Krátky, ale intenzívny alpský výlet na záver leta. Počas roadtripu po okolí jazera Zell am See sme videli niekoľko rakúskych NAJ. Alpská príroda nás úplne očarila, no najviac si nás získal ľadovec Pasterze a vysokohorská cesta Grossglockner Hochalpenstrasse.
Obsah:
- Camping Lampenhäusl
- Vrnenie Porsche v uličkách Zell am See
- 6 alpských divov prírody
- Rozpočet na alpský výlet
Camping Lampenhäusl
Ako základňu sme si vybrali okolie jazera Zell am See, konkrétne Camping Lampenhäusl, ležiaci priamo na začiatku doliny smerujúcej na Grossglockner Hochalpenstrasse. Všetky kempy v okolí jazera Zell am See sa nachádzajú na rovine a nie sú z nich žiadne zaujímavé výhľady.
Camping Lampenhäusl bol, na rozdiel od všetkých ostatných, situovaný medzi strmými svahmi, z ktorých stekali vodopády. Na jeden z nich sme mali výhľad aj my, priamo z nášho kempovacieho miesta 🙂 Obrovskou výhodou tohto kempu bolo, že sme boli v spojení s divokou alpskou prírodou aj počas večera, či rána, mali výhľad na hory a vodopády a pár metrov od nás šumel alpský potok.
Tento kemp mal však jednu obrovskú nevýhodu. A to, že ráno začalo byť teplo až keď vyšlo slnko spoza kopcov, čo bola až po 9-tej hodine, teda dosť neskoro.
Vrnenie Porsche v uličkách Zell am See
V samotnom mestečku Zell am See sa toho až tak veľa nenachádza. Mestečko je príjemné na prechádzku, možno aj plavbu po jazere, po ktorej sa premávajú plachetnice rakúskych zbohatlíkov. Je tu síce k videniu aj tradičná alpská architektúra ale je na nej niečo zvláštne. Chýbajú tu kvetináče s muškátmi v každej okenici.
Po uliciach Zell am See, ale aj po celej oblasti, sa premávajú desiatky drahých áut a kabrioletov. Tie najzvučnejšie výfuky však patria automobilu Porsche. Práve zakladateľ tejto automobilky, Ferdinand Porsche, je v mestečku Zell am See pochovaný.
6 alpských divov prírody
1) Krimmlské vodopády
Vyše 50 km na západ od jazera Zell am See sa nachádzajú najväčšie vodopády v Rakúsku. Ich výška dosahuje 385 metrov a pozostávajú z troch vyše 100 metrových vodopádov.
Pozor na parkovisko č. 4!
Pri Krimmlských vodopádoch sa nachádzajú štyri parkoviská. Parkovisko č. 4 sa nachádza najbližšie ku vchodu k vodopádom, no na tomto parkovisku sa platí poplatok 11 € na deň. Ostatné parkoviská (1, 2, 3) sa síce nachádzajú o cca 200 až 500 metrov ďalej, ale celodenný poplatok stojí len 5 €.
Vodopády kde zmokneš aj keď je slnečno
Vstupné sa kupuje pri vchode ku Krimmlským vodopádom, čo je cca 400 metrov od hlavnej cesty. Vstupné je 4 € na osobu, či je na rakúske pomery príjemne nízka cena 🙂 Pri vstupe sa nachádzajú aj civilizované toalety, ktoré radím využiť, lebo v areáli je plno ľudí a svahy sú strmé.
Cesta pozdĺž vodopádov a k ich vrcholu je veľmi dobre udržiavaná a ľahko schodná. Chodník je pretkaný početnými serpentínami, z ktorého sa dá odbočiť na vyhliadky na plošiny z ktorých vidno vodopád. Aj napriek strmším úsekom je chodník bezbariérový, no na vyhliadky väčšinou vedie niekoľko schodíkov.
S doprianím si času tento výlet zvládnu aj malé deti. My sme ho zvládli za vyše 2 hodiny. Pre lenivých alebo uponáhľaných sa dá dostať k najvyššiemu vodopádu aj taxíkom. Ak sú v aute 4 osoby, vyjde to na 7 € na osobu.
2) Roklina Sigmund Thun
Sigmund Thun Klamm je druhou najkrajšou roklinou v rakúskych Alpách akú sme kedy navštívili (1. je Mendlingtal pri Lissingu). Jej návštevu sme absolvovali hneď po otvorení, teda o ôsmej ráno, kedy tu bola okrem nás iba jedna skupinka. Práve to zavážilo na dojme, ktorý sme si z rokliny odniesli 🙂 Po 9-tej sa sem nahrnú davy ľudí.
