Rok 2020 bol na cestovanie pomerne chudobný, no my sme také teľce, že trapasy a faily zažívame napriek tomu stále 😀
Obsah:
- Ako sme na Srí Lanke auto s recyklovaným odpadom naháňali
- Naše prvé stretnutie s jednorožcom
- Rakúšania sa majú tak dobre, že môžu bývať v zámku
- Netradičná sprcha na Balatone
- Ako sme si kávičku na záchodoch robili
1. Ako sme na Srí Lanke auto s recyklovaným odpadom naháňali
Ešte vo februári sme stihli pohodlnú dovolenku na Srí Lanke. Prípadov koronavírusu bolo vtedy len 7000 a drvivá väčšina bola zaznamenaná v Číne. Až do záveru našej dovolenky sa nestalo nič absurdné. Mimo ma nestratil z motorky, ani sme nevyviedli žiaden trapas.
Jedného pohodového rána, keď sme si sedeli na terase nášho prenajatého domu, išli okolo nás smetiari a opýtali sa, či nemáme na vyhodenie nejaké plasty. Len večer predtým sme lamentovali na to množstvo odpadu, ktoré sme mali v dome a v tom príde takéto ekologické spasenie? Zázrak!
Zobrali sme to ako challenge! Obaja sme v momente vleteli do domu a začal zbierať nespočetné množstvo plastových fliaš. Milan im doniesol prvú várku, no ja som ešte hľadala. Chalani na dodávke už boli netrpezliví a ponáhľali sa ďalej. Nemali čas, tak sa pomaly rozbehli ďalej, no a ja s plnou náručou plastových fliaš a obalov som utekala za nimi v šľapkách a v behu im podávala všetok plastový odpad čo som našla v dome 😀
Pitná voda na Srí Lanke sa kupuje balená. Srílančan ti s úsmevom povie, že môžeš piť aj vodu z kohútika, no nie všetky rady od domácich sú na mieste 😉
2. Naše prvé stretnutie s jednorožcom
Sme na ceste do Šiah, do mestečka, kde začína Slovenská Route 66. Z Bratislavy sme vyrazili pomerne neskoro a hlad sme dostali už na ceste. V, pre nás, neznámej dedinke Kalná nad Hronom sme odbočili na parkovisko medzi parčíkom a bytovkou. Tu sme sa rozhodli uvariť si obed – cestoviny so syrovou omáčkou, kukuricou a tuniakom.
Ako si tak vychutnávame kalorický obed, obzerám si fasádu bytovky a maľby na nej. V tom zbadám JEDNOROŽCA a z chuti sa začneme smiať 😀 Milan ho samozrejme ide odfotiť a v tom ho trošku arogantne oslovil postarší pán so slovami: „Čo to tu fotíte?“ a Milan mu pravdivo odpovedal „Jednorožca!“
Nakoniec si s nami pán pokecal a oboznámil nás so vznikom bytovky z 50. rokov minulého storočia. Trochu ponadával na pamiatkarov a Matoviča (nová téma namiesto počasia) a ďalej sme sa pobrali svojím smerom.
3. Rakúšania sa majú tak dobre, že môžu bývať v zámku
Na zozname nášho víkendového výletu bol Schloss Weyer v doline rieky Mura. Ide o malý ale veľmi pohľadný zámoček s priekopou a kamenným mostom. Zámok sa nachádza na konci dediny, no na náš vkus je tu zaparkovaných veľa áut. Podídeme bližšie a na stene sa nachádza niekoľko radov plechových schránok a vstup do dvora zámku je možný iba s čipom. My sme sa prišli pozrieť na nejakú bytovku 😅
4. Netradičná sprcha na Balatone
Augustový víkend ideme navštíviť severný breh Balatonu. Za ubytovanie sme si vybrali naše auto, kde však nemáme sprchu, ktorú sme ale naozaj potrebovali. Normálne by sme sa asi hodili priamo do Balatonu, no nemali by sme kde vysušiť plavky. Nahí sa do jazera hádzať nechceme, je tu plno ľudí, aj rodinky s deťmi.
Chceme to vyskúšať v kempe a osprchovať s za poplatok. Postarší maďarský majiteľ najprv nechápe čo chceme, dorozumievame sa doslova rukami nohami. Ňuchám si podpazušie a chytám si nos, konečne to pochopil 😀 Za 3000 HUF (7 €) sa môžeme osprchovať obaja. WTF 7 € za sprchu? Hovoríme si, no po krátkej úvahe sme pristúpili na tento “obchod s teplou vodou.“
Zobrali sme si z auta uteráky, žabky a všetko čo treba, zaplatili nemalý poplatok za trochu komfortu a vošli do areálu… plného nahých dôchodcov. Bol to nudistický kemp. Tak to sme sa naozaj mohli v Balatone okúpať nahí 😀
5. Ako sme si kávičku na záchodoch robili
Štyri osoby a štyri kávy po 4 eurá. Kávový pôžitok si na dovolenke v Alpách nemienime odoprieť. 16 € za kávu je naozaj dosť a ešte k tomu 2x denne, preto sme so sebou prezieravo zobrali náš starý Dolce Gusto kávovar 😀 Už len nájsť elektrinu. V kempe to nebude problém.
A problém to nebol ani na ceste, vždy sme si niekde naši osamelú zásuvku. Našu kávičku sme si vychutnali aj pod skokanským mostíkom v Bischofshofene, kde sme si funkčnú zásuvku našli na záchodoch 😀
A to nás na ZŠ učili, že nemáme chodiť s jedlom na záchod. Tak mi si ho tam ideme rovno pripraviť 😀