O ostrove Cejlón, na ktorom sa kedysi pestovala káva, ale dobrú kávu si tu nedáš, o tom ako s medzinárodným vodičákom za volant sadnúť nemôžeš a o tom, že aj keď si objednáš izbu len pre seba, sám v nej nebudeš. To je čarovná Srí Lanka

Obsah:

• Víza
• Kedy je vhodný čas na návštevu Srí Lanky?
• Zdravie a očkovanie
• Bezpečnosť na Srí Lanke
• Peniaze a ceny
• Turizmus a vybavenosť
• Doprava po ostrove
  • Vlaky
  • Autobusy
  • Tuk tuky
  • Skútre
• Srílankská gastronómia
• Srílančania a komunikácia
• Čo vidieť a robiť na Srí Lanke
• Ako dlho zostať na Srí Lanke?

Víza

Srí Lanka už niekoľkokrát skúšobne zaviedla odpustenie poplatku za turistické víza aj pre štáty Schengenu. Ich výhoda je, že si ich môžeš spraviť aj bez toho aby si mal zakúpenú letenku, lebo sa neviažu na presný dátum. Takže ak sa v dohľadnej dobe chystáš na Srí Lanku, pozri či takéto niečo práve nie je v „móde“

Inak stoja 35 USD ak si ich vybavíš pred príletom alebo 40 USD na letisku po prílete (cenník).

Kedy je vhodný čas na návštevu Srí Lanky?

Veľmi zložitá otázka, ktorá závisí od regiónu. Všeobecne za najlepší čas pre celú Srí Lanku sa považuje obdobie január – apríl a júl – september, kedy je počasie najstabilnejšie. Pre špecifickejšiu odpoveď odporúčam tento link.

Zdravie a očkovanie

Pred návštevou Srí Lanky sa odporúča byť zaočkovaný proti: žltačke typu A aj B, tetanusu, brušnému týfusu, ale aj besnotue. Tá sa môže prenášať túlavými psami, ktorých je na ostrove naozaj dostatok ale aj opicami, ktoré sú ako všade poriadne drzé. Komárov je na Srí Lanke požehnane, ale malária sa tu bežne nevyskytuje, väčšia pravdepodobnosť je ochorenie na horúčku dengue, ktorá sa tiež prenáša uštipnutím komára.

Za dva týždne sme vôbec nemali hnačky, pritom sme jedli hocikde, aj street food. Vodu sme pili iba balenú, aj keď domáci tvrdia, že pitná je aj z kohútika. Neverte im, lebo na to doplatíte

Bezpečnosť na Srí Lanke

Srílančania sú na turistov veľmi zlatí a netreba sa ich báť. Druhá vec je, že na ostrove sú zastúpené 4 hlavné náboženstvá, pričom tie najmenej zastúpené islam a kresťanstvo voči sebe vedú spory. Tie vyvrcholili počas veľkonočných osláv v roku 2019 teroristickými útokmi na kresťanské kostoly počas bohoslužieb. Odvtedy strážia najväčšie náboženské chrámy vojaci so samopalmi.

Do roku 2009 konflikty pretrvávali aj na severe ostrova medzi menšinami Tamilov a Sinhálcov. Po 22 rokoch občianskej vojny je momentálne spor umlčaný, ale nie natrvalo uhasený. Cestovanie aj do týchto oblastí je momentálne bezpečné.

Väčšie nebezpečenstvo pre turistov predstavujú opice a túlavé psy, aj keď sú mierumilovnejšie ako tie v juhovýchodnej Ázií.

Za dva týždne sme nemali výrazné problémy s podvodníkmi. Iba ojedinelé prípady, väčšinou s ľuďmi pracujúcimi v turizme. Jediný výraznejší problém čo sme mali bol pri slonom „sirotinci“ Pinnawala, kedy si na nás pripravili scénku, a následne sa nás lokálny „sprievodca“ ujal a zobral nás do spicy garden (záhrady s korením). Podobných v okolí bolo asi 20 a preto sa o turistov musia biť. Je to forma „Zero dollars tours“ keď ti niečo zadarmo ukážu a na oplátku čakajú, že si niečo (predražené) kúpiš. V našom prípade to bola hlavne strata vzácneho času.

Najväčšie nebezpečenstvo na Srí Lanke predstavuje ľudská hlúposť a to hlavne pri robení si „instagramových“ fotografií pri vytŕčaní sa z idúceho vlaku. Nebezpečné je aj sedenie vo dverách s vystrčenými nohami. Vlaky nezastavujú na všetkých staniciach, ale platformy v ceste stoja a cestujúci môže „prísť o nohy“ alebo sa ťažko zraniť.

Celkovo hodnotím Srí Lanku ako bezpečnú destináciu, vhodnú aj na dovolenku s deťmi

Peniaze a ceny

Srí Lanka má vlastnú menu, srílanskú rupiu, skrátene LKR. Preferuje sa platba domácou menou, dolármi sa dá platiť iba výnimočne.

Verejná doprava a lokálne jedlo na ostrove sú veľmi lacné. Ubytovanie vie byť tiež veľmi lacné, závisí od požiadaviek. Izby s klimatizáciou sú drahšie. Veľmi drahé sú vstupenky na pamiatky.

O tom, v akých bankomatoch vyberať peniaze bez poplatku, či koľko nás vyšiel dvojtýždňový trip po Srí Lanke sa dozvieš v článku: Koľko stojí cestovanie po Srí Lanke?

Turizmus a vybavenosť

Srí Lanku sme navštívili v čase začiatkov koronavírusu (prelom januára a februára 2019), kedy bolo známych 7000 prípadov – prevažne všetky v Číne. Tento fakt výrazne ovplyvnil počet turistov na ostrove, takže aj keď sme ho navštívili počas “high season”, s turistami sme sa netlačili. Najviac turistov bolo v destináciách Ella a na plážach juhozápadného pobrežia ostrova, kde je najviac rodiniek s deťmi.

Čakali sme, že Srí Lanka bude vybavená pre turistov asi ako Thajsko, mýlili sme sa. Agentúry, ktoré by vo väčšom poskytovali tours tu bežne nie sú. Všetko si musíš zorganizovať sám, ale keďže domáci hovoria anglicky veľmi dobre, ide to ľahko Stačí si zobrať tuk tuk a ten ťa povozí kam chceš. Horšie je to s prenájmom skútrov, zohnať ho je veľmi náročné. Na dlhšie vzdialenosti musíš využiť verejnú dopravu, čo nemusí byť komfortné pre každého.

Ak máš vyššie požiadavky, dá sa objednať aj taxík, napr. cez online aplikáciu PickMe. Celý ostrov môžeš obísť so súkromným tuk tukom a vodičom. Ubytovanie, aj jedlo sa dá zohnať podľa požiadaviek a rozpočtu. Nie je problém nájsť rezorty alebo luxusnejšie reštaurácie.