Vstupné do rokliny je 6 €. Za tento poplatok sme sa mohli prejsť roklinou po drevených chodníkoch zavesených v útese rokliny ponad aj popod vodopády. Celý okruh meria 2,4 km a je pomerne nenáročný. Trvalo nám ho prejsť približne hodinu a desať minút, pričom sme sa výrazne zdržiavali fotením a užívaním si ešte prázdnej rokliny 🙂
Na konci rokliny sa nachádza umelý vodopád, ktorý sa prelieva z vodnej nádrže. Voda, ktorá tečie po umelo vybudovanej ploche sa triešti, čím nadobúda bielu farbu. Sklon rampy, po ktorej tečie voda silno pripomína atrakciu v aquaparku, nuž chýba už len nafukovačka 😛
Pri vstupe do rokliny Sigmund Thun sa nachádza bezplatná výstava turbín vo vodnej elektrárni, ktorou preteká voda z rokliny. Nájdeš tu aj rôzne témy súvisiace s tvorbou a prevádzkou priehrad a vodných nádrží. Vo vnútri sa nachádza aj kinosála, kde môžeš sledovať filmy na túto tematiku v anglickom alebo nemeckom jazyku 😉
3) Takmer v oblakoch – Stausee Mooserboden
V Kaprunskej doline vo výške 2000 m n. m. sa nachádza vodná nádrž Mooserboden a o niečo nižšie je situovaná priehrada Wasserfallboden. Voda v týchto nádržiach je z roztopeného ľadovca a používa sa na výrobu elektriny.
Parkovanie
K vodným nádržiam Mooserboden a Wasserfallboden sa dá dostať jedine autobusom. V doline stojí 11 poschodový parkovací dom, v ktorom návštevníci môžu bezplatne zaparkovať a pokračovať k pokladni. Parkovací dom je jednosmerný a len pre nízke autá, my sme sa sotva zmestili s “truhlou” na streche. Vany, karavany, dodávky či čokoľvek vyššie môže prejsť na horné parkovisko na voľnom priestranstve.
Predražený vyhliadkový autobus či radšej turistika?
Obojsmerná cesta autobusom k hornej priehrade a späť stojí 24 € na osobu. Najprv sme si neboli istí, či naozaj rozumieme dobre (všetky popisky boli iba v nemčine). Žiaľ sme rozumeli dobre. Letmý pohľad do máp nás usmernil, že hore ísť pešo nechceme. Bolo už poobedie a len cesta hore by nám pešo trvala cez 3 hodiny (9km, prevýšenie cez 1000m). Po dlhšej úvahe sme zhodnotili, že sme do Álp neprišli preto aby sme sa otáčali.
Autobusy k hornej priehrade chodia vždy keď sa naplnia, čo je pomerne často, lebo sem napriek cene chodí naozaj dosť ľudí. Cesta autobusom trvá približne 30 minút a vedie cez tunely a malebné scenérie alpských pasienkov. Návštevu si treba premyslieť dopredu, lebo posledný autobus ide smerom dole o 16:45.
Keď sme dorazili k hornej priehrade, bolo už toľko hodín, že sme sa nevybrali na žiadnu väčšiu túru. Aj napriek tomu sme tu bez problémov strávili 3 hodiny iba tým, že sme sa prešli po priehrade, vyšli na vyhliadku Höhenburg, navštívili mini múzeum (pre deti) a vyskúšali si interaktívne technické hry na tému vodnej elektrárne 🙂
4) Vysokohorská cesta Grossglockner Hochalpenstrasse
Vyhliadková jazda po Grossglockner Hochalpenstrasse je jedným z hightlightov rakúskych Álp. Táto cesta bola otvorená v auguste 1935 a vznikla najmä kvôli mototurizmu. Od jej počiatku je nesmierne vyhľadávanou atrakciou a pre neutíchajúci dopyt bola cesta rozšírená a zvýšila sa aj kapacita parkovacích miest.
