Tunel sem nevedie a v autobuse dostanete hneď na začiatku sáčok na zvracanie. Aj taká je cesta k jazeru Inle. Či sa ho oplatí navštíviť, posúďte sami

Obsah

• Možnosti dopravy v Inle Lake
• Program na Inle Lake
• Výlet bicyklom na Maing Thauk Market
• Ako dlho zostať v Inle Lake?

Pred dedinou Nyaungshwe náš autobus zastavuje pri búdke kde sa vyberá poplatok za príchod do oblasti Inle lake. Cena 5 dňového lístka (iný ani neexistuje) je 13 500 kyatov (8€) na osobu. Áno, poplatok je úplne odveci a počas nášho pobytu nám lístok nikto neskontroloval. Nikto nevie kam presne tieto peniaze putujú a na čo sa používajú. Platia ho len “biele tváre”, ale ak sa chceme dostať k jazeru, iná možnosť nám neostáva.

Možnosti dopravy v Inle Lake 

Na preskúmanie jazera a oblasti okolo existujú pre turistov len dve možnosti. Prvou je výlet loďou a druhou požičanie si bicykla. Ak ste milovníkmi motocyklov, je mi ľúto. V meste sa nenachádza ani jedna požičovňa skútrov či motoriek. Turisti tu rovnako ako v Bagane majú zakázané jazdiť na motorkách či skútroch. Dokonca ak nejaký domáci podpultovo prenajme turistovi svoje vozidlo, tak by mal z toho problém.

Po veľmi aktívne využitých dňoch v Bagane a Mandalay si nutné potrebujeme oddýchnuť. Preto sa v prvý deň rozhodneme nerobiť vôbec nič. To sme ale netušili, že nás na raňajkách osloví mladý holandský pár na to, aby sme zdieľali loď na poznávací výlet po jazere. V konečnom dôsledku by sme na tom ušetrili polovicu a také šťastie by sme v ďalších dňoch nemuseli mať. Preto sme súhlasili a rozhodli sa, že “dovolenku” si vyberieme až zajtra.

Xénia a Martjin rovnako ako my, prišli cestovať do Ázie na dlhšie. Neskôr sme zistili, že máme toho spoločného aj čosi viac ako len destinácie na našich cestách.

Nášmu boatmanovi, dohodnutému prostredníctvom guesthousu, sa snažíme zdeliť, čo chceme v daný deň navštíviť. Očividne niečo rozumie, ale ide si svoje. Počas celého dňa je pre nás akýmsi veľkým bratom, ktorý nás stále pozoruje a má vždy dokonalý prehľad o našej aktuálnej polohe mimo lode. Napríklad aj do akej kaviarne sme išli na malú

Program na Inle Lake 

Prvá zastávka sú fejkoví rybári s podivnými sieťami a veľmi zaujímavou a určite aj náročnou technikou veslovania. Vedeli sme, že budú pózovať a zbierať peniaze ale nečakali sme, že budú mať pre túto príležitosť pripravenú ešte aj rybičku.

Hneď potom náš boatman odbočí do floating gardens. Na kôpkach pozhŕňanej hliny sú vysadené rajčiny, fazule a ďalšie plodiny. Míňame ich celkom rýchlo aj keď ešte vidíme v priamom prenose domácich stojac na loďkách ako sa starajú o úrodu.

Nás boatman sa menoval za našeho sprievodcu a už sa s ním nemáme silu snažiť dorozumieť. Ideme podľa jeho programu. Povozil nás po dielňach so striebrom, s látkami a cigarami. Ale nebolo to na škodu, pretože bolo zaujímavé vidieť tieto dielne naživo.

Asi najviac nás zaujala výroba tradičných mjanmarských odevov, na historických strojoch. Na každom mieste nám ponúkali rôzne “handmade” výrobky, ktoré si môžeme zakúpiť ako suveníry. Ako inak za premrštené ceny. Je tu dokonca možnosť platby kartou, ktorá je inak v tejto krajine doslova v plienkach.

Ďalšia zastávka bol budhistický chrám Hpaung Daw Oo Pagoda v dedine Ywama. Najprv sme sa však museli prepracovať cez trhovisko so suvenírmi. Ako inak opäť úplne naboso.

V chráme sa nachádza päť pozlátených sošiek Budhov. Iba muži k ním môžu pristúpiť a nalepiť na ne zlaté lístky. Tých je tam už toľko, že sa zo sošiek stali pozlátené guľôčky Ženy k ním majú kvôli menštruácií zakázaný vstup.

Našou vytúženou zastávkou je komplex stúp In Dein. Je to zároveň hlavný dôvod, prečo sme sa rozhodli navštíviť oblasť jazera Inle. Je to čiastočne obnovená zbierka stúp, pričom najstaršie sú z 12. storočia.

Očarujúce neboli len samotné stupy ale aj cesta po kanáli k nim, kedy sme cez početné hrádzky museli prekonať menšie prevýšenie. Pred vstupom do komplexu sa treba opäť vyzúvať a zahaliť. Na naše ponožky sa tešili malé šteniatka, ktorých tu bolo doslova nespočetne. Radosť sme im ale neurobili a pre istotu si ponožky zobrali so sebou, neskôr sme v komplexe videli aj zopár stratených a roztrhaných párov.

Poslednou zastávkou boli ženy z horských kmeňov, ktoré nosia kruhy okolo krku. Tie si začínajú na krk nakladať vo veku 9 rokov, následne si každých 5 rokov pridajú 5 krúžkov. Až pokiaľ nedovŕšia 25 krúžkov okolo krku. Hmotnosť 25 krúžkov je až 8 kilogramov. Dôvodom je ochrana voči tigrom, ktoré útočia vždy na krk alebo končatiny koristi. V žiadnom prípade si však neviem predstaviť ako vykonávajú bežné aktivity počas dňa.

Pri takto nabitom programe sme nestihli ani západ slnka na jazere ale veľmi nám nechýbal. Späť do dediny sme sa vracali už potme a  bola už naozaj poriadna zima. Svetre, ktoré sme nosili celý deň v ruke nám prišli veľmi vhod. Aj keď sme nestihli návštevu Nga Hpe Kyaung monastery (kde nájdete vycvičené skákajúce mačky), lebo náš boatman si šiel svoje a nehľadel na naše záujmy, s celodenným výletom na jazere sme boli spokojní. Celá loď stojí 20 000 kyatov (12,4€), ale nakoľko sme boli 4 tak sme každý platili len 3,10€. Aspoň to, keď už predtým sme museli platiť nezmyselný poplatok za príchod k jazeru.

Výlet bicyklom na Maing Thauk Market 

Po jednom dni oddychu si požičiavame bicykle za 1500 kyatov (1€) a ideme k marketu v dedinke Maing Thauk. Vzdialený je len 10 kilometrov od Nyaungshwe ale cesta je neuveriteľne zaprášená a naše oči a pľúca dostávajú poriadne zabrať. Market je každý deň na inom mieste preto sa treba vždy opýtať ubytujúceho, kde sa koná v aký deň. Majú na to dokonca špeciálne papierové kalendáre s harmonogramom. Market v dedine Maing Thauk je celkom oničom, zelenina, mäso, ryby a zopár suvenírov. Nič čo by sme už predtým nevideli.

Market nás veľmi nezaujal, preto sa rýchlo otáčame a smerujeme k mólu v tej istej dedine, ktoré na vode spája zopár reštaurácii a domov. Z našeho cyklovýletu je to najkrajšie miesto. Dá sa tu urobiť aj 30 minútový výletík loďou.

Pokračujeme k vinárni Red Mountain Estate Winery s vyhiadkou. Podľa recenzií vieme, že víno tu je takmer nepitné. Prišli sme pozrieť len ten výhľad ale nakoľko ešte nabol čas západu slnka, za veľa nestál.

Našou poslednou zastávkou Htat Eian cave uzatvárame náš mini 30 kilometrový cyklovýlet. Aby sme sa k nej dostali musíme prekonať menšie prevýšenie. Pre nás žiaden problém no pre reťaz na bicykli nepredstaviteľná záťaž a v priebehu cesty spadla minimálne 4x. Veď čo by sme aj chceli za 1€. Aj keď je jaskyňa relatívne malá je pekná a oplatí sa ju navštíviť. Vo vnútri sa nachádza veľké množstvo sošiek Budhu a malé stupy.

Ako dlho zostať v Inle Lake? 

Celý výlet k Inle lake treba brať s nadhľadom. Je to tak trochu umelo vybudovaná destinácia pre turistov, zato veľmi fotogenická. Dva dni na objavovanie jazera sú podľa mňa akurát aj keď niektorí odporúčajú 3 dni aj s návštevou hot springs.

Cesta “grcbusom” bola jeden z najnepríjemnejších zážitkov počas našej doterajšej cesty a z našich 4 destinácií v Mjanmarsku bola táto tá najslabšia. Nie preto žeby bola naozaj slabá, ale preto lebo Mandalay, Yangon a Bagan položili latku naozaj vysoko

Video z plavby po Inle Lake:

Celá FOTOGALÉRIA z Inle Lake

The post Čo všetko ponúka Inle Lake appeared first on TripLovers.

Pri návšteve Mjanmarska je Bagan neodmysliteľnou zastávkou. V mnohých prípadoch aj hlavný dôvod na návštevu krajiny. My sme na tom boli úplne rovnako, až neskôr sme sa dozvedeli, že Mjanmarsko toho ponúka omnoho viac.

Obsah:

• Doprava do Baganu z Mandalay
• Vstupné do Baganu
• Prečo Bagan NIE je súčasťou svetového dedičstva UNESCO?
• Doprava v Bagane je kapitola sama o sebe
• Náš príbeh
• Čo vidieť v Bagane?
• Východy vs. západy slnka v Bagane

Bagan sa nachádza v úchvatnej savane, v ktorej je bez slnečných lúčov neuveriteľne chladno. Oku lahodiaca flóra je tvorená najmä akáciami, liečivou rastlinkou aloe vera a kaktusmi, z ktorých si Mjanmarčania dokážu vyrábať ploty.