Na ubytovaní rátaj s tým, že v izbe nikdy nebudeš sám. Na Srí Lanke to žije a v izbe vždy nájdeš aspoň jedno zvieratko. My sme počas nášho pobytu mali žabu, pijavicu, komáre, jašteričky a za oknom nonstop pičujúcu veveričku Na izbách sa používajú nejaké vlastné zásuvky, na ktoré neexistuje ani univerzálny konektor. Väčšinou ti na ubytovaní poskytnú špeciálny adaptér, ale radšej keď môžeš nabíjať tak nabíjaj. Ubytovania sú často vybavené moskytiérou, ale neplatí to vždy. Na Srí Lanke sa určite hodí!

Doprava po ostrove

Doprava po ostrove je extrémne pomalá a extrémne lacná (napr. 6 hodinová cesta vlakom 200 km nás vyšla približne 1 €). O tom, že spoje nie vždy chodia načas hádam ani netreba polemizovať. Väčšinou trasu musíš vykomunikovať s miestnymi, čo však nie je žiaden problém, lebo vždy vedeli poradiť. Navyše autobusy majú nápisy aj v latinke

Počas našich dvoch týždňov na Srí Lanke sme na dlhšie trasy využívali autobusy a vlaky a na kratšie vzdialenosti tuktuky a skútre.

Cesty na Srí Lanke sú úzke a takmer vždy len s jedným pruhom, takže často vznikajú kolóny keď je na ceste niečo väčšie alebo pomalšie. Kvalita ciest závisí od triedy, čím nižšia tým rozbitejšia. Diaľnice sú len vo výstavbe. Doprava je najhustejšia počas pracovných dní, hlavne v okolí väčších miest ako Kandy či Kolombo. Počas víkendu sú cesty výrazne prázdnejšie. V centrálnej časti ostrova, ktorý je turisticky najnavštevovanejší, sú cesty kvôli horám kľukaté a prejazd zaberie viac času. Po poslednom kolonizátorovi, Veľkej Británii si tu ponechali zvyk jazdiť vľavo.

1) Vlaky

Na Srí Lanke určite aspoň raz vyskúšaj vlaky! Povinná jazda je trasa Kandy – Ella, kde vlak stúpa do vyšších nadmorských výšok cez čajové plantáže. Táto vlaková trasa je považovaná za jednu z najkrajších na svete

Vlaky sú najlacnejší a najpomalší spôsob ako sa dopravovať po ostrove. Po vlaku neustále chodia predavači s typickým srílanským  street foodom Lístok sa dá kúpiť na každej stanici a pri vystúpení sa na stanici opätovne odovzdáva. Niekedy chodí aj sprievodca, a kontroluje či sedíte vo vagóne triedy, ktorú ste si zakúpili. Vo vlakoch fungujú vagóny s VIP rezerváciou (bývajú beznádejne vypredané mesiac dopredu), 2. a 3. triedou.

Vlaky bývajú veľmi plné a ľudia väčšinou stoja. Preto sme si kupovali lístok do 2. triedy, aby sme mohli vo vlaku nastúpiť do 2, ale aj 3. triedy a zmestiť sa. Nástup do vlaku funguje ako v indických filmoch, kedy sa ľudia lakťujú dovnútra ešte predtým ako ostatní vystúpia. Je to komické a najvtipnejšie na tom je, že musíš urobiť to isté

2) Autobusy

Po ostrove chodí strašne veľa autobusov. Chodia celkom často a dostaneš sa s nimi takmer všade. Tiež bývajú veľmi plné. Lístok sa kupuje u závozníka. Niečo ako turistické autobusy tu nefunguje.

3) Tuktuky

Srí Lanka je krajina tuktukov. Na cestách výrazne prevyšujú počet skútrov. My sme tuk tuky využívali iba v mestách formou taxi. Bežná tarifa, ktorá sa nám osvedčila je 200 LKR (1 €) na 3 km. Platí pravidlo: Cenu si vždy dohodni pred nástupom!

Tuktuky sú také populárne, že si ich vieš prenajať a s nimi obehnúť celý ostrov. Ak chceš sám šoférovať musíš si v Colombe vybaviť špeciálne povolenie na dopravnom inšpektoráte. Samotní medzinárodný vodičský preukaz nepostačuje. Svojim spôsobom je to zo strany Srí Lanky nerešpektovanie medzinárodných dohôd, ku ktorým sa upísali. Ak tento doklad nebudeš mať, problém by mal mať aj ten kto ti prenajal vozidlo.

4) Skútre

Na denné výlety sme používali skúter. Zohnať ho však nie je také jednoduché! Vždy sme obvolávali požičovne aj deň dopredu, ale vždy mali beznádejne vybookované (a to sme tu boli v období počiatku koronavírusu kedy bolo turistov výrazne pomenej). No keď sme prišli osobne, ešte vždy zohnali aspoň jeden kus od kamoša. Prebratie skútru teda väčšinou trvalo dlhšie lebo ho dotyčný musel ešte doniesť/zohnať.

Cena prenájmu na deň je väčšinou 2000 LKR (10 €), niekedy požadovali zálohu, ale nikdy nechceli ako zálohu pas.

Pri policajnej kontrole naozaj požadujú driving licence. Konkrétne medzinárodný vodičský preukaz s potvrdenou skupinou A, podľa Ženevského dohovoru, ktorý sa vydáva s platnosťou 1 rok. Na skúter by to malo postačovať a netreba vybavovať doklady na dopravnom inšpektoráte v Kolombe.

Srílankská gastronómia

Jedlo na Srí Lanke pripomína to indické. Základom je aby bolo vždy pikantné až tak, že po druhom súste už vôbec nezáleží na tom čo ješ. Dajú sa však nájsť aj nepikantné jedlá. Viac na túto tému píšem v článku: Pekelná chuť Srí Lanky 

Srílančania a komunikácia

Väčšina ľudí vie po anglicky, aj keď nie všetci sa úplne dohovoria. A aj keď nevedia pomôcť po anglicky, sú veľmi ochotní. Sú veľmi milí a takmer každý začína rozhovor otázkou: Where are you from? (Odkiaľ si). Na cudzincov sú zvyknutí a nemajú potrebu sa s nimi fotiť ako v Indií. Na juhozápadnom pobreží veľa domácich pracujúcich v turizme ovláda ruštinu, nakoľko Rusi sú ich najpočetnejšia klientela.

Majú vlastný jazyk a písmo (Sinhala), ktoré je podobné hindi (jazyku používanému v Indií) ale väčšinou majú aj preklady v latinke. Pri komunikácií so Srílančami je povestné ich „indické kývanie hlavičkou“, ktoré v rozmedzí áno – nie – neviem znamená úplne všetko  Medzi ich podivné zvyky patrí cmukanie na iných. Chlapi radi žujú betel, nosia košele a milujú kriket

Na ostrove sú zastúpené 4 hlavné náboženstva – budhizmus (70%), hinduizmus (13%), islam (9%) a kresťanstvo (7%), ktoré sú dôsledkom histórie ostrova. Pri návšteve budhistických chrámov musíš mať zahalené ramená, aj kolená. Niekde síce látku na prekrytie poskytujú, ale zďaleka nie všade. Bez nej sa do chrámu nedostaneš. Naopak, turisti môžu vojsť do chrámu v ponožkách, čo je super lebo sa aspoň čiastočne vyhneš kožným chorobám.

