Trek okolo Annapurny nie je len o stúpaní a boji s výškovou chorobou

S návrhom turistiky v Himalájach prišla priateľka. Spočiatku sme sami sebe úplne neverili a niekoľkonásobne sme prehodnocovali naše neisté rozhodnutie absolvovať niekoľkodňový trek okolo Annapurny. Nakoniec sme sa rozhodli to aspoň vyskúšať. Ako to dopadlo a čo to obnáša, deň po dni, si môžeš prečítať nižšie 😉

Obsah

1.deň Pokhara – Dharapani
2.deň Dharapani – Chame
3.deň Chame – Upper Pisang
4.deň Upper Pisang – Manang
5.deň Aklimatizácia
6.deň Manang – Ledar
7.deň Ledar – Thorong Phedi
8.deň Thorong Phedi – Thorong La Pass (5416 m n. m.) – Muktinath
9.deň Muktinath
10.deň Muktinath – Pokhara
Trek okolo Annapurny nie je len o stúpaní a boji s výškovou chorobou
Pár rád na záver

1. deň Pokhara (830 m n. m.) – Dharapani (1990 m n. m.)

Už zbalení, berieme všetky caky-paky a o 5:30 odchádzame na autobusovú stanicu v Pokhare. Našu nepotrebnú batožinu sme si nechali bezplatne na ubytovaní, čo je v Nepáli bežné. Náš autobus do Besisaharu by mal odchádzať o 6:30. Ešte tesne pred jeho odchodom sme zistili, že sedíme v autobuse inej spoločnosti a na poslednú chvíľu sme utekali k tomu nášmu, už preplnenému. Naše backpacky putovali na strechu autobusu, s čím sme veľmi spokojní neboli, ale nedalo sa nič robiť.

Doprava autobusom na trek okolo Annapurny — Preplnený autobus s nápisom DELUXE na trase Pokhara – Besisahar 😉

V Besisahare nás autobus vysadil na mieste, kde sú dve reštaurácie s vysokohorskými prirážkami, aj keď ešte nie sme v horách. Keďže sme tušili do čoho ideme, jedlo sme si nedali a dobre sme spravili. S ďalšou skupinkou sme sa dali dokopy a odviezli sa jeepom do dediny Dharapani. Mali sme v pláne začínať v Jagate, ale kvôli trom daždivým dňom sme mali časovú stratu.

Celý prvý deň sme cestovali a boli úplne o hlade aby sme sa z tej jazdy nepovracali. Ale úspešne! Sme na ceste k Thorong La Pass 🙂

Vodopády v Himalájach, trek okolo Annapurny, Nepál — Malá prestávka pri vodopáde s opicami 😉

2. deň Dharapani (1990 m n. m.) – Chame (2710 m n. m.)

Všetci máme rovnakú cestu, všetci chceme dôjsť do Chame. Janka ráno po ceste vysmrkala nosy miestnym chlapcom, ale inak nič výnimočné. Len sme si výrazne predĺžili trasu, aby sme nešli po ceste. Stalo to však za to! V rododendrónovom lese vyzerali niektoré miesta ako z rozprávky 🙂

Rododendronové lesy na treku okolo Annapurny, Nepál — Rozprávkov rododendronový les

Vždy keď to bolo len trochu možné, sme si chceli obed “vychutnať” na rooftope s výhľadom. Reštaurácie bez neho to majú ťažké. Na obed sme sa nemilo prekvapili čakaním na jedlo vyše hodinu, počas čoho nám úplne stuhli svaly. Neskôr sme zistili, že to tak chodí všade. Varia prevažne na ohni, čo dlho trvá a jedlo býva často nedovarené.

V Chame sme zistili, že aklimatizačnú prechádzku si neurobíme. Lebo nie je kam. Jedine žeby sme sa šplhali na skaly. Ušetrený čas sme využili na prechádzku po dedine a sledovanie domácich 🙂

Športujúci domáci v Himalájach — Žabky mu stačia a kyslík mu nechýba 🙂

3. deň Chame (2710 m n. m.) – Upper Pisang (3310 m n. m.)

