Existujú ľudia čo by za predĺžení víkend dokázali otočiť aj Solún. My k ním nepatríme, máme radšej dôslednejšie cestovanie. Kam vyraziť na predĺžený víkend? Tu je hneď 20 tipov kam na predĺžený víkendový výlet za hranice Slovenska, autom alebo karavanom. Inšpiruj sa

Obsah:

• Tipy na predĺžený víkend v Rakúsku
• Tipy na predĺžený víkend v Česku
• Tipy na predĺžený víkend v Maďarsku
• Tipy na predĺžený víkend v Slovinsku
• Tipy na predĺžený víkend v Poľsku
• Tip na predĺžený víkend v Rumunsku
• Tip na predĺžený víkend v Chorvátsku a Bosne
• Tip na predĺžený víkend v Nemecku
• Tip na predĺžený víkend v Srbsku

Tipy na predĺžený víkend v Rakúsku

1) Rakúska železná cesta

Hora Erzberg nad rakúskym mestečkom Eisenerz je pravdepodobne najväčším ložiskom železnej rudy na svete. Ťažba rudy začala údajne už v roku 712. Kvôli jej spracovaniu boli formované aj okolité regióny. Dnes sa tento región označuje ako Die österreichische Eisenstraße, teda „Rakúska železná cesta“.

Za storočia ťažby na hore Erzberg sa dá pozorovať vývoj banských a ťažobných metód a technológii. Ťažba štajerského Erzbergu stále napreduje a prevádzkovateľ lomu organizuje exkurzie pre záujemcov

Ďalšie turistické ciele:

• Mendlingtalský dobrodružný svet (Erlebniswelt Mendlingtal) – tematický chodník s ukážkou historickej ťažby dreva a splavovania dreva (doposiaľ najkrajšia rakúska alpská roklina v akej sme boli)
• vodopády v rokline Wasserlochklamm
• alpský vrchol Hochkar – 1808 m n. m.
• Waidhofen an der Ybbs – tiché ale pekné rakúske mestečko
• vysoké pece

Viac o víkendovom výlete po Rakúskej železnej ceste si môžeš prečítať priamo v článku: Po rakúskej železnej ceste

2) Zell am See a horská cesta Grossglockner Hochalpenstrasse

Intenzívny alpský výlet, vhodný na 4 alebo aj 5 dní. Počas roadtripu po okolí jazera Zell am See je možné vidieť niekoľko rakúskych NAJ. Alpská príroda v tomto kúte Rakúska je priam očarujúca. Najviac si nás získal ľadovec Pasterze a vysokohorská cesta Grossglockner Hochalpenstrasse

Avšak za zmienku rozhodne stoja aj Krimmlské vodopády kde môžeš zmoknúť aj keď je slnečno. Aj napriek strmším úsekom je chodník bezbariérový, takže si toto miesto môžu užiť aj rodičia tlačiaci kočík alebo ľudia na invalidnom vozíku

Alpský výlet sa nezaobíde bez návštevy rokliny. Sigmund Thun Klamm je druhou najkrajšou roklinou v rakúskych Alpách akú sme kedy navštívili. Pri vstupe do rokliny Sigmund Thun sa nachádza aj bezplatná výstava turbín vo vodnej elektrárni, ktorou preteká voda z rokliny.

Ďalšie turistické ciele:

• Stausee Mooserboden – vodné nádrže vo výške cez 2000 m n. m.
• Jazero a mestečko Zell am See
• Palfen zu Saalfelden – kláštor v skale

Viac o výlete po rakúskych Alpách si môžeš prečítať priamo v článku: Autom do rakúskych Álp, smer Grossglockner Hochalpenstrasse

3) Údolie Wachau

Údolia Wachau sa rozprestiera na 40 km pozdĺž Dunaja medzi mestami Krems an der Donau a Melk. V tomto úseku sa nenachádzajú mosty, preto je tento výlet možné urobiť ako okruh a pritom nevynechať žiadnu zaujímavosť. Tento výlet nie je len o pamiatkach a výhľadoch ale aj o degustáciách a gastronómii

Ak predpoveď počasia na predĺžený víkend hlási slnečno, je to ideálny čas. Môžeš tu každý večer sledovať epické západy slnka nad terasovými vinicami. Ideálne obdobie na tento výlet je október, kedy listy vinnej révy začínajú chytať zlatú farbu Avšak perfektným časom na návštevu je aj jar kedy kvitnú marhuľové sady

Turistické ciele:

• Krems an der Donau – odkiaľ pochádza kremžská horčica
• Dürnsteinu – malebné mestečko
• kostolík Wehrkirche St. Michael
• Spitz – mestečko, sponad ktorého sú najkrajšie západy slnka
• Schloss Schönbühel
• barokový kláštor Melk – exteriéry kláštora sú sprístupnené bezplatne, vstupné do interiérov je 13 €
• hrad Aggstein – vstupné 8,50 €

4) Salzburg a Salzkammergut

Oblasť Salzkammergut, na severnom okraji Álp, ponúka rozmanitosť, ktorá okúzli každého. Návštevníkov si získava krištáľovo čistými jazerami, ďalekými alpskými výhľadmi, ale aj lahodnou gastronómiou a svetoznámymi miestami akým je dedinka Hallstatt.

Určite sa oplatí navštíviť aj samotný Salzburg, mesto z ktorého pochádza Mozart. V historickom centre sa nachádza množstvo pamiatok zo 17. a 18. storočia, vďaka ktorým je Salzburg zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Mužské polovičky iste poteší bezplatná návšteva Hangáru 7, kde sú vystavené lietadlá, formuly, autá a ďalšie stroje so značkou Red Bull

Ďalšie turistické ciele:

• najväčšia ľadová jaskyňa na svete – Eisriesenwelt
• Horská cesta Postalm
• Hrady – Hohenwerfen, Hohensalzburg, Schloss Klaus
• Rokliny Burggrabenklamm a Lammerklamm
• soľná jaskyňa Salzwelten Salzburg
• Schloss Ort

Tipy na predĺžený víkend v Česku

5) Skalné mesto Adršpach

V Adršpachu sa dá absolvovať niekoľko turistických trás, ktoré môžu byť okružné alebo aj nie. Na cestu k autu budete potrebovať využiť vlak alebo autobus.

Pokúsiť sa prejsť všetky trasy v Adršpachu počas jedného výletu je trochu moc. Pretože z toho množstva pieskovcových skál vám možno začne časom hrabať. Ale okrem šutrov sa tu dá plaviť roklinou, alebo prejsť cez rašelinisko. Okrem toho je okolie plné panoramatických strání a fotogenických drevených domčekov.

Ďalšie turistické ciele:

• Rezervácia Broumansko – kamenné sochy a pieskovce obrastené machom
• Park Narodowy Gór Stołowych (Poľsko) – poľská verzia Adršpachu hneď za hranicami
• Kaplica Czaszek (Poľsko) – kaplnka kostí
• Múzeum čohokoľvek – keďže na tie sú Česi majstri

6) Český Krumlov a Šumava

Český Krumlov je druhým najnavštevovanejším miestom v Českej republike. Dominantou mesta je zámok v gotickom štýle z roku 1253. Súčasťou zámku je aj zámocká záhrada vo francúzskom štýle a premostenie. Centrum je tvorené systémom ulíc s pravidelným námestím a veľkým počtom zachovaných mestských domov v najrôznejších štýloch.

Z Českého Krumlova je to na Šumavu len skok. Veľa miest sa tu dá navštíviť na bicykli. Medzi jednoduché ciele patria rašeliniská Chalupskú slať a Jezerní slať, ktoré sa dajú užiť nielen zrakom ale aj čuchom

Národný park poskytuje pre svojich návštevníkov zoologický program, v rámci ktorého môžete vidieť jelene, rysy alebo vlky. O všetkých týchto tvoroch, ale aj o Kráľovi Šumavy sa tu môžete dozvedieť množstvo zaujímavých informácií

Ďalšie turistické ciele:

• Holašovice – vidiecka dedinka, ktorá sa preslávila vďaka českému filmu Babovřesky
• Pivovar Budweiser Budvar v Českých Budejoviciach – odporúčam rezervovať si miesto dopredu
• Náučný chodník Olšina
• plavba po vodnej nádrži Lipno

Niečo málo z tohto kúta Česka som opísala aj v článku: Naša prvá cesta s karavanom a čo všetko sa dá dovrzať za jeden týždeň.

7) Ostrava

Ak vás čaká upršaný predĺžený víkend, vhodným cieľom bude Ostrava. Ako mesto nie je príliš zaujímavé, ale ponúka netradičné múzeá a tak predĺžený víkend napriek dažďu nemusí byť úplne premrhaný.

Ďalšie turistické ciele:

• Muzeum nákladních automobilů Tatra v Kopřivnici
• Hornické muzeum Landek Park
• Dolní oblast Vítkovice|DOV
• Větrný mlýn – Stará Ves – Dolní Nový Dvůr
• Papilonia – Motýlí dům Ostrava
• ZOO – zoo v ČR hocikde je vždy lepšie ako v SR
• Pustevny na Radhošti
• Valašské muzeum v přírodě v Rožnove pod Radhoštěm

8) Znojmo, Telč a Diablova riť

Tento víkendový výlet asi nepatrí medzi tie populárne, ale osobne sa mi veľmi páčil. Keďže je jeho súčasťou je aj návšteva NP Podyjí na jeho návštevu odporúčam obdobie od jari do jesene.

Mestečko Znojmo má pikošku a ňou je podzemie. Námestia sú tragédia, ako všade v Česku, ale výhľady a prechádzka vinicami pod Chrámom sv. Mikuláša stoja za to

V Národnom parku Podyjí je viacero turistických cieľov a keďže terén nie je hornatý, náročnosť je nízka Na západnej strane parku sa nachádzajú vinohrady, takže si program zariaďte tak, aby ste už večer nemuseli šoférovať

Doterajší program je tak na víkend. Ak si ho chcete predĺžiť, zaujímavým úkazom je kamenný útvar Ďáblova prdel v prírodnej rezervácií Česká Kanada. A keď už tam budete, malebné mestečko Telč je odtiaľ len na skok

Ďalšie turistické ciele:

• NP Podyjí – Lipinská Lávka, Šobeská lávka, Vyhlídka Devět mlýnů,…
• Obilný mlyn v mestečku Retz (AT)
• Burg Hardegg (AT)
• Památník železné opony u Čížova
• Zámok Vranov nad Dyjí
• Vodná nádrž Vranov – možnosť plavby

9) Južná Morava

Morava ponúka napriek málo hornatému reliéfu množstvo krás. Užijú si ho najmä tí, čo cestujú s deťmi alebo so sebou brávajú bicykle. Južná Morava má pre cyklistov pripravených vyše 1000 km cyklotrás. Mnohé z nich vedú cez vinohrady a spájajú vinárstva. Takže pozor na podgurážených bratov na bicykli   Okrem toho spájajú množstvo vyhliadok ale aj veterné mlyny.

Na jar sa zhŕknu davy turistov pri rozhľadni v mandľovom sade v Hustopeče. V júny keď kvitnú levandule turisti mieria na levanduľovú farmu v Starovičkach.

Ďalšie turistické ciele:

• výletné plavby po Baťovom kanáli
• pamiatky – Zámek Valtice, Mikulov, Kláštor Rosa coeli, cisterna v Brne
• chránená krajinná oblasť Pálava
• Punkevní jeskyně a Propast Macocha
• veterné mlyny v Kuželove, Starom Poddvorove a Velkých Těšanoch
• pre deti – Obora Holedná s jeleňmi, akvapark Moravia, Zábavní park Permonium

Tipy na predĺžený víkend v Maďarsku

10) Severný breh Balatonu

Naša predstava o predĺženom víkende pri Balatone bola dosť “retro“ A asi preto nás Balaton milo prekvapil. Množstvom prírodných zaujímavostí, historickými pamiatkami a hlavne príjemným prostredím

Balaton je v prvom rade známi kvôli kúpaniu. Hĺbka jazera je relatívne dosť plytká, takže sa rýchlo vyhreje. Južný breh Balatonu ponúka pláže a pozvoľný prechod do vody, čo ocenia najmä rodičia s malými deťmi. Severný breh Balatonu však pláže nemá a do vody sa ide z móla alebo cez kamene.

Okrem kúpania ponúka Balaton celú škálu vodných športov od rybárčenia, cez plachtenie až k paddle boardingu, windsurfingu a vodnému lyžovaniu. Okolo celého jazera Balaton je vybudovaná cyklocesta s dĺžkou okolo 200 km.

K tomu všetkému treba pridať degustácie, keďže kopce severne od Balatonu sú sopečného pôvodu, na ktorých sa veľmi dobre darí viniču.

Ďalšie turistické ciele:

• člnkovanie v jaskyni Tapolca
• bazaltová veža Hegyestű
• levanduľový polostrov Tihany
• skalné obydlia Barátlakások
• hrady
• budhistická stupa mieru v Zalaszántó
• Kaštieľ Festetics a záhrady vo francúzskom štýle
• Szív alakú sírkövek – cintorín s náhrobkami v tvare srdca
• vinohrady

Ďaleko viac tipov z jednotlivých miest pri Balatone nájdeš v článku: Tip na víkend – severný breh Balatonu

11) Miškolc a Bükki Nemzeti Park

Maďarské hory sú oproti tým slovenským skromné, ale aj tu sa nájdu zaujímavé miesta. Oblasť Bükki Nemzeti Park má krasový pôvod. Jeho geológia je podobná ako napr. v Slovenskom krase. Na tomto území sa nachádza mnoho jaskýň. Tá ktorá najviac zaujala nás, bola v Miškolci. Resp. v jaskynných kúpeľoch Miskolctapolca, kde môžete plávať a zabávať sa v jaskynných priestoroch (vhodné aj pre deti).

Príjemný program sa dá spraviť v doline Szalajka. A to najmä ak cestujete s deťmi, pretože dolinou premáva vláčik

Ďalšie turistické ciele:

• Kőhodály Tibolddaróc – rozľahlé jaskynne obydlia vytesané do tufu
• Jaskyne a krasové dutiny – Balla-barlang, Szent István-barlang, Szeleta-barlang, Istállós-kői-barlang
• Rozhľadne – Millenniumi Kilátó, Tibolddaróc Kilátó
• Vodopády – Fátyol-vízesés, Szinva, mésztufa-vízesés
• Sódomb – maďarské Pamukkale – dosť veľké sklamanie
• Kőlyuktetői pincesor

Tipy na predĺžený víkend v Slovinsku

12) Jazero Bled a Národný park Triglav 

Len máloktorá krajina na svete je tak bohatá a krásna ako Slovinsko. Okúzľujúce Julské Alpy sú vhodné na návštevu v každom ročnom období! Táto oblasť má všetko čo pre aktívnu dovolenku potrebujete.

Hory, rokliny, jazerá, horské cesty, kúpanie, adrenalínové športy, lyžiarske strediská, jaskyne, vodopády ale aj pamiatky, kostolíky, panoramatické výhľady, úžasnú balkánsku gastronómiu a veľa ďalšieho.