Doprava do Baganu z Mandalay 

My sme sa do Baganu dostali z Mandalay, ktoré bolo naozaj sýtym predjedlom. Aj keď cestujeme nízkonakladovo, naša cesta do Baganu neviedla vlakom a nestala nás dva doláre, preto nám ani netrvala 11 hodín. Kvôli úspore času sme volili komfortnejšiu a rýchlejšiu 5 hodinovú cestu autobusom za 9000 kyatov (5,50€). V Mjanmarsku je obrovskou výhodou, že nám na každom ubytovaní poskytujú predaj lístkov na autobus a zabezpečia aj odvoz na stanicu. My sme to využili vždy, keď sme sa v Mjanmarsku presúvali, pretože ceny boli priaznivé.

Vstupné do Baganu 

Do Archeologickej zóny Baganu sa platí vstupné 25 000 kyatov (15,40€) na osobu. Autobus zastavuje pri oficiálnej kancelárii kde si lístky musíte zakúpiť. Vstupenka platí na 5 dní. V minulosti neexistovali skoro žiadne kontroly, no teraz už áno.

Prečo Bagan NIE je súčasťou svetového dedičstva UNESCO? 

Bagan bol hlavným mestom Paganskeho kráľovstva v rokoch 1044 až 1287. Zlatý vek Baganu skončil, keď bolo kráľovstvo a jeho hlavné mesto napadnuté a porazené Mongolmi. Z mesta sa zachovalo vyše 10 000 budhistických objektov ako sú chrámy, pagody, stupy či ich pozostatky. Nešťastnou náhodou bolo toto mesto postavené na zlomovej línii a mesto muselo v priebehu svojej existencie viackrát čeliť zemetraseniam, ktoré tiež značne poškodili statiku objektov.

Tie však do dnešnej doby nie sú súčasťou UNESCO, lebo pri rekonštrukcii niektorých chrámov neboli dodržané pravidlá ochrany a obnovy historických objektov. Situácii nepomáha ani fakt, že v novembri 2017 sa v Bagane zabila 20 ročná americká turistka, po tom ako si robila nebezpečnú fotku v jóga póze na pagode a nešťastne spadla. Odvtedy boli v mnohých chrámoch uzatvorené vyhliadkové strechy a v najvyťaženejších oblastiach hliadkujú policajti aby sa turisti nešplhali na rozpadajúce sa pagody.

Momentálne sú vo výstavbe vyhliadky (umelovytvorené kopce), ktoré ale ani z ďaleka nedosahujú takých výšok ako strechy chrámov alebo pagody. Stále sú k dispozícii niektoré sprístupnené strechy chrámov, ktoré sú však na východ alebo západ slnka neúnosné preplnené turistami. Je to však len veľmi malá časť toho čo bolo sprístupnené kedysi. Napriek tomu sme počas našej návštevy mali možnosť sledovať mnoho turistov, ktorí si z pagôd ale aj chrámov robili boulderingovú stenu.

Doprava v Bagane je kapitola sama o sebe 

Ak nie ste súčasťou tour skupiny v hrkotajúcom sa autobuse, určite vás nepoteší informácia, že (nie len) v Bagane sú zakázané skútre a motorky! Dôvodom je pravdepodobne zníženie objemu exhalátov v ovzduší v archeologickej zóne, ktoré početné autobusy a domáci na motorkách asi nevypúšťajú Na týchto pár dní si musíte vybrať iný spôsob dopravy.

Medzi populárnu formu objavovania Baganu patrí 40 minútový let balónom. Ceny takéhoto špásu sa pohybujú okolo 300€ a viac. Medzi nekomfortné a pomalé formy transportu patrí konský záprah, ktorý sa síce môže zdať romantický, ale asi len na prvú pol hodinu.

Ak ste milovníkom cyklistiky, máte veľa času a nechystáte sa chodiť na východy slnka (čo je chyba!), potom si môžete prenajať bicykel už od 2000 do 5000 kyatov (1,64 – 3,10€) čo je zároveň najlacnejšia forma dopravy.

Asi najčastejšou voľbou dopravy je e-bike. Jeho ceny sú tiež veľmi priaznivé, prenajať sa dá už od 5000 do 10 000 kyatov (3,10-6,20€) na deň. E-bike v skutočnosti nemá ani pedále, ako sme si pôvodne mysleli (aspoň tieto ich verzie). Tento pekelný stroj, dosahujúci rýchlosť až 35 km/h, pri jazde dole kopcom. Má úžasnú schopnosť, nechať vás v štichu v tom najmenej vhodnom čase a na tom najmenej vhodnom mieste

Náš príbeh 

Po prejdení 55 km nás náš eBike nechal s takmer plnou baterkou uprostred prašnej cesty (mali sme 4 zo 6 paličiek). No baterka nás už nevládala odviesť oboch. Pri týchto eBikoch je to jednoducho tak, že batéria náhle “odíde” a rozhodne sa to nestane pri poslednej “paličke”.

Takže som vysadil Janku a tá si tak trochu nechtiac splnila sen niekoho iného, zabehať si v Bagane Takto sme fungovali asi 4 km, pokiaľ sme neprišli k bodu, kde na nás čakala naša spása. Pomohli nám domáci, očividne už zvyknutí na takúto situáciu. Zavolali do požičovne a po polhodine nám doviezli plné nabitý e-bike. Ten vybitý si odtiahli druhým e-bikom

Taktiež sme mali problémy s rozbiehaním. Aj keď na eBiku sedel jeden Lahučký, eBike mal očividné ťažkosti. Preto sme si na druhý deň nacvičili techniku synchronizovaného člnkovania. Za jej pomoci sme efektívne vedeli vyjsť kopcovitý terén, ale aj zrýchliť rozbiehanie sa na križovatkách. Pri zdolávaní prašných ciest sme sa tešili rýchlosti 20 km/h, v piesčitých dunách sme museli eBike nosiť my. Takže na niektorých cestách sme nosili dlhšie my jeho ako on nás. V konečnom dôsledku sme sa na eBiku nasmiali viac ako iné dní na motorke, preto mu tiež patrí naša vďaka.

Čo vidieť v Bagane? 

Z tých tisícok chrámov a pagôd treba navštíviť samozrejme tie najveľkolepejšie. Určite odporúčam návštevu Swezigon pagody, chrámu Ananda, Thabbyinnyu pagody, Dhammayangyi chrámu a Pyathada Paya pagody. Ako inak, budete tu stretávať aj veľa turistov a predavačov.

My sme mali na Bagan vyčlenené 3 dni. V priebehu tohoto času sme si stihli obzrieť aj menej navštevované chrámy a komplexy, kde sa to nehemžilo turistami a ani predavačmi. Nevýhodou menej navštevovaných chrámov je, že vôbec nie sú udržiavané a zdržuje sa tu viac živočíchov ako ľudí. Tie tu po sebe pochopiteľne zanechávajú trus, bobky alebo netopierie guáno.

Východy vs. západy slnka v Bagane 

Už vyššie som spomínal, že nechodiť na východy slnka v Bagane je obrovská chyba!!! Východ slnka je tá najdokonalejšia časť dňa, akú v Bagane môžete zažiť. Ani nám sa nechcelo vstávať o 5:30 ráno do tej hnusnej zimy, ktorú sme tu vôbec nečakali. Ale vždy sa to oplatilo. Východy slnka boli niekoľkonásobne krajšie ako jeho západy. Nielen preto, že ráno ste si ich mohli užiť iba s malou hŕstkou ľudí ale aj preto, že práve ráno sa tvorí opar, z ktorého pagody vytŕčajú a dotvára tak tajomnú atmosféru.

Navyše horkovzdušné balóny lietajú tesne po východe slnka. Naopak západy slnka sú preplnené turistami, ktorí boli celý deň zalezení vo svojom vyklimatizovanom apartmáne a prišli sa pozrieť iba na túto udalosť. K vyhliadkam ich dovážajú desiatky turistických autobusov. Kvôli nim, na prašných cestách už o 16-tej vznikajú dopravné zápchy. Tie sa vytvoria aj okamžite po zapadnutí slnka v smere späť do dedín.

Chrám Dhammayangyi počas východu slnka

Mali sme v pláne aj návštevu neďalekého kláštoru Taung Kalat na vrchole Mount Popa ale po prečítaní si veľmi negatívnych recenzií nás to rýchlo prešlo. Preto sme strávili obzeraním si chrámov v Bagane aktívne tri dni. Dôsledkom toho sme boli následujúci týždeň úplne “pagoda out”, ale neľutujeme ani jeden deň

Naše kroky pokračujú do autobusu a smerujeme k jazeru Inle. Tentokrát vieme, že cesta cez hory bude opäť raz napínavá.

Celá FOTOGALÉRIA z Baganu

The post Ako som Janku nechal v Bagane pred eBikom behať appeared first on TripLovers.

