Ku klasickým škandinávskym špecialitám sa dá dostať vo vychýrených turistických destináciách ako Kodaň, Bergen, Štokholm či Geiranger,… Avšak naše putovanie Škandináviou smerovalo najmä do prírody. Do malých neturistických dediniek kde majú nanajvýš pizzeriu alebo ázijské bistro. Škandinávske jedlá sme teda hľadali v potravinách a ochutnávanie lokálnej gastronómie sa pre nás tak stalo cenovo dostupné

Obsah:

• Hotové jedlá z potravín
• Ceny jedla v Škandinávii
• Čo ochutnať v Škandinávii?

Hotové jedlá z potravín

Je priam fascinujúce čo všetko sa dá kúpiť v škandinávskych potravinách. Najmä v tých nórskych. Hotové jedlá, nie instantné, nie v konzervách. Ale prevažne vákuovo zabalené, pripravené priamo na konzumáciu. Stačí ich ohriať. Polievky, palacinky, dokonca upečený losos a aj zemiaková kaša v sáčku!

My sme našťastie mali možnosť variť si v karavane, ale mnohé z týchto jedál sa dajú pripraviť aj v prírode, na horáku a v ešuse. Aj keď asi nebudú vyzerať tak dobre

Ceny jedla v Škandinávii

Ceny potravín v Škandinávii sú výrazne vyššie, pričom najvyššie sú v Nórsku. Všeobecne by sa dalo povedať, že sú 1,5x až 2,5x vyššie, ale veľmi to závisí od položky.

Cenám jedla, ale aj ďalších položiek týkajúcich sa cestovania po Dánsku, Nórsku a Švédsku som sa podrobne venovala v článku: Koľko nás stáli 2 mesiace cestovania po Škandinávii karavanom – Dánsko, Švédsko, Nórsko

Čo ochutnať v Škandinávii?

Knäckebrot (Švédsko)

Škandinávske sucháre s typicky obdĺžnikovým tvarom. Aj keď knäckebrot je v dnešných časom chlebom každej zo škandinávskych krajín, jeho pôvod je v strednom Švédsku. Knäckebroty sa tradične piekli len dvakrát do roka a to po zbere úrody a znova na jar, keď opäť začala tiecť zamrznutá voda.

Dnes ich v regáloch obchodov nájdete v hociktorom dni v roku a v takých množstvách, až si z nich nebudete vedieť vybrať.

Hnedý syr Brunost (Nórsko)

Tradičný nórsky syr Brunost je chuťovo absolútne odlišný oproti iným syrom aké sme kedy ochutnali. Sladko slaný hnedý syr Brunost má nádych karamelu. Jeho typický hnedastá farba a nasladlá chuť vzniká pri dlhom varení karamelizáciou mliečneho cukru. Vyrába sa z kozieho mlieka (na obale označenie geitost) ale aj kombináciou kravského a kozieho mlieka.

Tento syr je veľmi netradičný aj svojou hutnosťou. Neskutočne zle sa krája. Dá sa kúpiť ako pol kilová alebo kilová kocka. Neskôr sme volili verziu už nakrájaného syru na plátky.

Tento syr je skutočnou raritou a pri návšteve Nórska alebo iných krajín Škandinávie ho určite treba ochutnať

Švédske mäsové guličky Köttbullar (Švédsko, Dánsko)

Varianty mäsových guličiek sú známe po celom svete v rôznych podobách (kofta, bakso fašírky,…) avšak švédskym mäsovým guličkám köttbullar sa len tak niečo nevyrovná. Mäsové guličky Köttbullar, slangovo prezývané aj IKEA guličky sú jednoznačnou klasikou ktorú v Škandinávii takmer určite ochutnáš

Vo Švédsku sa pripravujú z hovädzieho mäsa, ale v Dánsku sú v obľube najmä bravčové, ktoré chutia tak trochu ako fašírka. V IKEI samozrejme dostanete originál a dá sa tu najesť skutočne lacno

Ryby a morské plody (Dánsko, Švédsko, Nórsko)

Keďže škandinávske krajiny sú obklopené moriami, je úplne pochopiteľné, že ryby a morské plody majú v škandinávskej gastronómií patričné zastúpenie. My osobne morské plody veľmi nemusíme, takže sme ostali len pri rybách.

Samozrejmosťou je losos, ktorého sme si v karavane robili minimálne 5x. Výhodou je, že je veľmi rýchlo pripraviteľný, vždy nádherne vykostený, naporcovaný a na počudovanie aj lacný (400g balenie okolo 7€). V nórskej kuchyni pripravujú lososa najčastejšie marinovaného. Takto pripraveného lososa nazývajú Gravlax.

Sleď je tiež častou pochúťkou a to najmä v Dánsku, kde sa nakladá v sladkokyslom náleve. Neodmysliteľnou súčasťou nórskej kuchyne sú aj krevety na množstvo spôsobov. Ako nátierka, alebo len na rýchle ošmahnutie na panvici. Avšak veľmi obľúbené bývajú na krevetovom sendviči

Smörgåskaviar (Švédsko)

Sendvičový kaviár je nátierka z rybacích ikier, ale v skutočnosti nie je tak úplne kaviárom, pretože sa vyrába z tresčích ikier. Na pultoch regálov škandinávskych supermarketov existuje mnoho druhov tejto pochúťky. My sme ochutnali švédsky Kalles a pri ňom sme aj ostali

Leverpostej (Dánsko)

Leverpostej alebo pečeňová pasta je veľmi obľúbenou nátierkou v dánskej gastronómii. Jej hlavnými zložkami sú bravčová pečeň, cibuľa a masť. Od ostatných paštét sa odlišuje tým, že je zapekaná. Obľubovali sme ju na chlieb, knäckebrot ale aj na nórske lokše Lomper.

Dánska pečená pečeňová pomazánka sa dá kúpiť vo všetkých krajinách Škandinávie, až na to, že na západnom pobreží Švédska sme ju vôbec nevedeli zohnať v žiadnom z obchodných reťazcov.

Lomper (Nórsko)

Nórske placky Lomper sú v podstate naše lokše, len s väčším obsahom zemiakov. Vznikli v časoch, keď bol počas napoleonských vojen blokovaný dovoz obilia do Nórska. Múka bola nedostatkový tovar a do placiek sa začalo primiešavať viac varených zemiakov. Kvôli väčšiemu obsahu zemiakov boli omnoho mäkšie a tak zostali v obľube aj keď sa blokády skončili

Placky Lomper sú veľmi lacné. Jedno balenie s 10 ks stálo len 14 NOK, čo je asi 1,20 € (značka Buer). A vystačili nám na obed alebo večeru. S dánskou pečeňovou pastou to bolo ako luxusné pečeňové lokše Navyše expresne rýchlo pripravené, pretože ich stačí len ohriať a natrieť. Žiaľ, inde ako v Nórsku sme ich už nenašli.

Škoricová buchta Kanelbullar (Švédsko)

Ak hľadáte niečo na zahryznutie ku kávičke, kanelbullar je vo Švédsku číslo jedna. Ich jednoduchší variant vyzerá tak trochu ako klasické škoricové slimáky. Avšak keď sa pečú v pôvodnom tvare ako uzlíky, estetickosť ich vzhľadu dodáva tomuto koláču úplne iný význam

Vyrábajú sa z cesta, do ktorého sa pridáva maslo aby bolo mäkšie. Škorica môže byť pomletá na jemno ale aj na hrubo a pod zubami doslova škrípe škoricové drievko. Na vrchu bývajú posypané veľkými zrnkami cukru.

Na Slovensku sa dá kúpiť aj v IKEI ako v bistre tak aj ako mrazený polotovar. Ale pri návšteve Švédska ich treba taktiež určite ochutnať

Kvikk Lunsj (Nórsko)

Kvikk Lunsj je typická nórska čokoláda pozostávajúca zo štyroch tyčiniek, ktorá by sa dala nazvať aj predražený KitKat. Je symbolom dobrého snacku na turistiku, ktorú Nóri vnímajú rovnako ako Slováci Horálku. Čokoládka Kvikk Lunsj je vhodná aj ako suvenír pre tých menších

Isbjørn (Nórsko)

Pivo značky Isbjørn pochádza z najsevernejšie položeného pivovaru na svete. Isbjørn sa varí z čistej arktickej vody, ktorá dodáva pivu špecifickú chuť, ktorá odráža drsné arktické podnebie. Chuťovo je naozaj o trošku inšie ako naše pivá. Avšak nie som pivný guru a neviem to popísať, takže budeš musieť ochutnať sám, aby si pochopil Jedna plechovka stojí okolo 2,50€.

The post Škandinávska gastronómia z potravín, na ktorej nezbankrotuješ (Dánsko, Švédsko, Nórsko) appeared first on TripLovers.

Neapolská gastronómia je plná kalórií, chutných aj nechutných. Spektrum ponuky jedál a koláčikov, ktoré sa dá ochutnať v Neapole je obrovské. Jeden týždeň nepostačuje na ochutnanie všetkého čo neapolské kaviarne, pekárne a reštaurácie ponúkajú.

Prečo sa v Taliansku pije káva na bare?

V Taliansku sa pije káva na bare z toho dôvodu, že za sadnutie k stolu alebo na terase sa platí poplatok. V Neapole sú to 3€. Takže kávu si vypijú ešte na bare a nemusia platiť nič naviac. Sú schopní si dať takto aj koláč na bare a akceptovať to, že okolo nich neustále pendlujú ľudia a personál, len aby nemuseli platiť za stôl.

My sme si dávali kávu na bare lebo bola často lacnejšia akoby sme mali zaplatiť len za WC a najlepšie na tom je, že všade majú k dispozícii aj bezkofeínovú kávu, takže k večeru nebudeš úplne zdrogovaný

Len dodatočná info. To, že sa v Taliansku platí za stôl je síce divné, ale za rovnako divné sa považuje keď dáš čašníkovi tringelt

Úžasné koláčiky z neapolských pekárni

Na úvod hneď smutná správa. Za týždeň sa nedá ochutnať všetko čo neapolské kaviarne a pekárne ponúkajú V Neapole na nás kričali koláčiky spoza skla a mohli sme si ich dopriať doslova na každom rohu.

Sfogliatelle

V neapolských výkladoch pekárni ťa určite zaujme koláčik v tvare mušle. Je to dezert Sfogliatelle, sladké pečivo pozostávajúce z vrstveného lístkového cesta plneného sladkou zmesou syru ricotta, dochuteného pomarančovou kôrou. Najchutnejšia je ráno, keď je ešte teplá a úžasne chrumkavá Bol to ten najchutnejší koláčik aký sme v Neapole ochutnali

Sfogliatelle sa v Kampánií objavil už v 17. storočí a ten, čo sa podvolil tomu aby toto vytvoril je fakt pán! Dosiahnuť dokonalý tvar a lístkovanie cesta je aj na dnešnú “strojovú dobu” veľmi náročné. Našťastie si ich dnes môžeš kúpiť aj ako mrazený polotovar v supermarkete. Takže si ich prípadne vieš pribaliť do príručnej batožiny a doniesť priateľom ako suvenír (ak prežijú cestu)

Cena: 1,50€

Taralli

Taralli si takmer určite všimneš. Má veľmi špecifický vzhľad, venčekový tvar s bohatou mandľovou posýpkou. Pozostáva z veľmi jednoduchých ingrediencií, vody, múky, kvásku, soli a mandlí. Takže nemá príliš výrazne chute. Je dosť suchý a drolí sa. Jeho chuť hodnotím tak, že raz stačilo.