Nepracuje sa cez víkendy, čo sú soboty poobede a nedele (1,5 dňa) a počas full moon a half moon kedy majú sviatky.

Čo vidieť a robiť na Srí Lanke

Srí Lanka je úžasná destinácia, kde môžeš spoznávať, oddychovať, športovať, vychutnávať či si len zacvičiť jógu a meditovať. V tomto spektre aktivít sa nájde hádam každý. Tu je prehľad možností čo ťa na Srí Lanke čaká

• Anurádhapuraja – starobylé mesto po kráľovstve Rajarata
• Pollonaruwa – starobylé mesto po Pollonaruwskom kráľovstve
• Dambulla – jaskyne a Golden Temple
• Sigiriya – pozostatky palácového komplexu na monumentálnej skale
• Kandy – príjemná atmosféra a Temple of the Sacred Tooth Relic + výlety do okolia
• Safari – národné parky Yala, Minneriya, Udawalawe (rozhodne lepšie ako “sirotince” v Pinnawale)
• Vláčikom z Kandy do Ella
• Nuwara Eliya – vodopády a čajové plantáže
• Ella – výlety do okolia a čajové plantáže
• Galle – opevnenie vybudované Holanďanmi
• Hikkaduwa – korytnačky, šnorchlovanie
• Pláže JZ Srí Lanky – oddych, potápanie, šnorchlovanie, surfovanie
• Negombo – často navštevované lebo sa nachádza kúsok od letiska
• Colombo – múzeá

Ďaľšie rady a odporúčania na tvoju cestu po Srí Lanke nájdeš v článkoch:

#1: Za budhizmom do srdca Srí Lanky
#2: V zajatí čajových plantáží – 8 tipov na výlet z Elly
#3: Pláže Srí Lanky oslovia aj neplážové typy

https://www.facebook.com/427513457580937/videos/681743679232759

Ako dlho zostať na Srí Lanke?

Na základný okruh potrebuješ aspoň 2 týždne aby si si to užil. Veľa času zaberú presuny. Ak máš 3 týždne tak je veľká šanca, že stihneš všetky vyššie spomenuté miesta. Cestovné agentúry robia vnútrozemie Srí Lanky za 4 dni a vynechávajú pritom úžasné miesta.

Za seba určite musím odporúčať nevynechať: Temple of the Sacred Tooth Relic v Kandy, šnorchlovanie s korytnačkami v Hikkaduwe, čajové plantáže a chrám Dowa Rajamaha Viharaya neďaleko mestečka Ella Za najkrajšiu pláž je považovaná pláž Unawatuna. Na druhej strane určite odporúčam vynechať slonie “sirotince” v Pinnawale! Bolo to obrovské sklamanie a slony sme si nedokázali užiť

Srí Lanka je úžasná destinácia, na ktorú sa ešte nikdy nikto nesťažoval. Navyše cestovanie po Srí Lanke nie je zložité, takže ho zvládnu aj začiatočníci, ktorí idú po prvýkrát do exotiky bez cestovky Vhodná je dokonca na dovolenku s deťmi  a jazykovú bariéru tu zbúrajú aj staršie ročníky

The post Dovolenka na Srí Lanke, vhodná aj pre začiatočníkov či rodiny s deťmi appeared first on TripLovers.

Nebezpečná Južná Amerika, či prekrásne Machu Picchu? Poď sa s nami pozrieť do krajiny Inkov. Tento článok ti zodpovie mnohé otázky o cestovaní do Peru

V Peru sme strávili 12 dní a navštívili sme:

• Limu
• Paracas
• Cusco
• Machu Picchu
• Jazero Titicaca

Obsah:

• Víza
• Kedy navštíviť Peru?
• Očkovania a zdravie
• Bezpečnosť v Peru
• Peniaze, bankomaty a ceny, SIM karta
• Vybavenosť
• Doprava
• Peruánci a ich zvyky
• Angličtina a komunikácia
• Čo navštíviť v Peru
  • Južné Peru 
  • Severné Peru
• Ako dlho zostať v Peru?
• Jedlo

Víza

Občania SR môžu využiť 90 dňové bezplatné turistické víza. Treba myslieť na to, že do krajiny nemôžeš doniesť žiadne ovocie, ani zeleninu.

Pri kúpe akýchkoľvek lístkov na autobus, vlak, vstupné a na každú drobnosť po tebe budú pýtať tvoje údaje: meno, číslo pasu, vek, národnosť. Údaje si vždy zapisujú na papier, čo je extrémne neefektívny spôsob zbierania dát.

Kedy navštíviť Peru?

Vhodné obdobie na návštevu Peru je počas mesiacov máj až september, kedy je na južnej pologuli obdobie sucha a teploty sú príjemné, aj keď na kraťase to nie je.

Peru patrí medzi tie najnavštevovanejšie krajiny v regióne a najviac turistov sem prichádza z USA, v období školských prázdnin (júl – august). September je obdobie kedy končí obdobie sucha a krajina je vyschnutá a nie až tak fotogenická. Preto považujem najlepší čas na návštevu Peru v mesiacoch máj až jún kedy je krajina zelená

Očkovania a zdravie

Kvôli návšteve Peru sme potrebovali viacero očkovaní: žltá zimnica (živá vakcína), brušný týfus, tetanus, žltačka typu A a B. Navyše sme boli zaočkovaní proti besnote, aj keď z túlavých psov v Južnej Amerike sme nemali taký zlý pocit ako z tých v juhovýchodnej Ázií. Pre potreby preočkovaní treba vždy nosiť očkovací preukaz so sebou.

Nebezpečenstvo v Peru predstavuje aj malária a horúčka dengue, ktoré sa prenášajú uštipnutím komára. Ich výskyt je najčastejší v severnom Peru a Amazonskom pralese. Pre viac informácií navštív stránku FitforTravel.

Nebezpečenstvo predstavujú aj nadmorské výšky, ktorých prvé príznaky sa môžu ukázať už pri 2500 m n. m. Vo vyšších polohách je najväčším nepriateľom únava a alkohol. Ten treba vymeniť za dostatok vody. Voda z vodovodu je nepitná. Na pitie potrebuješ balenú vodu.

Bezpečnosť v Peru

Okrem jediného prípadu, kedy sa nám v Lime pokúsili ukradnúť mobil, sme v Peru nemali žiadne problémy.

