problémom neboli ani naše korčule na nohách.

Akonáhle nás vypľuli miestne úrady vychádzame na pôdu Veľkej Británie. Ešte pred samotným vstupom do mesta nás zastavujú semafory a tabule s nápisom AIRFIELD AHEAD! Áno, ak sa chceš dostať do mesta, tvoja cesta povedie naskrz gibraltárskym letiskom

Na čo sa pripraviť pred vstupom do Gibraltáru?

Zisťujeme, že v samotnom meste toho veľa nie je, teda okrem zákazu korčuľovania. Mesto ponúka akurát červené telefónne búdky a britskú špecialitu fish and chips, za ktorý by sme mali platiť v gibraltárskych librách. Na území Gibraltáru sa dajú použiť aj anglické libry, ich hodnota je totožná.

Za zmienku stoja prechody pre chodcov, kde máte na zemi označené kam sa pozerať. Gibraltár patrí Veľkej Británii, kde sa jazdí v opačnom smere ako u nás. Preto by turisti mohli očakávať, že auto príde z opačnej strany ako v Španielsku, to je však omyl. V Gibraltári jazdia auta po tej istej strane ako v Španielsku, teda po pravej.

Atrakcie a zaujímavosti zámorského územia

To najdominantnejšie čo Gibraltár ponúka, je gibraltárska vápencová skala. Zároveň je aj najväčšou turistickou atrakciou, pretože sa na nej nachádza prírodná rezervácia Upper Rock. Dá sa do nej dostať prostredníctvom taxíku, lanovky (obojsmerná jazda 15,50 £) alebo pešo. Vstupné do rezervácie pre dospelých je 12£, pre deti 7£. Ak sa však rozhodnete prísť pešo, čo je riadna makačka, vstupné na gibraltársku skalu stojí len 5£.

Prírodná rezervácia Upper Rock, na gibraltárskej skale, je výnimočná tým, že sa tu nachádzajú voľne žijúce makaky. Domáci si ich veľmi chránia lebo legenda hovorí, že pokiaľ budú na gibraltárskej skale žiť opice, dovtedy bude Gibraltár britským územím.

Na skale sa nachádzajú atrakcie ako jaskyňa Svätého Michala. Na severnej strane skaly sa nachádzajú umelo vybudované tunely, Great Siege Tunnels. Dôvodom ich vzniku bolo obliehanie Francúzskymi a Španielskymi vojskami na konci 18. storočia. Bolo to zároveň posledné obliehanie Gibraltáru.

Ďalšia zaujímavosť je umelo vybudovaný závesný most, Gibraltár Suspension bridge. Z Mediterranean steps je zaujímavý pohľad na schody a Stredozemné more v jednom. Vidno z nich aj Afriku

Gibraltár, áno či nie?

Gibraltár ponúka jednodňový program. Ak ste ešte nevideli červené telefónne búdky alebo nejedli fish and chips, môže to byť pre vás zaujímavé spestrenie. V konečnom dôsledku ale môžem povedať, že Gibraltár samotný nás veľmi neoslnil a najkrajší výhľad naň je aj tak z územia Španielska. Ale ak má tento kúsok sveta niečo naozaj výnimočné, je to prechodné gibraltárske letisko

Takto sme si užili Gibraltár na korčuliach

Celá FOTOGALÉRIA z Gibraltáru

The post Gibraltár na korčuliach appeared first on TripLovers.

V tomto článku sa dozvieš dôležité informácie a hlavne ako to je s cenami na treku okolo Annapurny. Nájdeš tu aj informácie o tom, za koľko môžeš nakúpiť výbavu v Káthmandu a či sa nákupy v Nepáli oplatia. Dúfam, že ti tieto informácie pomôžu s plánovaním tvojej návštevy do Himalájí a k úspešnému zvládnutiu treku

Obsah

• Povolenia na trek v Himalájach
• Poistenie do Himalájí
• Lieky na výškovú chorobu
• Turistická výbava z Káthmandu
• Kde začať/skončiť trek okolo Annapurny?
• Sprievodca na himalájske treky
• Nosič do Himalájí
• Domáci
• Doprava na treku okolo Annapurny
• Jedlo v Himalájach
• Pitná voda v Himalájach
• Ubytovanie na treku okolo Annapurny
  • Teplá sprcha
  • Elektrina
  • Wifi
• Hygienické potreby
• Platenie a peniaze
• Náročnosť treku okolo Annapurny
  • Z pohľadu turistu (Janka)
  • Z pohľadu neturistu (Milan)

Povolenia na trek v Himalájach

Povolenia na trekovanie v Himalájach sa dajú rýchlo vybaviť v Káthmandu alebo v Pokhare. Miesta kde sa dajú vybaviť nájdete na mape pod názvom “Nepal Tourism Board.” Ich pointou je iba uhradenie poplatkov. V jednom prípade sa uvádza aj číslo poistky, ale dokumenty nikto podrobne nekontroluje.

Ako turista musíš mať dvojo povolení:

• TIMS = 2000 rupií (15,50 €)
• ACAP = 2260 rupií (17,50 €)

Pri ich vybavovaní treba mať k dispozícii 4 fotografie tváre. V Pokhare vás odfotia zadarmo na mieste, takže netreba sponzorovať agentúry na ulici. Povolenia majte počas treku po ruke a chránené pred vodou. Počas cesty sa treba často preukazovať platnými povoleniami na kontrolných checkpointoch.

Poistenie do Himalájí

Ak budeš šetriť pri poistení, môžeš na to doplatiť. V Nepáli sme stretli dievča s únavovou zlomeninou, ktorej z ničoho nič praskla kosť v členku, a pritom len stála na mieste a fotografovala.

My sme boli naším dlhodobým poistením znevýhodnení. Mali sme poistenie na obdobie vyše 6 mesiacov a v prípade volania helikoptéry v Himalájach by sme platili spoluúčasť až 850€. Samotný zásah helikoptérou v Himalájach stojí 9000 dolárov!

Väčšina krátkodobých poistení je však omnoho výhodnejšia (teda ak si odskočíte z práce do Nepálu napr. na 3 týždne) a za spoluúčasť sa dopláca cca okolo 200€. To je menej ako vyhliadkový let do Himalájí.

POZOR: Telefónne číslo na agentúru s helikoptérou nikde neuvádzajú a vaša zahraničná SIM karta v Himalájach asi aj tak nebude mať signál! Pri potrebe volania helikoptéry treba vyhľadať domácich.

Lieky na výškovú chorobu

Asi jedným z najdôležitejších liekov, ktoré vás budú zaujímať, je liek na výškovú chorobu. Na prevenciu pred ňou sa používa liek Acetazolamid, tiež predávaný pod názvom Diamox. Ak sa na treku okolo Annapurny rozhodnete brať preventívne lieky proti výškovej chorobe, bude vám ich treba na približne 5 dní. My sme ich začali brať v Upper Pisangu (3300 m n. m.) a po prechode Thorong La Passom, do dediny Muktinath, sme ich prestali brať. Dobre si naštuduj ich vedľajšie účinky, my sme si mysleli, že sú to prejavy výškovej choroby a takmer sa otočili. V Pokhare sa dá 10 tabletiek (na 5 dní pre 1 osobu) kúpiť za 150 rupií (1,20 €). V Manangu stoja 400 rupií (3,20 €).

V Manangu sa dá zadarmo absolvovať aj lekcia o výškovej chorobe, kde vám zadarmo zmerajú aj kyslík v krvi. Lekcie však začínajú vo veľmi nevhodný čas, a to 15:00, kedy je väčšina turistov ešte na ceste. Konzultácie alebo merania v iných hodinách sú za vysoké poplatky.

Určite treba mať so sebou lieky na horúčku, lieky proti hnačke, niečo na hrdlo, sprej do nosa a aj nejaké tie doplnky výživy ako magnézium a nejaké vitamíny. Strava v Himalájach je síce kaloricky výživná, no na minerálne látky a vitamíny veľmi chudobná. Určite treba mať k dispozícii aj leukoplasty a nasadiť ho v pravý čas. Keď už otlak vznikne je neskoro!

Turistická výbava z Káthmandu

V Káthmandu aj Pokhare sa dá veľa nakúpiť, no v Pokhare je výrazne menej obchodov. Osobne, kebyže mám možnosť, donesiem si radšej vlastnú výbavu zo Slovenska. To čo sa tu predáva sú napodobeniny, no dajú sa nájsť aj kvalitnejšie kúsky, ale vždy je to risk. My sme dokonca navštívili malú manufaktúru priamo za predajňou v centre Thamelu, kde sa šili The North Face bundy

RADA: Vždy nakupuj ráno! Predajcovia chcú mať spokojného prvého zákazníka a dajú ti lepšiu cenu. Naopak večer sú vyflusnutí a unavení, častokrát arogantní.