Cena: 1€

Bissotto

Bissotto je azda jediný koláčik, ktorý v Neapole netreba nutne ochutnávať. Už jeho pomer ceny a veľkosti hovorí za všetko. Je v ňom zmes orieškov, čokolády a pravdepodobne niečoho na nadrobenie objemu. Na pohľad pôsobí sucho a nevýrazné, a presne tak aj chutí. Jesť ho samostatne bez kávičky je trochu obťažujúce pre ústnu dutinu. Je ideálny akurát v prípade keď sa potrebujete niečím dotlačiť.

Cena: 0,5€ (nie, nie je to preklep)

Croassant

Croassant pozná každý, ale taký chutný ako robia v Taliansku asi ťažko niekde zoženieš. Takže nedať si ho tu, len preto, že ho poznám, je hriechom!

My sme ho mali každé ráno. Dokonalá chuť od prvého sústa. Je to ako raj v papuľke. A presne to bol ten moment, keď sme sa do Neapolu zamilovali a povedali si, že sa sem ešte musíme vrátiť! Na raňajky jeden croassant úplne stačí, pretože je fáákt obrovský

Cena: 1€

Rum Babà

Tento dezert spoznáš veľmi ľahko lebo má tvar hríbiku. Na prvý pohľad vyzerá nudne ale opak je pravdou. Rum Babà je kompletne napustená rumom a koláčik je priam mokrý, takže sa môžeš dobre zababrať. Nájdeš ho takmer v každej neapolskej pekárni, v rôznych veľkostiach a s rôznymi plnkami od čoho sa odvíja aj jeho cena.

Cena: 1,20 – 2€

Cannoli

Cannoli je typickým dezertom Sicílie, ale nájdeš ju takmer v každej neapolskej pekárni. Cannolo znamená trubička, a tento dezert bol považovaný za symbol plodnosti. Musím sa priznať, že pri akejkoľvek úrovni perverznosti, v triezvom aj netriezvom stave… Toto som tam nevidela

Samotná trubička nám až tak nechutila, bola tvrdá ale možno sme vychytali len nečerstvý kúsok. Je plnená úžasným krémom zo syru ricotta a na obidvoch stranách dozdobená ovocím alebo želé.

Cena: 2€

Streetfood a nie práve najzdravšie neapolské jedlá

V Neapole sme si obľúbili večerné prechádzky po Via dei Tribunali, kde sme vždy hľadali niečo na zjedenie. Okrem koláčikov a dezertov sme v Neapole ochutnali aj nasledujúce jedlá a musíme sa priznať, že viac nechutilo ako chutilo

Alici fritte (alici fresche)

Vyprážané ančovičky v cestíčku, alebo iné morské potvory, padnú po tom množstve sladkého vhod Inak sa pripravujú na štýl mrazených polotovarov, ktoré sa hodia do oleja a za chvíľu je zázrak na svete

Cena: 4-6€

O’ Cuzzetiello napoletano

O’ Cuzzetiello napoletano sú mäsové guličky zapečené v hustej paradajkovej omáčke, podávané v ohriatej žemly. Dá sa jesť formou streetfoodu, ale dostali sme k nej vidličky a kopec servítok. Tie nám padli veľmi vhod, ale aj tak sme sa od toho poriadne zašpinili.

Cena: 5€

Pizza Margherita

Najjednoduchšie pizza akú talianska kuchyňa pozná pochádza práve z Neapolu. Priznám sa, v živote predtým som ju nejedla. V Neapole sa s ňou stretneš dosť často a to si ani netreba sadať do reštaurácie.

Na veľa miestach majú kúsky Margherity vystavené vo vitríne s ostatnými koláčikmi a dezertami. Vtedy je veľká pravdepodobnosť, že pizza bude studená. Klasická neapolská Margherita, s akou sa stretneš na ulici má hrubé cesto, veľa rajčinového pretlaku, minimum mozarelly a bazalka býva naozaj výnimočnosťou.

Lepšie je ísť si sadnúť do reštaurácie a nechať si ju pripraviť. Ceny pizze v Neapole, a všeobecne v Taliansku, nie sú vôbec vysoké, len treba počítať aj poplatok za stôl.

Cena: 9€ (+ 3€/osoba za sedenie pri stole)

Pizza fritta

Pizza fritta je ďalšou špecialitou neapolskej kuchyne. Ide o akési plnené pizzové cesto osmažené v oleji. Nazvime to plnený langoš

Na niektorých miestach ho majú vo vitrínach s ostatnými koláčmi a dezertami už ufritovaný. Čo znamená, že opäť bude studený, rovnako ako Margherita. Čerstvý na počkanie robia na dvoch miestach, v prevádzkach Sorbillo, na Via dei Tribunali.

Nebol to zrovna náš typ jedla a po ťažkom večeri so žlčníkovým záchvatom sme zrovna nebažili. Takže toto jedlo sme si dovolili neochutnať.

Cena: 4€

Špagetová pizza

Špagetová pizza alebo skôr špagetový koláč bolo niečo ako pokus o španielsku tortillu, ale autor asi nemal doma zemiaky, tak použil špagety. Uvarené špagety sa zmiešajú s čerstvými vajičami, strúhaným syrom, šunkou, korením a soľou, a pečie sa na hlbokej panvici z obidvoch strán, rovnako ako španielská tortila. Chutilo to presne tak ako sme očakávali, teda hnusne.

Cena: 3€

Arancini di Riso

Aj toto streetfoodové jedlo pochádza zo Sicílie. Tiež to nie je žiaden extra šmakot, ale oproti iným jedlám, ktoré sme ochutnali v Neapole sa to aspoň dá zjesť. Ide v podstate o akési lepkavé rizoto vyformované do tvaru pyramídy alebo guličky, ktorá sa nasledovne obalí v tenkej vrstve strúhanky a osmaží vo fritéze. Arancini di riso má vegetariánske aj mäsité verzie.

Cena: 3€

The post Úžasné koláčiky a nezdravé jedlá! Tak chutí Neapol appeared first on TripLovers.

Kuchyňa Bosny a Hercegoviny je silno popretkávaná spleťou rôznych kultúr, ktoré sa na Balkáne striedali. Jedlá, ktoré tu môžeš ochutnať pochádzajú z orientu aj Európy. Preto sa niet čo diviť, že aj taký viedenský rezeň si v jedálničku Bosny a Hercegoviny našiel svoje miesto

Obsah:

• Čo treba vedieť pred vstupom do reštaurácie v Bosne a Hercegovine
• Bosniacke jedlá, ktoré treba ochutnať
• Tradičné polievky, ktoré môžeš ochutnať v Bosne a Hercegovine
• Tradičné nápoje Bosny a Hercegoviny
• Kde sa v Bosne a Hercegovina najesť?

Čo treba vedieť pred vstupom do reštaurácie v Bosne a Hercegovine:

• Platiť kartou sa dá v reštauráciách iba ojedinele. Vo väčšine prípadov treba mať hotovosť.
• Voda z vodovodu v Bosne a Hercegovine bola vo väčšine prípadov pitná. Nemali sme žiadne tráviace problémy. Ak bolo ubytovanie v rodinnom dome, tak sme radšej pili balenú vodu, pre prípad, žeby mali studňu.
• Všade, keď sme dostali vodu k jedlu alebo ku káve, tak bola zadarmo. Je to len voda z kohútika.
• V reštauráciách v Bosne a Hercegovine sa nerozlišujú fajčiarske a nefajčiarske zóny. Nefajčiari majú smolu.
• Kuchyňa a jedlá, ktoré sú tradičné pre Bosnu a Hercegovinu majú deficit zeleniny a naopak obsahujú strašne veľa mäsa a pečiva.
• Tradičné jedlá Bosny a Hercegoviny nie sú šialene korenené aj napriek tomu, že mnohé z nich majú osmanský pôvod.
• Vďaka pestrej etnickej zmesi obyvateľstva v Bosne a Hercegovine sa stretneš aj s bravčovým mäsom.

Bosniacke jedlá, ktoré treba ochutnať

Pljeskavica

Kto by ju nepoznal. Jedlo, ktorého vôňa je symbolom Balkánu. Aj keď pljeskavica pochádza zo Srbska, dá sa s ňou stretnúť takmer vo všetkých krajinách Balkánu. Pljeskavica je grilované jedlo v tvare placky z viacerých druhov mletého mäsa. Niekedy sa servíruje s ajvarom ale takmer vždy so šalátom a cibuľou. V Bosne a Hercegovine ťa môže prekvapiť anglický preklad burger.

Cena: 12 KM (6€)

Čevapi

Čevapi sú považované za národné jedlo Bosny a Hercegoviny. Rovnako ako pljeskavica aj čevapi sú neodmysliteľnou súčasťou balkánskej gastronómie a stretneš sa s nimi v celej bývalej Juhoslávii. V podstate ide o to isté jedlo, len v inom tvare. Čevapi v Bosne a Hercegovine sa však servírujú v chlebe a bez príloh. Jedinou prílohou je najemno nakrájaná cibuľa (jediná zelenina bosniackej kuchyne).

Pljeskavicu a čevapi servírujú v Bosne a Hercegovine v naozaj každom podniku a je to istotka Preto sme si prvých 5 dní v Bosne a Hercegovine smrdeli od cibule Dokonca aj na zelený štvrtok sme jedli pleskavicu, lebo v podniku kde sme zastavili nič vegetariánske nemali

Cena: 12 KM (6€)

Ražniči

Ražniči, tradičné bosniacke jedlo, známe aj ako šašlik alebo suvlaki, je mäsko napichnuté na paličke a opečené na grile. Toto jedlo je populárne nielen na Balkáne ale aj v strednej Ázii Ražniči sa môže pripravovať z rôznych druhov mäsa. Bežne sa k nemu podáva pečivo, hranolky a zelenina.

Cena: 12 KM (6€)

Sagam Dolma

Dolma je označenie skupiny plnených zeleninových jedál populárnych od Balkánu až po Strednú Áziu. Pre Bosnu a Hercegovinu a obzvlášť pre mesto Mostar je typická sagam dolma, cibuľa plnená zmesou mäsa, ryže a mrkvy. Tohto jedla sa netreba obávať. Cibuľa je dobre prepečená a slúži len ako jedlý obal pre mäsovú plnku. So smradom z úst sme problém tentokrát nemali Za nás naozaj veľmi dobré jedlo

Cena: 8 KM (4€)

Japrak sarma

Jednou z foriem dolmy je aj japrak sarma, rozšírená po celom Balkáne. Vyrába sa s rovnakou náplňou ako sagam dolma, ale namiesto toho, aby bola naplnená do vydlabanej cibule, je zabalená v kapustovom alebo viničnom liste. V týchto listoch je zavinutá okorenená ryža, prípadne mäso. List neslúži iba ako obal a je možné ho konzumovať

Cena: 8 KM (4€)

Filovane paprike

Ďalšou formou dolmy je filovane paprike. Ide o jednoduché jedlo, blízke aj našej gastronómii. Je to pečená paprika plnená okorenenou a dochutenou zmesou ryže, niekedy mäsa. Je to veľmi ľahké jedlo, ktoré sa hodí na pekelne horúce bosniacke dni

Cena: 9 KM (4,5€)

Klepe

Klepe je bosniacka forma pirohov plnených mäsom. Rozdiel je v tom, že klepe sa následne zapeká v rúre a poleje sa cesnakovo-jogurtovým dresingom. Opäť raz vynikajúce jedlo, ktoré odporúčame ochutnať

Cena: 12 KM (6€)

Đuveč

Đuveč je asi to najzeleninovejšie jedlo aké v Bosne a Hercegovine môžeš ochutnať. Đuveč sa pripravuje v kameninovom kotlíku, z čoho vychádza aj jeho názov. Aj keď je toto jedlo tureckého pôvodu, opäť ho môžeš ochutnať v Bosne a Hercegovine, keďže turecká kuchyňa má výrazný vplyv na tú bosniacku

Đuveč pripomína niečo ako dusený zeleninový guláš, prípadne lečo bez vajec, ktoré strieda ryža. Existujú aj mäsové varianty, no my sme sa (veľmi výnimočne) pre deficit zeleniny a vitamínov rozhodli pre jeho vegetariánske verziu

Cena: 9 KM (4,5€)

Mousaka

Toto veľmi chutné grécke jedlo prebrala asi každá balkánska kuchyňa. Takže mousaku môžeš ochutnať aj v Bosne a Hercegovine. Ide o zapekané vrstvy zemiakov, mletého mäsa, cibule a baklažánu, ktoré sú zaliate bešamelovou omáčkou a posypané syrom.