Obsah:

• Treba nájsť ten správny prístav
• 1. deň – loďou z Luang Prabang do Pak Beng
• 2. deň – loďou z Pak Beng do Huay Xai
  • Na čo sa prichystať pri plavbe loďou po Mekongu?
• 3. deň – imigračný úrad a dlhá cesta autobusom
• Rozpočet a porovnanie s cenou autobusu

Tento príspevok je adresovaný najmä tým, ktorí uprednostnia plavbu po Mekongu pred autobusom  Takáto zdĺhavá kombinovaná cesta je vhodná najmä pre tých, ktorí sú na cestách dlhodobo a majú veľa kníh, ku ktorým sa nemali kedy dostať. Veľmi by som ju neodporúčal cestovateľom, ktorí majú 2-3 týždne dovolenky v práci. V takomto prípade sú aj tri dni veľká vzácnosť

Treba nájsť ten správny prístav

Prístav, z ktorého smeruje loď po Mekongu do mestečka Huay Xai pri thajských hraniciach, sa nenachádza v Luang Prabang ale asi 8 km východne. My sme si boli kúpiť lístky už o deň skôr a zároveň sme sa uistili, že je to ten správny prístav. Lístok na loď sa dá kúpiť iba na prvý deň plavby a to z Luang Prabang do dedinky Pak Beng za 105 000 kip (10,50€) na osobu.

Na naše šťastie sa dal v prístave dohodnúť tuk tuk za prijateľnú cenu, 20 000 kip (2€) na osobu, pričom sme mali istotu, že nás do prístavu privezie včas. Pri tvrdom zjednávaní sa dá v meste zjednať tuk tuk na 15 000 kip (1,50€) na osobu, ale na to sme už nasledujúce ráno nemali čas. Ráno po nás prišiel vodič, ešte skôr ako pôvodne mal a do prístavu sme sa dostali v čase ako sme potrebovali

1. deň – loďou z Luang Prabang do Pak Beng

Naša loď mala vyplávať o 8:30 ráno, ale akýsi domáci nás zdržali nakladaním skútra na strechu lode Loď, ktorou sme sa vybrali my je typu slow boat, teda pomalá loď. Je lacnejšia a aj bezpečnejšia ako speed boat (rýchla loď) a okrem pasažierov nesie aj množstvo nákladu

Naša loď ani z ďaleka nebola naplnená, čo však mohol byť iba ojedinelý prípad. Loď má k dispozícii cca 100 autosedadiel, ktoré pochádzajú z minivanov a sú len tak voľne pohodené na podlahe

S nami sa plavilo asi tucet ďalších backpackerov a zopár domácich, ktorí povystupovali počas cesty. Niekedy loď zastavila v prístave, no stalo sa aj, že pri vystupovaní musela prísť rodinka na motorovej loďke a pasažieri si preskočili za jazdy

Do dedinky Pak Beng sme doplávali v plánovanom čase a to 17:30. Hneď ako sme vystúpili sa na nás vrhli domáci. Začali ponúkať ubytovanie za ceny od 60 000 – 80 000 kip (6-8€) za izbu. Takže sa naozaj netreba obávať, že by si spal na ulici.

2. deň – loďou z Pak Beng do Huay Xai

Na druhý deň ráno sme nasadli na inú loď ako v predchádzajúci deň. Pani nás skasovala na palube a každý sme jej tentokrát zaplatili po 110 000 kip (11€). Loď opäť vyplávala o 8:30 a bez meškania doplávala o 16:30 do Huay Xai.

My sme prespali v Huay Xai aj keď sme chceli dôjsť až do Chiang Rai. Na našu smolu sme došli k starému imigračnému úradu vzdialenému asi len 1 kilometer od prístavu (mali sme zlé informácie z neaktuálneho blogu). Tam sme sa dozvedeli, že sa musíme vrátiť popri rieke asi o 10 km späť, a že sme vlastne išli loďou okolo. V okolí nebol ani žiaden tuk tuk, ktorý by nás odviezol, takže naše plány boli zmarené a v Laose sme zostali ešte o deň dlhšie.

Na čo sa prichystať pri plavbe loďou po Mekongu?

1. Jedlo

Slow boat nie je žiadna luxusná záležitosť. Bufet, ktorý sa tu síce nachádza je celkom biedny. Na jednej lodi boli k dispozícii iba instantné nudle, na druhej aj nejaké čipsy, sladkosti a teplé nápoje. Samozrejme všetko s mekongskou prirážkou  Preto odporúčam prísť na loď s dostatočným množstvom potravín. Nám sa veľmi osvedčili bagety, ktoré sme v Laose jedávali takmer denne.

2. Teplé oblečenie

Taktiež nemožno zabudnúť na dostatok teplého oblečenia! Rána na lodi sme mali naozaj chladné. Aj napriek tomu, že sme celú dobu boli naobliekaní, Janku ofúklo a celý nasledujúci týždeň mala pocit, že ju sekne v krížoch.

3. Niečo na zabavenie sa

A samozrejme nemôže chýbať nejaká tá kniha, karty, PC, alebo čokoľvek čo ťa zabaví. Výhľad z lode je celkom stereotypný čo sme nečakali a boli sme tak trochu aj sklamaní. Ale bolo naozaj pekne sledovať radosť ľudí, ktorí si prišli po svojich blízkych do prístavu. Veľakrát to vyzeralo akoby to bola udalosť dňa

4. Štuple do uší

Hluk z motora celé dva dni v kuse? Asi zniem chrumkavo, ale vie to byť dosť nepríjemné. Aj keď to štuple do uší úplne nevyriešia, niečo to pomôže

5. Toaletný papier

Toaletný papier, nie je samozrejmosť. A keďže si všetci uvedomujeme jeho dôležitosť tak to len pripomínam, aby sa nezabudlo

3. deň – imigračný úrad a dlhá cesta autobusom

Ráno sme opäť nemali kde zohnať tuk tuk. Tak sme sa vybrali smerom k imigračnému úradu pešo a asi až po 3 kilometroch sa pri nás pristavili hneď dva tuk tuky za sebou. S prvým sme sa nedohodli na cene. Ten druhý išiel tým istým smerom ako aj my a aj keď nás spočiatku odmietol, tak nás aj tak zobral za 10 000 kip (1€) spolu. Lebo videl, že my by sme aj tak šli tie zvyšné 3 km pešo a nezarobil by nič.

Na imigračnom sme odovzdali “slížik”, ktorý sme mali pri sebe od príchodu a bez akýchkoľvek úplatkov sme sa dostali za kontrolu (bol pracovný deň). K imigračnému úradu Thajska sme sa museli prepraviť autobusom, ten musia použiť všetci, aj cyklisti. Sú to asi 4 kilometre a stojí to 7 000 kip, alebo 25 baht (0,70€) .

Po príchode na imigračný úrad v Thajsku opäť trebalo vyplniť dve tlačivá a prejsť kontrolou. Odtiaľ sme sa potrebovali dostať do Chiang Khong odkiaľ chodí autobus do Chiang Mai. Chodia tri za deň, posledný o 10:30, to sme nestihli. Preto sme museli ísť s prestupom v Chiang Rai.

Celkovo sme zaplatili za jedného 60 baht za tuk tuk z imigračného úradu do Chiang Khong. Červený autobus z Chiang Khong do Chiang Rai nás vyšiel 65 baht (1,65€) a viezli sme sa ním dve hodiny. Autobus z Chiang Rai do Chiang Mai stal 166 baht (4,25€) a cesta trvala 3,5 hodiny.

Rozpočet a porovnanie s cenou autobusu

• tuk tuk z Luang Prabang do prístavu – 20 000 kip (2€)
• dvojdňová plavba – 215 000 kip (21€)
• ubytovanie 2x – 75 000 kip (7,5€)
• tuk tuk z Huay Xai na imigračný úrad – 5 000 kip (0,5€)
• autobus medzi hranicami – 7 000 kip (0,7€)
• autobus z imigračného úradu do Chiang Khong – 60 baht (1,5€)
• autobus z Chiang Khong do Chiang Rai – 65 baht (1,7€)
• autobus z Chiang Rai do Chiang Mai – 166 baht (4,3€)

V prepočte je to spolu približne 40 €, čo je v konečnom dôsledku trochu viac ako by sme dali za 18 hodinový autobus z Luang Prabang do Chiang Mai. Jeho ceny sa pohybovali v rozmedzí od 31 – 38€. Pre nás to síce bolo zaujímavé spestrenie našej 6 mesačnej cesty po juhovýchodnej Ázii, ale popravde, už by sme sa na to druhýkrát nedali.

Celá FOTOGALÉRIA z plavby po Mekongu

The post Aká je v skutočnosti plavba po Mekongu? appeared first on TripLovers.

Vytešení z doterajších zážitkov v Laose prichádzame do našej poslednej destinácie v tejto krajine. Luang Prabang sa tiež nenechá zahanbiť

Obsah:

• Doprava z Vang Vieng do Luang Prabang
• Požičanie motorky v Luang Prabang
• Top miesta v Luang Prabang
  1. Luang Prabang – mesto plné chrámov
     • Agresívne túlavé psy po zotmení
  2. Mount Phousi
  3. Ranné almužny mníchom v Luang Prabang
  4. Night market a čo ponúka
  5. Morning market 
  6. UXO Visitors center
  7. Mekong pri západe slnka
• Výlety do okolia Luang Prabang
  1. Kuang Si vodopády
  2. Tad Sae vodopády
  3. Tad Thong vodopády
  4. Jaskyňa Pak Ou a plavba po Mekongu

Doprava z Vang Vieng do Luang Prabang

Z obrovského spektra agentúr, časov a vozidiel si vo Vang Vieng, samozrejme ako vždy, vyberieme tu najlacnejšiu možnosť. Cesta minivanom stojí 80 000 kip (8€) a pokračujeme do ospevovaného Luang Prabang.

Požičanie motorky v Luang Prabang

Výlety mimo Luang Prabang sme ako vždy realizovali na motorke. Žiaľ, mesto je už tak skazené turizmom, že sa tu za požičanie skútra žiadajú neprimerané sumy. Za poloautomatickú motorku Honda Wave 100 000 kip (10€) a za plneautomatické skútre od 120 000 kip (12€). My sme však nejakou šťastnou náhodou našli požičovňu, kde mali Hondu Wave za omnoho prijateľnejších 80 000 kip (8€), čo je stále dvojnásobok oproti tej, čo sme si požičiavali vo Vang Vieng.

