Semporna patrí k tým ospalejším mestám na Borneu

Ale aj napriek tomu stojí za návštevu. Mestečko je rajom pre potápačov a milovníkov šnorchlovania, vlastne sú to jediné aktivity prečo sem turisti chodia. Na priľahlé ostrovy pri Semporne sa nedá dostať žiadnou verejnou loďou, dá sa ísť iba cez agentúry.


Vo všetkých sa opakujú tie isté tri typy výletov. Dva sú čisto šnorchlovacie na dvoch rôznych ostrovoch. V treťom je ako bonus návšteva “sea gypsies” a výstup na najvyšší bod jedného z ostrovov, poobede sa šnorchluje. Tretiu možnosť si vyberá aj najväčšie množstvo turistov a vybrali sme si ju aj my. Výlet nám dohadoval náš ubytujúci. Vždy si výlet musíte zajednať deň vopred. Cena nášho jednodenného výletu bola 160 RM (32€), v rámci neho sme mali zahrnutý aj obed, vodu a požičanie šnorchlov.

Nie všetko je tak ružové ako sa tvári byť z fotografií, nás celodenný výlet bol čiastočne dosť veľký fail.

Na tú horu sme si pôvodne robili zálusk, nakoniec bolo všetko inak

Agenda výletu loďou na okolité ostrovy

  1. Prvým bola zastávka pri sea gypsies, celé to bolo o tom, že sme boli asi 3 minúty kus od dediny a k nám priplávalo plno lodičiek s malými žobrajúcimi dievčatkami. Nakoľko naše predstavy o tejto návšteve boli úplne iné, nič sme pre ne žiaľ nemali. Ak Vám nebude vadiť, že je to celé iba divadlo, môžete im priniesť napríklad gumičky či sponky do vlasov. Sladkosti radšej nie, inak nechcene prispejete k znečisťovaniu oceánov aj vy.

 

Pôvodne ľudia žijúci nomádskym štýlom života so svojimi typickými drevenými loďkami lepa-lepa dnes žijú v okolí Semporny

Naša loď bola veľmi rýchlo obkľúčená

Môžete im dávať ovocie, prípadne iné užitočné veci, ktoré využijú, ale peniaze sa neodporúčajú

  • Druhá zastávka bola príčinou našej nespokojnosti. Po príchode nám po pár minútach náš guide oznámil, že dnes je chodník uzavretý. Vraj z bezpečnostných dôvodov, akoby si pre istotu nemohli ráno preveriť situáciu telefonicky. To by ani nebolo tak hrozné, keby sme sa opäť nalodili a ušetrený čas využili na šnorchlovanie. Ale naša loď odplávala preč s potápačmi a my sme v prístave museli čakať celú dobu čo sme mali absolvovať výstup. Takže po návrate našej lode bol už čas obeda a ešte sme dohromady nič nevideli.

Tak po tomto turistickom chodníku v deň našej návštevy nikto nešiel

  • Treťou zastávkou bolo šnorchlovanie uprostred mora, takže do plaviek sa prezlečte už na druhej zastávke inak sa budete prezliekať na lodi 😉 More malo naozaj krásne farby, koraly boli žiaľbohu celkom vyblednuté, ale rybičiek požehnane 🙂

Cestou k našej šnorchlovacej destinácii uprostred mora 🙂

  1. Posledná zastávka bola na ostrove Pulau Sibuan s kúskom pláže, ktorá bola prístupná pre turistov, zvyšok ostrova patril malajskej armáde. Pre nás najkrajšia zastávka. Rybičiek bolo rozhodne pomenej ale piesková pláž to vynahradila 🙂

Pulau Sibuan

Voda čistučká ako sa na šnorchlovací výlet patrí 😉

Malý domorodec

Za “čiaru” sme už nemohli ísť, toto územie patrí domorodcom a malajskej armáde

Ak máte vlastný šnorchel určite si ho zoberte! Tie, ktoré Vám budú požičiavať väčšinou pretekajú alebo majú úplne zničené, zahmlené sklá. Problematike kúpy aspoň priemerne kvalitného šnorchlu na Borneu sme sa venovali v už v článku z Kota Kinabalu, bol to celkom problém.

Čo robiť v Semporne?

