Naše prešľapy počas polročnej cesty v Ázii

Počas polroka v Ázii boli naše cesty niekedy lepšie a niekedy sa nám nedarilo. Boli aj dni, kedy sme boli úplne zaspatí na vavrínoch. Dôkazom toho je aj zopár prešľapov, ktoré sa nám počas šiestich mesiacov podarilo doslova vypotiť.

#1 Sea gypsies (Janka)

Pred celodennou tour na Borneu, kedy sme navštívili aj dedinu na vode so sea gypsies, nás nikto neinformoval o tom, že by sme si pre túto komunitu, mali niečo doniesť. Ideálne cukríky, gumičky, sponky, hračky alebo čokoľvek, čo by ich potešilo.

My sme však pre nich nemali nič. Tak som rýchlo začala prehrabávať batoh, no našla som iba jeden tampón. Hneď ako som im ho s úsmevom darovala som si to uvedomila, že niečo také asi nepoznajú. Dievčina z komunity tampón s radosťou vzala, oňuchala, ochutnala a… po chvíli vyhodila do vody :/

Dievčatá z komunity sea gypsies na Borneu

#2 Proaktivita v KFC (Milan)

Aj keď sme v krajinách, ktoré sú rozvinuté o trochu menej ako Slovensko, nechceli sme aby okolo nás obskakovali a tvárili sa, že sme kvôli bielej pokožke niečo viac. Tak sme si proaktívne v KFC išli svoju tácku vyhodiť sami. A tak sme tam v nepozornosti vyhodili aj umelohmotné taniere, čo sme si uvedomili až vonku. Nuž, menej je niekedy viac 🙂

Hovorte si čo chcete, ale šesť mesiacov jesť iba cudzie jedlá nám už nešmakovalo…

#3 Trapas vo Fairy cave (Janka)

Ako správne vychovaná študentka geológie viem, že do neznámej jaskyne sa bez sprievodcu nechodí! Vždy treba ísť s niekým, kto jaskyňu dobre pozná a bude vás bez problémov vedieť vyviesť von. V Ázii som naivne očakávala to isté. Tak som pri našej prvej ázijskej jaskyni presvedčila Milana o tom, že nejaký sprievodca určite príde a do jaskyne nemôžeme ísť sami.

A on naozaj prišiel! S ešte jednou turistkou. Opýtali sme sa či je “guide”, a on že áno, tak sme sa automaticky pridali. Asi hodinovú návštevu jaskyne Fairy sme absolvovali so sprievodcom a turistkou, počas čoho sme mali pocit, že rozpráva skôr len na ňu, ale bolo nám to jedno.

Temný vchod do Fairy cave

Po skončení prehliadky sme sa vybrali pešo k ďalšej jaskyni Wind cave. Keď sme tam prišli, všimli sme si, ako “náš” sprievodca s touto turistkou opúšťajú jaskyňu. Vtedy nám došlo, že táto turistka mala zaplateného súkromného sprievodcu 😀

Ešte vám poradím. Do jaskýň v JV Ázií si určite neberte sveter 😉

Obrovské okno do jaskyne, z ktorého kvapká voda

#4 Krivé obvinenie (Janka)

Obvinila som Mjanmarčanov, že dokážu úplne dokonalo napodobniť obal od Head & Shoulders, ale nedokážu vyrobiť normálny šampón. Už týždeň som mala mastné vlasy a nechápala som, čo za šampón som si to nakydala na hlavu. Potom som zistila, že si už týždeň umývam vlasy len s kondicionérom.

#5 S Thajcami si nerozumieme (Milan)

Aj keď mám angličtinu výrazne lepšiu ako moja priateľka, niektoré veci nepochopím na prvý pokus. Presne to sa mi stalo aj v nemocnici v Bangkoku, keď sme boli na vyšetrení malárie, kvôli Janke. Vedeli sme, že malária sa vyšetruje z odobratej krvi a to bolo asi všetko.

Lekár, poprosil Janku aby sa postavila na stroj a ešte niečo jej vysvetlil. To sme ale nepochopili a začali sa s ním dohadovať. Nakoniec som z toho vyrozumel: “Shake your body!” Tak som Janke vysvetlil, že sa má postaviť na ten stroj, a zatriasť so sebou, aby sa jej rozprúdila krv v cievach a potom pôjde na odber. V skutočnosti to však bola len váha na meranie hmotnosti 😀

V Bangkoku sme si nacvičovali angličtinu aj s týmito študentkami. Zaujímali sa o to, čo v skutočnosti vieme o ich krajine

#6 Som roztavil (Milan)

Na našej obľúbenej novej Honde Wave, ktorú sme si denne požičiavali od asi jediného usmievavého Thajčana na Krabi, sme tak trošku poškodili predný svetlomet. Presnejšie naša plážová karimatka, ktorú sme upevnili moc natesno k prednému svetlometu.