Toto video celkom dobre vystihuje, čo všetko sa dá zažiť s motorkou v Luang Prabang a jeho okolí

Top miesta v Luang Prabang

1) Luang Prabang – mesto plné chrámov

Na naše prekvapenie je mesto omnoho menšie ako sme si ho predstavovali. Jeho výhodou je však kompaktné centrum, ktoré je zároveň na zozname UNESCO za jeho zachované architektonické, náboženské a kultúrne dedičstvo, pričom architektúra odráža koloniálny vplyv Francúzska z 19. a 20. storočia.

Mesto ponúka množstvo chrámov, je ich tu naozaj veľa. Je len na vás koľko máte času a ktoré navštívite. V niektorých sa môžete stretnúť s tým, že po vás budú pýtať vstupné do interiérov chrámu, a niekedy už aj pri vstupe do areálu chrámu. Tieto poplatky sa vždy pohybujú okolo 10 000 kip (1€). Za seba určite môžem odporúčať Wat Visounnarath, Wat Sene, Wat Mai a Wat Manorom. Za návštevu stojí aj Royal Palace a chrám Haw Pha Bang.

Agresívne túlavé psy po zotmení

Obzrieť sme si chceli aj chrám Phra That Khong Santi Chedi. Tak úplne nám to nevyšlo s časom a prišli sme sem až po zotmení. Na naše nemilé prekvapenie sa po nás v jeho areáli rozbehla svorka psov. Pes čo šteká, nehryzie, týchto 6 túlavých psov neštekalo a išli rovno na vec – zľava, zprava a jeden pre istotu “zatarasil cestu “aj spredu. Naša naštartovaná motorka so zaradenou jednotkou ale spravila svoje a jednoducho sme im ušli!

Presne aj kvôli týmto neočakávaným situáciám človek nikdy nevie, kedy sa mu zužitkuje jeho očkovanie proti besnote, ktoré stále veľa cestovateľov ignoruje.

A to s túlavými psami nemám absolútne žiadny problém, keďže som dlhé roky aj fotil pre Slobodu zvierat v rámci môjho projektu Druhá šanca.

2) Mount Phousi

Miesto, z ktorého sme boli rozhodne sklamaní bolo Mount Phousi. Vyhiadka s chrámom na malom kopčeku uprostred mesta nás stála každého 20 000 kip (2€). Výhľad nie je ničím špeciálny a množstvo turistov na takom malom kúsku na dobrej atmosfére naozaj nepridalo. Bodku za touto návštevou dali predajcovia vtáčikov / vrabcov v miniklietkach. Ak to malé chúďatko chcete oslobodiť musíte si ho kúpiť a tým zároveň podporíte ich biznis.

3) Ranné almužny mníchom v Luang Prabang

Luang Prabang je perfektné miesto kde môžete ísť pozorovať ranný rituál, kedy ľudia dávajú budhistickým mníchom almužny. Medzi tie patrí hlavne jedlo, ale aj peniaze. Už o šiestej ráno prichádzajú prví mnísi, aby si zobrali svoje almužny na nadchádzajúci deň.

Najviac mníchov chodieva na ulicu Sakkaline a zároveň tam chodieva aj najviac turistov a predajcov. Už tesne po príchode na toto miesto nám bolo jasné, že to nebude veľmi duchovný ceremoniál, teda aspoň tu nie. Množstvo turistov s bliskajúcimi sa fotoaparátmi, ktorí dávajú almužny budhistickým mníchom a zároveň sa pokúšajú urobiť si s nimi selfie pričom nerešpektujú ich súkromnú zónu. (Ideálne je mať objektív s väčšou ohniskovou vzdialenosťou, repsektíve kompakt s dobrým zoomom a fotiť mníchov z úctivej vzdialenosti.)

Čo nás úplne najviac zarazilo bolo enormné množstvo sladkostí a hlúposti, ktoré im tam turisti vhadzovali. Také množstvo nedostane ani dieťa na Mikuláša a oni to dostávajú každý deň! Ani niet divu, že tam všade stoja nádoby na odmietnuté dary, v ktorých končia celé guče ryže a kopy sladkostí.

4) Night market a čo ponúka

Samozrejme aj Luang Prabang má svoj Night Market, škoda len že tak veľmi zameraný iba na turistov. Medzi stánkami sa premávajú iba turisti a v podstate sa tu nedá kúpiť nič okrem suvenírov a srandovného oblečenia, ktoré by ste na domácich asi ťažko niekedy videli.

5) Morning market

Na druhej strane, na ranných trhoch môžete vidieť naozaj bizarné záležitosti. A inokedy veľmi milé výjavy bežného dňa vďaka tým najmenším.

6) UXO Visitors center

Pri návšteve Luang Prabang odporúčam zastaviť sa aj v UXO Visitors center. Nachádza sa len kúsok za centrom a dá sa sem dostať aj pešo. Návšteva nezaberie veľa času ale za tak krátky čas ti otvorí oči a odhalí jeden z hlavných dôvodov, prečo je Laos stále jednou z najmenej rozvinutých krajín juhovýchodnej Ázie.

7) Mekong pri západe slnka

Pozorovanie lodí na rieke Mekong pri západe slnka je veľmi príjemný oddych po dňoch plných cestovania. O to viac ak máte po ruke fľašku dobrého domáceho piva Beer Lao.

Výlety do okolia Luang Prabang

1) Kuang Si vodopády

Tieto vodopády ostanú v našich srdciach asi ešte na veľmi dlho ako tie najdokonalejšie, aké sme kedy zažili !!! Vstupné do areálu stojí 20 000 kip (2€). Aj keď sem chodí veľa turistov, tlačiť sa tu určite nebudete. Vodopády zaberajú takú veľkú plochu, že sa tu hneď všetci rozpŕchnu. Obrovský 60 metrový vodopád pomaly prechádza do kaskád s belasou farbou vody. Veľa ľudí sa tu kúpe, k dispozícii sú dokonca aj toalety a prezliekacie kabínky, čo je na Laos naozaj pokrok. V areály sa nachádza aj záchranná stanica pre medvede kde môžete pozorovať ich dennú (ne)činnosť.

2) Tad Sae vodopády

Aj keď vodopády Kuang Si položili naozaj vysokú latku, menej známe vodopády Tad Sae sa tiež nenechali zahanbiť. Problémom však bola doprava cez rieku a turistické prirážky za plavbu cez ňu. Za obojsmernú jazdu by sme museli každý zaplatiť 40 000 kip (4€) a to sa nám veru za dve minúty na lodi dávať nechcelo.

Takže sme si opäť raz poriadne preštudovali mapu a podarilo sa nám nájsť bambusový most, ktorý by nám aspoň tých pár euro ušetril. A ak ani ten nevyjde, tak o ďalších 10 km je most a prašná neoznačená cesta v navigácii (pozreli sme si ju cez satelitné zábery googe maps). Zaberie nám síce veľa času, ale my sa aj tak radi vozíme.

Keď sa nám skoro podarilo prísť k bambusovému mostu, malá slečna nás tam otočila, že žiaden most tu neexistuje, že musíme ísť na loď, tá je určená pre nás, turistov. Takže pokračujeme smerom na juh, urobiť si obchádzku. Aj keď nám to nakoniec zabralo takmer trištvrte hodinu navyše, uspeli sme. Dokonca sme cestou videli aj ten “neexistujúci” bambusový most.

Záver cesty bol ale veľmi zdevastovaný, veľkými jamami v zemi. Spočiatku sme nevedeli prečo ale keď sme prišli k vodopádom bolo nám to jasné. Hneď vedľa sú slony, ktoré sú využívané na tú nemilú atrakciu, elephant riding. Vodopády Ted Sae majú kaskádový charakter a sú tiež veľmi vhodné na osvieženie počas horúcich dní. Vstupné je tu 15 000 kip (1,5€) na osobu.

3) Tad Thong vodopády

Do tretice nám to ale nevyšlo, vodopády Tad Thong boli jeden veľký omyl. Okrem toho, že tu po nás chceli vstupné až 20 000 kip (2€), čo sme okamžite odmietli. Ukecali nás na 10 000 kip (1€). Zaplatili sme im to a išli sme sa prejsť k vodopádom, ktoré tam síce boli, ale všade bolo plno odpadkov. Chodníky boli zarastené a neupravené. Okrem straty času sme stratili aj náladu. Návštevu určite neodporúčame!

4) Jaskyňa Pak Ou a plavba po Mekongu

Jednou z atrakcií, ktoré nás nezaujali bola jaskyňa Pak Ou, kde sa údajne nachádza tisíc sošiek budhov. Na internete sme čítali naozaj veľa dobrých ale aj zlých recenzií. Ak ste však ešte nevideli jaskyne v Laose a neplavili sa po Mekongu (my takú plavbu budeme absolvovať dva dni), môže to byť pre vás celkom nový zážitok

K jaskyni chodí verejná loď každý deň okolo 8 ráno, lístok na ňu stojí 65 000 kip (6,50€). Aj samotná jaskyňa má vstupné a to 20 000 kip (2€). K jaskyni Pak Ou sa dá dostať aj na skútri a na druhý breh sa dá preplaviť loďou.

Luang Prabang a jeho okolie je krásne a určite si zaslúži 3 až 4 celé dni na jeho preskúmavanie

Celá FOTOGALÉRIA z Luang Prabang

The post Prečo po návšteve Luang Prabang už nedôverujeme túlavým psom appeared first on TripLovers.

