Dáždniky v kufri, pršiplášte zbalené. Aj tak by sa dal popísať náš odlet do Edinburghu. Prečo nežijú jednorožce, aké pamiatky sa oplatí navštíviť v Aténach severu a aký bol náš finančný rozpočet sa dočítaš v najnovšom článku

Obsah:

• Edinburgh mesto spanilého jednorožca
• Do Edinburghu s Ryanairom
• Len aby sa nezabudlo:
• Doprava v Edinburghu
• Čo vidieť v Edinburghu
  • TOP pamiatky Edinburghu za 2 dni
  • Menej navštevované pamiatky Edinburghu
• Koľko nás stál víkend v Edinburghu?

Edinburgh mesto spanilého jednorožca

Jednorožec sa začal vyskytovať v škótskej histórií ako symbol sily a čistoty už od 13. storočia. Staré báje hovoria o tom, že jednorožce boli spláchnuté z povrchu Zeme, pretože boli príliš pomalé na to aby sa skryli na Noemovej arche a ušli tak pred povodňou. Túto hranicu medzi fantáziou a realitou využila vo svojich knihách aj spisovateľka J. K. Rowlingová, ktorá začala tvoriť svoj najznámejší príbeh práve v Edinburghu.

Jednorožce sa nenápadne vyskytujú po celom Edinburghu a málo kto si to uvedomí. Toto mýtické zviera je symbolom Škótska, ktoré Škóti oslavujú vždy 9. apríla ako Národný deň jednorožcov

Do Edinburghu s Ryanairom

S Ryanairom sa síce lieta lacno, no cenu letenky nám vykompenzoval taxík z letiska, ktorý sme boli nútený použiť kvôli veľmi neskorému večernému a extrémne skorému rannému letu. Jednosmerná cena taxi z letiska do Edinburghu stojí približne 30-35 £ (32-38€).

Len aby sa nezabudlo:

• jazdí sa v ľavo – na prechode sa pozeraj doprava
• platobná mena ja britská libra
• časový posun voči SR je -1 hodina
• Škótom sa nedá rozumieť
• počasie je stále upršané – dáždnik a nepremokavé oblečenie sú nutnosť
• Edinburgh má maximálne bariérové letisko, mesto je rovnaké

Doprava v Edinburghu

• Edinburgh má autobusy a električky
• ako turisti sme používali najmä dvojposchodové autobusy (doubledeckre)
• lístok na autobus sa kupuje u vodiča pri nástupe
• dá sa platiť kartou alebo v hotovosti
  • medzi platením kartou a v hotovosti nie je cenový rozdiel
  • cena lístka (platí sa za nástup) je 1,70 £ (1,86€)
  • cena celodenného lístka je 4 £ (4,39€)
  • detský lístok sa dá platiť iba v hotovosti
  • študentské cestovné nemajú
• platba kartou
  • pri kúpe viacerých cestovných lístkov musíš platiť rôznymi kartami (kvôli kontrole revízorom)
  • najprv stiahne iba 1 £ (1,09€) až o pár dní stiahne zvyšok platby
• platba v hotovosti
  • vhadzuje sa do pokladničky, ktorá nevydáva
• ak ste 4 oplatí sa viac Uber

Čo vidieť v Edinburghu

Za jeden deň sa dá obehať z Edinburghu to najhlavnejšie iba z vonku. Na podrobnejšiu návštevu pamiatok potrebuješ aspoň 2 dni. A ak máš 3 dni môžeš navštíviť aj menej turistické miesta

TOP pamiatky Edinburghu za 2 dni

Greyfriars Kirkyard – cintorín, považovaný za jeden z najkrajších na svete

Statue Greyfriars Bobby – ide o sochu psa, ktorý strávil 14 rokov strážením hrobu svojho majiteľa, až kým sám nezomrel.

George IV Bridge – most ktorý je tak strašne obstavaný inými budovami, že nie je vidieť samotný most

Edinburgh Castle – vstupné 15,50 £ (17€), my sme sa vybrali radšej na menej turistický Craigmilar Castle (najlepšie rozhodnutie)

Royal Mile – teda kráľovská míľa je pomenovanie pre ulicu spájajúcu Edinburgh Castle a Holyrood Palace. Je to súčasne najturistickejšia ulice v Edinburghu a nájdeš na nej Škótov v kiltoch vyhrávajúcich na gajdách, červené telefónne búdky, uvidíš ako vedie potrubie po vonkajších stenách budov,…

St Giles’ Cathedral – hlavná katedrála je prístupná v obmedzených časoch, za ňou sa nachádza jednorožec na stĺpe

Cockburn Street – najkrajšia ulica v celom Edinburghu

Scott Monument

Calton Hill – najznámejší výhľad na celý Edinburgh

Holyrood Palace – počas leta slúži ako rezidencia britskej kráľovnej. Vstupné je 15£ (16,50€) a v cene je audioguide s so zrozumiteľnou angličtinou Z pamiatky je najkrajšia ruina opátstva Holyrood Abbey.

Škótsky parlament – vstup do parlamentu je zadarmo ale treba prejsť bezpečnostnou kontrolou ako na letisku

Museum of Edinburgh – do tohto múzea sa vstupné neplatí. Nájdeš tu modely mesta v rôznych dobách. Je to super miesto keď sa potrebuješ skryť pred silným dažďom

Edinburgh Dungeon – je už skôr atrakcia ako pamiatka. Ide o edinburgské podzemie v ktorom návštevníci môžu spoznať históriu a legendy podzemia. Táto atrakcia má veľa pozitívnych aj negatívnych hodnotení, preto treba návštevu zvážiť. Vstupné sa dá nájsť od 14 £ (15,30€).

Menej navštevované pamiatky Edinburghu

Craigmilar Castle – hrad sa nachádza mimo centra mesta a je tu pomenej turistov. Je to veľmi pekný stredoveký hrad na ktorom sme sa cítili ako zo seriálu Game of Thrones Vstupné je 6 £ (6,60€).

Gilmerton Cove – podzemné obydlie vytepané do pieskovca. nachádza sa na predmestí Edinburghu. Prehliadku je nutné rezervovať dopredu!

Slateford Aqueduct – pekné promenády na rieke Leith

Dean Village – je veľmi fotogenická štvrť kúsok od centra. V minulosti tu boli mlyny na mletie múky, ktoré poháňala rieka. Je to miesto ktoré najviac ľutujem že sme nestihli navštíviť.

