Na jeseň sme si spravili predĺžený víkend v Macedónsku. Prečo Skopje niektorí ľudia volajú historický Disneyland, alebo ako sme počuli od jedného mladého amerického páriku aj “cheap Las Vegas” sa dočítaš v článku 😉
Obsah:
- Doprava na a z letiska
- Kaňon Matka
- Večerné centrum a Biela noc
- Kopec nad mestom s obrím krížom (Vodno)
- Centrum Skopje počas dňa
- Pravá chuť balkánskej kuchyne
- Opustený akvadukt na okraji Skopje
Doprava na a z letiska
Letisko je od centra vzdialené cca 21 km a do centra chodí aj autobus za 3,5 €, aj keď nie úplne často. My sme mali dohodnutí taxi z nášho lowcost ubytka, za 12 €. Náš Hostel 42 bol vzdialený len pár minút od najznámejších pamiatok a mali sme úplne super ubytujúceho, milého postaršieho pána, ktorý nám vždy poradil, odkiaľ nám idú autobusy k akej významnej pamiatke, kde si ráno kúpime čerstvo upečený chlebík, alebo čo sa oplatí vidieť v meste.
Kaňon Matka
Hneď v prvý deň, sme začali s našou prvou destináciou na okraji mesta, Kaňon Matka. Odviezli sme sa tam autobusom priamo z centra, ktorý nás hodil až na posledné záchytné parkovisko. Odtiaľ sme už pokračovali peši k neďalekému pravoslávnemu kostolíku, pri ktorom sa nachádzajú luxusnejšie reštaurácie a takisto časť pre prenajatie si kajakov, či len plavby po rieke Treska.
Pokiaľ by ste chceli ísť peši, kľudne sa môžete vydať na nenáročný trek popri skalách. Je trocha smutné, že aj tu natrafíte na rôzne menšie skládky odpadu, s ktorými nikto nič nerobí. Inak to bolo veľmi pekné miesto na oddych, ktoré vám zaberie celkovo tak 2-3 hodiny, záleží od toho, či využijete motorovú loďku, kajak, alebo pôjdete peši 😉
Pri návrate do mesta nám trocha skomplikovalo život, že nás autobus hodil až tak ďaleko, pretože sme tam logicky čakali na spiatočný autobus späť do centra. Ale ten by nikdy neprišiel. Podľa zmrzlinára, ktorého som sa spýtal na autobus 🙂 treba ísť 2 km nižšie do dediny, kde sme počkali s ostatnými ľuďmi pri neoznačenej zastávke.
Večerné centrum a Biela noc
Večer sme sa rozhodli preskúmať novú časť centra, ktorá je charakteristická novovybudovanými, akoby historickými budovami, ktoré ale pôsobia umelo a trocha lacno (ale lacné rozhodne neboli). Aj napriek tomuto faktu to má svoje čaro a keďže je všetko dokonale nasvietené, tak aj na fotkách to vyzerá pekne 😉
Treba poznamenať, že Skopje je mestom sôch a pravdepodobne nikde inde neuvidíte v jednom meste toľko sôch ako tu! Počas našej návštevy bol v meste aj známy festival Biela noc, takže atmosféra bolo o to krajšia. A ešte môžem odporučiť, že večerná prechádzka centrom je oveľa krajšia ako cez deň, pretože nevidno tak všetky ostatné rozostavané budovy.
