Tento článok prináša náš pohľad na rozdiely v cestovaní v Južnej Amerike a v Juhovýchodnej Ázii. Práve medzi týmito dvoma oblasťami si každý rok vyberajú mnohí dobrodruhovia. Aj keď nie na všetky faktory musíme mať rovnaký názor, môže ti tento článok pomôcť rozhodnúť sa, kam sa najbližšie vyberieš

Obsah:

• Základné informácie
• Cestovanie a doprava
• Za čím cestovať
• Úplne iná gastronómia 
• Ľudia a každodenný život
• Porovnanie cien
• Služby a vybavenosť
• Turizmus
• Pozitíva a negatíva

Všetky názory a postrehy uvedené v tomto článku vychádzajú z našich osobných skúseností z cestovania v krajinách Južnej Ameriky (Peru, Bolívia), Južnej Ázie (Srí Lanka, Nepál) a Juhovýchodnej Ázie (Malajzia, Thajsko, Kambodža, Laos, Vietnam, Mjanmarsko). Na niektoré témy ako gastronómia, úroveň služieb či ďalšie môžeme mať rôzne názory, lebo sme v daných destináciách zažili iné situácie. Preto zdôrazňujem, že článok bol písaný na základe našich subjektívnych pocitov, skúseností a požiadaviek.

Základné informácie

Cestovanie a doprava

Za čím cestovať

Úplne iná gastronómia

Ľudia a každodenný život

Porovnanie cien

Služby a vybavenosť

Turizmus

Pozitíva a negatíva

Pre mňa má pri rozhodovaní sa o budúcej destinácií najväčšiu váhu kultúra v danej krajine, pamiatky a hory. Tiež vždy preferujeme možnosť požičania si motorky. S organizovanými výletmi veľkí kamaráti nie sme. Samozrejme rozhodujú aj ceny, destinácie ako Kanada, Japonsko či Nový Zéland nie sú z tohto dôvodu ani len v mojich snoch. A rozhodne to treba vždy dobre zajesť, veď láska vedie cez žalúdok

Myslím, že najbližšie to bude opäť Ázia, už len preto že zážitky z nej boli niekoľkonásobne intenzívnejšie

The post Južná Amerika vs. JV Ázia, kde sa cestuje lepšie? appeared first on TripLovers.

Dva týždne na Srí Lanke sú minimálny čas, ktorý potrebuješ na spoznanie ostrova. Tento článok ti má poskytnúť naše tipy, odporúčania a rady na tvoj dovolenkový itinerár po centrálnej časti Srí Lanky

Obsah:

1. deň: Cesta z letiska do Amuradhapuri plná zážitkov
2. deň: Amuradhapura a starobylé mesto po kráľovstve Rajarata
3. deň: Dambulla a výhľad na bájnu horu Sygiria
4. deň: Pokojná atmosféra Kandy v ruchu veľkomesta
5. deň: Sloní sirotinec, ten najhorší nápad na Srí Lanke!

Náš článok o jednotlivých miestach na Srí Lanke, v ktorých ti chceme poskytnúť naše rady a odporúčania sme kvôli veľkosti obsahu rozdelili na 3 samostatné články 

• #1: Za budhizmom do srdca Srí Lanky
• #2: V zajatí čajových plantáží – 8 tipov na výlet z Elly
• #3: Pláže Srí Lanky oslovia aj neplážové typy

1. deň: Cesta z letiska do Amuradhapuri plná zážitkov

Nadránom prilietame na letisko Bandaranaike International Airport neďaleko Kolomba a hneď vybavujeme SIM kartu kvôli internetu. Tuk tukom za 200 LKR (1 €) sme sa dostali na 3 km vzdialenú vlakovú stanicu Katunayaka South Railway Station, kde sme sa stretli so zvyškom našej skupiny.

Náš trip po Srí Lanke chceme začať v meste Anuradhapura. Treba nastúpiť na vlak v smere do Kolomba, ale treba prestúpiť na stanici Ragama. Aj keď je Anuradhapura vzdialená len 200 km, cesta trvá vyše 6 hodín a lístok stojí 215 LKR (1,10 €). Vlaky na Srí Lanke predstavujú najzážitkovejší druh dopravy  Ešte v ten deň sme si v meste zajednali skútre na ďalší deň a spokojne šli dospať jetlag.

Tipy & rady:

• z letiska na vlakovú stanicu Katunayaka South Railway Station sa dá zjednať tuk tuk na 200 LKR (1€)
• tuktukárov s ktorými sa dá zjednávať hľadaj na hlavnej ceste
• na Srí Lanke sa nám pri tuk tukoch osvedčila tarifa 200 LKR (1 €) za 3 km

2. deň: Amuradhapura a starobylé mesto po kráľovstve Rajarata

Do Amuradhapuri sme prišli kvôli budhistickým pamiatkam a histórií. Tato destinácia nepatrí medzi najvyhľadávanejšie na Srí Lanke a už zohnať skúter bolo náročné. Po areáli Ancient City of Anuradhapura sa môžeš presúvať na skútri alebo si môžeš prenajať vodiča s autom. Tí si odchytávajú turistov už na vlakovej stanici.

Treba si zakúpiť vstupenku za 25 USD (alebo 4050 LKR), dá sa platiť oboma menami. Na lístku je napísané donation (dar), ale po areáli sú rozmiestnení kontrolóri, pri ktorých máš zastaviť a preukazovať sa. Po 3. kontrole nás to prestalo baviť a začali sme ich obchádzať. Tí nás na oplátku začali naháňať na skútri aby nám už 3x skontrolovaný lístok opäť skontrolovali Lístok treba odovzdať na konci dňa, nad významom tohto nariadenia sme sa ani nezamýšľali.

Pred vstupom ku pagodám a chrámom musíš mať vždy zahalené kolená aj ramená. To platí aj pre mužov. Takmer všade sa musíš vyzúvať ale turisti majú povolené ponožky. Presúvanie sa medzi jednotlivými pamiatkami je vyčerpávajúce no v areáli sa nachádzajú mini reštaurácie s domácou stravou, kde môžeš doplniť sily a oddýchnuť si V areáli sú k dispozícií platené toalety.

To najhlavnejšie čo v Amuradhapuri môžeš uvidieť je:

• Jaya Sri Maha Bodhi – Bódhi najstarší strom na Srí Lanke
• Isurumuniya Rajamaha Viharaya – chrám akoby v skale, jediné miesto kde sa dopláca 200 LKR (1€)
• Royal Park – toto miesto je zarastené a navštevuje ho málo ľudí, nachádzajú sa tu kráľovské kúpele a mystický kruh vyrytý v skale
• Ruwanweli Maha Seya – najväčšia pagoda pri ktorej sa odohráva najviac posvätných rituálov
• Jethawanaramaya Dagaba – veľká tehličková pagoda
• Abhayagiri Dagaba – veľká tehličková pagoda s ruinami naokolo
• Lankaramaya Stupa – osobne najkrajšia pagoda so stĺpmi naokolo

Posledný autobus do ďalšej destinácie mal odchádzať o/po 18-tej, takže naozaj sme si pozreli iba to najdôležitejšie. Vstupenka má platnosť 1 deň, ale prejsť celé starobylé mesto sa za taký čas nedá stihnúť.

Tipy & rady:

• Amuradhapura neposkytuje príliš rozvinuté turistické služby, naopak je tu najväčšia pravdepodobnosť interakcie s domácimi
• na internete sme sa o ňom dočítali ako o meste podvodníkov a tiež sme zachytili náznaky podvodov
• skútre alebo inú formu dopravy si zajednaj deň dopredu, ušetrí ti to čas
• vždy treba mať so sebou šatku na prekrytie kolien/ramien (aj muži)
• topánky nesmieš mať odložené v batohu, musíš ich nechať pred chrámom alebo dať do úschovne za poplatok (okolo 40 LKR – 0,2 €)
• vstupenka má platnosť 1 deň
• niečo podobné nájdeš aj v Polonnaruwe
• takmer všade sa treba vyzúvať, ale turisti majú povolené ponožky
• na navigácií sa nasmeruj k parkovisku na ktoré sa chceš dostať, nie pamiatku ktorú chceš vidieť

3. deň: Dambulla a výhľad na bájnu horu Sygiria

V Dambulle sa nachádzajú posvätné jaskyne Rangiri Dambulu Viháraja, ktoré pozostávajú z 5 malých jaskýň. Jaskyne majú iný charakter ako tie čo poznáš zo Slovenska, kvapľovú výzdobu tu neočakávaj, lebo sú vyzdobené rukou človeka. Steny sú pomaľované a nachádzajú sa tu stovky Budhov. Túto návštevu určite odporúčam lebo je to fakt krásne miesto.

Vstup k jaskyniam je zo zadnej strany hlavnej ulice, kde sa dajú kúpiť lístky. Vstupné je 1500 LKR (7,20 €) a obhliadka jaskýň zaberie približne 1 hodinu. Ešte predtým však treba zdolať horu, v ktorej sa jaskyne nachádzajú. Výstup zaberie približne 10 minút a cestou môžeš stretnúť opice. Jaskyne sú posvätné takže aj tu platí, že musíš mať zahalená ramená a kolená a topánky nechať pred vchodom do jaskýň.

Neďaleko jaskýň sa nachádza aj nepriehľadnuteľná socha Budhu v zlatom prevedení. Sedí na vrchole Golden Temple, ktorá pripomína skôr kasíno Chrám je otvorený len do 18:00. My sme to časovo nestihli, ale napriek tomu sme tu strávili príjemný večer priamo pod sochou Budhu, lebo tieto časti ostávajú otvorené počas celého dňa

Približne 20 km od Dambully sa nachádza monumentálna skala Lion rock, na ktorej sú pozostatky palácového komplexu Sigiriya z 5. storočia. Za normálnych okolností by sme sa na ňu vybrali, ale nakoľko vstupné bolo až 30 USD + veľa turistov, vybrali sme sa len na vyhliadku na Lion rock z Pidurangala rock za 500 LKR (2,5 €).

Vyhliadku z Pidurangala rock navštevuje veľa domácich ale aj zahraničných turistov. Výstup zaberie cca 20 minút a posledný úsek je už dosť o šplhaní. To môže byť problém pre starších ľudí alebo rodičov s miminkami, naopak si to veľmi užijú malé deti.

Iné výlety v okolí Dambully:

• Slonie safari v Minneriya National Park (vyše 35 USD)
• Pollonaruwa – starobylé mesto po Pollonaruwskom kráľovstve (25 USD)

Tipy & rady:

• Ak sa nechystáš na sever Srí Lanky do Dambully, ale smeruješ aspoň do Elly, tak v jej blízkosti sa nachádza niečo podobné ako sú jaskyne v Dambulle v chráme Dowa Rajamaha Viharaya
• Pred Golden Temple policajti radi chytajú a kontrolujú doklady turistom na skútroch

4. deň: Pokojná atmosféra Kandy v ruchu veľkomesta

Kandy je veľmi príjemné mesto s jazerom a napriek množstvu turistov sa nám tu zapáčilo. Najväčším lákadlom je návšteva chrámu Temple of the Sacred Tooth Relic, kde je ukrytá relikvia Budhovho zubu. Okolo tohto pozostatku sa 3x denne robí ceremónia. Je to vždy o 9:00, 18:30 a o polnoci. Osobne účasť na tejto ceremónií príliš neodporúčam lebo je to tlačenka, pri ktorej nič nevidieť, ani keď stojíte vpredu a celú dobu tam maximálne pobehujú chlapi v bielom.