Keď sa povie Laos, tak automaticky k nemu patrí legendárny tzv. Loop, čo je zážitok, ktorú by nemal vynechať žiaden návštevník, obzvlášť nie ten, čo miluje jazdu na motorke

Obsah

• Čo je to Thakhek Loop?
• Pozri si naše video z Loop-u iba v 3 minútach
• Transport z Vientiane do Thakheku 
• Požičanie skútra/motorky 
• Navigácia 
• Stav ciest
• Ázijské pravidlá cestnej premávky
• Itinerár pre The Loop
  • 1.deň (130 km) 
  • 2.deň (115 km) 
  • 3.deň (110 km)
  • 4.deň (159 km)
• Čo robiť v Thakheku?
• Transport z Thakheku do Vientiane

Čo je to Thakhek Loop?

Je to cca 500 km okruh, ktorý začína a končí je v mestečku Thakhek. Ľudia zvyknú robiť tento okruh na požičaných skútroch, či motorkách a cestou sa zastavujú v početných jaskyniach, vodopádoch pri jazierkach s tyrkysovou vodou v ktorej sa dá aj okúpať. K tomuto dobrodružstvu neodmysliteľne partia aj prašné cesty, jednoduchý vidiecky život laoského vidieka, kravy na ceste a desiatky mávajúcich detí

Pozri si naše video z Loop-u iba v 3 minútach

Transport z Vientiane do Thakheku

Aby sme sa dostali na autobus do Thakheku sme sa museli najprv dopraviť na Southern Central bus station. Dá sa tam dostať autobusom #29 za 3000 kip (0,3 €) z Central bus station (Khua Din Bus).

Southern Central bus station je síce na severe Vientianu, ale volá sa Southern preto, lebo autobusy odtiaľto jazdia na juh Laosu. Autobusy odchádzajú v úplne nešťastných hodinách a to o 4:00, 5:00, 6:00, 12:00, 13:00-VIP. Cesta stojí 60 000 kip (6 €) a trvá 7 hodín.

Požičanie skútra/motorky

Veľa dobrých referencií na internete sme našli na požičovňu Mad Monkey, ktorá patrí nemeckému “expatovi” a jeho motorky sú v top stave. Takže je menšia pravdepodobnosť, že by nás nechala niekde v štichu. Môžem povedať, že sme s tou našou nemali absolútne žiaden problém. Navyše, ich helmy majú aj GoPro držiak

Treba si za to trocha priplatiť, keďže prenájom plneautomatického 125 cc skútra Honda Click nás vyšiel na 140 000 kip / deň (cca 14 €). Sú aj lacnejšie poloautomatické Honda Wave, ktoré sú tak typické pre tento región. Avšak tieto už boli všetky zapožičané.

Nám naša Honda Click vyhovovala, keďže sme mali až dva ruksaky. Jeden mala Janka na chrbte a ďalší som mal ja pod nohami. To by na lacnejšej Honda Wave nebolo možné tak komfortne, keďže tam chýba priestor pod nohami.

V požičovniach je možnosť nechať si tam svoje veľké backpacky a iné zbytočnosti. Samozrejme svoj notebook a fototechniku by som nikomu nikdy nenechával

Navigácia

Pokiaľ sa nechcete spoliehať len na miestne tabuľky k atrakciám, ktoré nie sú úplne vždy v poriadku, tak odporúčam využiť napr. maps.me a cez jedno slúchadlo počúvať hlasové pokyny. Jedno ucho treba mať vždy voľné, aby bolo počuť miestnych trúbiť pri obiehaní a podobne

Po ceste sa nedá nejak veľmi zablúdiť, keďže je jednoduchá. Sú na nej aj dve križovatky, kde by si nemal odbočovať na Vietnam

Stav ciest

Väčšinu času sa ide po vyasfaltovaných cestách. Po mestečko Lak Sao je cesta v dobrom stave, len s niekoľkými výmoľmi. Potom to už bude náročnejšie, pretože bude treba prechádzať aj štrkovými cestami, či vyjazdenými poľnými cestami s rôznymi výmoľmi, kde si už dopredu treba vybrať tu správnu cestu pomedzi výmole

Vo všeobecnosti ale platí, že netreba zaspať na vavrínoch ani na cestách s dobrým povrchom a rovinkou, pretože veľký výmoľ, hrboľ, či štrk na ceste príde naozaj nečakane! Serpentíny si takisto netreba rezať ideálnou stopou, pretože to isté môže robiť oprotiidúci pickup / kamión / autobus, no, a on je väčší

Najlepšie je stav ciest vidno vo videu, ktoré je na začiatku článku

Ázijské pravidlá cestnej premávky

1. V Laose sa jazdí napravo – tak ako u nás
2. Ázijské pravidlo väčšieho – keď má protiidúci kamión v ceste prekážku, začne ju obiehať aj keď mu práve ide oproti nejaká motorečka
3. Pri obiehaní sa trúbi – hlavne ak nevie aký je tvoj ďalší smer
4. Treba byť čitateľný a nerobiť nepredvídateľné pohyby

Itinerár pre The Loop

V Mad monkey požičovni sme dostali aj mapku s podrobným popisom a odporúčaniami. Uponáhľaní cestovatelia ho robia za 3 dni a tí, čo si to chcú viac vychutnať si na to nechajú 4 dni, ako aj my

Pokiaľ budeš mať na výlet 4 dni, tak si môžeš dovoliť ísť späť tou istou zábavnejšou cestou od najznámejšej atrakcie Konglor cave. Inak by ste museli ísť vyše 100 km po rýchlostnej ceste, kde ťa každú chvíľu obiehajú kamióny a autobusy.

1. deň (130 km)

Spočiatku to bolo trocha chaotické, keďže mi nefungovala navigácia akoby mala a keď sme sa dostali k prvej no name jaskyni zadarmo, tak nestála za nič. Bolo strašne teplo, akurát sme boli riadne spotení už po prvej polhodine. Navyše sme cestou prehliadli Budha cave a tak sme sa kúsok museli vrátiť – začiatok ako sa patrí

# Budha cave – 5000 kip (0,5 €) vstupné, 3000 kip (0,3 €) parking

Je to pekná malá jaskyňa, ktorá slúži ako svätyňa. Je to len jedna ‘miestnosť’ kam môžeš vstúpiť iba naboso a nemôže sa tu ani fotiť.

Pri tejto jaskyni je možnosť aj 3 hodinovej plavby lodičkou, na ktorej sme neboli. Poplatok za loď je 100 000 kip (9,79 €). Netreba sa  nechať zlákať na všetky atrakcie, lebo by to trvalo viac ako 4 dni a boli by ste ujaskyňovaní

# jaskyňa Tham sa Pha – zadarmo

# Vodopád Tad Song Souk – 5000 (0,5 €) kip vstupné

K tomuto vodopádu sa ide po štrkovej ceste, takže treba ísť opatrnejšie. O to je ale krajšia odmena v podobe vodopádu, kde sa dá aj okúpať, ak sa stíha My sme už kúpanie nestíhali, keďže sa stmievalo a na naše prvé ubytko sme už aj tak išli po tme. No a keď máš požičanú helmu s tmavým štítom, tak ten musel ísť hore a moje oči museli odrážať všetky tie mušky a komáre

# Ubytovanie – Phosy Thalang

Cena – 60 000 kip (5,87€) za dvojlôžkovú izbu.

Krásne ubytovanie v drevenom bungalove, s možnosťou stravovania. Večer tu je už celkom zima, takže treba mať na sebe minimálne bundu.

2. deň (115 km)

Cestou z ubytovania nás čakala krásna scenéria cesty idúcej pomedzi vodnú nádrž Nam Theun, z ktorej vytŕčali vyschnuté stromami bez konárov. Nasledovali prvé serpentíny pomedzi červené skaly.

# Budha carvings

Milá krátka zastávka počas stúpania serpentínami do hôr v podobe niekoľkých Budhov vytesaných do skál popri ceste

# Lak Sao

Lak Sao je mestečko po ceste, kde sme si dali v pouličnom stánku našu prvú ľadovú Lao Coffee za 10 000 kip (1€). Bola naozaj výborná Aj keď pre niekoho by mohla byť príliš sladká, kvôli “salku”, ktoré doň dáva. Pre nás nebola.

# Dragon Cave / Mangkone Cave – 10 000 kip (1 €)

Cestou sme našli pekne upravené parkovisko, aj s malou kaviarničkou, kde nás hneď oslovil miestny, či nechceme ísť za poplatok do jaskyne. Chvíľu sme váhali, keďže sme vôbec netušili, čo to bude za jaskyňu, ale nakoniec sme šli. Pre nás to bola najkrajšia jaskyňa z Loopu!

Začína tak nenápadne a neustále graduje výzdobou a kam všade sa dá ísť. Pri prechádzke som si stále myslel, že už bude končiť, ale jaskyňa nám odhaľovala stále lepšie a krajšie priestory Jaskyňa je veľmi pekne nasvietená, tečie ňou voda, chodí sa tam miestami po piesku a lozí po kameňoch. Veľmi sa nezašpiníš a budeš sa cítiť akoby si bol hlavným hrdinom Nekonečného príbehu

# Ubytovanie – v mestečku Na Him – Sanhak Guest House

Cena – 50 000 kip (4,89 €) za dvojlôžkovú izbu

3. deň (110 km)

# Konglor cave – 5 000 kip (0,5 €) parking, 2 000 kip (0,2 €) vstupné do areálu, 120 000 kip (11,7 €) loďka pre dve osoby

Skoro ráno sme sa z ubytovania vybrali do najväčšej atrakcie Loopu, Konglor cave. Nebolo to už ďaleko z Na Himu. Okrem malého vstupného do jaskyne si treba zaplatiť aj loďku. Vtip je v tom, že jeden človek zaplatí 110 000 kip (10,7 €), dvaja 120 000 kip (11,7 €) a traja 130 000 kip (12,7 €). Ale ľudia väčšinou chodia po dvojiciach a nechce sa im deliť. My sme na osamelého tretieho cestovateľa, s ktorým by sme posharovali loď, tiež nechceli čakať

V jaskyni to funguje tak, že nastúpiš ujovi do loďky, zoberie ťa kúsok kde ťa vyloží a časť jaskyne pešo si prejdeš pešo. Tu sa nachádza najväčšia výzdoba a následne sa opäť nalodíš za týmto úsekom. Potom ťa zoberie tá istá loďka hlbšie do jaskyne. Pri samotnej plavbe už veľa výzdoby neuvidíš, pretože v týchto zemepisných šírkach kalcit nemá ideálne podmienky na vyzrážanie sa.