Okolie Triglavského národného parku je také bohaté, že by sa dal na tom istom mieste urobiť výlet aj 3x inak

Turistické ciele:

• Jazero Bled, Bohinjske jazero
• Rokliny – Vintgar, Pokljuka, Tolminska koryta
• Sedlo Mangart, Vršič pass
• adrenalínové zážitky – kanyoning, rafting, bungie jumping, zip line
• Vodopády – Peričnik, Boka, Virje, koryta Soče, Martuljek, Savvica
• Pamiatky – Napoleónov most, Kobarid, Bledský hrad, Ruská kaplnka, Planina Zajamniki, početné kostolíky
• Vinársky región Goriška brda

Viac o predĺženom víkende v Julských Alpách si môžeš prečítať priamo v článku: Veľkonočný okruh Triglavským národným parkom

Keďže Slovinsko nie je najlacnejšia dovolenková destinácia, tu je zopár tipov na miesta v Slovinsku, ktoré môžeš navštíviť bezplatne: Tieto miesta môžeš vidieť v Slovinsku ZADARMO!

13) Ľubľana a severné Slovinsko

Ľubľana je vhodným východiskovým bodom na výlety po Slovinsku. Samotné mesto síce nepatrí medzi najúžasnejšie mestá sveta, ale na predĺžený víkend je to perfektná voľba. V každom ročnom období má svoju atmosféru

Z Ľubľany môžete vyraziť za epickou jeseňou smerom na sever do Logarskej doliny, na solčavskú panoramtické cestu alebo na Veliku Planinu. Ak sem zavítate v lete určite sa oplatí schladiť v neďalekých roklinách alebo prírodných rezerváciách. Vďaka diaľniciam je to z Ľubľany blízko aj do najznámejších slovinských jaskýň, k prímorským mestečkám alebo k jazeru Bled.

Ďalšie turistické ciele:

• Jaskyne Škocjan a Postojna
• Jazero Bled
• Prímorské mestečká Piran, Koper, Izola
• Rokliny Iski Vintgar a Soteska Pekel
• prírodné rezervácie Rakov Škocjan a Planinsko polje
• Logarská dolina, vodopád Rinka, Solčavská panoramatická cesta, Velika Planina
• Mestečká Škofja Loka, Kranj, Kamnik

Miest, ktoré sa v okolí Ľubľany dá navštíviť sú desiatka. Niektoré dokonca bezplatne: Tieto miesta môžeš vidieť v Slovinsku ZADARMO!

14) Prímorské mestečko Piran

Slovinské pobrežie má necelých 47 km a stoja na ňom 3 zaujímavé mestečká – Piran, Izola a Koper. Na tento výlet je ideálne zobrať si bicykel, pretože tieto mestečká sú prepojené cyklotrasou, ktorá vedie aj cez cyklotunel Šalet. Bicykel vám uľahčí aj prehliadku soľných plání Sečoveljske soline na chorvátsko-slovinskom pohraničí.

Ako ďalšie miesta môžete navštíviť rezerváciu Strujan a Mesačný záliv. Kamenný útvar Veli Badin alebo si spraviť celodenný výlet do talianskeho Terstu (len 20 km).

Ďalšie turistické ciele:

• Jaskyne Škocjan a Postojna
• Zámok Miramare (ITA)
• Grotta Gigante (ITA)

Tipy na predĺžený víkend v Poľsku

15) Zakopane

Zakopane sa oplatí navštíviť vo všetkých ročných obdobiach. A rovnako platí, že v ktoromkoľvek ročnom období sa tu nedá zaparkovať, lebo toto mesto nie je dimenzované na nápor turistov, ktorému čelí.

V zimných mesiacoch vás tu čaká rozprávková atmosféra. Pri troche šťastia môžete vidieť aj tréning skokanov na lyžiach alebo sa prejsť cez snehový labyrint (Snowlandia). V lete zažijete idilku na pastvinách. Pasúce sa kravičky s výhľadom na poľské Tatry. Za mňa, ten najkrajší výhľad na ne uvidíte z Rusinowej Polany.

Ďalšie turistické ciele:

• ľahšia aj náročnejšia turistika – štíty, vodopády, jaskyne, cyklochodníky
• thermal parky
• nákupy na trhoch v Nowom Targu
• drevené kaplnky

Zopár tipov na zimné Zakopane nájdeš tu: Športový zážitok, alebo ako sa skáče v Zakopanom.

15) Krakow a soľná baňa Wieliczka

Očarujúce centrum Krakova patrí k tým najkrajším miestam v Poľsku. Bohaté je nielen samotné mesto ale aj jeho okolie. Okrem obrovského množstva historických pamiatok, zaujímavostí a múzeí sa v okolí nachádzajú prírodné rezervácie aj podzemné tajomstvá. Popravde, aj 4 dni môžu byť málo

Na svoje si určite prídu aj deti. A to najmä v lete, pretože v Krakowe aj okolí sú možnosti kúpania naozaj bohaté. Pre úplne najmenších to bude otvorená vodná fontána v parku Henryka Jordana. Pre starších a odvážnejších otvorené kúpaliská – Kąpielisko Zakrzówek, Kąpielisko Przylasek Rusiecki, Plaża Bagry.

Ďalšie turistické ciele:

• Ojcowski Park Narodowy – kamenné útvary, jaskyne, drevené kaplnky
• Soľňá baňa Wieliczka
• Fabryka Emalia Oskara Schindlera
• Oswienčim
• Kopiec Kościuszki
• Pre kokotov je tu dedinka Kokotów

Tip na predĺžený víkend v Rumunsku

17) Autentický Maramureš

To čo je na Rumunsku impozantné je vidiek. Ten autentický nájdeš na severe, v regiónoch Maramureš a Bukovina. Krásy vysokých karpatských hôr sú prepletené bohatou kultúrou a tradíciami rumunského obyvateľstva.

Prechádzať touto oblasťou a pozerať sa von oknom je tak trochu ako návrat do minulosti. Drevené povozy s koňmi, ľudia v krojoch vracajúci sa z nedeľnej bohoslužby, drevené kostoly s vysokými vežami. A západy slnka pri ktorých cítiť slobodu, len vďaka odľahlosti a zabudnutosti tohto regiónu.

Ďalšie turistické ciele:

• Bârsana Monastery
• Jazda vláčikom Mocăniţa cez národný park Munții Maramureșului
• Veselý cintorín v Săpânțe
• Skanzeny
• Drevené kostolíky

Viac o predĺženom víkende v rumunskom Maramureši si môžeš prečítať priamo v článku: Maramureș, drevené kráľovstvo

Tip na predĺžený víkend v Chorvátsku a Bosne

18) Plitvické jazerá a na skok do Bosny

Plitvické jazerá sú jedným slovom krása! Ich návšteva zaberie celý deň. V hlavnej letnej sezóne je to masovka, obzvlášť cez víkendy.

Neďaleko Plitvíc, na hranici s Bosnou a Hercegovinou, sa nachádza opustené letisko Željeva, kde sa dá autom povoziť po pristávacích dráhach a vojsť do hangáru. Urbex plný betónu a roxorov. Vo vonkajších priestoroch sa nachádza vrak lietadla polepeným stovkami cestovateľských nálepiek. Oblasť je po občianskej vojne v Juhoslávii stále plná mín, takže kľudne sa vycikaj na asfalt aby si nemusel chodiť do trávy.

Za hranicami Chorvátska v mestečku Bihać si môžete užiť nefalšovaný orient. V Národnom parku Una opäť vidieť vodopády. Tento predĺžený víkend je vhodný najmä na neskoré letné obdobie, pretože je plný vody a kúpania A to hlavne ak budete kempovať pri riekach Korana a Una

Tip na predĺžený víkend v Nemecku

19) Bavorské Alpy

Aj keď sa to môže zdať ďaleko, ale narozdieľ od Slovensko majú okolité krajiny aj diaľnice, perfektný predĺžený víkend ponúka aj Nemecko. A to jeden z jeho najbližších kútov, ktorým sú Bavorské Alpy v okolí mestečka Berchtesgaden. Rovnako ako susediace alpské regióny, ponúka bohaté možnosti vyžitia pre všetky typy návštevníkov.

Najznámejším cieľom v tomto regióne je Orlie hniezdo na vrchu Kehlstein, ktoré kedysi slúžilo ako Hitlerovo rekreačné sídlo. Dá sa sem dostať autobusom ale aj po vlastných. Do samotného “hniezda“ (dnes už reštaurácie) vedie aj zlatý výťah, kde bol plánovaný jeden z desiatok atentátov na Adolfa Hitlera.

Ďalšie turistické ciele:

• Mestečko Berchtesgaden, chodník v skale a kaplnka nad mestom
• Bunkre v Obersalzbergu
• Jazero Königssee a plavba loďou ku kostolu svätého Bartolomea
• Rokliny – Almbachklamm, Wimbachklamm alebo Aschauerklamm

Viac konkrétnych tipov na predĺžený víkend v Bavorských alpách nájdeš v článku: Národný park Berchtesgaden, víkend v Bavorských Alpách.

Tip na predĺžený víkend v Srbsku

20) Belehrad

Návšteva Belehradu nie je o tom čo uvidíš, ale o tom čo zažiješ. Pravá slovanská atmosféra plná nepochopiteľných kontrastov, sovietskej brutalistickej architektúry a k tomu geniálna balkánska kuchyňa. Dokonalý návrat v čase!

Je to výlet na ktorom sa netreba ponáhľať. Tie najhlavnejšie pamiatky Belehradu stihneš obzrieť za jeden deň. V Belehrade treba spomaliť, pozorovať detaily a život vôkol seba.

Ďalšie turistické ciele:

• Múzeum letectva
• Brutalistické stavby – Genex Tower, Sídlisková štvrť – Novi Beograd, Toblerone building, Sava Centar, Avala Tower, Eastern Gate
• pamätník Kosmaj

The post 20 tipov na predĺžený víkend v zahraničí (autom) appeared first on TripLovers.

Predtým ako sme začali zdolávať tisíce kilometrov naprieč Európou v karavane sme trochu stresovali. Ako naše jednoročné dieťa prežije dlhé hodiny v aute? Už mu nestačí veci len ožužlávať. Ako zabaviť dieťa v aute? Vydrží sa tak dlho hrať, keď mu nechceme dávať tablet? 

OBSAH:

• Vhodné hračky do auta pre jednoročné dieťa
• Ďalšie super hračky, ktoré v skutočnosti nie sú hračkami
• S čím treba počítať pri cestovaní v aute s deťmi
• Prečo MY hovoríme NIE tabletu

Pri cestovaní s deťmi je najefektívnejšie keď dieťa počas presunov spí. Mnoho rodičov preto volí cestovanie v noci. V našom prípade však išlo o dlhodobé cestovanie a nie jednodňový presun. Preto sme sa pripravili na to, že dieťa bude treba v aute zabaviť.

Vedeli sme, že žiadna hračka nie je najlepšia. Že žiadna hračka nie je pre každé dieťa, a nie každá musí fungovať. A prekvapilo nás, ako rýchlo sa záujem o hračku s pribúdajúcim vekom diametrálne mení. Preto tieto tipy na hračky do auta berte len ako inšpiráciu. Toto boli najlepšie hráčky pre naše dieťa, s ktorými sa vedelo pohrať v aute keď malo jeden rok. Avšak nikdy sme so sebou nebrali všetky.

Vhodné hračky do auta pre jednoročné dieťa

Magnetická tabuľka

Síce jednoročné dieťa ešte nedokáže kresliť, dokáže udržať v ruke ceruzku a niečo čmárať. To niečo ho zabaví. Pri kreslení sa môže striedať rodič s dieťaťom. Môže pomenovávať nakreslené predmety a dieťa môže pochopiť, že aj kreslenie je komunikačný nástroj.

Pre syna sa nám na kreslenie osvedčili viac tie malé magnetické odznaky (ľúbia sa stratiť). Avšak existujú aj menšie magnetické tabuľky, ktoré sú do auta vhodnejšie, alebo elektrické tabuľky na kreslenie.

Labyrint s korálkami

Táto hračka naše dieťa spočiatku nezabavila, pretože sme zvolili príliš nemotorný labyrint pre detské ručičky. Zato veľkosťou bola veľmi vhodná ako hračku do auta. Neskôr, keď mal už rok a dve mesiace sa s ňou dokázal pohrať dlhšie.

Dieťa už dokáže udržať v ruke korálky, točiť ich a prevliekať. Trénuje tak kliešťový úchop. Nedokáže ich ešte spočítať ale vidí, že na jednom stĺpiku je viac korálok ako na druhom. Výhodou je, že táto hračka je v jednom kuse a jednotlivé diely sa nemôžu postrácať. Preto je ideálnou hračkou do auta aj na cesty.

Drevený 2D labyrint

Hračka od ktorej sme veľa očakávali. Nakoniec sme sa s ňou hrali my a naše dieťa sa pozeralo. Existuje viacero verzií drevených labyrintov. Mne sme si vybrali ten so zvieratkami, dúfajúc, že dieťa si bude trénovať kliešťový úchop.

Bolo nám jasné, že v jednom roku ešte nedokáže správne priradiť hlavu zvieratká k telu, ale mysleli sme si, že dokáže aspoň blúdiť s hlavičkami v labyrinte. Výhodou je, že táto hračka je jednodielna, takže dieliky sa nedokážu vytratiť. Nevýhodou, že zaberá dosť veľa miesta a naše dieťa ju rado o všetko plieskalo. V konečnom dôsledku sme sa s touto hračkou chvíľu zahrali, keď sme napodobňovali zvuky zvierat, ale dokáže ju nahradiť akákoľvek knižka.

Pukačka – Pop It

Geniálna vec a pritom taká hovadina. Táto hračka-nehračka strašne letela pre pár rokmi. Medzitým sa z obchodov vytratila a bolo pre nás náročné niečo také zohnať.

Naše dieťa pri tejto hračke muselo používať dve ruky. Čo bolo super, lebo u neho veľmi silno dominovala pravá ruka. Jednou rukou hračku držalo, druhou pukalo kopčeky. Hľadalo tie, ktoré ešte môže puknúť. Naučilo sa ísť aspoň trochu v poradí a nevynechávať.

Niečo na ožužlávanie

Bábätká milujú žužlanie. Je to ich spôsob spoznávania. My sme mali na túto príležitosť gumenú zubnú kefku od Curaproxu. Hlavne keď bol menší, vydržal sa s ňou hrať aj 10 minút

Ľahká lopta

Na cestovanie sme si so sebou brávali nafukovaciu loptu – overball. Vďaka nej bývalo v aute za jazdy mnoho kriku. Najmä preto že, ľahká lopta sa nepredvídateľne odráža a aj keď udrie dieťa, je to skôr na smiech

Miesto lopty sa dá použiť aj balón, ale kvôli možnosti prasknutia ho považujem za nevhodný.

Knižky

Knižky sa nám ukázali ako najvhodnejšie na zabavenie dieťaťa pri dlhých cestách v aute. Rodič musí byť aktívny a veľa rozprávať, vymýšľať si, ukazovať, napodobňovať zvuky, robiť pri tom somariny a grimasy… to dieťa naozaj ocení

Osobne odporúčam mať viacero detských knižiek z tvrdého papiera. Ideálne tie, ktoré sú pohyblivé, dá sa pri nich viac navymýšľať. Pre jednoročné dieťa ešte veľmi jednoduché. Vhodné témy sú ako vždy zvieratá, dopravné prostriedky, farby, ľudské telo.