Tento deň bol asi najmenej náročný deň počas treku okolo Annapurny. Cestou sme obchádzali farmu na jablká, kde za 400 rupií (3,50 €) predávali jablkové pité. Pre peniaze všetko, aj stromy na skalách budú rásť! 🙂

V nasledujúcej dedine Bhratangu sme zámerne neobedovali, lebo všetky reštaurácie a ubytovania, vlastní jedna osoba a všade sú vyššie ceny oproti ostatným dedinám. Cesta z Bhratangu do Upper Pisangu je najkrajšia na celom treku 😉

Tibetský chlebík v dedeine Chame na treku okolo Annapurny — Tibetský chlebík v Chame za 50 rupií 🙂

Nosiči v Himalájach, Nepál — Nosiči nosia náklad s popruh cez čelo

Najkrajší úsek treku okolo Annapurny — Úsek medzi Bhratangu a Upper Pisangom, asi najkrajší na treku okolo Annapurny 😉

Keď sme došli do Upper Pisangu, cítili sme, že sa nám ťažšie dýcha. Aklimatizačný výlet nám nestačil a začali sme brať Diamox, liek proti výškovej chorobe. Aj keď sme mali ráno krásny výhľad z okna, kvôli prevýšeniu by som nabudúce volil prespanie v Lower Pisangu.

V Upper Pisangu nie sú žiadne Safe Drinking Water Stations, takže sme po prvýkrát odskúšali tablety na čistenie vody. Voda má potom nepríjemnú chlórovanú chuť. Z toho množstva chlóru Janku bolelo hrdlo ešte dva dni.

Upper Pisang je jedna z najkrajších Himalájskych dedín 🙂

Upper Pisang - ideálne miesto na malý aklimatizačný výlet, Himaláje, Nepál — Upper Pisang – ideálne miesto na malý aklimatizačný výlet 😉

4. deň Upper Pisang (3310 m n. m.) – Manang (3540 m n. m.)

Z Pisangu vedú do Manangu dve cesty. My sme sa rozhodli pre tú menej náročnú a kratšiu po ceste pre autá. Počas celej cesty nám výhľady kazilo elektrické vedenie a úsek od Lower Pisangu po Humde, bola tá najmenej záživnejšia časť okruhu okolo Annapurny. Väčšina turistov si vybrala omnoho náročnejšiu trasu s veľkým prevýšením, ale prenádhernými výhľadmi na Annapurny. Že sme tadiaľ nešli sme neskôr oľutovali.

Prvé lúče dňa na Himalájskych štítoch, Annapurna — Prvé lúče dňa na Himalájskych štítoch

trek okolo Annapurny, Himaláje, Nepál — Zvykáme si na bolesť chrbta a trapézov z ťažkých ruksakov

Pred Manangom sa nachádza dedina Bhakra, kde je naozaj pekný budhistický chrám aj s výhľadom na Annapurnu III. Pre nás asi najkrajšie miesto z celého treku 😉 V dedine sú aj nižšie ceny jedla oproti Manangu.

V Manangu, v nadmorskej výške 3600 m n. m. si myslíme, že Janka pociťuje výškovú chorobu. Má pocity na zvracanie, ale nevieme či z riedkeho vzduchu alebo z nie práve najchutnejšieho jedla.

Budhistický chrám v Himalájskej dedine Bhakra, trek okolo Annapurny, Nepál — Budhistický chrám v Himalájskej dedine Bhakra 🙂

Vrchol budhistického chrámu v Himalájskej dedine Bhakra, Nepál — Na vrchole budhistického chrámu v Himalájskej dedine Bhakra

5. deň Aklimatizácia (4100 m n. m.)

Z Manangu sa vyberáme na aklimatizačný výlet k Milarepas jaskyni s výhľadom na Annapurnu III, do nadmorskej výšky 4100 m n. m. Výlet je bezproblémový, ale Janka ráno cítila nepríjemné tŕpnutie na prstoch a lícach. Zvažujeme situáciu a chceme sa na ďalší deň otočiť a ísť späť. Netreba nič riskovať.

Budhistické vlajočky pri Milarepas cave, aklimatizačný výlet — Budhistické vlajočky pri Milarepas cave 🙂

Modlitebné mlynčeky v dedine Manang, trek okolo Annapurny, Nepál — Modlitebné mlynčeky v dedine Manang – čiperná babička si tam dala minimálne 5 kôl

Hygiena, Nepál — V čom sú to tie kvety zasadené?

6. deň Manang (3540 m n. m.) – Ledar (4200 m n. m.)

Ráno sme presvedčení, že sa vraciame späť do Besisaharu. Pri balení sme z okna zahliadli chalanov, s ktorými sme cestovali v jeepe. Rýchlo som vybehol na balkón a zakričal na celý ospalý Manang.

Vysvetlili sme im našu situáciu a tí nás uistili, že výšková choroba to nie je. Že mravčanie v prstoch pociťujú aj oni, je to len vedľajší príznak liekov proti výškovej chorobe. Tak sme sa po dlhej chvíli zvažovania rozhodli pokračovať 🙂

Vyschnutý strom na treku okolo Annapurny, Himaláje, Nepál — Posledný pohľad späť a pokračujeme na ceste za cieľom

Ešte deň predtým sme si hovorili, že Slovákov alebo Čechov tu asi už nestretneme. A stalo sa 🙂 Stretli sme slovenský pár, ktorý síce nežije na Slovensku, ale boli sme radi, že sa po šiestich mesiacoch môžeme s niekým porozprávať v rodnom jazyku.