Royal Botanic Garden Edinburgh – vstupné do botanickej záhrady je zadarmo

Holyrood Park – nad palácom Holyrood sa nachádza typicky škótsky zelený kopec s niekoľkými pamiatkami

Lauriston Castle – typické britské panstvo s pekne upravenými záhradami na predmestí. Prehliadky sa robia iba raz denne o 14:00, vstupné je 8 £ (8,76€).

Koľko nás stál víkend v Edinburghu?

V Edinbughu sme boli 4 dni ale v skutočnosti sme na spoznávanie mali iba 2 celé dni. Boli sme 4 čo nám výrazne ušetrilo náklady na taxík na a z letiska a za ubytovanie. Podarilo sa nám rezervovať naozaj lacné ubytovanie za 111€/3 noci/4 osoby na okraji Edinburghu. Na ubytovaní bola tiež kuchynka, takže sme si varili sami, iba obedy a kávičky sme riešili v centre mesta. Napriek vyššie spomenutému nás víkend v Edinburghu nevyšiel úplne najlacnejšie. Na osobu to bolo 180,34 €.

The post Víkend v Edinburghu, v meste spanilého jednorožca appeared first on TripLovers.

Do Vietnamu prichádzame s obrovskými očakávaniami. Počuli sme o chutnej kuchyni, krásnych miestach a autentických zážitkoch. Na jednu vec nás ale neupozornili…

Za 28 dní vo Vietname sme navštívili:

• Ho Chi Min City
• Hoi An
• Da Nang
• Hue
• Hanoi
• Ha Long
• Ha Giang

Obsah:

• Počasie a sezóna
• Víza do Vietnamu
• Angličtina Vietnamcov?
• Peniaze, mena, bankomaty vo Vietname
• Ubytovanie
• Doprava vo Vietname
• Vietnamské podvody
• Úroveň turizmu vo Vietname
• Milé zvyky Vietnamcov
• Nemilé zvyky Vietnamcov
• Vietnamská kuchyňa

Počasie a sezóna

Vietnam sa rozprestiera približne 2000 km na dĺžku a prechádza tak cez dve podnebné pásma. Na severe krajiny sa striedajú 4 ročné obdobia, podobne ako na Slovensku. Na juhu krajiny sa striedajú dve obdobia. Obdobie dažďov od apríla do septembra a obdobie sucha od októbra do marca.

Severská oblasť Sapa a Ha Giang sú z turistického hľadiska veľmi závislé do ročného obdobia. Ak chcete zažiť to najkrajšie obdobie, kedy ryžové polia hrajú zelenými a žltými farbami, príďte v septembri alebo októbri. Ak sa uspokojíte aj s rozkvitnutými lúkami a spoznávaním etnických menšín použiteľné sú aj mesiace marec až máj, ktoré sú suchšie.

Víza do Vietnamu

Víza do Vietnamu treba mať vybavené ešte pred príchodom k Vietnamským hraniciam. My sme cestovali z kambodžského Phnom Phenu a ‘stevardka’ nám ich kontrolovala pri vstupe na palubu. Bez víz by nás nezobrala. Existuje viacero spôsobov ako si vybaviť víza do Vietnamu.

• Veľvyslanectve Vietnamskej Socialistickej Republiky v Bratislave

Vietnamské jednovstupové víza sme si vybavili ešte na Slovensku a to polroka dopredu. Na tlačivo sme museli uviesť rozmedzie kedy sa plánujeme v krajine zdržiavať. Tieto dátumy sme dostali aj do víz. Nakoľko sme uviedli dĺžku pobytu 28 dní, víza sme dostali presne na tento čas, aj keď sme platili 30 dňové víza. Tie dva dni navyše nebrali do úvahy aj keď sme na ne mali nárok, preto pri neistom dátume odchodu uvádzaj radšej celý rozsah víz.

Po zaplatení 45 € poplatku za osobu sme dostali slížik s pečiatkou, kedy si máme prísť po pasy a vyrozumenie k vietnamským vízam. Tie sme nakoniec bez problémov dostali.

• e-viza

Od februára 2017 sa dá požiadanie o víza elektronicky cez e-viza. Jednovstupové víza stoja 25 USD a viacvstupové 50 USD. O víza je možné požiadať najneskôr 4 dni pred plánovaným odletom nakoľko proces vybavovania trvá 3 pracovné dni.

• Pozývací list

Ak máš v pláne do Vietnamu priletieť víza si môžeš vybaviť priamo na letisku. K tomu potrebuješ pozývací list, ktorý ti môžu skontrolovať už pri nástupe do lietadla. Pozývací list si treba vybaviť cez vietnamské cestovné kancelárie, ktorú si môžeš vyhľadať na googly pod pojmom “vietnam visa on arrival.” Ceny pozývacích listov sa líšia len nepatrne, ich bežná cena je okolo 18 USD. Treba si ho vždy vytlačiť!

Pozývací list neslúži ako víza ale len ako prostriedok k získaniu víz. Tie ti vydajú až na letisku za poplatok 25 USD (jednovstupové) alebo 50 USD (viacvstupové).

Angličtina Vietnamcov?

Z krajín JV Ázie je na tom Vietnam a Laos s angličtinou úplne najhoršie. Vietnamci nerozumejú ani otázke koľko to stojí a nepomáha ani gestikulácia. Časť populácie je negramotná, o čom sme sa presvedčili pri tom, keď sme im dali hotový text preložený google translatorom. Navyše sú vrcholne neochotní a nemajú záujem spolupracovať, ani keď je to ich práca (predajca lístkov na vlakovej stanici).

Peniaze, mena, bankomaty vo Vietname

Vo Vietname sa používa lokálna mena vietnamský dong (VND), ktorá je najslabšou v regióne. Preto sa už pri prvom výbere z bankomatu stanete milionármi. Pri výbere približne 100 € z bankomatu sme platili poplatok za zmenu peňazí cca 2€, vždy v závislosti od množstva vybratých peňazí. Na bankovkách je vyobrazený milovaný strýčko Ho Chi Minh a aby jeho pamiatka ostala navždy večná, bankovky sú neroztrhateľné a nerozmočiteľné.

Sumy sú mnohokrát v desaťtisícoch až stotisícoch dongov, čo vo svoj prospech využívajú domáci, keď sa turisti stratia v množstve núl.