Pred vstupom do chrámového komplexu treba prejsť kontrolou. Kontrolujú sa zbrane a vhodnosť oblečenia. Dôvodom dôslednej kontroly bezpečnosti je teroristický útok separatistickej organizácie Tamil Tigers z roku 1998.

Až za kontrolou sa kupujú vstupenky, v automatoch, čo je na Srí Lanku dosť cool! Vstupné je 1500 LKR (7,5 €) pričom ceremónia sa nejako zvlášť nedopláca. Návštevu Temple of the Sacred Tooth Relic nám zabrala zhruba 2 hodiny. Veľmi odporúčam, aj napriek množstvu turistov to bolo veľmi pekné a príjemné miesto

Kandy je známe aj kandyjským tancom. Vystúpenie začína o 17:00 v Kandy Lake Club – Cultural Dance show a stojí 1000 LKR (5 €).

Iné výlety v okolí Kandy:

• Ambuluwawa Temple – chrám v tvare špirálovitej veže
• chrámy Embekke Devalaya a Embekke Ambalama
• budhistické centrum Nelligala
• netradičný chrám Galmaduwa Raja Maha Viharaya
• Kataragama Devalaya – hinduisticko budhistický chrám v centre Kandy

Tipy & rady:

• ceremoniál v Temple of the Sacred Tooth Relic príliš neodporúčam
• do chrámu ísť ešte za svetla a počkať do zotmenia a užiť si obidve atmosféry
• maj pri sebe niečo na zahalenie ramien a kolien
• ak si total lowcoast traveller a nechceš platiť vstupné do chrámu, tak časť za kontrolou bezpečnosti je stále nespoplatnený úsek a je veľmi pekný

5. deň: Sloní sirotinec, ten najhorší nápad na Srí Lanke!

Do Elephant Orphanage v Pinnawale sme sa vybrali na skútroch. Cesta len jedným smerom trvala 2 hodiny. Pred samotným sirotincom sme sa nechali odrbať zinscenovaným divadielkom ako nám jeden tuktukár pomáha (je tam takých viac a čakajú ako supy). Poďakovali sme mu, ale ten si na nás zasadol a presvedčil nás, že v cene sirotinca máme aj návštevu spicy garden (koreninovej záhrady).

Nešlo úplne o podvod ale o formu „Zero dolar tourism,“ kedy ti zadarmo niečo ukážu ale očakávajú že si kúpiš ich predražený produkt. V našom prípade išlo hlavne o stratu drahocenného času, lebo sme kvôli tomu zmeškali čas kedy sa slony kúpu v rieke.

Vstupné do Elephant Orphanage je 3000 LKR (14,50 €) a v cene je len pozeranie sa na slony ako sa kŕmia alebo kúpu. Ak ich chceš kŕmiť, môžeš, ale na mieste predávajú extrémne predražené ovocie (tanier za 7,50€). Celkovo pre nás návšteva sirotinca nebol veľký zážitok a z celého tripu po Srí Lanke to hodnotím ako najhorší výlet.

Tipy & rady:

• skúter v Kandy zháňaj deň dopredu, požičovní je nedostatok
• osobná návšteva požičovne ja úspešnejšia ako telefonát, lebo majitelia sú ochotný obvolať známych aby im na 1 deň skúter požičali
• Elephant Orphanage v Pinnawale radšej vynechaj a choď na safari v Minneriya alebo Udawalawe
• ak sa predsa rozhodneš ísť do sirotinca pozor na odrb vo forme tuktukárskeho „Zero dolar tourism“ so spicy garden
• do sirotinca si dones vlastné ovocie
• maj niečo na hlavu, na mieste je strašný úpek a žiaden tieň

Ďalšie tipy a rady, ktoré sa oplatí vedieť ešte pred návštevou Srí Lanky prídu čoskoro

The post Srí Lanka #1: Za budhizmom do srdca ostrova appeared first on TripLovers.

S návrhom turistiky v Himalájach prišla priateľka. Spočiatku sme sami sebe úplne neverili a niekoľkonásobne sme prehodnocovali naše neisté rozhodnutie absolvovať niekoľkodňový trek okolo Annapurny. Nakoniec sme sa rozhodli to aspoň vyskúšať. Ako to dopadlo a čo to obnáša, deň po dni, si môžeš prečítať nižšie

Obsah

• 1.deň Pokhara – Dharapani
• 2.deň Dharapani – Chame
• 3.deň Chame – Upper Pisang
• 4.deň Upper Pisang – Manang
• 5.deň Aklimatizácia
• 6.deň Manang – Ledar
• 7.deň Ledar – Thorong Phedi
• 8.deň Thorong Phedi – Thorong La Pass (5416 m n. m.) – Muktinath
• 9.deň Muktinath
• 10.deň Muktinath – Pokhara
• Trek okolo Annapurny nie je len o stúpaní a boji s výškovou chorobou
• Pár rád na záver

1. deň Pokhara (830 m n. m.) – Dharapani (1990 m n. m.) 

Už zbalení, berieme všetky caky-paky a o 5:30 odchádzame na autobusovú stanicu v Pokhare. Našu nepotrebnú batožinu sme si nechali bezplatne na ubytovaní, čo je v Nepáli bežné. Náš autobus do Besisaharu by mal odchádzať o 6:30. Ešte tesne pred jeho odchodom sme zistili, že sedíme v autobuse inej spoločnosti a na poslednú chvíľu sme utekali k tomu nášmu, už preplnenému. Naše backpacky putovali na strechu autobusu, s čím sme veľmi spokojní neboli, ale nedalo sa nič robiť.

V Besisahare nás autobus vysadil na mieste, kde sú dve reštaurácie s vysokohorskými prirážkami, aj keď ešte nie sme v horách. Keďže sme tušili do čoho ideme, jedlo sme si nedali a dobre sme spravili. S ďalšou skupinkou sme sa dali dokopy a odviezli sa jeepom do dediny Dharapani. Mali sme v pláne začínať v Jagate, ale kvôli trom daždivým dňom sme mali časovú stratu.

Celý prvý deň sme cestovali a boli úplne o hlade aby sme sa z tej jazdy nepovracali. Ale úspešne! Sme na ceste k Thorong La Pass

2. deň Dharapani (1990 m n. m.) – Chame (2710 m n. m.) 

Všetci máme rovnakú cestu, všetci chceme dôjsť do Chame. Janka ráno po ceste vysmrkala nosy miestnym chlapcom, ale inak nič výnimočné. Len sme si výrazne predĺžili trasu, aby sme nešli po ceste. Stalo to však za to! V rododendrónovom lese vyzerali niektoré miesta ako z rozprávky

Vždy keď to bolo len trochu možné, sme si chceli obed “vychutnať” na rooftope s výhľadom. Reštaurácie bez neho to majú ťažké. Na obed sme sa nemilo prekvapili čakaním na jedlo vyše hodinu, počas čoho nám úplne stuhli svaly. Neskôr sme zistili, že to tak chodí všade. Varia prevažne na ohni, čo dlho trvá a jedlo býva často nedovarené.

V Chame sme zistili, že aklimatizačnú prechádzku si neurobíme. Lebo nie je kam. Jedine žeby sme sa šplhali na skaly. Ušetrený čas sme využili na prechádzku po dedine a sledovanie domácich

3. deň Chame (2710 m n. m.) – Upper Pisang (3310 m n. m.) 

Tento deň bol asi najmenej náročný deň počas treku okolo Annapurny. Cestou sme obchádzali farmu na jablká, kde za 400 rupií (3,50 €) predávali jablkové pité. Pre peniaze všetko, aj stromy na skalách budú rásť!

V nasledujúcej dedine Bhratangu sme zámerne neobedovali, lebo všetky reštaurácie a ubytovania, vlastní jedna osoba a všade sú vyššie ceny oproti ostatným dedinám. Cesta z Bhratangu do Upper Pisangu je najkrajšia na celom treku

Keď sme došli do Upper Pisangu, cítili sme, že sa nám ťažšie dýcha. Aklimatizačný výlet nám nestačil a začali sme brať Diamox, liek proti výškovej chorobe. Aj keď sme mali ráno krásny výhľad z okna, kvôli prevýšeniu by som nabudúce volil prespanie v Lower Pisangu.

V Upper Pisangu nie sú žiadne Safe Drinking Water Stations, takže sme po prvýkrát odskúšali tablety na čistenie vody. Voda má potom nepríjemnú chlórovanú chuť. Z toho množstva chlóru Janku bolelo hrdlo ešte dva dni.

4. deň Upper Pisang (3310 m n. m.) – Manang (3540 m n. m.) 

Z Pisangu vedú do Manangu dve cesty. My sme sa rozhodli pre tú menej náročnú a kratšiu po ceste pre autá. Počas celej cesty nám výhľady kazilo elektrické vedenie a úsek od Lower Pisangu po Humde, bola tá najmenej záživnejšia časť okruhu okolo Annapurny. Väčšina turistov si vybrala omnoho náročnejšiu trasu s veľkým prevýšením, ale prenádhernými výhľadmi na Annapurny. Že sme tadiaľ nešli sme neskôr oľutovali.

Pred Manangom sa nachádza dedina Bhakra, kde je naozaj pekný budhistický chrám aj s výhľadom na Annapurnu III. Pre nás asi najkrajšie miesto z celého treku V dedine sú aj nižšie ceny jedla oproti Manangu.

V Manangu, v nadmorskej výške 3600 m n. m. si myslíme, že Janka pociťuje výškovú chorobu. Má pocity na zvracanie, ale nevieme či z riedkeho vzduchu alebo z nie práve najchutnejšieho jedla.

5. deň Aklimatizácia (4100 m n. m.) 

Z Manangu sa vyberáme na aklimatizačný výlet k Milarepas jaskyni s výhľadom na Annapurnu III, do nadmorskej výšky 4100 m n. m. Výlet je bezproblémový, ale Janka ráno cítila nepríjemné tŕpnutie na prstoch a lícach. Zvažujeme situáciu a chceme sa na ďalší deň otočiť a ísť späť. Netreba nič riskovať.

6. deň Manang (3540 m n. m.) – Ledar (4200 m n. m.) 

Ráno sme presvedčení, že sa vraciame späť do Besisaharu. Pri balení sme z okna zahliadli chalanov, s ktorými sme cestovali v jeepe. Rýchlo som vybehol na balkón a zakričal na celý ospalý Manang.

Vysvetlili sme im našu situáciu a tí nás uistili, že výšková choroba to nie je. Že mravčanie v prstoch pociťujú aj oni, je to len vedľajší príznak liekov proti výškovej chorobe. Tak sme sa po dlhej chvíli zvažovania rozhodli pokračovať

Ešte deň predtým sme si hovorili, že Slovákov alebo Čechov tu asi už nestretneme. A stalo sa Stretli sme slovenský pár, ktorý síce nežije na Slovensku, ale boli sme radi, že sa po šiestich mesiacoch môžeme s niekým porozprávať v rodnom jazyku.