Kopec nad mestom s obrím krížom (Vodno)
Nedeľu sme začali cestou na miestny kopec nad mestom, kde sa týči majestátny 66 metrový kríž, ktorý patrí k najväčším krížom na svete! Aj sem sme sa odviezli autobusom z centra. Mimochodom im tu jazdí veľa “doubledeckrov” v rámci mestskej hromadnej dopravy, takže máte dojem, že idete vo vyhliadkovom autobuse 😉
Na konečnej autobusu sa môžete rozhodnúť, či pôjdete lanovkou asi cca za 1,5 € (3,5 km dlhá), alebo peši 2 hodiny. Pod krížom je veľa pekných miest s výhľadom na celé mesto, prípadne miest na piknik. My sme sa len tak vyvalili na trávu a užívali sme si posledné hrejivé lúče slnka 🙂
Centrum Skopje počas dňa
Zbytok dňa nám ostal na preskúmanie nového centra cez deň. Naživo sa to ani nezdá, ale socha ‘Bojovníka na koni’, ktorá má v skutočnosti predstavovať Alexandra Veľkého má 13 m a váži 48 ton. To je len ihla v kôpke sena viacerých sporov medzi Macedónskom a Gréckom. Na medzinárodnej scéne sa musí táto krajina predstavovať pod názvom FYROM (Former Yugoslav Republic of Macedonia) kvôli sporu s Gréckom o názov Macedónsko.
Následne sme prešli do pôvodného starého mesta, ktoré je diametrálne odlišné. Za riekou Treska, s nie príliš silným prúdom, nájdete totiž starý bazár s malými obchodíkmi, prevažne zlatníctvami a takisto aj miestny trh, kde si môžete nakúpiť čerstvú zeleninu a ovocie. Avšak nie v nedeľu 😉 keďže v nedeľu je v meste naozaj všetko pozatvárané.
V centre samozrejme netreba vynechať staré hradby, aj napriek faktu, že zvnútra nie sú nijak zvlášť upravené, skôr spustošené nečinnosťou. Je odtiaľ super výhľad na nové centrum Skopje. Ideálny čas návštevy pred západom slnka 😉
Pravá chuť balkánskej kuchyne
V starom centre pri bazári nájdete nespočetné množstvo reštaurácií. Stačí sa len riadiť pravidlom, že pôjdete do tej, kde je veľa ľudí, pretože máte istotu, že suroviny sa tam neustále točia a nedajú vám tak nejaké narýchlo spravené mäso z “mrazáka.”
Mäsko na pleskavicu spolu s čerstvým chlebíkom pripravia priamo pred vami. Môžem povedať, že pre mňa to bola jednoznačne najlepšia pleskavica, akú som kedy jedol, a že to nebola veru moja jediná pleskavica z oblasti Balkánu 🙂
Opustený akvadukt na okraji Skopje
Paradoxom je, že všetci návštevníci sa v meste naháňajú za novými historickými budovami, a pritom na okraji Skopje majú krásny historický akvadukt, bohužiaľ mimo záujmu turistov. Aj keď pre nás o to lepšie, pretože toto miesto malo krajšiu atmosféru, keď bolo tak opustené 🙂
Najlepšia bolo, cesta ku akvaduktu. Keďže sme mali pred odletom ešte veľa času, tak sme si nezobrali taxík, ale išli sme pešo. Bolo to hotové dobrodružstvo, pretože nie popri každej ceste majú chodníky. Neraz sme šli len po okraji cesty, či v priekope cez burinu okolo miestnej skládky, kde bolo vidno miestnych, ktorí tam mali “trvalé bydlisko.”
Takisto nás navigácia posielala rovnou čiarou priamo cez vojenský objekt. Dali sme tomu šancu a išli sa opýtať vojačky s kalašnikovom stojacej pri kovovej bráne, či by sme náhodou nemohli prejsť. Milo odpovedala, že určite nie, a tak sme museli ísť okľukou, ale nevzdali sme to a oplatilo sa! 😉
Predĺžený víkend v Skopje s cenou spiatočnej letenky 28 € a celkovými nákladmi na osobu pod 100 € bol veru super investíciou 🙂 Ak si chcete Skopje plnohodnotne užiť bez naháňania sa, tak tie 3 dni sú akurát. Pokiaľ si budete odbiehať do iných miest, ako napr. 170 km vzdialené lákavé mestečko Ohrid pri peknom jazere, tak vám garantujem, že nestihnete všetko bez naháňania sa 😉
One thought to “Za pár drobných do historického Disneylandu, Skopje”