Rok 2019 bol pomerne bohatý na cestovanie, aj keď sme naplno vyťažení prácou, či školou. Nedostatok času nám niekedy nedovolil pripraviť sa na cestu a to prináša aj mnoho nedorozumení, nadmerného vzrušenia, či chýb. V tomto prípade prichádzali hlavne z našej strany.
Obsah:
- Podobnosť slovanských jazykov
- Štýlové parkovanie v Rumunsku
- Časový posun v Rumunsku
- Vzrušenie z motorky
- Vraj to nosí šťastie
- Hľadanie wifi v lese
- Pre kukuricu v Sofii
1. Podobnosť slovanských jazykov
Z tejto kategórie tu máme viacero príhod:
- Po príjazde do Cusca sme sa šli ubytovať do zajednaného guesthousu bez recepcie. Pred vchodovou bránou sme obvolali všetky telefónne čísla, ktoré sme mali k dispozícii, no nikam sme sa nedovolali. Po pár minútach vyšiel z brány chlapík a zapáli si. Milan ma postrčil, nech ho so svojou španielčinou oslovím, či by nás nevpustili aspoň do dvora. Tak som na neho začala rozprávať po španielsky. On sa na nás len otočil a povedal: “Tak tam zavolejte.” 🙂
- Na požičanej motorke v Peru sme si odskočili obzrieť archeologickú pamiatku po Inkoch v mestečku Ollantaytambo. Keď sme sa vrátili k motorke, nedarilo sa nám ju naštartovať. Pravdepodobne vybitá baterka. Na naše hlasné nadávanie k nám pribehol mladý český pár a pomohol nám motorku naštartovať. Určite poznáš ten moment, keď v cudzej zemi počuješ nadávať krajana 😀
- Po návšteve vodopádu Kozjak v Slovinsku sme mali chuť na nanuk. Zastavili sme sa v kempe pri rieke Soča a popýtali sa na fejkové Calippo z mrazáka, ktoré predávajú v Lidli za 25 centov. Čašníčka zadelila sumu 3 €, na čo som reagovala absolútne spontánne: Jebe? po čom sa čašníčka už iba usmiala.
2. Štýlové parkovanie v Rumunsku
Naša prvá zastávka počas leta bola v rumunskom mestečku Baia Mare, kde sme si chceli po takmer 700 kilometroch bez klimatizácie oddýchnuť pri kávičke na hlavnom námestí. Náš buržoázny zámer zaparkovať na platenom parkovisku a odísť si na kávičku nemohol byť realizovaný, lebo parkovanie fungovalo cez SMS systém, do ktorého sa nedá nahodiť slovenské ŠPZ-ka. Lepšie si prehliadni fotku a pochopíš ako sa cez QR kód platí parkovné v Rumunsku 😀
3. Časový posun v Rumunsku
Satului open air múzeum v severskom mestečku Baia Mare je najkrajšie počas západu slnka, ale zatvárajú o 18:00 rumunského času. O 17:46 na nás SBS-kar s autom začal vytrubovať, že máme vypadnúť. Janka mu pri vchode ešte arogantne ukázala, že je len 17:48 a vynadala do sovietskych tradícií. Následne sme zistili, že v Rumunsku je oproti Slovensku posunutý čas o hodinu popredu, takže bolo už 18:48. Chudák strážnik.
4. Vzrušenie z motorky
Po tom ako ma priateľ stratil z motorky vo Vietname som nepredpokladala, že sa mu môže podariť ešte raz niečo podobné. Ale stalo sa, v peruánskom Cuscu, keď ma od vzrušenia v náš prvý deň s prenajatou motorkou zabudol nabrať a odišiel bezo mňa. Všimol si to už/až na prvej križovatke kedy ho navigácia posielala do protismeru a spýtal sa na cestu. Prekvapujúco mu nemal kto odpovedať.
5. Vraj to nosí šťastie
Do Edinburghu sme sa vybrali netradičné vo štvorici. Počas nočného príchodu na ubytovanie v Edinburghu sme sa nevedeli dostať do domu, v ktorom sme mali byť ubytovaní. Nemali sme totiž prístupový kód na dvere, lebo na nás majiteľ zabudol. Ale našťastie išiel okolo náhodný ubytovaný hosť a ten nám otvoril. Už v chodbe bolo strašné cítiť smrad ho*na, a neprešlo to ani keď sme dostali do našej izby bez okien. Počas nosenia batožiny sme si všimli, že pozdĺž celého koberca na chodbe vedú hnedé fľaky až do našej izby.
6. Hľadanie wifi v lese (Milan sa od tejto príhody dištancuje)
Roklina Pokljuka bola to najmenej turistické miesto, aké sme v Triglavskom národnom parku navštívili. Okrem nás a jedného českého turistu tu nebol ani mobilný internet, ktorý sme márne hľadali keď sme sa na zle značených turistických trasách stratili. V zúfalstve a neúspechu sme začali v lese hľadať wifi z potenciálnej chaty v okolí. Div sa svete, nebola tam. Nakoniec sme zistili, že roklina Pokljuka sa nachádza rovno pod nami.
7. Pre kukuricu v Sofii
Pri odchode zo Sofie nám zostalo zopár levov (lokálna mena). Pred odjazdom na letisko sme si ešte chceli kúpiť varenú kukuricu, no chýbalo nám už len 0,20 leva (približne 10 centov). Janka to zobrala ako challenge a rozhodla sa, že zvyšný rozdiel nájde na zemi. A tak sa v momente začala rozhliadať navôkol a hneď našla 0,03 leva. Lenže pritom vyzerala žeby bola schopná okradnúť aj bezdomovca.