Interaktívne hračky

Osobne interaktívne hračky neznášam. Retardované melódie a epileptické svetielka podľa mňa v detskej izbe ani nemajú čo robiť, lebo dieťa je pri nich fyzicky aj mentálne pasívne. Ale pri cestovaní autom nám už viackrát pomohli zachrániť situáciu. Aspoň kým sme došli po najbližšie odpočívadlo.

Točiace sa hračky

Najväčšia výhoda točiacich sa hračiek je, že sa dokážu točiť donekonečna. Dieťa si pri nich trénuje jemnú motoriku a väčšinou sa s ňou dokáže pohrať aj samo a nepotrebuje pri tom rodiča

Padajúci dážď

Bublifuk

Používať bublifuk v aute asi nie je veľmi šťastné, ale v karavane sa to dá. Minimálne deti rozhýbe počas prestávky na odpočívadle

Hrkálka

Hrkálku sme si vyrobili doma, celkom lacno. Do tuby od šumivých tabliet som dala trochu strukovín. Dobre sa drží v detskej rúčke. Nie je to žiaden extra tip na hračku do auta, ale z nejakého nepochopiteľného dôvodu to na nášho syna fungovalo veľmi dobre, napriek tomu, že s ňou nevedel hrkať.

Rovnako rád v rukách držiaval aj iné predmety podobného tvaru – lopatku, kefu na vlasy, varechu,… a k spokojnosti mu to (niekedy) stačilo

Ústna hrmonika

Ústna harmonika je niečo úplne iné ako doposiaľ spomenuté hračky do auta. Dieťa vždy poteší, keď sa mu podarí z drevenej doštičky dostať zvuk. Pri sedení v aute má na trénovanie dostatok času. Rodič si pri utieraní slín síce neoddýchne, no výhodou je, že hračka je jednodielna

Zvonkohra

Zvonkohra bola neskutočný pomocník už keď sme mali malinké bábätko. Vtedy ho dokázala uspať. Vo veku jedného roku sa ju snaží naťahovať a tupo sleduje ako sa skracuje šnúrka. Melódia samozrejme tiež poteší, ale po istej dobe rodiča už môže drbnúť

Zámočky

Tieto zámočky nás v Škandinávii skutočne zachránili. Keď už mal všetky hračky okukané a polozničené, objavili sme vo švédskom supermarkete tieto zámočky a ja som sa opäť na chvíľu mohla za jazdy pozerať von oknom Môže tu plieskať okienkami, trénovať jemnú motoriku a manipulovať s veľkým objektom.

Jedlo

Jedlo dokáže zabaviť deti najdlhšie. Aspoň to naše. Ideálne je nájsť pre ne niečo málo kalorické, čo si dokáže ľahko udržať v rúčke. Treba prijať fakt, že autosedačka bude tak či tak špinavá. V lete aj prepotená, prípade pocikaná alebo kaknutá. Takže omrvinky sú naozaj nič, a hlavne, vždy lepšie ako grcka.

My sme sa po 3. grcaní začali držať hesla: Zachyť čo najviac zvratkov vlastným telom!

Ďalšie super hračky, ktoré v skutočnosti nie sú hračkami:

Dieťa sa najradšej hrá s vecami, ktoré nie sú na to určené. Stačí sa rozhliadnuť okolo seba a pouvažovať s čím sa dieťa môže zabaviť bez toho aby sa zranilo.

• zips, hrebeň, gumička do vlasov, okuliare, káble, fľaša,…
• bavlnená plienka a hra na schovávačku
• vlastné telo a učenie sa nových slov, porovnávanie častí tela (veľká/malá ruka, krátke/dlhé vlasy)
• niečo čo sa dá ťahať za nitky – deka so strapatým zakončením, nitky z oblečenia alebo cverna
• kuchynské náradie, najmä naparovacia sieťka (ale to fakt len preto, že sme išli karavanom)

S čím treba počítať pri cestovaní v aute s deťmi:

• pri dlhých cestách a po niekoľkých dňoch bude dieťa protestovať a možno aj plakať
• rodič musí byť tiež aktívny. Dieťa v jednom roku sa ešte nedokáže dlhodobo hrať samo. Treba sa do toho vžiť a to MÚ spraviť ako poriadna krava
• všetko čo sa dá robiť s hračkami aj nehračkami závisí od kreativity rodiča
• interaktívne hračky sú pre rodiča utrpenie, ale dokážu zachrániť situáciu (aspoň po najbližšie odpočívadlo)
• ak dieťa hračka nezaujíma alebo ho práve nezaujme, skúste sa s ňou chvíľu pohrať vy, aby sa pozeral čo a ako sa s ňou dá robiť.
• nie vždy sa dieťa chce hrať s hračkami. Niekedy chce len tupo sedieť a pomaly prejsť do spánku.

Prečo MY hovoríme NIE tabletu?

Prečo nechceme dávať dieťaťu tablet? Existuje mnoho výskumov dokazujúcich, že pozeranie TV deťom neprospieva. Nám stačila naša vlastná skúsenosť.

Manžel sťahoval 5 ročnej neterke do tabletu rozprávky na cestu do Chorvátska. Dal sťahovať najvyhľadávanejšie na Torentoch. Najsťahovanejšia animovaná rozprávka je Sausage párty a my sme ju nepoznali. Naše 5 ročná neterka to videla…

Držím palce na vašich cestách s deťmi. Dávajú nový rozmer cestovaniu, ale aj životu a každý jeden deň dokáže byť vďaka nim výnimočný Tak si to užite ako sa len dá

The post Najlepšie hračky do auta pre jednoročné dieťa appeared first on TripLovers.

Vedeli sme, že cestovanie po škandinávskych krajinách je drahé. Napriek tomu nás vysoké ceny neodradili od toho, aby sme navštívili Dánsko, Švédsko a Nórsko. S jednoročným dieťaťom sme sa ho snažili zvládnuť precestovať nízkonákladovo za dva mesiace vo vlastnom karavane. Aké boli odhady nákladov a aký bol finálny finančný rozpočet sa dočítaš v nasledujúcmo článku

OBSAH:

• Odhady nákladov na škandinávsky roadtrip
• Mena a koruny v Škandinávii
• Škandinávia bez hotovosti
• Vstupné náklady na roadtrip po Škandinávii
• Výdavky na dopravu po Škandinávii
  • Diesel
  • Parkovné
  • Mýto a cestné poplatky
    • Cestné poplatky v Dánsku
    • Cestné poplatky vo Švédsku
    • Cestné poplatky v Nórsku
• Kempovanie v Škandinávii zadarmo
  • Servis karavanu
• Jedlo a potraviny v Škandinávii
• Vstupné
  • Ceny vstupného za 1 osobu
• Plyn do karavanu
• Suveníry v Škandinávii
• Nečakané výdavky
• Ceny v Škandinávii
  • Ceny v Dánsku
  • Ceny vo Švédsku
  • Ceny v Nórsku
• Celkové výdavky na dvojmesačný roadtrip karavanom po Škandinávii
• Čo sme za tieto peniaze videli a zažili

Odhady nákladov na škandinávsky roadtrip

Vedeli sme, že to nebude žiaden lowcoast trip. Bude to znieť asi vtipne, no s karavanom sme sa snažili ísť s cenou čo najnižšie. Karavan nám vedel ušetriť jednu z najvyšších položiek, a tou sú nákladu na ubytovanie a čiastočne aj náklady na stavbu, keďže sme mali možnosť variť si.

Odhadom nákladov na dvojmesačný škandinávsky výlet karavanom som strávila niekoľko dlhých večerov. V konečnom dôsledku som prišla k odhadovaným nákladom v sume okolo 5000-5500€, ak neberieme do úvahy prípadnú poruchu karavanu. A tiež fakt, že máme vlastný karavan a nemusíme si ho požičiavať.

Mena a koruny v Škandinávii

Každá krajina Škandinávie má vlastnú menu. Pre jednoduchší prehľad uvádzam základné údaje v tabuľke.

Škandinávia bez hotovosti

Vo všetkých krajinách Škandinávie sa dá takmer všetko platiť kartou. A to aj za nízke poplatky ako za WC alebo za vodu na stellplatzoch. Dokonca aj v obchodnom dome, tie lietadlá a traktory, na ktorých sa môžu povoziť deti.

Z bankomatu sme nevyberali peniaze ani v jednej krajine. Kamarát čo žije už vyše 10 rokov v Štokholme hovorí, že hotovosť nemal v rukách niekoľko rokov. Dokopy sme platili v hotovosti 4x (z toho 2x aby sme nemuseli vystupovať z auta a behať k terminálu) a našťastie sa dalo eurami ale iba preto, že to bolo na samom juhu.

Problémom je, že na niektorých miestach existuje iba jediná možnosť bezhotovostnej platby, a tou je aplikácia Swish, ktorá je k dispozícií iba ľudom so škandinávskym občianskym preukazom (alebo také niečo). Takže sme jedenkrát museli poprosiť kamoša, aby to zaplatil za nás a potom sa s ním vyrovnali.

Vstupné náklady na roadtrip po Škandinávii

Vstupné náklady na cestu do Škandinávie vôbec neboli také vysoké, ako keď sme cestovali na pol roka do Ázie. Teda ak neberieme do úvahy kúpu karavanu.

Najväčšie výdavky padli na nákup jedla, mlieka a plienok pre jednoročného syna. Nie preto, žeby sme sa báli tých cien, ale preto, že kvalita môže byť odlišná a chceli sme mať istotu, že plienky ho nebudú svrbieť, jedlo nám zje a mlieko vypije. Kvôli nemu sme vyzbrojili aj lekárničku a v lekárni nechali cez 40€, našťastie nič z toho sme počas cesty nepotrebovali

Museli sme vybaviť aj našu karavanovú kúpeľňu. Najmä kapsulami do WC (59,98€ za 40 kapsúl) a špeciálnym karavanovým toaletným papierom (1 rolka za 1€). Rovnako bolo treba kúpiť biodegradovateľné čistiace prostriedky, šampóny a mydlá. Táto položka však nebola vysoká (okolo 6€), pretože sme si všetko zakúpili v bezobalovom obchode, kde sa dá navážiť tovar a kúpili sme len toľko koľko sme potrebovali.

No a v poslednom rade 40 plechoviek českého piva (33€), keďže sme vedeli, že v Škandinávii je sakra drahé

Výdavky na dopravu po Škandinávii

Táto tabuľka výdavkov na dopravu po Škandinávii zahŕňa všetky náklady okrem jediného. Faktúra za cestné poplatky vo Švédsku, ktorá bola asi taká nízka, že nám to dali grátis.

Diesel

Od začiatku nám bolo jasné, že najviac nákladov zožerú pohonné hmoty, pretože sme cestovali zo Slovenska vlastným karavanom. Náš karavan mal na tomto tripe extrémne premenlivú spotrebu. Na diaľniciach sme sa síce snažili jazdiť 90-100 km/h aby sme mali nižšiu spotrebu, ale keď sme po 40 dňoch na ceste nedokázali syna už ani len zapnúť v autosedačke, šetrenie išlo bokom a šli sme na plný plyn. V priemere sme mali spotrebu okolo 12l/100km.

Ceny pohonných hmôt sú v Škandinávii oproti Slovensku o čosi vyššie, ale v čase sa tieto rozdiely môžu výrazne meniť. Vo Švédsku je na diesel uvalená vyššia daň a tak sme bežne tankovali za 2,15€ za liter. V Nórsku a Dánsku bola cena dieslu, v čase našej návštevy, pod 2€.

Všimli sme si, že v Dánsku je cena pohonných hmôt všade rovnaká. A keď sa niekde zmení, tak sa zmení plošne na celom území krajiny. Takže je jedno či tankuješ na vidieku, diaľnici alebo v hlavnom meste

Parkovné

Vcelku nás prekvapilo, že za parkovné sme v konečnom dôsledku zaplatili veľmi málo. Popravde, vyhýbali sme sa mu ako čert krížu Ak sa dalo, veľké mestá (Kodaň, umenie vôbec nájsť voľné miesto) sme navštívili cez víkend. Do centra Štokholmu sme neliezli, odparkovali sme na okraji mesta a išli loďou. Do Osla sme nezablúdili lebo nás nezaujímalo.

V Škandinávii sa takmer všade na parkovanie používa aplikácia EasyPark. Jej výhodou je, že nemusíš vedieť presný čas, ktorý na parkovisku stráviš. Táto appka je blbuvzdorná a dá sa v nej zistiť, v ktorých zónach je parkovné lacnejšie

Na väčšine miest, ktoré sme navštívili (národné parky, rezervácie, hrady, malé dedinky, skanzeny, drevené kostolíky, vodopády,…) boli parkoviská pre návštevníkov k dispozícií bezplatne

Mýto a cestné poplatky

Diaľnice vo všetkých troch krajinách, ktoré sme navštívili (Dánsko, Švédsko, Nórsko), sú zadarmo. Avšak má to háčik. V každej krajine sa platia cestné poplatky v rôznych prípadoch.

Cestné poplatky v Dánsku

V Dánsku sú spoplatnené prejazdy mostov spájajúcich dánske ostrovy (36,20€) a most do Švédska (65,70€). Cena závisí od dĺžky vozidla. My sme sa s našim krátkym karavanom dostali do tej najlacnejšej kategórie s autami.

Cestné poplatky vo Švédsku

Vo Švédsku sa platia poplatky za použitie mestských obchvatov, napríklad v Štokholme a Göteborgu. Výška poplatku je závislá od času využitia a vyťaženosti cesty. Mení sa v priebehu dňa, a aj niekoľkokrát v priebehu hodiny. Systém vozidlo zaeviduje automaticky a dodatočné ti pošle faktúru. Vyhľadajú si ťa sami, netreba sa nikde registrovať.

Vzniká však otázka, či si budú s dohľadaním adries robiť starosť, ak bude poplatok len pár švédskych korún. Prerobili by na poštovnom. Nám po dvoch mesiacoch stále žiadna faktúra zo Švédska nedošla.

Cestné poplatky v Nórsku

V Nórsku je tých spoplatnených ciest o niečo viac. K tomu sa pridávajú aj poplatky za niektoré mosty, tunely, horské cesty a samozrejme trajekty. Niektoré spravuje štát a niektoré súkromné osoby.

Rovnako ako vo Švédsku sú spoplatnené obchvaty veľkých miest (napr. Bergen a Oslo) a výška poplatku je premenlivá. Pred ich využitím je lepšie zaregistrovať sa na ich oficiálnej stránke. Ak takéto cesty využiješ a nebudeš registrovaný, môže sa stať, že ťa dohľadajú a budeš platiť aj administratívny poplatok, že s tým mali oštaru.

Pre orientačné zistenie výšky ceny trajektov a cestného mýta v Nórsku môžeš využiť Toll kalkulator.