Pri plavbe je jaskyňa naplno ponorená do tmy a každý vidí len to, čo si osvetlí čelovkou Plavba ide 7 km popod vápencovú horu a výlet trvá necelé 2 hodiny. Konglor cave rozhodne stojí za návštevu

Keďže sme mali na výlet 4 dni, tak sme sa nemuseli náhliť vyše 100 km po frekventovanej rovnej nudnej ceste plnej kamiónov a autobusov. Namiesto toho sme sa vydali smerom ako sme aj prišli. Takto sme si záver mohli ešte pekne užiť, čo sa týka pekných scenérií na vápencové kopce a cestou sme si mohli pozrieť, čo sme predtým nestihli.

# Cool Springs – 10 000 kip (1 €)

Cestou späť sme pozreli Cool Springs. Je to jedno jazierko s krásnou modrastou farbou, kde sa dá aj okúpať, ak prežiješ tú chladnejšiu teplotu vody. My sme bohužiaľ v ten deň nemali až taký hic, aby sa človek hádzal do tej studenej vody Prekvapivo tu majú aj prezliekarne, ktoré sa nachádzajú pri vchode

# Ubytovanie – v mestečku Lak Sao, PhouVanh TavanhThong Guest House

Cena – 60 000 kip (5,9 €) za dvojlôžkovú izbu

4. deň (159 km)

Posledný deň sme mali pred sebou ešte stále dlhú cestu do požičovne a skúter bolo treba vrátiť do 18:00. Všetko podstatné, čo sme chceli vidieť sme už stihli, takže sme sa mohli naplno sústrediť na cestu späť.

# Elephant Cave – 5000 (0,5 €) kip vstupné

Jedinú zastávku ohľadom atrakcií sme si dali tesne pred Thakhekom. Navigácia nás poslala cez neupravenú poľnú cestičku, kde bol veľakrát piesok, takže jazda bola o to zábavnejšia

Je to menšia jaskyňa, s pekným výhľadom na miestnu dedinku, ktorú sa oplatí navštíviť, pretože potom si môžete skrátiť cestu po úzkom drevenom moste, čo je ďalší super zážitok

Skúter sme s prehľadom stihli vrátiť pred 18:00 a ešte sme sa povozili trocha po meste a pozreli chrám Vat Nabo pri pobreží, kúsok od požičovne Mad Monkey

Čo robiť v Thakheku?

Absolútne nič sa v samotnom meste nedá robiť, lebo je to ospalá diera To sa týka aj jedla. Nejaký chutnejší street food tu nehľadaj, všade majú len nudlové polievky Pho s koriandrom

Podarilo sa nám nájsť jednu úžasnú western style reštauráciu, krásne zariadenú a s cenami ako za miestne jedlo! Názov reštaurácie je Le Bleu Café 

Transport z Thakheku do Vientiane

Z Thakheku chodieva polnočný autobus do hlavného mesta Vientiane. Ale sme v Ázii a netreba tie časy brať úplne vážne. Keď sme sa rútili o 23:30 pešo niekoľko kilometrov z centra Thakheku na autobusovú stanicu, s množstvom túlavých a brechajúcich psami za chrbtom,  tak sme duchaprítomne museli zastaviť oprotiidúci autobus, lebo sme tušili, že to môže byť ten náš. A bol to on, proste išiel skôr

Inak chodievajú autobusy do Vientianu o 6:30, 7:30, 8:30, 9:15 VIP, 9:45 a ten vyššie spomínaný niekedy okolo polnoci. Cesta stojí 60 000 kip (6 €).

Celá FOTOGALÉRIA z Thakhek Loop

The post The Thakhek Loop bol pre nás najväčším dobrodružstvom v Laose appeared first on TripLovers.

Podľa odporúčaní sme si na toto mesto rezervovali 4 celé dní. To bola naozaj obrovská chyba a nakoniec sme náš pobyt skrátili na dva. Prečo? Lebo to najzaujímavejšie v tomto meste v kľude dokážeš pobehať za jeden deň!

Obsah:

• Vybavenie víz do Laosu
• Doprava vo Vientiane a transport z letiska
• TOP miesta vo Vientiane za 1 deň
  1. Budha park
  2. Patuxay Monument
  3. Chrámový komplex That Luang
  4. Večerné trhy vo Vientiane

Vybavenie víz do Laosu

Po prílete na Medzinárodné letisko vo Vientiane sme si museli vybaviť víza. Celý proces prebehol relatívne rýchlo, kým sme vypísali tlačivá a vyčkali rady trval vyše hodinu. Pri platení víz sa ani nemôže stať, že by niekto pýtal úplatky lebo je tam vyvesený cenník a pri každej krajine je uvedená presná cena v amerických dolároch. Ako občania SR sme platili 30 USD na 30 dní a pre tentokrát postačovala jedna fotografia pasového formátu.

Doprava vo Vientiane a transport z letiska

Verejná doprava z letiska do centra už existuje. Treba použiť červenú linku a mať poruke zopár laoských kipov.

V čase našej návštevy ešte neexistovala, preto sme sa museli obrátiť na jedinú možnosť taxík za 7 USD (6€) alebo 57000 kip (5,87€). Ešte predtým sme si z bankomatu vybrali jeden a pol milióna kipov čo je maximálna suma, ktorú si môžete vybrať z bankomatu. Takže sme mali k dispozícii iba smiešnych približne 150 €. Poplatok za výber z bankomatu v Laose sa vždy pohybuje okolo 2-3 eur.

Všetko podstatné vo Vientiane sa dá stihnúť za jeden deň. Ak si požičiaš skúter, bicykel alebo si zoberieš taxík či tuktuk nemal by to byť žiaden problém. Využiť sa dá aj hromadná doprava, pre info o nej klikni na lao.busnavi.asia. Platí sa za nastúpenie a je jedno či ideš len zastávku alebo až na konečnú

TOP miesta vo Vientiane za 1 deň

Na hlavné mesto pôsobil na mňa Vientiane trocha nereprezentatívne. Odporúčam tu stráviť jeden, maximálne dva dni. Za tento čas sa dá stihnúť to najdôležitejšie čo mesto ponúka. Zvyšok dovolenky využi radšej v dedinke Vang Vieng

1) Budha park

Doprava do Budha parku je veľmi jednoduchá a to autobusom číslo 14 zo stanice Central bus station (Khua Din Bus). Ťažko povedať, kedy chodí, proste raz za 15-30 minút. Zábavné na ňom je to, že pokiaľ stojí, neustále ním prechádzajú predajcovia a niečo ponúkajú, od jedla a prepeličích vajíčok až po knižky v laoštine

Lístok stojí 6000 kip (0,62€) jednosmerne a vyberá ho závozníčka počas cesty. Cesta do Budha parku trvá približne hodinu. Pozor, nenechaj sa zmiasť a nevystupuj na zastávke kde vystupujú všetci domáci, je to Bridge of Friendship, hranica medzi Laosom a Thajskom.

Vstupné do Budha parku stojí 5000 kip (0,51€). Areál je pomerne malý a jeho návšteva zaberie približne hodinu. Pri zobrazeniach Budhov však chyba akýkoľvek popis, čo je veľká škoda. Každá socha v Budha parku je iná a sochy sa nachádzajú aj v útrobách vyhliadky, kde je to trochu strašidelné.

2) Patuxay Monument

Veľmi fotogenický je Patuxay Monument. Je to niečo ako víťazný oblúk (brána) alebo vojnový pamätník, ktorý je venovaný padlým v boji za nezávislosť Laosu od Francúzska. Vstupné naň je 3000 kip (0,30€) a jeho obhliadka zaberie tak 20 minút.

3) Chrámový komplex That Luang

Za návštevu určite stojí chrámový komplex That Luang, aj keď sa nachádza ďalej od centra. V komplexe sa nachádza vraj zlatom pokrytá veľká budhistická stupa. Vstupné do areálu je bezplatné ale ak chceš vidieť chrám That Luang zblízka, tak za vstupné dáš 10 000 kip (1€).

4) Večerné trhy vo Vientiane

Sme veľmi radi, že sme sa po náročnom dni premohli a išli aj na večerné trhy vo Vientiane. Tričká sa tu dajú nakúpiť už od 1€. Ceny džínsov a kabeliek sú všade rovnaké, za 3,50€. Ceny oblečenia a rôznych doplnkov sú tu také lacné, že za ne dáš menej ako za porciu jedla v meste A hlavne, sú plné domácich a nie turistov

Celá FOTOGALÉRIA z Vientiane

The post Na hlavné mesto Laosu toho Vientiane ponúka prekvapivo málo appeared first on TripLovers.

Minulé leto som strávil niekoľko dní v Berlíne a našiel som tam jedno cool miesto, ktoré je úplne mimo záujmu turistov. Perfektne ukryté špeci miesto

Hneď na začiatok ti môžem povedať, že toto miesto bude zaujímave aj pre ľudí, ktorých zvyčajne nezaujímajú autá. Pretože tieto krásne historické stroje sú situované v starej industriálnej budove a jednoducho budeš ohromený jedinečnou atmosférou tohto miesta

Je to Classic Remise Berlin, ktorý je umiestnený mimo centra v bývalej železničnej stanici, ktorá bola pôvodne postavená v čase imperializmu, v roku 1899.

