Miláno nie je tak drahé, ako som si myslel

Môj ďalší januárový trip s letenkou za pár eur (35€) smeroval do Milána, mesta, ktoré je mojím menovcom 😀 Na ceste lietadlom bolo najlepšie to, že už ako sme sa blížili k Milánu, tak sme sa mohli pokochať výhľadom na krásne, slnkom zaliate Alpy. Preto cestou do Milána sa snažte sedieť, čo najbližšie pri okne 😉

Shuttle bus z Bergamo letiska na hlavnú vlakovú stanicu vás vyjde potom 5€. Mimochodom milánska hlavná stanica je nádherná historická budova, ktorú si určite treba pozrieť 😉

Na prepravu po meste sme samozrejme zvolili mhd, takže 8,5€ dvojdňový lístok to istil. Mali sme to ešte 8 zastávok metrom s jedným prestupom k nášmu ubytku na okraji Milána – bola to tichá nová štvrť s výškovými bytovkami a s veľkým nákupným centrom 5 min. chôdze od apartmánu.

Hneď po našom ubytovaní o 16:30 sme sa vybrali do mesta čo to obehnúť a zoznámiť sa s mestom 🙂 Prezreli sme si v pokľudnej večernej atmosfére prvé baziliky – Basilica of sant Ambrogio a Church of holy maly of Grace, ktorý mimochodom skrýva aj Da Vinciho svetoznámu maľbu poslednej večere, ktorú sme samozrejme v tak neskorých večerných hodinách nevideli. Pokiaľ máte záujem, tak si treba ideálne online v dostatočnom predstihu zakúpiť lístky, aby ste sa tam dostali. Počas našej návštevy v bazilike aj v kostole práve prebiehali omše, čo bolo na jednu stranu pekné vďaka jedinečnej atmosfére, ale na druhú stranu sa vtedy nemohlo fotiť :/ A to akokoľvek, aj bez blesku.

Church of holy maly of Grace

Pondelok

Nás prvý celý deň sme odštartovali ďalšími bazilikami a kostolmi, keďže neboli už žiadne omše, mohol som si do sýtosti fotiť 🙂 Navštívili sme pekne upravený malý parčík, kde bolo počuť krik deti na preliezkach, ktoré si užívali voľná a psičkárov venčiacich svojich miláčikov. Bol to Bazilicas park, ktorý sa rozpestieral medzi Bazilica of Sant Eustorgio a Bazilica of San Lorenzo.

Bazilicas park

Pričom práve druhá bazilika rozhodne stojí za návštevu, veľmi sa nám páčila. Bola postavená v 4. storočí a reprezentuje byzantskú architektúru. Vo vnútri môžete vidieť aj do dreva vyrezaného Jána Pavla II.

Bazilica of San Lorenzo

Ďalej sme prechádzali cez Royal palace of Milan, vo vnútri sme neboli, ale zvonku budova nestojí veľmi za povšimnutie. Konečne sme sa blížili k slávnej milánskej katedrále Duomo, ktorá je najväčšou gotickou katedrálou v Taliansku a stavali ju 600 rokov!

Duomo

Pri katedrále buďte ostražití a dajte si pozor na mimoriadne otravných a drzých predavačov, ktorí vám vbehnú pomaly do úsmevu, len aby sa ponúkli, že vás odfotia, predajú vám trápnu selfie tyč / náramky / krmivo pre holuby. Pri vychutnávaní krásy katedrály si ich otravnosť jednoducho musíte zvyknúť. Vstup dovnútra je free a smiete fotiť len s náramkom za 2€, ale prakticky nikto to nekontroloval a každý fotil všetkým možným 🙂 Okrem prechádzky v epickom interiéry môžete nahliadnuť aj do dvoch podzemných krýpt. Ak si neviete predstaviť monumentálnosť tejto stavby, tak sa pozrite nižšie na fotku, na toho malého človeka 🙂

Duomo – interiér

Pri katedrále sa nachádza Galleria Vittorio Emanuelle II s drahými značkovými vecami, ale čo je podstatne, galéria sa nachádza v krásnych historických priestoroch.

Kúsok od galérie sa nachádza Milánska opera, ktorá zvonku nijak veľmi neohúri, avšak pokiaľ by ste mali čas, tak skúste ísť na jedno z lacnejších predstavení ‘pre turistov’ a práve potom môžte spoznať krásu opery z jej vnútra 🙂 Naše nohy nás ďalej zaviedli do pekného miestneho parku Indro Montanelli public garden, ktorý bol venovaný milánskemu novinárovi, ktorý tu rád trávil svoj čas. V parku sa nachádzala veľká skala, s kadejakými zákutiami, ktorá bola priam stvorená na lozenie 🙂

Pri východe z parku sme sa ocitli na konci známej nákupnej ulice Buenos Aires, kde sme si pre zmenu chceli vyskúšať električku, s ktorou sme sa zaviezli na hlavnú stanicu. Cestu električkou sme tak trocha potom začali ľutovať, pretože na jednej zastávke si pristúpil dnu bezdomovec a smrdelo to tam bez srandy ako v zoo! Chceli sme sa dostať na miestny druhý najväčší milánsky cintorín Cimitero Monumentale. Ale na našu smolu bol pondelok a cintorín bol celodenné nepochopiteľne zatvorený! A tak sme sa vydali k našej poslednej pondelkovej atrakcii, k známemu futbalovému štadiónu San Siro.