V Nórsku je prekvapujúco veľa spoplatnených horských ciest (často šotolinové), ktoré slúžia niekedy len ako turistický cieľ a niekedy sú potrebné na tranzit. Inak by bolo nutné robiť veľkú obchádzku. Ak sme to správne pochopili, majiteľmi bývajú vlastníci pozemkov a rekreačných chát, teda súkromníci. Na ceste majú osadenú rampu, kde sa dá platiť kartou. Ale stretli sme sa aj s pokladničkou na hotovosť. Nórske koruny sme nemali a tak sme im tam vhodili eurá. Ceny takýchto ciest sú väčšinou od 80-120 NOK (7 – 10,5€). V prípade horskej cesty, smerujúcej k najvyššiemu vrcholu Nórska je poplatok až 150 NOK (13€) a platí sa cez vyššie spomenutú aplikáciu.

Cez nórske fjordy sme potrebovali 2x využiť trajekt. Tie nás prekvapili svojou nízkou cenou. Prvý nás stál 56 NOK (4,90€) a druhý 64 NOK (5,60€).

Kempovanie v Škandinávii zadarmo

V Škandinávskych krajinách je kempovanie “na divoko“ povolené. Samozrejme každá krajina má svoje vlastné špecifiká. Práve preto je Škandinávia rajom pre kemperov a karavanistov

Keďže v karavane máme všetko čo potrebujeme a vďaka solárnemu panelu sme sebestační, nepotrebujeme navštevovať kempy. Tie sme navštívili iba 2x za celý trip, oba razy vo Švédsku. Boli prudko na konci sezóny a ceny boli nižšie, okolo 200 SEK (17,30€). Avšak hľadali sme najlacnejšie kempy.

Aj keď sa voľnému kempovaniu hovorí “na divoko,“ reálne sú to väčšinou klasické parkoviská, odpočívadlá, odstavné plochy, kde sa dá zaparkovať štandardné auto. V skutočnej divočine sme spali len párkrát. Len pre predstavu, takto vyzerali niektoré z našich kempovacích miest

Servis karavanu

Pre tých čo spávajú v aute alebo jazdia karavanom je určite známa aplikácia park4night. Pre tých čo takto bežné necestujú to môže byť super novinka, ktorá ti pomôže ušetriť peniaze

V aplikácii park4night si vieme vždy vyhľadať veľmi jednoducho, pomocou filtra (platená verzia, len 10€/rok), čo potrebujeme. Najčastejšie sme vyhľadávali stellplatz, tj. miesto kde sa dá urobiť servis karavanu. Ale rovnako sa dajú v tejto aplikácií vyhľadávať aj kempy, práčovne, miesta na prespatie v prírode, plniarne plynu a všetko ostatné čo pri takomto štýle cestovania potrebujete.

Na túto aplikáciu sa nedá 100% spoľahnúť, pretože miesta so službami do nej nahadzujú bežní používatelia. Niekedy miesto neposkytuje všetky uvedené možnosti, alebo sú uvedené chybne. Niekedy poskytuje zavádzajúce informácie a najčastejšie skreslené fotografie. Napriek tomu je to obrovský pomocník

Škandinávia je veľmi karavan-friendly a na mnohých miestach je možné si urobiť servis karavanu aj bezplatne. Tj. napustenie pitnej vody, vypustenie použitej vody a vyliatie splaškov. V aplikácií park4night sa tiež uvádza či je miesto spoplatnené alebo nie a podľa toho sa môžeš zariadiť. Takýchto miest bolo na našej trase toľko, že sme bez problémov mohli robiť servis aj každý deň.

Celkovo sme za 2 mesiace platili za servis karavanu len 6x, v celkovej sume necelých 19€. Najčastejšie je spoplatnená pitná voda.

Jedlo a potraviny v Škandinávii

V turistických oblastiach vyjde obed s pitím aj na 30-60€ za osobu. My sme si varili vlastné jedlo v karavane. Aj keď párkrát sme sa museli najesť mimo karavanu, vždy sme našli lacnú alternatívu (ázijské bistro, kebab tanier, pizza), ktorá nás zasýtila, ale nechceli by sme na nej fungovať dva mesiace. Napr. v Štokholme sme sa najedli obidva dni pod 10€ na osobu.

Ak sa chceš niekde najesť naozaj lacno tak bež do IKEI. Výber je tu síce menší ako v bratislavskej IKEI ale ceny sú super. Kottbullar guličky stáli v čase našej návštevy 59 SEK (5€), rezeň a grilované kuracie 99 SEK (8,50€).

Ceny potravín v Škandinávii sú výrazne vyššie. Pričom najvyššie sú v Nórsku. Napriek tomu, že sme v minulosti Nórsko navštívili a vedeli sme, že je tu skutočne draho, aj tak som bola z cien v obchode nemilo prekvapená. Pri väčšine položiek si človek vie nájsť lacnejšiu alternatívu, ale pri ovocí a zelenine sa to nedá. Paradajky sme si ako luxus vo Švédsku a Dánsku ešte dopriali. Ale v Nórsku už nie.

Všeobecne by sa dalo povedať, že ceny sú 1,5x až 2,5x vyššie, ale veľmi závisí od položky. Napríklad avokádo v Nórsku stojí toľko koľko na Slovensku, ale taký petržlen v Nórsku je asi drahší ako kokaín. 99NOK (8,70€) za 3 mini petržleníky. Zdesenie z cien čiastočne spôsobuje aj veľkosť produktov, ktoré sú najmä v Nórsku nadpriemerne veľké. Napr. syry sa predávajú aj vo vyše kilových baleniach a často je problém nájsť niečo menšie.

V Dánsku a Švédsku funguje potravinový reťazec Lidl, ktorý je lacnejší ako konkurenčné reťazce. V Nórsku je podľa našich skúseností najlacnejšia Rema1000 a eXtra.

Pitnú vodu sme prvý mesiac kupovali. Priemerne sme tak každý deň dali len za vodu 3-4€. Druhý mesiac sme už čapovali pitnú vodu na stellplatzoch do bandasiek. BTW vo všetkých krajinách Škandinávie sa plastové fľaše zálohujú. Takže na to nezabudni. My sme si to nevšimli a vyhodili sme niekoľko desiatok fliaš.

Ak ťa viac zaujíma škandinávska gastronómi a jedlá, ktoré by bolo fajn ochutnať pozri tento článok: Škandinávska gastronómia z potravín na ktorej nezbankrotuješ

Vstupné

Či dané miesto navštívime sme sa rozhodovali priamo na mieste. Najmä podľa dojmu a podľa spánkového režimu dieťaťa. Nižšie uvádzam ceny vstupného s ktorým sme sa v Škandinávii stretli.

Ceny vstupného za 1 osobu:

• Kościół Pokoju w Jaworze (Poľsko) – 4€
• Maják Hirtshals fyr (Dánsko) – 25 DKK (3,35€)
• Egeskov Castle (Dánsko) – 260 DKK (35€)
• Frederiksborg Slot (Dánsko) – 110 DKK (14,75€)
• Plavba kanálmi v Kodani – 50 DKK (6,70€)
• IKEA múzeum (Švédsko) – 60 SEK (5,20€)
• Vasa múzeum (Švédsko) – 190 SEK (16,35€)
• Kŕmenie losov (Švédsko) – 130 SEK (11,20€)
• Borgund Stavkyrkje (Nórsko) – 110 NOK (9,60€)
• Geiranger plavba (Nórsko) – 505 NOK (44,20€)

Plyn do karavanu

Plynové bomby (v našom prípade nemecký typ) v Škandinávii sa dajú iba dopĺňať a nie vymieňať ako na Slovensku. Najlepšie je mať vlastnú plynovú bombu, lebo ak si budeš musieť kúpiť aj tú, tak počítaj cez 80€ (v SR tuším okolo 20€).

Plniarne plynu treba hľadať a takýto servis sa nedá urobiť len tak hocikde na benzínovej pumpe ako na Slovensku. Takže sme kvôli tomu zopár ráz museli urobiť zbytočné kilometre navyše.

Vo Švédsku je plnenie plynu všeobecne drahé, ceny sa pohybujú okolo 480 SEK (41,40€) za naplnenie 11kg plynovej bomby. Ak majú Švédi možnosť, chodievajú plniť plyn do Nórska. My sme v Nórsku plnili plynové bomby za 240-270 NOK (21-23,70€), čo je cena porovnateľná s výmenou plynovej bomby na Slovensku. V Nórsku existujú aj výmenné automaty na plynové bomby, ale cena je vtedy výrazne vyššia, cca 370 NOK (32,50€).

V niektorých plniarňach dokonca treba mať vlastné prípojky. To sme my nemali a tak sme hľadali vždy také, kde nás vedia kompletne obslúžiť. Cena je taká istá.

Iba doplním, že v blízkosti prístavného mesta Świnoujście (Poľsko), odkiaľ sa plavia trajekty do Švédska sú ceny pohonných hmôt aj plynových bômb nafúknuté a je lepšie si tieto veci zaobstarať ešte pred príjazdom sem.

Suveníry v Škandinávii

Pri položke suveníry sme sa trochu rozhupli. Ja som chcela novú mikinu (38€), Milan nové tričká (18-20€). Navyše Milan miluje nakupovanie hračiek, takže aj Mimino dostal 3 nové hračko-suveníry. Kupovali sme drobnosti pre ďalších 8 členov rodiny a na záver tripu ešte fľaše medového piva v Poľsku (cca 60€).

Nečakané výdavky

Na ceste nás postretli aj nečakané výdavky a to jedna oprava ložiska v kolese (666€). Len pre predstavu, hodinová mzda automechanika v zaprdenom nórskom mestečku, kde sú vraj nízke mzdy je 950 NOK (83,50€). Vo väčších mestách je to okolo 100€ na hodinu.

A postretlo nás aj jedno vyprostenie z podmočeného machu, do ktorého sme sa zošuchli pri vyhýbaní (460€) vo Švédsku. Po mesačných naťahovačkách nám tieto náklady takmer v plnej výške preplatilo poistenie PZP.

Ďalej sme kúpili 3 nové gélové batérie do obytnej časti, lebo tie staré boli už vo veľmi zlom stave. V karavanovom obchode sme kúpili batériu 100 Ah, ale kvalitnejšiu typu AGM za 360€. A ďalšie dve ‘klasické’ olovené 70 Ah v Bilteme (niečo ako naše OBI) za super cenu, okolo 92€ za jednu.

Ceny v Škandinávii

Pre predstavu uvádzam približné ceny, s ktorými sme sa stretli v Škandinávskych obchodoch.

Ceny v Dánsku

• Kapučíno – 48 DKK (6,40€)
• Kebab v žemli – 50 DKK (6,70€)
• Kebab v placke – 60 DKK (8€)
• CocaCola 1,75l – 15 DKK (2€)
• Voda 1,5 l – 3,5 DKK (0,5€)
• Chlieb – od 22 DKK (3€)
• Najlacnejšie pivo (330 ml) – od 12 SEK (1,60€)
• Magnetka – 40 DKK (5,40€)

Ceny vo Švédsku

• Kapučíno – 45 SEK (3,90€)
• Kebab tanier v Štokholme – 105 SEK (9,10€)
• Pad Thai v Štokholme – 95 SEK (8,20€)
• Použitie verejného WC – 20 SEK (1,70€)
• Čerstvé mlieko – 14 SEK (1,20€)
• CocaCola – 24 SEK (2,10€)
• Voda 1,5l – od 3,5 SEK (30 centov)

Ceny v Nórsku

• Pivo (najlacnejšia plechovka) – od 2€
• Chlieb v akcii – od 39 NOK (3,40€), inak bežne 49 NOK (4,30€)
• Čerstvé mlieko – 27 NOK (2,30€)
• CocaCola 1,75l – 25 NOK (2,20€)
• 5l bandaska vody – 45 NOK (3,90€)
• Kebab tanier – 250 NOK (21,70€) ale fakt veľká porcia
• Jedlo v lacnej ázijskej reštaurácii – od 169 NOK (14,70€)
• Magnetka – od 59 NOK (5,10€), v Geiranger aj od 39 NOK (3,40€)
• Použitie verejného WC – cca 22 NOK (1,90€)

Celkové výdavky na dvojmesačný roadtrip karavanom po Škandinávii

Celý dvojmesačný roadtrip po Škandinávii s karavanom nás vo finále vyšiel na 5784,46€, ale bez nečakaných výdavkov by to bolo 4524,09€, čo je ešte menej ako sme predpokladali. Najvyššou položkou roadtripu boli pohonné hmoty. Nasledovali výdavky za stravu, ktoré by sme tak či tak utratili aj doma. Veľa sme sa rozhodili na suveníroch. Ostatné položky boli s ohľadom na dĺžku výletu relatívne nízke s porovnaním najväčších žrútov

Čo sme za tieto peniaze videli a zažili:

• 8000 km cez Poľsko, Dánsko, južné Švédsko a Nórsko
• treky v národných parkoch a rezerváciách a k rôznym prírodným úkazom
• hlavné mestá škandinávskych krajín
• kempovanie na divoko v skutočnej divočine, v lesoch a pri jazerách
• pozorovanie vtáctva, kŕmenie losov a jeleňov
• drevené kostoly, veterné mlyny, majáky, pozostatky z vikingských čias a množstvo hradov
• pláže a pieskové duny
• horské cesty, serpentíny, fjordy a vodopády
• múzeá, mestské parky, trollov a cintoríny áut
• a v neposlednom rade nespočetné množstvo detských ihrísk

The post Koľko nás stáli 2 mesiace cestovania po Škandinávii karavanom – Dánsko, Švédsko, Nórsko appeared first on TripLovers.

Prvýkrát sme nad karavanom začali uvažovať už v roku 2019. Vtedy sme si ešte bez bábätka vystačili so spaním v aute. Avšak s príchodom bábätka sa podmienky zmenili. Stále sme chceli cestovať slobodne a bez plánov. Ale s istou dávkou komfortu. Kúpe nášho karavanu predchádzali 4 mesiace lustrovania inzerátov a celé sa to zbehlo v čase, kedy sme riešili spánkové problémy nášho syna. Hádam naše rozhodnutie nebolo poznačené nedostatkom spánku… alebo?

Farebné rozdelenie textu:

Pre rýchlejšie a prehľadnejšie čítanie je text rozdelený do troch kategórií (farieb), podľa toho, akej témy sa daný odstavec týka:

• cestovanie ako také
• karavan – skúsenosti a problémy s karavanom
• cestovanie s bábätkom

OBSAH:

• Vyrážame do Álp
• Ako sme kúpili karavan
• Vyrážame… tam kde neprší
• České Budejovice a Holašovice
  • Prvá noc v karavane a plno problémov
• Český Krumlov
• Šumava
  • Kráľ Šumavy
• Kúpeľné mestečko Mariánske Lázne
• Karlove Vary
• Tiské skaly
• Problémy pri servise karavanu
• Modlivý důl
• Sklársky región Novoborsko
• Panská skála
• Hrad Sloup a Samuelova jeskyne
• Kokořínsko
• Kutná Hora
• Nepohnojili sme toho už dosť?