Dodržiavali sme pravidlá, aby sme sa do potýčiek ani nedostali:

• nechodiť von za tmy, pokiaľ to nebolo nutné
• vždy sme boli spolu
• dávať si pozor na osobné veci
• neukazovať na verejnosti cennosti, ani veľkú hotovosť
• mať urobené kópie dokladov na viacerých miestach
• mať peniaze rozložené na viacerých miestach

Aj keď je v uliciach miest veľa policajtov, v Cuscu sme boli svedkami dvoch pouličných bitiek medzi domácimi Peruáncami. Nám nikto neublížil. Domáci vedia, že turistom nemôžu fyzicky ubližovať, lebo by to poškodilo cestovný ruch, z ktorého veľká časť domácich žije.

To však neznamená, že sa turistov nepokúsia okradnúť. Všeobecne Juhoameričania preferujú vreckové krádeže pred podvodmi na turistov, kde vás obabrú o pár dolárov. Počas celého pobytu v Južnej Amerike na nás nikto neskúšal žiadne podvody

Peniaze, bankomaty a ceny, SIM karta

V Peru sa používa mena soles, skrátene PEN. Má označenie S/ alebo S./ ale často používajú aj znak $ (americký dolár), čo pôsobí mätúco.

Maximálny povolený výber z bankomatu, ktorý sa nám podaril bol 700 soles (200 €). Veľmi často to ale bolo menej, v závislosti od bankomatu. Poplatok za výber z bankomatu bol až 18 soles (5 €). Práve preto sa v Peru omnoho viac oplatili zmenárne, na ktorých sme doslova zarobili, aj keď len symbolicky. Taktiež pri platení sa nám viac oplatilo platiť v dolároch ako v domácej mene (ak bola takáto možnosť).

Platba kartou sa v Peru dá využiť, ale len málokedy. Bezkontaktná platba alebo platba mobilom takmer vôbec. Výrazne častejšie sa dalo platiť kartou Visa. S kartou MasterCard sme nepochodili, alebo po nás požadovali zaplatenie poplatku 3% z nákupu.

Internet sme si zabezpečili u mobilného operátora Entel. Za 1 GB dát sme zaplatili 10 PEN (2,90 €). Platnosť SIM karty bola 30 dní.

Potešil nás fakt, že sa sem tam dala využiť študentská zľava na ISIC Ďalšie užitočné informácie o cenách a cestovaní v Peru nájdeš v článku Koľko stojí cestovanie po Peru a Bolívii 

Vybavenosť

Vo všeobecnosti je vybavenosť v turistických destináciách v Peru veľmi dobrá. S vecami ako bankomaty, zmenárne, internet, alebo teplá voda nie je problém. Dá sa zohnať slušné ubytovanie za nízku cenu. Samozrejmosťou sú aj veľmi dobré reštaurácie s dobrým jedlom a strojovou kávou. Prekvapila nás možnosť masáží. Verejná doprava funguje spoľahlivo.

O turistov sa postarajú desiatky lokálnych agentúr, ktoré vedia zabezpečiť kompletné výlety, ale aj adrenalínové zážitky. Nás potešila možnosť prenajať si motorku, čo v Južnej Amerike nie je úplne bežná vec.

Doprava

Lietanie je v Južnej Amerike všeobecné veľmi drahé. Najlacnejšou aerolinkou je Peruvian, ktorý lieta aj na kratšie vzdialenosti.

Na vnútroštátne presuny sme vždy používali verejné autobusy. Fungujú bezproblémovo a chodia často. Môžeš si v nich vybrať sedadlo na sedenie, alebo pololežanie – tie sú použiteľné aj počas nočných presunov.

Na autobusových staniciach sa platí poplatok za použitie terminálu. Poplatok treba zaplatiť na stanici v okienku, ktoré nájdeš tak, že tam bude dlhá rada. Poplatky sú v hodnote od 0,5 – 2 soles, pričom hodnota závisí od mesta z ktorého odchádzaš. Po zaplatení dostaneš potvrdenku, ktorou sa musíš preukázať pri nastupovaní do autobusu alebo opúšťaní stanice.

V Peru fungujú aj turistické autobusy. Najmä Peru Hop, ktoré vozia turistov iba medzi turistickými destináciami. Ich výhodou je, že sem tam zastavia pri zaujímavých miestach a urobia tam krátku prestávku (napr. vyhliadka na Nazca obrazce).

Samotné cesty sú v dobrom stave. Problém je len v tom, že kvôli horám sú veľmi kľukaté a niekedy chýbajú zvodidlá. Dôsledkom toho je nespočetné množstvo krížikov pri cestách. Aj pri menších vzdialenostiach treba počítať s tým, že to bude trvať dlhšie. Väčšina ciest je jednoprúdových a v mestách býva doprava tradične katastrofálna. V dedinách a mestách treba dávať pozor na “neviditeľné” retardéry, ktorých výška sa odvíja od nutnosti spomaliť na danom mieste.

Peruánci a ich zvyky

• celkom milí ľudia, napriek tomu že sú na turistov zvyknutí
• časť obyvateľstva má indiánsky pôvod
• povesené bábky na stožiaroch slúžia na odohnanie zlodejov a nesú posolstvo: tu sa nekradne!
• bežne robia nápisy z kameňov na svahu, napr. baño 150 m (toaleta o 150 metrov)
• billboardov majú našťastie málo, prevažne vo veľkých mestách
• robia zbierky a predaj drobností v autobusoch
• nemajú kefy na záchodoch a tak to aj vyzerá
• použitý toaletný papier sa hádže do koša a nie do misy

Angličtina a komunikácia

V Peru sa rozpráva po španielsky. S angličtinou všeobecne v Južnej Amerike veľmi nepochodíš. Máloktorí Peruánci rozprávajú po anglicky, ale tí čo pracujú v cestovnom ruchu väčšinou vedia. V reštauráciách a verejnej doprave je to s angličtinou horšie no nejako sa dorozumieš.

Oplatí sa vedieť aspoň základy španielčiny. Malo by ti to postačiť na dorozumenie sa ohľadom najzákladnejších cestovateľských potrieb. A aj domáci budú mať väčší záujem spolupracovať.

Čo navštíviť v Peru

Peru ponúka naozaj všetko, od Tichého oceánu cez púšť Atacama po Amazonský prales až po vysokánske Andy. Navyše ako jedna z mála juhoamerických krajín ponúka aj historické pamiatky. Väčšina ľudí sa vyberá na turistický juh, málo turistov precestuje aj severné Peru.