Ubytovanie

Aj keď ceny ubytovania vo Vietname vedia byť niekedy naozaj smiešne (17€/3 noci/2 osoby + raňajky) zistili sme, že najlacnejšie ubytovanie nie je vždy tým správnym riešením. Často sme sa stretávali s plesňou a vlhkosťou. Raz nám dokonca zvlhli všetky veci v batohu tak, že sme museli dať všetko čisté oblečenie opäť oprať. Asi najhorší prípad sa nám stal v Hanoji, kde nás na prvom ubytovaní odrbali a na druhom poštípali ploštice.

Na každom ubytovaní vo Vietname nám zobrali aspoň jeden pas, kontrolovali nám víza a vrátili nám ho až na konci ubytovania. Rovnako to fungovalo aj pri prenájme skútru, pričom záložný pas bez víz samozrejme neakceptovali.

Doprava vo Vietname

Dopravu na menšie vzdialenosti sme riešili najmä skútrom. V mestách ako Hanoj a Ho Chi Minh City sme využili aj autobusy mestskej hromadnej dopravy. Na vzdialenosti medzi destináciami sme využívali autobusy (aj sleeping busy) a vlaky. Pričom nás vo vlakoch prekvapili turecké záchody, ale prišlo nám to praktickejšie a priestrannejšie  Na hlavnej trase Ho Chi Min City – Hanoj sa z cenového hľadiska viac oplatí autobus.

Asi prvé čo zarazí každého, kto zavíta do Vietnamu je jeho katastrofálna doprava s nespočetným množstvom motoriek a skútrov. Vo Vietname smie vlastniť automobil iba právnická osoba, čo je čiastočne dobre, lebo komunizmus nenadimenzoval cesty dostatočne a doprava vo veľkomestách kolabuje už len z dvojkolesových strojov. Na väčšinu z nich ale vodičský preukaz netreba a tak to aj vyzerá.

Jazdenie do protismeru je tu ešte väčšou samozrejmosťou ako v Kambodži a o tom, že nie sme v bezpečí ani na chodníku sme sa presvedčili už v prvý deň. Že s dopravou majú evidentný problém, dokazuje aj fakt, že s týmto motívom predávajú turistické tričká

Jazda na skútri sa stáva zlým snom, Neustále stojíme na červenej alebo sa vyhýbame iným vozidlám. Umením je opustiť kruhový objazd na prvý pokus. Ručička tachometra sotva dosiahla rýchlosť 20 km/h a naša 37 kilometrová cesta trvala skoro tri hodiny.

To, že sa Vietnamci na motorkách zázračné vyhýbajú je mýtus. Sami sme boli svedkami viacerých dopravných nehôd. Že denne vidí nejaké nehody nám potvrdil aj miestny moto taxikár. Napriek tomu práve doprava robí z Vietnamu turistickú atrakciu a zanechá to vo vás nejeden zážitok

Ak patríte k skúseným motorkárom, mohol by vás zaujať mototrip naprieč celým Vietnamom. Kúpiť si motorku priamo na mieste, namontovať si držiak na batožinu a ísť po svojej osi Touto výzvou sa motivovali aj moderátori Top Gear.

https://www.facebook.com/TripLovers.sk/videos/591473917851556/

Vietnamské podvody

Veľká facka bola keď sme sa dozvedeli, že Vietnam je krajina podvodníkov! Podvodov tu majú toľko, žeby z nich mohli spraviť predmet na celý semester v škole. Pred návštevou tejto krajiny vám radím prečítať si tento článok o podvodoch vo Vietname. Najhoršie na tom je, že Vietnamci sa po odhalení podvodu začnú správať priam agresívne, akoby si mysleli, že na to majú právo.

Nás postretol známy okatý podvod vo verejnom autobuse medzi Hoi Anom a Da Nangom. Keď sme mali platiť, tak autobus zastavil a všetci domáci čakali, či zaplatíme vyššiu cenu oproti štandardnej.

Úroveň turizmu vo Vietname

Krajina sa ešte nestihla prebrať z Vietnamskej vojny, v ktorej bojovala proti USA a z ničoho nič ju “okupujú” milióny turistov z celého sveta. Napriek tomu je turistická vybavenosť veľmi dobrá, od lacných a zdieľaných ubytovaní až po luxusné a súkromné nájdete všetko podľa vašej potreby.

Turizmus vo Vietname sa začína podobať na turizmus v Thajsku. Vietnam ponúka zaujímavé atrakcie, pláže, odlišnú gastronómiu, špecifickú kultúru a pre niektorých aj sexturizmus, a to všetko za prijateľnú cenu.

Vietnam je krajinou, kde sa bez využitia agentúr a organizovaných výletov nedostanete všade. Veľkou výhodou je, že tours sa organizujú aj počas vietnamských sviatkov (pr. Čínsky Nový rok, Tet). Nevýhodou je, že predajcovia predávajú zájazdy a podkladajú pri tom obrázky z úplne odlišných miest. Osobne sme z vietnamských tours mali dojem, že sú nemastné neslané.

Milé zvyky Vietnamcov

• Do MHD si donesú vlastnú minipidi stoličku alebo si sadnú na zem
• Ľudia tu naozaj nosia vietnamské klobúky, nie je to len atrakcia pre turistov
• Majú veľmi radi karaoke, aj keď im to veľmi nejde
• Nie je raritou vidieť Vietnamca spať v práci

Nemilé zvyky Vietnamcov

• Vietnamci majú domáce psy, ktoré sú oproti túlavým psom v Thajsku, Laose či Kambodži vyžraté a tlsté až tak, že sa nevedia postaviť na nohy
• Radi nám pozerali do mobilov a notebookov poza chrbát ľudia, s ktorými neprebehla absolútne žiadna interakcia
• V radoch sa vždy snažia dostať dopredu a nehanbia sa pri tom použiť lakte
• Vietnamci štia na verejnosti, v uliciach na asfalte či v parkoch, vôbec sa nehanbia ukázať na ulici vtáka alebo riť, kľudne aj v centre Hanoja.
• Ľudia sú tu strašne uškriekaní a hluční, pričom nám nie je jasné či sa rozprávajú alebo sa hádajú.
• Z našich skúseností starší Vietnamci nie sú veľmi ochotní a milí ľudia (Boli sme svedkami ako sa jeden Vietnamec, u ktorého sme si kúpili bagetu, pohádal so svojou rodinou a nasratý hodil sklenený krígel do križovatky. Toto nebola jediná negatívna príhoda)
• Na druhú stranu, mladí ľudia, ktorí nezažili vojnu boli OK a ochotnejší pomôcť. Je na nich vidno, že sú pozitívne poznačení modernou dobou.
• Niekde sa uvádza že sú ateisti, niektorí nám tvrdili že väčšina krajiny je budhistická. No nám sa javili akoby boli ich náboženstvom peniaze.