Cena: 7 KM (3,5€)

Vienner schnitzel

Keď sme sa v reštaurácii pýtali na niečo tradičné, čašník nám odporučil vienner schnitzel. S nepochopením sme ho odbili, že vienner schnitzel predsa nie je bosniacke jedlo. Potom sme si uvedomili, že toto jedlo je pravdepodobne ešte pozostatok z čias, kedy bolo územie dnešnej Bosny a Hercegoviny súčasťou Rakúsko-Uhorska.

Rovnako ako s viedenským rezňom sa v Bosne a Hercegovine môžeš stretnúť aj s inými stredoeurópskymi jedlami, akým je neprikladá guláš

Cena: 12 KM (6€)

Karađorđeva šnicla

Gastronómia, ktorú môžeš ochutnať v Bosne a Hercegovine je ovplyvnená jej širokým okolím. Dôkazom toho je aj ďalšie jedlo Karađorđeva šnicla. Pochádza zo Srbska a keďže v Bosne žije značná skupina Srbov, je tu v obľube.

Ide o teľaciu kotletu, plnenú syrom a šunkou, zrolovanú do podoby falusu, ktorá sa následne obalí a vypraží. Akési perverzné gordon blue v bosniacke verzii …a hlavne keď tam vyteká ten syr…

Cena: 13 KM (6,5€)

Sahan

S týmto jedlom nemusíš robiť kompromisy. Sahan je ideálne jedlo, ktoré ti umožní ochutnať bosniacku kuchyňu z jedného taniera. Na jednom tanieri je naservírovaných viacero bosniackych gastro špecialít a to najmä trio: japrak sarma, sagam dolma a filovane paprike. Toto jedlo sa väčšinou podáva v takom množstve, že sa z neho bez problémov najedia dvaja, čomu odpovedá aj jeho cena

Cena: 18 KM (9€)

Bosanski lonac

Ak chceš ochutnať skutočnú bosniansku gastronomickú špecialitu, pravdepodobne okrem čevapov siahneš po bosanskom lonacu. Ide o akúsi veľmi hustú polievku v ktorej priam stojí lyžica ale bežné sa podáva ako hlavné jedlo, lebo je taká sýta, že už by si do seba viac nezmestil

Bosanski lonac alebo aj bosniansky kotlík, hrniec či guláš je jedlo pripravované z hovädzieho alebo jahňacieho mäsa prekladané zeleninou a to najmä zemiakmi, kapustou, baklažánom, paprikou, paradajkami, cibuľou a cesnakom. Existujú rôzne obmeny tohto jedla a každý kuchár ho pripraví inak. Takže je dosť o náhode či ti toto jedlo bude chutiť alebo nie.

Nám chutilo, pretože sme konečne mali aj nejakú zeleninu

Cena: 18 KM (9€)

Suho meso

Suho meso (v preklade “suché mäso”) je hovädzie, prípadne bravčové mäso údené na dubovom dreve. Podáva sa najčastejšie k pečivu a je samozrejmou súčasťou bosnianskych sviatkov. V Chorvátsku je suho meso známy pod pojmom pšut a dá sa bežne kúpiť v potravinách

Burek

Čo by to bola návšteva Balkánu bez ochutnania bureka Plneného lístkového cesta, známeho tiež ako filo. Aj keď pôvod bureka je v Turecku, stretneš sa s ním všade na Balkáne. Syrový, mäsový, špenátový. V Bosne a Hercegovine sme ho jedávali takmer každé ráno, ešte čerstvý. Taký je najchutnejší. Keď nie je čerstvý, tak je veľmi ťažký na žalúdok.

V Bosne a Hercegovine sa burek tradične zavinie do veľkého kruhového koláča, ktorý sa následne nakrája ako pizza.

Cena v pekárni: 2,5 KM (1,25€)

Tradičné polievky, ktoré môžeš ochutnať v Bosne a Hercegovine

Begova čorba

Ďalšou typicky bosniackou gastronomickou špecialitou je polievka Begova čorba. Ide hustý zeleninový vývar s natrhaným kuracím mäsom a vajíčkom. Niečo ako vajíčková polievka s kuracím mäsom. Servíruje sa s čerstvým pečivom. Táto jednoduchá polievka nemá žiadne výrazné chute ale je dobrá.

Cena: 4 KM (2€)

Tarhana

Tarhana je granulovaná cestovina, chuťovo niečo medzi tarhoňou a kuskusom. Pripravuje sa z nej tradičná bosniacka polievka s rovnomenným názvom. Je to zeleninovo-paradajková polievka s trochou mletého mäsa a touto cestovinou. Opäť ide o jedinečnú gastronomickú špecialitu z Bosny a Hercegoviny

Cena: 6 KM (3€)

Tradičné nápoje Bosny a Hercegoviny

Bosniacka káva

Osmanská ríša, ktorá na územie dnešnej Bosny a Hercegoviny priniesla islam priniesla aj zákaz pitia alkoholu. Preto sa káva stala každodenným nápojom bosniacke populácie, ktorá vystriedala alkohol. Zohnať ju preto nie je nikdy problém, kaviarni je po celej krajine požehnane. Zvyk piť kávu pri každej príležitosti sa zachoval aj v inej moslimskej krajine na Balkáne a to v Albánsku.

Silná, čierna, bosniacka káva sa servíruje v džezve, medenej nádobe, v ktorej sa káva predtým uvarí. Je takmer totožná s tureckou kávou. My osobne sme rozdiel nezaznamenali. Ku káve sa servíruje bosanski lokum, ktorý sa namočí do kávy. Ale o ňom bude reč v ďalšom článku: 10 najpopulárnejších dezertov Bosny a Hercegoviny 

Cena: 2-3 KM (1-1,5€)

Salep

Ak obľubuješ krupicovú kašu a puding, tak salep ti bude chutiť. Je to akože nápoj, ale taký hustý, že sa dá jesť lyžičkou… takže pre mňa skôr dezert. Tento tradičný teplý nápoj sa pripravuje zo salepového korenia, zázvoru a škorice. Za mňa úžasná pochutina a určite odporúčam salep ochutnať. Ale manžel, ktorý neznáša krupicu rovnako ako neznáša puding povedal, že tyčka! Stačilo mu oblízať lyžičku!

Salep sa bežne nenachádza v menu. Aj nám ho urobili až na vyžiadanie, takže treba hľadať

Cena: 4 KM (2€)

Turecký čaj

Turecký čaj je obľúbeným nápojom v širokom okolí Turecka a Bosna nie je výnimkou. Pripravuje sa pomocou dvojitej kanvice, ktorá funguje na rovnakom princípe ako koťogo. Dole je voda a nad ňou sušený čaj. Vrením sa voda dostáva zo spodnej časti vyššie a vzniká nápoj hnedočervenej farby.

Turecký čaj sa podáva v krehkých sklenených pohároch tulipánového tvaru bez uška. Servíruje sa na tanieriku na ktorom bývajú kocky cukru a tak si môžeš osladiť nápoj podľa svojej vôle

Cena: 2-3 KM (1-1,5€)

Rakija

Rakija je považovaná za národný alkoholický nápoj mnohých balkánskych krajín. Názov rakija pochádza z arabského výrazu “rakı,” ktorý označuje poslednú fázu destilácie. V jednoduchosti ide o destilát z kvaseného ovocia, po slovensky povedané – pálenka

Bosna a Hercegovina je krajinou viacerých národov, pričom každý so sebou prináša vlastnú vieru. Okrem moslimov tu žije veľmi veľká skupina ortodoxných katolíkov a aj kresťanov, takže alkohol nie je žiadnym spôsobom plošne zakázaný. Navyše pre moslimskú skupinu obyvateľstva platí, že Alah v noci nevidí… takže ruka hore

Kde sa v Bosne a Hercegovina najesť?

Ak sa rozhodneš vycestovať do Bosny a Hercegoviny, takmer určite nevynecháš návštevu Mostaru a Sarajeva. Preto ti určite chcem odporučiť reštaurácie aspoň v týchto dvoch mestách.

V Mostare je veľa dobrých reštaurácii, no nám najviac chutilo v reštaurácii Šadrvan. Podávajú tu hlavne tradičné bosniacke jedlá a dezerty a za veľmi prijateľnú cenu

V Sarajeve tiež nájdeš veľa dobrých podnikov, no na tradičné bosniacke jedlo sa špecializujú vo vychýrenej reštaurácii Nanina Kuhinja. Jedlo je tu však o čosi drahšie.

Okrem toho nám veľmi chutilo aj v mestečku Çaplina v reštaurácií Konoba Hercegovac, kde sme si okrem jedla a zákuskov vychutnali úžasnú atmosféru rieky

The post Tradičná kuchyňa Bosny a Hercegoviny, čo ochutnať v krajine zmiešaných kultúr? appeared first on TripLovers.

Bosniacka kuchyňa je silno popretkávaná orientom aj Európou. Majoritou v Bosne a Hercegovine sú bosnianski moslimovia, ktorí nepijú alkohol (teda aspoň počas dňa nie). Zato pijú hektolitre kávy a k nej sa vždy pýta ochutnať nejaký koláčik, zákusok či dezert

10 najpopulárnejších dezertov, ktoré môžeš ochutnať v Bosne a Hercegovine

Baklava

Najznámejším zákuskom Balkánu je jednoznačne baklava. Sladkosť z vrstiev tenkého lístkového cesta, rôznych druhov orieškov a medu. Okrem Bosny a Hercegoviny sa s ním stretneš v celom arabskom svete. Tento najklasickejší dezert nájdeš v každej reštaurácii. Na môj vkus je tento zákusok až príliš sladký, preto nám stačil jeden za celý dvojtýždňový roadtrip

Cena: 3 KM (1,5€)

Tri lece

Tento dezert nie je presladený ako ostatné zákusky, ktoré môžeš ochutnať v Bosne a Hercegovine. Tri lece je na pohľad jednoduchý koláč, no v skutočnosti by som radšej zobrala službu v domove dôchodcov než piecť toto Základom je maslové piškótové cesto s nadýchanou, priam špongiovitou textúrou, ktoré je namočené v 3 druhoch mlieka (kondenzovanom, odparenom a v šľahačke).