Tu je malý prehľad cien, za koľko sa nám podarilo nakúpiť veci v Káthmandu:

páperový spacák
cena: 7000 rupií (55,50 €)
popis: No Name páperový spacák, údajne do -20°C, teplučký a nikdy nám nebola zima

vysoké topánky
cena: 3500 rupií (27,70 €)
popis: Topánky kupované v Nepáli nemusia vydržať ani celý trek. Počas cesty sme videli veľa odlepených podrážok. Tie naše vydržali, ale aj tak sme neboli spokojní. Okrem katastrofálneho vzhľadu, je obrovský problém, nájsť topánky, čo by naozaj sadli. To, že 40 je veľa a 41 málo sa nám stávalo pomerne často a Jankyne topánky aj tak tlačili. Navyše nemali vytvorenú klenbu a po treku extrémne smrdeli neprirodzeným zápachom. Takže topánky určite z domu!

pár turistických palíc
cena: 500 rupií (4 €)
popis: Inú značku ako LEKI v Káthmandu ani nenájdete. Podstatné je, že vydržali. Každý sme používali iba jednu palicu, lebo obe naraz používať nevieme. Určite sa ju oplatilo mať, najmä pri zostupe.

termonohavice
cena: Janka 600 rupií (4,75 €), Milan 1100 rupií (8,70 €)
popis: Určite ich treba mať.

nepremokavá bunda
cena: 4500 rupií (35,70 €)
popis: Obaja sme si kúpili goratexovú bundu v rovnakom obchode. Moja bola úplne super a bezproblémová. Naopak, Jankina bola nepriedušná a všetko mala po chvíli prepotené. Goratexku určite treba!

termoska
cena: 1300 rupií (10,30 €)
popis: Termoska sa nám veľmi hodila a hocikde na ceste sme si mohli dopriať teplý čaj.

rukavice
cena: 200 rupií + 700 rupií (1,60 + 5,50 €)
popis: Hrubé rukavice, ktoré sa predávajú v Nepáli, majú veľmi zlý vzhľad. My sme teda kúpili dvojo rukavíc a dali ich na seba. Malo to výhodu, keď nebola veľká zima, mali sme len jeden pár. ALE s materiálom asi nebolo niečo OK, lebo Janke sa vyhádzala pokožka na prstoch, navyše jedna rukavica sa rozpárala.

čiapka
cena: do 300 rupií (2,40 €)
popis: My sme naše čiapky dostali zadarmo k extraveľkému nákupu.

flysový nákrčník
cena: 200 rupií (1,60 €)
popis: Úžasná vec!

pár vysokých ponožiek
cena: 200 rupií (1,60 €)
popis: Všetci turisti majú rovnaké The North Face ponožky. Po použití strašne smrdia, pravdepodobne preto že sú vyrobené z umelých materiálov.

hodinky s GPS
cena: od 180 €, záleží od typu a množstva funkcií
popis: Ja som používal na trackovanie turistiky Polar M400 so základnými funkciami. Výdrž batérie niečo cez 6 hodín, dobíjateľné cez USB, kľudne aj z powerbank, vhodené v batohu aby trackovali ďalej, pri extra dlhých túrach. Čo je dôležité pre turistiku v Nepáli, ukazovali nazbierané výškové metre smerom hore, aj dole.

Z oblečenia ešte odporúčam merino tričká, tie sa v Nepáli kúpiť asi nedajú, my sme ich naozaj nikde nenašli. Na voľný čas sa hodí mať páperovú bundu, zohnať v Nepáli, aspoň niečo podobné, nie je problém. Rovnako aj outdoorové nohavice, ktorým sa dá odopnúť spodná časť. Nezabudnite na žabky do sprchy.

Kde začať/skončiť trek okolo Annapurny?

Ideálne miesto, kde začať trek okolo Annapurny určite NIE JE Besisahar! Už pohľady z jeepu neboli ničím oslňujúce! Kam vás odvezú závisí tiež od ďalších turistov. Ak máte dostatok času, môžete vystúpiť už v dedinách Ghermu alebo Jagat. My sme sa vyviezli až za dedinu Tal do Dharapani. Ušetrilo nám to deň cesty, lebo medzi Jagatom a dedinou Tal sa ide dolinou, v ktorej sa výhľad takmer nemení. Dá sa začať aj v Chame, čím ušetríte približne 3-4 dni (od Besisaharu), ale aby vás vodič odviezol až tak ďaleko, treba aby vás bolo viac. Väčšina turistov končí v dedine Muktinath alebo mestečku Jomsom.

Ak si tieto miesta spojíte na mape, zistíte, že trek okolo Annapurny je v podstate len trek pozdĺž Annapurny

Sprievodca na himalájske treky

Ak si chcete prenajať sprievodcu, ktorý vás trekom povedie, stojí to 25 USD (21,50 €) na deň. Jeho výhodou je, že vám odpovie na takmer akúkoľvek otázku ohľadom kultúry, zvykov, politiky a pomenuje vám každý vrchol či rastlinu, ktorú uvidíte Cesta je dobre značená a plná turistov, mať sprievodcu nie je nevyhnutnosť. Mapy sa dajú kúpiť v Káthmandu aj Pokhare za približne 3 až 4 USD. Za nás všetko vyriešili veľmi podrobné Locus Maps s offline mapou Nepálu zadarmo. S touto aplikáciou sme si každý deň mohli trekovať trasu, ktorú sme prešli. Môžem len odporúčať

Nosič do Himalájí

Je to trochu nefér, ale nosič (porter), ktorý sa nadrie omnoho viac a nosí vaše cakypaky dostáva menej ako sprievodca. Väčšinou ale nerozpráva po anglicky a tým je znevýhodnený. Ak si nosiča objednáte na celý trek, tak na deň to vychádza od 15 USD (13 €). Existuje aj možnosť zobrať ho neskôr vo vyšších polohách. Napríklad z Manangu do Muktinathu na tri dni od 16-25 USD na deň.

Ak chcete nosiča iba “zneužiť” na vynesenie veci z Thorung Phedi do Thorong La Pass, pekne si za to priplatíte. Stojí 50 USD (43 €). A ak by vaše veci odniesol z Thorung Phedi až do Muktinathu až 110 USD (95 €). Na konci je zvykom dať nosičovi aj sprepitné, približne 2-3 USD na deň, to isté platí aj o sprievodcovi.

My sme si naše 10 – 12 kg batohy po celú cestu niesli sami a bolo to zvládnuteľné… aj keď tie trapézy.

Domáci

Osobne na tých sme sa veľmi tešili, žiaľ prišlo sklamanie. Ľudia sú na trase okruhu okolo Annapurny na turistov zvyknutí až tak, že keď si chcete odfotiť ich dieťa, tak vám ho tam strčia, že na, FOŤ! Veď treba nejako podporiť ten turizmus, ale v skutočnosti o nás nejavili absolútne žiaden záujem. Vôbec sme pre nich neboli zaujímaví, ani pre deti. Na rozdiel od nás, sú pre nich zaujímavé mobily a domáci tiež vedia riadne fičať na wifi.

Doprava na treku okolo Annapurny

Uvedené ceny na trasách sú orientačné a v dohľadnej dobe sa môžu zmeniť:

• bus Pokhara – Besisahar = 400 rupií (3,20 €)
• bus Káthmandu – Besisahar = 700 rupií (5,50 €)
• bus Besisahar – Bulbhule (8km) = nikto nevie koľko stojí a už tobôž nie kedy a odkiaľ chodí
• jeep Besisahar – Dharapani = 1300 rupií  (10,30 €)
• jeep Besisahar – Chame = 2000 rupií (15,80 €)
• jeep Manang – Besisahar = 5000 rupií (40 €)
• bus Muktinath – Jomsom = 300 rupií (2,40 €)
• bus Jomsom – Pokhara = 1000 rupií (8 €)
• kôň Thorong Phedi – Thorong La Pass = 120 USD (103 €)

Cena cesty jeepom je niekedy fixná a niekedy závisí od počtu ľudí, medzi ktorých sa rozdelí celková suma. Všetko záleží od toho ako sa vodič vyspí. Osobne neodporúčam jesť pred cestou v nepálskom autobuse alebo jeepe, skutočné cesty sú tu naozaj raritou

Jedlo v Himalájach

Jedlo tvorí hlavnú položku na treku. S vysokými cenami začínajú už v Besisahare a tam teda vynášať netreba. Smerom hore sa to už iba zvyšuje a kulinárske umenie to teda naozaj nie je. Skôr naopak, jedli sme len preto, že sme boli hladní.

Tam kde spíte by ste mali aj jesť. Väčšinou to funguje spôsobom, že na papierik sa píše objednávka, niekedy píšete vy, niekedy oni. Platí sa vždy na konci (okrem High Campu). Vždy si dobre prepočítajte a skontrolujte účet, ceny aj položky! Nám nesprávne sčítali alebo prihodili položky až na 4 (z 8) ubytovaniach.

Ak sa zastavíš na obed, počítaj s tým, že domácim to potrvá hodinu, nepálska klasika. Väčšina z nich varí iba na ohni a zemiaky boli mnohokrát nedovarené aj keď sme čakali večnosť.

Ako príklad som odfotili cenník v jednej z reštaurácií v dedine Dharapani:

Sladkosti sú na nepálskych trekoch drahou záležitosťou. Za čo sme v Pokhare dali 70 rupií (55 centov), tu žiadajú 400 (3,20 €). My sme so sebou niesli čokolády, snickers, keksy, nutellu a orechy. Proteínové tyčinky v Nepáli asi nezoženiete. Nakúpili sme toho naozaj priveľa, približne za 40 dolárov a potom sme to veľakrát nasilu jedli. Tiež sme nepočítali s tým, že vplyvom zmeny tlaku sa nám začnú nafukovať a vybuchovať obaly

Oplatí sa mať so sebou aj instantnú kávu a čaj. Na ubytovaniach si môžete dokúpiť iba teplú vodu a tá vždy stojí menej. Cukor vám poskytnú vždy. My sme si ho pred trekom kúpili, potom vláčili a nakoniec darovali

Pitná voda v Himalájach

Voda na treku sa dá kúpiť v malých dedinských obchodíkoch, ale aj po ceste a na ubytovaniach. V obchodíkoch bývajú väčšinou lacnejšie ako na ubytovaní. Ich cena je od 80 po 300 rupií (0,60-2,50€) za litrovú fľašu (v Nepáli majú iba jednolitrové fľaše vody), v závislosti od nadmorskej výšky. No ak nechcete plytvať plastami a trochu ušetriť, môžete používať aj ACAP Safe Drinking Water Stations, teda stanice na tankovanie pitnej vody. Voda je tu výrazne lacnejšia a jeden liter tu kúpite za 35 až 50 rupií (25 – 40 centov). My sme s ňou nemali žiaden problém, aj keď niektorí, odporúčajú do nich prihodiť aj čistiace tabletky. To sme my nerobili, lebo to množstvo chlóru nám pri prvom pokuse podráždilo hrdlá.