Vyrážame do Álp

Už dva dni balíme. Predpovede počasia sú sami dážď, takže máme neúmerne veľa náhradného oblečenia. Milan dokonca berie počítač, aby mohol pracovať keď sa naozaj nebude dať nikam ísť. Ubytovanie sme bookovali vyše pol roka dopredu. Našla som nádherný apartmán s výhľadom na hrad a vinohrady pri jazere Lago di Garda za neskutočnú cenu, len 24€ na noc pre tri osoby s bábätkom. A samé dobré hodnotenia. Až sa nám tomu nechce veriť, že nám to ubytovanie pri aktuálnej inflácii ešte nezrušili, ako sa nám to už niekoľko krát cez AirBnB stalo. Aj keď vieme že má iba pršať, tešíme sa. Je to prvý výlet po dlhšej dobe a tešíme sa aj na bezcieľne pozeranie na zahmlené Alpy a klepkanie dažďa na okná vykúreného apartmánu. Budeme si užíval islandský gluggaveður, pohodu za oknom

Koláče a pizzové slimáčiky, alias pičoše, sú už tiež pripravené. Aj keď všetci na ne máme chuť, … Konečne sa nám podarilo vyškrtať aj tie najposlednejšie položky zo zoznamu. V tom dôjde sestra Zuzka, ktorá ide tentokrát na výlety s nami. Z batohu hneď vytiahne ukulele a fľašu muškátového vína. Za pár minút už nie je po pičošoch ani stopy.

Snažíme sa konečne si trochu oddýchnuť. S vínom v ruke to ide o čosi príjemnejšie. Lenže stále nás ruší vybrovanie Milanovho mobilu. Mimino sa hrá s kockami a robí prvé krôčiky. Kuká na ukulele a ťapká ručičkami. Brnká na strunky a smeje sa tomu. Ani nie o 24 hodín si tento moment budeme vychutnávať v Taliansku

A vtom to príde. Milan s mobilom v ruke. Že mu píše majiteľ ubytovania so slovami, so sorry, ale na apartmáne nefunguje bojler ani kúrenie. Ale ak chceme, vie nám poskytnúť ubytovanie v úplne inej oblasti bez výhľadu za trojnásobnú cenu. Po dvoch dňoch balenia a vypekania som bola taká zaskočená, že som zabudla používať vulgarizmy. Zmohla som sa iba na slová: To je zlý sen!

Asi desať minút sa nás držal hnev a o čosi dlhšie zúfalstvo. Ani nie tak kvôli tomu sklamaniu zo zrušenej cesty, ako kvôli tomu množstvu príprav na našu zatiaľ najdlhšiu cestu s bábätkom. Po hodine sa emócie náhle zmenili a zúfalstvo vystriedalo vzrušenie.

Ako sme kúpili karavan

Pred troma týždňami sme mali Veľkú noc stráviť v Slovinsku. Ale aké by to bolo, keby s bábätkom išlo všetko podľa plánov? Noc pred odchodom sme strávili zábalmi, triaškou a hodinami nosenia bábätká na rukách. Pre istotu sme celý plán zrušili a bábätko v zápästí vyzdravelo. A tak som sa pripomenula. Ten inzerát! Poďme sa pozrieť, nie je to tak ďaleko, aj tak nemáme čo robiť.

V ďalšie ráno sme smerovali do Galanty, keď v tom pri Senci som si uvedomila, že podobný inzerát, ale s lepším vozidlom, som už videla a vtedy sme ani nereagovali. Prečo tam vôbec ideme?

Popŕchalo a keď sme sa stretli s majiteľom rýchlo sme sa ukryli dovnútra karavanu. Ešte letmí pohľad z vonku mi napovedal, že v skutočnosti vyzerá oveľa lepšie ako na fotografiách v inzeráte. Majiteľ zapol kúrenie a v pokoji nám vyrozprával jeho príbehy z tohto karavanu. Počuli sme ako kvapky dažďa klopkajú na strechu, v pohodlí a teplé nakŕmili Mimina a popozerali si celý interiér. Milan skontroloval všetky kúty termokamerou. Bežne ju využíva na kontrolu Miminkovej plienočky. Keď na snímke svieti uránová tyč, znamená, že je pokakaný A nič nemusí čuchať. Proste fajnový chlap ako sa patrí! Teraz však kontroloval či tu nenájde prekryté zatečené miesta.

Dopoludnie sme strávili s manželským párom. Trochu sa spoznali a hlavne sme si boli istí, že títo ľudia nič neskrývajú. Milan pozrel všetko s majiteľom. Ja som sa zatiaľ starala o Miminka a robila s ním radosť panej domácej. Vyrozprávali sme si rôzne cestovateľské aj životné príbehy a na konci sme si kývli, zaplatili zálohu a išli si dať Vietnamca v Galante. V budúcom týždni sa vrátime aj s mechanikom a potom sa rozhodne.

Sadli sme si na obed k Vietnamcom. Vietnamka bola tiež úplne rozkokošená z deväťmesačného Miminka a tak mu doniesla čokoládový cukrík. S nie veľkým nadšením, ale dovolila som jej ho dať Miminkovi. Vážne kupujeme karavan? Máme na to? Uvažovali sme nad tým už pred štyrmi rokmi, ale doteraz sme si vystačili aj so spaním v aute. S Miminom sa však potreby zmenili. Teplo, voda, domáce príkrmy, úkryt pred dažďom. Našou debatou sme boli tak zaujatí, že sme si ani nevšimli, že náš syn sa po čase dostal ku čokoláde a so zapatlanými ústočkami sa hral a pocuckával cukrík.

Vyrážame… tam kde neprší

Už sme na ňom čo to urobili, ale ešte nie všetko, čo sme mali v pláne. Chýbali však iba detaily. A tak nastal čas vybrať destináciu. Na testovaciu jazdu sme nechceli chodiť hneď niekam ďaleko. Výber bol jednoduchý. Na skúšku sme nechceli ísť príliš ďaleko a tiež sme sa rozhodovali podľa počasia. V širšom okolí nemalo pršať iba v Českej republike.

Keďže sme sa balili do dažďa a nakoniec išli za slnkom, väčšinu oblečenia bolo nutné prebaliť. Množstvo vecí vybaviť a úplne iné zobrať. Jeden z najzákladnejších problémov, ktoré sme riešili úplne od začiatku tohto nápadu bolo, kam ku*va dáme kočík? A tak sme vyrvali sedadlo spolujazdca aby sme ho mali kam dať. Ešte rýchlo kúpiť špeciálny toaletný papier do karavanu a ďalšie drobnosti. Všetky pripravené koláče na cestu sa pojedli a nakoniec sme vyrazili s jednodňovým oneskorením. Výhodou síce je, že sa nemusíme ponáhľať aby sme stihli check in na ubytovaní. Avšak na druhej strane je to kontraproduktívne lebo neustále odďaľujeme odchod.

Hneď v prvej zákrute nám vypadne z police matrac na prebaľovanie a tento jav sa nasledujúci týždeň opakuje ešte niekoľko desiatok krát. Prechádzame Záhorie, nevyhneme sa ani tradičným českým zápcham na diaľnici medzi Brnom a Prahou. Čas si krátime čítaním rozprávkovej knižky. Keď nás to už nebaví, zisťujem že som doma zabudla záložku. A keďže jediné ploské čo mám po ruke je špeciálny toaletný papier do karavanového WC.

Ešte sa zastavíme na obed. V Česku sa radi stravujeme v reštauráciách, pretože perfektne varia aj v tých najväčších dierach. A aj na lukratívnych miestach vždy platíme za jedlo menej ako v bežnej reštaurácii na Slovensku. Do reštaurácie si rovno berieme vlastnú detskú stoličku na kŕmenie, a keď odtiaľto odchádzame máme pocit akoby sme ju odtiaľto kradli, aj napriek tomu že je naša.

České Budejovice a Holašovice

Ako prvé miesto sme si na návštevu vybrali pivovar v Českých Budejoviciach, Budweiser Budvar. Česko je pivná republika a po celej krajine vídame malé, ale aj väčšie pivovary. V Česku majú dokonca Majstrovstvá sveta v gúľaní pivných sudov a neprekvapilo by ma ani múzeum pivných otváračov. Česi proste vedia urobiť z hovna pomazánku.

Továreň v Českých Budejovice sa teší veľkej obľube návštevníkov. Až tak, že na obhliadku pivovaru si treba rezervovať miesta, čo sme samozrejme netušili. Recepčná sa nás snaží ešte pichnúť do skupiny, ktorá mala prísť s 35 turistami. Ale prišlo ich ďaleko viac a my sme sa do továrne nedostali. Úplne nám to nevadilo lebo mám to prišlo ako úplná masovka a odmietli sme aj termín na nasledujúci deň.

Ako alternatívny program ku sklonku dňa sme sa rozhodli pre návštevu vidieckej dedinky Holašovice, ktorá je známa aj vďaka českému filmu Babovřesky, ktorý je tak stupidný, že sa vôbec hanbím aj za to, že ho poznám.

Holašovice sú od civilizácie izolované najmä cestnými komunikáciami. Cesty, ktoré sem vedú sú široké len pre jedno auto. Máme problém obehnúť cyklistu aj bežca. Na druhú stranu je okolie rozprávkovo krásne. Reliéf sa vlní a zelené lúky zdobia rozkvitnuté stromy s bielymi kvetmi.

Akurát dnes, v posledný aprílový deň, tu postavili máj. Dedinka je malinká a tak večer trávime na slniečku na deke pod májom. Mimino si otrháva trávičku a pokojnú atmosféru narúša iba detský kolobežkový gang. Aj keď sa v dedine evidentne všetci poznajú, deti prišli k chlapovi v montérkach so slovami: Strejdo, postrážíš nám kolobežky? A on na to ako pravý Čech odvetil: No houbelajs, jdete otravovať máti!

V Holašoviciach sa nachádza aj Stonehange, avšak je umelo postavený a pre nás tak bezhodnotný. Avšak poskytuje super miesto pre parkovanie a tak ostávame kempovať v Holašoviciach. Hneď večer prichádzame na niekoľko problémov.

Prvá noc v karavane a plno problémov

Keď zapneme bojler, teplá voda netečie. Najprv musíme zo systému odčerpať všetky vodu, kým sa dostaneme k tej ohriatej, a tak vyjde 9 vzácnych litrov vody navnivoč.

Naše bábo má už dva mesiace problém s nočným spaním. A pochopiteľne aj my s ním. Riešime dilemu či každý večer rozkladať posteľ dole alebo ho dať spať do postieľky a mu budeme spať v alkovni nad vodičom. Mám obavy, že ak budeme spať na spoločnej posteli, že ma v noci prelezie a spadne, prípadne sa popáli o gamatky. Na druhú stranu, keď sa v noci zobudí a ja budem musieť zliezať po rebríku, je tu veľa pravdepodobnosť, že sa rozospatá vyrúbem ja.

Rozhodli sme sa pre možnosť dva. Zohnať narýchlo detskú postieľku do úzkeho priestoru v karavane bolo celkom náročné. Na internete sa s týmto rozmerom predávali iba dva modely. Prvý za 300 € a druhý za prijateľnejších 130 €. Milan túto našu postieľku zohnal v KOLO (Bratislavské centrum opätovného použitia) za 5 € a doviezol ju domov na motorke ako pravý Vietnamec. Bola síce patrične zajebaná (špinavá je slabý výraz, bola naozaj zajebaná), a jej vyčistenie ma pomyselne stálo tých zvyšných 125 €, ale hlavné bolo, že sme ju mali… Až na to, že bola absolútne nepoužiteľná, lebo sa presne nezmestila medzi sedadlá, na čo sme prišli až keď sme išli dieťa uložiť k spánku.

Pri rozkladaní postele sme navyše zistili, že matrace po rozložení zavadzajú rebríku a tak sa Milan nevie dostať do alkovne.

Po večernom cikaní prišlo ďalšie zistenie. Nefunguje alebo nevieme ako správne spláchnuť na WC. A tak splachujeme, ako kedysi u babičky. Hrncom s vodou

V noci zase riešime kúrenie. Našťastie ide a vieme ho ovládať, ale nevieme odhadnúť stupeň, ktorý treba naladiť aby nám v karavane bolo príjemne. V noci ešte zisťujeme, že nastavenie kúrenia treba prispôsobiť aj prípadnej sile vetra, ktorá sa môže počas noci meniť.

Máme so sebou pre istotu aj CO a CO2 senzor. Tie slúžia na detegovanie zhoršenej kvality vzduchu. Tj. v prípade senzoru CO2 je to detegovanie vydýchaného vzduchu a v prípade senzoru CO detegovanie dymu v prípade požiaru.

Český Krumlov

Svitá a Mimino je už hore. Zhodli sme sa na tom, že radšej budeme vstávať o piatej ako o tretej v noci a ešte ho hodinu a pol uspávať. Za oknom nám stojí vŕba a briezka, na ktoré dopadajú prvé ranné lúče. Za druhým oknom sú nasadené zemiaky a cibule trčiace zo zeme. Sady jabloní a včelie úle. Mimino sa mi schúlil na prsiach a Milan zliezol dole k nám. To najdôležitejšie na svete mám na pol metri štvorcovom

Je sviatok a my sme začali nás deň o dve hodiny skôr akoby sme chceli. Frekvencia áut na cestách je nulová. Nikde nikoho, len na poliach kravy a kone. Keď míňame dediny cestou do Českého Krumlova míňame aj posedenie s gaučom a krígľami nedopitého piva.

V Krumlove sme zaparkovali na parkovisku s informačnou tabuľou, že parkovisko slúži iba pre hostí. V opačnom prípade bude vozidlo odtiahnuté. S veľkosťou nášho vozidla sme sa nad touto tabuľou len pousmiali. Ešte mali zatvorené a tak sme sa vybrali do mesta.

Český Krumlov je po Praha druhým najnavštevovanejším miestom v Českej republike. Okrem toho je útočiskom aj pre početné skupiny vodákov, keďže mestom preteká najdlhšia česká rieka, Vltava. Vďaka nej dostal Krumlov aj pomenovanie. Respektíve nemecký výraz „krumme Aue“ (krivý luh), odkazuje na meandrujúci tok Vltavy.

Zámok Český Krumlov postavili už pred rokom 1253 krumlovskí páni v gotickom štýle. V dôsledku polohy Českého Krumlova sa na hrade vystriedali desiatky majiteľov. A priebežne s tým bol aj prestavaný do renesančného slohu.

Súčasťou zámku je aj zámocká záhrada vo francúzskom štýle a premostenie z roku 1764. Práve z týchto miest je najkrajší výhľad na zámok aj centrum Českého Krumlova.

Centrum je tvorené systémom ulíc s pravidelným námestím. Veľký počet zachovaných mestských domov v gotickom, renesančnom, v menšej miere i v barokovom štýle. Od doby jeho založenia sa na ňom nič nezmenilo, čo nie je úplne šťastné. Keby však radnica porozmýšľala mohla by osadiť jednu dopravnú značku – zákaz vjazdu. Dodnes nechápem prečo si Česi prznia námestia vo všetkých mestách parkoviskami a hlavnými cestnými ťahmi.

Už sme končili našu prehliadku Krumlova, keď v tom Milan zastal a nemo hľadel na auto stojace na parkovacom mieste pre apartmány. Na kapote tradičného českého auta, Škody Octavia, boli stopy od topánok a dva kusy už usušeného ľudského hovna. Pri pohľade na tieto krumlovské praktiky sme sa začali obávať o náš karavan, zaparkovaný na cudzom parkovisku.