Cena: 3 KM (1,5€)

Tufahija

Skutočnou bosniackou sladkou špecialitou je Tufahija, pečené jablko bez šupky, plnené zapraženými vlašskými orechmi s cukrom. Oriešková náplň vypĺňa priestor ohryzku. Jablko sa pred servírovaním poleje sladkým sirupom a ozdobí šľahačkou. Tento typický bosniacky dezert môžeš ochutnať najmä v turistických reštauráciách v Mostare a Sarajeve

Cena: 4 KM (2€)

Hurmašica

Tak ako mnoho bosnianskych dezertov, aj tento pochádza z Turecka. Hurmašica je akási piškóta s klasickým elipsovitým tvarom, zaliata cukrovým sirupom s príchuťou citrónu, posypaná vlašskými orieškami. Tento zákusok je jedným z najtypickejších pre Bosnu a Hercegovinu a ľahko sa s ním stretnúť a ochutnať

Cena: 3 KM (1,5€)

Kadaif

Tento dezert vyzerá na prvý pohľad veľmi lákavo, ale pre nás bol obrovským sklamaním, aj keď je možné, že sa nám nepodarilo ochutnať kadaif od dobrého cukrára. Kadaif pozostáva z lepkavých rezančekov a akéhosi spojiva, ktoré sa nám nepodarilo identifikovať. Celý dezert má podivnú konzistenciu a je strašné sladký. A podľa nás nie je veľmi chutný.

Cena: 2,5 KM (1,25€)

Orašnica

Orašnica je tradičná bosniacka orechová sušienka. Za nás najväčšie prekvapenie z dezertov, ktoré sme v Bosne a Hercegovine ochutnali

Ide o sušienku v tvare podkovičky, plnenú a ešte aj obaľovanú vo vlašských orechoch. Nič pre alergikov, no ak sa ti dá tak ju určite ochutnaj

Cena: 2,5 KM (1,25€)

Palačinky

Kto by ich nepoznal! Palacinky sa stali celosvetovým jedlom, ktoré si znárodnila hádam každá krajina sveta, vo svojej vlastnej obmene. Prvé zmienky o nich boli zaznamenané už v Starom zákone a neskôr zo záznamov z rímskych a gréckych čias.

Môžu sa podávať ako dezert, ale dajú sa pripraviť aj ako honosné hlavné jedlo. Sú populárne po celom svete, pretože v každom kúte planéty si recept na palacinky upravili podľa vlastných tradícií a kultúrnych zvykov. Ich úspech tkvie v tom, že z rovnakých prísad sa dá vykúzliť množstvo variácií palaciniek. Hrúbka, náplň, servírovanie, to všetko dokáže ovplyvniť jednoduchú palacinku na to aby dostala v inej krajine nové meno.

Veľkej obľube sa tešia aj v Bosne a Hercegovine, kde sa v drvivej väčšine servírujú ako dezert, buď s nutellou alebo džemom

Cena: 4-5 KM (2-2,5€)

Cukrová kocka Lokum

Keďže Bosna a Hercegovina sa historicky spája s Tureckom, aj táto pochúťka má korene práve tam. Lokum sa podáva ako dezert ku bosniackej káve. Je to akýsi želé cukrík z cukru v tvare kocky, obalený v cukrovej múčke alebo v kokose. Môže mať rôzne príchute, nám najviac zachutil orechový lokum.

Cena: 2 KM (1€) za balík

Bosanski Lokum

Rovnako ako cukrový lokum aj bosanski lokum sa podáva ku káve. V tomto prípade však ide o veľmi jednoduché keksíkové pečivo v tvare valčekov, obalené v čokoláde posypané kokosom alebo orechmi.

Cena: 2 KM (1€) za balík

Tulumba

Tulumba je dezert, ktorý sme sa rozhodli neochutnať, pretože nám veľmi nápadné pripomenulo španielsky churros. Teda mastné a presladené fritované cestíčko s obvodom v tvare hviezdice. V podstate ide o ten istý dezert s rozdielom, že španielske churros sa máča v čokoláde a bosniacka tulumba sa polieva cukrovým sirupom.

Cena: 3 KM (1,5€) pozri na fotke

Ak ťa zaujíma čo ďalšie sa dá v Bosne a Hercegovine ochutnať, nenechaj si ujsť najbližší článok: Tradičná kuchyňa Bosny a Hercegoviny, čo ochutnať v krajine zmiešaných kultúr?

The post 10 najpopulárnejších dezertov Bosny a Hercegoviny appeared first on TripLovers.

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že litovská kuchyňa nemá príliš čím zaujať. Pravdou však je, že aj z tradičných surovín akými sú zemiaky, či kefír dokážu Litovčania vykúzliť zázrak na tanieri

Obsah:

• Prečo sme z litovskej kuchyne ochutnali tak málo jedál?
• 5 jedál, ktoré v Litve treba ochutnať
  1. Šaltibarščiai
  2. Vedarai
  3. Cepelinai
  4. Kibinai
  5. Šakotis

Prečo sme z litovskej kuchyne ochutnali tak málo jedál?

Tradičné litovské jedlá nájdeš výslovne v najturistickejších oblastiach, teda najmä v centre Vilniusu a pri hrade Trakai. V samotnom centre Vilniusu sa dokonca na stôl v reštaurácií s tradičnými litovskými jedlami doslova čaká. Teda hlavne keď hovoríme o letných večeroch. V odľahlejších oblastiach (v ktorých sme sa motkali väčšinu času) sa v reštauráciách servírujú bežné európske jedlá ako pizza, cestoviny či plnený baklažán a tradičné jedlá by si tu hľadal len ťažko.

My sme tradičnú litovskú gastronómiu ochutnali tiež v centre Vilniusu, konkrétne v reštaurácii Etno Dvaras. Tu nám chutilo nám naozaj všetko čo sme si objednali, takže vrelo odporúčam

5 jedál, ktoré v Litve treba ochutnať

1) Šaltibarščiai – šialene ružová polievka

Šaltibarščiai je najfotogenickejšie jedlo s akým sa v Litve stretneš. Je to najtradičnejšie jedlo Litvy a v preklade znamená studený boršč. Jej typickú, priam šialenú ružovo-fialovú farbu, jej dodáva cvikla, ktorá je spolu s uhorkou rozvarená v kefíre.

Šaltibarščiai sa podáva ako polievka na studeno spolu s uvarenými a osmaženými zemiakmi a vajíčkom natvrdo. Je veľmi osviežujúca, vhodná aj ako ľahká letná večera

Cena: 3,50 €

2) Vedarai – zemiaková klobása

Zemiakové klobásy možno poznáš aj zo slovenského Liptova, kde si ich môžeš objednať pod názvom liptovské droby. Tie v Litve pravdepodobne vznikli samostatne po vlastnej osi, aj keď sa na prvý pohľad môže zdať, že niekto od niekoho ukradol recept.

Hlavnou ingredienciou sú pučené alebo až pomleté a nasolené zemiaky, ktoré sú dochutené malými údenými kúskami mäsa a opraženou cibuľkou. Táto zemiaková zmes sa plní do čriev, ktoré sú tak pripravené na pečenie.

Znie to možno trochu alternatívne, ale ak budete mať možnosť, určite choďte do toho. Bolo to jedno z tých najchutnejších jedál, ktoré sme v Litve ochutnali

Cena: 6 €

3) Cepelinai (Zeppelins)

Cepeliny sú veľmi hutné zemiakové knedle, plnené mletým mäsom, ktoré poriadne zasýtia. Pri podávaní sa cepeliny servírujú obliate kyslou smotanou a posypané opraženou cibuľkou, prípadne slaninkou. Väčšinou sa podávajú 2 kusy.

Ešte pikoška na záver: Ich názov je odvodený od vzducholodí Zeppelin, lebo sa na ne podobali svojim mohutným tvarom

Cena: 5,50 €

4) Kibinai – plnené pečivo

S Kibinai, tradičným litovským pečivom, sa stretneš najmä v mestečku Trakai. Pečivo je veľmi podobné lístkovému cestu, až na to, že sa do neho pridáva ešte kefír Cesto je naplnené najrôznejšími plnkami od výmyslu sveta. Má rožkovitý tvar so zapleteným okrajom. Z tohto pečiva sa strašne trúsi a v okolí reštaurácií poletujú úplne vypasené vrabce, ktoré sa džgajú omrvinkami, ktoré na stoloch zanechajú turisti

Existuje obrovské spektrum plniek, ktorými môžu byť kibinai plnené. Najtradičnejšie sú samozrejme mäsové plnky, no existuje tu obrovský výber aj pre vegetariánov. Tí si môžu vybrať zo zeleninových, hubových, špenátových, syrových, či dokonca cibuľových a mnoha iných kombinovaných plniek.

Kibinai sa môže servírovať samostatne alebo ako príloha k vývaru. Existuje aj jeho koláčová verzia, ktorá je väčšia, preto ti na zasýtene stačí jeden kus. Osobne nám kibinai veľmi chutilo ale bolo nám z nich trochu ťažko od žalúdku, lebo sú dosť mastné.

Cena: od 2 € za kus

5) Šakotis – koláč v podobe vianočného stromčeka

Šakotis je niečo medzi koláčom a sušienkou. Dal by sa prirovnať k trdelníku, pretože sa tiež pečie na ražni pri otvorenom ohni a rovnako je dutý. Robí sa z vaječného cesta, ktoré odkvapkáva keď sa pri pečení otáča na ražni. Práve tak nadobúda šakotis svoj jedinečný tvar, ktorý pripomína vetvičky vianočného stromčeka

Má sladkastú, ale nie príliš výraznú chuť. Je vhodný ku káve, prípadne na raňajky. Veľmi sa drolí a aj keby to bol vhodný darček z dovolenky, skôr by sa rozsypal akoby sme prišli domov

Šakotis ľahko zohnať, predávajú ho takmer v každých väčších litovských potravinách. Stretnúť sa s ním môžeš aj na vianočných trhoch alebo lokálnych jarmokoch, kde sa predáva v pouličných stánkoch ako plnený šľahačkou, zmrzlinou alebo ovocím. Teda podobne ako trdelník

Cena: v závislosti od hmotnosti

The post To málo čo sme v Litve stihli ochutnať appeared first on TripLovers.

Už sa vám niekedy zvrhol víkend? Tak nám sa to stalo v Lošticích, hneď potom ako sme navštívili múzeum Olomouckých tvarůžků. Priamo z múzea sme putovali do aromatickej podnikovej predajne a stade do niekoľkých tvarůžkových reštaurácií! Z obzerania si opevnení v Olomouci sa to z ničoho nič zvrhlo na bohémsky gastro víkend, plný tvarůžkových špecialít, ktorých sa nie a nie dojesť

Obsah:

• Zlaté dukáty zapáchajúcich olomouckých syrečkov?
• Múzeum Olomouckých tvarůžků A. W.
• Tvarůžkový GASTRO VÍKEND

Zlaté dukáty zapáchajúcich olomouckých syrečkov?