Južné Peru

• Lima – magické fontány, Plaza Mayor, pyramídy Templo Mayor a Huaca Pucllana, maják na pobrežných útesoch, nákupné centrum Larcomar, štvrť Barranco
• Paracas – slas Ballestas, rezervácia Paracas
• Nazca – veľké obrazce na zemi
• Ica – sandboarding na púšti a oáza Huacachina
• Cusco – centrum Cusca, pamiatky po Inkoch, Salinas de Maras
• Machu Picchu
• Choquequirao – archeologické nálezisko
• Rainbow Mountains – jednodňová tour na dúhové hory
• Laguna Humantay
• Jazero Titicaca – ostrovy Uros
• Treky v Andách – Salkantay trek alebo Inka trail
• Colca Canyon – najhlbší kaňon na svete
• Arequipa

Severné Peru

• Máncora – pláže
• Iquitos – rieka Amazonka a plávajúce dediny, Amazonský prales
• Chachapoyas – Kuelap, vodopády Gocta a Yumbilla
• Chan Chan – starobylé mesto
• Cajamarca – koloniálne mesto, Ventanillas de Otuzco
• Chavín de Huántar – archeologické nálezisko
• Huascarán National Park – nádherné hory a Laguna 69
• Caral – starobylé mesto

Ako dlho zostať v Peru?

Väčšina turistov navštevuje iba južné Peru, takýto okruh sa dá spraviť za 2 týždne. Ak by si sa rozhodol navštíviť aj severné Peru, potreboval by si aspoň raz toľko času.

Veľmi dôležité je myslieť na aklimatizáciu. Väčšina cestovateľov pociťuje prvé problémy v Cuscu, v nadmorskej výške 3600 m n. m.

Jedlo

Peruánska kuchyňa je vraj najlepšia na svete. Podobné výroky sme počuli už aj o vietnamskej kuchyni a vtedy to pravda nebola. Podľa nás je peruánska gastronómia chutná, no ani z ďaleka to neboli najväčšie šmakoty na svete.

Peru je rodiskom niekoľkých tisícok druhov zemiakov a používajú ich takmer do každého jedla. Medzi obľúbené patria aj hranolky. Všeobecne peruánci dosť fičia na fastfoodových jedlách. Takéto prevádzky sa nazývajú Polleteria (vo voľnom preklade Kuriatkovo) a pripomínajú lokálne KFC.

V Peru poznajú niečo ako obedové menu. Porcia bežného jedla stojí od 12 do 15 soles. Rybacie jedlá stoja okolo 25 soles. Počas čakania na jedlo väčšinou donesú malé predjedlo ako opraženú kukuricu alebo nejakú strukovinu. Nikdy sa nám nestalo, žeby nám ho naúčtovali. Zohnať kvalitnú kávu v turistických destináciách nie je až taký problém. Stojí od 8 do 12 soles.

V Peru majú v každom väčšom meste supermarket Plaza Vea (veľmi podobné našemu Tescu). Sladkosti v Južnej Amerike sú poväčšine chutné. V dedinách sú malé obchodíky domácich.

Andské krajiny majú povolené pestovanie kokových listov. Vyrábajú sa z nich kokové cukríky, mydlá, používa sa do čaju, na trávenie a na útlm výškovej choroby. Vyváženie kokových listov z Andských krajín je zakázané. V USA predmety len zabavovali. Zakázané je z nej vyrábať kokovú pastu, z ktorej sa vyrába kokaín.

Peru je oprávnene destinácia, do ktorej sa hrnú milióny turistov ročne. Je to krajina kde môžeš spoznávať, vychutnávať, oddychovať, ale aj trekovať či zažiť adrenalín. Skrátka nič jej nechýba. A nakoľko sa dá časť výletov po Peru robiť aj po svojom, húfom turistov sa dá aspoň čiastočne vyhnúť

Celá FOTOGALÉRIA

The post Peru, oprávnená turistická destinácia appeared first on TripLovers.

Bolívia nie je úplne tradičná juhoamerická krajina. Na našej ceste sme od nej dostávali jednu facku za druhou, aj keď sme boli pripravení na možné problémy. Ako povedal jeden Brazílčan z našich ciest: This is not Latin America, this is just Bolivia.

Za 12 dní v Bolívii sme navštívili:

• La Paz
• Národný park Toro Toro
• Salar de Uyuni a Altiplano

Obsah:

• Víza
• Kedy navštíviť Bolíviu?
• Očkovania a zdravie
• Bezpečnosť v Bolívii
• Peniaze, bankomaty a ceny
• Doprava
• Mizerná vybavenosť
• Ľudia a ich zvyky
• Angličtina a komunikácia
• Jedlo
• Čo navštíviť v Bolívii?
• Ako dlho zostať v Bolívii?
• Čo odporúčame (ne)zobrať na cestu

Víza

Občania SR môžu využiť bezplatné 90 dňové turistické víza.

Pri kúpe akýchkoľvek lístkov na autobus, vlak, vstupné a na každú drobnosť po tebe budú pýtať tvoje údaje: meno, číslo pasu, vek, národnosť. Údaje si vždy zapisujú na papier, čo je extrémne neefektívny spôsob zbierania dát.

Kedy navštíviť Bolíviu?

Vhodné obdobie na návštevu Bolívie je počas mesiacov máj až september, kedy je na južnej pologuli síce obdobie zimy a aj obdobie sucha. Maximálne teploty sú v tomto období v rozsahu 15-20 °C.

Očkovania a zdravie

Kvôli návšteve Bolívie sme potrebovali viacero očkovaní: žltá zimnica (živá vakcína), brušný týfus, tetanus, žltačka typu A a B. Navyše sme boli zaočkovaní proti besnote, aj keď z túlavých psov v Južnej Amerike sme nemali taký zlý pocit ako z tých v juhovýchodnej Ázií. Pre potreby preočkovaní treba vždy nosiť očkovací preukaz so sebou.

Nebezpečenstvo v Bolívii predstavuje aj malária a horúčka dengue, ktoré sa vyskytujú na úplnom severe krajiny v Amazonskom pralese. Pre viac informácií navštív stránku Fit for Travel.

Nebezpečenstvo predstavujú aj nadmorské výšky. Najväčším nepriateľom je únava a alkohol. Ten treba vymeniť za dostatok vody. Voda z vodovodu je nepitná. Na pitie potrebuješ balenú vodu.

Bezpečnosť v Bolívii

V Bolívii sme napriek zlým zážitkom nikdy neprišli do momentu žeby sme sa cítili byť v nebezpečí. Problémy v krajine sú skôr politického charakteru, pričom Bolívijčania horkokrvne vyjadrujú svoj nesúhlas, čo môže skomplikovať cestovanie po krajine.

Pre vlastnú bezpečnosť sme dodržiavali pravidlá:

• nechodili sme von po tme
• vždy sme boli spolu
• dávali sme si pozor na osobné veci
• neukazovali sme na verejnosti cennosti ani hotovosť
• mali sme urobené kópie dokladov na viacerých miestach

Všeobecne platí, že v Južnej Amerike sa deje veľa vreckových krádeží. Na druhej strane na nás nikto neskúšal tradičné turistické podvody.

