Rok 2020 bol na cestovanie pomerne chudobný, no my sme také teľce, že trapasy a faily zažívame napriek tomu stále

Obsah:

1. Ako sme na Srí Lanke auto s recyklovaným odpadom naháňali
2. Naše prvé stretnutie s jednorožcom
3. Rakúšania sa majú tak dobre, že môžu bývať v zámku
4. Netradičná sprcha na Balatone
5. Ako sme si kávičku na záchodoch robili

1. Ako sme na Srí Lanke auto s recyklovaným odpadom naháňali

Ešte vo februári sme stihli pohodlnú dovolenku na Srí Lanke. Prípadov koronavírusu bolo vtedy len 7000 a drvivá väčšina bola zaznamenaná v Číne. Až do záveru našej dovolenky sa nestalo nič absurdné. Mimo ma nestratil z motorky, ani sme nevyviedli žiaden trapas.

Jedného pohodového rána, keď sme si sedeli na terase nášho prenajatého domu, išli okolo nás smetiari a opýtali sa, či nemáme na vyhodenie nejaké plasty. Len večer predtým sme lamentovali na to množstvo odpadu, ktoré sme mali v dome a v tom príde takéto ekologické spasenie? Zázrak!

Zobrali sme to ako challenge! Obaja sme v momente vleteli do domu a začal zbierať nespočetné množstvo plastových fliaš. Milan im doniesol prvú várku, no ja som ešte hľadala. Chalani na dodávke už boli netrpezliví a ponáhľali sa ďalej. Nemali čas, tak sa pomaly rozbehli ďalej, no a ja s plnou náručou plastových fliaš a obalov som utekala za nimi v šľapkách a v behu im podávala všetok plastový odpad čo som našla v dome

Pitná voda na Srí Lanke sa kupuje balená. Srílančan ti s úsmevom povie, že môžeš piť aj vodu z kohútika, no nie všetky rady od domácich sú na mieste

2. Naše prvé stretnutie s jednorožcom

Sme na ceste do Šiah, do mestečka, kde začína Slovenská Route 66. Z Bratislavy sme vyrazili pomerne neskoro a hlad sme dostali už na ceste. V, pre nás, neznámej dedinke Kalná nad Hronom sme odbočili na parkovisko medzi parčíkom a bytovkou. Tu sme sa rozhodli uvariť si obed – cestoviny so syrovou omáčkou, kukuricou a tuniakom.

Ako si tak vychutnávame kalorický obed, obzerám si fasádu bytovky a maľby na nej. V tom zbadám JEDNOROŽCA a z chuti sa začneme smiať  Milan ho samozrejme ide odfotiť a v tom ho trošku arogantne oslovil postarší pán so slovami: „Čo to tu fotíte?“ a Milan mu pravdivo odpovedal „Jednorožca!“

Nakoniec si s nami pán pokecal a oboznámil nás so vznikom bytovky z 50. rokov minulého storočia. Trochu ponadával na pamiatkarov a Matoviča (nová téma namiesto počasia) a ďalej sme sa pobrali svojím smerom.

3. Rakúšania sa majú tak dobre, že môžu bývať v zámku

Na zozname nášho víkendového výletu bol Schloss Weyer v doline rieky Mura. Ide o malý ale veľmi pohľadný zámoček s priekopou a kamenným mostom. Zámok sa nachádza na konci dediny, no na náš vkus je tu zaparkovaných veľa áut. Podídeme bližšie a na stene sa nachádza niekoľko radov plechových schránok a vstup do dvora zámku je možný iba s čipom. My sme sa prišli pozrieť na nejakú bytovku

4. Netradičná sprcha na Balatone

Augustový víkend ideme navštíviť severný breh Balatonu. Za ubytovanie sme si vybrali naše auto, kde však nemáme sprchu, ktorú sme ale naozaj potrebovali. Normálne by sme sa asi hodili priamo do Balatonu, no nemali by sme kde vysušiť plavky. Nahí sa do jazera hádzať nechceme, je tu plno ľudí, aj rodinky s deťmi.

Chceme to vyskúšať v kempe a osprchovať s za poplatok. Postarší maďarský majiteľ najprv nechápe čo chceme, dorozumievame sa doslova rukami nohami. Ňuchám si podpazušie a chytám si nos, konečne to pochopil Za 3000 HUF (7 €) sa môžeme osprchovať obaja. WTF 7 € za sprchu? Hovoríme si, no po krátkej úvahe sme pristúpili na tento “obchod s teplou vodou.“

Zobrali sme si z auta uteráky, žabky a všetko čo treba, zaplatili nemalý poplatok za trochu komfortu a vošli do areálu… plného nahých dôchodcov. Bol to nudistický kemp. Tak to sme sa naozaj mohli v Balatone okúpať nahí

5. Ako sme si kávičku na záchodoch robili

Štyri osoby a štyri kávy po 4 eurá. Kávový pôžitok si na dovolenke v Alpách nemienime odoprieť. 16 € za kávu je naozaj dosť a ešte k tomu 2x denne, preto sme so sebou prezieravo zobrali náš starý Dolce Gusto kávovar Už len nájsť elektrinu. V kempe to nebude problém.

A problém to nebol ani na ceste, vždy sme si niekde naši osamelú zásuvku. Našu kávičku sme si vychutnali aj pod skokanským mostíkom v Bischofshofene, kde sme si funkčnú zásuvku našli na záchodoch

A to nás na ZŠ učili, že nemáme chodiť s jedlom na záchod. Tak mi si ho tam ideme rovno pripraviť

The post 5 zábavných momentov z našich ciest v roku 2020 appeared first on TripLovers.