Olomoucké, alebo loštické syrečky sú formou mäkkého zrejúceho syra, ktorý sa vyrába v Lošticiach, neďaleko Olomouca. Vyznačuje sa silnou arómou, ktorá je dôvodom pre malé percento kriku v našej domácnosti Odjakživa ich voláme kvargle, no v Lošticiach sme sa dozvedeli, že sú to tvargle! Akože made from TVAroh

Podomácka receptúra Olomouckých syrečkov začína v dedinkách moravského regiónu Haná, ešte niekde v 16. storočí. Vyrábajú sa z 2x pomletého tvarohu a soli, ktorý sa necháva dozrievať a sušiť, pričom naberá žlto-oranžovú farbu. Vďaka špeciálnemu baleniu prebieha dozrievanie syrečkov ešte aj v čase ich prevozu do regálov obchodov. Sú tiež výnimočné pre svoj veľmi nízky obsahu tuku (cca len 1%)

História produkcie olomouckých syrečkov začína v malej dedinke Loštice asi 30 km severozápadne od Olomouca. Do konca 19. storočia si tvarůžky vyrábali ľudia iba pre vlastnú spotrebu. Nápad produkovať tvarůžky a následne ich ďalej predávať vo väčšom dostali až Jozef Wessels so synom Aloisom. Postupne do tohto nového biznisu zatiahli celú rodinu.

Spočiatku začínali ako rodinná manufaktúra, ktorá predávala svoj tovar iba v Lošticích a blízkom okolí Olomouca. Názov olomoucké syrečky dostali až vtedy, keď sa s nimi vo veľkom začalo obchodovať na Olomouckých trhoch. Svoji slávu si získali najmä potom čo si ich obľúbili Habsburgovci vo Viedni.

Múzeum Olomouckých tvarůžků A. W.

Výroba tvarůžkov dodnes prebieha v Lošticích, kde nájdeš aj Múzeum Olomouckých tvarůžků A. W.. Vstupné je 60 Kč (2,30 €) a expozícia ťa prevedie celou históriou výroby tvarůžkov. Návšteva múzea zaberie približne 1 hodinu. Jej súčasťou je 1 krátky dobový film o tom ako začala firma A. W. vyrábať a predávať tvargle, a jeden krátky film na štýl “Ako sa to robí,“ venovaný modernej výrobe tvarglí.

Pre deti je prichystaná jedna milá rozprávka o tom ako Tavrůžek (alias Smelly) išiel študovať na akadémiu syrov. Samozrejme končí happy endom

Tvarůžkový GASTRO VÍKEND

Tvarůžkové jedlá môžeš nájsť v širšom okruhu Olomouca no skutočné špeciality nájdeš hlavne v obci Loštice. Prehliadka múzea končí v podnikovej predajni, kde ťa okrem strašného smradu ohúri aj obrovské spektrum produktov, o ktorých si ani netušil! Od mäsových produktov dochutených olomouckými syrečkami ako sú jaternice či klobásy, cez tvarůžkové krekry až po pasty v tube.

Po výdatnom nákupe najrôznejších syrových dobrôt sme postupne prešli niekoľko reštaurácií na námestí v Lošticiach. Boli sme ohúrení aké recepty dokázali domáci z olomouckých syrečkov vymyslieť a stále zachovať typický český ráz týchto jedál Aj keď sa tvarůžky v týchto kombináciách bežne nepoužívajú, fakt sa k týmto jedlám hodia! Tu je prehľad tých, ktoré sme stihli ochutnať cez víkend

Smažené tvarůžky

Vyprážané olomoucké syrečky sú jedno z najklasickejších jedál, ktoré jednoducho zoženieš aj mimo Loštíc. Originálne olomoucké syrečky sú obalené v trojobale a ešte dodatočne obalené vo vajíčku a strúhanke aby sa syreček neroztiekol pri vysmážaní. Malé zlaté dukátiky sa takmer výlučne servírujú s hranolkami.

Cena: 125 Kč (5 €)

Tvarůžkový tatarák

Olomoucké tvarůžky v tataráku prekvapivo neboli príliš výrazné a celé jedlo malo viac menej neutrálu chuť. V tomto podaní bol tatarák najemno nastrúhaný syr dochutený paprikou. Mimo sa dokonca nechal oklamať a celú dobu si myslel, že tam je aj trocha mäsa. Nebolo K tvarůžkovému tataráku sme dostali poriadne mastné hrianky a množstvo cesnaku.

Cena: 150 Kč (6 €)

Tvarůžky v bramboráku

Olomoucké tvarůžky zapečené v bramboráku sú pre nás tým najlepším jedlom, aké sme v Lošticích vôbec ochutnali. V bramboráku sa veľmi intenzívne zvýraznila chuť olomouckých tvarůžkov. Navyše je to jedno z jedál, ktoré by som mohla zvládnuť pripraviť aj doma

Cena: 115 – 140 Kč (4,50 – 5,50 €)

Voňavá cesnačka s tvarůžkama

Cesnaková polievka a v nich niekoľko kusov nakrájaných olomouckých syrečkov, ktoré sa roztápali a ťahali po lyžičke. Voňavá cesnačka je dosť ťažké jedlo kvôli samotnému cesnaku, no krásne táto polievka vonia – po cesnaku, nie po olomouckých syrečkoch

Cena: 50 Kč (2 €)

Tvarůžkové lokše

Na tvarůžkové lokše sme natrafili iba náhodou v Tvarůžkovej cukrárni v Lošticích. Veľmi chutná bola už samotná zemiaková lokša, ktorá je základom. Smotanovo-tvarůžková plnka už iba podčiarkla úžastnosť tohto jednoduchého jedla.

Cena: 35 Kč (1,40 €)

Tvarůžková zmrzlina

Tvarůžková zmrzlina je slaná a naozaj je v nej tie tvarůžky cítiť. Prvý dojem z nej bol fakt hnusný, ale čím dlhšie sme ju jedli, tým bola tá chuť prijateľnejšia Najlepšie je ju kombinovať s inou zmrzlinou a postupne si človek na tú chuť zvykne.

Cena: 30 Kč (1,20 €)

Okrem týchto jedál ti tu spravia aj panini, pizzu, langoše a môžeš dokonca vyskúšať aj cookies s olomouckými tvarůžkami Nám najviac chutili lokše a bramboráky s tvarůžkami. Oboje odporúčam ochutnať práve v Tvarůžkovej cukrárni v Lošticích

K tým sladkým jedlám sa nám olomoucké syrečky až tak nehodili, ale bola to naozaj zaujímavá skúsenosť Každopádne si k tomu treba dať poriadne horké české pivo (nie tvarůžkové). Verím, že ti tento článok zachutil a prajem poriadne smradľavý víkend v Lošticích

The post GASTRO VÍKEND – domovina Olomouckých syrečkov appeared first on TripLovers.

My dvaja nie sme príliš veľký fanúšikovia nových a neštandardných chutí. Prešli sme už viacero “najlepších kuchýň sveta“ a ochutnali rôzne jedlá, no gastronómia ani jednej z nich nás nejako špeciálne neohúrila. Ale asi už z názvu článku tušíš, že v Albánsku nám proste chutilo

Obsah:

• Cez predstieranie až do žalúdka
• Čo ochutnať v Albánsku? Všetko!
  • Mäsové hody
  • Vegetariánske jedlá
  • Dezerty

Albánska gastronómia je šmahnutá chuťami všetkých okolitých krajín – Grécka, Talianska, krajín Balkánu a dokonca Turecka. Tento článok ponúka len prehľad toho čo sme stihli za týždeň v Albánsku ochutnať. Inak je tých jedál ďaleko viac

Cez predstieranie až do žalúdka:

• čo sa nám tu naozaj páčilo, bolo, že keď sme sa pozreli na kuchára, vždy sme vedeli ako nám bude chutiť
• asi 50% Albáncov s ktorými sme sa zhovárali, nám prezradil, že v minulosti pracovali na Slovensku a robili najmä trio – káva, pizza, zmrzlina
• nájsť tradičné albánske jedla nebol takmer žiaden problém
• je ťažké zohnať raňajky a kávu v jednom podniku – vždy sú oddelene
• keď povieš kapučíno, môžeš dostať aj práškové kapučíno v mlieku – istota je povedať macchiato
• vždy dostaneš na stôl jednorazové prestieranie
• dosť veľa možností ľahkých vegetariánskych jedál
• všade sme sa stretávali s paprikou
• menu majú takmer všade robené rovnakým spôsobom, takmer vždy s tými istými kategóriami, takže sa v tom ľahko orientuje
• takmer vždy sme ku jedlu dostali chlieb alebo bruskety, niekedy sa nám to ani nehodilo ale vyzeralo to skôr ako tradícia
• ceny jedla sú veľmi priaznivé, väčšinou sme sa najedli do 10€ aj s pitím

Čo ochutnať v Albánsku? Všetko!

Mäsové hody

Pleskavica

Pleskavica je typickým grilovaným jedlom balkánskej kuchyne a ľahko sa k nej dostaneš aj v Albánsku. Pripravuje sa z kombinácie viacerých druhov do jemna namletého mäsa, prípadne syra, ktoré sa pečú na grile. Gril dodáva mäsu nie len jedinečnú vôňu ale na mäse často ostane trošinku popolčeka, ktorý typickým spôsobom špiní prsty Pleskavica sa najčastejšie podáva s pečivom, hranolkami a zeleninou.

Cena: 750 – 900 lek (6 – 7,5€)

Ražniči (Suvlaki)

Aj ražniči patrí k jedlám, ktoré nájdeš v celom regióne Balkánu. V jednoduchosti je to mäso napichnuté na paličke a opečené na grile. Najčastejšie ide o bravčové mäso, no prípadne to môže byť aj nejaké iné. Ražniči je veľmi podobné ázijskému šašliku, s tým rozdielom, že ražniči sa napichuje na paličku spolu so zeleninou. V niektorých reštauráciách ho môžeš nájsť aj pod názvom suvlaki. Klasicky sa podáva s pečivom, hranolkami a zeleninou.

Cena: 600 lek (5€)

Čevapi

Asi najrozšírenejšie jedlo celého Balkánu, ktoré nájdeš takmer v úplne každej lepšej reštaurácií. Čevapi sú do značnej miery veľmi podobné pleskavici. Rovnako ako pleskavica aj čevapi sú z kombinácie viacerých druhov mletého mäsa, rozdielne sú však tvarom. Čevapi sa pripravujú v podobe malých šulčekov. Vďaka ich menšej veľkosti si môžeš vo väčšine reštaurácií vybrať koľko kúskov čevapov chceš.

Z nejakého neznámeho dôvodu reštaurácie túto pochúťku nazývajú vo svojom menu kebapi. Ako prílohu môžeš dostať pečivo, hranolky a zeleninu.

Cena: 400 – 600 lek (3,30 – 5€)

Doner kebab

Pojem kebab má v Albánsku dva významy. V jednom z prípadov to môže byť chápané ako čevapi. Ak chceš náš “klasický kebab v žemli,“ tak si musíš vypýtať doner kebab. V podstate aj u nás je to doner kebab, len to doner sa nepoužíva.

Cena: 150 – 250 lek (1,20 – 2€)

Qoftë

Qoftë je typickým albánskym jedlom, o ktoré sa Albánci nedelia s celým regiónom Balkánu. Ide v podstate o akési mäsové fašírky s bylinkami, ktoré sa servírujú s hranolkami ale najmä tzatzikmi.

Cena: 350 – 500 lek (2,90 – 4,10€)

Morské plody

Pri výbere morských plodov ťa v obedovom menu môže zaraziť slovíčko “deti,“ čo v albánčine znamená morské. Plody mora neodmysliteľne patria do kuchyne každej jednej prímorskej krajiny a ani Albánsko nie je výnimkou.