Nájdeš tu garáže, servisy, dealerov pre staré klasiky, obchody s náhradnými dielmi atď. Super vec je, že sa tu neplatí žiadne vstupné a nechodia sem davy ľudí.

Bol som tak unesený vystavenými autami, že som nemohol prestať fotografovať každé druhé auto Proste sem príď a vychutnaj si toto úžasné miesto Dajú sa to jednoducho stráviť aj 2 hodiny.

Základné info:

• Adresa – Wiebestr. 36 – 37
• Pon – Sob:     08.00 – 20.00
  Ned:               10.00 – 20.00
• Vstupné zdarma (okrem mimoriadnych eventov)
• Dá sa sem dostať aj metrom, stačí vystúpiť na Mierendorffplatz

The post Toto nezmeškaj v Berlíne, pokiaľ máš rád výnimočné miesta! appeared first on TripLovers.

Rozprávkové mesto Riga a rozprávkový domček Deduška Večerníčka. Toto a ďaleko viac som zažil v Rige

Obsah:

• Rozprávková Riga
• Open air múzeum
• Národný park Sigulda
• Cestovanie po Pobaltí v skratke

Rozprávková Riga

Centrum Rigy som si stihol pozrieť za jedno doobedie, pretože potom som mal aj iný program. Je veľmi malé, veľa sa nenachodíš Niektoré kostolíky, či katedrály sa dajú navštíviť zadarmo, výnimočne je vstupné 3 € no v tom najväčšom St. Peter’s Church je vstupné 9 €.

Mne sa veľmi páčil výhľad z budovy Akadémie vied, čo je tá istá budova akú majú aj vo Varšave, či Moskve. Pri vstupe sa platí symbolický poplatok pár eur a potom už máš celú Rigu ako na dlani

V Rige majú vďaka “cyklo“ primátorovi hneď niekoľko zrekonštruovaných mestských parkov s udržiavanou zeleňou, nasadenými kvetinami a s kvalitným povrchom na bicyklovanie či korčuľovanie

Z Rigy za dobrým jedlom či zábavou pre menšie deti určite odporúčam Centrum Lido. Môžeš tu ochutnať miestne špeciality za nižšie ceny ako v centre Rigy

Čo sa mi na Rige ale najviac páčilo, tak to bolo nočné mesto! Železničný most bol môj najobľúbenejší spolu s najznámejším mostom v Rige – Vanšu, ktorý mi tak trocha pripomínal náš Most SNP, len nosné laná boli omotané ostnatými drôtmi, kvôli samovrahom. No a samozrejme všetky tie pekne vysvietené kostolíky pri pobreží

Open air múzeum

Ak máš v Rige nejaký ten deň navyše a máš rád staré drevené domčeky, kostolíky, veterné mlyny a trocha tej prírody, tak určite nevynechaj jedno z najväčších Open air múzeí v Európe

Najjednoduchšie sa sem môžeš dostať autobusom číslo 1, ktorý odchádza zo zastávky, ktorá je len jeden prechod od hlavnej vlakovej stanice. Múzeum nie je najbližšie, a tak aj cesta autobusom trvá vyše polhodiny.

Múzeum je otvorené od 10:00 do 17:00 a je fakt obrovské! V porovnaní s Open air múzeom v Tallinne bolo múzeum väčšie, ale vstupné bolo o polovicu nižšie, len 4€ Ja som tam bol celých 5 hodín a dosť som sa nachodil. Kľudne si viem predstaviť, že sa tam stratím aj na celý deň a zostanete až do záverečnej Výlet do Open air múzea odporúčam najmä rodinkám s malými deťmi

Milujem to vŕzganie starých podláh pod nohami, cítiť arómu každého jedného starého domčeku, len tak sedieť na lavičke a obdivovať krásu mohutných veterných mlynov, či len tak sa čudovať ako mohli mať všade také malé dvere A čo ma tu najviac pobavilo, tak to bol jeden starý domček, ktorý mi neuveriteľne pripomínal ten, kde býval Deduško Večerníček

Národný park Sigulda

Keď už máte Rigu viac-menej pozretú, tak sa môžete vybrať do najznámejších lotyšských národných parkov, Siguldy alebo Cesis. Môj lotyšský kamarát Dmitry mi išiel ukázať práve Siguldu, kde sa nachádza najstarší zachovaný hrad v Lotyšsku. Je to malý pekný hrad situovaný v upravenom parku

Cestou sme sa zastavili v Action parku Sigulda. Lanovkou za 2€ sme sa vyviezli na kopec, odkiaľ sme prešli k obrovskému starému ruskému kolu. Vyzeralo ako to nikdy nepoužité ruské kolo v ukrajinskej Pripiati. Bavili sme sa s chlapíkom, čo ho obsluhoval a povedal nám, že to kolo má 42 rokov a poháňa ho len 5kW motor. Teda na celý deň priebežného používania to vyjde len na 5€

Nasadli sme si teda do jedného košíka a postupne sme začali naberať výšku 5 poschodového domu. S Dmitrym sme začali roztáčať kabínku a robiť si srandu, že minule sa pýtali, že či sa takýmto točením nedá tá kabínka „odšróbovať“ úplne

Z ruského kola bolo vidno obrovské vydláždené priestranstvo na ostatné kolotoče, ktoré boli opustené. Kolotočár poznamenal, že po rozpade Sovietskeho zväzu tu ubudlo aj kolotočov, teraz si tu už len párkrát za deň dá niekto jazdu na ruskom kole. Pokračovali sme k bobovej dráhe, na ktorú platí vstupenka z lanovky

Pokiaľ by ste mali k dispozícii viac času a máte radi výzvy, tak môžete vyskúšať miestny Action park, kde lozíte cez prekážky po stromoch, jazdite bicyklom po oceľovom lane, či skáčete na zem zo stromov – také lepšie lanové centrum Sú tam dve trate, jedna klasická a druhá s názvom Polar, ktorá je naozaj len pre dobrých lezcov.

Cestovanie po Pobaltí v skratke

• Cesta Pobaltím bola pre mňa niečím novým a zároveň dobrodružným, keďže som každý tretí deň musel hľadať iné autobusové/vlakové stanice, ubytko, odkiaľ mi tentokrát pôjde trajekt, alebo čo je najlepšie pozrieť si v jednotlivých mestách.
• Denne som bol aktívny vyše 10 hodín, ale stálo to za to, vidieť všetko v tak krátkej dobe
• Doprava na Pobaltí je čistá a nová. Ale na postkomunistické krajiny nečakane drahšia.
• Ak chceš vidieť v jednotlivých mestách len to najhlavnejšie, tak ti stačí jeden deň, pretože ich staromestské centrá sú malé a kompaktné.
• Ale keď si chceš naozaj vychutnať mesto a ísť sa pozrieť aj do napr. Open air múzea, tak treba dva dni
• Čo sa týka angličtiny, tak mladá generácia ti bude rozumieť, ale pri tej staršej sa skôr dohovoríš po slovensky

CELÁ FOTOGALÉRIA

The post Ako som v Rige videl dom Deduška Večerníčka appeared first on TripLovers.

Na Litvu som nemal vyhradených veľa dní a tak som namiesto hlavného mesta Vilnius uprednostnil mestečká Klaipeda, Nida a známu Horu krížov

Obsah:

• Piesočné duny na polostrove Kuršská kosa
  • Cesta z Klaipedy do Nidy
  • Mestečko Nida
• Klaipeda
• Šiauliai – Hora krížov
  • Cesta zo Šiauliani na Horu krížov (Kryžių kalnas)

Piesočné duny na polostrove Kuršská kosa

Cesta z Klaipedy do Nidy

Z mesta Klaipeda som sa chcel vybrať na piesočné duny pri mestečku Nida na polostrove Kuršská kosa. Autobus ide o 10:15 a späť o 16-tej, takže som vedel, že budem musieť byť naozaj rýchly. Cesta do Nidy trvala až 2 hodiny v rámci ktorej sa autobus musel nalodiť na trajekt aby sa dostal na polostrov.

Na uzučkom polostrove Kuršská kosa, ktorý vedie z Ruska smerom z Kaliningradu je len jedna cesta, ale aj tá má menšie odbočky, aby autobus zobral cestujúcich na polostrove, čo sa chcú presunúť len do inej dedinky.

Mestečko Nida

V mestečku Nida sú pekne urobené pouličné mapky, podľa ktorých sa dá ľahko orientovať. Sú na nich vyznačené aj piesočné duny a náučný chodník cez ne, čo mi výrazne uľahčilo návštevu Síce mi cestou pršalo a fúkal silný vietor, vďaka počasiu som tu bol úplne sám a nikým nerušený som sa kochal krásou piesočných dún

Náučný chodník vedie aj cez typický severský les plný machov, lišajníkov a ihličnanov. V tráve a na stromoch bolo neskutočne veľa hmyzu, ako keď vonku poletuje peľ zo stromov Toľko ich asi bolo, keď ste ich vyplašili z ich miestečka

Po dunách a dokončení náučného chodníka som sa prešiel len tak po mestečku. Nida ma fascinovala starými drevenými domčekmi v rôznych sviežich farbách. Všetko v typickom pobaltskom prevedení Môžeš si ešte pozrieť miestny kostolík, pláž, alebo len tak sledovať čajky, kačky či labute pri mori.

Návštevu piesočných dún a Nidy som stihol za necelé 4 hodinky, čo som mal k dispozícii. Aj napriek obmedzenému času som bol spokojný a pre mňa to bola určite tá najkrajšia prírodná scenéria z celého Pobaltia!