Vietnamská kuchyňa

O vietnamskej kuchyni sa na Slovensku hovorí iba v dobrom. Vo Vietname sme spoznali skutočnú vietnamskú gastronómiu, plnú kostí, kožiek, koriandru a hlavne oleja. Klasické jedlá, ktoré sme doteraz v JV Ázii jedávali tu nestretávame. Bohuvďaka tu aspoň francúzsky vplyv zanechal bagety, na ktorých sme prežívali. Popravde sme sa väčšinu času vo Vietname stravovali vo fastfoodoch KFC a Burger King, aj keď franchisa týchto jedál bola trochu pozmenená. Cena fastfoodu bola prekvapivo rovnaká, ako za porciu vietnamského jedla, pričom vo Vietname ťažko nájdete porciu pod 3€.

Súčasne sme s dobrou gastronómiou očakávali aj ospevovanú vietnamskú kávu. Pre nás veľký omyl, bola to tá najhoršia káva, akú sme vôbec kedy pili a kondenzované mlieko iba zachraňovalo tak atypickú chuť. Aj vietnamská kuchyňa bol jeden z dôvodov, prečo sme chceli z Vietnamu čo najskôr vypadnúť!

Nechali sme sa ukecať aspoň na hot pot, unikátny spôsob varenia, kedy si Vietnamci pripravujú jedlo sami. V podniku dostanú iba ingrediencie a horák s hrncom plným vody. Klasická verzia hot potu pozostáva aj z vifoniek, existuje však aj grilovaná (BBQ) verzia. Za porciu pre dve osoby sme zaplatili 240 000 dongov (8,50€).

Celá príprava jedla trvá pomerne dlho. Je to trochu nepríjemné, ale personál chce vašu návštevu čo najviac skrátiť a vaše miesto čo najskôr uvoľniť novým zákazníkom. Preto si jedlo pripravujte sami a nenechajte ich, aby vám prišli k hot potu a nedopečené kúsky dali na tanier.

Na záver musím zhodnotiť, že nás Vietnam trocha sklamal kvôli ľuďom. Na druhej strane je veľmi špecifický a je tu veľa krásnych miest, ktoré určite treba navštíviť, ale netreba mať také veľké oči.

Celá FOTOGALÉRIA

The post Vietnam plný protikladov appeared first on TripLovers.

Nepál bol našou poslednou destináciou na polročnej ceste po Ázii. Po piatich mesiacoch v JV Ázii sme už boli trochu unavení a potrebovali sme nejakú zmenu. A tá prišla

Po Nepále sme cestovali 28 dní a za tento čas sme navštívili:

• Káthmandu
• Bhaktapur
• Nagarkot
• Pokhara
• Národný park Chitwan (safari)
• Trek okolo Annapurny alebo presnejšie pozdĺž

Obsah

• Víza do Nepálu
• Kedy navštíviť Nepál?
• Peniaze a ceny v Nepále
• Prvotné (ne)príjemné uvítanie
• Prach a problémy Káthmandu
• Prekvapenie pri nákupoch
• Náboženský mix
• Nepálci
  • Tradičné a podivné zvyky Nepálcov
• Doprava a cestovanie v Nepále
  • Ceny autobusov na hlavných turistických trasách
• Najlepšie nepálske jedlá
• Veci s ktorými treba pred návštevou Nepálu počítať

Nad návštevou Nepálu sme dlho uvažovali, či má vôbec význam sem chodiť a či zvládneme turistiku v Himalájach. Navyše sme stále dumali nad logistikou a či budeme všetku turistickú výstroj nakupovať, aj keď doma už všetko potrebné máme. Nakoniec sme sa rozhodli ísť do toho, či sa to oplatilo a ako sa nám páčilo sa dočítate nižšie

Víza do Nepálu

Víza do Nepálu sme si vybavili po prílete na letisko v Káthmandu. Cena 30 dňových víz stojí 40 USD. Dá sa platiť v hotovosti v amerických dolároch alebo kartou. Pozor! S platbou kartou malo mnoho ľudí problém a transakcia neprebehla, vraj sa to stáva často. Preto majte po ruke dostatok dolárov. Navyše platba kartou je spoplatnená 1 USD na osobu.

Kedy navštíviť Nepál?

Najlepšie obdobie na návštevu Nepálu a na trek v Himalájach sú mesiace marec – apríl a október – november. Tieto mesiace síce nie sú najteplejšie, ale sú stále suché, čo je pri turistike omnoho dôležitejšie. Turisti viac preferujú október – november, kedy je snehová prikrývka vo vyšších polohách roztopená. Tieto obdobia sú zároveň najturistickejšie, čoho sa netreba báť. Nikdy sme nemali pocit, žeby sme sa niekde tlačili s ďalšími turistami.

Peniaze a ceny v Nepále

Ak sa do krajiny dopravíte letecky na 90% skončíte ubytovaní v centre Káthmandu – Thamel. Tu nájdete množstvo reštaurácii, zmenární, bankomatov, ubytovaní a obchodov s turistickou výbavou či suvenírmi. Hlavné turistické trasy v Nepále sú pre turistov vybavené všetkým čo turisti potrebujú

Nepál používa vlastnú menu nepálsku rupiu (NPR), ktorá je ale do značnej miery závislá od ekonomiky Spojených štátov. To zapríčinilo aj výrazný prepad nepálskej rupie s poslednou finančnou krízou na prelome rokov 2008 a 2009. Vo väčšine prípadov domáci uprednostňujú platbu nepálskymi rupiami (najmä v Himalájach, kde nemajú zmenárne). Dolármi sme platili iba na letisku.