Cena: 500 – 800 lek (4,10 – 6,50€)

Tavë kosi

Tavë kosi me mish qengji alebo po našom jahňacie zapekané v jogurte. Ide o kus jahňacieho mäsa, ktorý je zapečený v hlinenej mysle spolu s jogurtovo ryžovou omáčkou. Pozor mäso takmer nikdy nebýva vykostené ale zato sa pekne udeľuje od kosti. Tavë kosi sa väčšinou servírované rovno z trúby a preto je poriadne horúce, takže pozor na jazyk. Jedlo je trošku chutnejšie, resp. lepšie cítiť chuť jogurtu keď trošku vychladne. Bolo to v pohode ale raz stačilo

Cena: 550 lek (4,50€)

Turquebab

Ťažko povedať či sa toto jedlo takto naozaj aj volá. Teta čo nám ho naservírovala v zapadnutej reštike nás proste odrbala a za fakt hnusné jedlo si vypýtala až 10€ (1 polievka + jedno fakt odporné šľachovité mäso s polosurovými vyblednutými hranolkami).

Každopádne, to čo ja na obrázku bolo niečo, čo sa veľmi výrazne ponášalo na náš guláš, ale namiesto zemiakov tam bolo dvojnásobné množstvo cibule

Cena: 300 lek (2,50€)

Musaka

Toto veľmi chutné grécke jedlo prebrala aj albánska kuchyňa. Asi ťa neprekvapí, že sa s ním najčastejšie stretneš práve v južných končinách Albánska. Ide o zapekané vrstvy zemiakov, mletého mäsa, baklažánu a cibule, ktoré sú zaliate bešamelovou omáčkou a posypané syrom.

Cena: 400 lek (3,30€)

Zgara mish

Grilované ovčie rebierka sú albánskou pochúťkou, ktorú tiež nájdeš takmer všade. Osobne mi textúra ovčieho mäsa nevyhovovala až tak ako naše hovädzie alebo bravčové rebierka. Myslím, že je to hlavne o zvyku a to tom či má kuchára dobré mäso. No najviac toto jedlo zabil kuchár, keď na tanier nadekoroval kus citróna

Cena: 500 lek (4,10€)

Burek

Moje prv slovo, ktoré som sa naučila čítať v azbuke ešte v Macedónsku

Burek má viacero podôb. Našinci najčastejšie vyhľadávajú mäsový burek, s ktorým sa ale v Albánsku nájdeš len ťažko. Albánci totižto namiesto mletého mäsa používajú skôr párok a stále to nazývajú mäsový. Mleté mäso len v inej podobe. Nám však pripomína skôr hot dog

Okrem mäsového burku sa môžeš stretnúť a s rôznymi obmenami plnky. V Albánsku fičí najmä syrový, špenátový, syrovo-špenátový ale aj pizzový burek. Čoskoro určite prídu s niečím novým Nevýhodou tohto jedla je, že chutný je len ak je čerstvý, inak to môže byť pre tvoje ústa aj žalúdok peklo na zemi!

Cena: 50 – 150 lek (0,40 – 1,30€)

Vegetariánske jedlá

Speca të mbushur me salcë

Speca të mbushur je veľmi tradičné albánske jedlo, ktoré ľahko nájdeš takmer kdekoľvek. Ide o pečenú paprika plnenú okorenenou a dochutenou zmesou ryže. Je to veľmi ľahké jedlo, ktoré sa hodí na pekelne horúce albánske dni

Cena: 200 lek (1,60€)

Lakror ne sac

Lakror je niečo ako burek v niekoľkonásobnej veľkosti. Je formovaný do veľkosti dvojposchodovej pizze a v jednoduchosti ide o naplnené lístkové cesto. Akýsi koláč, ktorý môže byť naplnený čímkoľvek, napríklad syrom a špenátom

Cena: 300 lek (2,50€)

Pizza

Vplyv talianskej kuchyne v Albánsku je pri tomto jedle evidentný. Ako bonus nás prekvapila miska s olivami, baraními rohmi a paradajkovým pretlakom

Cena: 350 – 600 lek (2,90 – 5€)

Fergesë

Fergesë je niečo ako naše lečo ale namiesto vajíčok sa použije mäkký kozí syr. Ten dodá jedlu príjemne slanú chuť. Asi sme mali obrovské šťastie na pani kuchárku, ale za mňa toto bolo to najchutnejšie jedlo, ktoré sme v Albánsku jedli!

Cena: 250 lek (2€)

Speca të pjekur

Pečená paprika podávaná na studeno poliata olivovým olejom a dochutená cesnakom s bylinkami. Ako príloha sme samozrejme dostali opečené bruskety, ktorými sme vysali všetku šťavičku. Pri tomto jedle sme naozaj mali problém nezadrhnúť sa

Cena: 200 lek (1,70€)

Yaprak sarma

Pre toto jedlo je v Albánsku zaužívaný len pojem sarma. Celý názov yaprak sarma, znamená listový zábal, čo je aj hlavná myšlienka tohto jedla. Na toto jedlo sa používajú dva základné listy a to buď list vinne révy, ktorý sa používal v pôvodných receptúrach tureckej kuchyne a je prebratý aj do albánskej kuchyne. Alebo kapustový list, ktorý je bližší gastronómií ostatných krajín Balkánu.

V týchto listoch je zavinutá hlavná pochutina a to najčastejšie ochutená a okorenená ryža, prípadne mäso. List neslúži iba ako obal a je možné ho konzumovať. Spolu s jogurtom to vie byť zaujímavé a hlavne ľahké spestrenie albánskych horúcich dní

Cena: 300 lek (2,50€)

Perime në Zgarë

Nič zložité len grilovaná zelenina ako cuketa, mrkva, baklažán, paprika. Dobre ochutené olejmi, koreninami a bylinkami. Jednoduché, ľahké, proste mňam Toto jedlo môžeš nájsť aj pod pojmom grilled salat

Cena: 300 lek (2,50€)

Djath fure

Djath fure je zapekaná zelenina vo viacerých druhoch syra. Podáva sa väčšinou v keramickej alebo hlinenej miske, v ktorej sa zapeká. Na spodku je kozí syr, ktorý uvoľní šťavu. Naň sa navrství zelenina, prípadne saláma, ktorá sa prekryje vrstvou tvrdého syru. Ako to už k albánskej kuchyni patrí, všetko sa dochutí olejmi, koreninami a bylinkami a zázrak je na stole

Cena: 350 lek (2,90€)

Dezerty

Oshaf

Mliečny dezert, ktorý sme náhodne objavili v meste Gjirokastër, keď sme hľadali záchody. Bolo nám trápne, prísť do kaviarne a zneužiť toaletu bez zaplatenia (predsa len sme už trošku vyrástli). Tak sme si násilne dali kávu a na bare na nás spoza skla kričal oshaf

Oshaf je mierne sladký, jemnulinký dezert z ovčieho mlieka a fíg. Klasickým dekoračným vzorom pre tento dezert je mriežka zo škorice, podľa ktorej ho ľahko spoznáš. Za mňa môžem jedine odporúčať

Cena: 250 lek (2€)

Panacota

Panacota je dôkazom toho, ako veľmi albánska kuchyňa preberá jedlá od svojich susedov. Albánska panacota je len znetvorenina talianskeho názvu dezertu Panna Cotta.

Jedná sa o uvarenú smotanu so želatínou (v albánskej verzií aj s pudingom), ktorý sa podáva na sladko s ovocím a džemom.

Cena: 300 lek (2,50€)

Crepes

Albánci používajú pre označenie palaciniek medzinárodný názov – crepes. Táto pochutinka sa ničím nelíši od tej našej. Len tým, že ju v menu nájdeš úplne bežne Najčastejšie ju servírujú s nutellou a banánom.

Cena: 250 lek (2€)

Figa s medom

Kandizovaná figa naložená v mede. Je tak sadká, že jedna lyžička ti stačí K tejto kalorickej bombe sme sa dostali len v pohraničnej oblasti s Gréckom a vždy sme ho dostali ako dezert zadarmo. Takže sme ju vždy zo slušnosti museli nasilu zjesť

The post Albánska kuchyňa? Len sa prosím nezadrhni! appeared first on TripLovers.

Od jedla, s ktorým ťa nevpustia do hotela, cez potraviny, reštaurácie, trhy až po Mekku street foodu. Malajzia ponúka neobyčajný gastronomický zážitok, ktorý ťa donúti kúpiť si letenku

Obsah:

• Čo ochutnať v Malajzii?
• Ako chutí malajský street food?
• Aj dezerty sa nájdu
• Zážitok ochutnať malajské ovocie
• Penang – posvätné miesto všetkých žrútov

V predchádzajúcom článku o Malajzii som sa venovala zaujímavostiam z malajských potravín a paradoxmi, s ktorými sa tu môžeš stretnúť. Rovnako aj téme malajských reštaurácií, kde človek nie vždy dostane to čo si pýta

Čo ochutnať v Malajzii?

Nasi Lemak

Národným jedlom v Malajzii je Nasi Lemak, ktoré Malajzijčania jedávajú hocikedy v priebehu dňa. Áno, dajú si ho aj na raňajky Kvôli jeho obľube ho nájdeš takmer všade. Je zložené zo šiestich základných ingrediencií, ktoré sa v závislosti od kuchára líšia.

Základom je ryža, uvarená v kokosovom mlieku (častejšie je dostať suchú ryžu), kuracie mäso (niekedy aj s kosťami), sušené rybičky, zelenina, vajíčko, fazuľka alebo sója.

Kuey Toew

Kuey Toew bolo našim najobľúbenejším jedlom v Malajzii, až pokiaľ nám doň nenahádzali nasekané kuracie s kosťami. Je to veľmi jednoduché jedlo pozostávajúce zo širokých ryžových rezancov osmažených na panvici so sójovou omáčkou. Do toho je zamiešané kuracie mäso, vajíčko a čerstvé bambusové výhonky. Kuracie kúsky môžu vystriedať morské plody, to už je na tebe

Mee Goreng

Mee Goreng je veľmi dostupné jedlo a my sme ho jedávali naozaj často. Toto jedlo je v podstate podobné ako kuey toew. Rozdiel je len v tom, že pozostáva z vaječných “cestovín” špagetového tvaru a bambusové výhonky strieda cibuľka a rôzne iné bylinky. Často sa podáva s limetkou. Existujú rôzne verzie – kuracia, vegetariánska alebo s morskými plodmi.

Murtabak

Hovorila som, že Kuey Toew bolo našim obľúbeným jedlom? Oprava, tým najlepším jedlom bol rozhodne Murtabak! Kvôli nemu by som si aj hneď kúpila do Malajzie letenku (aj keby sa mi mali v nose špárať) a zaletela si do mestečka Tawau, kde sme jedli ten najlepší kúsok.

Pôvod tohto jedla je v Saudskej Arábii a názov murtabak v arabčine znamená “zložený.“ Je to jednoduchá placka, ktorá sa naplní zmesou vajca, zeleniny, cibule, mletého mäsa a vypráža sa na kovovej platni s troškou oleja. Proste nebíčko v papuľke

Roti a jej milión spôsobov

Roti je jedlo, ktorým nič nepokazíš a navyše je veľmi lacné, ľahko dostupné a rýchlo pripravené. Je to niečo podobne ako naša palacinka, ale má inšie cesto a plní sa ešte pri pečení. Môžete si vybrať z množstva sladkých aj slaných plniek. Roti je typickým pouličným jedlom, ktoré nájdeš okrem Malajzie aj v Thajsku, Kambodži, Laose, či na Srí Lanke.