Keď sme rezervovali ubytovanie v Semporne, netušili sme že v tomto meste nič nie je. A to my vždy chodíme pozerať aj tie menej podstatné pamiatky. Každopádne sme tu mali stráviť 3 celé dni a na dva z nich nebol žiaden plán.

Medzi ostrovmi sa v Semporne prepravujú jednoducho ľodou, aj do školy 🙂

Náš ubytujúci nás ešte predtým varoval aby sme nechodili na ostrov Bum Bum. Ale ako turisti aj tak nemáme šancu dostať sa na loď, tá je iba pre lokálnych.
Takže ako v každom meste na Borneu aj tu sme navštívili Water village. Tentokrát sme si do zásoby priniesli aj nejaké sladkosti pre detičky. Smutné je pre mňa to, že deti tu poznajú jediné anglické slovko – MONEY.

Water village je postavená pozdĺž móla na vode

V dedinách postavených na vode nie sú na turistov zvyknutí

V jednom dome tri generácie, úplne normálne

Deti sa v jednoduchých podmienkach bavia jednoduchými hračkami a aj tak sú šťastné 🙂

Cestou do water village, ktorá je inak hneď za centrom sa ešte oplatí zastaviť pri miestnej mešite.

Mešita v Semporne

Zážitkom zo Semporny bola pre nás návšteva Tengkorak skull hill. Archeologické nálezisko na kopci neďaleko mesta, odkiaľ je prenádherný výhľad na more, hory, mesto aj plantáže 🙂 My sme ho navštívili počas západu slnka a bolo to úplne magické! Pred vstupom do areálu sa ešte zaregistrujte ale nikto tu po Vás peniaze pýtať nebude. Doprava na toto miesto bohužiaľ neexistuje, takže opäť taxi, pešo, alebo náš super ubytujúci, ktorý nás tam zobral 🙂

Cesta na Tengkorak skull hill vedie po drevenom schodisku s výhľadom na more

Jedno z mála miest v JV Ázií, kde turistov nenájdete. My sme naň natrafili tiež iba náhodou 🙂

Plantáže

Pri troche šťastia a trpezlivosti vám čakanie na západ slnka skrátia Proboscis opičky. Ich správanie je naozaj zábavné a zamilujete si ho 😉

More, hory, plantáže, čerstvý vzduch a Proboscis opičky v diaľke 😉

Magický výhľad

Archeologické nálezisko je zároveň krásnou vyhliadkou, športovať sem chodia iba domáci

Transfer zo Sandakanu do Semporny

Zo Sandakanu do Semporny využívame autobus spoločnosti Sida za 40 RM (8€). Odchádza zo stanice Letat Jaya Far Distance Bus Terminal, ktorý je úplne mimo centra a nechodí sem ani verejná doprava. Jediný spôsob ako sa sem môžete dostať je taxi alebo Uber. Odchody autobusu sú o 7:00 alebo 13:30 a cesta trvá vyše 6 hodín. Samotná cesta vedie len pomedzi plantážové polia, takže dych berúcevýhľady nečakajte.

Naše prvé jedlo v Semporne boli miestne hovädzie hamburgery z pouličného stánku za pár drobných

Autobus vás vyhodí takmer v centre Semporny. Jej centrum tvoria asi 3 paralelné ulice plné reštaurácii a obchodíkov. Takže ho máte za chvíľočku prejdené. V meste nefunguje Uber a ani verejná doprava. Fungujú tu iba ilegálne taxíky, ktoré sa len náhodne odchytávajú na ulici.

Keď sme čakali na nášho ubytujúceho aby nás vyzdvihol na stanici, pristavil sa k nám tiež jeden. Keď sme sa spýtali či je to náš Sadeed z ubytovania, tváril sa, že áno. Nuž tak sme nastúpili aj keď sa nám veľmi nezdal. Asi po dvoch minútach jazdy, kedy s nami vôbec nekomunikoval sa spýtal kam chceme odviesť. To nám už bolo jasné, že to nie je nás ubytujúci Sadeed. Anglicky ani zaťať, a tak sme na mieste vystúpili, jemu veľmi rýchlo došlo čo spravil a nič si ani nepýtal. Po tomto nedorozumení sme sa konečne stretli so správnou osobou a dostali sa na správne ubytovanie 🙂

Celá FOTOGALÉRIA zo Semporny

Leave a Reply