Cesta stúpala konštantne a na naše počudovanie bola nenáročná, čo sme za Manangom nečakali. V tejto výške, kde sme už očakávali, že sa budeme brodiť snehom, sme sa brodili prachom, čo bolo pre nás len dobre

Počas trekov som vypil denne vyše 3 litre tekutín, a potom som chodil v noci aj dva razy na záchod. Tak som si povedal, a dosť! Spravím z toho moju výhodu a odfotím si parádnu nočnú fotku s hviezdami

7. deň Ledar (4200 m n. m.) – Thorong Phedi (4450 m n. m.) 

Po ceste z Ledaru do Thorong Phedi sme si vypočuli zaujímavú teóriu. Nejsť v ten deň až do High Campu (najvyššie položené ubytovanie), ale ostať v Thorong Phedi a do High Campu si urobiť iba aklimatizačný výlet. Tento nápad sa nám páčil, lebo prevýšenie z Ledaru do High Campu je až 700 výškových metrov. To môže byť v takýchto výškach nebezpečné. Výšková choroba by nás mohla nemilo prekvapiť počas noci v High Campe.

Navyše v High Camp poskytuje iba 120 lôžok, ale turistov je ďaleko viac. Tí, čo prídu neskoro, spia v priestoroch jedálne.

V Thorong Phedi nefungovala Safe Drinking Water Station a za liter vody sme museli platiť 250 rupií (2€). Tablety na prečistenie vody sme už nechceli ani vidieť.

8. deň Thorong Phedi (4450 m n. m.) – Thorong La Pass (5416 m n. m.) – Muktinath (3800 m n. m.) 

Najnáročnejší deň pred nami, čaká nás nadmorská výška 5416 m n. m. Počasie býva dobré iba doobeda a preto všetci turisti štartujú už okolo piatej ráno. Podľa predpovede počasia je toto posledný použiteľný deň na prechod Thorong La Passom. Náš plán je vstať o 3:30, raňajkovať sa o 4:00 a odchádzať ideálne pred 5:00. V tento deň sa nemáme kde naobedovať, preto sme si ešte deň dopredu kúpili koláče.

O 3:30 ráno som sa cítil neuveriteľne zle. O 4:00 som do seba dal jedno sústo. Náš odchod sa oneskoril na 5:35 s predpokladom, že všetko je to iba zo stresu. Hneď v High Campe kupujeme 0,5l Coca Colu za 350 rupií (3€), nech sa mi aspoň trošku uľaví.

Som slabý a nevládzem, cítim sa horšie ako kedykoľvek predtým. Janka do mňa nadžgala dva Snickersy, to je všetko, čo som za celý deň zjedol. Nie je to výšková choroba, priotrávil som sa jedlom!!

Short story ako som sa priotrávil jedlom: Teta večer prikurovala drievkami v piecke a keď došli, tak tam začala holými rukami prihadzovať poctivo nazbierané konské hovienka. No a ja som si na večeru objednal rukami robené pirohy momo. A keďže v takýchto nadmorských výškach nie je dostatok vody na hygienu rúk, nikto ju nerieši.

Janka mi odľahčila batoh aspoň o pár kíl. Minul som aj celý luxusný toaletný papier za 200 rupií (1,60€)! Ten vytúžený Pass som dosiahol, čo ma aspoň psychicky posilnilo, aj keď to trvalo asi o tri hodiny dlhšie. Hore sme sa výhľadom nepokochali, lebo sme prišli neskoro a hory už boli prekryté hmlou.

Medzi Thorong La Passom a Muktinathom sú postavené modré plechové búdy, ktoré slúžia ako prístrešok v krízových situáciách. Ale turisti si z nich urobili verejné toalety, takže sú celé obsraté. Takže aj napriek krízovej situácií a výraznému zhoršeniu počasia sme pokračovali ďalej.

Dole to už išlo lepšie, aj keď nás chytili jemné krúpy, hmla a výhľad sme nemali vôbec žiadny, lebo sme do Thorong La Passu prišli až okolo 13-tej. Cesta dolu je strmá a neuveriteľne dlhá, v najvyšších polohách zasnežená. Do Muktinahu sme prišli až pred 18-tou.

9.deň Muktinath (3800 m n. m.) 

Ďalší deň ostávame v Muktinathu. Janka do mňa leje čierny čaj a tlačí čierne uhlie, Endiex a sušienky. Soletky k dostaniu nemáme. Na ubytovaní sa rozprávame s majiteľom a ten nám prezradil, že otrava jedlom ani u domácich nie je nič nezvyčajné.

10. deň Muktinath (3800 m n. m.) – Pokhara (830 m n. m.) 

Balíme to. Mali sme v pláne ísť ešte na vyhliadku Poon Hill, ale chuť nás prešla. Chceme ísť čím skôr do civilizácie. Nastupujeme na autobus do Jomsomu a vezieme sa vyasfaltovanou cestou, WOW! Až pokiaľ sme nezišli do doliny, kde sa cesta premenila na offroadovú disko jazdu.

V Jomsome sme prestúpili na autobus do Pokhary. Podľa google.maps tu je nejaká cesta, tak by to mohlo byť v poriadku a za pár hodín sme v Pokhare. Je to len necelých 160 kilometrov

OMYL, CESTA TU NIE JE! Trasa vedie cez riečne náplavy a nemôžeme sa pustiť sedadla pred nami, lebo by sme vyleteli z miesta a otrieskali si hlavy! Jedna slečna zvracia von oknom. Také typické nepálske, riadne sa nažerú, aj keď vedia, aké majú “cesty.” My sme úmyselne od rána nedali do úst ani sústo. Žijeme len z cukru v CocaCole.

Naša cesta sa nečakane zastavila v doline, kde upravovali 100 metrový úsek “cesty”. Možnosť obchádzky neexistuje. Takže sme čakali 2,5 hodiny, kým robotníkom padla a my sme mohli pokračovať ďalej. Cestou sme mali ešte malú nehodu s oproti idúcim traktorom, ktorému náš autobusár zobral spätné zrkadlo a bol rád, že sa len ochlp vyhol čelnému nárazu.

Po polnoci nám zastavili v Pokhare a závozník nám vyložil naše batohy z kufra autobusu. Kufor mal asi deravú kapotáž, lebo naše batohy boli nenormálne zaprášené. Tak sme sa ako najväčší homelessáci zo zaprášenými batohmi vybrali hľadať ubytovanie v nočnej Pokhare.

Cesta, čo by na Slovensku trvala 2 hodiny tu trvala neuveriteľných 12 hodín. Ťažko sa to rozpráva, treba to zažiť, ale jednoznačne to bol jeden z najväčších zážitkov z Nepálu

Trek okolo Annapurny nie je len o stúpaní a boji s výškovou chorobou

Trek okolo Annapurny nie je len o stúpaní a boji s výškovou chorobou, ktoré ani zďaleka neboli tým najhorším čo nás v horách čakalo. Turistika v Himalájach je najmä o odrieknutí si komfortu a odolávaniu rôznych problémov, ktoré ťa postretnú počas cesty.

Boli sme prekvapení ako bezproblémovo to všetko šlo, až pokiaľ neprišiel ten bod zlomu (otrava jedlom), že som musel siahnuť na dno svojich síl. A že bolo oveľa hlbšie ako som si myslel! V konečnom dôsledku môžem povedať, že to bola najväčšia skúška mojej psychiky v živote

Pár rád na záver: 

• Ak ti dávajú batoh do podpalubia pri ceste autobusom, tak ich treba zabaliť do veľkého sáčku, ktorý ti ho ochráni (inak bude zaprášený ako zo smetiska)
• Ak ti batoh uviažu na strechu, skús podplatiť závozníka aby ti ho občasne kontroloval. 50-100 rupií by mohlo stačiť
• Ak si počas treku nedáš obed, tak si po príchode na ubytovanie skús vyjednať izbu zadarmo za tri jedlá. Zvykom je mať len dve jedlá (večeru a raňajky). Prípadne pred dedinou vytvoríte skupinu, ľahšie sa vám bude vyjednávať izba zadarmo
• Ubytovanie chceš aj so spoločenskou miestnosťou, kde je piecka.
• Pitnú vodu si kupuj cez Safe Drinking Water Stations, je lacná a dobrá. Stanice sú označené aj v navigácii maps.me.
• V jeden deň by si nemal vystúpať viac ako 500 výškových metrov (deň s výstupom na Thorong La Pass je výnimka, keďže hneď ideš aj dole).
• Pri výstupe na Thorong La Pass si v hlave nedávaj za cieľ len samotný výstup, a že zostup je už hračka. Rátaj s tým, že práve ten zostup je oveľa väčšia otrava, pretože je “nekonečne dlhý.”
• Pri dlhodobom cestovnom poistení je spoluúčasť pri zavolaní helikoptéry niekoľkonásobne vyššia ako pri bežnom cestovnom poistení, keď ideš len na pár týždňov na dovolenku.
• Ak budeš potrebovať evakuáciu helikoptérou, tak treba zavolať na emergency číslo tvojej poisťovne a poslať niekoho na police post / check post / ubytovanie / povedať najbližšiemu guidovi, či nosičovi, aby zavolali samotnú helikoptéru.
• Pred cestou do Himalájí si zisti, či tvoje poistenie pokrýva aj ochorenie v horách alebo pokrýva len zranenie. Ak by sme si my volali helikoptéru kvôli otrave jedlom, poisťovňa by nám nepreplatila ani cent. Platili by sme plnú sumu za celý zásah helikoptérou a to 9000 dolárov!

Ak chceš vedieť viac podrobností o treku okolo Annapurny, prečítaj si tento článok: Trek okolo Annapurny – dôležité informácie, čísla a ceny

Celá FOTOGALÉRIA z Annapurny

The post Trek okolo Annapurny nie je len o stúpaní a boji s výškovou chorobou appeared first on TripLovers.

V tomto článku sa dozvieš dôležité informácie a hlavne ako to je s cenami na treku okolo Annapurny. Nájdeš tu aj informácie o tom, za koľko môžeš nakúpiť výbavu v Káthmandu a či sa nákupy v Nepáli oplatia. Dúfam, že ti tieto informácie pomôžu s plánovaním tvojej návštevy do Himalájí a k úspešnému zvládnutiu treku

Obsah

• Povolenia na trek v Himalájach
• Poistenie do Himalájí
• Lieky na výškovú chorobu
• Turistická výbava z Káthmandu
• Kde začať/skončiť trek okolo Annapurny?
• Sprievodca na himalájske treky
• Nosič do Himalájí
• Domáci
• Doprava na treku okolo Annapurny
• Jedlo v Himalájach
• Pitná voda v Himalájach
• Ubytovanie na treku okolo Annapurny
  • Teplá sprcha
  • Elektrina
  • Wifi
• Hygienické potreby
• Platenie a peniaze
• Náročnosť treku okolo Annapurny
  • Z pohľadu turistu (Janka)
  • Z pohľadu neturistu (Milan)

Povolenia na trek v Himalájach

Povolenia na trekovanie v Himalájach sa dajú rýchlo vybaviť v Káthmandu alebo v Pokhare. Miesta kde sa dajú vybaviť nájdete na mape pod názvom “Nepal Tourism Board.” Ich pointou je iba uhradenie poplatkov. V jednom prípade sa uvádza aj číslo poistky, ale dokumenty nikto podrobne nekontroluje.