Tu najchutnejšiu ale robia práve Malajzijčania, lebo pri pečení nepoužívajú rastlinný tuk a placka sa pečie “na sucho.” Ak si na roti sadneš do reštaurácie, dostaneš aj oranžovú omáčku. Tej sme sa spočiatku báli, ale neskôr sme si bez nej roti nevedeli ani predstaviť

Dhosa

Placka upečená z ryžovej kaše je veľmi rýchlo pripravená a extrémne lacná. Pečie sa len z jednej strany, preto sa dá dobre tvarovať a kuchári ju často zarotujú do valcového alebo kuželovitého tvaru Jej chuť je však dosť nevýrazná a nezaujímavá. Rovnako ako roti sa podáva s kari, prípadne inou omáčkou.

Rendang

Redang vôbec nevyzerá pôsobivo a keby som to mala opísať vlastnými slovami bola by som vulgárna. Jeho príprava je časovo veľmi náročná, preto sa podáva väčšinou na obed a výhradne v reštauráciách. Patrí k tým klasickým ázijským jedlám s omáčkou, od ktorým nevieš čo čakať.

Tajomstvo podivného vzhľadu rendangu spočíva v jeho pomalej príprave a nadmernej starostlivosti o mäso počas pečenia a následného varenia. Rendang sa pripravuje z hovädzieho mäsa, ktoré sa poriadne nakorení a napácuje sa v omáčke, ktorou sa následne počas pečenia potiera. Táto omáčka obsahuje ingrediencie ako kari, palmový cukor a kokosové mlieko (preto tá farba). Je to veľmi zaujímavé jedlo, ktoré stojí za to vyskúšať a netreba sa nechať odradiť výzorom

Kolo Mee

Kolo Mee je typickým jedlom štátu Sarawak (ostrov Borneo). Jeho zvláštnosťou je, že sa vždy podáva v miske. Ide o jednoduchú, chutnú a dobre vyzerajúcu kombináciu rezancov (podobných vifonke), mletého bravčového mäsa, niekoľkých plátkov grilovaného bravčového s typickou červenou farbou a akejsi jarnej cibuľky. Toto jedlo nájdeš už od neuveriteľných 3,5 RM (70 centov)

Fried Rice

Veľmi jednoducho povedané, fried rice je niečo ako naše rizoto osmažené na panvici. Ryža je jedna z najzákladnejších potravín v juhovýchodnej Ázii a kvôli svojej cene výrazne vždy prevažuje ostatné ingrediencie. Rovnako je to v prípade fried rice. Fried rice ponúkajú takmer v každej reštaurácií a mávali sme ho tak často že som ho od nášho návratu z Ázie nemala ešte ani raz

Biryani

Výrazne chutnejším ryžovým jedlom je Biryani. Je to klasické ázijské jedlo, ktoré ale treba spomenúť, lebo každá jeho ingrediencia je plná výrazných chutí Svojim spôsobom je veľmi jednoduché no musí byť správne dochutené. Tajomstvo dokonalosti tohto jedla je najmä v ryži, ktorá je uvarená aj s koreniami ako kardamón, škorica či klinčeky. Práve kardamón dodáva biryani neodolateľnú lákavú arómu.

Biryani sa najčastejšie servíruje ako kuracia verzia. Základom je aby bolo kura dobre namarinované a mäkké. Tanier sa často dozdobuje exotickým ovocím ako ananás, prípadne bylinkami, kešu orieškami alebo papadamom.

Itik Panggang – malajská pečená kačka

Aj v Malajzii sme hľadali chrumkavú kačku, no márne. Pojem chrumkavá v Ázii chápu úplne inak ako my. Pečenú kačku, ktorú sme si objednali sme dostali naservírovanú v hlbokom tanieri s rezancami a šťavou. Mala priam až krémovú štruktúru a bol to naozaj zvláštny a zaujímavý gastronomický zážitok, no nenaplnilo to naše očakávania

Ikan Bakar

Ikan Bakar je grilovaná ryba na drevnom uhlí. Servíruje sa aj s hlavou a toto jedlo je typické najmä pre večerné trhy v meste Kota Kinabalu. Takáto upečená rybka stojí od 20 RM (4 €), no samozrejme záleží od konkrétneho výberu a veľkosti ryby

Ako chutí malajský street food?

Satay – grilované mäso na paličke

Satay je obľúbené streetfoodové jedlo všetkých nevegetariánskych cestovateľov. Je ľahko dostupné najmä v neskorších hodinách na večerných trhoch. Väčšinou býva na výber medzi kuracím, hovädzím, alebo jahňacím mäsom, no táto pochúťka sa dá pripravovať aj z menej tradičných druhov mäsa. Malajský satay sa pred pečením namáča do omáčky, vďaka ktorej aj po upečení na drevnom uhlí zanecháva mäso na jazyku šťavnatú chuť

Satay je známy aj v mnohých ďalších krajinách Ázie, dokonca Ameriky, no tam sa pripravuje na sucho, alebo s bylinkami.

Ikan Asin

Malé sušené a poriadne nasolené rybky si dávajú Malajzijčania ako predjedlo či namiesto čipsov. S ich výraznou arómou sa v uliciach Malajzie budeš stretávať veľmi často

Pisang Goreng

V jednoduchosti povedané vyprážané banány v cestíčku Túto rýchlu jednohubku odporúčam hneď ako ju uvidíš. Často sme sa stretávali s tým, že ich chystali priamo na ulici mladí študenti aby si privyrobili. 8 kúskov stojí 5 RM (1 €).

BBQ grilled chicken wings

Grilované kuracie krídelká s BBQ omáčkou, sú typickým street foodom pre mesto Kota Kinabalu. Nájdeš ich však aj na iných miestach po celej Malajzii, hlavne na večerných trhoch. 1 kus stojí od 1,5 RM (30 centov).

Aj dezerty sa nájdu

Kaya toast

Kaya toast sa obvykle servíruje na raňajky, no je tak extrémne sladký, že by som ho skôr zaradila do kategórie dezerty. Ide o dva kúsky nadýchaného koláčikového cesta medzi ktorým je kokosová nátierka kaya. Táto nátierka sa dá bežne kúpiť v potravinách a môže poslúžiť aj ako vhodný suvenír

Kaya Pau

Kaya Pau sú rôznofarebné “parené buchty.“ Ich cesto je tak trochu bez chuti a kokosová plnka kaya je naopak extrémne sladká.

Cendol

Na prvý pohľad vyzerá divne, no chutí celkom fajn. Cendol pozostáva z rozdrveného ľadu, ktorý je ponorený do ovocného sirupu a kokosového mlieka. V tejto zmeske naviac plávajú kúsky ovocia a zelené želé rezance s príchuťou pandánu.

Zážitok ochutnať malajské ovocie

Ovocie v Malajzii je veľmi zaujímavé a výrazne odlišné od toho aké poznáme zo Slovenska. Jablká a pomaranče tu príliš nepoznajú, a aj banány, ktoré tu pestujú sú od tých našich odlišné. Ovocie ako mango, papája, ananás, či dokonca dragon fruit a liči asi predstavovať nemusím. Za zmienku však stoja nasledovné druhy ovocia, ktoré nás ohúrili rôznymi spôsobmi

Rambutan

Rambutan zaujme už na trhovisku. Jeho šupka je pichľavá a výrazne zväčšuje jeho objem. Plod je však menší a je príjemne sladký. Treba sa však k nemu dostať, najlepšie nožom

Carambola

Aj carambola zaujme už na trhovisku, Dôvodom je jeho tvar, ktorý pripomína hviezdu. Preto sa na trhoviskách stretneš aj s názvom starfruit

Mangosten

Mangosten je takmer dokonalo okrúhla tmavá gulička a fialovou dužinou a bielym 6-cípim plodom vo vnútri. Biela časť plodu púšťala bielu, trochu slizkú dužinu, ktoré sa nápadne podobala na sem… A tak isto ako to vyzeralo to aj chutilo a voňalo

Durian

Ak v Malajzii musíš niečo ochutnať, tak je to práve durian! Je to neobyčajný gastronomický zážitok Ide o silne aromatické ovocie, ktoré je zakázané v lietadlách a aj na hoteloch. V juhovýchodnej Ázii je veľmi populárne a Číňania sa po ňom idú potrhať.

V rámci spoznávania malajskej kuchyne sme ho neodmietli ani my Môžeš si kúpiť celý plod a nechať si ho naporcovať, alebo si môžeš kúpiť už naporcované kúsky. My sme si kúpili malý plod a zaplatili zaň 13 RM (2,60 €). Boli sme prekvapení ako veľa sa v ňom toho nachádza.

Nám durian chutil ako rozmačkaná krémová cibuľa s cesnakom a bola to tak hrozná skúsenosť, že sme takmer celý plod vyhodili. Svoj názor na toto ovocie si však musíš urobiť sám, lebo každému chutí inak. Ako príklad ti odporúčam pozrieť nasledujúce funny video

Penang – posvätné miesto všetkých žrútov

Ostrov Penang je považovaný za kulinársku destináciu a žrúti si tu naozaj prídu na svoje. V gastronómií Penangu je premietnutá multikultúrna spoločnosť tohto ostrova, čo sa premieta aj v chutiach, ktoré tu môžeš zažiť

Väčšinu gastronomických pochúťok a street foodu nájdeš hlavne na uliciach a v stánkoch v centre Georgetownu. Skutočne dobré jedlo sa dá zohnať za bežné ceny v Malajzii, takže sa tu naješ naozaj lacno My sme objavili množstvo výborných jedál v časti Little India. Táto menšina je v Malajzii výrazne zastúpená.

The post Ako chutí Malajzia appeared first on TripLovers.

Srílanská kuchyňa pripomína tú indickú. Je pestrá, pikantná ale bezpečná. Za dva týždne cestovania po Srí Lanke sme nemali žiadne tráviace problémy

Obsah:

• Ceny jedla na Srí Lanke
• Potraviny
• Podivné zvyky srílanskej kuchyne
• Pitie
  • Káva na Srí Lanke
• Srílanské jedlá
  • Srílanský street food

Ceny jedla na Srí Lanke

Ak sa budeš stravovať v lokálnych reštauráciách alebo si vystačíš s pouličným street foodom, bude to veľmi lacné. Lokálnu stravu zoženieš takmer hocikde pri hlavnej ceste. Za jedlo tak zaplatíš jedno až dve eurá. Porcie sú pritom dosť veľké a veľakrát nám postačila jedna porcia pre dve osoby

V turistických oblastiach je jedlo drahšie, ale porcia je stále lacnejšia ako obed v Bratislave. Na pobreží a v Elle si účtujú 10% poplatok z jedla za služby. V bežných lokálnych podnikoch niečo také neexistuje.

V Elle sa neoplatí ísť do lokálneho podniku lebo tam majú pripravené špeciálne cenníky iba pre turistov, pričom kvalita jedla ostáva jednoduchšia. Za rovnakú cenu sa môžeš najesť aj vo „fency“ reštaurácií, kde pochopia keď im povieš „no spicy.“

Ak hľadáš európsku kuchyňu alebo luxusnejšie jedlá tak to môže byť v niektorých oblastiach (hlavne na severe) trošku problém. Lepšie reštaurácie nájdeš bez problémov len v Kandy, mestečku Ella alebo pri pobreží.