Peniaze, bankomaty a ceny

V Bolívii sa používa mena Bolivian, skrátene BOB alebo Bs. V krajine nie je problém nájsť bankomat na miestach kde je očakávaný. Maximálny povolený výber z bankomatu je 2500 Bs. (333€). Naopak, zmenárne tu takmer nefungujú. Osobne sa nám viac oplatilo peniaze z bankomatu vybrať než zmeniť. Napr. pri výbere 2500 Bs. z bankomatu sme prišli len o 3 €

Pri platení sa z nejakého neznámeho dôvodu viac oplatilo platiť v dolároch ako v domácej mene. Potešil nás aj fakt, že sem tam sa dala využiť aj študentská zľava na ISIC. Užitočné informácie o cenách a cestovaní v Bolívii nájdeš v článku Koľko stojí cestovanie po Peru a Bolívii.

Doprava

Lietanie je v Južnej Amerike všeobecné veľmi drahé. Na vnútroštátne presuny sme používali vždy autobusy. Doprava funguje celkom dobre, pokiaľ nie sú blokády, štrajky, oslavy,… čo je v Bolívii celkom bežné. Takže často nefunguje.

Všetky mestá sú prepojené jednou hlavnou cestou nakoľko im na náhornej plošine Altiplano nič nezavadzia. Hlavné cesty sú veľmi dobrej kvality. Autobusy medzi mestami chodia často. Jediná destinácia, kam nechodia často je Uyuni, nakoľko je to čisto turistická destinácia a pre domácich táto destinácia nie je zaujímavá.

V Bolívii nefungujú žiadne turistické autobusy. Jedine Bolivia Hop na trase Titicaca a La Paz. Inak sa dá voziť iba bežnými domácimi autobusmi. V nich si môžeš vybrať sedadlo na sedenie alebo polo-ležanie. Veľmi často sme používali aj nočné autobusy. Vždy majú aj WC ale je to fakt smrad.

Na každej autobusovej stanici sa platí poplatok za použitie terminálu v hodnote od 1-2,5 Bs. v závislosti od mesta. Nie je to žiaden podvod, dostaneš aj potvrdenku o zaplatení.

Čo sa nám nepodarilo bolo vyskúšať v Bolívii vlaky a konkrétne vlakobus na trase Sucre – Potosí. Ak ťa to zaujíma môžeš si pozrieť dokument: Tough Trains Series : S01E01 – Across Bolivia The Pantanal to the Pacific

Mizerná vybavenosť

Turistov je v Bolívii v porovnaní s okolitými krajinami výrazne pomenej, čomu odpovedá aj turistická vybavenosť a komfort cestovania.

Na ubytovaniach väčšinou tečie iba vlažná voda. Na rannú sprchu vo vyšších polohách zabudni, voda môže byť zmrznutá. Internet buď nemajú alebo je nepoužiteľný. V Bolívii je akútny nedostatok zmenární. Počas nášho pobytu v Bolívii sme ich neustále vyhľadávali, no videli sme iba jednu a to na letisku v La Paz.

Biedne je to aj s reštauráciami. To, že je otvorená neznamená, že varia. A rovnako ak si sa v nejakej dobre najedol a chceš tam ísť opäť, nemusí byť na ďalší deň otvorená.

Ľudia a ich zvyky

Približne 90 % obyvateľstva Bolívie tvoria potomkovia pôvodných indiánov. Zvyky ako vypaľovanie pôdy im ostali dodnes. O Bolívijčanoch sa hovorí, že sú odmeraní, no my sme taký dojem nemali. Turisti síce pre nich nie sú atrakcia a nemajú záujem sa s tebou fotiť, no na staniciach sme s nimi často prehodili zopár slov až viet, pokiaľ nám to dovoľovala naša znalosť španielčiny. Bolívijčania ale nie sú usmievaví národ.

Z osobnej skúsenosti sme nemali dojem, žeby tu mali vo zvyku okrádať a podvádzať turistov. A za dva týždne strávené v Bolívii sme nikdy nepocítili pocit nebezpečenstva.

Na autobusových staniciach majú zaužívaný svoj staničný folklór, za pomoci ktorého o sebe dávajú vedieť, do ktorej destinácie predávajú lístky. Pokriky ako ruroruroruroruurooo, quipaquipaarequipa a ďalšie ti na stanici nedajú spať Tiež majú vo zvyku robiť zbierky vo verejnej doprave.

Bolivian Engeneering:

• každý schod je inak vysoký a dlhý, takže pozor nech sa nevytreš
• “neomietnuté” domy sú štandard
• najchudobnejšia vrstva v odľahlých oblastiach žije v domoch z hlinených tehál, ktoré vyzerajú, že keď zaprší tak sa roztečú
• nemajú kefy na záchodoch, a tak to aj vyzerá
• použitý toaletný papier sa hádže do koša a nie do misy, lebo v celej krajine je stará kanalizácia

Angličtina a komunikácia

Angličtina obyvateľstva je na veľmi biednej úrovni. Ak vieš základy španielčiny, ktorá je v Bolívii úradným jazykom, malo by ti to postačiť na dorozumenie sa ohľadom tvojich cestovateľských potrieb. A aj domáci budú mať väčší záujem spolupracovať.

Na pozdravenie je v španielčine bežné zaužívaný pozdrav !Hola!. V Bolívii sa ale používajú pozdravy !Buenos dias! alebo !Buen día!

Jedlo

Andské krajiny majú povolené pestovanie kokového listu. Vyrábajú sa z neho kokové cukríky, mydlá, používa sa do čaju, na trávenie a na útlm výškovej choroby. Vyváženie kokového listu z Andských krajín je zakázané. V USA predmety len zabavovali. Zakázané je z nej vyrábať kokovú pastu, z ktorej sa vyrába kokaín.

V Bolívii dosť fičia na fastfoodových jedlách. Vyprážané hranolky a kuracina sú na dennom poriadku väčšiny obyvateľov a dosť to na nich vidno. Takéto prevádzky sa nazývajú Polleteria (vo voľnom preklade Kuriatkovo). K tradičnému jedlu sme sa poriadne nedostali, lebo väčšina výletov fungovala prostredníctvom tours, kde nám zabezpečila stravu agentúra.

Čakal by si, že si dáš v Južnej Amerike dobrú kávu? Zobuď sa, tu si v Bolívii! Kávu sme zohnali len instantnú a tiež bola drahá, aj 20 Bs. (3€). Miesto kde sme našli dobrú strojovú kávu bola len fastfoodová reštaurácia spoločnosti Copacabana.

V Bolívii supermarkety nehľadaj, sú tu akurát malé prevádzky domácich. Sladkosti sú chutné. Z ovocia sa dá zohnať papája a banány. Žiadne ovocie ani zelenina sa nesmú prenášať cez hranice (kvôli potenciálnym chorobám).

Čo navštíviť v Bolívii?

Návšteva Bolívie je viac menej len o prírode. V mestách k pozeraniu takmer nič nie je. Všetky sú ako štvorcová sieť, lebo vznikli až po kolonizácii Španielmi.