Ako turista musíš mať dvojo povolení:

• TIMS = 2000 rupií (15,50 €)
• ACAP = 2260 rupií (17,50 €)

Pri ich vybavovaní treba mať k dispozícii 4 fotografie tváre. V Pokhare vás odfotia zadarmo na mieste, takže netreba sponzorovať agentúry na ulici. Povolenia majte počas treku po ruke a chránené pred vodou. Počas cesty sa treba často preukazovať platnými povoleniami na kontrolných checkpointoch.

Poistenie do Himalájí

Ak budeš šetriť pri poistení, môžeš na to doplatiť. V Nepáli sme stretli dievča s únavovou zlomeninou, ktorej z ničoho nič praskla kosť v členku, a pritom len stála na mieste a fotografovala.

My sme boli naším dlhodobým poistením znevýhodnení. Mali sme poistenie na obdobie vyše 6 mesiacov a v prípade volania helikoptéry v Himalájach by sme platili spoluúčasť až 850€. Samotný zásah helikoptérou v Himalájach stojí 9000 dolárov!

Väčšina krátkodobých poistení je však omnoho výhodnejšia (teda ak si odskočíte z práce do Nepálu napr. na 3 týždne) a za spoluúčasť sa dopláca cca okolo 200€. To je menej ako vyhliadkový let do Himalájí.

POZOR: Telefónne číslo na agentúru s helikoptérou nikde neuvádzajú a vaša zahraničná SIM karta v Himalájach asi aj tak nebude mať signál! Pri potrebe volania helikoptéry treba vyhľadať domácich.

Lieky na výškovú chorobu

Asi jedným z najdôležitejších liekov, ktoré vás budú zaujímať, je liek na výškovú chorobu. Na prevenciu pred ňou sa používa liek Acetazolamid, tiež predávaný pod názvom Diamox. Ak sa na treku okolo Annapurny rozhodnete brať preventívne lieky proti výškovej chorobe, bude vám ich treba na približne 5 dní. My sme ich začali brať v Upper Pisangu (3300 m n. m.) a po prechode Thorong La Passom, do dediny Muktinath, sme ich prestali brať. Dobre si naštuduj ich vedľajšie účinky, my sme si mysleli, že sú to prejavy výškovej choroby a takmer sa otočili. V Pokhare sa dá 10 tabletiek (na 5 dní pre 1 osobu) kúpiť za 150 rupií (1,20 €). V Manangu stoja 400 rupií (3,20 €).

V Manangu sa dá zadarmo absolvovať aj lekcia o výškovej chorobe, kde vám zadarmo zmerajú aj kyslík v krvi. Lekcie však začínajú vo veľmi nevhodný čas, a to 15:00, kedy je väčšina turistov ešte na ceste. Konzultácie alebo merania v iných hodinách sú za vysoké poplatky.

Určite treba mať so sebou lieky na horúčku, lieky proti hnačke, niečo na hrdlo, sprej do nosa a aj nejaké tie doplnky výživy ako magnézium a nejaké vitamíny. Strava v Himalájach je síce kaloricky výživná, no na minerálne látky a vitamíny veľmi chudobná. Určite treba mať k dispozícii aj leukoplasty a nasadiť ho v pravý čas. Keď už otlak vznikne je neskoro!

Turistická výbava z Káthmandu

V Káthmandu aj Pokhare sa dá veľa nakúpiť, no v Pokhare je výrazne menej obchodov. Osobne, kebyže mám možnosť, donesiem si radšej vlastnú výbavu zo Slovenska. To čo sa tu predáva sú napodobeniny, no dajú sa nájsť aj kvalitnejšie kúsky, ale vždy je to risk. My sme dokonca navštívili malú manufaktúru priamo za predajňou v centre Thamelu, kde sa šili The North Face bundy

RADA: Vždy nakupuj ráno! Predajcovia chcú mať spokojného prvého zákazníka a dajú ti lepšiu cenu. Naopak večer sú vyflusnutí a unavení, častokrát arogantní.

Tu je malý prehľad cien, za koľko sa nám podarilo nakúpiť veci v Káthmandu:

páperový spacák
cena: 7000 rupií (55,50 €)
popis: No Name páperový spacák, údajne do -20°C, teplučký a nikdy nám nebola zima

vysoké topánky
cena: 3500 rupií (27,70 €)
popis: Topánky kupované v Nepáli nemusia vydržať ani celý trek. Počas cesty sme videli veľa odlepených podrážok. Tie naše vydržali, ale aj tak sme neboli spokojní. Okrem katastrofálneho vzhľadu, je obrovský problém, nájsť topánky, čo by naozaj sadli. To, že 40 je veľa a 41 málo sa nám stávalo pomerne často a Jankyne topánky aj tak tlačili. Navyše nemali vytvorenú klenbu a po treku extrémne smrdeli neprirodzeným zápachom. Takže topánky určite z domu!

pár turistických palíc
cena: 500 rupií (4 €)
popis: Inú značku ako LEKI v Káthmandu ani nenájdete. Podstatné je, že vydržali. Každý sme používali iba jednu palicu, lebo obe naraz používať nevieme. Určite sa ju oplatilo mať, najmä pri zostupe.

termonohavice
cena: Janka 600 rupií (4,75 €), Milan 1100 rupií (8,70 €)
popis: Určite ich treba mať.

nepremokavá bunda
cena: 4500 rupií (35,70 €)
popis: Obaja sme si kúpili goratexovú bundu v rovnakom obchode. Moja bola úplne super a bezproblémová. Naopak, Jankina bola nepriedušná a všetko mala po chvíli prepotené. Goratexku určite treba!

termoska
cena: 1300 rupií (10,30 €)
popis: Termoska sa nám veľmi hodila a hocikde na ceste sme si mohli dopriať teplý čaj.

rukavice
cena: 200 rupií + 700 rupií (1,60 + 5,50 €)
popis: Hrubé rukavice, ktoré sa predávajú v Nepáli, majú veľmi zlý vzhľad. My sme teda kúpili dvojo rukavíc a dali ich na seba. Malo to výhodu, keď nebola veľká zima, mali sme len jeden pár. ALE s materiálom asi nebolo niečo OK, lebo Janke sa vyhádzala pokožka na prstoch, navyše jedna rukavica sa rozpárala.

čiapka
cena: do 300 rupií (2,40 €)
popis: My sme naše čiapky dostali zadarmo k extraveľkému nákupu.

flysový nákrčník
cena: 200 rupií (1,60 €)
popis: Úžasná vec!

pár vysokých ponožiek
cena: 200 rupií (1,60 €)
popis: Všetci turisti majú rovnaké The North Face ponožky. Po použití strašne smrdia, pravdepodobne preto že sú vyrobené z umelých materiálov.

hodinky s GPS
cena: od 180 €, záleží od typu a množstva funkcií
popis: Ja som používal na trackovanie turistiky Polar M400 so základnými funkciami. Výdrž batérie niečo cez 6 hodín, dobíjateľné cez USB, kľudne aj z powerbank, vhodené v batohu aby trackovali ďalej, pri extra dlhých túrach. Čo je dôležité pre turistiku v Nepáli, ukazovali nazbierané výškové metre smerom hore, aj dole.

Z oblečenia ešte odporúčam merino tričká, tie sa v Nepáli kúpiť asi nedajú, my sme ich naozaj nikde nenašli. Na voľný čas sa hodí mať páperovú bundu, zohnať v Nepáli, aspoň niečo podobné, nie je problém. Rovnako aj outdoorové nohavice, ktorým sa dá odopnúť spodná časť. Nezabudnite na žabky do sprchy.

Kde začať/skončiť trek okolo Annapurny?

Ideálne miesto, kde začať trek okolo Annapurny určite NIE JE Besisahar! Už pohľady z jeepu neboli ničím oslňujúce! Kam vás odvezú závisí tiež od ďalších turistov. Ak máte dostatok času, môžete vystúpiť už v dedinách Ghermu alebo Jagat. My sme sa vyviezli až za dedinu Tal do Dharapani. Ušetrilo nám to deň cesty, lebo medzi Jagatom a dedinou Tal sa ide dolinou, v ktorej sa výhľad takmer nemení. Dá sa začať aj v Chame, čím ušetríte približne 3-4 dni (od Besisaharu), ale aby vás vodič odviezol až tak ďaleko, treba aby vás bolo viac. Väčšina turistov končí v dedine Muktinath alebo mestečku Jomsom.

Ak si tieto miesta spojíte na mape, zistíte, že trek okolo Annapurny je v podstate len trek pozdĺž Annapurny

Sprievodca na himalájske treky

Ak si chcete prenajať sprievodcu, ktorý vás trekom povedie, stojí to 25 USD (21,50 €) na deň. Jeho výhodou je, že vám odpovie na takmer akúkoľvek otázku ohľadom kultúry, zvykov, politiky a pomenuje vám každý vrchol či rastlinu, ktorú uvidíte Cesta je dobre značená a plná turistov, mať sprievodcu nie je nevyhnutnosť. Mapy sa dajú kúpiť v Káthmandu aj Pokhare za približne 3 až 4 USD. Za nás všetko vyriešili veľmi podrobné Locus Maps s offline mapou Nepálu zadarmo. S touto aplikáciou sme si každý deň mohli trekovať trasu, ktorú sme prešli. Môžem len odporúčať

Nosič do Himalájí

Je to trochu nefér, ale nosič (porter), ktorý sa nadrie omnoho viac a nosí vaše cakypaky dostáva menej ako sprievodca. Väčšinou ale nerozpráva po anglicky a tým je znevýhodnený. Ak si nosiča objednáte na celý trek, tak na deň to vychádza od 15 USD (13 €). Existuje aj možnosť zobrať ho neskôr vo vyšších polohách. Napríklad z Manangu do Muktinathu na tri dni od 16-25 USD na deň.

Ak chcete nosiča iba “zneužiť” na vynesenie veci z Thorung Phedi do Thorong La Pass, pekne si za to priplatíte. Stojí 50 USD (43 €). A ak by vaše veci odniesol z Thorung Phedi až do Muktinathu až 110 USD (95 €). Na konci je zvykom dať nosičovi aj sprepitné, približne 2-3 USD na deň, to isté platí aj o sprievodcovi.

My sme si naše 10 – 12 kg batohy po celú cestu niesli sami a bolo to zvládnuteľné… aj keď tie trapézy.

Domáci

Osobne na tých sme sa veľmi tešili, žiaľ prišlo sklamanie. Ľudia sú na trase okruhu okolo Annapurny na turistov zvyknutí až tak, že keď si chcete odfotiť ich dieťa, tak vám ho tam strčia, že na, FOŤ! Veď treba nejako podporiť ten turizmus, ale v skutočnosti o nás nejavili absolútne žiaden záujem. Vôbec sme pre nich neboli zaujímaví, ani pre deti. Na rozdiel od nás, sú pre nich zaujímavé mobily a domáci tiež vedia riadne fičať na wifi.