V Thorong Phedi sme museli kupovať vodu iba vo fľašiach lebo Water Station nefungovala. V High Campe nám predali vodu aj s ľadom. V Thorong Phedi aj v High Campe stojí fľaša vody rovnako veľa. Nakupujte teda v High Campe, aby ste ju nemuseli vláčite cez ten strmák čo k nemu vedie.

Ubytovanie na treku okolo Annapurny

Za izbu sa VŽDY platí. Kedysi to fungovalo spôsobom, že za dve jedlá máš ubytovanie zadarmo, no to je už minulosť. Nie sú to žiadne horibilné sumy. Za dvojlôžkovú izbu sme platili od 200 do 500 rupií (1,60 – 4 €) za noc. Ak idete ako skupina (alebo pred dedinou vytvoríte skupinu) dá sa cena zjednať alebo sa dohodnete, že za tri jedlá je izba zadarmo. Izby sú veľmi jednoduché a často chýba základné vybavenie ako odpadkový kôš, stolík, vešiak alebo vo vyšších polohách zásuvka.

Aj keď je to zriedkavé, v nižších polohách sa nachádzajú ubytovania, ktoré nemajú piecku. Tá sa nachádza vždy v jedálni. Osobne odporúčam vyhýbať sa ubytovaniu v samostatných chatkách. Ráno v nich býva väčšia zima ako v izbách, ktoré sú súčasťou budovy.

Teplá sprcha

Teplá sprcha na treku okolo Annapurny nie je vždy samozrejmosťou. Po Manang to ešte ako tak ide, i keď niekedy len na 3 minúty. Sprcha bola vždy v cene ubytovania a nikdy sme nedoplácali. Problém mala frajerka skôr keď musela vlasy sušiť Po Manangu sa už neosprchujete, najbližšie až v Muktinathu. Vtedy úradujú vlhčené servítky. Záchody bývajú tiež väčšinou len turecké.

Elektrina

S elektrinou sme nikdy nemali problém. Po Manang sme si mohli dobíjať mobily a powerbanku každý deň, niekedy aj na izbe no niekedy len v spoločenskej miestnosti. Horšie to bolo v úseku medzi Manangom a Muktinathom, kedy sme fungovali na 10 000 mAh powerbanke. Do zálohy som mal ešte jednu 20 000 mAh powerbanku, ale takmer som ju nevyužil. Myslím, že nabudúce by stačilo zobrať iba jednu 20 000 mAh.

Wifi

S turistami prišla do Himalájí aj wifi. Prvé dni treku až po Manang je k dispozícii takmer na každom ubytovaní a bez poplatku. Za Manangom častokrát už k dispozícii nie je alebo je spoplatnená, najčastejšie sumou 200 rupií (1,60 €). Ak dôjdete až do Muktinathu, ste opäť v civilizácií a v spoločenských miestnostiach uvidíte kopec ľudí so sklonenými hlavami, čumiacich do svojich telefónov.

Hygienické potreby

Základné hygienické pomôcky sa dajú zohnať v malých obchodíkoch v dedinách od Besisaharu až po Manang. A od Muktinathu smerom nižšie. Ľudia tu normálne žijú a hygienické pomôcky tiež potrebujú. Určite maj so sebou okrem iného aj toaletný papier! Ten ti nikde neposkytnú a v najvyšších polohách stojí 200 rupií (1,60 €). To isté platí aj o servítkach na stole, príbor sme si museli utierať vlastným.

A keď už sme pri tejto téme, na trase od Manangu po Thorong La Pass vedie jedna úzka cesta a ľudia po nej kráčajú v zástupe. Takže ak to na teba akurát vtedy príde a hanbíš sa čúrať pred všetkými, počkáš si až prejdu všéétci okolo

Aj keby ti niečo chýbalo, nikdy sa neboj opýtať alebo poprosiť o pomoc ľudí, ktorí idú tvojim smerom

Platenie a peniaze

Ohľadom platenia je lepšie mať nepálske rupie. Doláre nikto nechce, nemajú ich kde zameniť. Počas cesty bankomat nenájdete a všetku hotovosť treba mať so sebou, na celú dĺžku treku. Najbližší bankomat je až v Jomsome a dá sa vyberať iba po 10 000 rupií.

Ak máte iba tisíc rupiovky (8€) je to v pohode, domáci vždy mali rozmeniť. Dokonca to bolo lepšie ako v Káthmandu a Pokhare, kde si domáci často odbehnú aby rozmenili.

Na celé trvanie treku sme mali so sebou 60 000 rupií a 500 dolárov (spolu 900 €) pre dve osoby. Mali sme v pláne trekovať 14 dní aj s cestou. Nakoniec sme to kvôli istým zdravotným problémom skrátili na 10 dní aj s cestou a spolu minuli iba niečo pod 40 000 rupií (320 €).

Náročnosť treku okolo Annapurny

Z pohľadu turistu (Janka):

Spočiatku som si to nevedela predstaviť, aké to bude, kráčať v kuse toľko dní a v takej zime (-12°C). Ale okrem bolesti chrbta to bolo po fyzickej stránke bezproblémové a pocitová teplota bola výrazne vyššia Čakala som niečo podstatne náročnejšie, hlavne stúpania ale tie boli skôr kontinuálne. V Manangu som prekonala svoju psychiku, pri rozhodovaní sa, či ideme späť alebo pokračujeme. To rozhodnutie bol pre mňa kľúčové k dosiahnutiu cieľa

Z pohľadu neturistu (Milan):

Keďže mojím najväčším doterajším turistickým výkonom bolo dať Malý a Veľký Rozsutec v jeden deň, tak treku okolo Annapurny som sa trochu obával. Aj napriek tomu som nikdy nechcel využiť nosiča, pretože som chcel vedieť, či to dám. Musím povedať, že to nebolo nič nesplniteľné a aj po 7-mich dňoch turistiky som okrem boľavých trapézov nemal boľavé nohy ani otlaky.

ALE počas najnáročnejšieho dňa Treku okolo Annapurny, čo je výstup na Thorong La Pass, som mal bohužiaľ otravu jedlom a bol som výrazne slabší a pomalší, keďže telo si pýtalo svoje potreby každých desať minút. Čo ti ale viem povedať, je fakt, že dno tvojich síl je oveľa hlbšie ako si myslíš a zvládneš oveľa viac, aj napriek komplikáciam!

V skratke sa dá povedať, do Besisaharu po Manang nie je problém zohnať dôležité veci. Od Manangu už neexistuje cesta pre auto a na komfort treba na pár dní zabudnúť. Ak sa ti podarí dôjsť až do Muktinathu, si opäť v civilizácií. V konečnom dôsledku môžem povedať, že trek okolo Annapurny nás stál oveľa viac času a nervov ako peňazí

Celá FOTOGALÉRIA z treku okolo Annapurny

The post Trek okolo Annapurny – dôležité informácie, čísla a ceny appeared first on TripLovers.

Po Káthmandu je druhým najdôležitejším mestom v Nepáli Pokhara. Práve tieto dve mestá sú spojené azda jedinou čiastočne spevnenou asfaltovou cestou v krajine.

Obsah

• Turistické centum v Pokhare sa nachádza pri jazere Phewa
• Okolie Pokhary za jeden deň
  • Požičanie skútra v Pokhare
    1. Peace pagode
    2. Vodopády Devis Falls
    3. Jaskyňa Gupteshwor Mahadev
    4. Vyhliadka Sarangkot
• Pokhara je ideálne miesto na relax po treku

Turistické centum v Pokhare sa nachádza pri jazere Phewa 

Najväčším ťahákom mesta je jeho príjemné prostredie jazera, ktoré sa rozkladá priamo pod Himalájami. Táto oblasť je priamo stvorená pre turistov, ktorý hľadaj kľud a relax. To však iba v oblasti “lakeside”, kde sú všetky hotely, podniky, obchody a agentúry. Aj keď tých trekových obchodov je tu výrazne menej, ako v Káthmandu.

Hlavnými atrakciami sú výlety po jazere, paragliding a rogalo. Na to aby ste si užili výhľad na Himaláje zo vzduchu však potrebujete ideálne počasie a viditeľnosť. My sme tam boli štyri celé dni a slabý obrys hôr sme videli iba z autobusovej stanice pri odchode z Pokhary

Okolie Pokhary za jeden deň

Ak by ste zamierili do skutočného centra Pokhary, videli by ste len ďalšiu nepálsku klasiku. Rozbité cesty, prach, žiadna zeleň a kravy oddychujúce na ceste. V samotnom centre mesta sa nenachádza nič turistické a za všetkým treba ísť do okolia.