• La Paz – lanovky v rámci verejnej dopravy, market a katedrála
• Sucre – kláštory
• Niñu Mayu – dokonale zachované dinosaurie stopy
• Národný park Toro Toro – dinosaurie stopy, kaňon Toro Toro, kresby Inkov či kamenné mesto
• Potosí – bane za prevádzky
• Salar de Uyuni – 1-3 dňová tour, soľná púšť, náhorná plošina, plameniaky, vulkány, lagúny, gejzíry,…
• jazero Titicaca – mestečko Copacabana a Isla de Sol
• Huayna Potosí – najdostupnejšia 6000-ovka (3 dni)
• Tarija – pestovanie viniča
• Tupiza – Monument Valley v bolívijskými prevedení
• Amazonský prales
• neturistické treky v Andách – za pomoci lokálnych agentúr a ich jeepov

Ako dlho zostať v Bolívii?

V Bolívii si nerob striktné plány a už vôbec nebookuj ubytovanie dopredu! Veľmi dôležité je myslieť na aklimatizáciu, nakoľko najzaujímavejšie destinácie v Bolívii sa nachádzajú vo vyšších od 3800 m n. m. Má to aj výhodu, v takýchto nadmorských výškach nie sú muchy a komáre

Tvoj program v Bolívii môže narušiť:

• výšková choroba
• štrajky v doprave
• nečakané hnačky
• blokády z politických dôvodov
• oslavy, sviatky, voľby a inak “špeciálne” dni
• počasie
• čokoľvek iné…

Za prvý týždeň v Bolívii sme videli okrem národného parku Toro Toro iba to, ako to v Bolívii nefunguje. Takže určite odporúčam niekoľkodňovú rezervu. Ak letíš, tak byť v blízkosti letiska skôr a nenechávať to na posledný deň. To je veľmi riskantné.

Väčšina turistov strávi v Bolívii 2 týždne. To je čas akurát na to najhlavnejšie. Ak máš záujem vydať sa aj do menej známych destinácii ako Tarija, Santa Cruz či do amazonského pralesa budeš potrebovať 3-4 týždne.

Čo odporúčame (ne)zobrať na cestu

Povinná výbava do Bolívie je spacák. Na náhornej plošine je v noci poriadna zima a v noci sa tu veľmi nekúri. Ak pôjdeš na tour Salar de Uyuni, kúrenie je iba v spoločenskej miestnosti. Rovnako sa oplatí mať ho počas nočných presunov autobusov. Nás zachránil, keď sme počas blokád v Bolívii museli prespávať na lavičkách na autobusovej stanici v Orure.

Ak ideš do oblastí náhornej plošiny Altiplano (čo pravdepodobne pôjdeš) odporúčam slnečné okuliare, opaľovací krém, teplé oblečenie a labello.

Čo si do Bolívie nezobrať? Povedala by som, že deti. V Bolívii sme videli presne 0 kočíkov a rovnaký počet turistov s deťmi. Domáci nosia deti v šatách na chrbáte. Pre cestovateľov to však môže predstavovať zbytočne komplikácie, nehovoriac o nadmorských výškach a strmých svahoch. A pri spomienke na blokády a štrajky v Bolívii je to naozaj jedna z posledných destinácii kam by som sa vybrala s deťmi.

Musím priznať, že na odchod z Bolívie som sa tešila, napriek tomu, že ja som bola iniciátorom tohto výletu. Dôvodom bolo obdobie našej návštevy Bolívie. Tú sme navštívili tesne pred prezidentskými voľbami, ktorých výsledky dopadli veľmi sporne. Dôsledkom toho sme si niekoľko dní odstáli pred zabarikádovanými cestami a riešili obštrukcie s horkokrvnými Bolívijčanmi.

Celá FOTOGALÉRIA

The post Bolívia nám dávala jednu facku za druhou appeared first on TripLovers.

Do národného parku Toro Toro sme sa trepali len preto, aby sme si do vlastných rúk mohli chytiť to, čo tu po sebe dinosaury zanechali. Pre geológa maximálne vzrušenie! No má zmysel navštíviť bolívijsky Jurský park aj keď nemilujete šutre?

Obsah:

• 3 dôvody prečo sa oplatí navštíviť NP Toro Toro?
• Ako je možné, že sa v Toro Toro zachovalo toľko dinosaurích stôp?
• Ako sa dostať do národného parku Toro Toro
• Vstupné, poplatky, sprievodca
• Vybavenosť dediny Toro Toro
• Najodporúčanejšie výlety
• Ako dlho zostať v Toro Toro
• Náročnosť

3 dôvody prečo sa oplatí navštíviť NP Toro Toro?

1. V národnom parku Toro Toro sa nachádzajú stopy dinosaurov, ktorých sa môžeš dotknúť a chodiť po hornine v ktorej sa nachádzanú (to by ti neprešlo v žiadnej vyspelej krajine).
2. Lokalita je menej známa a turistov je tu pomenej
3. Už cesta do Toro Toro je zážitok, rovnako ako výlety po národnom parku
   + Geologické útvary, ktoré sa nachádzajú v oblasti Toro Toro sa dajú nazvať geologickým pornom

Ako je možné, že sa v Toro Toro zachovalo toľko dinosaurích stôp?

V prvom rade museli dinosaury prejsť pôdou, ktorá bola dostatočne poddajná na to, aby sa vytvorila stopa. Ideálny podklad na vytvorenie stopy je blato, čo oblasť Toro Toro v dobách dinosaurov spĺňala. Názov Toro Toro znamená v preklade blato blato.

Následne po vytvorení stopy je za potreby aby bola stopa rýchlo prekrytá sedimentom, často pieskom. Nasleduje desaťtisíc rokov, počas ktorých horniny litifikujú (skamenejú). Ich objavenie a odkrytie (v našej epoche) je viac menej o náhode.

Ako sa dostať do národného parku Toro Toro

Ak ideš verejnou dopravou tak do Toro Toro sa dá dostať iba z mesta Cochabamba. Autobusy nestoja na hlavnom autobusovou termináli, ale o 2 km ďalej.

Doprava funguje formou colectivos (minibusy), ktoré odchádzajú až keď sa naplnia. Tieto minibusy nájdeš na križovatke ulíc Avenida República a Avenida Vallegrande, a nasledujúcej križovatke ulíc Avenida República a Calle Mairana.

Jednosmerný lístok z Cochabamby do Toro Toro stojí 35 Bs. (4,60 €). Batožina ide na strechu a cesta trvá približne 5 hodín.

Cesta do Toro Toro je dláždená kameňmi, čo spôsobuje absolútny nekomfort na palube. Prach je všade a čím bližšie k Toro Toro, tým je ho viac. Cesta je miestami zaujímavá a miestami nudná. Posledných 40 km pred dedinou je najzaujímavejších. Treba prebrodiť riečky a reliéf naberá veľkolepé kontúry.

Ako sa dostať späť do civilizácie?