Doprava na treku okolo Annapurny

Uvedené ceny na trasách sú orientačné a v dohľadnej dobe sa môžu zmeniť:

• bus Pokhara – Besisahar = 400 rupií (3,20 €)
• bus Káthmandu – Besisahar = 700 rupií (5,50 €)
• bus Besisahar – Bulbhule (8km) = nikto nevie koľko stojí a už tobôž nie kedy a odkiaľ chodí
• jeep Besisahar – Dharapani = 1300 rupií  (10,30 €)
• jeep Besisahar – Chame = 2000 rupií (15,80 €)
• jeep Manang – Besisahar = 5000 rupií (40 €)
• bus Muktinath – Jomsom = 300 rupií (2,40 €)
• bus Jomsom – Pokhara = 1000 rupií (8 €)
• kôň Thorong Phedi – Thorong La Pass = 120 USD (103 €)

Cena cesty jeepom je niekedy fixná a niekedy závisí od počtu ľudí, medzi ktorých sa rozdelí celková suma. Všetko záleží od toho ako sa vodič vyspí. Osobne neodporúčam jesť pred cestou v nepálskom autobuse alebo jeepe, skutočné cesty sú tu naozaj raritou

Jedlo v Himalájach

Jedlo tvorí hlavnú položku na treku. S vysokými cenami začínajú už v Besisahare a tam teda vynášať netreba. Smerom hore sa to už iba zvyšuje a kulinárske umenie to teda naozaj nie je. Skôr naopak, jedli sme len preto, že sme boli hladní.

Tam kde spíte by ste mali aj jesť. Väčšinou to funguje spôsobom, že na papierik sa píše objednávka, niekedy píšete vy, niekedy oni. Platí sa vždy na konci (okrem High Campu). Vždy si dobre prepočítajte a skontrolujte účet, ceny aj položky! Nám nesprávne sčítali alebo prihodili položky až na 4 (z 8) ubytovaniach.

Ak sa zastavíš na obed, počítaj s tým, že domácim to potrvá hodinu, nepálska klasika. Väčšina z nich varí iba na ohni a zemiaky boli mnohokrát nedovarené aj keď sme čakali večnosť.

Ako príklad som odfotili cenník v jednej z reštaurácií v dedine Dharapani:

Sladkosti sú na nepálskych trekoch drahou záležitosťou. Za čo sme v Pokhare dali 70 rupií (55 centov), tu žiadajú 400 (3,20 €). My sme so sebou niesli čokolády, snickers, keksy, nutellu a orechy. Proteínové tyčinky v Nepáli asi nezoženiete. Nakúpili sme toho naozaj priveľa, približne za 40 dolárov a potom sme to veľakrát nasilu jedli. Tiež sme nepočítali s tým, že vplyvom zmeny tlaku sa nám začnú nafukovať a vybuchovať obaly

Oplatí sa mať so sebou aj instantnú kávu a čaj. Na ubytovaniach si môžete dokúpiť iba teplú vodu a tá vždy stojí menej. Cukor vám poskytnú vždy. My sme si ho pred trekom kúpili, potom vláčili a nakoniec darovali

Pitná voda v Himalájach

Voda na treku sa dá kúpiť v malých dedinských obchodíkoch, ale aj po ceste a na ubytovaniach. V obchodíkoch bývajú väčšinou lacnejšie ako na ubytovaní. Ich cena je od 80 po 300 rupií (0,60-2,50€) za litrovú fľašu (v Nepáli majú iba jednolitrové fľaše vody), v závislosti od nadmorskej výšky. No ak nechcete plytvať plastami a trochu ušetriť, môžete používať aj ACAP Safe Drinking Water Stations, teda stanice na tankovanie pitnej vody. Voda je tu výrazne lacnejšia a jeden liter tu kúpite za 35 až 50 rupií (25 – 40 centov). My sme s ňou nemali žiaden problém, aj keď niektorí, odporúčajú do nich prihodiť aj čistiace tabletky. To sme my nerobili, lebo to množstvo chlóru nám pri prvom pokuse podráždilo hrdlá.

V Thorong Phedi sme museli kupovať vodu iba vo fľašiach lebo Water Station nefungovala. V High Campe nám predali vodu aj s ľadom. V Thorong Phedi aj v High Campe stojí fľaša vody rovnako veľa. Nakupujte teda v High Campe, aby ste ju nemuseli vláčite cez ten strmák čo k nemu vedie.

Ubytovanie na treku okolo Annapurny

Za izbu sa VŽDY platí. Kedysi to fungovalo spôsobom, že za dve jedlá máš ubytovanie zadarmo, no to je už minulosť. Nie sú to žiadne horibilné sumy. Za dvojlôžkovú izbu sme platili od 200 do 500 rupií (1,60 – 4 €) za noc. Ak idete ako skupina (alebo pred dedinou vytvoríte skupinu) dá sa cena zjednať alebo sa dohodnete, že za tri jedlá je izba zadarmo. Izby sú veľmi jednoduché a často chýba základné vybavenie ako odpadkový kôš, stolík, vešiak alebo vo vyšších polohách zásuvka.

Aj keď je to zriedkavé, v nižších polohách sa nachádzajú ubytovania, ktoré nemajú piecku. Tá sa nachádza vždy v jedálni. Osobne odporúčam vyhýbať sa ubytovaniu v samostatných chatkách. Ráno v nich býva väčšia zima ako v izbách, ktoré sú súčasťou budovy.

Teplá sprcha

Teplá sprcha na treku okolo Annapurny nie je vždy samozrejmosťou. Po Manang to ešte ako tak ide, i keď niekedy len na 3 minúty. Sprcha bola vždy v cene ubytovania a nikdy sme nedoplácali. Problém mala frajerka skôr keď musela vlasy sušiť Po Manangu sa už neosprchujete, najbližšie až v Muktinathu. Vtedy úradujú vlhčené servítky. Záchody bývajú tiež väčšinou len turecké.

Elektrina

S elektrinou sme nikdy nemali problém. Po Manang sme si mohli dobíjať mobily a powerbanku každý deň, niekedy aj na izbe no niekedy len v spoločenskej miestnosti. Horšie to bolo v úseku medzi Manangom a Muktinathom, kedy sme fungovali na 10 000 mAh powerbanke. Do zálohy som mal ešte jednu 20 000 mAh powerbanku, ale takmer som ju nevyužil. Myslím, že nabudúce by stačilo zobrať iba jednu 20 000 mAh.

Wifi

S turistami prišla do Himalájí aj wifi. Prvé dni treku až po Manang je k dispozícii takmer na každom ubytovaní a bez poplatku. Za Manangom častokrát už k dispozícii nie je alebo je spoplatnená, najčastejšie sumou 200 rupií (1,60 €). Ak dôjdete až do Muktinathu, ste opäť v civilizácií a v spoločenských miestnostiach uvidíte kopec ľudí so sklonenými hlavami, čumiacich do svojich telefónov.

Hygienické potreby

Základné hygienické pomôcky sa dajú zohnať v malých obchodíkoch v dedinách od Besisaharu až po Manang. A od Muktinathu smerom nižšie. Ľudia tu normálne žijú a hygienické pomôcky tiež potrebujú. Určite maj so sebou okrem iného aj toaletný papier! Ten ti nikde neposkytnú a v najvyšších polohách stojí 200 rupií (1,60 €). To isté platí aj o servítkach na stole, príbor sme si museli utierať vlastným.

A keď už sme pri tejto téme, na trase od Manangu po Thorong La Pass vedie jedna úzka cesta a ľudia po nej kráčajú v zástupe. Takže ak to na teba akurát vtedy príde a hanbíš sa čúrať pred všetkými, počkáš si až prejdu všéétci okolo

Aj keby ti niečo chýbalo, nikdy sa neboj opýtať alebo poprosiť o pomoc ľudí, ktorí idú tvojim smerom

Platenie a peniaze

Ohľadom platenia je lepšie mať nepálske rupie. Doláre nikto nechce, nemajú ich kde zameniť. Počas cesty bankomat nenájdete a všetku hotovosť treba mať so sebou, na celú dĺžku treku. Najbližší bankomat je až v Jomsome a dá sa vyberať iba po 10 000 rupií.

Ak máte iba tisíc rupiovky (8€) je to v pohode, domáci vždy mali rozmeniť. Dokonca to bolo lepšie ako v Káthmandu a Pokhare, kde si domáci často odbehnú aby rozmenili.

Na celé trvanie treku sme mali so sebou 60 000 rupií a 500 dolárov (spolu 900 €) pre dve osoby. Mali sme v pláne trekovať 14 dní aj s cestou. Nakoniec sme to kvôli istým zdravotným problémom skrátili na 10 dní aj s cestou a spolu minuli iba niečo pod 40 000 rupií (320 €).

Náročnosť treku okolo Annapurny

Z pohľadu turistu (Janka):

Spočiatku som si to nevedela predstaviť, aké to bude, kráčať v kuse toľko dní a v takej zime (-12°C). Ale okrem bolesti chrbta to bolo po fyzickej stránke bezproblémové a pocitová teplota bola výrazne vyššia Čakala som niečo podstatne náročnejšie, hlavne stúpania ale tie boli skôr kontinuálne. V Manangu som prekonala svoju psychiku, pri rozhodovaní sa, či ideme späť alebo pokračujeme. To rozhodnutie bol pre mňa kľúčové k dosiahnutiu cieľa

Z pohľadu neturistu (Milan):

Keďže mojím najväčším doterajším turistickým výkonom bolo dať Malý a Veľký Rozsutec v jeden deň, tak treku okolo Annapurny som sa trochu obával. Aj napriek tomu som nikdy nechcel využiť nosiča, pretože som chcel vedieť, či to dám. Musím povedať, že to nebolo nič nesplniteľné a aj po 7-mich dňoch turistiky som okrem boľavých trapézov nemal boľavé nohy ani otlaky.

ALE počas najnáročnejšieho dňa Treku okolo Annapurny, čo je výstup na Thorong La Pass, som mal bohužiaľ otravu jedlom a bol som výrazne slabší a pomalší, keďže telo si pýtalo svoje potreby každých desať minút. Čo ti ale viem povedať, je fakt, že dno tvojich síl je oveľa hlbšie ako si myslíš a zvládneš oveľa viac, aj napriek komplikáciam!

V skratke sa dá povedať, do Besisaharu po Manang nie je problém zohnať dôležité veci. Od Manangu už neexistuje cesta pre auto a na komfort treba na pár dní zabudnúť. Ak sa ti podarí dôjsť až do Muktinathu, si opäť v civilizácií. V konečnom dôsledku môžem povedať, že trek okolo Annapurny nás stál oveľa viac času a nervov ako peňazí

Celá FOTOGALÉRIA z treku okolo Annapurny

The post Trek okolo Annapurny – dôležité informácie, čísla a ceny appeared first on TripLovers.

Po Káthmandu je druhým najdôležitejším mestom v Nepáli Pokhara. Práve tieto dve mestá sú spojené azda jedinou čiastočne spevnenou asfaltovou cestou v krajine.

Obsah

• Turistické centum v Pokhare sa nachádza pri jazere Phewa
• Okolie Pokhary za jeden deň
  • Požičanie skútra v Pokhare
    1. Peace pagode
    2. Vodopády Devis Falls
    3. Jaskyňa Gupteshwor Mahadev
    4. Vyhliadka Sarangkot
• Pokhara je ideálne miesto na relax po treku

Turistické centum v Pokhare sa nachádza pri jazere Phewa 

Najväčším ťahákom mesta je jeho príjemné prostredie jazera, ktoré sa rozkladá priamo pod Himalájami. Táto oblasť je priamo stvorená pre turistov, ktorý hľadaj kľud a relax. To však iba v oblasti “lakeside”, kde sú všetky hotely, podniky, obchody a agentúry. Aj keď tých trekových obchodov je tu výrazne menej, ako v Káthmandu.