Požičanie skútra v Pokhare

V Pokhare sú požičovne ako napríklad Hearts & Tears Motorcycke Club, kde si môžete požičať poriadny stroj a vydať sa na niekoľkodňový výlet do Himalájí. Obyčajné skútre na prenájom však v ponuke nemajú, rovnako ako nikto iný v Pokhare. S peknou angličtinou nás preto posielajú oproti Hotelu Glacier. Oproti nemu je malá odstavná plocha, kde domáci prenajímajú svoje vlastné skútre.

Problém je ale s “ŠPZ-tkou”. Tá je červenej farby a také vozidlo nie je určené na požičiavanie turistom. Majiteľ nás ale ubezpečil, že policajti sú úplatkársky a stačí im podstrčiť 500 rupií (4€). Tí ale stoja na každej väčšej križovatke lebo v Nepáli nemajú semafóry. Prenájom skútru v Pokhare stojí až 1200 rupií (10€). Za ten nevýkonný stroj čo nám poskytli sme nakoniec zaplatili 800 rupií (6,50€), čo je stále viac ako v oficiálnych požičovniach v Káthmandu.

1)  Peace pagode

Mierime k Peace pagode, ktorú síce vidno od jazera, ale celý kopec treba obchádzať dookola. Z vrcholu je krásny výhľad na Pokharu, jazero Phewa a Annapurnu, ale len za podmienky, že je pekné počasie a dobrá viditeľnosť. Vstupné sa tu neplatí, ale žobrú tu malí chlapci. Neskôr sme sa presvedčili, že tých žobrajúcich detí je najviac práve v okolí Pokhary.

2) Vodopády Devis Falls

Po ceste z Peace pagody sme sa zastavili pri vodopáde Devis Falls, ktorý v minulosti niesol názov Patale Chango (podzemný vodopád). K jeho premenovaniu došlo v roku 1961 po smrteľnej nehode švajčiarskej občianky, ktorá sa vo vodopáde kúpala, ale silný prúd ju stiahol so sebou. Jej mŕtve telo vylovili z útrob podzemného vodopádu až o tri dni neskôr. Manžel, ktorý bol svedkom nehody, požiadal na jej počesť nepálske úrady, aby vodopád niesol jej meno.

Zaplatili sme prekvapivo len 30 rupií (0,25€), čo nám prišlo zvláštne málo, nakoľko sme mali veľké očakávania. Niet sa čomu diviť, vodopády sú naozaj krásne a unikátne tým, ako si voda vytvorila kaňon. Škoda len, že sme nič nevideli, lebo nejaký mudrc postavil pred vyhliadku plot takým spôsobom, že sa tá krása nedá vidieť. Cez plot som len vystrčil ruku s fotoaparátom a urobil si fotku, na ktorej som zistil, čo je na druhej strane plotu

3) Jaskyňa Gupteshwor Mahadev

Trošku sklamaní sme sa pobrali cez cestu k jaskyni Gupteshwor Mahadev. Predrali sme sa krytými obchodíkmi so suvenírmi a vyšli pri špirálovitej jame so schodiskom. Za 100 rupií (0,80€) sme v jaskyni zhliadli niečo naozaj nevídané. Jaskýň mám pobehaných dosť, ale lešenie som ešte v žiadnej nevidel

Jaskynné priestory vedú popod cestu a napájajú sa na Devis Falls, ktoré ale nie je vidno. Je ich iba počuť a cez úzku štrbinu, ktorú si vytvorila voda, vidno denné svetlo. Najlepší pohľad na tento jaskynný kaňon je z vyhliadky, na ktorú si treba počkať. Veľa hinduistov chodí do jaskyne bosých a preto im to dlhšie trvá. Vyzúvanie ale nie je povinné. Aj keď jaskyňa nemá takmer žiadnu výzdobu, určite patrí k miestam, ktoré treba pri návšteve Pokhary navštíviť

4) Vyhliadka Sarangkot

Počasie nie je ideálne, ale ešte je málo hodín, na to, aby sme vrátili skúter. Ideme sa povoziť a smerujeme na vyhliadku Sarangkot. Cesta vedie cez terasové políčka a dediny so žobrajúcimi deťmi, takže sme po prvej skúsenosti už ani nezastavovali. Na vrchole sme namiesto výhľadu na Himaláje nemali poriadny výhľad ani na mesto pod nami.

O tom, že sme sa na to mali vykašľať, nás presvedčil dážď, ktorý nás chytil na vrchole. Dážď v noci prepukol do poriadneho lejaku a hromy, ktoré bili v Himalájach boli neopísateľne odlišné od tých našich na Slovensku.

Pokhara je ideálne miesto na relax po treku 

Z Pokhary sa štartuje na viacero trekov akými sú Annapurna Circuit, Annapurna Base Camp alebo len menší výstup na vyhliadku Poon Hill. Niektorí dokonca navštevujú Himaláje na motorkách, takže tu stretnete rôzne spektrum ľudí, ktorí sa do hôr len chystajú alebo sa už vrátili. Hlavne tí, čo si už v Himalájach to svoje odžili, budú potrebovať relax a na to je prostredie jazera ako stvorené

Ak sa však na treky, paragliding či motorkovanie v blízkosti Pokhary nechystáte, absolvovať 7 hodinovú cestu autobusom z Káthmandu do Pokhary je podľa mňa zbytočné. Okolie mesta toho až tak veľa neponúka a chodiť sem len kvôli pár zaujímavostiam sa neoplatí. Netreba zabúdať, že pekné počasie nemusí vyjsť, takže výhľad na Himaláje tiež nie je garantovaný. Ak vám ale zostáva pár dní navyše, osobne by som skôr odporúčal navštíviť safari v Národnom parku Chitwan

Celá FOTOGALÉRIA z Pokhary

The post Stojí dlhá cesta autobusom do Pokhary za to? appeared first on TripLovers.

Národný park Chitwan na indicko-nepálskych hraniciach je jediným miestom v širokom okolí, kde nájdete nosorožce. So zaujímavou zmeskou živočíšnych druhov sa z národného parku stalo cenovo prijateľné safari

Obsah

• Sauraha – vstupná brána na safari
• VIDEO z jazdy autobusom do Chitwanu
• Čím je Národný park Chitwan výnimočný?
• Vstupné, pravidlá a upozornenia
• Ako sa dá zažiť safari v Chitwane?
  • Jungle walk tour
  • Kanoing na rieke Rapti
  • Celodenný výlet súkromným jeepom
  • Poldenný výlet na jeepe
  • Jazda na slonoch
  • Umývanie slonov
  • Nárazníková zóna (buffer zone)
  • Nočné pozorovanie z posedu
• Čo je zadarmo?
• Čo určite nevynechať!
• Ako hodnotím návštevu Národného parku Chitwan?

Sauraha – vstupná brána na safari

Mestečko Sauraha je situované hneď na okraji národného parku a tvorí vstupnú bránu do Chitwanu. Je rozdelené na dve paralelne ulice. Východná je pre nepálske obyvateľstvo, ktoré tu žije a západná je pre turistov. Tu nájdete všetky ubytovania, reštaurácie a agentúry. Je to skôr “countryside” a od mestečka netreba mať veľké očakávania.

VIDEO z jazdy autobusom do Chitwanu 

Dostanete sa sem autobusom z Káthmandu alebo Pokhary, aj keď pre niektorých to môže byť trochu traumatický zážitok

Čím je Národný park Chitwan výnimočný?

Národný park Chitwan bol založený v roku 1973 a stal sa tak prvým a najstarším národným parkom v Nepáli. So svojou výnimočnou faunou a flórou bol v roku 1984 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

V národnom parku Chitwan žije pestrofarebná a tak trochu zvláštna zmeska, vyše 700 druhov divokých zvierat. Medzi ne patria najvyhľadávanejšie nosorožce, tigre, leopardy, medvede pyskaté, slony, krokodíly, opice ale stretnete tu aj jelene, diviaky, hornbilov, orly, sovy či kohúty.

Už samotné mestečko Sauraha je okúzľujúce, keď máte možnosť vidieť ako sa po ulici prechádzajú slony. A pri pozorovaní nosorožcov sa budete cítiť akoby ste boli súčasťou dokumentu z  National Geographic

Väčšina zvierat bola pred založením parku nadmerné lovená iba ako športová trofej. Pytliactvom je problémom aj v súčasnosti, preto sú v parku hliadky. Najviac ohrozeným druhom je nosorožec indický, ktorý je lovený iba kvôli rohu.

Vstupné, pravidlá a upozornenia 

Na vstup do národného parku potrebuješ permit. Ten potrebujete aj v prípade, že chcete navštíviť nárazníkovú zónu národného parku, kde sa tiež konajú niektoré aktivity. Jednodňový lístok, iný ani neexistuje, stojí 1700 rupií (13€). Existuje aj výnimka, o ktorej sa dočítaš v časti článku “Čo je zadarmo.”

Podľa vládnych nariadení bolo pre bezpečnosť turistov zriadené pravidlo dvoch sprievodcov (ktorý musia mať platný doklad). Tých musíte mať aj keď idete do parku ako jednotlivec. Sprievodcovia nemajú žiadne zbrane iba bambusové tyče ale vedia ako reagovať pri stretnutí so zvieratami. O tom ako sa správať vás poučia ešte pred vstupom do parku.

Určite si neberte farebné oblečenie. Nosorožcom sa zapáčite a vyberú si na rozdupanie práve vás Najlepšia je čierna, zelená, hnedá prípadne šedá. Janka musela bežať na ubytko aby sa prezliekla a cestou predbehla tuk tuk

V oblasti národného parku Chitwan sa sem-tam vyskytuje aj malária. Pred svojou návštevou si zistite aktuálnu situáciu.