Aby sme si vyčistili karmu, v reštaurácii kde sme si dovolili zaparkovať, sme si dali aspoň obed. Aj keď tu mali interiér zariadený v štýle a la Kysuce alebo Orava, hneď sa potvrdilo, že v Česku je naozaj jedno kde si sadneš na jedlo, vždy to bude super

Šumava

Z Krumlova pokračujeme na Šumavu. Veľa pekných miest by sa tu dalo navštíviť na bicykli, ale keďže sme tento výlet realizovali narýchlo, detskú sedačku sa nám už nepodarilo zohnať. Navštevujeme preto aspoň ľahko dostupné miesta. Zastávku sme si spravili aj pri Stonehange v mestečku Volary. Ale bol taký malinký, že nestál ani za fotku z okna.

Podvečer sme stihli navštíviť aspoň Chalupskú slať, najväčšie rašelinisko v Českej republike. Jeho krásu sme obdivujeme nielen zrakom ale aj čuchom. Vôňa borovíc nás aspoň na chvíľu prenáša na Pobaltie. Cestu si užívame len z drevenej lávky. Pohyb mimo nej nie je povolený, to aby sa nestratili ani poľskí turisti.

Na noc parkujeme mimo národného parku. V Česku sa kempovanie na divoko akceptuje pokiaľ to nie je v chránených oblastiach. Ráno sme sa presunuli na krajšie miesto. Raňajkujem a z pohodlia karavanu sledujeme voľne žijúce zvieratá ako sa nevedomky približujú k nám. Chvíľu na to vedľa nás zastavuje auto. Na dvere nám klope stráž prírody s otázkou či sme tu nocovali. Zákaz kempovanie v národných parkoch berú naozaj vážne.

Kráľ Šumavy

Po rannej debate sa vydávame do návštevníckeho centra v Kvilde, dúfajúc, že uvidíme jelene alebo pri troche šťastia rysa.

Mimino má práve 10 mesiacov a je potrebné aby štvornožkoval čo najviac. Čo sa absolútne bije s ideou, že ideme karavanom. Musíme využiť každý moment kedy máme možnosť vypustiť ho. V návštevníckom centre niekoho niet. Je tu perfektný priestor na lezenie. Na podlahe sú síce čmuhy, ale pokiaľ nie je oblečenie ogrcané, okakané alebo mokré, je z môjho pohľadu považované za čisté. Zatiaľ čo Mimino dobieha zameškané desiatky metrov na štyroch, my sa dozvedáme množstvo zaujímavostí o jeleňoch.

Jelene vždy patrili na Šumavu, ale pre zaujímavosť… Lovecké právo na ne si v minulosti vyhradzovala šľachta. Jelenia zverina však lákala aj pytliakov, ktorí lovili pre svoju potrebu alebo na predaj, aj napriek tomu, že im hrozili vysoké tresty. Medzi pytliakom a kniežacím lesným personálom dochádzalo k strom, ktoré pomerne často končili tragicky. Preto knieža Schwarzenberg roku 1817 prikázal všetky jelene na Šumave vystrieľať. Tento príkaz bol splnený údajne až v roku 1820 a úplne tak zanikla pôvodná šumavská populácia jeleňov. Až v roku 1874 tu bola zriadená aspoň ohrada s jeleňmi, a neskôr bola táto populácia vypustená do voľnej prírody. Dnešná jelenia populácia na Šumave tvorí potomstvo viacerých postupne vypustených poddruhov.

So Šumavou sa tiež spája označenie “Kráľ Šumavy.” Pôvodne bol za kráľa Šumavy označovaný jeleň, ako kráľ tamojších lesov. V časoch Československa, kedy sa množstvo občanov snažili utiecť cez železnú oponu do exilu, sa toto pomenovanie začalo používať v spojitosti s pašerákmi a prevádzačmi. A to aj v spojitosti s filmom Kráľ Šumavy natočeným na objednávku komunistickej strany, ktorá sa snažila zabrániť emigrácii z Československa a prevádzačov zaškatuľkovať ako zločincov. Najznámejšími kráľmi Šumavy boli Josef Hasil a Kilián Nowotny. Prvý menovaný dostal za svoje činy v roku 2001 medailu Za hrdinstvo od prezidenta Václava Havla.

Trasa, po ktorej prevádzači na Šumave prevádzali občanov, sa nazývala Kanál 54. Začínala nad Vimperkom, viedla cez nebezpečné šumavské rašeliniská, bolo potrebné niekoľkokrát preliezať kopce a končila v nemeckej obci Finsterau. Celá trasa mala 45 km.

S našim šťastím a škriekajúcim dieťaťom sme miesto jeleňov s rysa videli tak maximálne mravce. Pani v návštevníckom centre sa divila, vraj sa jelene bežne hádžu o pletivo aby pozdravili návštevníkov.

Trochu sklamaní si naprávame chuť pri rašelinisku Jezerní slať a pokračujeme k ďalšiemu výbehu. Tentokrát s vlkmi, ktorá sa nachádza v obci Srní. Vyhliadky tu majú riešené inak ako v Kvilde. Ponad výbeh vedie drevená lávka a je tu omnoho väčšia pravdepodobnosť niečo vidieť. A naozaj z 13 vlkov sme videli 10. Drvivá väčšina z nich spala, zvyšné oddychovali a v podstate sme nevideli žiaden pohyb. Takže v podstate to nebolo o nič lepšie ako v Zoo.

Opúšťame Šumavu a ihličnaté lesy sa razom menia na zelené lúky s rozkvitnutými stromami. Odkedy sme vyrazili, Milana intuitívne trápi množstvo plynu v plynovej bombe. Na fľaši máme indikátor, ktorému nerozumieme my, predchádzajúci majiteľ a ani personál pumpy. Netušíme koľko tam je plynu a ani kedy dôjde. Bolo by naozaj nepríjemné v noci mrznúť, hlave keď máme so sebou bábätko. Novú plynovú bombu sa nám podarilo vymeniť až na tretej benzínovej pumpe. Keďže sme vyrážali narýchlo a nepripravený, chýba nám aj francúzsky kľúč, ktorým by sme bombu vymenili. Tento problém sme vybavili veľmi rýchlo v blízkom väčšom meste.

Noc sme strávili na diaľničnom odpočívadle. Umyli sme seba aj Miminka. Náš karavan má na karavanové pomery veľmi neštandardné rozloženie a veľkú kuchyňu, kde môžeme pohodlné prebaľovať aj umývať bábätko. V momente keď sme išli kúpať Miminka, pristavil sa vedľa nás kamión s niekoľkými desiatkami bučiacich kráv. Samozrejme bola to rušňa noc, nielen kvôli rušnej diaľnici. Miminko už vyše dva mesiace v noci buntoší. Väčšinou jeden a pol hodiny. Ani túto noc to nebola výnimka. Navyše sa potvrdila Milanova intuícia. Náš spánok prerušilo aj ťukanie zapaľovača v gamatkách, ktorý sa beznádejne pokúšal zapáliť kúrenie. V daždi a tme bolo treba ísť vymeniť plynovú bombu.

Kúpeľné mestečko Mariánske Lázne

Po čiastočnej prebdenej noci dávame veľmi neskorý budíček a odchod z pumpy tesne pred 11tou. Máme si to užiť tak sa nikam neponáhľame.

V Mariánskych Lázniach parkujeme pri cintoríne. Tie na našich cestách vyhľadávame pomerne často, kvôli bezplatným parkoviskám a odpadkových košom, kde môžeme vyhodiť smeti, ktoré sa v karavane kopia rýchlejšie ako ceny nehnuteľností v Bratislave. Navyše okadené plienky kontaminujú celý priestor karavanu. Za test musíme zdolať poriadny kopec s kočíkom. To máme za to parkovanie zadarmo.

To najkrajšie v Mariánskych Lázniach je skompaktnené na malom priestore. Pre pacientov, ale aj návštevníkov sú verejne k dispozícii 3 minerálne pramene. Voda z jedného z nich je naozaj chutná, ostatné dve sú riadne vajcovky. Teda vody s vysokým obsahom sírovodíka, kvôli ktorému voda nepríjemne zapácha a chutí.

S Miminom si užívame najmä fontánu a aj keď tu nie je nič svetoborné, cítime sa tu veľmi príjemne a dokonca sa nám tu páči viac ako v Karlových Varoch, kam smerujeme.

Keďže dnešný plán už nestíhame, zastavujeme sa v malom mestečku Loket s peknou vyhliadkou na hrad. Sadáme si do reštaurácie a tam za nami príde maximálne… No nazvime to čašníčka v prechode. Chce nám kočík s bábätkom vysťahovať na chodník aby nezavadzal neexistujúcim hosťom v prázdnej reštaurácii. Dostatočne nás znechutila a tak odchádzame, aj keď jedlo vyzerá famózne. Celkovo sme si viackrát všimli, že Češi nie sú veľmi nápomocní keď vidia rodičov s deťmi.

Odtiaľ sme sa pobrali do lesa, kúsok od Kartových Varov, kde sme mali v pláne prenocovať. Vyzerá to presne ako bratislavská Koliba, ešte aj lanový park tu je. Cestou nám prebehlo cez cestu stádo divých sviniek a tak máme rešpekt vôbec vyjsť z karavanu.

Už sa nám takmer minula voda. Prekvapivo zisťujeme, že viac vody zožerie umývanie riadu ako umývanie vlasov. Na sprchu nám stačí tiež málo, po 5 litrov. Rozhodli sme sa, že riad budeme dávať do drezu a umyjeme ho až na najbližšej benzínovej pumpe.

Mimino škrieka celý večer. Postarší nemecký pár sa tomu našťastie len usmieva a rovnako sa bavia aj na jeho holej riťke a pindíkovi za oknom. Ráno ako každodennú rutinu skladáme posteľ. A stôl, ten nepoužívame vôbec, aby sme pre Mimina vytvorili aspoň malý priestor na hranie sa a pohyb, ktorý je v jeho aktuálnom veku nevyhnutný pre správny vývoj. Celkovo sa pri organizácii aktivít v karavane stále hľadáme. Chceme to zvládať čo najefektívnejšie, no jeden z nás je vždy vyblokovaný striehnutím na Mimina. Aj keď sa hrá sám, vždy ho musíme strážiť aby nepadol dozadu. Väčšinou vie už stáť sám ale keď stojíme s karavanom na krivo, tak má tendenciu padať. A tiež preto, lebo na dverách chýba detská poistka a on furt šahá na dvere.

Karlove Vary

Miminko už nezvláda ani krátke presuny. Je strašne usedený a nedokáže už ani zaspať počas jazdy. Všetci na internete radia kúpiť dieťaťu do auta novú hračku. My sme mu 2 týždne dopredu pobrali vybrané hračky aby si ich nepamätal a tešil sa z nich na novo. To prvé zabralo, to druhé žiaľ nie.

Pokračujeme návštevou Karlových Varov. Domnievame sme sa, že tu že strávime celý deň, keďže sú to najväčšie a najvýznamnejšie kúpele Českej republiky, s početnými prameňmi minerálnych vôd, ktoré sa používajú na liečbu žlčníka a tráviaceho traktu. Ten najteplejší, Vřído, má až 72°C a keď sa rozhodnete ochutnať ho, toalety sú hneď v budove za poplatok 20 Kč A keďže tých prameňov je tu tak nespočetne veľa, tak s tou vodou sa na toaletách asi aj splachuje. Tento prameň sa nachádza v budove a je usmernený do gejzíru. Vo vnútri je strašné sparno a z nejakého nepochopiteľného dôvodu je do budovy zakázaný vstup s kočíkom.

Počas prechádzky na promenáde nám dôjde, že sme opäť zabudli v karavane kočíkovku s plienočkami. Pri Vřídke som videla ešte jedného rodiča, ktorý rovnako ako my odignoroval zákaz vstupu s kočíkom a bežala som za ním, čo by nám náhodou nevedel pomôcť. Nemal, a tak sme začali potajomky nakúkať do všetkých okoloidúcich kočíkov aby sme sa pokúsili odhadnúť váhu dieťaťa a prípadne si popýtať plienočky od ich rodičov. A vyšlo to, hneď druhá mamina mám darovala rovno dve

Voda z Karlových Varov sa používa aj v bylinnom likéry Becherovka. V roku 1807 začal karlovarský lekárnik Jan Becher predávať bylinný likér podľa svojej vlastnej receptúry. Tento likér je dnes známy pod názvom Becherovka a jeho hlavnými prísadami sú vodu z Karlových Varov a zmes 32 druhov bylín. V dnešnej dobe sú v karlovarskom podniku len dvaja ľudia, ktorí poznajú celé výrobné tajomstvo Becherovky. Sú jediní, ktorí môžu vstúpiť do miestnosti zvanej „Drogikamr“ a raz týždenne pripraviť zmes bylín a korenín pre výrobu Becherovka. Táto zmes sa následne týždeň luhuje v alkohole. Extrakt sa zmieša s vodou a prírodným cukrom a nasledujúce dva mesiace “zreje” v dubových sudov.

Samotné Karlove Vary sú veľmi pekné, až na to, že s kočíkom sa na okolité rozhľadne nevieme dostať. Ostávame preto len v kúpeľnom údolí. Na to, že je to taká vychýrená destinácia je tu pekelne málo ľudí. Ani kávu si nemáme kde dať. Sú tu len dve otvorené reštaurácie, s terasami, kde nie je kam dať kočík. Hlavne, že raňajky robievajú až do 12:30. To sme my za normálnych okolností už aj po obednej kávičke. Všetko ostatné je ešte pozatvárané.

Už o 11-tej, kedy sme s prehliadkou kúpeľného mestečka hotoví, nás láka na obed s lokálnym welcome drinkom podnapitý český dôchodca. Túto možnosť s účinnou výhovorkou, ja šoférujem, ona kojí, sme si nechali utiecť a zamierili to mimo centrum za skutočným gastronomickým zážitkom v podniku La Hospoda.

V živote predtým som nebola na hajzloch v reštaurácii tak často ako v tomto podniku. Nie, nie z tej vody zo Vřídla, ale po Miminovi bolo neustále treba niečo umývať, utierať, kŕmiť ho, prebaľovať a vyhadzovať. Kým nám to pripravili, Mimino si trochu poliezol, tiež sa najedol a potom škriekal keď videl jesť nás. Klasika ktorú pozná každý rodič

Po tomto super gastro zážitku sa vyberáme na dlhý presun k Tiským skalám. Miminko zase nevedel zaspinkať v aute. Aby sa neopakovala predchádzajúca noc, museli sme si kvôli tomu dať zastávku na pumpe, a keď konečne zaspal, Milan sa rozhodol, že si dá tiež šlofíka. Z dlhej chvíle som si šla umyť vlasy a dala si kávu, na ktorú som vôbec nemala chuť, ale tak čo s načatým časom?

Miminko už nedokáže sedieť vo vajíčku. Vždy keď ho následne prebaľujem má otlačenú riťku. Snažím sa ho zabávať, neúspešne. Jediné čo ako tak zaberá je kŕmenie za jazdy. Všetko je špinavé, ale dieťa s chrumkou v ruke aspoň dočasne utíšené.