Cesta stúpala konštantne a na naše počudovanie bola nenáročná, čo sme za Manangom nečakali. V tejto výške, kde sme už očakávali, že sa budeme brodiť snehom, sme sa brodili prachom, čo bolo pre nás len dobre 😛

Počas trekov som vypil denne vyše 3 litre tekutín, a potom som chodil v noci aj dva razy na záchod. Tak som si povedal, a dosť! Spravím z toho moju výhodu a odfotím si parádnu nočnú fotku s hviezdami 😀

Pohľad na nočnú oblohu z himalájskej dediny Ledar — Nočný Ledar

7. deň Ledar (4200 m n. m.) – Thorong Phedi (4450 m n. m.)

Po ceste z Ledaru do Thorong Phedi sme si vypočuli zaujímavú teóriu. Nejsť v ten deň až do High Campu (najvyššie položené ubytovanie), ale ostať v Thorong Phedi a do High Campu si urobiť iba aklimatizačný výlet. Tento nápad sa nám páčil, lebo prevýšenie z Ledaru do High Campu je až 700 výškových metrov. To môže byť v takýchto výškach nebezpečné. Výšková choroba by nás mohla nemilo prekvapiť počas noci v High Campe.

Navyše v High Camp poskytuje iba 120 lôžok, ale turistov je ďaleko viac. Tí, čo prídu neskoro, spia v priestoroch jedálne.

V Thorong Phedi nefungovala Safe Drinking Water Station a za liter vody sme museli platiť 250 rupií (2€). Tablety na prečistenie vody sme už nechceli ani vidieť.

Dedina Ledar, Himaláje, Nepál — Pohľad späť na Ledar

Na ceste do Thorong Phedi, trek okolo Annapurny Himaláje, Nepál — Na ceste do Thorong Phedi

Na ceste do Thorong Phedi hrozia zosuvy pôdy, trek okolo Annapurny — V tejto časti permanente hrozia zosuvy pôdy

8. deň Thorong Phedi (4450 m n. m.) – Thorong La Pass (5416 m n. m.) – Muktinath (3800 m n. m.)

Najnáročnejší deň pred nami, čaká nás nadmorská výška 5416 m n. m. Počasie býva dobré iba doobeda a preto všetci turisti štartujú už okolo piatej ráno. Podľa predpovede počasia je toto posledný použiteľný deň na prechod Thorong La Passom. Náš plán je vstať o 3:30, raňajkovať sa o 4:00 a odchádzať ideálne pred 5:00. V tento deň sa nemáme kde naobedovať, preto sme si ešte deň dopredu kúpili koláče.

O 3:30 ráno som sa cítil neuveriteľne zle. O 4:00 som do seba dal jedno sústo. Náš odchod sa oneskoril na 5:35 s predpokladom, že všetko je to iba zo stresu. Hneď v High Campe kupujeme 0,5l Coca Colu za 350 rupií (3€), nech sa mi aspoň trošku uľaví.

Ranná cesta do Thorong La Pass, trek okolo Annapurny — Šliapeme k High Campu pri východe slnka

High Camp, trek okolo Annapurny — Chladný High Camp

Som slabý a nevládzem, cítim sa horšie ako kedykoľvek predtým. Janka do mňa nadžgala dva Snickersy, to je všetko, čo som za celý deň zjedol. Nie je to výšková choroba, priotrávil som sa jedlom!!

Short story ako som sa priotrávil jedlom: Teta večer prikurovala drievkami v piecke a keď došli, tak tam začala holými rukami prihadzovať poctivo nazbierané konské hovienka. No a ja som si na večeru objednal rukami robené pirohy momo. A keďže v takýchto nadmorských výškach nie je dostatok vody na hygienu rúk, nikto ju nerieši.

Otrava jedlom a žalúdočná problémy na treku okolo Annapurny — Tu je zdroj mojej otravy jedlom. Zdvihla sa tá, ktorá do piecky prihadzovala konské hovná! 😀

Cesta do Thorong La Pass a otrava jedlom — Moja tradičná oddychová poloha s paličkami pri hlave

Cesta do Thorong La Pass počas otravy jedlom, Nepál — Za nami bol už len jeden americký pár s príznakmi výškovej choroby, ktorý nás dobehol v Thorong La Passe

Janka mi odľahčila batoh aspoň o pár kíl. Minul som aj celý luxusný toaletný papier za 200 rupií (1,60€)! Ten vytúžený Pass som dosiahol, čo ma aspoň psychicky posilnilo, aj keď to trvalo asi o tri hodiny dlhšie. Hore sme sa výhľadom nepokochali, lebo sme prišli neskoro a hory už boli prekryté hmlou.