Tá ani dnes nie je vždy postačujúca. Obzvlášť v slnečné letné dni, kedy okrem turistov prichádzajú aj domáci Rakúšania alebo neďaleký Nemci prevetrať svoje kabriolety a športiaky. Luxusnými autami sa to na kľukatej horskej ceste iba hemží a takmer všetci smerujú na Gamsgrubenweg – vyhliadku na ľadovec Pasterze a najvyšší rakúsky vrchol Grossglockner. Cestou sa dá zastaviť na početných vodopádoch ale aj pri ojedinelých kamenných kostolíkoch 🙂
Praktické informácie k jazde po Grossglockner Hochalpenstrasse:
- vstupné autom (37 €), motorkou (27 €), bicyklom (zadarmo)
- cesta je otvorená od mája do novembra v závislosti od počasia a snehu
- cesta sa na noc uzatvára a otvára sa v závislosti od ročného obdobia (cca od 6:00 – 20:00)
- jazdu spomaľujú cyklisti, môžu sa tvoriť kolóny
- pri ceste je veľa odstavných plôch
- za mýtnicou sa už nenachádza žiadna benzínová pumpa
- na vyhliadke Gamsgrubenweg je veľký parkovací dom s toaletami a bufetmi
- počas noci môžeš ostať na parkovisku (ideálne pre karavany) 😉
- výlet na Grossglockner Hochalpenstrasse a ľadovec Pasterze zaberie celý deň
- predpoveď počasia v Alpách je často horšia ako skutočné počasie
- najkrajšou vyhliadkou na ceste je Edelweißspitze, z kadiaľ vidno na kľukaté cesty do obidvoch dolín (je tu však veľmi málo miest na parkovanie)
- počet áut nie je žiadnym spôsobom regulovaný
5) Ľadovec Pasterze
Pod Grossglocknerom sa rozprestiera najdlhší ľadovec v Rakúsku – Pasterze, ktorý sa od začiatku 20. storočia zmenšil približne o polovicu. Jedným z našich cieľov bolo vidieť ho skôr, ako po ňom zostane len pamätná tabuľa 🙂
Táto túra ku ľadovcu je presne opačná ako všetky ku vrcholom. Najprv treba zísť dole a absolvovať tú jednoduchšiu časť. To najnáročnejšie príde až na úplný koniec. K ľadovcu so dá dostať jedine pešo, no v najstrmšom úseku sa dá dopomôcť si lanovkou. Tá stojí 8,5 € jednosmerne alebo 13 € obojsmerne a ušetrí asi 30 minút času.
Cesta až k čelu ľadovca nám za vyhliadky trvala rezkou chôdzou približne 1 hodinu. Prechádzali sme najmä medzi kamene. Cesta bola poväčšine vychodená, no v najbližšej časti k čelu ľadovca sa nám strácala, nakoľko bola novovzniknutá po ústupe masy ľadu.
Časť ľadovca je prekrytá nánosom kamenia a my sme chodili po ňom, len sme neboli v kontakte s ľadom. Keď sme sa dostali približne 500 metrov od čela ľadovca začali sme pociťovať chlad. Mali sme v pláne dostať sa až na hore na ľadovú masu, no skončili sme asi 200 metrov pred ním. Cestu nám skrížil vodopád, ktorý sa síce dal prebrodiť, no bolo by na to treba aspoň čižmy alebo naimpregnovanú obuv.
Takto sme aspoň na chvíľu zostali stáť a užívali si silu alpskej prírody. Zvuky vodopádu, kameňopádov a praskanie ľadovca 🙂 Na ceste späť sa k tomu pridalo aj pískanie svišťov. Tie sme zazreli tesne pod vyhliadkou aj napriek veľkej frekvencií ľudí. Cesta späť nám trvala 1,5 hodiny. Bola to náročnejšia túra, najmä kvôli neprechodenému chodníku v záverečnej časti no zvládnuteľná aj pre väčšie deti, ktoré chodievajú s rodičmi na turistiku 😉
6) Palfen zu Saalfelden – kláštor v skale
V okolí Zell am See sa nachádza dosť málo pamiatok, no predsa sme jednu našli. Navyše je dosť neznáma. Kláštor Palfen zu Saalfelden v skalnej stene sa nachádza severne od jazera Zell am See nad mestečkom Saalfelden am Steinernen Meer. Nachádza sa blízko zámku Lichtenberg, pod ktorým je neplatené parkovisko. Ku kláštoru vedie turistický chodník. Z parkoviska je to slušné stúpanie no celkovo cesta trvá len 20 minút.
Kláštor v skalnej stene, už od roku 1664, predstavuje miesto kde celoročne žili pustovníci bez vody a tepla. Tak isto tam žijú dodnes, no na zimu kláštor opúšťajú. Dnu ísť nemôžeme. Nad kláštorom sa nachádza kaplnka v skale, tá už prístupná je. Je odtiaľ pekný výhľad na okolité hory aj zámok Lichtenberg, ale najmä na samotný kláštor. Je to pekné pokojné miesto na malý výlet 🙂
Rozpočet na alpský výlet
Výlet k jazeru Zell am See trval 4,5 dňa. Absolvovali sme ho vo štvorici, čo nám výrazne ušetrilo náklady na doprave. Spali sme v kempe v stanoch a jedlo si kupovali v potravinách, niektoré veci sme si priniesli už z domu. Väčšinou sme si varili, no boli sme aj v reštaurácií a sadnúť si na kávičke. To na čom sme nešetrili bolo vstupné. Celkovo nás výlet vyšiel na 535,03 €, čo je cca 133,75 € na osobu 🙂
One thought to “Autom do rakúskych Álp, smer Grossglockner Hochalpenstrasse”