Z bežných výdavkov je v Nepále lacné jedlo, najesť sa dá už od 1,20 €. To však neplatí pre Himaláje, kde sa cena porcie jedla pohybuje od 3 – 6 €. Najlacnejšie ubytovania aj s raňajkami sme zohnali už od 11 € na noc pre dve osoby. Ceny atrakcií sú vyššie. Za návštevu ktoréhokoľvek Durbar square zaplatíte od 8-12 €, povolenia na trek 32 €, jednodňová návšteva národného parku Chitwan 35 € (všetko ceny na osobu). Ale ak zvážime to, aký je Nepál dobrodružný a čo všetko sme v ňom zažili a videli, je to stále super výsledná suma

Ak ťa zaujíma, za koľko sa dá nakúpiť turistická výbava v Nepále, prejdi na článok „Trek okolo Annapurny – dôležité informácie, čísla a ceny.“

Prvotné (ne)príjemné uvítanie

Po celodennom vysedávaní na letisku v Kuala Lumpur sme konečne doleteli na jediné medzinárodné letisko v Nepále, ktoré je zhodou okolností aj najnebezpečnejším letiskom a svete. Na letisku v Káthmandu nás uvítal výpadok elektriny. Trochu netradičné, ale stále sme netušili, že nás čaká ešte netradičnejšie uvítanie.

Pri východe z letiska sa na nás vyrútili taxikári, rovnako ako v JV Ázii. Zaužívanou technikou sme ich odmietli a čakali, že úspešne zjednáme lepšiu cenu. To bol ale veľký omyl. Taxikári v Nepále sú omnoho slušnejší a zdvorilejší ako tí v JV Ázii. Nakoniec sa nám aj tak podarilo zjednať cenu z letiska na hotel v Thameli (turistické centrum Káthmadu) za 4€. Už cestou sme si všimli, že tu majú vážny problém z cestami.

Po 18 hodinách sme vyčerpaní (a dozvracaní) konečne dorazili do hotela, ktoré malo na bookingu veľmi pozitívne recenzie a hodnotenie 8,2. Tu nás čakalo uvítacie prekvapenie. OMOČENÁ POSTEĽ! Welcome to Nepál!

Reakcia majiteľa hotela na jeho ošťatú posteľ a ešte sa tváril, akoby sme to spravili my:

Prach a problémy Káthmandu

Vchádzame do ulíc Thamelu a nechávame sa unášať čarom trepotajúcich sa modlitebných vlajočiek. Unášať sa nechávajú aj prachové častice, ktoré sú všade, najmä v našich pľúcach a očiach. Z množstva prachu nás začína bolieť hrdlo a štípať oči už po prvých dňoch v Káthmandu. Prach je usadený na všetkom čo dochádza do kontaktu so vzduchom. Tovar v obchodoch je znehodnotený, stoly a stoličky v reštauráciách špinavé, ošúpané ovocie na ulici nejedlé.

Prach v káthmandskom údolí je dôsledkom zemetrasení z roku 2015, kedy sa porušilo potrubie, ktoré zásobovalo túto oblasť vodou z Himalájí. Na mnohých miestach káthmandského údolia nachádzame prázdne studne. Nedostatok vody spôsobuje prach v uliciach, ktorý domáci zametajú a vyhadzujú opäť na ulicu, čo spôsobuje nikdy nekončiaci sa kolobeh.

Okrem prachu má Nepál veľký problém aj s odpadom. Že nepoznajú recyklovanie ma neprekvapuje, ale oni nepoznajú ani len odpadkové koše. Pri ceste autobusom vyhadzujú smeti von oknom aj malé deti

Prekvapenie pri nákupoch

Počas nákupov sme mali možnosť nahliadnuť do malej manufaktúry v zákulisí predajne s turistickým oblečením. Približne 8 mužov za šijacími strojmi vyrábalo bundy a spacáky. Niektoré s “tancujúcim” nápisom The North Face, ktoré sme časom premenovali na The North Fake Pracovali v poriadnom neporiadku. Povaľujúce sa kúsky látky a páperie pôsobili ako nehumánne prostredie. Ale v skutočnosti by stačilo, aby si zamietli neporiadok spod nôh.

Ak ťa zaujíma, za aké ceny sa dá nakúpiť v Káthmandu turistická výstroj, prejdi na náš článok o Himalájach

Náboženský mix

Hlavné náboženské zastúpenie má v Nepále hinduizmus. Po uliciach sa prechádzajú posvätné kravy, ktorých prečnievajúce rebrá by závidela nejedná bulimička. Uctievajú ich natoľko, že im nevadí ani keď si krava sadne na cestu. A čo je divné, ani tým kravám nevadí, že okolo nich neustále chodia motorky a autobusy. My sme zažili Nepálsky Nový rok 2075 a aj keď to bol štátny sviatok, mal silný hinduistický nádych

Nepálsky hinduisti majú okrem veľkého počtu hinduistických bohov aj živé bohyne, Kumari, ktoré žijú na Durbar námestiach. Kumari sa vyberá v detskom veku a musí spĺňať 32 fyzických predispozícií. Za živú bohyňu je dievča považované do obdobia, kedy dostane prvú menštruáciu. Potom sa vyberá nová Kumari.

Na druhej strane, sa v Nepále, na nepálsko-indických hraniciach, nachádza rodisko Budhu v meste Lumbini. Symbolom krajiny sú modlitebné vlajočky a Budhove oči na Boudhanath stupe. Aj budhizmus má v krajine silné zastúpenie.

Nepálci

Spočiatku sme sa divili, keď sme videli miestne ženy, ako vykonávajú fyzicky náročné práce. Neraz sme videli ako ženy v Himalájach rozbíjajú kamene a hľadajú fosílie, ktoré by mohli predať turistom. Hrabú sa s deťmi v nánosoch rieky aby niečo našli. Nosiť, ťažké náklady uviazané cez hlavu či makať na poliach. Neskôr sme sa dozvedeli, že väčšina mužov odchádza za prácou do zahraničia, najčastejšie do Malajzie alebo Dubaja a ženy zostávajú s deťmi doma.

Z miestnych ľudí sme boli milo prekvapení. Z ázijských národov, ktoré sme doposiaľ navštívili boli obyčajní ľudia (nie pracujúci v turizme) tí najmilší. Bežne sa na nás ľudia usmievali a zdravili namaste (ahoj). Veľmi pozitívne nás zarazilo, že naozaj takmer všetci Nepálci rozprávajú po anglicky

V deň, keď sme po 6 mesiacoch v Ázii odlietali z Káthmandu späť na Slovensko, nás pri poslednej kontrole pasu pracovník letiska, pri pohľade na naše pasy, pozdravil v slovenčine! Ako sme si všimli, neboli sme jediní, ktorých pozdravil v rodnom jazyku, ale bolo to nesmierne milé, že sa naučil pozdrav vo všetkých jazykoch sveta, len preto, aby cestujúcim urobil radosť!