Medzi Thorong La Passom a Muktinathom sú postavené modré plechové búdy, ktoré slúžia ako prístrešok v krízových situáciách. Ale turisti si z nich urobili verejné toalety, takže sú celé obsraté. Takže aj napriek krízovej situácií a výraznému zhoršeniu počasia sme pokračovali ďalej.

Dole to už išlo lepšie, aj keď nás chytili jemné krúpy, hmla a výhľad sme nemali vôbec žiadny, lebo sme do Thorong La Passu prišli až okolo 13-tej. Cesta dolu je strmá a neuveriteľne dlhá, v najvyšších polohách zasnežená. Do Muktinahu sme prišli až pred 18-tou.

Ciel treku okolo Annapurny - Thorong La Pass, Himaláje, Nepál — Thorong La Pass a naše natrénované úsmevy

plechové búdy, ktoré slúžia ako prístrešok v krízových situáciach na treku okolo Annapurny — Z prístreškov pre krízové situácie si turisti urobili verejné toalety!

9.deň Muktinath (3800 m n. m.)

Ďalší deň ostávame v Muktinathu. Janka do mňa leje čierny čaj a tlačí čierne uhlie, Endiex a sušienky. Soletky k dostaniu nemáme. Na ubytovaní sa rozprávame s majiteľom a ten nám prezradil, že otrava jedlom ani u domácich nie je nič nezvyčajné.

Nepálsky čierny čaj — Konečne pohoda klídek na ubytovaní, aj keď kuchynskú váru nemôžem ani len cítiť

Život na ulici v dedine Muktinath v himalájskej časti Mustang, Nepál — V Muktinathu všetci oslavujú úspešný trek, čo dáva domácim väčšiu šancu predať suveníry

Výhľad z Muktinathu na himalájsky región Mustang — V Muktinathu si určite odbehni k soche veľkého Budhu nad dedinou. Je odtiaľ krásny výhľad na široké okolie 😉

10. deň Muktinath (3800 m n. m.) – Pokhara (830 m n. m.)

Balíme to. Mali sme v pláne ísť ešte na vyhliadku Poon Hill, ale chuť nás prešla. Chceme ísť čím skôr do civilizácie. Nastupujeme na autobus do Jomsomu a vezieme sa vyasfaltovanou cestou, WOW! Až pokiaľ sme nezišli do doliny, kde sa cesta premenila na offroadovú disko jazdu.

V Jomsome sme prestúpili na autobus do Pokhary. Podľa google.maps tu je nejaká cesta, tak by to mohlo byť v poriadku a za pár hodín sme v Pokhare. Je to len necelých 160 kilometrov 🙂

OMYL, CESTA TU NIE JE! Trasa vedie cez riečne náplavy a nemôžeme sa pustiť sedadla pred nami, lebo by sme vyleteli z miesta a otrieskali si hlavy! Jedna slečna zvracia von oknom. Také typické nepálske, riadne sa nažerú, aj keď vedia, aké majú “cesty.” My sme úmyselne od rána nedali do úst ani sústo. Žijeme len z cukru v CocaCole.

Hygiena v Nepáli, otrava jedlom — Aj takáto je hygiena v Nepáli. Preto otrava jedlom nie je nič nezvyčajné

Naša cesta sa nečakane zastavila v doline, kde upravovali 100 metrový úsek “cesty”. Možnosť obchádzky neexistuje. Takže sme čakali 2,5 hodiny, kým robotníkom padla a my sme mohli pokračovať ďalej. Cestou sme mali ešte malú nehodu s oproti idúcim traktorom, ktorému náš autobusár zobral spätné zrkadlo a bol rád, že sa len ochlp vyhol čelnému nárazu.

Po polnoci nám zastavili v Pokhare a závozník nám vyložil naše batohy z kufra autobusu. Kufor mal asi deravú kapotáž, lebo naše batohy boli nenormálne zaprášené. Tak sme sa ako najväčší homelessáci zo zaprášenými batohmi vybrali hľadať ubytovanie v nočnej Pokhare.

Cesta, čo by na Slovensku trvala 2 hodiny tu trvala neuveriteľných 12 hodín. Ťažko sa to rozpráva, treba to zažiť, ale jednoznačne to bol jeden z najväčších zážitkov z Nepálu 😉