Hlavnými atrakciami sú výlety po jazere, paragliding a rogalo. Na to aby ste si užili výhľad na Himaláje zo vzduchu však potrebujete ideálne počasie a viditeľnosť. My sme tam boli štyri celé dni a slabý obrys hôr sme videli iba z autobusovej stanice pri odchode z Pokhary

Okolie Pokhary za jeden deň

Ak by ste zamierili do skutočného centra Pokhary, videli by ste len ďalšiu nepálsku klasiku. Rozbité cesty, prach, žiadna zeleň a kravy oddychujúce na ceste. V samotnom centre mesta sa nenachádza nič turistické a za všetkým treba ísť do okolia.

Požičanie skútra v Pokhare

V Pokhare sú požičovne ako napríklad Hearts & Tears Motorcycke Club, kde si môžete požičať poriadny stroj a vydať sa na niekoľkodňový výlet do Himalájí. Obyčajné skútre na prenájom však v ponuke nemajú, rovnako ako nikto iný v Pokhare. S peknou angličtinou nás preto posielajú oproti Hotelu Glacier. Oproti nemu je malá odstavná plocha, kde domáci prenajímajú svoje vlastné skútre.

Problém je ale s “ŠPZ-tkou”. Tá je červenej farby a také vozidlo nie je určené na požičiavanie turistom. Majiteľ nás ale ubezpečil, že policajti sú úplatkársky a stačí im podstrčiť 500 rupií (4€). Tí ale stoja na každej väčšej križovatke lebo v Nepáli nemajú semafóry. Prenájom skútru v Pokhare stojí až 1200 rupií (10€). Za ten nevýkonný stroj čo nám poskytli sme nakoniec zaplatili 800 rupií (6,50€), čo je stále viac ako v oficiálnych požičovniach v Káthmandu.

1)  Peace pagode

Mierime k Peace pagode, ktorú síce vidno od jazera, ale celý kopec treba obchádzať dookola. Z vrcholu je krásny výhľad na Pokharu, jazero Phewa a Annapurnu, ale len za podmienky, že je pekné počasie a dobrá viditeľnosť. Vstupné sa tu neplatí, ale žobrú tu malí chlapci. Neskôr sme sa presvedčili, že tých žobrajúcich detí je najviac práve v okolí Pokhary.

2) Vodopády Devis Falls

Po ceste z Peace pagody sme sa zastavili pri vodopáde Devis Falls, ktorý v minulosti niesol názov Patale Chango (podzemný vodopád). K jeho premenovaniu došlo v roku 1961 po smrteľnej nehode švajčiarskej občianky, ktorá sa vo vodopáde kúpala, ale silný prúd ju stiahol so sebou. Jej mŕtve telo vylovili z útrob podzemného vodopádu až o tri dni neskôr. Manžel, ktorý bol svedkom nehody, požiadal na jej počesť nepálske úrady, aby vodopád niesol jej meno.

Zaplatili sme prekvapivo len 30 rupií (0,25€), čo nám prišlo zvláštne málo, nakoľko sme mali veľké očakávania. Niet sa čomu diviť, vodopády sú naozaj krásne a unikátne tým, ako si voda vytvorila kaňon. Škoda len, že sme nič nevideli, lebo nejaký mudrc postavil pred vyhliadku plot takým spôsobom, že sa tá krása nedá vidieť. Cez plot som len vystrčil ruku s fotoaparátom a urobil si fotku, na ktorej som zistil, čo je na druhej strane plotu

3) Jaskyňa Gupteshwor Mahadev

Trošku sklamaní sme sa pobrali cez cestu k jaskyni Gupteshwor Mahadev. Predrali sme sa krytými obchodíkmi so suvenírmi a vyšli pri špirálovitej jame so schodiskom. Za 100 rupií (0,80€) sme v jaskyni zhliadli niečo naozaj nevídané. Jaskýň mám pobehaných dosť, ale lešenie som ešte v žiadnej nevidel

Jaskynné priestory vedú popod cestu a napájajú sa na Devis Falls, ktoré ale nie je vidno. Je ich iba počuť a cez úzku štrbinu, ktorú si vytvorila voda, vidno denné svetlo. Najlepší pohľad na tento jaskynný kaňon je z vyhliadky, na ktorú si treba počkať. Veľa hinduistov chodí do jaskyne bosých a preto im to dlhšie trvá. Vyzúvanie ale nie je povinné. Aj keď jaskyňa nemá takmer žiadnu výzdobu, určite patrí k miestam, ktoré treba pri návšteve Pokhary navštíviť

4) Vyhliadka Sarangkot

Počasie nie je ideálne, ale ešte je málo hodín, na to, aby sme vrátili skúter. Ideme sa povoziť a smerujeme na vyhliadku Sarangkot. Cesta vedie cez terasové políčka a dediny so žobrajúcimi deťmi, takže sme po prvej skúsenosti už ani nezastavovali. Na vrchole sme namiesto výhľadu na Himaláje nemali poriadny výhľad ani na mesto pod nami.

O tom, že sme sa na to mali vykašľať, nás presvedčil dážď, ktorý nás chytil na vrchole. Dážď v noci prepukol do poriadneho lejaku a hromy, ktoré bili v Himalájach boli neopísateľne odlišné od tých našich na Slovensku.

Pokhara je ideálne miesto na relax po treku 

Z Pokhary sa štartuje na viacero trekov akými sú Annapurna Circuit, Annapurna Base Camp alebo len menší výstup na vyhliadku Poon Hill. Niektorí dokonca navštevujú Himaláje na motorkách, takže tu stretnete rôzne spektrum ľudí, ktorí sa do hôr len chystajú alebo sa už vrátili. Hlavne tí, čo si už v Himalájach to svoje odžili, budú potrebovať relax a na to je prostredie jazera ako stvorené

Ak sa však na treky, paragliding či motorkovanie v blízkosti Pokhary nechystáte, absolvovať 7 hodinovú cestu autobusom z Káthmandu do Pokhary je podľa mňa zbytočné. Okolie mesta toho až tak veľa neponúka a chodiť sem len kvôli pár zaujímavostiam sa neoplatí. Netreba zabúdať, že pekné počasie nemusí vyjsť, takže výhľad na Himaláje tiež nie je garantovaný. Ak vám ale zostáva pár dní navyše, osobne by som skôr odporúčal navštíviť safari v Národnom parku Chitwan

Celá FOTOGALÉRIA z Pokhary

The post Stojí dlhá cesta autobusom do Pokhary za to? appeared first on TripLovers.

Národný park Chitwan na indicko-nepálskych hraniciach je jediným miestom v širokom okolí, kde nájdete nosorožce. So zaujímavou zmeskou živočíšnych druhov sa z národného parku stalo cenovo prijateľné safari

Obsah

• Sauraha – vstupná brána na safari
• VIDEO z jazdy autobusom do Chitwanu
• Čím je Národný park Chitwan výnimočný?
• Vstupné, pravidlá a upozornenia
• Ako sa dá zažiť safari v Chitwane?
  • Jungle walk tour
  • Kanoing na rieke Rapti
  • Celodenný výlet súkromným jeepom
  • Poldenný výlet na jeepe
  • Jazda na slonoch
  • Umývanie slonov
  • Nárazníková zóna (buffer zone)
  • Nočné pozorovanie z posedu
• Čo je zadarmo?
• Čo určite nevynechať!
• Ako hodnotím návštevu Národného parku Chitwan?

Sauraha – vstupná brána na safari

Mestečko Sauraha je situované hneď na okraji národného parku a tvorí vstupnú bránu do Chitwanu. Je rozdelené na dve paralelne ulice. Východná je pre nepálske obyvateľstvo, ktoré tu žije a západná je pre turistov. Tu nájdete všetky ubytovania, reštaurácie a agentúry. Je to skôr “countryside” a od mestečka netreba mať veľké očakávania.

VIDEO z jazdy autobusom do Chitwanu 

Dostanete sa sem autobusom z Káthmandu alebo Pokhary, aj keď pre niektorých to môže byť trochu traumatický zážitok

Čím je Národný park Chitwan výnimočný?

Národný park Chitwan bol založený v roku 1973 a stal sa tak prvým a najstarším národným parkom v Nepáli. So svojou výnimočnou faunou a flórou bol v roku 1984 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

V národnom parku Chitwan žije pestrofarebná a tak trochu zvláštna zmeska, vyše 700 druhov divokých zvierat. Medzi ne patria najvyhľadávanejšie nosorožce, tigre, leopardy, medvede pyskaté, slony, krokodíly, opice ale stretnete tu aj jelene, diviaky, hornbilov, orly, sovy či kohúty.

Už samotné mestečko Sauraha je okúzľujúce, keď máte možnosť vidieť ako sa po ulici prechádzajú slony. A pri pozorovaní nosorožcov sa budete cítiť akoby ste boli súčasťou dokumentu z  National Geographic

Väčšina zvierat bola pred založením parku nadmerné lovená iba ako športová trofej. Pytliactvom je problémom aj v súčasnosti, preto sú v parku hliadky. Najviac ohrozeným druhom je nosorožec indický, ktorý je lovený iba kvôli rohu.

Vstupné, pravidlá a upozornenia 

Na vstup do národného parku potrebuješ permit. Ten potrebujete aj v prípade, že chcete navštíviť nárazníkovú zónu národného parku, kde sa tiež konajú niektoré aktivity. Jednodňový lístok, iný ani neexistuje, stojí 1700 rupií (13€). Existuje aj výnimka, o ktorej sa dočítaš v časti článku “Čo je zadarmo.”

Podľa vládnych nariadení bolo pre bezpečnosť turistov zriadené pravidlo dvoch sprievodcov (ktorý musia mať platný doklad). Tých musíte mať aj keď idete do parku ako jednotlivec. Sprievodcovia nemajú žiadne zbrane iba bambusové tyče ale vedia ako reagovať pri stretnutí so zvieratami. O tom ako sa správať vás poučia ešte pred vstupom do parku.

Určite si neberte farebné oblečenie. Nosorožcom sa zapáčite a vyberú si na rozdupanie práve vás Najlepšia je čierna, zelená, hnedá prípadne šedá. Janka musela bežať na ubytko aby sa prezliekla a cestou predbehla tuk tuk

V oblasti národného parku Chitwan sa sem-tam vyskytuje aj malária. Pred svojou návštevou si zistite aktuálnu situáciu.

Ako sa dá zažiť safari v Chitwane? 

Prvú ponuku dostaneš už na ubytovaní. Odporúčam vypočuť si ju celú, aby si bol v obraze o všetkých možnostiach. Hneď ako sa vyberieš k najbližšej reštaurácii, si ťa odchytia ďalší štyria na ulici, a každý ti bude tlačiť do hlavy, že najlepšie je to, čo ponúka on.

• Jungle walk tour

Jungle walk je základom návštevy Chitwanu. Dá sa absolvovať poldenný, celodenný, dvojdňový až trojdňový trek so spaním v dedinách na okraji národného parku. Pod pojmom džungľa si netreba predstavovať nič nebezpečné. Časť Chitwanu, ktorú sme prešli, mi pripomínala naše lužné lesy pri Dunaji, len vysušené na savanu.