San Siro

Bohužial nová linka metra, ktorá by mala viesť k okrajovej časti mesta, kde je štadión postavený je ešte len vo výstavbe, čo nám dosť skomplikovalo situáciu. Museli sme sa tam trmácať električkami a autobusmi za neustáleho otravovania okoloidúcich 😀 keďže žiaden priamy spoj tam nejde. Po pár prestupoch sa nám podarilo vystúpiť opodiaľ štadiónu, a tak sme sa pomaly vybrali k nemu. Spravili sme si pár fotiek na pamiatku a cestou od štadióna už pekne zapadalo slnko, ktoré krásne zafarbilo oblohu. Ešte nás však čakala cesta na apartmán a keďže autobusu nebolo široko-ďaleko, tak sme sa vybrali po vlastných, popri nekonečne dlhej dostihovej dráhe. Avšak aby sme nemali cestu príliš nudnú, tak nám ju spestrili krásne kreatívne graffiti na múroch areálu, ako inak s konskou a futbalovou tematikou:) Vo vnútri areálu sa nachádzala obrovská socha majestátneho koňa, ktorá mala svoje čaro so zapínajúcim sa nočným osvetlením.

Graffiti neďaleko San Siro
Vstup na dostihovú dráhu pri San Siro

Utorok

V posledný deň nášho tripu sme hneď ráno opätovne smerovali k najkrajšiemu milánskému cintorínu Cimitero Monumentale, ktorý už bol našťastie otvorený, a tak sme si mohli vychutnať jeho jedinečnú dychberúcu atmosféru. Tento cintorín je úplne úžasné miesto s monumentálnymi hrobkami a najrôznejšími sochami vyjadrujúcimi širokú škálu emócií, ktoré vás zaručene nenechajú chladnými. Sú tu pochovaní slávni milánsky architekti, spisovatelia a iné významné osobnosti dôb minulých. V skratke si po návšteve tohto cintorínu môžete povedať, že čo hrob, to umelecké dielo!

Padlý anjel smrti?
Monumentálne hrobky pripomínajúce Tomb Raider
Starý pán pokladá krásnu ružu na hrob svojej milovanej

Po cintoríne sme mali na pláne návštevu Da Vinciho národného múzea vedy a techniky. Múzeum bolo plné Da Vinciho zmenšenín najrôznejších vynálezov, ktoré sa počítajú na desiatky a je pozoruhodné, koľko z týchto vecí sa ujalo a používajú sa dodnes.

Da Vinciho vynálezy

Okrem zopár automobilových veteránov, starých vreckových aj veľkých vežových hodín, či klavírov, astronautskej časti s kameňom z mesiaca ste tu mohli nájsť aj napodobneninu slávnej Poslednej večere, pohrať sa naživo s morzeovkou, či reálne vidieť, ako funguje rádio 🙂

Kameň z Mesiaca
Napodobnenina Poslednej večere

Fanúšikovia vlakov a leteckej dopravy takisto nezostanú sklamaní, pretože pre vlaky aj lietadlá su venované dva veľké hangáry plné krásnych exponátov. Vo dvore areálu tiež môžete nájsť starú stíhačku a dokonca aj ponorku – čo je ale škoda, tak nedalo sa ísť dnu.

Hangár s vlakmi
Hangár s leteckými prepravnými prostriedkami

Po tomto krásnom múzeu naše kroky smerovali ku hradbám Sforza castle, pri ktorých sme strávili príjemne popoludnie prechádzkou ako pri samotných hradbách, tak aj pri miestnom parku, kde sa nachádzala aj vysoká kovová konštrukcia so schodami a vyhliadkou na vrchole, ale bohužial bola vtedy zatvorená. Aj keď som už bol po všetkých tých dňoch riadne nachodený, pokiaľ by bola vyhliadka otvorená, išiel by som hneď! 😛 Na konci parku bola krásna stavba trocha pripomínajúca ‘Víťazný oblúk’ 🙂

Na záver sme si dali povinné nákupy na slávnej ulici Buenos Aires, avšak výpredajmi nebudete nijak ohúrení, pretože o lowcost sa zväčša nejedná 😉 A cestou domov sme si aspoň z lietadla pozreli malebné mestečko Bergamo, ktoré je veľmi krásne avšak my sme nemali už času nazvyš, takže niekedy nabudúce 😉

Bergamo

CELÁ FOTOGALÉRIA

Leave a Reply