Tradičné a podivné zvyky Nepálcov

• Ak zamierite k miestnemu holičovi, s najväčšou pravdepodobnosťou dostanete aj masáž hlavy.
• Malým dievčatkám maľujú linky na očiach.
• Postarší muži nosia na hlavách tradičný nepálsky klobúk.
• Turistické batohy veľmi nepoužívajú a náklad nosia upevnený o čelo za pomoci popruhu. Takto nosia náklad aj nosiči v Himalájach.
• Ak si objednáte tradične jedlo Dal Baht, vždy za vami dôjde obsluha a bude dopĺňať jednotlivé časti jedla (ryžu, šošovicu, zeleninu,…).
• Peniaze v podnikoch majú namiesto v pokladničke nahádzané v šuflíkoch.

Doprava a cestovanie v Nepále

Cesty v Nepále sú tragikomickou kapitolou, vďaka ktorým máme nesmierne dobrodružné spomienky na túto krajinu.

• Pojem cesta naberá v Nepále úplne nový význam.
• Jediná čiastočne spevnená cesta v krajine sa nachádza na trase Káthmandu – Pokhara.
• Cesta = tankodróm
• Pred cestou autobusom veľa nejedzte.
• Majte po ruke kinedril, kolu a sáčok.
• Domáci často zvracajú von oknom a cez prestávku sa vždy najedia, aj keď vedia aké majú cesty.
• Na motorke nejazdi súbežne s autobusom!
• V nepálskych autobusoch niekedy podskočíš aj o 10 cm ale väčšinou len o 5, preto by si baby mali pred nástupom do autobusu obliecť športovú podprsenku
• Ak dávate batožinu do podpalubia autobusu, zabaľte si ju do igelitu
• Ak ide batožina na strechu autobusu, prekryte ju pršiplášťom a modlite sa, aby sa cestou nestratila (skúste podplatiť závozníka 50 rupiami, aby vám na ňu dával pozor )
• 160 km trasu sme išli 12 hodín, z toho 2 hodiny sme čakali kým “dostávajú” úsek cesty, cesta bola znázornená iba na google maps, ale v skutočnosti autobus brodil rieku a trasa viedla cez náplavy, nemohli sme sa pustiť sedadiel pred nami, inak by sme si otrieskali hlavy alebo vypadli do uličky.
• Lístky na autobus sa takmer vždy dajú zohnať na ubytovaní.
• Semafóry nemajú, križovatky riadia policajti.
• Aj vďaka nekomfortnému cestovaniu navštevuje Nepál len malé množstvo čínskych turistov.

Ceny autobusov na hlavných turistických trasách:

• Káthmandu – Chitwan – 700 rupií (5,44 €), na stanici 500 rupií (3,88 €)
• Chitwan – Pokhara – 600 rupií (4,66 €)
• Pokhara – Besisahar – 400 (3,11 €)
• Pokhara – Káthmandu – 700 (5,44 €)

Aj napriek nekomfortu je cestovanie autobusom nepomerne lacnejšie k cenám leteniek. A o to zážitkovejšie

Najlepšie nepálske jedlá

V Nepále sa najete chutne a lacno. Tradičnými jedlami, ktoré určite odporúčam vyskúšať sú Dal Baht, Nepali Thali a Momo

Tradičné jedlo Dal Baht pozostáva z viacerých ingrediencii. Najzákladnejšími sú ryža, šošovica, zelenina, zemiaky a chrumkavý chips papadam. Z Dal Bahtu nikdy nezostanete hladní, lebo kuchár priebežne chodí a dokladá najpodstatnejšie ingrediencie.

Veľmi podobným jedlom je aj Nepali Thali, v preklade nepálsky tanier, kde si môžete vybrať aj ďalšiu mäsitú prílohu. V podstate sme neprišli na rozdiel medzi týmito dvoma vynikajúcimi jedlami, akurát že Thali nám nedopĺňali.

Ďalším vynikajúcim jedlom sú pirohy momo, plnené vegetariánskymi aj mäsovými plnkami. Osobne nám najviac chutilo buff momo, plnené mäsom z riečnych byvolov Pri momo si môžete vybrať aj spôsob prípravy, buď parené alebo vyprážané, ktoré môžu byť pre niekoho ťažké. K jedlu sa vždy podáva aj záhadná oranžová omáčka, ktorá je sama o sebe dokonalá a v kombinácii s momo je to nebíčko v papuľke

Ak sa vyberiete na turistiku do Himalájí, jedlo tu nebude až také chutné. Z vlastných negatívnych skúseností, ti neodporúčam dávať si momo, lebo sú robené rukami a tie si kvôli nedostatku vody vo vyšších polohách veľmi neumývajú.

Veci s ktorými treba pred návštevou Nepálu počítať:

• Pri platení vás oboznámia s povinnosťou zaplatiť daň 10%, ktorá nebola zahrnutá v cene
• Otrava jedlom (a hlavne v Himalájach) je normálna záležitosť tak ako pre turistov, tak aj pre domácich (počuli sme, zažili sme)
• Je možné, že počas celého pobytu v Nepále neuvidíte Himaláje, lebo sa budú skrývať v prašnom a mliečnom nebi
• V nepálskej káve bude väčšinou ‘kožka’ (taká akú si väčšina populácie pamätá zo škôlky/ZŠ)

Nepál je proste pecka! Úžasní ľudia, chutné jedlo (ak je nezávadné), nosorožce v národnom parku Chitwan, dobrodružné autobusy a nečakane nepríjemné zážitky, na ktoré teraz najradšej spomíname. Nepál je jednoznačne krajina, ktorú treba navštíviť! 

Celá FOTOGALÉRIA

The post Nepál, kde cesta je cieľ appeared first on TripLovers.

