Neapolská gastronómia je plná kalórií, chutných aj nechutných. Spektrum ponuky jedál a koláčikov, ktoré sa dá ochutnať v Neapole je obrovské. Jeden týždeň nepostačuje na ochutnanie všetkého čo neapolské kaviarne, pekárne a reštaurácie ponúkajú.
Prečo sa v Taliansku pije káva na bare?
V Taliansku sa pije káva na bare z toho dôvodu, že za sadnutie k stolu alebo na terase sa platí poplatok. V Neapole sú to 3€. Takže kávu si vypijú ešte na bare a nemusia platiť nič naviac. Sú schopní si dať takto aj koláč na bare a akceptovať to, že okolo nich neustále pendlujú ľudia a personál, len aby nemuseli platiť za stôl.
My sme si dávali kávu na bare lebo bola často lacnejšia akoby sme mali zaplatiť len za WC 😀 a najlepšie na tom je, že všade majú k dispozícii aj bezkofeínovú kávu, takže k večeru nebudeš úplne zdrogovaný 😀
Len dodatočná info. To, že sa v Taliansku platí za stôl je síce divné, ale za rovnako divné sa považuje keď dáš čašníkovi tringelt 😉
Úžasné koláčiky z neapolských pekárni
Na úvod hneď smutná správa. Za týždeň sa nedá ochutnať všetko čo neapolské kaviarne a pekárne ponúkajú 🙁 V Neapole na nás kričali koláčiky spoza skla a mohli sme si ich dopriať doslova na každom rohu.
Sfogliatelle
V neapolských výkladoch pekárni ťa určite zaujme koláčik v tvare mušle. Je to dezert Sfogliatelle, sladké pečivo pozostávajúce z vrstveného lístkového cesta plneného sladkou zmesou syru ricotta, dochuteného pomarančovou kôrou. Najchutnejšia je ráno, keď je ešte teplá a úžasne chrumkavá 🙂 Bol to ten najchutnejší koláčik aký sme v Neapole ochutnali 🙂
Sfogliatelle sa v Kampánií objavil už v 17. storočí a ten, čo sa podvolil tomu aby toto vytvoril je fakt pán! Dosiahnuť dokonalý tvar a lístkovanie cesta je aj na dnešnú “strojovú dobu” veľmi náročné. Našťastie si ich dnes môžeš kúpiť aj ako mrazený polotovar v supermarkete. Takže si ich prípadne vieš pribaliť do príručnej batožiny a doniesť priateľom ako suvenír (ak prežijú cestu) 😛
Cena: 1,50€
Taralli
Taralli si takmer určite všimneš. Má veľmi špecifický vzhľad, venčekový tvar s bohatou mandľovou posýpkou. Pozostáva z veľmi jednoduchých ingrediencií, vody, múky, kvásku, soli a mandlí. Takže nemá príliš výrazne chute. Je dosť suchý a drolí sa. Jeho chuť hodnotím tak, že raz stačilo.
Cena: 1€
Bissotto
Bissotto je azda jediný koláčik, ktorý v Neapole netreba nutne ochutnávať. Už jeho pomer ceny a veľkosti hovorí za všetko. Je v ňom zmes orieškov, čokolády a pravdepodobne niečoho na nadrobenie objemu. Na pohľad pôsobí sucho a nevýrazné, a presne tak aj chutí. Jesť ho samostatne bez kávičky je trochu obťažujúce pre ústnu dutinu. Je ideálny akurát v prípade keď sa potrebujete niečím dotlačiť.
Cena: 0,5€ (nie, nie je to preklep)
Croassant
Croassant pozná každý, ale taký chutný ako robia v Taliansku asi ťažko niekde zoženieš. Takže nedať si ho tu, len preto, že ho poznám, je hriechom! 🙂
My sme ho mali každé ráno. Dokonalá chuť od prvého sústa. Je to ako raj v papuľke. A presne to bol ten moment, keď sme sa do Neapolu zamilovali a povedali si, že sa sem ešte musíme vrátiť! Na raňajky jeden croassant úplne stačí, pretože je fáákt obrovský 🙂
Cena: 1€
Rum Babà
Tento dezert spoznáš veľmi ľahko lebo má tvar hríbiku. Na prvý pohľad vyzerá nudne ale opak je pravdou. Rum Babà je kompletne napustená rumom a koláčik je priam mokrý, takže sa môžeš dobre zababrať. Nájdeš ho takmer v každej neapolskej pekárni, v rôznych veľkostiach a s rôznymi plnkami od čoho sa odvíja aj jeho cena.