Potraviny

• v potravinách je výrazne chudobnejší sortiment
• často prevažujú malé predajne iba s jedným druhom tovaru
• jednoducho sa dá dostať ovocie rôznych druhov, srílanskou špecialitou sú červené banány
• sladkosti sú tu výrazne chutnejšie ako v juhovýchodnej Ázií ale stále nie také dobré ako v Európe

Podivné zvyky srílanskej kuchyne

• street food ale aj jedlo v reštauráciách ti zabalia do použitého papiera, takže bežne dostaneš vymaľovánky, matematické príklady, angličtinu alebo cisco networking academy
• na tanier sme dostali igelitový sáčok aby sa nezašpinil a nemuseli tak umývať riad
• jedlo ti zabalia take away aj keď chceš zostať a najesť sa na mieste
• pojem „no spicy“ znamená že jedlo bude stále pikantné, ale nie tak veľmi ako bežne
• v podniku som dostala kávu s mravcami, pán barman mi ju bez hanby precedil a dal späť

Pitie

• na Srí Lanke ti domáci povedia, že voda z kohútika je pitná Ich žalúdky sú zvyknuté, my sme radšej fungovali na balenej vode
• na ostrove sa vo veľkom pestujú čajovníky. Čaj sa dá dostať aj v lokálnych podnikoch, ale nie vždy ti dajú srílanský čaj, ktorý je prevažne čierny
• z lokálnych nápojov odporúčam Lassi, je to niečo ako ovocný acidko nápoj
• alkohol sa predáva iba v špecializovaných obchodoch a len od 21 rokov

Káva na Srí Lanke

Ak si kávičkár, tak na dobrú kávu na chvíľu zabudni. Na Srí Lanke strojovú kávu zoženieš iba ťažko. Problém s ňou nebude v Elle, čo je turistické ghetto. Aj v prípade keď sme si sadli do lepšieho podniku vo väčšom meste a objednali si kapučíno došla nám len kávová žbrnda. V lokálnych podnikoch poskytujú iba instantnú kávu Nescafé.

Srílanské jedlá

Jedlo na Srí Lanke pripomína to indické. Základom je aby bolo vždy pikantné až tak, že po druhom súste už vôbec nezáleží na tom čo ješ Ale dajú sa nájsť aj nepikantné jedlá, napríklad Roti na mnoho spôsobov či kokosové palacinky (pani pol).

Základom srílanskej kuchyne je tiež kari, ktoré vedia pripraviť na milión spôsobov. Človek by mal dojem, že sa z toho množstva kari čo tu zje nevráti z dovolenky opálený ale žltý

Typickým srílanským jedlom je kottu, ktoré sa pripravuje rozsekaním všetkých ingrediencií na kovovej doske. Jeho prípravu budeš počuť už z diaľky

Medzi ázijské klasiky patrí aj chicken biryani, jedno z jedál, ktoré je síce jednoduché ale pripraviť ho neviem Tajomstvo dokonalosti tohto jedla je najmä v ryži, ktorá je uvarená aj s koreniami

Ako pri každej ázijskej kuchyni, aj na Srí Lanke nesmieš zabudnúť na čarovné slovičko „no sipcy“ a dúfať, že čašník to nezabudne zdeliť kuchárovi. Ale mám aj jednu dobrú správu, na Srí Lanke nepoužívajú koriander

Ako motiváciu k srílanskej kuchyni odporúčam gastrodokument: S kuchařem kolem světa

Srílanský street food

Na Srí Lanke sme si veľmi obľúbili pouličný street food. Parený cícer, kukuričné vyprážaniny, roti, samosy či varená kukurica nás zachraňovali vždy keď nebol čas na obed. Pre Srí Lanku je typické hlavne hrachové vyprážané cesto ale chýbala nám k tomu nejaká omáčka.

Našimi najobľúbenejšími boli malé vyprážané guličky z kukurice alebo šošovice. V pouličných stánkoch stoja od 5 do 50 rupií ale pre ľudí so slabšími zubami môžu byť strašne tvrdé. Tiež sme si obľúbili parený cícer s kokosom, znie to divne ale určite ho vyskúšaj

Na 2 týždne je srílanská kuchyňa super zmena, ale tie dva týždne nám stačili. Neviem si predstaviť jesť tieto jedlá dlhodobo. Hlavne tie použité papiere a obaly by mohli mať z dlhodobého hľadiska negatívny vplyv na naše zdravie.

The post Pekelná chuť Srí Lanky appeared first on TripLovers.

Peruánska kuchyňa je vraj najlepšia na svete. Podobné výroky sme počuli už aj o vietnamskej kuchyni a vtedy to pravda nebola. Poď sa s nami pozrieť, čo v Peru môžeš ochutnať

Obsah:

• Listy koky nie sú droga
• Tieto jedlá pravdepodobne ochutnáš
• Lahôdky pre (nie) každého

Peru je rodiskom niekoľkých tisícok druhov zemiakov a používajú ich takmer do každého jedla. Medzi ich obľúbené jedlá patria aj hranolky a veľa mäsa na rôzne spôsoby. Všeobecne Peruánci dosť fičia na “fastfoodových” jedlách. Takéto prevádzky sa nazývajú Polleteria (vo voľnom preklade Kuriatkovo) a pripomínajú lokálne KFC.

Porcia bežného jedla stojí od 12 do 15 soles (3,50 – 4,30 €). V centrách turistických destinácií až 20 soles (5,70 €). Rybacie jedlá sa pohybujú v cene okolo 25 soles (7,20 €). Počas čakania na jedlo väčšinou donesú malé predjedlo, ako opraženú kukuricu, alebo nejakú strukovinu. Nikdy sa nám nestalo, žeby nám ho naúčtovali. Zohnať kvalitnú kávu v turistických destináciách nie je až taký problém. Stojí od 8 do 12 soles (2,30 – 3,50 €).

V Peru majú v každom väčšom meste supermarket Plaza Vea (veľmi podobné nášmu Tescu). Sladkosti v Južnej Amerike sú väčšinou chutné. Z ovocia sa dá ľahko zohnať papája a banány. V dedinách sú malé obchodíky domácich, kde takmer nikdy nebývajú uvedené ceny.

Listy koky nie sú droga

Andské krajiny majú povolené pestovanie kokových listov. Vyrábajú sa z nich kokové cukríky, mydlá, používa sa do čaju, na trávenie a na útlm výškovej choroby. Kokový čaj alebo cukríky môžeš vyskúšať aj ty počas svojho pobytu v Peru.

Vyváženie kokových listov z Andských krajín je zakázané, keďže sa z nej dá vyrábať koková pastu, z ktorej sa vyrába kokaín.

Tieto jedlá pravdepodobne ochutnáš

Anticuchos

Ten najlepší street food, ktorý v uliciach Peru môžeš nájsť je anticuchos. Priamo na ulici ho pripravujú tetušky na malom prenosnom grile. Je to opečené mäsko na paličke s uvareným zemiakom. V Cuscu ho zoženieš za nehoráznych 5 soles ale za mestom len za 1 soles.

Quinoa

Quinoa je tradičná juhoamerická obilnina s vysokým obsahom živín a množstvom pozitívnych účinkov na zdravie. V Európe sa využíva na rôzne spôsoby, ale v Južnej Amerike sa s ňou príliš neexperimentuje a pridáva sa do jednoduchých jedál.

Lomo Saltado

Lomo Saltado je (pre nás) to najlepšie peruánske jedlo, ktoré robia takmer všade. Jeho obsahom sú hranolky s uduseným mäsom na paradajkách a cibuli a ako príloha sa podáva ryža. Toto jedlo sme si dali vždy, keď sme si nevedeli vybrať a chceli ísť na istotu

Ceviche

Ceviche (seviče) je tradičné peruánske jedlo, o ktorom sa hovorí, že ak si ho nevyskúšal, tak si v Peru ani nebol. Je to na studeno pripravené rybacie mäso s cibuľou na šťave z citrónovej trávy. Rozdielne ti ho môžu pripraviť pri oceáne a vo vnútrozemí, rozdiel je najmä v druhu rybacieho mäsa.

Avokádo

Veľmi chutný a rýchly peruánsky street food sme zažili v uliciach Cusca, kde nám tetuška za minútku pripravila sendvič s avokádovou pomazánkou. Pri avokáde je asi najnáročnejšie nájsť predavača, ktorý takúto chuťovku pripravuje. Ako alternatívu k tomuto jedlu môžeš vyskúšať v reštaurácií plnené avokádo Palta a la Reina.

Inka kola

Inka kola je šialene sladká forma peruánskej Coca Coly so žltou farbou. Nám pripomínala banánový Redbull a mala aj rovnaký účinok. Predáva sa aj v 3 litrových fľašiach a týmto baleniam sme úplne podľahli

Ají de gallina

Ají de gallina je peruánske jedlo, ktoré zaujme najmä geometrickými pyramídami ryže, ktoré sú pri podávaní tohto jedla neodmysliteľnou súčasťou. Samotné jedlo spočíva v natrhaných kúskoch kuracieho mäsa, ktoré je ponorené v zemiakovej omáčke. Súčasťou dekorácie je aj vajíčko so šalátom a zeleninou. Ak sa mám priznať, toto jedlo mi pripomenulo školskú jedáleň

Churros

Churros poznáme už zo Španielska. Je to mastné vyprážené cesto, ktoré sa jedáva s tekutou čokoládou alebo čokoládovým topingom. Churros sa tvári ako dezert alebo sladkosť, ale kvôli mastnote by som ho zaradila k jedlám, od ktorých sa iba zašpiníš.

Pirôžky

Perfektnú street foodovú sladkosť sme našli v Cuscu. Je to vyprážaný pirôžtek so sladkou karamelovou náplňou vo vnútri. Je to perfektná pochutina nie len keď chceš niečo narýchlo zožrať, ale tiež na večeru. Navyše stojí len 1 soles

Pisco sour

Pisco sour je tradičný peruánsky drink. Stojí približne 4 € a porcia je naozaj poriadna. Nám tento drink pripomínal našľahaný vermut, ale príliš nás neoslovil.

Lahôdky pre (nie) každého

Juhoamerická kukurica

Rodiskom kukurice je stredná Amerika, ale v skutočnosti sa výrazne odlišuje od tej európskej. V Bolívii sa jedáva prerastená “nadopovaná” kukurica plná škrobovej chute. Robí sa z nej aj popcorn, ktorý je tiež poriadne prerastený. Ako street food zachutí asi málokomu. Našťastie sa dá zohnať aj popcorn z normálnej (neprerastenej) kukurice

Tacu Tacu

Tacu Tacu mi príliš nechutilo, najmä kvôli žvachovitému bravčovému mäsu. K nemu sa podáva ešte ryža, grilovaný banán a vajíčko. Práve grilovaný banán bol dôvod, prečo som podľahla a objednala si toto jedlo. Bola to chyba.

Cuy

Morča patrí k delikatesám latinskoamerickej kuchyne. Je normálne navštíviť domácnosť, v ktorej morčatá chovajú za účelom konzumácie. Morčatá sa najčastejšie pripravujú počas peruánskych sviatkov. Ako turista ho môžeš tiež vyskúšať, no počítaj s tým, že na tanier ho dostaneš úplne celé aj s kosťami a hlavou. Navyše zaplatíš slušný účet.

Podľa nás je peruánska gastronómia chutná, no ani z ďaleka to neboli najväčšie šmakoty na svete. Hladovať však isto nebudeš

Celá FOTOGALÉRIA

The post Je peruánska kuchyňa naozaj najlepšia na svete? appeared first on TripLovers.