Laos je málo známou krajinou JV Ázie, ktorá nemá nič svetoznáme ako jej okolitý susedia. Napriek tomu bol Laos presne taký, ako sme si predstavovali juhovýchodnú Áziu. Suché a prašné ulice, plno dobiedzavých komárov, ale hlavne plno zážitkov na motorke, krásne zelené pralesy, majestátne jaskyne, kúpanie vo vodopádoch a milí domáci

Laos sme navštívili na 20 dní, v priebehu toho času sme absolvovali návštevu:

• Vientiane
• Thakhek loop
• Vang Vieng
• Luang Prabang
• Plavba po rieke Mekong

Obsah

• Víza
• Kedy navštíviť Laos
• Peniaze a bankomaty v Laose
• Očkovanie
• Angličtina a dorozumievanie sa
• Tours na vlastnú päsť vs. agentúry
• Jedlo a reštaurácie v Laose
• Prečo sa laoské pralesy neklčujú?
• Jednoduchosť života v Laose

Víza

Víza do Laosu sme si ich vybavili bez problémov (a bez úplatkov) na letisku vo Vientiene. Pred zaplatením víz treba vypísať požadované formuláre (pero si dones svoje), s ktorými nám pomohol zamestnanec letiska, na to určený. Cena 30 dňových víz pre Slovákov je 30 USD. Treba mať pripravené 2 fotografie pasového formátu. Po zaplatení víz sme obdržali nálepku v pase a „slíž,“ ktorý bolo potrebné pri odchode z krajiny odovzdať.

Netreba zabúdať, že platnosť pasu nesmie byť kratšia ako 6 mesiacov, lebo v prípade Vientianskeho letiska, sme si mohli vyzdvihnúť batožinu až po vstupe do krajiny. Celý proces vybavenia laoských víz trval približne 1 hodinu.

Laos sme opúšťali cez hraničný priechod v Huay Xai. Na toto hraničnom priechode je vraj vyžadovaný úplatok 1 USD do pasu. My sme im žiaden úplatok nedali. Odovzdali sme „slíž“ a bez problémov sme sa dostali do Thajska

Kedy navštíviť Laos

Obdobie od októbra do marca je v Laose obdobím sucha s ideálnymi teplotami pre „letné“ aktivity. V severnejšom meste Luang Prabang až tak teplo nebolo a sveter sa neraz hodil. Obdobie dažďov trvá od apríla do septembra. Výhodou obdobia dažďov je až gýčová zeleň a bujné vodopády. Preto odporúčam navštíviť Laos v októbri, koncom obdobia dažďov

Peniaze a bankomaty v Laose

Laos má svoju vlastnú menu – lao kip. Maximálny možný výber z bankomatu je 1 500 000 kipov (cca 155 €). Laoské kipy majú iba papierovú podobu a často sme sa dostávali k veľmi špinavým, priam plesnivým kúskom, ktorých nereprezentatívny vzhľad nenaznačoval ich nominálnu hodnotu.

Laosania majú vo zvyku zaokrúhľovať ceny. Za jedlo zaplatíte buď 15 000 kipov alebo 20 000 kipov. Ceny ako 17 000 sa vyskytujú iba ojedinele. Za celú dobu strávenú v Laose sme videli bankovku s najnižšou nominálnou hodnotou len 1 000 kipov, aj keď na internete sa uvádza, že existujú aj menšie. Keď sme v potravinách kupovali fľašu vody za 6 500 kipov, tak sme namiesto výdavku dostali žuvačku

Po odchode z krajiny nám zostali ešte nejaké kipy, ktorých sme sa nevedeli zbaviť. Skúšali sme to na letiskách a aj hneď za hranicami v Thajsku, kde nás vysmiali, keď sme sa opýtali či sa u nich dá platiť aj kipmi. Pričom v laoskom Huay Xai sa dalo platiť aj v thajských bahtoch.

Platba kartou v Laose je v plienkach. Ak sa aj naskytne príležitosť, za platbu kartou musíte ako zákazník uhradiť 3% poplatok, ktorý by mal banke platiť obchodník.

Pred návštevou Laosu sme čítali, že je to tu nečakane drahé. Môže sa to javiť tým, že tu zaokrúhľujú ceny, a aj tým, že za každú drobnosť sa platí vstupné od 0,5 € do 2 €. Na druhej strane je Laos veľmi kompaktný a vďaka tomu sme ušetrili na doprave. Celkovo nás stálo 20 dní v Laose cca 300 € na osobu.

Očkovanie

Pred návštevou Laosu sme si dali zaočkovať žltačku typu A aj B, brušný týfus, a aj besnotu. Osobne na Laos očkovanie proti besnote odporúčam. Túlavých psov sú tu plné ulice a v Luang Prabang nás jedna svorka šiestich psov aj napadla (ušli sme im na motorke). Nepríjemnú skúsenosť sme mali aj v Thakheku, kde sme sa po zotmení presúvali na autobusovú stanicu a neustále prechádzali z jednej strany cesty na druhú, aby sme sa havkáčom vyhli. Samozrejme, v Laose majú nemocnice ale v odľahlých oblastiach by ste sa adekvátnej pomoci asi ťažko dožadovali.

Laos je krajinou s vyšším výskytom malárie, preto odporúčam pred návštevou takýchto krajín kontrolovať mapu výskytu malárie na stránke fitfortravel, kde si presne viete vyhľadať mapu krajiny s vyznačenou rizikovou oblasťou, a tým sa počas vašej cesty vyhnúť, prípadne dodržiavať prísnejšiu prevenciu v malarickej oblasti. My sme kvôli tomu vynechali oblasť 4000 ostrovov, teraz len ľutujeme. 

Angličtina a dorozumievanie sa

Čo sa týka angličtiny a komunikácie s domácimi je Laos z krajín JV Ázie na tom asi najhoršie. Keď sme sa pýtali na cenu a použili slovíčko money, netušili čo od nich chceme. Malo to aspoň výhodu. S ich zlými komunikačnými schopnosťami sa neodvážili za nami chodiť a žobrať ako v Malajzii, Kambodži či Nepáli. Gestikulácia je pre nich tiež úplne neznáma.

Často sa nám stávalo, že v reštaurácii alebo podniku sme obsluhe ukázali prstom na názov jedla v angličtine. Oni ale vôbec nepoznajú latinku, takže s tým mali často vážny problém a buď doniesli niečo iné alebo sa dlhú chvíľu dohadovali s kuchárom, čo nám má pripraviť. V takom prípade im treba rovno ukázať prstom na ich laoské (znakové) písmo.