Rok 2019 bol pomerne bohatý na cestovanie, aj keď sme naplno vyťažení prácou, či školou. Nedostatok času nám niekedy nedovolil pripraviť sa na cestu a to prináša aj mnoho nedorozumení, nadmerného vzrušenia, či chýb. V tomto prípade prichádzali hlavne z našej strany.

Obsah:

1. Podobnosť slovanských jazykov
2. Štýlové parkovanie v Rumunsku
3. Časový posun v Rumunsku
4. Vzrušenie z motorky
5. Vraj to nosí šťastie
6. Hľadanie wifi v lese
7. Pre kukuricu v Sofii

1. Podobnosť slovanských jazykov

Z tejto kategórie tu máme viacero príhod:

• Po príjazde do Cusca sme sa šli ubytovať do zajednaného guesthousu bez recepcie. Pred vchodovou bránou sme obvolali všetky telefónne čísla, ktoré sme mali k dispozícii, no nikam sme sa nedovolali. Po pár minútach vyšiel z brány chlapík a zapáli si. Milan ma postrčil, nech ho so svojou španielčinou oslovím, či by nás nevpustili aspoň do dvora. Tak som na neho začala rozprávať po španielsky. On sa na nás len otočil a povedal: “Tak tam zavolejte.”
• Na požičanej motorke v Peru sme si odskočili obzrieť archeologickú pamiatku po Inkoch v mestečku Ollantaytambo. Keď sme sa vrátili k motorke, nedarilo sa nám ju naštartovať. Pravdepodobne vybitá baterka. Na naše hlasné nadávanie k nám pribehol mladý český pár a pomohol nám motorku naštartovať. Určite poznáš ten moment, keď v cudzej zemi počuješ nadávať krajana
• Po návšteve vodopádu Kozjak v Slovinsku sme mali chuť na nanuk. Zastavili sme sa v kempe pri rieke Soča a popýtali sa na fejkové Calippo z mrazáka, ktoré predávajú v Lidli za 25 centov. Čašníčka zadelila sumu 3 €, na čo som reagovala absolútne spontánne: Jebe? po čom sa čašníčka už iba usmiala.

2. Štýlové parkovanie v Rumunsku

Naša prvá zastávka počas leta bola v rumunskom mestečku Baia Mare, kde sme si chceli po takmer 700 kilometroch bez klimatizácie oddýchnuť pri kávičke na hlavnom námestí. Náš buržoázny zámer zaparkovať na platenom parkovisku a odísť si na kávičku nemohol byť realizovaný, lebo parkovanie fungovalo cez SMS systém, do ktorého sa nedá nahodiť slovenské ŠPZ-ka. Lepšie si prehliadni fotku a pochopíš ako sa cez QR kód platí parkovné v Rumunsku

3. Časový posun v Rumunsku

Satului open air múzeum v severskom mestečku Baia Mare je najkrajšie počas západu slnka, ale zatvárajú o 18:00 rumunského času. O 17:46 na nás SBS-kar s autom začal vytrubovať, že máme vypadnúť. Janka mu pri vchode ešte arogantne ukázala, že je len 17:48 a vynadala do sovietskych tradícií. Následne sme zistili, že v Rumunsku je oproti Slovensku posunutý čas o hodinu popredu, takže bolo už 18:48. Chudák strážnik.

4. Vzrušenie z motorky

Po tom ako ma priateľ stratil z motorky vo Vietname som nepredpokladala, že sa mu môže podariť ešte raz niečo podobné. Ale stalo sa, v peruánskom Cuscu, keď ma od vzrušenia v náš prvý deň s prenajatou motorkou zabudol nabrať a odišiel bezo mňa. Všimol si to už/až na prvej križovatke kedy ho navigácia posielala do protismeru a spýtal sa na cestu. Prekvapujúco mu nemal kto odpovedať.

5. Vraj to nosí šťastie

Do Edinburghu sme sa vybrali netradičné vo štvorici. Počas nočného príchodu na ubytovanie v Edinburghu sme sa nevedeli dostať do domu, v ktorom sme mali byť ubytovaní. Nemali sme totiž prístupový kód na dvere, lebo na nás majiteľ zabudol. Ale našťastie išiel okolo náhodný ubytovaný hosť a ten nám otvoril. Už v chodbe bolo strašné cítiť smrad ho*na, a neprešlo to ani keď sme dostali do našej izby bez okien. Počas nosenia batožiny sme si všimli, že pozdĺž celého koberca na chodbe vedú hnedé fľaky až do našej izby.

6. Hľadanie wifi v lese (Milan sa od tejto príhody dištancuje)

Roklina Pokljuka bola to najmenej turistické miesto, aké sme v Triglavskom národnom parku navštívili. Okrem nás a jedného českého turistu tu nebol ani mobilný internet, ktorý sme márne hľadali keď sme sa na zle značených turistických trasách stratili. V zúfalstve a neúspechu sme začali v lese hľadať wifi z potenciálnej chaty v okolí. Div sa svete, nebola tam. Nakoniec sme zistili, že roklina Pokljuka sa nachádza rovno pod nami.

7. Pre kukuricu v Sofii

Pri odchode zo Sofie nám zostalo zopár levov (lokálna mena). Pred odjazdom na letisko sme si ešte chceli kúpiť varenú kukuricu, no chýbalo nám už len 0,20 leva (približne 10 centov). Janka to zobrala ako challenge a rozhodla sa, že zvyšný rozdiel nájde na zemi. A tak sa v momente začala rozhliadať navôkol a hneď našla 0,03 leva. Lenže pritom vyzerala žeby bola schopná okradnúť aj bezdomovca.

The post Našich 7 cestovateľských failov roku 2019 appeared first on TripLovers.