My sme mali celodenný trek, ktoré trvajú od 7-mej do približne 18-tej. V džungli sme sa nachodili 17 kilometrov. Naši sprievodcovia nás síce ťahali po miestach kde neboli žiadni turisti, no neboli tam ani zvieratá. Čo sme videli boli škrabance tigra, stopy viacerých zvierat, blato na stromoch od nosorožcov, hovienka všetkých veľkostí v rôznych štádiách rozkladu a tigrí moč, ktorý sme si mohli aj oňuchať

Čo si tu ale treba uvedomiť je, že to nie je žiadna zoologická záhrada, takže nikto neručí za to, koľko zvierat človek uvidí

Vyskúšali sme si prechod cez vysoký trávnatý porast, ktorý nám siahal vysoko nad hlavy, čo bolo tiež zaujímavé. Na zvieratá sme mali smolu. Okrem dvoch hornbillov sme videli iba živočíchy, ktoré máme aj na Slovensku.

Ceny jednodňového jungle walk trekingu sa pohybujú od 4600 do 5700 rupií (35,5€ – 44€) vrátane permitu.

• Kanoing na rieke Rapti

Ráno sa začína asi 40 minútovým splavom rieky Rapti. Kanoing je takmer vždy súčasťou jungle walk trekingu. Je to jedna z najpríjemnejších aktivít v Chitwane. Počas plavby nás sprievodca upozorňoval na všetky zvláštnosti, ktoré vytvárajú zvieratá v prírode a aj na vtáctvo a krokodílov.

• Celodenný výlet súkromným jeepom

Výhodou je, že máte dostatok času dostať sa hlboko do národného parku a vidieť tak aj zvieratá, ktoré žijú ďaleko od Saurahy. Na druhej strane je to len pre tých, ktorí nemajú hlboko do vačku. Prenájom jeepu s vodičom a dvoma sprievodcami stojí okolo 250 dolárov.

• Poldenný výlet na jeepe

Poldenný výlet na jeepe sa koná poobede a trvá zhruba 3 hodiny. Chodí sa na 4 stanovištia, kam chodia všetky jeepy so všetkými turistami. Spočiatku sme si mysleli, že hluk jeepov odplaší všetku zver ale podľa toho čo sme počuli, nie je to úplne tak. Kamarát, ktorý navštívil safari v Afrike hovoril, že zvieratá sú na jeepy zvyknuté, ale nepáči sa im, keď z neho vystúpiš. Vtedy začnú utekať. Takže sa nemusíš báť a choď do toho Jeep tour je omnoho bohatšia na zvieratá a je ich lepšie vidno lebo sa sedí hore. Cenovo je poldenný výlet omnoho prijateľnejší ako celodenný výlet súkromným jeepom.

• Jazda na slonoch

Jazdy na slonoch sa konajú skoro ráno alebo pri západe slnka, kedy sa nosorožce chodia napájať k vodným zdrojom v nárazníkovej zóne. Celé to trvá len 45 až 60 minút a stojí to 2500 rupií (20€), ale vraj je to najlepší spôsob ako sa dajú pozorovať nosorožce. Problém je len v tom, že je to nekomfortné (na jednom slonovi sú kludne až štyria ľudia) a ťažšie sa fotí, lebo slon je neustále v pohybe. Aj napriek tomu, že je to skôr týranie zvierat sa snaží národný park túto atrakciu ľuďom čo najviac priblížiť. Dôkazom toho je, že jednodňový permit môže platiť aj deň pred alebo deň po návšteve národného parku ak idete na slony.

Aj keď sme spočiatku chceli, jazdu na slonoch sme nakoniec neabsolvovali. Stačilo nám keď sme prvýkrát videli slony na ulici v Saurahe ako ich pán mláti drevenou palicou po hlave.

• Umývanie slonov

Veľkou atrakciou je aj desať minútové kúpanie so slonmi, kedy by sa mali slony umývať v rieke. Turisti to ale pochopili nesprávne a slonom sa driapu na chrbát aby si urobili super fotku. V roku 2017 tak jeden slon zabil dvoch ľudí. Informácia sa samozrejme nedostala von, lebo by to uškodilo turizmu v Chitwane.

• Nárazníková zóna (buffer zone)

Aj na návštevu nárazníkovej zóny je potrebný permit, je však jedno miesto kde ho netreba. Nachádza sa hneď pri rieke v Saurahe, je to chodníček, ktorý vedie od reštaurácie s terasou na východ, okolo búdky na kontrolu permitov (tie kontrolujú iba ak idete na druhú stranu rieky). Nie je tu núdza o nosorožce, slony, krokodíly a vtáctvo. Práve v tejto zóne sme videli viac zvierat ako v samotnom národnom parku. Najviac ich je tam pred západom slnka, kedy sa chodia napájať. Táto mala časť safari je úplne zadarmo

• Nočné pozorovanie z posedu

Na ubytovaní nám ponúkli aj možnosť nočného safari z pozorovacej veže priamo v centre národného parku. Predstava, že by sme celú noc kukali na tu istú pláň a dúfali, že v tme niečo uvidíme sa nám veľmi nepozdávala a zamietli sme ju hneď na začiatku.

Čo je zadarmo? 

#1 Mini múzeum

Hneď vedľa miesta kde sa platia permity do národného parku sa nachádza malá výstava, kde sa o Chitwane a jeho zvieratách niečo dozviete. Odporúčam toto miesto navštíviť hneď v deň príchodu do Saurahy

#2 Predĺžená platnosť permitu

Na jazdenie na slonoch tiež treba mať permit ale existuje výnimka. Ak chcete absolvovať poobednú jazdu na slonoch a permit si zakúpite po 14-tej, povolenie vám platí aj na celý nasledujúci deň. Ak sa rozhodnete ísť najprv do národného parku a až potom na slony a chcete sa vyhnúť plateniu ďalšieho permitu, treba ísť na ranné jazdenie na slonoch.

#3 Nárazníková zóna (buffer zone)

Zadarmo je aj malý kúsok nárazníkovej zóny v mestečku Sauraha. Práve tu je veľká pravdepodobnosť, že uvidíte slony a nosorožce. Najlepší čas na jej návštevu je pri západe slnka, kedy sa sem chodia nosorožce napájať, krokodíly sú ponorené vo vode takmer celý deň na jednom mieste a slony, ktoré sa tu prechádzajú sú vládne a slúžia na kontrolovanie pytliactva v národnom parku.

Čo určite nevynechať! 

Asi základom každého návštevníka je jungle walk tour. Aj keď sme videli väčšinou iba vtáctvo, boli sme spokojní s tým čo sme zažili. Kanoing na rieke Rapti býva takmer vždy zahrnutý v cene jungle walk trekingu a je to tiež super zážitok, ktorý radím určite absolvovať!

My sme vynechali poldenný výlet na jeepe a budeme to ľutovať ešte veľmi dlho! Ty určite neurob tú istú chybu a choď! Zážitok je to už len preto, že sedíte hore na jeepe a rútite sa prašnou cestou do neznáma

Určite si aspoň jeden podvečer vyhraď pre návštevu chodníka popri rieke v Saurahe, ktorý vedie do nárazníkovej zóny. A nezabudni si užiť západ slnka nad riekou Rapti z terasy reštaurácie

Aj keď to všetko znie ako aktivity pre “buržujov”, pozorovanie hocičoho čo súvisí so zvieratami je vždy drahé. Jednodenný výlet zahrňujúci povolenie, ranný kanoing, doobedný jungle walk a poobedný výlet na jeepe ponúkajú na ubytovaniach za 5700 rupií (44€). Napriek tomu si myslím, že budeš aj tak veľmi spokojní s tým čo uvidíte a zažijete

Ako hodnotím návštevu Národného parku Chitwan?

Národný park Chitwan sa ani zďaleka nedá porovnávať so safari v Národnom parku Serengeti v Afrike, ako sme počuli od našich nemeckých kamarátov. Je to skôr len malá a finančné dostupná náhražka. Napriek tomu, Chitwan nás úplne namotal na safari a cítili sme sa ako súčasť dokumentu z National Geographic Už teraz vieme, že raz naše cesty poputujú aj do Serengeti.

Celá FOTOGALÉRIA z Chitwanu

The post Safari v Nepále? Áno, v Národnom parku Chitwan! appeared first on TripLovers.

Vystupujeme na nie zrovna najbezpečnejšom letisku sveta, ktorého tehlové interiéry nám pripomínajú nástupište 9 a 3/4 z filmu Harry Potter. Pri preberaní batožiny na chvíľu vypadla elektrina, trochu netradičné uvítanie.

Obsah

• Káthmandský prach
• Thamel
• Kde sa najesť v Thameli?
• Nákupy turistickej výbavy v Nepále
• Top miesta v Káthmandu a okolí
  • 1) Boudhanath Stupa
  • 2) Posvätná rieka Bagmati a Pashupatinath
  • 3) Swoyambhunath Stupa
  • 4) Durbar Square
    • Káthmandu Durbar Square
    • Patan Durbar Square
    • Bhaktapur Durbar Square a oslavy Nepálskeho Nového roku
  • 5) Vyhliadka Nagarkot

Nepálski taxikári nie sú až takí nepríjemní a neodbytní ako tí v juhovýchodnej Ázii. Takže naša stratégia predstierania, že ich nepotrebujeme sa nám veľmi neosvedčila. Napriek tomu sa nám podarilo zjednať taxík na 4 USD. Cesta tankodromom k hotelu bola v typickom mini nekomfortnom nepálskom taxíku ale boli sme radi, že sa o polnoci vezieme na hotel. Taxikár nás chcel vyložiť niekde v turistickej štvrti Thamel, ale neboli sme ochotní vystúpiť z auta, kým nás nedovezie na naše ubytovanie.

Káthmandský prach 

Nasledujúci deň sme vyšli do ulíc hlavného mesta. Čo nás hneď zarazilo bolo neskutočné množstvo prachu. Všade! Aj v obchodoch na potravinách alebo vystavenom oblečení. Vraj pred zemetraseniami z roku 2015 to také kritické nebolo, ale zemetrasenia poškodili potrubia, ktoré privádzali vodu z Himalájí do Káthmandského údolia a okrem viacerých domov zničili aj infraštruktúru.

V meste sa nachádza veľa studní, do ktorých voda pritekala a obyvatelia mesta sa v tejto vode umývali, prali a naberali úžitkovú vodu. Ale po zemetrasení sa voda stratila, studne prestali spĺňať svoju funkciu a v meste sa začal z polorozpadnutých budov uvoľňovať prach. Domáci rozlievajú vodu pred domami a pred obchodmi aby sa im neprášilo dnu, no snahy sú skôr symbolické. Rúška nosia domáci aj turisti, ale ich používanie pri teplotách okolo 30°C je veľmi nekomfortné.

Thamel 

Thamel predstavuje turistickú časť centra Káthmandu a nachádza sa tu takmer 90% všetkých ubytovaní v meste. Nad ulicami sa trepotajú modlitebné vlajočky, ktorých posolstvo nesie vietor ďalej. Sú symbolom budhizmu a každá farba má svoj význam: modrá – nebo, biela – vzduch, červená – oheň, zelená – voda, žltá – zem. Ich poradie je dôležité.

Pozdĺž ulíc Thamelu nájdete všetko čo potrebujete. Je tu nespočetné množstvo obchodíkov s turistickou výbavou, čajmi, kašmírom a suvenírmi. Zároveň majú turisti každých pár metrov možnosť vybrať si peniaze z bankomatu alebo zameniť si peniaze za nepálske rupie aby mali príležitosť minúť čo najviac.