Ako sa dá zažiť safari v Chitwane? 

Prvú ponuku dostaneš už na ubytovaní. Odporúčam vypočuť si ju celú, aby si bol v obraze o všetkých možnostiach. Hneď ako sa vyberieš k najbližšej reštaurácii, si ťa odchytia ďalší štyria na ulici, a každý ti bude tlačiť do hlavy, že najlepšie je to, čo ponúka on.

• Jungle walk tour

Jungle walk je základom návštevy Chitwanu. Dá sa absolvovať poldenný, celodenný, dvojdňový až trojdňový trek so spaním v dedinách na okraji národného parku. Pod pojmom džungľa si netreba predstavovať nič nebezpečné. Časť Chitwanu, ktorú sme prešli, mi pripomínala naše lužné lesy pri Dunaji, len vysušené na savanu.

My sme mali celodenný trek, ktoré trvajú od 7-mej do približne 18-tej. V džungli sme sa nachodili 17 kilometrov. Naši sprievodcovia nás síce ťahali po miestach kde neboli žiadni turisti, no neboli tam ani zvieratá. Čo sme videli boli škrabance tigra, stopy viacerých zvierat, blato na stromoch od nosorožcov, hovienka všetkých veľkostí v rôznych štádiách rozkladu a tigrí moč, ktorý sme si mohli aj oňuchať

Čo si tu ale treba uvedomiť je, že to nie je žiadna zoologická záhrada, takže nikto neručí za to, koľko zvierat človek uvidí

Vyskúšali sme si prechod cez vysoký trávnatý porast, ktorý nám siahal vysoko nad hlavy, čo bolo tiež zaujímavé. Na zvieratá sme mali smolu. Okrem dvoch hornbillov sme videli iba živočíchy, ktoré máme aj na Slovensku.

Ceny jednodňového jungle walk trekingu sa pohybujú od 4600 do 5700 rupií (35,5€ – 44€) vrátane permitu.

• Kanoing na rieke Rapti

Ráno sa začína asi 40 minútovým splavom rieky Rapti. Kanoing je takmer vždy súčasťou jungle walk trekingu. Je to jedna z najpríjemnejších aktivít v Chitwane. Počas plavby nás sprievodca upozorňoval na všetky zvláštnosti, ktoré vytvárajú zvieratá v prírode a aj na vtáctvo a krokodílov.

• Celodenný výlet súkromným jeepom

Výhodou je, že máte dostatok času dostať sa hlboko do národného parku a vidieť tak aj zvieratá, ktoré žijú ďaleko od Saurahy. Na druhej strane je to len pre tých, ktorí nemajú hlboko do vačku. Prenájom jeepu s vodičom a dvoma sprievodcami stojí okolo 250 dolárov.

• Poldenný výlet na jeepe

Poldenný výlet na jeepe sa koná poobede a trvá zhruba 3 hodiny. Chodí sa na 4 stanovištia, kam chodia všetky jeepy so všetkými turistami. Spočiatku sme si mysleli, že hluk jeepov odplaší všetku zver ale podľa toho čo sme počuli, nie je to úplne tak. Kamarát, ktorý navštívil safari v Afrike hovoril, že zvieratá sú na jeepy zvyknuté, ale nepáči sa im, keď z neho vystúpiš. Vtedy začnú utekať. Takže sa nemusíš báť a choď do toho Jeep tour je omnoho bohatšia na zvieratá a je ich lepšie vidno lebo sa sedí hore. Cenovo je poldenný výlet omnoho prijateľnejší ako celodenný výlet súkromným jeepom.

• Jazda na slonoch

Jazdy na slonoch sa konajú skoro ráno alebo pri západe slnka, kedy sa nosorožce chodia napájať k vodným zdrojom v nárazníkovej zóne. Celé to trvá len 45 až 60 minút a stojí to 2500 rupií (20€), ale vraj je to najlepší spôsob ako sa dajú pozorovať nosorožce. Problém je len v tom, že je to nekomfortné (na jednom slonovi sú kludne až štyria ľudia) a ťažšie sa fotí, lebo slon je neustále v pohybe. Aj napriek tomu, že je to skôr týranie zvierat sa snaží národný park túto atrakciu ľuďom čo najviac priblížiť. Dôkazom toho je, že jednodňový permit môže platiť aj deň pred alebo deň po návšteve národného parku ak idete na slony.

Aj keď sme spočiatku chceli, jazdu na slonoch sme nakoniec neabsolvovali. Stačilo nám keď sme prvýkrát videli slony na ulici v Saurahe ako ich pán mláti drevenou palicou po hlave.

• Umývanie slonov

Veľkou atrakciou je aj desať minútové kúpanie so slonmi, kedy by sa mali slony umývať v rieke. Turisti to ale pochopili nesprávne a slonom sa driapu na chrbát aby si urobili super fotku. V roku 2017 tak jeden slon zabil dvoch ľudí. Informácia sa samozrejme nedostala von, lebo by to uškodilo turizmu v Chitwane.

• Nárazníková zóna (buffer zone)

Aj na návštevu nárazníkovej zóny je potrebný permit, je však jedno miesto kde ho netreba. Nachádza sa hneď pri rieke v Saurahe, je to chodníček, ktorý vedie od reštaurácie s terasou na východ, okolo búdky na kontrolu permitov (tie kontrolujú iba ak idete na druhú stranu rieky). Nie je tu núdza o nosorožce, slony, krokodíly a vtáctvo. Práve v tejto zóne sme videli viac zvierat ako v samotnom národnom parku. Najviac ich je tam pred západom slnka, kedy sa chodia napájať. Táto mala časť safari je úplne zadarmo

• Nočné pozorovanie z posedu

Na ubytovaní nám ponúkli aj možnosť nočného safari z pozorovacej veže priamo v centre národného parku. Predstava, že by sme celú noc kukali na tu istú pláň a dúfali, že v tme niečo uvidíme sa nám veľmi nepozdávala a zamietli sme ju hneď na začiatku.

Čo je zadarmo? 

#1 Mini múzeum

Hneď vedľa miesta kde sa platia permity do národného parku sa nachádza malá výstava, kde sa o Chitwane a jeho zvieratách niečo dozviete. Odporúčam toto miesto navštíviť hneď v deň príchodu do Saurahy

#2 Predĺžená platnosť permitu

Na jazdenie na slonoch tiež treba mať permit ale existuje výnimka. Ak chcete absolvovať poobednú jazdu na slonoch a permit si zakúpite po 14-tej, povolenie vám platí aj na celý nasledujúci deň. Ak sa rozhodnete ísť najprv do národného parku a až potom na slony a chcete sa vyhnúť plateniu ďalšieho permitu, treba ísť na ranné jazdenie na slonoch.

#3 Nárazníková zóna (buffer zone)

Zadarmo je aj malý kúsok nárazníkovej zóny v mestečku Sauraha. Práve tu je veľká pravdepodobnosť, že uvidíte slony a nosorožce. Najlepší čas na jej návštevu je pri západe slnka, kedy sa sem chodia nosorožce napájať, krokodíly sú ponorené vo vode takmer celý deň na jednom mieste a slony, ktoré sa tu prechádzajú sú vládne a slúžia na kontrolovanie pytliactva v národnom parku.

Čo určite nevynechať! 

Asi základom každého návštevníka je jungle walk tour. Aj keď sme videli väčšinou iba vtáctvo, boli sme spokojní s tým čo sme zažili. Kanoing na rieke Rapti býva takmer vždy zahrnutý v cene jungle walk trekingu a je to tiež super zážitok, ktorý radím určite absolvovať!

My sme vynechali poldenný výlet na jeepe a budeme to ľutovať ešte veľmi dlho! Ty určite neurob tú istú chybu a choď! Zážitok je to už len preto, že sedíte hore na jeepe a rútite sa prašnou cestou do neznáma

Určite si aspoň jeden podvečer vyhraď pre návštevu chodníka popri rieke v Saurahe, ktorý vedie do nárazníkovej zóny. A nezabudni si užiť západ slnka nad riekou Rapti z terasy reštaurácie

Aj keď to všetko znie ako aktivity pre “buržujov”, pozorovanie hocičoho čo súvisí so zvieratami je vždy drahé. Jednodenný výlet zahrňujúci povolenie, ranný kanoing, doobedný jungle walk a poobedný výlet na jeepe ponúkajú na ubytovaniach za 5700 rupií (44€). Napriek tomu si myslím, že budeš aj tak veľmi spokojní s tým čo uvidíte a zažijete

Ako hodnotím návštevu Národného parku Chitwan?

Národný park Chitwan sa ani zďaleka nedá porovnávať so safari v Národnom parku Serengeti v Afrike, ako sme počuli od našich nemeckých kamarátov. Je to skôr len malá a finančné dostupná náhražka. Napriek tomu, Chitwan nás úplne namotal na safari a cítili sme sa ako súčasť dokumentu z National Geographic Už teraz vieme, že raz naše cesty poputujú aj do Serengeti.

Celá FOTOGALÉRIA z Chitwanu

The post Safari v Nepále? Áno, v Národnom parku Chitwan! appeared first on TripLovers.

Hanoj neponúka k videniu žiadne úžasné pamiatky a miesta, ktoré musíte navštíviť. Napriek tomu nás fascinoval úplne jednoduchými vecami.