Cena: 1,20 – 2€
Cannoli
Cannoli je typickým dezertom Sicílie, ale nájdeš ju takmer v každej neapolskej pekárni. Cannolo znamená trubička, a tento dezert bol považovaný za symbol plodnosti. Musím sa priznať, že pri akejkoľvek úrovni perverznosti, v triezvom aj netriezvom stave… Toto som tam nevidela 😀
Samotná trubička nám až tak nechutila, bola tvrdá ale možno sme vychytali len nečerstvý kúsok. Je plnená úžasným krémom zo syru ricotta a na obidvoch stranách dozdobená ovocím alebo želé.
Cena: 2€
Streetfood a nie práve najzdravšie neapolské jedlá
V Neapole sme si obľúbili večerné prechádzky po Via dei Tribunali, kde sme vždy hľadali niečo na zjedenie. Okrem koláčikov a dezertov sme v Neapole ochutnali aj nasledujúce jedlá a musíme sa priznať, že viac nechutilo ako chutilo 😀
Alici fritte (alici fresche)
Vyprážané ančovičky v cestíčku, alebo iné morské potvory, padnú po tom množstve sladkého vhod 😉 Inak sa pripravujú na štýl mrazených polotovarov, ktoré sa hodia do oleja a za chvíľu je zázrak na svete 😀
Cena: 4-6€
O’ Cuzzetiello napoletano
O’ Cuzzetiello napoletano sú mäsové guličky zapečené v hustej paradajkovej omáčke, podávané v ohriatej žemly. Dá sa jesť formou streetfoodu, ale dostali sme k nej vidličky a kopec servítok. Tie nám padli veľmi vhod, ale aj tak sme sa od toho poriadne zašpinili.
Cena: 5€
Pizza Margherita
Najjednoduchšie pizza akú talianska kuchyňa pozná pochádza práve z Neapolu. Priznám sa, v živote predtým som ju nejedla. V Neapole sa s ňou stretneš dosť často a to si ani netreba sadať do reštaurácie.
Na veľa miestach majú kúsky Margherity vystavené vo vitríne s ostatnými koláčikmi a dezertami. Vtedy je veľká pravdepodobnosť, že pizza bude studená. Klasická neapolská Margherita, s akou sa stretneš na ulici má hrubé cesto, veľa rajčinového pretlaku, minimum mozarelly a bazalka býva naozaj výnimočnosťou.
Lepšie je ísť si sadnúť do reštaurácie a nechať si ju pripraviť. Ceny pizze v Neapole, a všeobecne v Taliansku, nie sú vôbec vysoké, len treba počítať aj poplatok za stôl.
Cena: 9€ (+ 3€/osoba za sedenie pri stole)
Pizza fritta
Pizza fritta je ďalšou špecialitou neapolskej kuchyne. Ide o akési plnené pizzové cesto osmažené v oleji. Nazvime to plnený langoš 😀
Na niektorých miestach ho majú vo vitrínach s ostatnými koláčmi a dezertami už ufritovaný. Čo znamená, že opäť bude studený, rovnako ako Margherita. Čerstvý na počkanie robia na dvoch miestach, v prevádzkach Sorbillo, na Via dei Tribunali.
Nebol to zrovna náš typ jedla a po ťažkom večeri so žlčníkovým záchvatom sme zrovna nebažili. Takže toto jedlo sme si dovolili neochutnať.
Cena: 4€
Špagetová pizza
Špagetová pizza alebo skôr špagetový koláč bolo niečo ako pokus o španielsku tortillu, ale autor asi nemal doma zemiaky, tak použil špagety. Uvarené špagety sa zmiešajú s čerstvými vajičami, strúhaným syrom, šunkou, korením a soľou, a pečie sa na hlbokej panvici z obidvoch strán, rovnako ako španielská tortila. Chutilo to presne tak ako sme očakávali, teda hnusne.
Cena: 3€
Arancini di Riso
Aj toto streetfoodové jedlo pochádza zo Sicílie. Tiež to nie je žiaden extra šmakot, ale oproti iným jedlám, ktoré sme ochutnali v Neapole sa to aspoň dá zjesť. Ide v podstate o akési lepkavé rizoto vyformované do tvaru pyramídy alebo guličky, ktorá sa nasledovne obalí v tenkej vrstve strúhanky a osmaží vo fritéze. Arancini di riso má vegetariánske aj mäsité verzie.
Cena: 3€