Tiské skaly

Relatívne neskoro sme došli do obce Tisá, na česko-nemeckom pohraničí. Už je dosť neskoro, ale stále malo hodín na večerné rituály. Rozhodli sme sa, že zo skál prejdeme aspoň kúsok. Kasa na vyberanie vstupného je už zatvorená. Aj prvých turistov stretávame až po pätnástich minútach. Bojíme sa, či to neprešvihneme, ale nakoniec sa to ukázalo ako najlepšie rozhodnutie. Len my a pieskovcové skaly vypínajúce sa nad nami. Pieskové chodníčky prerastené machom, borovicami a briezkami. A hlavne ticho a pokoj na nezaplatenie.

Cesta späť viedla po vrchole Tiských skál, s výhľadom na obec Tisá. A tak sme si odtiaľto rovno vyhliadli náš flek na prenocovanie. Na večeru sme si spravili parené buchty. Polotovary sa pripravujú ľahko, ale so skutočným varením to bude časovo náročnejšie. Ešte vyhodíme von z karavanu ďalšieho člena pavúčej rodinky. Už posledného. Potom sme sa už naučili spolunažívať s nimi.

Ráno sa vyberáme na malý okruh Tiskými skalami a pokladňa je stále zatvorená. Malý okruh už nie je taký impozantný ako ten veľký, ale zadarmo sa nesťažujeme. Keď ho končíme, vidíme, že v pokladni je konečne niekto kto vyberá vstupné. Keď mu však dávame eurá, len krúti hlavou, že to máme grátis.

Problémy pri servise karavanu

Náš karavan akútne potrebuje vypustiť šedú vodu a splašky. Nádrž na čistú vodu je tiež prázdna. Snažili sme sa ju doplniť, ale čistú vodu z nádrže nám doslova vypľúva. Neskôr sme prišli na to, že pri napúšťaní treba nechať priestor na prienik prebytočného vzduchu z nádrže. To ona nám “vypľúvala” vodu von. Na(ne)šťastie je vo vedľajšej dedine stellplatz. Miesto kde za poplatok môžeme vypustiť čo nepotrebujeme a napustiť čistú vodu.

Vonku začína byť poriadne teplo a v karavane tiež. Ale iba podľa teplomeru. Ten ukazuje 28°C ale pocitovo je v karavane príjemne. Všade sme pootvárali okná aby sa nám vetralo kým všetko poriadime.

Keďže servis robíme druhýkrát v živote, všetko patrične trvá. Prvý problém máme pri vypúšťaní šedej vody. Otvoríme a netečie. Otočíme karavan, či náhodou nestojíme v kopci a znova. Nič netečie. Keď sa však pokúsime doplniť vodu, zázračne to ide… Až na to, že dobíjanie nefunguje a až po preštudovaní kilometrového návodu sme zistili, že to funguje na dobíjanie kartičky, ktorú sme dostali pri rampe, nie na platobnú kartu. Milan ešte vydrbáva splašky a zisťujeme, že šetriť priestorom v kazete a splachovať minimom vody je tá najväčšia chyba, akú môže človek pri karavaningu urobiť.

Platiť kartou sa nedá. Automat síce berie aj eurá ale iba mince. Tie nemáme a tak Milan ešte ide rozmeniť peniaze do krčmy za rohom. Nie sme prvý ani posledný čo tam s takouto prosbou došli. Konečne môžeme vypadnúť. Zatvorili sme okienka v kuchynke aj pri sedení. Milan sa už lepí čo najbližšie k rampe aby dosiahol na ovládací panel. Keď v tom zrazu… rachot z kúpeľne! Čo k nám niekto nastúpil? Vbehnem dnu a v tom vidím tu, spúšť. Sme bez okna! Hajzlového! Všetko sme pozatvárali ale na toto sme zabudli.

V hneve ide Milan von. Často sa mu to nestáva, ale teraz aj nadáva. Snažím sa ho utíšiť, lebo viem, že bol v strese preto, že nič nefungovalo. Okamžite meníme plán. Musíme nájsť stavebniny. Dnes v noci má pršať, takže okienko musíme okamžite nejako zaceliť aby sa dážď nedostal dnu.

V Dečíne dvakrát zle odbočíme a nakoniec všetko potrebné náradie kupujeme v Kauflande. Ako pre nás tam čaká kompletná opravárska sada – mini vŕtačka, spojovacie Tčka, šróby a samozrejme duct tape. Milan sa neserie a všetko začína reparovať priamo na parkovisku. Moju pomoc nepotrebuje, preto varím a Mimino našťastie spinká.

Po hodine je okno zaplátané. Vyzerá to síce ako slav engineering, ale dočasne spĺňa svoju úlohu a to je hlavné. Môžeme pokračovať vo výlete

Modlivý důl

Pri obede si trochu oddýchneme. Dnes sme sa už dosť vyčerpaní. Hlavne psychicky a preto už neplánujeme žiaden veľký program. Haha…

Poberáme sa na malý turistický okruh cez Modlivý důl. Ten povodne nemal s modlitbami nič spoločné a volal sa Smolný důl, pretože tu boli smolné pece. Začalo to nenápadne, povesením obrázka Panny Márie a Ježiša. Neskôr boli tieto obrázky nahradené posvätenými obrázkami, ktoré následne vystriedala drevená kaplnka, a tú, kaplnka vytesaná do skaly.

To, že je to turistický okruh som si myslela asi iba ja. Od Modlivého důlu sme prešli k Dedovým skálam, kde sme mali zísť na hlavnú cestu. Po hodine ma už poriadne bolel chrbát od nosenia bábätka v nosiči. Podľa mapy sme sa mali pustiť strmým zrazom, ktorý vyzeral nepriechodne aj pre turistu bez bábätka. Tak takto v žiadnom prípade! Musíme sa časť cesty vrátiť späť aby sme sa dostali naspäť ku karavanu.

Tento výlet bol úplne mimo mojich predstáv. Z 30 minútovej prechádzky zrazu bolo jeden a pol hodiny v náročnom teréne. Presne ako hovorí náš prvý predmet, ktorý sme si kúpili do karavanu. Tabuľka s nápisom Get lost! Ktorá by sa dala preložiť dvojako. Trochu vulgárnejšie ako “vypadni“ alebo slušnejšia verzia “zatúlaj sa.” Tak teraz sme sa!

Sklársky región Novoborsko

Nachádzame sa v oblasti Nového Boru, miesta s dlhoročnou sklárskou tradíciou. Sklárske hute sa podľa archívnych dôkazov vyskytovali v tejto oblasti už v 13. storočí. V polovici 18. storočia z tadiaľto putovalo sklo aj na ruský cisársky dvor či do Versailles. Po druhej svetovej vojne boli domáce remeselné dielne, menšie sklárske manufaktúry a firmy znárodnené a zlúčené do jedného národného podniku. Sústreďovanie sklárskej výroby na Novoborsku bolo zavŕšené v roku 1967 výstavbou prvého sklárskeho kombinátu v Čechách. Po páde režimu vzniklo v Novoborsku množstvo malých a menších sklenárskych firiem. Aj keď sa za storočia v technike výroby skla zmenilo mnoho, naďalej zostáva rozhodujúca ručná práca, ktorej hodnotu umocňuje remeselná zručnosť a cit jeho tvorcu pre krásu a estetiku.

Vybité baterky po návšteve Modlivého důlu ideme dobiť do reštaurácie HUŤ v Novom Bore. Popravde sme nejdeme ani tak kvôli hladu ako kvôli tomu, aby si Mimino mohol trochu poliezť. A tiež preto, že v tejto reštaurácii fúkajú sklo a vyrábajú sklárske výrobky priamo pred očami konzumentov Všetko, čo sa len dá, je v reštaurácií zo skla. Svetlá, bar, zrkadlá, dokonca aj dvere na záchode, čo si naozaj mohli odpustiť

Hlavnou myšlienkou reštaurácie HUŤ je možnosť vidieť na vlastné oči, čo obnáša sklárske remeslo a vidieť tvorbu skla v priamo prenose, pri konzumácii úžasnej českej gastronómie.

Miminko je z toho vzrušený. Celú dobu ziape a vyrušuje ostatných návštevníkov reštaurácie. Nie tak z toho skla ako z toho voľného výbehu. Aj jedlo je perfektné. Len na tom hudobnom playliste by naozaj mohli pracovať. Čo sa týka hudby nie som náročná, vypočujem si takmer všetko ale kombinácia Jóžin z bážin, Ňňňňuyork, Elán a na záver ešte No name,… to fakt nie!

Noc sme prekempovali kdesi v poli pri kaplnke. Na potvoru pršalo a cez rozbité okno sa nám dostala voda. Ráno teda ako prvé riešime kúpu duct tapu a sanujeme škáry.

Panská skála

Dážď s prestávkami pokračuje a my sa šplháme na Pánskú skálu, najstaršie geologické chránené územie na území Českej republiky. Čadičové teleso, Pánská skála, vzniklo počas rozsiahlej treťohornej činnosti v Čechách. Hornina skaly vystúpila na povrch z hĺbky približne 30 km a predstavuje zbytok lávového prúdu, starého približne 30 miliónov rokov. Pri homogénnom pomalom chladnutí sa vyvinuli päťboké až šesťboké stĺpce s priemerom okolo 20 cm, ktoré stoja zvislo bok po boku a majú dĺžku cez 20 metrov. Malebné jazierko, v ktorom sa odráža ikonická Panská skála, vzniklo ťažbou kameňa.

V daždi má toto miesto atmosféru ako írske Giant’s Causeway. Výstup je kratučký ale nevedomky vyberáme náročnejšiu lezeckú cestu na vrchol. S turistickým nosičom je to celkom adrenalínový výstup. Až na pol ceste dole som si uvedomila, že som zabudla Mimina pripútať, lebo som riešila zateplenie, vietor a dážď.

Hrad Sloup a Samuelova jeskyne

Ďalej pokračujeme k hradu Sloup. Počasie sa diametrálne mení a nepremokavé bundy vymieňame za kraťase. Už vstup do hradu je veľmi sľubný. Z hradu zostali len zbytky niektorých priestorov a budov, kedysi vytesaných do pieskovcového brala.

Prevažnú časť prehliadky areálu predstavujú bývalé pustevny, skalný kostol, ambit, kaplnky, vínne terasy a ďalšie objekty, ktoré tu boli umelo vytvorené v období baroka. Na baroko sa odvolávali aj neskoršie pomenovanie Poustevnický kámen (Einsiedlerstein).

V roku 1679 bol hrad aj s hradnou skalou venovaný pustovníkom, ktorí tu žili dokopy 102 rokov. Postupne sa ich tu vystriedalo šesť a každý sa svojou troškou podpísal na dnešnom vzhľade hradu.

Na hrad Sloup sa chceme pozrieť aj z výšky. To je tá najkrajšia perspektíva. A tak ideme k Samuelovej jeskyni, jaskyni pustovníka Samuela, ktorý si túto jaskyňu vlastnoručne vytepal za 17 rokov. Potom sa rozhodol presunúť sa do inej jaskyne, kde ho však zavraždili a olúpili. Ten najkrajší výhľad na hrad Sloup je z vrcholu tejto jaskyne.

Na noc sa vraciame na to isté miesto, ku kaplnke. Čaká nás tu však malé prekvapenie. Chlapík, ktorý tu venčí dve ary. Necháva ich tu lietať nad poľom. Jedna sedí na strome a nechce sa vrátiť. Tak na ňu majiteľ použije vydieračskú technikou, ako na malé dieťa. Zabuchne dvere auta a odchádza. A funguje to! Ara v momente roztiahne krídla a letí za autom. Mimochodom, Česi milujú papagájov.

Na večer zisťujem ešte jednu vec o karavaningu a rodičovstve. V karavane sa dieťa nevyhadzuje do vzduchu. Ja sprostá som takto jebla Malému hlavu o strop

Kokořínsko

S ľútosťou obchádzame Máchovo jezero. Nevychádza nám už čas, keďže na tomto mieste by sme chceli zotrvať dlhšie a vstrebať jeho atmosféru. Vysoké borovice, mach a vôňa živice. A nádherné jazero ľadovcového pôvodu, jediné v Českej republike. Atmosféra Pobaltia, v ktorej človek nepotrebuje k šťastiu nič. Stačí mu dýchať ten vzduch.

A tak sa urýchlene presúvame do Kokořínska. Jeho najväčšou atrakciou sú dve neograbane vytesané Čertove hlavy v pieskovci. Práve tu stretávame najviac turistov za celý týždeň, asi vďaka blízkosti k Prahe. Autor týchto hláv Václav Levý vytvoril viacero umeleckých diel v oblasti Kokořínska. A evidentne bol pri svojej práci najradšej sám. Preto sa vždy trepal do strmých kopcov aby za ním nikto neliezol a neotravoval ho. Pri zdolávaní týchto terénov musím na dieťa v nosiči dávať pozor ako vodič karavanu na alkovňu.

Čertove hlavy majú výšku 9 metrov, čo na prvý pohľad nie je tak veľa, ale v skutočnosti sú to druhé najväčšie reliéfy hláv na svete. Väčšie si už len Mount Rushmore v americkej Južnej Dakote. Václav Levý na nich pracoval 5 rokov, v období romantizmu (1841–1846).

Zaujímavým miesto je aj jaskyňa Klácelka, z dielne toho samého umelca. Na tomto mieste sa stretávame s podobnou humusáčinou ako v Krumlove. Namiesto výkalu je tu však menštruačná krv, priamo pred vstupom do jaskyne.

Okrem týchto hendikepov a extrémne rozbitých ciest, je Kokořínsko neuveriteľne krásna oblasť. Azda najkrajšie je to v okolí hradu Kokořín, kde sa úzka cesta zarezáva do vysokých pieskovcových skál. Za návštevu určite stojí aj Šemanovický důl, ale nám sa tu nepodarilo zaparkovať karavan. Navštívili sme preto aspoň kamenné hríby Pokličky a ich nekonečné schody.

Kutná Hora

Ako si to mierime smerom domov, vychádza nám čas ešte na krátku zastávku. Vôbec sme to nemali v pláne, ale na záver ešte navštevujeme Kutnú Horu. Obaja sme tu boli ako deti a obaja si z toho takmer nič nepamätáme, takže super, bude to takmer ako nové miesto!

Cestou prespávame na diaľničnom odpočívadle, kde nie sú sprchy ani prípojka na vodu. Na toaletách nám padol dudlík na zem a Miminko dostal poriadnu hnačku. Priebeh výletu bol pohodový, takže na záver sa to musí ešte trochu skomplikovať.

Prišli sme do centra Kutnej Hory a relatívne rýchlo zistili, že to najzaujímavejšie, kostnica Sedlec, sa nachádza ešte tri kilometre odtiaľto. Keď sme sa už naskytli na tom správnom mieste, zistili sme, že vstupenky sa dajú kúpiť iba ako kombo katedrála + kostnica. Pritom návšteva katedrály nám prišla ako strata času. Holé steny mi neprišli ničím výnimočnejšie ako dedinský kostol u babičky.