Klaipeda

Na pozretie Klaipedy som mal iba jeden večer. Z autobusovej stanice som išiel na autobus číslo 8, ktorý ma povozil po celom centre ako “sightseeing bus“ a a nemusel som chodiť pešo V centre Klaipedy nájdeš nejaké tie staré budovy, malé námestíčka, prístav so starými aj novými loďkami. Naozaj cool je miestny Čumil v podobe smrtky škriabajúcej sa na chodník z vody

Čo ale určite neprehliadni v starom meste je krásne obnovená plachetnica, na ktorú sa môžeš ísť bezplatne poprechádzať

Klaipeda je naozaj malé mestečko Ubytovanie v Klaipede som mal v tichej štvrti s rodinnými domami, kam sa dalo dostať peši za 25 minút z autobusky, či vlakovej stanice (ktoré sú našťastie pri sebe) a pod nosom bol aj hypermarket

Nidu a Klaipedu som stihol z rýchlika za jeden deň. Viem, že to nebolo ideálne, ale to najhlavnejšie som stihol.

Šiauliai – Hora krížov

V Litve som pokračoval do mestečka Šiauliai, tentokrát pre zmenu vlakom za 9 €. Vlaky majú relatívne nové, čisté, poloprázdne a tetuška ti donesie aj kávu alebo čaj.

Do Šiauliai som išiel len z jediného dôvodu a to, že sa dá odtiaľ dostať miestnym autobusom na Horu krížov, ktorú v Litve proste musíš vidieť

Cesta zo Šiauliani na Horu krížov (Kryžių kalnas)

Vlaková aj autobusová stanica v Šiauliai sú kúsok od seba a pokiaľ chceš ísť na Horu krížov, treba použiť autobus, ktorý smeruje do Joniskis. Potom vystúp na tretej zastávke s názvom Domantu. Odtiaľ je to už len 2 km peši smerom na vedľajšiu cestu, ktorú lemujú vysoké stromy.

Cestou som sa dal do reči s Arimom z Fínska. Chlapík čo začal svoju cestu okolo sveta vo Fínsku v máji a v minulosti navštívil Nepál, či KĽDR. Jeho zaujímavé príhody z ciest si môžeš prečítať na jeho blogu Arimo Travels. Aspoň som sa na mojej ceste na Horu krížov nenudil a mal som spoločnosť Navyše o 2 týždne mal zavítať aj do Bratislavy, tak som mu poradil miesta, ktoré by nemal vynechať a neskôr sme sa opäť stretli

Na Horu krížov sme dorazili bez problémov, po ceste sme s Arimom kecali o našich cestovateľských plánoch a iných veciach. V prvom rade, keď som zbadal Horu krížov, tak ma prekvapilo, aké je to malé, pretože z fotiek som to očakával, že to bude ďaleko väčšie. Ale nič to neubralo na jedinečnosti tohto úžasného miesta, kde môžeš vidieť tie najrôznejšie kríže z celého sveta rôznych veľkostí a prevedení.

Na veľkom kríži visia menšie kríže a na tých krížoch zas ďalšie menšie kríže V úzkych bočných uličkách na kopci môžeš vidieť rôzne voľne pohádzané kríže, ktoré nie sú ani zasadené, ani zavesené. Na prezretie stačí v pohode necelá hodinka.

Po Hore krížov som sa vrátil do Šiauliai, aby som pokračoval autobusom do mojej záverečnej destinácie, Rigy

CELÁ FOTOGALÉRIA

The post Prečo by si v Litve uprednostnil iné miesta pred Vilniusom? appeared first on TripLovers.

Tento rok mi to už konečne vyšlo a vydal som sa na svoj (už od roku 2013 plánovaný) májový trip po Pobaltí. Aj keď to znova vyzeralo, že mi to nevyjde, pretože nikto nemohol ísť, rozhodol som sa ísť aj sám a neľutujem! Videl som veľa krajín, krásnych miest a stretol super ľudí na cestách, za veľmi krátku dobu, bez potreby ukazovať pas, či zamieňať si peniaze

Obsah:

• Srdce Tallinu
• Tallinské Open air múzeum alebo trocha z estónskej histórie
• Trajekt do fínskych Helsínk

Letenky do Rigy som si kupoval začiatkom roka s prestupom v Berlíne, spolu za krásnych 85 €

Srdce Tallinu

Zobudil som sa do krásneho slnkom zaliateho rána, a tak som hneď o ôsmej začal potulky prebúdzajúcim sa starým mestom. Všetko bolo spočiatku krásne prázdne, bez davov turistov, ktorí prišli až v neskorších hodinách do podmanivých stredovekých uličiek Tallinnu. Začínal som na Freedom square, ktorý sa nachádza poblíž St. Nicholas’ Church.

Staré mesto má zachovanú svoju dobovú dlažbu z kameňov, takže v turistických topánkach sa mi išlo lepšie ako v teniskách. V meste je nespočetne množstvo kostolíkov, ktoré dotvárajú jedinečnú stredovekú atmosféru mesta. Do niektorých máte aj vstup zdarma, avšak niekedy nemôžete fotografovať (Alexander Nevsky Cathedral). Čo ma na kostoloch ale najviac bavilo, tak to boli ich vyhliadkové veže Prvá vyšla na 5€, The Cathedral of Saint Mary the virgin, čo je najstarší kostol v Estónsku.

Krásnymi starými uličkami som pokračoval viac a viac do starého mesta, kde na vás čakajú predovšetkým Tallinn Town Hall a Town Hall Square, Viru gate, či rôzne hradby.

Druhá oveľa vyššia veža (až 126m) v kostole z 13. storočia, s ešte krajšou vyhliadkou paradoxne vyjde len na 2€ – St. Olaf’s church. Tam bolo panečku toľko schodov, že sa človek aj zadýchal a boli tam miesta aj na odpočinok na polceste Čo si pamätám, tak len cesta dole mi trvala 4 minúty!

Práve odtiaľto bolo pekne vidno aj do prístavu, kde sa dal pozorovať aj vyhliadkový teplovzdušný balón pravidelne vzlietajúci z jednej lode. Tento špás vy vás už vyšiel na pár minút ‘letu na špagáte’ na 25€

Čo sa dá stihnúť za jeden deň je staré mesto, úplne s prehľadom +nejaká vzdialenejšia lokalita ako Kadriog palace, kam sa dá zájsť aj peši. Cestou k palácu vás čakajú honosnejšie drevené domy, a potom už samotný rozľahlý park s jazierkom, ktorý prináleží k palácu. Samozrejme by bola škoda odpálkovať Tallinn len jedným dňom, keďže ma zaujíma viac ako len staré mesto – takže 2 dni sú minimum podľa mňa.

Jedna vec ma ale na starom meste naozaj zarážala a to bol fakt, že všade, aj v tomto najväčšom centre sa stále poflakovalo a parkovalo celkom dosť áut. Aj v tých najužších uličkách a nebolo to len zásobovanie. Takže o pešej zóne tu nemôže byť ani reči.

Tallinské Open air múzeum alebo trocha z estónskej histórie

Druhý deň v Tallinne som strávil v Open air múzeu, teda tam, kde najradšej trávim svoj čas v týchto severských mestách. Zatiaľ je kráľom u mňa Open air múzeu v Štokholme

Múzeum otvárajú až o 10-tej, takže sa v pohode stihnete k nemu dostať (autobus číslo 21, vystúpite na zastávke Rocca al Mare). A keď už spomíname MHD, Tallinn ako jedno z mála európskych miest ponúka verejnú dopravu zdarma, avšak len pre jeho obyvateľov Nám ostatným sa oplatí kúpiť Smart card v niektorej trafike (označenej kiosk) za 3€ a dobiť si kredit 2€ celodenný lístok, ktorý vám platí od hodiny prvého použitia ďalších 24h (kartu treba vždy v autobuse priložiť k terminálu).

V tomto múzeu pod holým nebom, ktoré predstavuje kompletnú rybársku dedinku z 18.-ho storočia nájdete okrem krásnych starých domčekov aj staré veterné mlyny, na ktoré som zaťažený Môžete sa len tak prejsť po lese s obrovskými kameňmi, či sledovať čajky potulujúce sa pri pobreží.

Takisto tu nájdete aj obrovské hojdačky ‘na stojáka’ až pre 6 ľudí Jediné, čo mi tam chýbalo bolo viac zvieratiek. A keby tam boli prenesené aj staré železničné stanice, ktoré boli na dobových fotografiách, tak by to bolo úplne super! Avšak vypálili ich Sovieti, alebo skončili inak neslávne.

Ale pokiaľ hľadáte miesto na krásny slnečný deň, kde si dobre odpočiniete pri prechádzkach prírodou a chcete nasať trocha z histórie starého Estónska, neváhajte ani sekundu Vstupné pre dospelých je 8€ a pokiaľ všetko obeháš, zaberie ti to 4 hodiny, bez veľkého poflakovania

Čo sa týka angličtiny, tak mladý ľudia rozumejú bez problémov, no a pri staršej generácii sa skôr dohovorite asi po slovensky

Trajekt do fínskych Helsínk

V druhý deň by sa toho dalo stihnúť aj viac, ale musel som sa prepraviť do prístavu na trajekt do Fínska Dostanete sa tam busom číslo 2, na zastávku Reisisadam D-terminal, alebo Reisisadam A-terminal. Nezabudnite, že treba spraviť check-in, zvyčajne najneskôr 30 minút pred odplávaním trajektu. Lístky si môžete kúpiť aj online a spiatočná cesta vás vyjde na cca 45€. Pomalší trajekt ide 3,5h a rýchlejší 2h, takže dávajte pozor, ktorý si bookuješ.

CELÁ FOTOGALÉRIA

The post Estónsko a Tallinn mi učarovali appeared first on TripLovers.