V Laose a Vietname sme sa často stretávali s bylinkou koriander. Vzhľadom je podobný petržlenu, ale chuťou praciemu prášku, či mydlu. Miestny ju dávajú takmer všade kde sa dá, do polievok, ryže, bagety (lebo je vraj zdravá). Aj keď sme im mnohokrát vysvetľovali že “NO CORIANDER!”, tak vždy iba prikývli, usmiali sa a navarili podľa seba.

Nakoniec sme zhodnotili, že domáci nemajú poňatia o tom, ako sa táto bylinka volá v angličtine, a nemohli mať poňatia čo od nich chceme. Špecialitou bolo, keď nám k jedlu doniesli koriandrovú polievku, hneď na to, ako sme ich poprosili o hlavné jedlo bez koriandru. Čistá provokácia

Tours na vlastnú päsť vs. agentúry

Laos je malá krajina a turisti majú zväčša rovnakú trasu. Na najturistickejšej trase medzi Vientianom, Vang Viengom a Luang Prabangom sa oplatí využívať organizované autobusy, ktoré sa dajú rezervovať na väčšine ubytovaní. Vychádzajú lacnejšie akoby ste si cestu organizovali sami lokálnou dopravou. Overovali sme to na sebe a cesta na vlastnú päsť zabrala zbytočne veľa času a ešte sme si priplatili.

Veľmi výhodne vychádzajú zážitkové aktivity vo Vang Vieng. Napríklad celodenné tour s agentúrou a troma aktivitami vás vyjdú rovnako akoby ste si sami organizovali iba jednu z nich. Cenovo sa veľmi oplatí zip line.

Jedlo a reštaurácie v Laose

Pred cestou do Ázie sme čítali rôzne odporúčania, čo robiť preto aby sme nemali problémy s lokálnou stravou. Jedna z rád tvrdí, že by sme si mali vyberať reštaurácie a podniky kde, je plno domácich. Vo zvyšných krajinách JV Ázie sme túto radu nemali problém dodržiavať, ale v Laose sme nevedeli nájsť žiadne podniky, kde by sedeli aj domáci. Teda okrem jedného na “loope”. Namiesto s domácimi sme v pouličných reštauráciách jedávali so všetkými psami z dediny, ktorí čakali na zbytky jedla.

V Laose nám spočiatku veľmi nechutilo. Bolo to aj preto, lebo ako prvú destináciu sme si vybrali Thakhek. V tomto odľahlejšom regióne sme mali na výber len z polievky Pho a Fried rice, teda rizota. Na svoje sme si prišli až vo Vang Vieng a Luang Prabang, kde sme objavili bagety, ako pozostatok po francúzskej kolonizácii. Z množstva kombinácii sme vždy volili tuniakovú bagetu, predsa len, tuniak z konzervy je najbezpečnejšia voľba. Medzi naše obľúbené jedlá patrili palacinky, nazývané creppes s rôznymi plnkami. Najoblúbenejšie jedlo aké sme v Ázii jedávali bolo bravčové alebo kuracie mäso s bazalkou, volským okom a ryžou – Thai Basil Chicken.

V Laose sa vyrába najlepšie pivo regiónu, Beerlao  Je tým najlepším, čo sme v JV Ázii pili za celého pol roka. Laos má aj najlepšiu kávu. Tá sa robí zo salka iba v ľadovej verzii, a aj keď sme sa z počiatku obávali z čoho je ľad vyrobený, vždy to bolo ok

V Luang Prabang sa nám stala jedna vtipná príhoda. Smerom na night market sme chceli do smetí vyhodiť prázdny pohár z lao coffee. Chceli sme ho vyhodiť do prívesu auta, o ktorom sme si mysleli, že zhromažďuje smeti z night marketu. Už sme tam išli hodiť prázdny pohár, ale v tom sme si všimli, že príves je naložený dózami plnými jedla (čo nepredajú, odvezú a dovezú späť na ďalší deň).

Prečo sa laoské pralesy neklčujú?

Počas druhej Indočínskej vojny (Vojna vo Vietname) medzi rokmi 1955 až 1975 bolo na Laos zhodených viac ako 2 milióny ton bômb. Množstvo munície, ktoré bolo zhodené na území Laosu malo okrem skrytých komunistických tovární na zbrane zničiť hlavne Ho Chi Minovu cestu, cez ktorú komunisti zo severu pašovali zbrane a infiltrovali sa do Južného Vietnamu. V laoských pralesoch sa nachádza toľko nevybuchnutej munície, že výrub pralesa nie je možný, čo je na jednej strane dobre.

Na druhej strane v dôsledku nevybuchnutej munície umierajú ľudia dodnes. V priemere jedna osoba za deň. Preto si dobre zvážte, či si odbehnete do lesa na malú.

Jednou z atrakcií v Laose je pole džbánov Phonsavan. Práve na tomto mieste môžete ako turista vidieť množstvo varovných tabúľ, ktoré obmedzujú váš pohyb. To ale nie je nič v porovnaní s deťmi, ktoré sa nemôžu ísť hrať za plot školského dvora, lebo sa na tomto území nachádza nevybuchnutá munícia. O odstraňovanie nevybuchnutej munície sa v krajine stará organizácia UXO Lao. Od vzniku organizácie bola prácne vyčistená iba nepatrná časť územia z rozlohy krajiny. Aj preto je dnes Laos jednou z najmenej rozvinutých krajín juhovýchodnej Ázie.

Jednoduchosť života v Laose

Popravde sme od Laosu nemali žiadne očakávania a prekvapil nás najmä svojou jednoduchosťou Našimi najväčšími zážitkami ostane ako sme križovali odľahlý región na skútri za mestom Thakhek. Míňali dediny, bambusové domčeky, kývajúce deti a krásne scenérie prírody. Práve v tomto regióne na nás pozerali detičky ako na zjavenie a nevedeli od nás odtrhnúť zrak. Civilizácia tu je len čiastočne a to len v podobe mobilných telefónov a internetu.

Laoskí rodičia musia pracovať aj keď majú malé deti, inak by neprežili. Starý rodičia musia v krajinách ako Laos a Kambodža pracovať doslova do smrti. Niečo ako rodičovská dovolenka či dôchodok tu neexistuje. 

Celá FOTOGALÉRIA

The post Zelený Laos a čo treba vedieť pred návštevou tejto krajiny appeared first on TripLovers.