Určite sa neoplatí navštevovať miestne nákupné centrá, pretože sú na úrovni obchodného domu Saratov v Dúbravke. Pre nás bol druhou najväčšou atrakciou Thamelu pán, ktorý každý deň predával noviny a už z diaľky sme počuli ako v nepálštine kričí – Večerník!

Kde sa najesť v Thameli? 

Pre nás bolo obľúbeným miestom Hity Cafe, ktoré otvorili len pár dní pred našim príchodom a boli sme tam varení pečení Predovšetkým kvôli super bio cappuccinu len za 1 €, vynikajúcemu Nepali Thali a priateľskej rodinke, ktorá sa ku nám správala, akoby sme boli členom ich rodiny

Nákupy turistickej výbavy v Nepále

Káthmandu ponúka veľa možností na nákupy, ale kebyže mám možnosť, donesiem si radšej vlastnú výbavu zo Slovenska. To čo sa tu predáva sú napodobeniny, no dajú sa nájsť aj kvalitné kúsky, ale vždy je to risk. V Káthmandu sme mali kus šťastia a v jednej predajni sme strávili dve hodiny. Majiteľke sme urobili poriadnu tržbu. Nakúpili sme za rozumné ceny, lebo sme boli prvými zákazníkmi dňa (o 10:00), a preto boli aj veľmi priateľskí. Na záver sme od nej dostali aj úžasný škoricový čajík lebo videla, že sme z tých nákupov úplne vyšťavení

V článku o trekovaní v Himalájach sú opísané ceny a kvalita konkrétnych produktov

V tej istej predajni sme navštívili aj malú manufaktúru oddelenú plachtou. Šiesti krajčíri tam šili The North Face bundy, spacáky a ďalšie turistické oblečenie. Boli tam len pod umelým svetlom a všade bolo veľa peria a zvyšky látok. Ale stačilo by 10 minút aby to upratali a ich pracovné podmienky by boli niekoľkonásobne lepšie.

Top miesta v Káthmandu a okolí

1) Boudhanath Stupa

Obrovská biela stupa sa týči nad mestom už od 5. storočia. Vtedy chudobná žena požiadala kráľa aby v meste postavil svätyňu. Kráľ sa s ňou dohodol, že ju postaví, ale iba o takej veľkosti územia, aké ona dokáže pokryť kožou riečneho byvola. Žena súhlasila a kožu riečneho byvola narezala na tenké prúžky a vytvorila obrovský kruh. Kráľ si uvedomil, že ho žena podviedla, ale slovo dodržal a stupu postavil podľa rozmerov, ktoré určila splnením úlohy.

Dnes je 46 metrov vysoká stupa jednou z najnavštevovanejších budhistických miest v Nepále. V apríli 2015 bola poškodená, ale ešte v tom istom roku ju stihli obnoviť. Aby si ju mohli turisti pozrieť, musia si zaplatiť 400 rupií (3,50 €). My sme išli na motorke a “búdku” so vstupným sme prehliadli.

2) Posvätná rieka Bagmati a Pashupatinath

Rieka Bagmati je najposvätnajšou riekou Nepálu, ktorá preteká cez Káthmandu a na indickom území sa vlieva do posvätnej Gangy. V hinduizme sa telá nebožtíkov nepochovávajú do zeme ako u nás, ale spaľujú sa a popol sa sype do rieky. Zároveň je snom každého nepálskeho hinduistu vykúpať sa aspoň raz za život v tejto posvätnej rieke.

V Káthmandu môžu turisti sledovať kremačné ceremónie spaľovania mŕtvych tiel na brehu rieky Bagmati za poplatok 1000 rupií (8 €). Veľkou smolou pre turistov je, že sa nedostanú do Pashupatinath temple, ktorý je prístupný iba pre hinduistov. Turisti môžu navštíviť iba breh rieky Bagmati a sledovať kremačné ceremónie z druhej strany rieky. Z vlastnej skúsenosti odporúčam nasadiť si rúška už pred vstupom do areálu, aby ste nedýchali popol, ktorý sa uvoľňuje z horiacich tiel.

Celá ceremónia trvá od prinesenia tela po vysypanie popola do rieky relatívne dlho. Obrad by mal postupovať podľa istých pravidiel, ale skupiny, ktoré sme sledovali my, si ich výrazne zjednodušili. Nie všetci hinduisti sa spaľujú na murovaných podstavcoch (gátach) pri rieke. Bohatší si môžu dovoliť spaľovanie v elektrických peciach.

Rieka Bagmati pri chráme Pashupatinath pripomína skôr potok ako rieku a je celkom plytká. Pri každodennom spaľovaní tiel sa do rieky vysypáva veľké množstvo popola, ktorý sedimentuje na dno a blokuje prietok vody. Na odstránenie tohto problému v rieke pobehujú malý brigádnici, ktorí sa snažia čo najviac rozvíriť vodu aby popol odtekal. Pre nás sa to zdá byť niečo odporné, no pre nich je to práca snov. Hrajú sa predsa v posvätnej rieke!

Pred návštevou tohto miesta odporúčam naštudovať si niečo o ceremóniách, ktoré tu môžete vidieť alebo si zaplatiť sprievodcu. Tí sa svojvoľne ponúknu hneď ako si kúpite lístok. Celé je to trochu morbídne a určite nie je dobré jesť tesne pred návštevou tohto miesta. Napriek tomu sme tu videli podnikavých Nepálcov, ktorí tu predávajú cukrovú vatu, alebo očistené ovocie s popolčekom navrchu.

Určite sa oplatí vyšliapať si kopček nad riekou Bagmati, kde sa nachádza Gorakhnath Temple. V jeho okolí je veľa hrobiek, ktoré sú veľmi fotogenické. Na kopci pobehuje aj veľa opíc, takže nuda tu určite nie je

3) Swoyambhunath Stupa

Oproti Boudhanath Stupe je táto výrazne menšia, no nachádza sa na kopci a je odtiaľto pekný výhľad na mesto. Je to jedno z mála miest v Káthmandu, odkiaľ sa oplatí ísť sledovať západ slnka. Vstup je zadarmo a máte tu aj tradičnú nepálsku architektúru s drevenými okenicami, za ktorou väčšina turistov chodí na platené námestia Durbar. Pozor si ale treba dať na drzé opice a túlavých psov.

4) Durbar Square

V Káthmandskom údolí sa nachádzajú tri Durbar námestia. Všetky majú podobnú architektúru a návšteva všetkých troch by mohla byť trochu otravná. Na každé jedno sa platia nemalé poplatky a väčšina turistov sa nevie rozhodnúť, na ktoré sa vybrať. My sme navštívili iba Káthmandu Durbar Square a Bhaktapur Durbar Square.

Každý Durbar Square má svoju Kumari, živú bohyňu. Tá sa strieda vždy, keď tá predchádzajúca už nespĺňa podmienky. Vtedy sa vyberá nová Kumari v detskom veku, ktorá musí spĺňať 32 fyzických predispozícii. Za živú bohyňu je dievča považované do obdobia, kedy dostane prvú menštruáciu alebo sa poraní, maximálne do veku 16 rokov.

Ľudia veria, že Kumari má moc aj nad krvnými chorobami. Tiež je sledovaná pri stretnutiach s dôležitými osobnosťami nepálskej politiky. Veria, že jej mimika dokáže predpovedať budúcnosť akou bude krajina smerovať. Malá bohyňa je považovaná za vševedúcu a jej vzdelávanie bolo často zanedbávané. Moderná doba ale vzdelanie vyžaduje a Kumari sa musí vzdelávať, ale len v tom čom chce.

Káthmandu Durbar Square 

Vstupné na “jednu ulicu” je 1000 rupií (8 €). Nám sa tam omylom podarilo dostať bezplatne a nevedomky sme aj odišli z plateného priestoru, lebo sme od toho nečakali až tak málo. Že to bola platená zóna sme zistili až keď sme sa chceli vrátiť. Po zemetrasení z roku 2015 je námestie zničené a mnohé stavby sú zahalené lešením.

Okolo hlavných chrámov sa potulujú aj akýsi zmalovaní hinduisti, ktorí zo seba robia atrakciu. Za poplatok si ich môžete odfotografovať ale o autentickosti týchto ľudí silno pochybujem.

Patan Durbar Square 

Vstupné na Patan Durbar Square je 1000 rupií (8 €) a vraj kontrolujú vstupenky náhodne v areáli. Osobne sme na ňom neboli, ale ľudia, ktorí ho navštívili si veľmi pochvaľovali.

Bhaktapur Durbar Square a oslavy Nepálskeho Nového roku

Najdrahšie vstupné sa platí na Bhaktapur Durbar Square, až 1500 rupií (12 €) ale oprávnene. Je považované za najkrajšie Durbar námestie v Káthmandskom údolí. Je zo všetkých najzachovanejšie a rozlohou najväčšie. My sme ho navštívili s našou nepálskou rodinkou počas osláv Nepálskeho Nového roku 2075

Práve tento deň sa tu konajú najväčšie oslavy a námestie je plné oslavujúcich Nepálcov v slávnostnom oblečení. Oslavy majú silný hinduistický nádych. Ľudia sa chodia modliť do chrámov, zvonia na zvončeky, obchádzajú chrámy v smere hodinových ručičiek a hádžu ryžu. Po uliciach chodia hudobné sprievody a niekedy si nájdu svoje miestečko kde si sadnú na zem a vyhrávajú. Pri niektorých chrámoch hinduisti obetujú hlavy kohútov a baránkov a tie následne používajú v rámci svojich modlitebných rituálov.

Vybrali sme sa do chrámov a múzeí v Bhaktapure, ale v deň osláv boli všetky zatvorené. Namiesto toho bolo na námestí Taumadhi pódium, na ktorom sa konali tanečné a spevácke vystúpenia, pripomínajúce jarmok na dedine.

5) Vyhliadka Nagarkot

V Káthmandu sme strávili omnoho viac času ako bežní turisti. Preto sme si od nudy zobrali v posledný deň motorku a vybrali sa do dediny Nagarkot, vzdialenej od Káthmandu len 30 kilometrov. Aj keď to nebolo ďaleko, cesta nám trvala až 1 hodinu a 40 minút. Nepálske komunikácie by som označil skôr za lesné cesty ako hlavný ťah.

Z tejto dediny v Káthmandskom údolí by mal byť za úplne perfektného počasia pekný výhľad na vzdialené Himaláje. Síce sme opäť nič nevideli, ale z Nagarkotu bol pekný výhľad na terasové polia v okolí. Do tejto dediny chodievajú aj turistické autobusy a bolo to zároveň jediné miesto v Nepáli, kde sme videli autobus plný čínskych turistov

Vlajočky z ulíc Thamelu sme si priniesli až domov a pri pohľade na ne, vždy s radosťou spomíname na mesto plné prachu, vôní a zmiešaných náboženstiev. Aj napriek pár drobnostiam, s ktorými treba pri cestách počítať, sme si Káthmandu zamilovali. Stretli sme tu najpriateľskejších ľudí a úsmev na tvári tu bol prirodzenou súčasťou dňa. Po pol roku v Ázií sme si našli náš druhý domov práve v tomto meste.

Celá FOTOGALÉRIA z Káthmandu

Celá FOTOGALÉRIA z Bhaktapur

The post Vitajte v Káthmandu, najprašnejšom meste sveta! appeared first on TripLovers.