Obsah

• Obyčajný život na ulici
• Kde v meste ušetriť čas a kam ho investovať? 
• Made in Vietnam
• České hospody
• Hot pot treba odskúšať
• Hanoj nesklamal

Obyčajný život na ulici 

Hanoj je ideálne miesto na sledovanie jednoduchého života Vietnamcov a to priamo v centre mesta. Vidieť domácich ako sedia na “minipidi” plastových stoličkách, popíjajú čaj, fajčia bambusovú fajku a hrajú stolové hry sú tie najjednoduchšie veci, ktoré sme od Vietnamu očakávali a prišli až na konci nášho tripu.

Úplne najlepšie čo sme v Hanoji zažili je železnica vedúca priamo cez obývané ulice. Vlak prechádza okolo 9:20 ráno. Vtedy sa všetci uhnú so svojimi plastovými stoličkami, odídu od hrncov a zaženú kohúta so sliepkami späť do klietky, aby mohol vlak bezpečné prejsť. A hneď ako vlak prejde cez obývanú ulicu sa všetko vráti do normálnych “koľají.” Opäť vypustia sliepočky, vyložia si stoličky a popíjajú čajík priamo na koľajniciach Z bezpečnostných dôvodov bola táto ulica v roku 2019 pre turistov zatvorená.

Ďalšou fascinujúcou vecou, ktorú si v Hanoji môžete všimnúť sú ich jednosmerne zamerané ulice. Ak chcete v meste nájsť lekáreň, tak to môže chvíľu trvať. Až kým nenájdete ulicu, pozdĺž ktorej sú iba lekárne. Takto to funguje s takmer každým tovarom. Preto sme ulice v Hanoji začali pomenovávať podľa toho čo tam predávajú. Napríklad hračky, tenisky, kuchynské pomôcky, pohrebné kvetiny, lepiace pásky ale našli sme aj ulice, pozdĺž ktorých predávali bambusové rebríky alebo pečené psy.

Kde v meste ušetriť čas a kam ho investovať? 

Ho Chi Minovo múzeum a mauzóleum

S menom Ho Chi Minh sa budete vo Vietname stretávať celkom často. Bol to komunistický revolucionár, ktorý si pred smrťou prial, aby bolo jeho telo po smrti spopolnené a roztrúsené po severnom aj južnom Vietname. Komunistický pohlavári si ale po jeho smrti povedali, že ho po vzore Lenina zabalzamujú a vystavia, presne tak ako to Ho Chi Min nechcel.

Preto sa dnes stoja kilometrové rady na to, aby ste mohli na pár sekúnd vzhliadnuť telo strýčka Ho. V súčasnej dobe je Ho Chi Minovo mauzóleum najnavštevovanejším miestom v celom Vietname. Dá sa k nemu dostať iba v určité dni a iba v obmedzených časoch. My sme prišli v najhorší deň v najhoršom čase, sobotu okolo deviatej. Rada bola od mauzólea až k východu a od východu merala ešte ďalších 450 metrov. Teda naozaj kilometrová rada!

Dobrý nápad Slovensko

Vedľa Ho Chi Minovho mauzólea sídli veľa ambasád. Všetky, s výnimkou jednej (hádaj ktorej), majú pred bránami pekné fotky krajiny a historických pamiatok. Niekedy aj celý itinerár, čo v krajine navštíviť. Tá naša, slovenská, samozrejme zaostáva. Plot budovy zdobia nápisy ako Dobrý nápad Slovensko alebo Good idea Slovakia.

Temple of Literature

Po návšteve Hoi An a Hue sme sa čínskej architektúry trochu objedli. Ak sa však do týchto dvoch miest nechystáš, návšteva Chrámu literatúry sa ti bude páčiť. Je venovaný Konfuciovi a jeho učencom a vo Vietname sa stal prvou národnou univerzitou. Ak si naň nenájdete čas, môžete si ho obhliadnuť aspoň na 100 000 dongovej bankovke.

Hoan Kiếm Lake

Jazero uprostred centra je plné života. Ráno tu stretnete veľa športovcov, večer turistov ale aj domácich, užívajúcich si príjemnú atmosféru pri jazere. Cez víkendy a sviatky býva okolie jazera preplnené, preto sú cesty pre dopravu uzatvorené a chodci ich majú k dispozícii. Stretnete tu korčuliarov, deti v autíčkach, decká, ktoré si kopú lokálny hekisek alebo súťaže v preťahovaní sa lanom priamo na ceste.

Saint Joseph’s Cathedral

Veľmi pekná katedrála schovaná v uličkách Hanoja. Na naše obrovské nešťastie je opäť zatvorená, ako každý iný kresťanský kostol vo Vietname. Začíname ich upodozrievať z toho, že kostoly tu majú postavené len ako atrakciu pre turistov.

Water Puppet Theatre

V Hanoji chceme navštíviť tradične vietnamské bábkové divadlo na vode, ale nedarí sa nám zohnať lístky. Vždy keď prídeme je zatvorené alebo nás personál vyhadzuje prípadne ignoruje. Na internete sme sa dočítali, že je to ideálne miesto v prípade, že chcete zomrieť od nudy ale našli sme aj recenzie ľudí, ktorí si naozaj pochvaľovali. V tomto prípade si pre ilustráciu pozrite kúsok na youtube aby ste si boli istý, či to naozaj chcete vidieť A potom len dúfať, že kúpite lístky. Cena vstupného je 100 000 dongov (3,60 €).

Tran Quoc Pagoda

Pekná zastávka je malý komplex s jedenásť poschodovou pagodou. Nachádza sa trošku ďalej od centra, preto tu je viac domácich ako turistov.

Made in Vietnam 

V Hanoji sa tomu nevyhneme ani my. Potrebujeme nakúpiť oblečenie na turistiku v Nepáli. Všade na nás kričia drahé značky ako The North Face alebo Under Armour, za ktoré by sme sa doma nedoplatili. Rovnako ako v Kambodži aj tu predávajú napodobneniny alebo nepodarky. Nájsť skutočnú páperovú bundu potrebuje čas a najmä vedomosti o páperí. Nakoniec sa nám “The North FAKE” bundy vždy podarilo zjednať na 450 000 dongov (16€). Janka neskôr zistila, že jej bunda aj tak nie je páperová a to sme boli presvedčení, že je

S bundami však ani zďaleka nie je taký problém ako s topánkami. Tie bývajú častokrát špinavé akoby boli z druhej ruky. Z jedných sme dokonca vysypali myšie bobky. Keď už treba turistické topánky, tak namiesto pouličných stánkov odporúčame outdoorový obchod Fanfan, nájdeš ho v Hanoji aj v Ho Chi Minovom meste.

V Hanoji sme sa presvedčili o tom, že večer sa proste nakupovať neoplatí. Na večerných trhoch, trieskajú také sumy, že to vyzerá, akoby ani nič predať nechceli. Predajcovia sú už z celého dňa otrávení a s cenou dole nechcú ísť ani za svet. Najlepšie je prísť ráno, kedy sú k nám ako prvému zákazníkovi dňa veľmi milí a sú ochotní zjednávať.

České hospody 

V Hanoji ich nájdete hneď viac. Aj my sme si chceli pripomenúť domov, ale řízek štvrtinovej veľkosti, ktorý som dostal na tanier, ani zďaleka nepripomínal ten náš. Čo nás naozaj zaskočilo je, že tu robia smažák z mozzarelli. Dobre hodnotenia dávajú týmto podnikom hlavne Aziati, preto netreba mať veľké očakávania.

Hot pot treba odskúšať 

Aj keď nám vo Vietname lokálna strava veľmi nechutí, nechali sme sa ukecať na hot pot. Je to unikátny spôsob varenia, kedy si Vietnamci pripravujú jedlo sami. V podniku dostanú iba ingrediencie a horák s hrncom plným vody. Klasická verzia hot potu pozostáva aj z vifoniek, pre turistov však existuje grilovaná verzia. Za porciu pre dve osoby sme zaplatili 240 000 dongov (8,50€).

Celá príprava jedla trvá pomerne dlho. Je to trochu nepríjemné, ale personál chce vašu návštevu čo najviac skrátiť a vaše miesto čo najskôr uvoľniť novým zákazníkom. Preto si jedlo pripravujte sami a nenechajte ich, aby vám prišli k hot potu a nedopečené kúsky dali na tanier.

Hanoj nesklamal 

Vidieť niečo tak raritné ako je železničná trať vedúca cez obývané ulice, alebo sa len tak prechádzať uličkami centra Hanoja sa nám naozaj páčilo. Hanoj nám ukázal Vietnam taký, aký sme si ho predstavovali a aj napriek menšiemu počtu zaujímavostí nesklamal a cítili sme sa tu veľmi dobre

Celá FOTOGALÉRIA z Hanoja

The post Hanoj ti ukáže pravý Vietnam appeared first on TripLovers.

Výlet na motorke po provincii Ha Giang bol úplne neplánovaný. Zážitky a komické situácie, ktoré sa nám tu prihodili sa ale budú v našej rodine tradovať po generácie

Obsah:

• Doprava do/z Ha Giang
• Vstupné do provincie Ha Giang
• Dôležité informácie
• Kde si požičať motorku? 
• Čo na ceste nevynechať!
• Ako som stratil Janku z motorky
• Rozpočet výletu

Doprava do/z Ha Giang 

Provincia Ha Giang nie je taká turistická ako susediaca Sapa. Lístok nekúpite v agentúre a cestu si musíte zorganizovať sami. Autobusy odchádzajú z My Dinh Bus Station od skorého rána. Cena lístku sa pohybuje od 150 000 do 350 000 dongov (5,30 – 12,5€). Cesta trvá až 8 hodín a aj keď nevedie cez serpentíny, väčšina Vietnamcov má počas cesty žalúdočné problémy. Preto odporúčam pred cestou nejesť, aby vám nebolo zle z toho čo uvidíte a ucítite.