Mikrobusy z Toto Toro do Cochabamby odchádzajú v noci od 3:00 do 6:00, každú hodinu. A o 10:00 ak sa naplní. Odchádzajú z “centra” dediny, teda tej “najturistickejšej” križovatky aká tu je.

Vstupné, poplatky, sprievodca

Pred návštevou Národného parku Toro Toro budeš musieť uhradiť vstupný poplatok 100 Bs. (13,10 €). Platnosť vstupenky je 4 dni. Otvárajú o siedmej ráno.

Do národného parku môžeš ísť jedine so sprievodcom. Toho zoženieš v “kancelárií sprievodcov“ – Oficina de los guías, kúsok od miesta kde sa kupujú vstupenky do národného parku. Tu otvárajú o 7:30. Odporúčam ti prísť na tento čas aby si nemusel zháňať ďalších turistov v tejto mŕtvej dedine, lebo výlety sa platia za skupinu.

Sprievodcovia rozprávajú iba po španielsky, anglicky hovoriaceho sprievodcu zatiaľ nemajú.

Výlet vychádza najlacnejšie ak sa na každú tour zozbierate po 6 ľudí, čo je maximálny počet na jedného sprievodcu. Taktiež ušetríte na doprave ak dáte ako skupina v jeden deň Ciudad de Itas a jaskyňu Umajalanta

• Circuit Vergel 100 Bs. (13,10 €) na skupinu
• Ciudad de Itas + Jaskyňa Umajalanta = 618 Bs. (80 €) na skupinu

Vybavenosť dediny Toro Toro

Väčšina ubytovaní nemá ani wifi. Má ju napr. Hostel Los Chocos. Teplá (vlažná) voda vo väčšine prípadoch nie je problém. V “centre” dediny sa nachádza jeden bankomat.

Reštaurácie a obchody sú otvorené len vtedy keď to ich majiteľom vyhovuje. Väčšinou sme prešli aspoň 3 reštaurácie aby sme dostali aspoň niečo. Poriadny stroj na kávu v Toro Toro nemá nikto a v kaviarni dostaneš len instantnú kávu

Turistov v Toro Toro je tiež poskromne, preto sa domácim ani neoplatí robiť väčší biznis, lebo nie je pre koho. Dostupnosť tohto miesta je mizerná, čo mnohých turistov odradzuje. To však môže zmeniť výstavba novej cesty, ktorá je v plnom prúde.

Najodporúčanejšie výlety:

Circuit Vergel

Najznámejšia tour, ktorú spoznáš z obrázkov je okruh do kaňonu Toro Toro, počas ktorého uvidíš aj dinosaurie stopy. Tento okruh má 10 km a mal by trvať 4-5 hodín. Kaňon sa nachádza v nadmorskej výške 2800 m. n. m. takže počítaj s trošku redším vzduchom. Nám okruh trval 7,5 hodiny nakoľko sprievodca nepredpokladal, že bude mať v skupine dve neaklimatizované počítačové krysy, čo 8 hodín denne sedia za počítačom

Sprievodcovia sú poväčšine iba “brigádnici,” ktorý neštudovali geológiu, ani paleontológiu. Výskum tu prebieha, ale robia ho vedci z Francúzska, Talianska či Španielska. Bolívijského paleontológia tu nestretneš, lebo v Bolívii sa paleontológia študovať nedá.

V rámci Circuit Vergel uvidíš dinosaurie stopy mäsožravcov, aj bylinožravcov, vodopád Vergel pri ktorom sa môžeš aj okúpať, morské fosílie, kresby inkov, kondory a hlavne kaňon Toro Toro. Náš najväčší obdiv si zaslúžila kvetinka, ktorá sa volá Mimosifólia. Pre nás Mimo-si-fólia

Ciudad de Itas a jaskyňa Umajalanta

Návštevu kamenného mesta Ciudad de Itas sme spojili s návštevou jaskyne Umajalanta, kvôli úspore času aj financií za dopravu. Výlet nás vyšiel 618 Bs. (80€) na skupinu so sprievodcom, dopravou, požičaním heliem a čeloviek do jaskyne. V cene nie je obed, ktorý si môžeš ráno doobjednať u sprievodcu za 25 Bs. (3,30€).

Ciudad de Itas

Začína sa hodinovou cestou džípom z Toro Toro až do nadmorskej výšky 3700 m. n. m. ku kamennej mestu Ciudad de Itas. Tour trvá 4 hodiny a počas nej vidíme jaskynné kresby Kečuáncov, “katedrálu”, kamenný palác, kamenné útvary ako slon, ryba a nespočetné množstvo korytnačiek, ktorým beháme po chrbte a máme pocit ako z Nekonečného príbehu. Zo všetkých výletov v Toro Toro sa mi tento páčil najviac

Jaskyňa Umajalanta

Pred vstupom do jaskyne Umajalanta si musíš batoh odložiť do skrinky v požičovni. Peniaze, doklady a elektroniku sme nasilu natlačili do vačkov a vodu nechali v skrinke.

Do jaskyne potrebuješ dlhý rukáv, vo svetri by ti bolo teplo. Počítaj s tým, že sa trošku zašpiníš, lebo v jaskyni sa treba sem tam aj plaziť alebo precpať pomedzi úzke priestory

Program trval 4 hodiny v rámci ktorých sme pozreli aj dinosaurie stopy pred jaskyňou. Jaskynná výzdoba je oproti slovenským jaskyniam chudobnejšia, ale aj tak sme boli s návštevou veľmi spokojní.

Ako dlho zostať v Toro Toro

Na návštevu NP Toro Toro potrebuješ minimálne 2 dni, aby si videl to najhlavnejšie. Napríklad v prvý deň ísť na Vergel Circuit, druhy deň Ciudad de Itas a jaskyňu Umajalanta. Ak máš záujem navštíviť aj iné miesta, alebo každý deň dať iba jednu tour, mysli na to, že vstupné do NP Toro Toro je platné len 4 dni.

Niektorí turisti dokážu dať prvú tour (najčastejšie Vergel Circuit) ešte v deň ako prídu autobusom z Cochabamby. Môže to byť veľmi vyčerpávajúce ale ušetrí ti to deň dovolenky

Náročnosť

Myslím si, že deťom by sa Toro Toro zaručene páčilo a fyzicky by ho zvládali, ale len preto, že sa nachádza v nižších nadmorských výškach Na druhej strane sme nevideli v Bolívii žiadnych turistov s deťmi. Pre starších ľudí môže byť návšteva Toro Toro fyzicky veľmi náročná a bolo by treba viac času na každú jednu tour.

Sami sme mali veľký problém. Najmä pri výstupe z kaňonu Toro Toro a počas celej tour do Ciudad de Itas, ktoré bolo v nadmorskej výške až 3700 m. n. m.

Celá FOTOGALÉRIA

The post Toro Toro, tam kde sa prechádzali dinosaury appeared first on TripLovers.