Tá sa len za pomoci žiarovky roztavila a nechala tam tmavý fľak s priehlbinou. K nášmu umeleckému dielu sme sa hneď priznali a zaplatili majiteľovi 1000 bathov (25€) ako odškodné za nový svetlomet. Sú to zbytočné straty na ceste, ale popravde, sme radi, že zdravotnú ujmu a dieru v tele utrpela naša karimatka a nie my.

Poškodený svetlomet a roztavená karimatka

#7 Občas sa neviem správne vyjadriť (Janka)

Na thajskej pláži Klong Muang Beach, som si chcela dopriať môj obľúbený banánový shake. Na jeho výrobu mám ale podmienku. Obľubujem skôr banány, ktoré máme aj v Európe a nie tie malé ázijské. Pred objednávkou som sa slečny opýtala, aké majú banány, ale ona moju otázku nepochopila. Preto som jej povedala rovno: “Show me your banana!” Ešteže to bolo dievča, neviem čo by mi ukázal chlap.

Malé, hutné, ázijské banány. Presne také, aké nemám rada

#8 Ako sme urazili kmérsku rodinu (Janka)

V Ázii sme si kúpili najgeniálnejší vynález na zabíjanie komárov. Malú „pingpongovú raketku“, ktorú sme z ruky nepustili, odkedy sme ju kúpili. Tento zabijak pri strete s komárom hlasno zapraská a komára úplne zabije slabým elektrickým prúdom. Po príchode do Kambodže ju bolo naozaj treba.

Na našom ubytovaní v Siem Reape tiež. Obzvlášť na raňajkách, kde bolo komárov nespočetné množstvo a furt sme sa museli ošívať. Tak sme to tam proste vykynožili! Komáre padali ako na vojnovom poli 🙂

To sme ešte nevedeli na čo sme si zarobili. Pani domáca sa na nás pozvyšok pobytu ani raz neusmiala. Dokonca prikázala svojej malej dcérke, aby vyzabíjala všetky komáre (podobnou, ale väčšou raketou), aby sme my nemuseli pri raňajkách rušiť všetkých návštevníkov. Keď sme na ďalší deň chceli natočiť video, ako nám komáre vyletúvajú z tenisiek a my ich zabíjame, tak „pinpongová raketka“ už nefungovala. Domáca pani ju prekliala!

Elektrická lapanka na komáre, navyše dobíjateľná cez USB 🙂

#9 Ako Milan netrafil do kabínky (Janka)

Vo Vietname sme navštívili outdoorový obchod Fanfan. Za rozumné peniaze sme si tu nakúpili veľa oblečenia a inej turistickej výbavy. Ja som si našla pekné nohavice a ukecala som aj Milana, nech si také vyskúša. Tak si ich išiel vyskúšať za dvere do skladu kde bola aj kabínka. Keď si ich skúšal, predajcovia za pultom sa hlasno rozosmiali a spustili dlhú veselú debatu. Potom Milan vyšiel z dverí a hovoril, že mu nohavice nie sú úplne pohodlné, lebo nemá spodky. Tak som sa ho spýtala kde sa prezliekal. A on, že rovno za dverami….takže v sklade pod kamerami 😀

Pekný nákup za 124€

#10 Stretnutie s priateľským pytónom (Janka)

V rámci tour na deltu Mekongu sme dostali možnosť podržať si pytóna. Viacero chalanov sa na to odhodlalo. Jednému z nich sa dokonca pošpáral had chvostom medzi nohami.

Ako posledná som sa odhodlala aj ja, veď takú príležitosť doma nemám každý deň. Vietnamka mi hada už už chcela položiť na plecia, no v tom momente, ako som ho zbadala z tesnej blízkosti, sa mi to neskutočne zhnusilo, pytóna som zhodila z pliec na Vietnamku a s krikom som sa rozbehla schovať za Milana.

Priateľský pytón, to hovor vieš komu…

#11 Skoro som pobozkal nesprávnu osobu (Milan)

Počas nepálskeho safari v Národnom parku Chitwan sme sa plavili loďkou po rieke Rapti. Bola to najlepšia časť z celého dňa. Krokodíly a vtáctvo na dohľad a to sme nemuseli nič robiť. Ja som bol tak zaslepený a šťastný, že keď som vystupoval z lode, chcel som Janku pobozkať pritom ako mi pomáhala z lode. Na moje nešťastie tam ale stál sprievodca, ale to som si všimol až tesne pred ním.

Smolne som očakával pomoc od priateľky, prišla od neznámeho chlapa