Ha Giang ponúka rovnako veľa ako Sapa

Vstupné do provincie Ha Giang 

Do provincie Ha Giang sa platí 10 dolárový permit. Vybavuje sa v Ha Giang Immigration Office alebo na policajnej stanici v Meo Vạc. My sme naň úplne zabudli a spomenuli si až v autobuse cestou späť do Hanoja. Nikto ho počas celého pobytu v provincii nežiadal a na ubytovaní, nám nikto nepripomenul, že ho máme ísť zaplatiť.

V samotnom meste Ha Giang nie je veľmi čo pozerať. Najzaujímavejšie je, ako domáci pestujú zeleninu v nive rieky

Dôležité informácie 

Do oblasti Ha Giang sa najviac oplatí cestovať od záveru augusta do skorého októbra. Vtedy hrajú ryžové polia najkrajšími farbami. Najdaždivejšie sú mesiace od mája do októbra. Je to horská oblasť preto si pred cestou skontrolujte predpoveď počasia a prispôsobte sa tomu.

Keď si pozrieš naše fotografie, tak je vidno, že ryžové políčka nie sú žiarivo zelené ako z pohľadníc. To je preto, lebo sme tam boli počas marca, mimo hlavnej sezóny.

Na Ha Giang loop sa odporúča vyčleniť si aspoň 4 dni. My sme mali kvôli predpovedi počasia iba 3 a bolo to veľmi uponáhľané. Najviac trpeli naše zadky.

Nedávaj si v provincii Ha Giang bravčové mäso, nebude až tak chutné ako zvyčajne

Na návštevu provincie je najlepší september. My sme tam boli počas marca a prejavilo sa to na menej zelených ryžových políčkach

Kde si požičať motorku? 

My sme zvolili overenú požičovňu QT Motorbikes and Tours, ktorá sa nachádza neďaleko autobusovej stanice. Zo širokej ponuky, ktorú majú aj s cenníkom uvedenú na svojej internetovej stránke, sme si vybrali poloautomatickú Yamahu Sirius, s výkonom 125 cc, ktorá plne postačovala. Stroje v tejto požičovni sú nové a je vidno, že sa o ne personál stará. Určite neodporúčam požičiavať na túto cestu skúter, pretože mu to nepôjde tak dobre do kopca ako poloautomatickým motorkám.

Zamestnanci požičovne nemajú s angličtinou problém, čo je v tejto provincii obrovské plus. Veľmi nám pomohli pri naplánovaní trasy a upozornili nás na všetky zaujímavosti po ceste. Dali nám mapu s opismi ciest a bodmi kde čo nájdeme. Osobné veci, ktoré sme nepotrebovali sme si mohli odložiť na ubytovaní QT Hostel alebo v požičovni QT Motorbikes and Tours.

Požičovňu QT Motorbikes and Tours určite odporúčam. Ubytovanie QT Hostel skôr nie, o výmene posteľného prádla v hostely silno pochybujem.

Na preskúmanie provincie Ha Giang sa dá prenajať aj auto so šoférom. Túto možnosť využila veľká španielska skupina, ktorú sme na ceste často stretávali. Ich správanie nám veľmi pripomínalo čínskych turistov. Stretnete ich všade, chodia v skupinách, sú hluční a každý musí vidieť ako si užívajú a ako sa majú dobre.

Po ceste sa dá vo väčších mestách pohodlne najesť v reštauráciách

Čo na ceste nevynechať! 

Heaven’s Gate

Heaven’s Gate je pekná vyhliadka s malou kaviarničku, kde nás obslúžila slečna v kroji. Je to hneď prvá zastávka na ceste a teplá kávička po chladnom ráne určite poteší.

Vyhliadka na Twin mountains

Kúsok za Heaven’s Gate sa nachádza ďalšia vyhliadka. Odtiaľ vidno na ryžové polia pri dedine Tam Son. Nepestuje sa tu len ryža, mimo ryžovú sezónu je táto úrodná pôda využívaná aj na dopestovanie kukurice, zemiakov, reďkovky, kapusty, šalátu a ďalších plodín. Najväčšou atrakciou vyhliadky sú Twin mountains, ktoré majú rovnakú veľkosť a tvar pripomínajúci ženské prsia

Twin mountains, kopce v tvare ženských pŕs

Hmong King’s Residence

Palác z dreva a kameňa je jednou z najväčších atrakcií provincie Ha Giang. Už od 19. storočia slúžil ako sídlo bohatého a vplyvného Vuong Chinh Duca, ktorý bol v oblasti významným obchodníkom. V provincií sa vo veľkom pestovalo ópium, ktorému Vuong Chinh Duc zabezpečil bezpečný prechod na čínske územie. Do roku 2004 bol palác vo vlastníctve jeho potomkov. Následne bol darovaný štátu.

Vstup do rezidencie

Ma Pi Leng Pass

Pekné vyhliadky sa nacházdajú aj v oblasti horského prechodu Ma Pi Leng. Z vyhliadok je vidno aj vodnú nádrž Sông Nho Quê.

Najkrajší horský prechod v provincii

Ľudia z horských kmeňov

Ľudia, ktorí žijú v horách provincie Ha Giang, sú od Vietnamcov výrazne odlišní. Majú ružové líca a telo poznačené rokmi strávenými na poliach. Väčšina žien má deformované chrbtice. Ploché nohy domácich sú vždy obuté do sandál menších čísel ako treba. Ľudia pracujú veľmi ťažko, aj keď ženy asi viac ako muži.

Deti z horských kmeňov

Práca sa týka aj malých detí, každý tu má svoje povinnosti. Videli sme asi trojročného ako si niesol svoj náklad na chrbte, malých chlapcov na byvoloch alebo dieťa starajúce sa o ďalšie dieťa.

Sestrička sa stará o bratčeka

Po práci prichádza čas na hranie. Niekedy nás fascinovalo, čo dokáže deťom urobiť radosť a zabaviť ich na dlhšiu dobu a niekedy sme si spomenuli na naše bezstarostné detstvo u babičky na vidieku.

Na Slovensku sa motorkári vozia pre radosť, v severnom Vietname je to nevyhnutnosť. Na pozadí je vidno chlapca na chodúľoch

Veľa detí v provincii nosí červené tričká s vietnamskou hviezdou. Nie je tajomstvom, že vietnamská vláda sa snaží tieto menšiny povietnamštiť, preto tričká dostávajú v škole.

Trhy

Mali sme šťastie a loop nám vyšiel na víkend, kedy sa konali v dedinách trhy. Domáci v krojoch prišli nakúpiť ovocie, zeleninu a aj kohúty. Drevené palice tu ohlodával každý kto prišiel. Neskôr sme prišli na to, že je to cukrová trstina

V horách žije viacero menšín, ktoré sa od seba odlišujú krojom. Často sú kombinované s obyčajnými tričkami s nápisom. Staršie ženy mávajú prekryté vlasy ako u nás babičky na severe Slovenska a vietnamský klobúk tu nájdete len veľmi sporadicky.

Black rocky mountains

Tmavé vápencové hory nás sprevádzali veľmi dlhý úsek medzi Mau Due a Mao Vac. Ale ich úseky sa nachádzajú aj v okolí mesta Dong Van.

The North Pole

Počas moto tripu v provincii Ha Giang si môžete urobiť aj odbočku k najsevernejšiemu miestu Vietnamu. Nenechajte sa oklamať veľkou vztýčenou vietnamskou vlajkou na kopci. To je len symbolická hranica, cesta k najsevernejšiemu bodu pokračuje ďalej

My sme si tento bod nechali na koniec nášho druhého dňa a na ubytovanie sme prišli až po tme. Vedie tam kľukatá cesta, neskôr aj nespevnená. Ale odmenou nám bol výhľad na západ slnka bez akýchkoľvek turistov. Keďže ľudia idú radšej na ten symbolický najsevernejší bod s veľkým stĺpom a vlajkou.

Symbolický najsevernejší bod Vietnamu. Ten skutočný je ešte o pár km ďalej

Ilegálny vstup do Číny

Cesta k The North Pole v istom momente vedie veľmi tesne popri hranici s Čínou. Na tomto mieste sa dá ilegálne prekročiť hranica. Pre fotku a zábavu kľudne, ale použiť tento prechod na vstup do Číny a následne cestovanie určite neodporúčam. My sme to miesto v náhlení sa za najsevernejším bodom minuli

Ako som stratil Janku z motorky 

Ešte deň predtým ako sa to stalo sme sa s chalankom z požičovne smiali, ako môže niekto stratiť z motorky svoj backpack. A hneď deň na to som ja stratil Janku! Nuž, mal som si ju tam lepšie uviazať

Hneď potom, ako som prudko zabrzdil pred jamou v ceste, som si v duchu hovoril: “Ako sme to dobre ustáli.” a pokračoval som ďalej v jazde.

Tu je aj video, na ktorom sa môžeš dobre zasmiať Aj napriek tomu, že GoPro nemala nastavený dobrý sklon, je tam počuť zvuk a to je najpodstatnejšie.