Komické je, že vedľa kostnice sa nachádza múzeum tabaku a sídlo továrne Philip Morris, predajcu elektronických cigariet IQOS. Na spropagovanie svojej značky si mohli vybrať aj vhodnejšie miesto ako vedľa kostnice, kde je uložených 60 000 kostier mŕtvych ľudí.

Kostnica Sedlec bola spočiatku len kaplnkou, kde na spodnom poschodí pripravovali pozostatky zosnulých k pohrebu. Po zrušení cintorína koncom 15. storočia boli exhumované kosti uložené v spodnej časti kaplnky a v blízkom okolí. Následne ich v roku 1511 poloslepý sedlecký mních poukladala do niekoľkých vysokých pyramíd. Do dnešnej vyzdobenej podoby upravil kostnicu až rezbár František Rint, približne v roku 1784.

Toto miesto je morbídne a fascinujúce zároveň. Podchvíľou si miesto lebiek predstavujem odrezané hlavy s vlasmi. Ten chlap čo sa rozhodol poukladať na poriadok 60 000 kostier mal takmer určite Aspergerov syndróm!

A tak sme neplánovane otestovali karavan, prešli 1600 km, prevažne po okresných cestách, zistili kopec nových vecí, urobili desiatky kixov, navštívili nové miesta, dali priestor bábätku aby sa oťukalo v novom prostredí. Mimino to tu za týždeň pocikal, ogrcal, vydrbal na zem misku s kašou. Niekoľkým ľuďom ukázal riťku cez okno. Ale na oplátku sa naučil hrať sa sám. Veľa škriekal. Od radosti. Z maličkostí, z paličky, šišky, z kúska machu, z ľudí za oknom. Ak sa detský škrekot považuje za prejav šťastia, Miminovi sa karavaning z nás troch páčil najviac

Nepohnojili sme toho už dosť?

Nasledujúce výlety po Slovensku, Balkáne, Taliansku a Škandinávií sme si odtočili dalšie zoznamovačky a problémy s karavanom. Všetko sa to zbehlo v priebehu nášho prvého roku s karavanom.

• Poprvé sme zistili, že v servise nám odfaklilo komín. Zistili sme to v daždi a tak opravu bolo nevyhnutné realizovať hneď. Najprv sme na prekrytie komína použili plechovku od konzervy s ananásom. Hneď na to sme vyrobili nový komín z plastovej misky a máme ho tam doteraz.
• Ďalším omylom bolo, keď sme pri spúšťaní odvetrávania chladničky nasadili naopak trubičku, ktorá na nás vypadla. Dôsledkom toho bolo, že sme nasledujúce 3 týždne neustále čuchali plyn v obytnej časti, vždy keď bol karavan v pohybe.
• Naozaj nepríjemné bolo keď sa nám podarilo zavzdušniť celý vodný systém. Čiastočne to bolo spôsobené tým, že sme do nádrže na pitnú vodu napustili vodu z lesného potoka a s ňou aj drobné nečistoty, ktoré následne oslabili a znefunkčnili čerpadlo. Kvôli týmto problémom sme na balkánsky roadtrip vyrazili so 4-dňovým meškaním.
• A ešte na záver tripu, nám začalo za jazdy niečo plieskať o karavan. Uvolnila sa tesniaca gumička, ktorá tesní šróbiky na hornej lište karavanu. V tom momente zaznela Milanova pamätná hláška: Tak na dnes by sme to mali.
• Celkovo sme na dalších výletoch riešili ešte dalšie 2 veľké opravy. Rozvody a rozbité ložisko v kolese. Čakala nás aj oprava spojky, ale tej sme sa naštastie vyhli rýchlim fixom nórskeho servisáka, ktorý na nás nemal čas. Takže sme to mali grátis
• A ako tak cestujeme, zistili sme, že dĺžka výletu je priamo úmerná cene opravy. Takže sa už úprimne teším na zazimovanie

The post CESTOPIS: Naša prvá cesta s karavanom a čo všetko sa dá dovrzať za jeden týždeň appeared first on TripLovers.

Kempovanie s karavanom je super, ale začiatky môžu byť pre niekoho ťažké. Každý dom na kolesách má svoje vlastné špecifiká a ovládanie. Iné funkcie a potreby, s ktorými sa treba oboznámiť. Pred prvým väčším výletom s obytným vozidlom je lepšie vybrať sa na skúšku niekam blízko a všetko si odskúšať a vychytať muchy. My sme niektoré veci o karavaningu tiež netušili a porobili najrôznejšie chyby.

Toto sme netušili keď sme kupovali karavan!

1) Nie sme jediní kto býva v karavane

Kúpili sme karavan a s ním ich dostali grátis. Pavúčia rodinka a neskôr sa pridali aj iné potvory, ktoré s nami cestovali. Postupom času sme si na ne zvykli a prestali s nimi bojovať.

2) Šetriť vodou sa nie vždy vypláca

Aspoň nie na WC. Inak to pôjde o to ťažšie von. V kazete na splašky treba zachovať určitý pomer vody a tuhého odpadu, inak bude nutné tuhý odpad vyčistiť manuálne. A to fakt nechceš!

3) Stojíme nakrivo

Až dokiaľ sme nevyrazili na našu prvú cestu s karavanom sme nepostrehli, že verejné parkoviska sú často nedostatočne vyrovnané, respektíve sú vyspádované. Pokiaľ nekempujete na divoko ako my, môže vám to byť jedno. Nám to však prekáža ešte o to viac, že sa nám v karavane učí chodiť dieťa, ktoré kvôli sklonu ustavične padá aj keď už vedelo stabilne stáť.

4) Viac vody zožerie umývanie riadu než umývanie vlasov

Naozaj! Celkom prekvapivo sme zistili, že na osprchovanie tela nám stačí po 5 litrov vody. Na umytie dlhých vlasov v umývadle 10 litrov a na umytie riadov z raňajok a obeda až 20 litrov!

5) Cítiť každý pohyb

A tak, keď večer uspávame synčeka, sa celý karavan hýbe, akoby sa v ňom súložilo

6) Nie je tu také teplo

Resp. v karavane teplo je, ale ani z ďaleká nie také, ako sme sa obávali. Alkovňa, teda priestor na spanie nad kabínou vodiča, robí celkom fajn tieň. Pocitovo vôbec nemáme dojem, že je v karavane také teplo ako ukazuje teplomer.

7) Neustále hľadáme odpadkové koše

Keďže sme sa rozhodli, že si chceme aj variť a pri bábätku je toho odpadu všeobecne viac, denne naplníme aj dve-tri malé vrecia na odpad. A keďže to patrične smrdí, treba pravidelne zastavovať na benzínových pumpách alebo hľadať iné miesto s verejnými košmi.

8) Pomalšie ako sme mysleli

Karavan má vysokú spotrebu s v našom prípade aj veľmi slabý motor. Nad maximálnymi povolenými rýchlosťami na diaľnici ani neuvažujeme. Mysleli sme si, že konštanta, ktorou budeme vypočítavať čas dojazdu bude krát 1,2. Ale v skutočnosti je to až 1,4.

9) Nižší komfort sedenia oproti autu

Sedenie vzadu (pri stole) je maximálne nepohodlné. Sedenie je tu kolmé a chýba aj krížová opierka.

10) Nie je hajzliak ako hajzliak

Do chemického WC, ktoré sa používajú v karavanoch, treba špeciálny toaletný papier, ktorý sa jednoduchšie rozkladá. Je vyrobený z čistej celulózy a stojí dvoj-trojnásobne viac, než klasický toaletný papier.

11) Vždy treba mať vyhliadnutých viacero parkovísk

Karavanom sa nemusí podariť zaparkovať vždy a všade. Dlhým obytným vozidlám na parkoviskách často prekážajú konáre, stromy, kríky, obrubníky, ploty, stĺpy, stropy, svah a ďalšie prekážky, ktoré bežný vodič auta nevidí a nechápe prečo sa ten k*k*t s karavanom postavil nakrivo alebo do cesty.

12) Splachovanie na elektrinu

Spláchnutie WC v karavane nefunguje manuálne ako bežné v bytoch, ale na elektrinu. My sme to netušili. Nezapojili sme okruh a celý prvý výlet sme splachovali hrncom s vodou

13) Netreba vetrať

Tento bod platí takmer určite iba pre staré karavany s nedostatočným tesnením okien. V noci nemusíme mať pootvárané okná a obsah CO2 (oxid uhličitý) v karavane je aj tak v poriadku. Na zistenie obsahuje CO2, ktorý vzniká pri vydýchanom vzduchu a vážne ohrozuje zdravie, používame tento CO2 senzor.

14) Stellplatz s platenou vodou je tá najlepšia voľba

Prečo? Lebo keď je voda niekde zadarmo, väčšina karavanistov v takom kohútiku vyplachuje aj kazety na splašky. A tak sa môžu ľahko dostať fekálne baktérie do nádrže s pitnou vodou. Preto túto vodu nikdy ani nepijeme.

15) Zametáme 3x denne

Na karavane je super, že je uprataný relatívne rýchlo. Ale naprd je, že sa rovnako rýchlo aj zaprace vecami, ktoré treba neustále upratovať, inak by všetko lietalo pri presune. Denne zametáme 3x, z čoho sme boli naozaj prekvapení. Špina sa dostane dovnútra hneď potom ako dozametám, ale stále lepšie ako upratovať celý byt

The post 15 veci, ktoré sme netušili predtým ako sme začali kempovať s karavanom appeared first on TripLovers.

O spoločnom karavane sme snívali už dávno predtým ako sme mali deti. Avšak bez detí sme si slobodné cestovanie vedeli dopriať aj so spaním v aute. Ale keď prišli deti, prišli aj komplikácie pri cestovaní. A tie nám hravo pomohol vyriešiť karavan

1) Maximálna flexibilita

Dieťa je choré? Posunieme odchod. Zlá predpoveď počasia? Pôjdeme inam alebo inokedy. Nepáči sa nám? Zbalíme sa a za 15 minút sme preč.

Cestovanie s karavanom je pravdepodobne ten najflexibilnejší spôsob akým sa dá cestovať A to je pri deťoch, s ktorými sa neustále dačo mení, na nezaplatenie!

2) Žiadne nekonečné balenie a vybalovanie

Bez karavanu by bolo nutné s každou zmenou destinácie vybaľovať a opäť baliť všetky detské veci. Pre nás tá najnepríjemnejšia časť cestovania a navyše obrovská strata času. Do karavanu sa všetko naprace len raz a vybalí až na konci výletu, doma.

Mnohé veci, ako napr. stoličky na kŕmenie alebo prebaľovaciu podložku máme v karavane nonstop, bez toho aby sme ich vybalovali. Je to pre nás to isté ako keď má niekto duplicitné veci na chate alebo u svokrovcov.

3) Úspora dovolenky

S karavanom sa dá vyraziť už v piatok poobede, takže na ceste máme pol dňa k dobru. A tiež sa dá stráviť s karavanom týždeň v kempe pri mori. Teda iba v prípade ak máte možnosť pracovať na diaľku. S bábätkom to však má spoločné len toľko, že pri deťoch je každý jeden deň dovolenky k dobru vítaný

4) Voľnosť pre roadtrip

Kvôli baleniu a vybaľovaniu by sme pavdepodobne stvrdli na jednom mieste, čo nie je náš štýl. Milujeme roadtripy a kempovanie na divoko. Vďaka karavanu sa nemusíme fixovať na jedno miesto a môžme prejsť väčšiu časť krajiny. Pomaly a postupne. Bez žiadneho každodenného vracania sa na ubytovanie, čo v konečnom dôsledku šetrí čas aj peniaze za palivo.

5) Kvalitné jedlo po celú dobu výletu

Pokiaľ bolo bábätko plne kojené, stravovanie nepredstavovalo žiadnu starosť. Avšak ako bábätko prešlo na tuhú stravu začalo to byť počas cestovania obťažujúce a nie úplne kvalitné.

Avšak v karavane si môžeme variť a nie sme odkázaní iba na, nie príliš kvalitné, kupované príkrmy a výživy. Naše dieťa (ale aj my) nie je prestravované na pizze, hranolkách a mekáči. Namiesto toho mu každý deň môžeme dopriať omnoho zdravšiu zeleninu alebo mäsko. Navyše v mrazáku môžeme prenášať vlastné domáce príkrmy, čo nám šetrí čas na cestách.

6) Dlhé presuny s deťmi na palube

Na dlhé cesty nemusíme riešiť ubytovanie alebo schádzať z diaľnice. Dôjdeme kam nám vyhovuje a nemusíme sa nikam ponáhľať kvôli rezervácií. Od rána sme v pohode a nemusíme stresovať. Môžeme tak dodržať všetky ranné rituály, ktoré naše dieťa potrebuje

Do Chorvátska sme takto cestovali 4 dni a maximálne sme si to užili

7) Udržať režim

Udržať spánkový režim dieťaťa na cestách je často náročné. Najmä ak plány nevyjdu podľa predstáv. Pri jeho narušení sa z dovolenky ľahko stane peklo. Napr. naše dieťa pri nedostatku denného spánku nespávalo ani v noci a boli to najnáročnejšie týždňe, aké sme s ním doposiaľ zažili. Preto je jeho udržanie aj na cestách maximálne nevyhnutné.

Keď sme cestovali autom, všetko sme museli prispôsobiť spánkovému režimu a čas na cestovanie bol dosť okresaný. S karavanom je toho času na cestovanie trochu viac. Veci sa dajú ľahšie prispôsobiť. Príklad: Príprava jedla môže v reštaurácií trvať dlho, tým sa oddiali čas spánku a dieťa o to ťažšie zaspí a nedokáže prekonať prechod spánkovými fázami, zobudí sa a je umrnčané lebo nemalo dostatok spánku. Navyše to celkovo rozhádže jeho denný režim. Spánok bábätka je celkom veda a nemožno ho na cestách ignorovať.

8) Hovienka už nie sú problém

Tým najväčším plusom karavanu pri cestovaní s deťmi je jednoznačne možnosť kedykoľvek dieťa umyť. A to najmä keď sa pogrcká, pokaká, preciká či zapatle od jedla pri kŕmení…

9) Ani dážď nie je problém

Keď sme boli bezdetní, absolvovali sme dvojtýždenovú dovolenku v Nórsku. Zo 17 dní nám 16 pršalo a my sme cestovali stopom. K dispozícii sme mali len stan. Dokopy sme nič nevideli a nezažili. Len zázrakom neochoreli. Ukrývali sme sa pre dažďom v nákupných centrách, potravinách, na vlakových staniciach… Popravde to bolo dosť na hovno.

Ale s karavanom je to úplne iné. Počkáme si kým doprší (a zatiaľ upraceme karavan) Prípadne sa presunieme tam kde neprší. Ak zmokneme, máme sa kde usušiť a zohriať. Hneď ako dôjdeme na parkovisko, bez potreby presúvať sa na ubytovanie. A hlavne dieťa vie byť v suchu a teple, bez hrozby žeby dostalo soplíky.

The post Cestovanie s deťmi a 9 dôvodov prečo sme sa rozhodli pre karavan appeared first on TripLovers.