Ešte chvíľu som trpel samomluvou a pritom aká krásna bola tá krajina mi ani neprišlo divné, že nikto mi neodpovedá. Prešiel som most a asi po 500 m som zbadal peknú scenériu ľudí na poli. Tak hovorím Janke: “Mohol by som odfotiť týchto ľudí, čo ty na to?” Ten moment, kedy som si uvedomil, že Janka nie je na motorke, si ani neviete predstaviť!

Jankina verzia je, že odskackala preč, keď mi pomáhala s balansovaním motorky (za čo jej ďakujem) a hneď si chcela nanovo nasadnúť. Ale to už som jej ušiel

Niekde na tomto mieste som si uvedomil, že nemám svoju najlepšiu spolujazdkyňu, a tak som sa po ňu vrátil na most

Rozpočet výletu

Samotný Ha Giang loop nám trval 3 dni a cestovanie medzi Hanojom a Ha Giangom ďalšie 2 dni.

Výlet nás oboch vyšiel celkom 149 € pričom sme zabudli zaplatiť každý 10 dolárový permit za návštevu provincie.

Vedľajšie cesty sú príjemne prázdne

Provincia Ha Giang je neturistickou verziou Sapy. Sú tu krásne hory a stretnete tu ľudí z horských kmeňov, ktorí sú oproti Vietnamcom vrúcnejší.

Na záver môžem zhodnotiť, že provincia Ha Giang je jediné miesto vo Vietname, ktoré by som ešte niekedy chcel navštíviť. Ale tento krát si už dám veľmi záležať, aby to bolo v období kedy sú ryžové polia zelené

Celá FOTOGALÉRIA z Ha Giang Loop

The post Provinciou Ha Giang, kde som cestou stratil priateľku z motorky appeared first on TripLovers.

Ako sa môže zvrhnúť TOP destinácia vo Vietname iba tým, že ti nevyjde počasie alebo prídeš v nevhodnej sezóne. Presne taký bol náš výlet do zátoky Ha Long. Všetko však zachránil výlet na ostrov Cát Bà.

Obsah

• V Ha Long city skapal pes
• Celodenná tour do Ha Long Bay
• Cena tour a vstupné
• Ha Long Bay nie je iba o plavbe medzi útesmi
• Motovýlet na ostrov Cát Bà
• Cestovanie vietnamskými vlakmi
• Subjektívne zhodnotenie

Výlety do zátoky Ha Long väčšina cestovateľov rieši cez agentúry v Hanoji. My to nechceme “riskovať” a výlet si zorganizujeme sami. Síce ideme autobusom do Ha Long, dopredu vieme, že nás vysadia na ostrov Tuan Chau (15 km od mesta) a nie priamo v meste, akoby sa dalo očakávať. Je to len ďalší z mnohých podvodov vo Vietname. Tentokrát sme už pripravení a psychicky to znášame o to ľahšie. Ešte sme si vypočuli “extra výhodné” ponuky, ktoré vychádzajú drahšie ako výlety z Hanoja a už si kráčame 15 kilometrov k ubytovaniu v Ha Long. Nie, nie sme až takí držgrošovia, ale trénujeme na Nepál

V Ha Long city skapal pes 

Ani niet divu, veď všetkých zákazníkov kradnú agentúry v Hanoji. V mestečku sú vystavané obrovitánske hotely, jeden vedľa druhého no okrem pár obsadených izieb sú prázdne. Je tu skôr viac ázijských turistov. Nie sú tu ani poriadne potraviny a s reštauráciami nám nevie pomôcť ani Tripadvisor. Avšak my sme si tú našu obľúbenú aj tak našli.

Celodenná tour do Ha Long Bay 

Kvôli počasiu sme volili radšej iba jeden deň. V prípade pekného počasia, by boli dva dni úplne ideálne, kvôli západu a východu slnka v zátoke. To nám však nehrozilo.

Cena tour a vstupné 

V Ha Longu sme obehali viacero agentúr, v ktorých nám ponúkali rôzne ceny. Väčšinou k výletu nevedeli ani presné informácie, vietnamska normálka. Niektorý nám tvrdili, že za obed si musíme priplatiť ďalších 100 000 dongov alebo, že oni sú jediný, kto má v cene zahrnuté aj vstupné do zátoky. My sme jednodňový výlet zakúpili za 680 000 dongov (24 €) v Halong Party Hotel. Najnižšia cena akú sme našli, pričom bolo zahrnuté naozaj všetko (doprava do prístavu a späť, loď, obed, vstupné do zátoky, sprievodca, kajakovanie).

Ha Long Bay nie je iba o plavbe medzi útesmi 

Výlety v Ha Long Bay pozostávajú najmä z aktivít ako návšteva jaskýň, vyhliadok, kajakovania, návštevy perlových či ustricových fariem a aj pobytu na pláži. Medzi to všetko patrí plavba medzi vápencové útvary kedy nám sprievodca ukazuje útvary ako “ryba” alebo “palec Homera Simpsona.” Na úpravu fotografií som použil čiernobiely filter, kde sú dobre viditeľné obrysy útesov v zátoke. Na porovnanie si môžete pozrieť farebné fotografie bez úpravy v galérii.

My sme mali celkom tri zastávky. Na každej sa treba preukázať platnou vstupenkou, ktorú sme ráno dostali od sprievodcu. Prvá zastávka bola jaskyňa s peknou vyhliadkou. Už tu sme sa začali strácať v davoch nedisciplinovaných turistov. Náš sprievodca nám dal dostatok času na obhliadku a počkal nás na lodi. Milé od neho bolo, že nás vždy pred vyplávaním spočítal.

Naša cesta pokračovala k miestu kde sme mali naskočiť na kajaky a prejsť na nich jaskyňou. V skutočnosti sme však len preplávali jaskynné okno a dostali sa do akejsi lagúny kde sa už nedalo pokračovať ďalej. Pre nás to mal byť hlavný bod zátoky, ale kajakovanie trvalo kratšie ako samotné prípravy na naskočenie do kajaku.

Posledná zastávka bola návšteva ostrova Ti Top, kde sme mali k dispozícií umelo vytvorenú pieskovú pláž a vyhliadku. Počasie sa výrazne zhoršilo a zátoku úplne pohltila hmla. Z výhľadu sme napokon nemali nič. Cestou späť už nebolo vidieť nič okrem šedých odtieňov zahmlenej zátoky. Odtieňov šedej bolo asi 50.

Niektoré z aktivít v zátoke sú len na to, aby ste si spravili boží fotku v Ha Long Bay. Na také kajakovanie, ktoré bolo pre nás najzaujímavejšie, sme mali smiešnych 15 minút. Naopak, v chladnom počasí a hmle sme čakali na pláži Ti Top, kým odpláva naša loď.

Motovýlet na ostrov Cát Bà 

Jednodňový výlet v zátoke nenaplnil naše očakávania, preto sme sa vybrali na ostrov Cát Bà na skútri. Z prístavu na ostrove Tuan Chau sme sa odviezli trajektom aj s našou Yamahou. Ešte pred odjazdom sme natankovali plnú a zobrali aj nejakú rezervu. Nakoniec to bolo zbytočne veľa, lebo tankovať sa dá aj na ostrove ale za drahšie. Tu nájdeš ceny jednosmerných lístkov a časy kedy trajekt chodí na/z ostrovu Cát Bà.

Plavba pomedzi vápencové útesy nám trvala takmer hodinu a na ostrove nám už veľa času neostávalo. Prešli sme ho zo severu na juh a zamierili rovno na Cannon Fort. Po zaplatení vstupného 40 000 dongov (1,40€) sme sa vyviezli až na vrchol. Odtiaľ sme mali už len kúsok k bunkrom, opevneniam a strážnym vyhliadkam, ktoré Vietnamci používali počas viacerých vojen ako strategicky výhodný bod v boji proti nepriateľom.

Chceli sme navštíviť aj Hospital Cave, ktorá bola tajnou nemocnicou počas Vietnamskej vojny. To by sme ale nestihli posledný trajekt, tak sme si užívali už iba jazdu cez ostrov a dedinky. Nakoniec, to je hlavný dôvod prečo sem väčšina turistov chodí

Cestovanie vietnamskými vlakmi 

Vlaky sme použili vo Vietname iba dvakrát no bol to dobre investovaný čas. Doslova! Vietnamské vlaky sú zážitok sami o sebe, najmä ak sa budete viesť najnižšou triedou (hard seat), v ktorej robia domáci tak trochu neporiadok. Práve tu môžeš zažiť nefalšovaný Vietnam na vlastnej koži a za úplne smiešnu cenu cestovného. Osobne odporúčam absolvovať jazdu vlakom na trase Da Nang – Hue, ktorá je veľmi bohatá na scenérie mora, pláži, hustého lesného porastu a tunelov.

Po vyše štyroch mesiacoch v JV Ázii mi Ha Long Bay neprišiel ničím úžasný a výnimočný. Všade nás sprevádzali čínsky turisti a každú vyhliadku sme spoznali lebo sme ju už predtým videli na nejakom plagátiku. Veľmi mi pripomínal Krabi. Navyše v úplne zahmlenom počasí ani nebolo na čo pozerať, to však bola naša smola. Bolo to spôsobené tým, že už sme na ceste celkom dlho a potrebujeme nejakú zmenu. Ak niekto cestuje do Vietnamu, tak Ha Long Bay treba určite navštíviť. No priprav sa na to, že to ani zďaleka nemusí byť také peknučké ako na pohľadniciach.

Celá FOTOGALÉRIA z Ha Long

The post Od Ha Long Bay nemajte veľké očakávania appeared first on TripLovers.